Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Wednesday, September 6, 2012

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 1T/105/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4211010430
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 09. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Petr Kaňa

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2012:4211010430.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Kaňu a prísediacich Márie Szuriovej a

Anny Hlédikovej v trestnej veci obžalovaného B. E. a spol. pre zločin lúpeže spolupáchateľstvom podľa
§ 20, § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr. zák. a iné na hlavnom pojednávaní v Komárne 6. septembra
2012, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaní :

1/ B. E., narodený X. B. XXXX v C., trvalé bydlisko K. XXX, t.č. vo väzbe v Ústave na výkon
väzby Nitra od 3. apríla 2011,

2/ Q. J., narodený XX. G. XXXX v V. A., trvalé bydlisko B., J. ulica XXX/XX, na slobode,

s a u z n á v a j úz a v i n n ý c h , ž e

1/ obžalovaní B. E. a Q. J.
dňa 2. apríla 2011 v čase okolo 22.30 hod. po predchádzajúcej dohode spolu s dvomi doposiaľ
nestotožnenými osobami mužského pohlavia neoprávnene vnikli cez neuzamknutú bránku oplotenia
a cez neuzamknuté vchodové dvere do rodinného domu č. XXXX na ulici E. v obci K. C., kde má
trvalý pobyt poškodený J. C., nar. XX. Q. XXXX a jeho matka poškodená I. C., nar. X. G. XXXX,
ktorí sa v tom čase nachádzali v predmetnom rodinnom dome, pričom po vniknutí do tohto domu
fyzicky napadli poškodeného J. C. tak, že ho udierali päsťami po celom tele a doposiaľ nestotožnená

osoba mužského pohlavia kovovým teleskopickým obuškom do oblasti predkolenia, pričom obžalovaný
Q. J. fyzicky napadol tam prítomného G. E., narodeného XX. Q. XXXX tak, že ho udrel kovovým
teleskopickým obuškom po predkolení, ktorý žiadne zranenie neutrpel, po čom odtiaľ odcudzil mobilný
telefón značky Samsung, ďalší mobilný telefón značky Samsung GT - S5230, DSL Wifi router model
D - Link 264R sériové číslo P1Z52A4000440 a peňažné prostriedky v hotovosti vo výške 100 eur, čím
spôsobil poškodenému J. C. škodu v celkovej výške 288 eur a v dome zotrvali napriek výzve oprávnenej
užívateľky poškodenej I. C., narodenej X. G. XXXX, na jeho opustenie,

2/ obžalovaný B. E.
dňa 3. apríla 2011 v presne nezistenom čase vo večerných hodinách sa pred domom poškodeného J.
C. na ulici E. XXXX v K. C. vyhrážal poškodenému J. C., že ho „odjebe“ za to, že skutočnosti o jeho
násilnom konaní v ich rodinnom dome č. XXXX na ulici E. v obci K. C., z 2. apríla 2011, jeho matka
oznámila na polícii a že môže byť rád, že len takto skončil, čo v poškodenom J. C. vzbudilo dôvodnú
obavu o jeho život a jeho zdravie,

3/ obžalovaný B. E.od presne nezisteného času do 12.30 hod. dňa 4. apríla 2011 v obci K. v rodinnom dome č. XXX
mal v držbe samonabíjaciu pištoľ značky ČZ vzor 70, kaliber 7,65 Browning, výrobné číslo 111490
so zásobníkom a tiež 8 kusov nábojov kaliber 7,65 Browning značky S&B, ktoré sú laborované

celoplášťovými strelami, ktoré si zadovážil kúpou v presne nezistenom čase asi pred tromi rokmi na
presnenezistenommiestevK.odmužanezistenejtotožnostiza15000Sk(497,91eur),pričomuvedená
pištoľ je v zmysle zákona č. 190/2003 Z.z. o strelných zbraniach a strelive v znení neskorších predpisov
zbraň kategórie B, ktorá podlieha povoľovaciemu konaniu a evidenčnej povinnosti a uvedené náboje sú
podľa citovaného zákona strelivom, pričom podľa tohto zákona ich môže nadobudnúť do vlastníctva len

držiteľ zbrojného preukazu, držiteľ zbrojnej licencie alebo držiteľ zbrojného sprievodného listu na trvalý
vývoz, avšak obžalovaný nie je držiteľom zbrojného preukazu, v dôsledku čoho si zadovážil a mal v
držbe uvedenú strelnú zbraň a uvedené strelivo bez povolenia,

t e d a

v bode 1/ obžalovaní B. E. a Q. J.

