Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 2. október 2012

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 1To/38/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5411010053
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 10. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Polka
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5411010053.6

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Polku a sudcov JUDr. Martina
Bargela a JUDr. Adriany Gallovej, na verejnom zasadnutí konanom 2. októbra 2012 prejednal odvolanie
podané obžalovaným Z. L. proti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín, č.k. 9T/19/2011-165 zo
16.2.2012 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného Z. L. z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Dolný Kubín, č.k. 9T/19/2011-165 zo 16.2.2012 bol obžalovaný Z. L.
uznaný za vinného, že:

dňa 14.8.2010 okolo 18.00 hod. v Dolnom Kubíne, na ulici M. F., pri kaviarni E. N. sa po predchádzajúcej
hádke vyhrážal zabitím R. B., nar. XX.X.XXXX, tým, že prítomnému E. R., nar. XX.X.XXXX, povedal:

„Podrž mi ho, idem domov pre pištoľ a zastrelím ho!“, a preto R. B. z obavy o svoj život a zdravie, ako
aj o život a zdravie manželky a syna, ktorí boli s ním, privolal hliadku polície,

čím spáchal prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Tr. zák. Za tento prečin ho okresný súd
podľa § 360 ods. 1 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák. odsúdil na trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiace,
na výkon ktorého ho okresný súd podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. zaradil do ústavu na výkon

trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní zo 16.2.2012 vyplýva, že po vyhlásení rozsudku, jeho odôvodnení
a poučení o opravných prostriedkoch prokurátor prehlásil, že sa vzdáva práva podať odvolanie voči
vyhlásenému rozsudku, a obžalovaný uviedol, že podáva odvolanie voči vyhlásenému rozsudku.

Dňa 28.2.2012 boli súdu prvého stupňa doručené písomné dôvody odvolania obžalovaného Z. L.

prostredníctvom jeho zvoleného obhajcu. Odvolanie obžalovaný odôvodnil nasledovne:
„Od samého začiatku som tvrdil, že som sa poškodenému R. B. nevyhrážal. Uvedené som tvrdil v deň,
kedy som sa mu mal vyhrážať, hliadke, ktorá bola privolaná na miesto samé, a to isté tvrdil aj svedok
E. R..
Počas celého rozhovoru, čo pripustil aj samotný poškodený, som mal aktívny mobilný telefón, ktorým
som bol v spojení s ďalším svedkom L. L.. Tu poukazujem na pochybenie orgánov činných v trestnom

konaní, ktorí aj napriek tejto skutočnosti, ktorú som uvádzal od samého začiatku, nevykonali dôkaz
prepisu telefónneho rozhovoru, ktorý som mal v danej chvíli s L. a z ktorého by bolo objektívne možné
zistiť celý rozhovor, ktorý som mal s poškodeným v čase incidentu. Uvedené pochybenie orgánov
činných v trestnom konaní nebolo jediné. Zápisnica o obhliadke, ktorú vykonali v čase
incidentu príslušníci polície, bola antidátumovaná a spísaná až na pokyn vyšetrovateľky potom, čo bolo
podané trestné oznámenie zo strany poškodeného. Počas vyšetrovania neboli vypočutí svedkovia, ktorí

sa na mieste samom nachádzali, a to P. B. a svedok L. L., ktorý bol počas celého incidentu v priamom
telefonickom kontakte so mnou, ako aj s poškodeným. Uvedené pochybenia nepriamo spájajú vec sosobou vyšetrovateľky, ktorá sa na základe uvedeného javí ako osoba vo veci zaujatá, pretože ako sa
aj sama vyjadrila, pozná sa s poškodeným. Vyšetrovanie ako také sa potom viedlo spôsobom,
o ktorého objektívnosti sú dôvodné pochybnosti.

