Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. október 2012

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 2To/89/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5410010315
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 10. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Wänkeová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5410010315.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Wänkeovej a sudkýň JUDr.

Evy Kyselovej a JUDr. Márie Urbanovej, na verejnom zasadnutí konanom dňa 17. októbra 2012 v Žiline,
o odvolaní obžalovaného Ing. U. U. proti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín, č.k. 9T/133/2010-1196
zo dňa 10.4.2012, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d), f), ods. 3 Tr. por. rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín, č.k.
9T/133/2010-1196 zo dňa 10.4.2012 z r u š u j e v časti - vo výroku o treste a výroku o náhrade škody.

Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. pri nezmenenom výroku o vine

obžalovaného Ing. U. U., nar. XX.XX.XXXX v E., trvale bytom Y.
M., R. F. XXXX/XX

o d s u d z u j e :

Podľa § 238 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2, 3 Tr. zák., § 36 písm. j) Tr. zák. na trest odňatia slobody
vo výmere 16 (šestnásť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne o d k l a
d á a podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. u r č u j e skúšobnú dobu na 3 (tri) roky.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Dolný Kubín uznal obžalovaného Ing. U. U. vinným z prečinu
porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 238 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že:

porušil svoje povinnosti vyplývajúce z ustanovenia § 135a ods. 1 Obchodného zákonníka tým, že ako
konateľ spoločnosti TEHOS, s.r.o., IČO: 36 389 331

- dňa 10.11.2006 uzatvoril so spoločnosťou OBILNÍ TECHNIKA, s.r.o., Česká republika, IČO: 62363786
„Rámcovú kúpnu zmluvu č. 323/2006 na dodávku príjmovej linky pilín“, na základe ktorej sa spoločnosť
TEHOS, s.r.o. zaviazala kúpiť technologickú linku na výrobu peletiek za kúpnu cenu 18.491.200,- Kč
(23.798.174,40 Sk; 789.954,67 Eur) bez DPH, ktorá bola postupne v období od decembra 2006 do júna
2007sčastizaplatenávovýške16.500.000,-Kč(20.478.000,-Sk),avšakpredúhradouposlednejsplátky
vo výške 1.991.200,- Kč uzatvoril dňa 29.6.2007 so spoločnosťou OBILNÍ TECHNIKA, s.r.o. dodatok
nazvaný „Príloha č. 6 k Rámcovej kúpnej zmluve č. 323/2006“, na základe ktorého spoločnosť TEHOS,

s.r.o. ako kupujúci od tejto kúpnej zmluvy odstúpila a tovar jej teda nebol dodaný, pričom zo zaplatenej
kúpnej ceny jej spoločnosť OBILNÍ TECHNIKA, s.r.o. vrátila len sumu 5.000.000,- Kč (5.915.000,- Sk)
formou dobropisu zo dňa 7.8.2007,- dňa 28.12.2007 uzavrel so spoločnosťou OBILNÍ TECHNIKA, s.r.o. zmluvu o postúpení pohľadávky,
na základe ktorej spoločnosť TEHOS, s.r.o. ako postupník získala od spoločnosti OBILNÍ TECHNIKA,
s.r.o. pohľadávku voči spoločnosti ODOS DK, s.r.o., IČO: 31 634 338 vo výške 11.500.000,- Kč, pričom

konateľom a spoločníkom spoločnosti ODOS DK, s.r.o. bol obžalovaný a vedel o majetkovej situácii
tejto spoločnosti, ktorá jej neumožňovala riadne a včas splatiť postúpenú pohľadávku, napriek tomu sa
spoločnosť TEHOS na základe tejto zmluvy zaviazala zaplatiť spoločnosti OBILNÍ TECHNIKA, s.r.o.
za postúpenú pohľadávku odplatu vo výške 100 % z hodnoty postupovanej pohľadávky, t.j. sumu
11.500.000,- Kč, ktorá bola uhradená formou zápočtu oproti vyššie uvedenému splatnému záväzku

spoločnosti OBILNÍ TECHNIKA, s.r.o. voči spoločnosti TEHOS, s.r.o. z titulu nevrátenej časti kúpnej
ceny vo výške 11.500.000,- Kč, zatiaľ čo postúpená pohľadávka zostala zo strany spoločnosti ODOS
DK, s.r.o. voči spoločnosti TEHOS, s.r.o. doteraz neuhradená,
čím spôsobil spoločnosti TEHOS, s.r.o. škodu vo výške 483.403,04 Eur.