- spoločným konaním neoprávnene vnikli do obydlia iného a neoprávnene tam zotrvali a tento čin
spáchali najmenej s dvoma osobami,

- spoločným konaní proti inému použili násilie a hrozbu bezprostredného násilia v úmysle zmocniť sa
cudzej veci,

v bode 2/ obžalovaný B. E.

- inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu,

v bode 3/ obžalovaný B. E.

- sebe zadovážil a držal strelivo bez povolenia,

- sebe zadovážil a držal strelnú zbraň bez povolenia,

č í m s p á c h a l i

v bode 1/ obžalovaní B. E. a Q. J.

prečin porušovania domovej slobody spolupáchateľstvom podľa § 20, § 194 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr.
zák. v jednočinnom súbehu zo zločinom lúpeže spolupáchateľstvom podľa § 20, § 188 ods. 1 Tr. zák.,

v bode 2/ obžalovaný B. E.

prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Tr. zák.

v bode 3/ obžalovaný B. E.

prečin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 1 Tr. zák. v

jednočinnom súbehu so zločinom nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294
ods. 2 Tr. zák.

Za to sa
o d s u d z u j ú

obžalovaný B. E.

podľa § 188 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2, ods. 3, § 36 písm. j/, písm. l/, § 37 písm. h/, § 41 ods.
2 Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 (piatich) rokov a 10 (desiatich) mesiacov.Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do
ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 60 ods. l písm. a/ Tr. zák. súd obžalovanému ukladá trest prepadnutia veci :

- 1 ks teleskopický obušok s gumenou štvorčekovanou rukoväťou čiernej farby na spodnej strane s
nápisom HARDENED POLICE BATON s vyobrazením hlavy orla, ktorý bol zaistený v konaní vedenom
Okresným riaditeľstvom Policajného zboru Komárno pod ČVS: ORP- 267/OEK-KN-2011.

Podľa § 60 ods. 6 Tr. zák. vlastníkom prepadnutej veci sa stáva štát.

obžalovaný Q. J.

podľa § 188 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2, ods. 4, § 37 písm. h/, písm. m/, § 41 ods. 1 Tr.
zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyroch) rokov a 8 (ôsmych) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do

ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd obžalovanému B. E. ukladá povinnosť nahradiť poškodenému J. C.,
narodenému XX. Q. XXXX v C. trvalé bydlisko BS.I.y, TQ., škodu vo výške 288 eur.

o d ô v o d n e n i e :

Na podklade obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Komárno podanej na súd 22. augusta 2011 pod
č. 1 Pv 216/11-29 na obvinených B. E. a Q. J. pre skutky uvedené v obžalobe právne kvalifikované ako
1/ prečin porušovania domovej slobody spolupáchateľstvom podľa § 20, § 194 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr.
zák. v jednočinnom súbehu zo zločinom lúpeže spolupáchateľstvom podľa § 20, § 188 ods. 1 Tr. zák.

(vo vzťahu k obom obžalovaným) a prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Tr. zák. (vo
vzťahu k obžalovanému E.) a 2/ prečin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa
§ 294 ods. 1 Tr. zák. a zločin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294
ods. 2 Tr. zák. (vo vzťahu k obžalovanému E.), súd vykonal hlavné pojednávanie v dňoch 26. januára
2012, 9. augusta 2012 a 6. septembra 2012.

Nahlavnompojednávanísúdvykonaldokazovanievýsluchomobochobžalovaných,svedkov(asúčasne
poškodených) J. C. a I. C. a svedkov G. E., Q. A., W. M. a Q. P. a čítaním zabezpečených listinných
dôkazov (podľa § 269 Tr. por.). Návrh na doplnenie dokazovania poškodeného a obžalovaného B. E.
výsluchom svedka O. C. odmietol postupom podľa § 272 ods. 3 Tr. por. majúc za to, že jeho výsluchom

by nemohol byť objasnený skutkový stav veci nad rámec už iných vykonaných dôkazov.