Pochybnosti, ktoré neboli brané pri vyšetrovaní a v rozhodovaní v úvahu, boli produkované aj samotným
poškodeným, ktorý sa vyjadril, že políciu zavolal preto, lebo som ho na to vyzval s tým, že v prípade,
že by som ho nevyzval, tak nevedel jednoznačne odpovedať, či by políciu zavolal. Uvedená skutočnosť
preukazuje, že pri incidente poškodený nemal vôbec dôvodnú obavu o svoju bezpečnosť. Taktiež
skutkovú vetu v obžalobe, ktorú som mal uviesť poškodenému „podržte mi ho, idem domov po pištoľ“

spochybnili viackrát svedkovia, ktorí boli na mieste samom, ako aj samotný poškodený.
Svedkyňa - manželka poškodeného dňa 22.9.2010, ako aj na pojednávaní popísala incident tak, že som
mal uviesť „podrž mi ho tu, idem si domov po zbraň, zajebem ho tu a teraz“, následne som mal akože
ísť preč s tým, že som sa vrátil a mal som sa ďalej baviť s poškodeným. Z uvedeného vyplýva, že aj
keby som také niečo povedal, čo popieram, nemohlo to vzbudzovať dôvodnú obavu, pretože som nikde
nešiel a ten výrok nebolo možné brať vážne.

Som presvedčený, že poškodený účelovo využil situáciu, kedy som sa s ním s výčitkami bavil o
tom, že mi dlhuje peniaze, k tomu, že uviedol, že má strach z môjho konania, aby sa zbavil
povinnosti uhradiť mi oprávnenú finančnú čiastku. Na základe porušenia tejto povinnosti bolo začaté voči
poškodenému trestné stíhanie, z čoho možno dôvodne usudzovať, že opierať sa len o výpoveď
poškodeného a jeho manželky vzbudzuje oprávnené pochybnosti. Okrem toho samotný poškodený

uviedol policajnej hliadke, že si rozmyslí, či podá trestné oznámenie, čo tiež prispieva k
pochybnosti o tom, že mal nejakú obavu o svoju bezpečnosť. Na základe vyššie uvedených skutočností
sú objektívne dané pochybnosti ohľadom vierohodnosti výpovede poškodeného, ako aj o vykonaných,
resp. nevykonaných dôkazoch v zmysle ktorých by bolo možné vo veci objektívne rozhodnúť. Taktiež
došlo k porušeniu základnej zásady trestného konania uvedenej v § 2 ods. 10 Trestného poriadku.

Vdôsledkuuvedenéhosúpochybnostiosprávnostiskutkovýchzisteníuvedenýchvrozsudku.Vzhľadom
na tieto skutočnosti navrhujem, aby odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 321 ods. 1 písm. c)
Trestného poriadku zrušil a podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku vec vrátil súdu prvého
stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znova prejednal a znova rozhodol.“

K písomným dôvodom odvolania obžalovaného Z. L. sa príslušný prokurátor ani poškodený nevyjadrili.

Obžalovaný Z. L. dôvody odvolania doplnil prostredníctvom novozvolenej obhajkyne v písomnej forme,
ktoré bolo doručené odvolaciemu súdu 2.10.2012 a v ktorom doslova uvádza:
„Vprípadeakprvostupňovýsúdvyslovilvinuobžalovanému,skutok,ktoréhosamalobžalovanýdopustiť,

mal by byť dostatočné zistený, aby nevznikli žiadne pochybnosti o jeho vine, resp. nevine. A to vzhľadom
na okolnosti prípadu sa v dostatočnej miere nepodarilo prvostupňovému súdu odstrániť. Ak
zoberieme do úvahy, že samotný poškodený mal pochybnosti o tom, či ak by ho obžalovaný nevyzval,
tak by ani na políciu nezavolal, tak samotné ohrozenie nemohlo vyústiť do takej intenzity, že to u neho
vzbudilo dôvodnú obavu o život alebo zdravie. Táto skutočnosť je podstatná pre posúdenie, či v danom