Za to ho okresný súd odsúdil podľa § 238 Tr. zák. v spojení s § 36 písm. j) a § 38 ods. 3 Tr. zák. na

trest odňatia slobody vo výmere 16 mesiacov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. výkon trestu odňatia
slobody obžalovanému podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. určil obžalovanému skúšobnú
dobu na 3 roky.

Súčasne podľa § 287 ods. 1 Tr. por. uložil obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenému - spoločnosti

TEHOS, s.r.o., škodu vo výške 466.507,33 Eur.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný. Odvolanie odôvodnil prostredníctvom svojho
obhajcu tým, že z vykonaného dokazovania a výpovedí obvineného je evidentné, že v období máj a jún
(2007) nemal obvinený dôvod pochybovať o tom, že peletovacia linka bude podľa pôvodných plánov

inštalovaná v priestoroch poškodeného, v tomto období využívala síce iná spoločnosť, ale bez platnej
zmluvy a obžalovaný sa ju chystal a mal možnosť okamžite v prípade potreby vypratať. Len z dôvodu
nesúhlasu primátora mesta Dolný Kubín sa to nezrealizovalo. Je nevyhnutné poukázať na to, že zmluva
o podnájme č. 03/2006 s firmou MOTORŠPORT o prenájme priestorov, kde mala byť inštalovaná linka,
je uzavretá na dobu určitú do 31.12.2006, pričom dodatok bol podpísaný až na dobu od 1.7.2007. Práve

v kritickom období od 1.1. do 1.7.2007 mohol prenajímateľ kedykoľvek priestory nechať vypratať, lebo
nájomca tieto užíval bez platnej zmluvy a ide práve o obdobie, kedy sa udiali podstatné rozhodnutia,
hlavne na strane jediného spoločníka poškodeného - teda mesta Dolný Kubín, kedy obvinený ešte pol
roka „bojoval“ s novým primátorom, aby sa žiadna nájomná zmluva neuzatvárala z dôvodu umiestnenia
linky v tomto priestore. Až na nátlak primátora obvinený podpísal dodatok nájomnej zmluvy od 1.7.2007.

O úmysle umiestniť peletovaciu linku v týchto priestoroch svedčí okrem iného aj Projektová štúdia
stavebných úprav. Pokiaľ ide o vedomosť, informovanosť a rozhodovanie orgánov poškodeného o
realizácii zámeru kúpy, inštalácie a prevádzkovania peletovacej linky, obvinený poukázal na to, že pokiaľ
existujú dve verzie zápisnice z valného zhromaždenia poškodeného z 26.10.2006, obvinený mal k
dispozícii len kópiu zápisnice. Poškodený, resp. prokurátor predložil inú verziu vyhotovenia zápisnice,

tiežlenvkópii.Obvinenémuniejeznámydôvodprečoprokurátoralebopoškodenýnepredložiloriginálne
vyhotovenie tejto zápisnice z konania valného zhromaždenia poškodeného. Pokiaľ ide o realizáciu
nákupu peletovacej linky firmou ODOS DK, s.r.o., nie je pravda, že by obvinený ako jej konateľ a
spoločník kúpil túto linku za peniaze poškodeného. Obvinený vo vyhlásení (č.l. 62) prehlásil, že linka
bola kúpená za peniaze poškodeného a spoločnosti ODOS DK. Obvinený, ale ani žiadny zo svedkov

nikdy netvrdil a nebolo to preukázané ani v rámci vykonaného dokazovania, že by v rámci realizácie
nákupu linky pre firmu ODOS DK, s.r.o. obvinený použil peniaze poškodeného. Obvinený v dobe
začatia splácania linky kúpenej podľa kúpnej zmluvy č. 323/2006 vôbec neuvažoval o realizácii nejakého
súkromného plánu. Uviedol, že o tom začal uvažovať až v máji 2007 po skúsenostiach s novým
primátorom a poslancami.