Obžalovaný B. E. na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie o uznaní viny, ktoré súd po zodpovedaní
zákonom stanovených otázok v zmysle § 333 ods. 3 písm. c/, písm. d/, písm. f/, písm. g/ a písm. h/ Tr. por.
a kladnom vyjadrení prokurátora a poškodených uznesením podľa § 257 ods. 6 Tr. por. (v znení účinnom

do 31. augusta 2011) prijal s tým, že vo vzťahu k tomuto obžalovanému sa dokazovanie nevykoná vo
vzťahu k otázke viny a vykoná sa len vo vzťahu k otázkam trestu a uplatneného nároku na náhradu
škody.

Vzhľadom na popieranie viny zo strany spoluobžalovaného Q.L. bol obžalovaný E. vypočutý aj vo vzťahu

k skutkovým okolnostiam skutku v bode 1/, ktorého sa mal dopustiť spoločným konaním s obžalovaným
J..

Vo vzťahu k skutku z 2. apríla 2011 uviedol, že v tento deň telefonicky kontaktoval obžalovaného Q.
J., od ktorého chcel, aby sa pozrel na poškodené dvere, nakoľko ho vykradli. Po tom, čo ho doviezol

k sebe, vo večerných hodinách ho požiadal, aby s ním šiel za poškodeným C. a vysvetlil mu výškuškody na dverách. Chcel, aby mu to povedal J. preto, aby si poškodený nemyslel, že si vymýšľa. Ďalej
uviedol, že sa tam bál ísť sám, nakoľko vedel, že tam sú viacerí a sú pod vplyvom drog, chcel tam ísť
preto s niekým, lebo „ísť tam sám nemá žiadnu váhu.“ Išli k nemu len oni dvaja, „tie ďalšie dve osoby

tam prišli neskôr“ (č.l. 309). Ku C. išiel až po tom, čo mu to telefonicky oznámil. Po príchode na miesto,
hoci sa dalo zaparkovať pred domom C., zaparkovali na konci ulice, čo odôvodnil tým, že si myslel,
že ho C. nevpustí dnu, lebo vedel o tom, že obžalovaný vie, že mu vykradol dom. On išiel prvý, otvoril
bránu a následne vchodové dvere, ktoré neboli zamknuté, následne videl poškodenú C.. J. čakal pred
vchodovými dverami. Spýtal sa jej, či je J. doma, na čo ho zavolala. J. chytil za pravé plece, ale ho

neudrel. Kričal na neho kvôli poškodeným dverám a povedal mu, že má na dverách škodu 600 eur.
Medzitým vstúpil do domu aj J.. V izbe videl štyri osoby - C., E., M. a nejaké dievča „A.“. J. následne
vytiahol z izby von, v tom čase už bol J. v izbe, (už) z dôvodu, aby ho ochránil (medzitým na otázku
prečo potreboval J., aby uviedol poškodenému výšku škody na dverách, keď podľa jeho vyjadrenia mal
doklad o cene dverí ako ďalší dôvod prítomnosti J. v dome uviedol, že tento mal poškodenému povedať,
že zasklením dverí sa nič nevyrieši, že dvere nikdy nebudú ako predtým). Následne mu poškodený „po

nejakej dobe“ vydal sám dva telefóny a 100 eur z dôvodu, že poškodený nemal 600 eur, ktoré od neho
žiadal, tak sa dohodli, že keď zoženie tieto peniaze, tak mu telefóny vráti, teda telefóny mu dal ako
záloh. Dialóg s poškodeným sa odohral na chodbe. Čo sa v tom čase dialo v izbe nevie. Keď už boli
na odchode tak tam vbehli dvaja muži, jeden z nich napadol J., ten sa ubránil a obaja (on a J.) vybehli
z domu a utiekli preč.

V prípravnom konaní (ktoré výpovede boli na hlavnom pojednávaní čítané postupom podľa § 264 ods.
1 Tr. por.) 4. apríla 2011 uviedol, že po tom, ako zistil, že sa mu niekto vlámal do domu a má poškodené
dvere a myslel si, že za tým môže byť J. C., bol nahnevaný a zavolal okolo 19.30 hod. Q. J. z obce B.
a požiadal ho, aby doniesol ešte jedného chlapa so sebou a dohodli sa, že sa stretnú v K. C., pričom