prípade bola naplnená skutková podstata trestného činu nebezpečného vyhrážania v zmysle § 360
zákona č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon (ďalej len „Trestný zákon“), podľa ktorého je naplnená skutková
podstata vtedy, ak sa niekto (v tomto prípade obžalovaný) inému vyhráža smrťou, ťažkou ujmou na
zdraví alebo inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu. Čiže ak samotný
poškodený priznal, resp. to z jeho výpovede jednoznačne vyplynulo, že políciu by nezavolal, ak by ho

obžalovaný nevyzval, resp. váhal zavolať, je tu veľká pochybnosť, či v takomto prípade mohol mať
poškodený obavu o svoj život a zdravie.
Tomu prispieva aj fakt, že poškodený s obžalovaným sa poznali už dlhodobejšie, a to v rámci
pracovných záležitostí, kde práve obžalovaný mal byť poškodený tým, že mu poškodený nevyplatil
dohodnutú odmenu za vykonanú prácu. Zavolanie polície poškodeným možno vnímať ako účelový krok,

ktorý smeroval proti obžalovanému, čím by mal načas poškodený s riešením problému nevyplatenej
odmeny za vykonanú prácu. Fakt, že poškodený nevyplatil dohodnutú odmenu za vykonanú prácu,
nasvedčuje aj tá skutočnosť, že okrem obžalovaného požadoval vyplatiť túto odmenu aj svedok v danej
veci, a to E. R.. Vzhľadom na to je nepochybné, že obaja sa dožadovali svojej nevyplatenej odmeny za
vykonanú prácu, ktorú im dlhoval práve poškodený.

Samotné vulgárne správanie samo o sebe nezakladá trestnú zodpovednosť obžalovanému. Je pravdou,
že k určitej slovnej roztržke tam došlo, ale to z dôvodu, že poškodený dlhoval nevyplatenú odmenu
obžalovanému a E. R., kde práve z prístupu poškodeného, ako sa postavil ku celej záležitosti, mohli
viesť k vulgárnejším reakciám ako pri bežnom rozhovore.Pri posudzovaní otázky, či je vyhrážanie spôsobilé v inom vzbudiť dôvodnú obavu, treba prihliadať na
všetky okolnosti prípadu, najmä na povahu vyhrážky, na fyzické a charakterové vlastnosti páchateľa v
porovnaní s fyzickými a povahovými vlastnosťami poškodeného, na ich vzájomný vzťah, ako sa páchateľ

pri vyhrážaní správal, či mal v rukách nejaký predmet alebo zbraň, a pod. (R 38/1971).
Pričom prvostupňový súd nezobral do úvahy, resp. neprihliadal aj na to, že v tom čase pri poškodenom
stál aj svedok E. R., ktorý nebol obvinený ako spolupáchateľ, skutok sa stal za bieleho dňa, dokonca pod
kamerou patriacou mestu Dolný Kubín, z ktorej videozáznam nebol žiadaný orgánmi činnými v trestnom
konaní, skutku sa prihliadala manželka poškodeného, ktorá sama od seba nezavolala na políciu, a pod.

skutočnosti, ktoré boli rozhodné pre posúdenie intenzity vyhrážania. Podľa prehodnotení uvedených
skutočností vyplýva, že konanie u obžalovaného nemohlo vzbudiť až takú obavu, aby mal strach o svoj
život, zdravie a pod.
Ak mal prvostupňový súd za to, že bola naplnená skutková podstata trestného činu nebezpečného
vyhrážania v zmysle § 360 Trestného zákona, potom skutok, resp. vina obžalovanému nebola v
dostatočnej miere preukázaná. To, že k takému konaniu nedošlo, nasvedčujú aj výpovede samotných

zasahujúcich príslušníkov policajného zboru.
Pri trestnom čine nebezpečného vyhrážania v zmysle § 360 Trestného zákona, treba starostlivo
zhodnotiť závažnosť vyhrážky, a teda odlišovať nebezpečné vyhrážanie od iných hrubých, arogantných,
agresívnych či vulgárnych verbálnych prejavov, ktoré nie sú prečinom, ale iba priestupkom. A v
danom prípade sa domnievame, že prvostupňový súd nesprávne vyhodnotil skutkový stav, a ak chcel