Pokiaľ má obvineného usvedčovať žiadosť o úver daná DEXIA banke firmou ODOS DK, s.r.o. mala
mať miliónové pohľadávky voči poškodenému. To vôbec nie je pravda. Obvinený uvádza, že v žiadosti
o úver firme ODOS DK, s.r.o. uviedol pohľadávky voči bytovým spoločenstvám, ktorým v rokoch
2003 a 2004 budovala firma ODOS DK, s.r.o. domové plynové kotolne a tieto spoločenstvá ich
riadne splácali. Podstatnou skutočnosťou, v ktorej súd videl naplnenie znakov skutkovej podstaty

prečinu poškodzovania povinnosti pri správe cudzieho majetku zo strany obvineného malo byť to,
že škodlivým a plne nehospodárnym bolo následné konanie, keď obvinený „kúpil od svojho dlžníka
pohľadávku voči vlastnej stratovej firme ODOS DK, s.r.o. za 100 % jej hodnoty“. Uvedený záver
je v rozpore s objektívnou pravdou a je len ničím nepodloženým záverom, ktorý nemá oporu vovykonanom dokazovaní. Spoločnosť ODOS DK s.r.o. dosahovala zisk, to znamená nemal byť aký dôvod
pochybovať o jej bonite. Obchodná spoločnosť mala schválený investičný úver, z ktorého mohla čerpať
finančné prostriedky v takej výške, že mohla záväzok voči poškodenému splatiť na 100 %, teda v plnej

výške. Záväzok zaplatiť poškodenému dlžnú sumu bola krytá, a to duplicitne, tak úverom poskytnutým
DEXIA bankou, ako aj samotnou fyzickou existenciou linky. Ak súd tvrdí, že spoločnosť ODOS DK
nikdy nenadobudla vlastníctvo k predmetnej linke, je to v rozpore s vykonanými dôkazmi. Pokiaľ súd
konštatuje, že záväzok voči poškodenému mal byť splnený z prostriedkov dosahovaného zisku, nie je to
pravda. Obvinený opätovne poukázal na to, že k splneniu tohto záväzku malo dôjsť z úverovej tranže z

DEXIA banky, ktorú mala spoločnosť ODOS DK pripravenú a schválenú a následne bola táto možnosť a
plánovaný spôsob splnenia záväzku voči poškodenému zmarená svojvoľným konaním svedka F., ktorý
linku inštalovanú na Ukrajine bez akéhokoľvek splnomocnenia alebo oprávnenia predal. Na základe
tlaku zo strany predstaviteľov mesta Dolný Kubín obvinený v marci alebo v apríli 2007 rozhodol, že z
postu konateľa poškodeného odíde a bude pokračovať vo svojej firme vo výrobe brikiet a peliet. Predtým
však chcel dokončiť rozbehnutú činnosť u poškodeného, na ktorej pracoval od júla 2006, teda v čase,

kedy žiaden nátlak na osobu obvineného nebol a ani o odchode pozície v poškodenom v tom čase
neuvažoval a nemal dôvod uvažovať. Nie je pravda, že by obvinený systematicky pripravoval konečný
nákup linky pre vlastnú firmu z peňazí poškodeného. Finančné prostriedky poškodeného používal v
máji a júni 2000 preto, lebo stále veril, že sa linka umiestni u poškodeného, k čomu boli, ako bolo
uvedené vyššie aj naprojektované, schválené a rezervované priestory. Až po 1.7.2007 už bolo zjavné,

že peletovaciu linku u poškodeného nebude možné umiestniť. Je preto zjavné, že obvinený nie že
porušil svoje povinnosti podľa § 135a Obchodného zákonníka, ale práve naopak, aj v situácii, kedy
z „politických“ dôvodov po výmene vedenia mesta Dolný Kubín po voľbách v decembri 2006 vykonal
s vypätím všetkých síl všetky úkony, ktoré ako manažér zodpovedný za dosiahnutie stanoveného
cieľa mohol a vedel vykonať. Do poslednej chvíle konal tak, aby realizoval schválený zámer, ktorého

výsledkom malo všeobecne prospešné zariadenie, z ktorého by profitovalo celé mesto a jeho okolie a
subdodávatelia a spotrebitelia. Len z dôvodu vonkajších vplyvov - konania predstaviteľov mesta Dolný
Kubín a svojvoľné nezákonné konanie svedka F. - dosiaľ nebolo možné všetky vzťahy z realizácie tohto
zámeru urovnať. Toto však nie je možné pričítať za vinu obvinenému, a to ani vo forme nedbanlivostného
zavinenia. Obvinený teda nenaplnil zákonné znaky prečinu porušovania povinnosti pri správe cudzieho