tak sa aj v ten deň stalo s tým, že okrem Q. J. tam prišli ďalší dvaja muži, ktorých nepozná. Povedal
im, že pôjdu k J. C., aby sa s ním porozprávali o jeho vykradnutom dome a náhrade škody. Všetci
štyria vošli cez neuzamknutú bránu a vchodové dvere do domu, šiel prvý, pričom stretol poškodenú C.
(matku J. C.), ktorej sa spýtal, či je J. doma, na čo povedala, že je v izbe, následne išiel smerom do izby,
od ktorej medzitým J. otvoril dvere, on ho vtedy chytil za rameno a sotil ho do izby, za ním vošli všetky

ostatné osoby, z ktorých jedna neskôr vyšla na chodbu. V izbe žiadal od C. 1 000 eur za to, čo mu urobil
v dome, zahnal sa na neho teleskopickým obuškom, ale netrafil ho, obušok mu vypadol z ruky, tak ho
napadol päsťami, niekoľkokrát ho udrel po tele, pričom videl, že jedna z tých dvoch pre neho neznámych
osôb udrela poškodeného asi raz tým obuškom do predkolenia. Táto osoba udrela obuškom do nôh aj
ďalšieho muža v izbe, po tom, čo sa postavil. Potom zavolal poškodeného von z izby, aby si to s ním

vybavil. Poškodený poprel, že by sa mu vlámal do domu. Keď z domu odišli, tie tri osoby, ktoré tam boli
s ním mu ukázali, že z izby zobrali dva mobilné telefóny a nejaký modem k počítaču a povedali, že to
je ich odmena za to, že tam boli.

Privýsluchupredsudcompreprípravnékonaniezo6.apríla2011potvrdilsvojuvýpoveďzo4.apríla2011

v tom, že do domu poškodených spolu s ním vstúpil Q. J. a ďalšie dve osoby, poškodeného napadol tak,
že mu dal jeden úder päsťou niekde do oblasti tela. Osoby z V. A. volal preto, že chcel, aby to bol niekto,
koho poškodený nepozná, inak by to nevzbudzovalo taký rešpekt. Týmto osobám sľúbil ako odmenu
buď nejaké peniaze alebo veci podľa toho, čo sa podarí od poškodeného získať, zadarmo by nešli.

Na otázku smerujúcu k odstráneniu rozpornosti medzi jeho výpoveďami v prípravnom konaní na jednej
strane a jeho výpoveďou na hlavnom pojednávaní na strane druhej obžalovaný uviedol, že pravdou je
to, čo uviedol na hlavnom pojednávaní. Pri jeho skoršej výpovedi si myslel, že sa bude prihliadať na
to, že on je poškodený, vtedy bol v zlom psychickom rozpoložení, Q. J. a ďalšie dve osoby vtedy krivo
obvinil, lebo si myslel, že keď to uvedie nebude vzatý do väzby a že súd zohľadní okolnosti skutku a

jeho motiváciu, ktorou malo byť vlámanie sa J. C. do jeho domu.

Obžalovaný Q. J. na hlavnom pojednávaní poprel spáchanie žalovaného skutku z 2. apríla 2011. Priznal,
že bol s B. E. v nejakom dome, u koho to bolo nevie, avšak za podstatne iných okolností než uvádzaných
v obžalobe.

Konkrétne uviedol, že na presný dátum si nepamätá, ale bola to sobota keď mu do V. A. telefonoval E.,
že mu rozbili dvere, či by som sa nemohol prísť na ne pozrieť, či sa dajú opraviť. Po tom, čo ho vzal
E. k sebe zistil, že sklo bolo rozbité, odmeral to, ale bez zálohy to nemohli objednať, asi pol hodiny sarozprávali, vyrátali približne cenu s montážou, že by to malo byť 280 až 290 eur. E. povedal, že asi vie,
že kto mu dvere rozbil a poprosil ho, či by s ním nešiel tomu chalanovi povedať koľko tie dvere stoja.
Nemal na výber, tak išiel s ním. Boli v nejakom dome, i keď nevie či to bol dom C.. Bola tam jedna pani

a traja, štyria mladí ľudia. Povedal tomu chalanovi koľko oprava stojí, ten chalan priznal, že on rozbil E.
dvere, a povedal, že je ochotný uhradiť mu škodu. Viackrát im povedal, aby zavolali policajtov, nech tam
urobia poriadok, na čo oni povedali, že netreba volať políciu, nakoľko uhradia škodu. Potom poprosil,
aby ho pustili von z domu, nakoľko tam bol pes, následne čakal vonku pred bránou na E., aby ho zobral
domov, zatiaľ čo E. sa rozprával s tým chalanom. Napokon ho ale E. nezobral domov, ale do C., tam ho

vyložil, išiel pešo a stopom, pričom prišiel domov nadránom.