odsúdiť obžalovaného, mal pre dokázanie viny vykonať ďalšie dôkazy. V opačnom prípade máme
za to, že konanie obžalovaného nezakladá trestnú zodpovednosť. Ak by každý jeden emotívnejší
rozhovor mal viesť k podaniu trestného oznámenia s následkom odsúdenia, trestnoprávna ochrana
spoločnosti by stratila svoj význam, a stala by sa nástrojom pre bežné riešenie sporov, konfliktov.
Vzhľadom na nejednoznačnú preukázateľnosť dôvodnej obavy poškodeného nie je prípustné, aby bol

obžalovaný uznaným za vinného. V takom prípade by sa pripustila možnosť neriadeného podávania
trestných oznámení aj za také skutky, ktoré nenesú žiadne znaky trestnoprávneho konania pri hrubom,
vulgárnejšom jednaní.
Z uvedených dôvodov žiadame Krajský súd v Žiline, aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu
prvého stupňa, aby ju v dostatočnom rozsahu znova prejednal a rozhodol. Alebo ak po následnom

preskúmaní predložených listinných dôkazov, výpovedí svedkov, poškodeného, obžalovaného dospel k
záveru, že skutok nie je trestným činom, aby obžalovaného spod obžaloby oslobodil.“
Odvolací súd vykonal verejné zasadnutie v neprítomnosti obžalovaného Z. L. po splnení zákonných
podmienok. Na verejnom zasadnutí v konaní pred odvolacím súdom prokurátor navrhol odvolanie
obžalovaného zamietnuť ako nedôvodné a obhajkyňa s poukazom na písomné dôvody odvolania a jeho

doplnenie navrhla napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvého stupňa na nové prejednanie a
rozhodnutie. Ak je odvolací súd toho názoru, že skutkový stav je dostatočne preukázaný, ale skutok
nedosahuje intenzitu trestného činu, navrhla po zrušení napadnutého rozsudku obžalovaného spod
obžaloby oslobodiť.

Krajský súd, ako súd odvolací, predtým, ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť podľa § 317 Tr.
por., zistil, že odvolanie obžalovaného bolo podané včas, v lehote stanovenej § 309 Tr. por., odvolanie
bolo podané oprávnenou osobou v súlade s § 307 ods. 1 písm. b) Tr. por., obsah odvolania spĺňa
náležitosti § 311 ods. 1, 2 Tr. por. a nedošlo k vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo k späťvzatiu
podaného odvolania v zmysle § 312 Tr. por., a preto odvolací súd nepostupoval podľa § 316 Tr. por.

Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší
rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,
proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na
chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania

podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Odvolací súd zistil, že vo vzťahu ku skutkovým zisteniam tvoriacim podstatu súdeného trestného činu
(prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Tr. zák.) je napadnutý rozsudok výsledkom
konania, v ktorom sa postupovalo podľa Trestného poriadku a v ktorom nedošlo k žiadnym chybám,

ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie skutkového stavu veci. Skutkové zistenia prvostupňového
súdu, tak ako sú vyjadrené v napadnutom rozsudku, sú správne a úplné, lebo zodpovedajú výsledkom
dokazovania vykonávaného na hlavnom pojednávaní. Vzhľadom na to odvolací súd v otázke skutkových
zistení odkazuje na veľmi podrobne rozvedené dôvody rozsudku súdu prvého stupňa, s ktorými sav plnom rozsahu aj stotožnil. Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na
rozhodnutie a vyvodil z neho správne skutkové zistenia.