majetku podľa § 238 Tr. zák. a ani iného trestného činu. Žiadal, aby odvolací súd postupom podľa § 321
ods. 1 písm. b), c), e) Tr. por. zrušil rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín a obžalovaného z dôvodov
podľa § 285 písm. a) Tr. por. oslobodil spod obžaloby. Poukázal tiež na to, že k výroku o náhrade
škody je nevyhnutné poukázať na to, že tento je zjavne v rozpore so zásadou ne bis in idem, nakoľko
pohľadávkapoškodenéhojeužprávoplatnepriznanoupohľadávkou,ktorúmánazákladeprávoplatného

a vykonateľného rozhodnutia súdu splniť dlžník. Nie je preto možné na náhradu a splnenie tej istej
pohľadávky v rámci adhézneho konania zaviazať aj obvineného. Aj pre prípad, že by sa súd nestotožnil
s návrhom v predchádzajúcom odseku navrhol, aby krajský súd podľa § 321 ods. 1 písm. f) Tr. por.
zrušil rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín a podľa § 329 Tr. por. odkázal poškodeného na občianske
súdne konanie.

K odvolaniu obžalovaného sa písomne vyjadril aj splnomocnenec poškodeného TEHOS s.r.o., pričom
poukázal na to, že prvostupňový rozsudok považuje za vecne správny. Z vykonaného dokazovania bolo
preukázané, že už v mesiaci marec 2007 rokoval Ing. U. o poskytnutí úveru pre svoju spoločnosť ODOS
DK, s.r.o. na prefinancovanie peletovacej linky. Nie je pravdivé tvrdenie obžalovaného, že o realizácii

súkromnejinvestície,tedakúpypeletovacejlinkynaspoločnosťODOSDK,s.r.o.uvažovalažvmáji2007
po skúsenostiach s novým primátorom a poslancami. Je zrejmé, že Ing. U. pripravoval svoju súkromnú
investíciu na Ukrajine systematicky a v momente, keď mal schválený od DEXIA banka Slovensko úver,
odstúpil od rámcovej kúpnej zmluvy č. 323/2006 so spoločnosťou Obilní technika, s.r.o. Zlín. Následne
potom uzavrel zmluvu o postúpení pohľadávky dňa 28.12.2007, kde firma TEHOS, s.r.o. ako postupník

kúpila od firmy Obilní technika, s.r.o. pohľadávku voči spoločnosti ODOS DK vo výške 11.500.000,- Kč,
čím jednoznačne porušil svoje povinnosti konateľa podľa § 135a Obchodného zákonníka a spáchal tým
trestný čin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku. Ekonomickým záujmom spoločnosti
TEHOS, s.r.o. nebolo uzavrieť túto zmluvu o postúpení pohľadávky, ale najmä zinkasovanie zaplatených
záloh na kúpnu cenu od spoločnosti TEHOS, s.r.o.

Ako poškodený uplatnili svoj nárok na náhradu škody voči obžalovanému titulom trestnoprávnej
zodpovednosti obžalovaného ako štatutárneho zástupcu spoločnosti TEHOS, s.r.o. Ing. U. U. z pohľadu
trestnoprávnej zodpovednosti, teda spôsobil škodu ako trestnoprávne zodpovedný subjekt a nie ako
právnická osoba, voči ktorej má TEHOS, s.r.o. exekučný titul - platobný rozkaz 6Rob/88/2011 zo dňa10.10.2011 titulom nezaplatenia odplaty za postúpenie pohľadávky. Poukázal tiež na skutočnosť, že v
danom prípade, keď prvostupňový súd priznal poškodenému nárok na náhradu škody, nepostupoval
v rozpore so zásadou ne bis in idem, nakoľko podľa konštantnej judikatúry totožnosť veci, resp.

uplatňovaného nároku je daná, ak je daná totožnosť účastníkov, predmetu konania a ide o rovnaké
skutkové okolnosti, od ktorých sa odvodzuje právo. Nejde o totožnosť veci, ak chýba čo len jeden
znak totožnosti veci. V konaní o zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávky boli účastníkmi konania
spoločnosť TEHOS, s.r.o. ako žalobca a ODOS DK, s.r.o. ako žalovaný. V trestnom konaní pri
rozhodovaní o nároku poškodeného bol nárok uplatnený voči Ing. U. U. ako trestnoprávne zodpovednej

osobe titulom náhrady škody. V danom prípade teda nejde o totožnosť veci a prvostupňovému súdu nič
nebránilo rozhodnúť o priznaní nároku na náhradu škody. Navrhol preto, aby odvolací súd podľa § 319
Tr. por. odvolanie obžalovaného zamietol z dôvodu, že toto nie je dôvodné.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutého rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Mal pritom na

zreteli aj povinnosť prihliadnuť na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, ak by odôvodňovali podanie
dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por., pričom zistil, že odvolanie obžalovaného Ing. U. U. je čiastočne
dôvodné.