Na svoju obranu uviedol, že v živote by nikomu neublížil a nezobral nikomu nič, nie je ochotný riskovať
život, prácu ani zdravie kvôli takému klamstvu, ktoré na neho vymysleli. Nikde nevnikli, veď B. zavolal
tomuchalanovi,abyprišielprenichvon.Taktiežnikohonezbili.Nešlitamštyria,bolidvaja-onaE..Niečo
také počul, že ten chalan uhradí E. škodu na dverách, že mu dá nejaké telefóny a 100 eur, ale to až na

druhý deň. Ako dôvod prečo má ísť do predmetného domu mu E. uviedol, aby povedal tomu chalanovi
koľko bude stáť oprava dverí, nakoľko on je opravár a vie mu to vysvetliť. Základnú škodu odhadol na
280 až 290 eur a ostatné náklady závisia od iných okolností. Nehovoril, že by to mala byť suma 600
alebo 1 000 eur. E. mu nehovoril o akomkoľvek nebezpečenstve v danom dome, ak by mu to povedal,
tak by tam nešiel. Nepovedal mu, že by tam mali byť drogovo závislí ľudia, až v dome videl „kopu nejakej

zelenej rastliny.“ E. požiadavka, aby šiel s ním a z akého dôvodu sa mu nezdala neobvyklá, nakoľko
„ľudia občas majú neobvyklé požiadavky.“ E. mu nehovoril, že by jeho prítomnosť v dome potreboval
kvôli jeho ochrane. Pred skutkom nemal s E. žiadny konflikt. Nevie prečo E. v pôvodných výpovediach
vypovedal tak, že ho zavolal s tým, aby zohnal ďalšie osoby za účelom vymáhania dlhu od C.. Nevie
aký dôvod by mohol mať krivo ho obviniť z niečoho čo nespáchal, v živote mu neublížil. Od E. nemal

sľúbenú žiadnu odmenu. Veci a peniaze, ktoré mali byť z domu odcudzené nevidel, nezobral ich.

V prípravnom konaní (výpoveď ktorá bolo na hlavnom pojednávaní čítaná podľa § 258 ods. 4 Tr.
por.) nad rámec výpovede z hlavného pojednávania uviedol, že počas dialógu E. a C. o poškodených
dverách v dome nastala aj taká situácia, že do domu, aj priamo do izby vbehli dvaja muži - P., z ktorých

jeden mal v ruke nejakú chromovanú tyč, ktorou sa ho snažil udrieť, ktorú mu ale vybral z ruky, tí dvaja
povedali niečo také, že aké drogy sa tu predávajú deťom, títo následne vybehli von a on následne
požiadal poškodenú C., aby ho vyviedla von kvôli psovi (na vysvetlenie prečo túto okolnosť neuvádzal
na hlavnom pojednávaní uviedol, že preto, že na to nebol dotazovaný).

K výpovedi obžalovaného E. potvrdil, že v dome bola aj tá situácia, že sa obžalovaný E. rozprával s
C. na chodbe, zatiaľ čo on stál pri dverách v izbe, avšak (na rozdiel od výpovede obžalovaného E.)
dvere neboli zatvorené. V izbe len stál, komunikoval len s tou pani (poškodená C.), od ktorej chcel,
aby ho vyviedla z domu, aby ho z toho všetkého vynechali a zavolali policajtov. C. hovoril koľko bude
stáť oprava dverí vtedy keď E. s C. išli do vnútra a kričali po sebe, fyzický útok obžalovaného E. na C.

nevidel, nebola tam žiadna bitka ani útok.