Obžalovaný odvolanie založil na opakovaných dôvodoch svojej obhajoby použitej v konaní pred súdom
prvého stupňa. S jeho námietkami, skutkovými a právnymi, sa ale súd prvého stupňa v rozhodnutí riadne
vysporiadal a nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku, riešenie ktorej by zostalo na odvolacom súde.
Vina obžalovaného musí byť dokázaná na základe dôkazov vykonaných v súlade s Trestným poriadkom.
Podľa názoru odvolacieho súdu prvostupňový súd postupoval pri hodnotení dôkazov dôsledne podľa §

2 ods. 12 Tr. por., teda hodnotil ich na základe vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom
uváženívšetkýchokolnostíprípadujednotlivoajvichsúhrneadospelklogickyodôvodnenýmskutkovým
zisteniam.

Skutočnosť, že odvolateľ sa nestotožňuje so skutkovými a právnymi názormi súdu prvého stupňa v
napadnutom rozsudku, nemôže sama o sebe viesť odvolací súd k záveru o zjavnej neodôvodnenosti

alebo arbitrárnosti záverov vyslovených súdom prvého stupňa.

Súd prvého stupňa veľmi podrobne rozviedol dôkazy, ktoré usvedčujú obžalovaného zo spáchania
žalovaného skutku, precíznym a erudovaným spôsobom vyhodnotil i prípravné konanie, ktoré
predchádzalopodaniuobžaloby,ajehosprávneprávnezáverymajúdostatočnýskutkovýzákladvriadne

vykonanom dokazovaní.

Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia,

ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že v
dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa tvoria jednotu, a preto je
nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové a právne závery súdu
prvého stupňa.
Ak súd prvého stupňa postupoval pri hodnotení dôkazov dôsledne podľa § 2 ods. 12 Tr. por., t.j. že ich

hodnotil na základe vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností
prípadu jednotlivo aj v ich súhrne a dospel k logicky odôvodneným skutkovým zisteniam, odvolací
súd podľa § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por. nemôže napadnutý rozsudok zrušiť len preto, že sám na
základe svojho presvedčenia hodnotí tie isté dôkazy s iným do úvahy prichádzajúcim výsledkom. V
takom prípade totiž nie je možné napadnutému rozsudku vytknúť žiadnu vadu v zmysle uvedeného

ustanovenia (R 53/1992). V prejednávanej veci odvolací súd ani sám na základe svojho presvedčenia
nehodnotil tie isté dôkazy s iným do úvahy prichádzajúcim výsledkom, ako tieto dôkazy hodnotil súd
prvého stupňa. Odvolateľ primárne namieta v odvolaní hodnotenie dôkazov súdom prvého stupňa
a predkladá odvolaciemu súdu vlastné hodnotenie dôkazov a vlastné predstavy záverov, ktoré mali
vyplynúť z dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní. Hodnotenie dôkazov súdom prvého

stupňa si ale odvolací súd v plnom rozsahu osvojil a v podrobnostiach naň poukazuje.

Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany v konaní, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej
právnymi názormi, návrhmi a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý proces neznamená ani právo
na to, aby bola strana konania pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade

s jej požiadavkami, predstavami a právnymi názormi. Súd neporuší žiadne práva strany v konaní, ak si
neosvojí ňou navrhnutý spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov a ak sa neriadi jej výkladom všeobecne
záväzných právnych predpisov.

Na tomto mieste odvolací súd poznamenáva, že obžalovaný v dôvodoch odvolania navrhol napadnutý

rozsudok podľa § 321 ods. 1 písm. c) Tr. por. zrušiť a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátiť súdu prvého
stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znova prejednal a rozhodol.