Po splnení prieskumnej povinnosti krajský súd zistil, že súd prvého stupňa v rámci procesného

postupu rešpektoval a dodržal všetky základné zásady trestného konania uvedené v ustanovení § 2
Tr. por., najmä zásady zákonného procesu podľa § 2 ods. 7, práva na obhajobu podľa § 2 ods. 9,
voľného hodnotenia dôkazov podľa § 2 ods. 12, rovnosti strán (kontradiktórnosti) podľa § 2 ods. 14
Tr. por. Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa dospel k vyhlásenému rozsudku po správnom
procesnom postupe a v súlade so všetkými procesnými ustanoveniami, ktoré trestný proces upravujú.

Okresný súd po vykonanom dokazovaní na hlavnom pojednávaní, vyhodnotení a posúdení dôkazného
stavu ustálil vo výroku o vine svojho rozsudku priebeh skutkového deja zodpovedajúci všetkým
vykonaným dôkazom. Výsledky vykonaného dokazovania vyznievajú jednoznačne a tvoria ucelenú
reťaz ako priamych, tak aj nepriamych dôkazov, z ktorých možno vyvodiť bezpečný záver, že obžalovaný

spáchal skutok tak, ako je uvedený vo výrokovej časti rozsudku súdu prvého stupňa. Právna kvalifikácia
súdeného skutku ako prečin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 238 Tr. zák.
zodpovedá správnym úvahám súdu prvého stupňa a všetkým zákonným predpokladom na posúdenie
prejednávaného skutku práve podľa tohto zákonného ustanovenia.

V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd podrobne, jasne, zrozumiteľne a presvedčivo
vysvetlil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia, akými
úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, ako sa vyrovnal s obhajobou obžalovaného
a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných
ustanovení zákona v otázke viny. Odôvodnenie rozsudku okresný súd učinil v súlade s ustanovením §

168 Tr. por.

Závery okresného súdu prezentované vo výrokovej časti rozsudku, dotýkajúce sa výroku o vine a
vysvetlenie týchto záverov v odôvodnení napadnutého rozsudku si odvolací súd v celom rozsahu
osvojuje a v zásade na odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa odkazuje.

K výroku o vine krajský súd považuje za potrebné len stručne dodať, že skutočnosť, že obžalovaný
bol konateľom spoločnosti TEHOS, s.r.o., kde jediným spoločníkom je mesto Dolný Kubín, bola
v konaní nesporne preukázaná. Rovnako tak skutočnosť, že dňa 10.11.2006 uzatvoril obžalovaný
so spoločnosťou Obilní technika kúpnu zmluvu na kúpu technologickej linky na výrobu peletiek za

18.491.200,- Kč je rovnako nesporná. Samotná kúpa sa ešte nejavila ako nehospodárny úkon, ako to
konštatoval aj samotný okresný súd, kúpna cena nebola neadekvátna, linka sa skutočne vyrobila a po
zrušení kúpnej zmluvy vznikla spoločnosti TEHOS, s.r.o. pohľadávka voči firme Obilní technika, ktorá
mala vrátiť spoločnosti TEHOS s.r.o. dovtedy zaplatenú kúpnu cenu.

Je tiež nesporné, že spoločnosť TEHOS, s.r.o., teda obžalovaný za túto spoločnosť konajúci dňa
29.6.2007 odstúpil od vyššie uvedenej kúpnej zmluvy. Až následným úkonom zo dňa 28.12.2007 však
obžalovaný - ako súčasný konateľ a spoločník spoločnosti ODOS DK s.r.o. a tiež konateľ spoločnosti
TEHOS, s.r.o. takzvane „kúpil“ od spoločnosti Obilní technika pre spoločnosť TEHOS pohľadávku, ktorúmala spoločnosť Obilní technika voči firme ODOS DK s.r.o., a to za 100 % nominálnej hodnoty tejto
pohľadávky. Týmto vznikla firme TEHOS s.r.o. povinnosť zaplatiť spoločnosti Obilní technika odplatu
za postúpenie pohľadávky vo výške 11.500.000,- Kč, pričom táto povinnosť bola uhradená zápočtom

vtedy dôvodnej pohľadávky firmy TEHOS s.r.o. voči firme Obilní technika. Firme TEHOS s.r.o. zostala
napokonpohľadávkavočifirmeODOSDKs.r.o.,ktorázostalaneuhradenáaprávetýmtoúkonomdošlok
naplnenie zákonných znakov trestného činu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa §
238 Tr. zák., pretože obžalovaný spôsobil značnú škodu tým, že porušil všeobecne záväzným predpisom
ustanovenú povinnosť spravovať cudzí majetok, pričom táto povinnosť mu vyplývala z ustanovenia §