Svedok J. C. na hlavnom pojednávaní k skutku z 2. apríla 2011 uviedol, že vtedy bol doma vo svojej izbe
s G. E., Q. A. a W. M., keď prišli do domu štyri osoby - muži, z týchto vtedy spoznal len obžalovaného
E.. Keďže bol vtedy v izbe, s týmito osobami sa dostal do kontaktu, keď už boli v dome, keď vyskočil

k dverám izby, takže ako sa do domu dostali sa nevie vyjadriť. Títo vbehli do izby a začali ho mlátiť.
Mlátili ho traja, z toho dvaja mali teleskopické obušky, ten tretí mal niečo tvrdé, akoby v ponožke. Mlátili
ho všade po tele, on len ležal na zemi, nevedel sa brániť. Do hlavy tuším dostal päsťou. Bolo to tak, že
po otvorení dverí ho napadol obžalovaný E., následne ten druhý, ktorého nepozná - „ten vymakaný“ a
potom, keď už ležal na zemi, tak ho bili všetci štyria. Teleskopický obušok mal J. a „ten vymakaný“ a ten

štvrtý „najmladší“ mal niečo tvrdé v ponožke. Najskôr po tom, čo vstúpili do izby, začali ho biť a následne
pýtali peniaze. Peniaze a mobilné telefóny brali až po tom, čo ho prestali biť a povedal im, že nemá
peniaze. Z tam prítomných mu chcel pomôcť G. E., ale keď vstal dostal úder do nohy od obžalovaného
J., potom už zostal sedieť. Mal menšie zranenia - modriny. Q. J. mu zobral dve 50 - eurové bankovky,
internetový modem a dva telefóny. B. E. mu povedal, že mu mal vykradnúť byť aj s Q. P., čo ale poprel.

Najskôr chcel 1000 eur a potom už 1600 eur. E. nedal nič do zálohu. Keď tam došli, J. pozbieral všetko
čo videl na stole a prehľadávali peňaženky. Po tom, čo ho zbili a vzali telefóny a peniaze, tak E. a „ten
vymakaný“hoeštevzalidoinejizby-dospálneatamsamuvyhrážalitak,žemázohnaťdo2dnípeniaze
od jeho brata, „ten vymakaný“ povedal, že ak ich nezoženie, tak za dva dni príde a zrúti na neho celýdom. Keď tí štyria odchádzali z domu hovorili, že sa vrátia pre nejaké peniaze. Celé to trvalo asi 30 minút.
Toto oznamoval polícii telefonicky až 3. apríla 2011 po tom, čo sa mu obžalovaný E. vyhrážal pod oknom.
Vo vzťahu k identifikácii obžalovaného Q. J. v prípravnom konaní ho opoznal pri rekognícii, na hlavnom

pojednávaní uviedol, že si nie je na sto percent istý, že to je on - videl ho z bezprostrednej blízkosti,
avšak v ten večer mal vyholenú hlavu. Neskôr jeho fotku videl aj na face - booku a aj tam ho spoznal.

Svedkyňa I. C. (matka poškodeného) na hlavnom pojednávaní k udalosti z 2. apríla 2011 uviedla, že v
ten deň bola v kuchyni, keď počula, že niekto vošiel. Pozerala sa von, stál tam E., pozdravil sa a spýtal

sa či je J. doma. Na jeho žiadosť ho zavolala, poškodený vyšiel zo svojej izby, vtedy vbehli dovnútra do
J. izby štyria, z ktorých poznala len E.. J. sa zľakol a vbehol do svojej izby. Oni vbehli za ním, dvaja ho
hneď napadli, udreli ho asi po tvári, ale to si už presne nepamätá. Priamo videla ako J. dostal od E.
jeden úder do hlavy. Videla, že E. a „jeden taký tenší“ napadol J.. V izbe sedeli G. E., Q. A. a W. M. na
sedačke pod oknom. Ako jednu z tých štyroch osôb označila obžalovaného J. s tým, že si nie je istá, ale
podobal sa mu, bol taký vysoký, tento mal niečo tenké, dlhé v ruke, ale nevie čo to je. U tých ostatných

nevidela nič. Povedala im, aby sa nebili, lebo zavolá policajtov. Ešte tam vykrikovali po slovensky, ona
im nerozumela, po slovensky rozumie len trocha. Mohli tam byť asi 20 minút, potom odišli. Počas toho
dvakrát im povedala, aby odišli, ale po týchto výzvach ihneď neodišli. Toľko rozumela, že chceli peniaze
od J., E. povedal, že J. sa k nim vlámal, preto prišli (to povedal po maďarsky). Nevidela, že by niekto
napadol G. E. a taktiež že by z tých štyroch osôb niektorá zobrala niečo z izby, v izbe bola, ale vybiehala

von. Počas incidentu ju nikto nežiadal o niečo také, aby mu umožnila odísť z domu preto, že majú psa.