Podľa § 321 ods. 1 písm. c) Tr. por. odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj ak vzniknú pochybnosti o
správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie treba dôkazy opakovať alebo

vykonať ďalšie dôkazy.
Z dôvodov odvolania z 28.2.2012, ale ani z dôvodov doplneného odvolania nevyplýva, aké dôkazy v
rámcinovéhoprejednaniaprednovýmrozhodnutímbymalsúdprvéhostupňaopakovaťaleboakéďalšie
dôkazy by mal vykonať. Aj táto skutočnosť svedčí o tom, že odvolateľ primárne namieta len hodnoteniedôkazov súdom prvého stupňa, ktoré je ale právom a zároveň je povinnosťou súdu prvého stupňa, a v
hodnotení dôkazov odvolací súd nezistil žiadne pochybenia.

Odvolací súd preskúmal aj výrok o treste a vzhľadom na vyššie vyslovený záver o právnej kvalifikácii
súdeného skutku stotožnil sa so záverom súdu prvého stupňa, pokiaľ ide o druh a výmeru uloženého
trestu obžalovanému. Trest tak, ako bol obžalovanému uložený súdom prvého stupňa, je v súlade so
zákonomauloženýtrestpovažujeodvolacísúdzaprimeraný.Kodôvodneniuvýrokuotresteurobenému
okresným súdom krajský súd nemá čo dodať, nakoľko okresný súd aj uloženie trestu obžalovanému

odôvodnil vyčerpávajúcim a dostatočným spôsobom.

Treba uviesť, že trest je právnym následkom trestného činu, a teda musí byť úmerný k spáchanému
trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu) a je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu
Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, t.j. na
ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa a ostatných občanov. Ochrana spoločnosti sa uskutočňuje

dvoma prvkami, a to prvkom donútenia (represia) a prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne
súčasne v každom treste. Podľa názoru odvolacieho súdu uložené tresty budú v dostatočnej miere
plniť svoj účel stanovený § 34 ods. 1 Tr. zák. Všeobecne treba uviesť, že Trestný zákon vychádza
zo zásady, že základným účelom a cieľom trestu je ochrana spoločnosti pred trestnými činmi a ich
páchateľmi. Zmysel existencie a prípadnej aplikácie noriem trestného práva je predovšetkým v tom,

aby sa trestné činy buď vôbec nepáchali, alebo páchali v čo najmenšej miere. Ochrana spoločnosti
pred páchateľmi trestných činov vrátane ochrany práv a slobôd jednotlivých občanov robí tak z trestu
prostriedok sebaobrany spoločnosti pred trestnými činmi. Trest má však okrem toho pôsobiť výchovne,
a to nielen na páchateľa, ale aj na ostatných členov spoločnosti. Pritom generálna prevencia sa má
uskutočňovať prostredníctvom individuálnej prevencie. Ak sa teda páchateľovi zabráni v ďalšej trestnej

činnosti, dáva sa tým najavo aj ostatným členom spoločnosti, ktoré správanie je nežiaduce, proti čomu
je namierený Trestný zákon a takýmto spôsobom možno ovplyvňovať pozitívnu hodnotovú orientáciu
občanov spoločnosti. Z hľadiska týchto úvah odvolacieho súdu možno potom dospieť k záveru, že účel
trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák. tvorí jednotu, lebo sa musí vzájomne doplňovať. Záver súdu o
možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom

poskytuje chráneným záujmom spoločnosti, štátu a občanom pred útokmi páchateľov trestných činov.

Odvolací súd poznamenáva, že v samotných písomných dôvodoch odvolania nie sú uvedené žiadne
špecifické odvolacie námietky proti výroku súdu prvého stupňa o treste uloženom obžalovanému.

Odvolací súd preskúmal správnosť konania, ktoré predchádzalo napadnutému výroku rozsudku
obžalovaným, a nezistil žiadne pochybenie. Nezistil ani chyby, ktoré odvolaním neboli vytýkané a ktoré
by boli takej povahy, že by odôvodňovali po právoplatnosti rozsudku podanie mimoriadneho opravného
prostriedku, a to dovolania na základe ustanovenia § 371 ods. 1 Tr. por.

Na základe týchto skutočností potom krajský súd, ako súd odvolací, odvolanie obžalovaného Z. L. podľa
§ 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.