135a ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého ako konateľ bol povinný vykonávať svoju pôsobnosť
s odbornou starostlivosťou a hlavne v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov.

Je potrebné uviesť, že vyššie uvedený posledný úkon bol absolútne nehospodárny pre spoločnosť
TEHOS, s.r.o. a za následok mal vznik pohľadávky spoločnosti Obilní technika voči spoločnosti TEHOS.
Týmto úkonom bola spôsobená spoločnosti TEHOS, s.r.o. škoda a teda tento úkon bol vykonaný v

rozpore so záujmami spoločnosti a jej spoločníkov. Týmto úkonom naplnil obžalovaný zákonné znaky
skutkovej podstaty trestného činu. V tomto krajský súd vidí podstatu samotnej trestnej činnosti. Odvolací
súd nezistil pochybenie pri hodnotení dôkazov okresným súdom, ale naopak stotožňuje sa s jeho
závermi pokiaľ ide o vinu obžalovaného.

Pokiaľ ide o odvolacie námietky, tieto sú súhrnom obhajobných tvrdení obžalovaného, s ktorými sa už
vysporiadal prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozhodnutia, a preto ich opätovné odôvodňovanie
by bolo duplicitným a opakovaním skutočností uvádzaných už okresným súdom v odôvodnení rozsudku.

Pokiaľ ide o výrok o treste, okresný súd správne vyhodnotil ako poľahčujúce, tak aj priťažujúce okolnosti,

pričom uložil správny a zákonný trest, avšak pochybil pri aplikácii všetkých zákonných ustanovení, keď
napriek tomu, že prihliadal na pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, túto skutočnosť neodrazil
vo výroku o treste napadnutého rozsudku a do výroku o treste neuviedol ustanovenie § 38 ods. 2 Tr.
zák. Napriek tejto skutočnosti, ktorú považoval odvolací súd za formálne pochybenie sa odvolací súd
stotožnil s výškou uloženého trestu a rovnako správny a zákonný je aj výrok o podmienečnom odložení

výkonu trestu odňatia slobody a určenie skúšobnej doby.

Pokiaľ ide o výrok o náhrade škody, v tomto smere okresný súd pochybil, keď uložil obžalovanému
povinnosť nahradiť spôsobenú škodu. Zo spisu vyplýva, že rozhodnutím Okresného súdu Dolný Kubín,
sp.zn. 6Rob/88/2011 bola spoločnosť ODOS DK, s.r.o. zaviazaná na zaplatenie sumy 469.146,25 Eur s

príslušenstvom, a to na návrh žalobcu, ktorou bola TEHOS, s.r.o. Podľa názoru krajského súdu v danom
prípade bolo rozhodnutie okresného súdu, ktorým uložil priamo obžalovanému povinnosť nahradiť
poškodenému spoločnosti TEHOS s.r.o. škodu vo výške 466.507,33 Eur, duplicitné a poškodenému,
ktorou je spoločnosť TEHOS s.r.o. bola dvakrát priznaná rovnaká pohľadávka a fakticky poškodený by
mal dva exekučné tituly na rovnakú pohľadávku.

Okresný súd mal preto postupovať podľa § 256 ods. 3 Tr. por. a poškodeného, ktorý síce uplatnil nárok
na náhradu škody, avšak o jeho nároku bolo rozhodnuté v civilnom konaní, nárok na náhradu škody
priznať nemal. Odvolací súd toto pochybenie napravil a zrušil výrok o náhrade škody prvostupňového
rozhodnutia bez ďalšieho, teda o tomto nároku nerozhodoval. Spoločnosť TEHOS, s.r.o. si môže

náhradu škody uplatňovať titulom právoplatného exekučného titulu.

Na základe vyššie uvedených skutočností, keď odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie
obžalovaného je čiastočne dôvodné, rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.