V prípravnom konaní (ktoré výpovede boli na hlavnom pojednávaní čítané podľa § 264 ods. 1 Tr. por.)
vypovedala v podstatných okolnostiach zhodne ako na hlavnom pojednávaní, len viacej podrobne, čo
vysvetlila tým, že už sa na všetko tak presne nepamätá.

Svedok G. E. na hlavnom pojednávaní k udalosti z 2. apríla 2011 uviedol, že pozerali televízor - v izbe
okrem neho boli Q. A., W. M. a J. C., keď vošla do izby J. matka a povedala, že ho niekto hľadá. J. otvoril
dvere a hneď ho dvaja napadli. On sa postavil, ale dostal na nohu s viperou od jedného z nich, potom si
sadol. Do izby vošli štyri osoby, ktoré nepoznal. Tieto osoby povedali tam prítomným, aby vyložili na stôl

telefóny a peňaženky, čo majú u seba, keď niekto tam mal niečo, tak mu to zobrali. Napadli neho a J..
Od J. niečo chceli, nevie čo, potom zavolali J. von sa porozprávať. J. J. telefón. Tieto osoby tam zotrvali
asi 20 minút. Obžalovaný E. fyzicky nenapadol žiadnu z osôb, ktoré boli v izbe, on stál vo dverách. J.
napadli tí dvaja, ktorí nie sú medzi obžalovanými, a jeden vysoký, ktorého mu pripomína obžalovaný J.,
ale či to bol on nevie. Z týchto osôb „jeden mal v ruke jednu takú ponožku vypchatú s niečím“, druhý

„nejaké putá z umelej hmoty!, tretí, ktorý ho udrel, mal „viperu“. Týmto útočili na J. s tou ponožkou a
s holými rukami a na neho s viperou. Na poškodenom videl aj na druhý deň zranenia - nejaké fľaky,
myslí si, že na ľavej strane hrudníka. Počas incidentu on zotrval v izbe, J. vyšiel, nakoľko ho zavolali
von, už si nepamätá kto, len vie, že ten vysoký zotrval v izbe až dokonca. Počul ako pani C. vyzvala
tých mužov, aby opustili dom.

V prípravnom konaní (ktoré výpovede boli na hlavnom pojednávaní čítané podľa § 264 ods. 1 Tr.
por.) vypovedal zhodne s tým rozdielom, že na rozdiel od hlavného pojednávania uviedol, že videl ako
jeden zo štyroch mužov zobral v izbe z konferenčného stolíka jeden telefón a ďalší telefón a modem z
počítačového stola a začal sa hrabať v peňaženke položenej na stole, z ktorej vybral nejaké peniaze.

Tieto osoby stále kričali, že chcú nejaké peniaze.

Svedkyňa Q. A. na hlavnom pojednávaní k udalosti z 2. apríla 2011 uviedla, že to mohlo byť okolo 21.
až 22. hodiny, keď bola u J., došli dovnútra dvaja alebo štyria muži, začali biť J., do izby vbehla aj matka
J.. Jeho mladá sestra začala veľmi plakať, išla k nej, potom odišli do druhej izby, tam sa rozprávali so J.,

potom odišli. Nevšimla si kto zbil J.. V izbe okrem nej boli J., G. a W., po tom čo tí prišli J. matka a jeho
malá sestra, táto vošla a hneď aj išla, ale nevie uviesť koľkí boli. J. udrel jeden taký vyšší, a aj taký nižší.
Nevie kto to bol. V pojednávacej miestnosti z nich vedela spoznať obžalovaného E. ako jedného z nich a
taktiež obžalovaného J. s tým, že ten je z nich druhý, ale nie je si istá. Nevidela, že by niekto z nich niečo
vizbezobral,všetci bolivyľakaní.Poškodenéhoudieralipäsťami,akovbehlidovnútrahneďhozačalibiť.

Svedok W. M. na hlavnom pojednávaní k udalosti z 2. apríla 2011 uviedol, že do izby vošli štyri osoby.
Chceli niečo od J., došlo aj k strkaniu, sácaniu, potom aj odišli. Traja sa postavili nad nich ako sedeli,
nič nepovedali, potom aj odišli. Videl, že jeden z tých chlapov viperou udrel G. E.. Poškodeného sácalia asi dvaja ho napadli, udierali ho aj päsťami. Nepamätá sa či niečo zobrali z izby. Ako jednu z týchto
osôb na pojednávaní spoznal obžalovaného E., obžalovaného J. nespoznal.

V prípravnom konaní (ktoré výpovede boli na hlavnom pojednávaní čítané podľa § 264 ods. 1 Tr.
por.) na rozdiel od hlavného pojednávania uviedol, že zbadal ako jeden z mužov, ktorý vošli do izby,
zobral niečo k počítaču, nejaké telefóny, na čo uviedol, že možno že to vtedy zobrali, ale dnes už si
na to nepamätám. Taktiež počuli matku poškodeného hovoriť predmetným mužom niečo také, že čo tu
hľadajú, a aby išli preč.

Svedok Q. P. na hlavnom pojednávaní uviedol, že 2. apríla 2011 nebol v dome C.. O tejto udalosti mu J.
C. povedal, že ho hľadali, vtedy sa však nezdržiaval v K. C., ale bol v G. J.. C. mu uviedol, že je problém,
lebo sa vlámali k B. E. a sú z toho podozriví on a C., čo však nie je pravda. Od poškodeného vie len
to, že tam bola nejaká bitka.

Na hlavnom pojednávaní boli podľa § 269 Tr. por. čítaním oboznámené nasledovné listinné dôkazy :
zápisnica o rekognícii a fotodokumentácia (č.l. 114 až 119), z ktorej vyplýva, že poškodený opakovane
spoznal podľa fotografií obžalovaného J. ako jednu z osôb, ktorá bola v inkriminovaný deň v dome,
listy obžalovaného E. (č.l. 129 až 131), odborné vyjadrenia ohľadne hodnoty odcudzených mobilných
telefónov a modemu (č.l. 140, 142), správa OR PZ Komárno (č.l. 144), z ktorej vyplýva, že obžalovaný

E. nie je držiteľom zbrojného preukazu, lekárska správa ohľadne obžalovaného E. (č.l. 147), zápisnice
o vydaní veci - teleskopického obušku od obžalovaného E. (č.l. 148), zápisnice o zaistení a prevzatí
zaistenej veci - krátkej guľovej zbrane (č.l. 149 a 150), zápisnica o ohliadke miesta činu, nákres a
fotodokumentácia z miesta činu a zaistenej guľovej zbrane (č.l. 162 až 173), zoznam doličných vecí (č.l.
174), fotografie dokladov a obalov od odcudzených vecí - mobilné telefónny a modem (č.l. 169 a 170).

Z listinných dôkazov vťahujúcich sa k osobným pomerom obžalovaných boli oboznámené správy
Obvodného úradu Komárno a Dunajská Streda (č.l. 176, 181), Obce Búč a Jahodná (č.l. 177, 182),
Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno a Dunajská Streda (č.l. 178, 183), Sociálnej poisťovne,
pobočka Komárno a Dunajská Streda (č.l. 179, 184 a 185), výsledky lustrácií evidencie Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky (č.l. 220, 223), odpisy registra trestov z 8. augusta a 5. septembra
2012.

Z takto vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že skutky sa stali tak, ako bolo ustálené v
skutkovej vete výrokovej časti rozsudku, tieto sú trestnými činmi tam uvedenými, ktoré spáchali v bode

1/ obaja obžalovaní vo forme spolupáchateľstva a v bodoch 2/ a 3/ obžalovaný B.a.

Obžalovaný B. E. sa k skutkom v bodoch 1 až 3 (oproti obžalobe boli udalosti z 2. a 3. apríla 2011
posudzované ako samostatné skutky) priznal - vo vzťahu k nim urobil vyhlásenie o uznaní viny, ktoré
súd uznesením prijal. Vo vzťahu k skutkom v bodoch 2/ a 3/ tak súd nevykonával dokazovanie vo vzťahu

k otázke viny, nakoľko tieto sa vzťahovali výlučne k obžalovanému E.. Dokazovanie tak bolo ohľadne
skutkových okolností zamerané na skutok v bode 1/ vo vzťahu k otázke viny obžalovaného J., ktorého sa
mali dopustiť obaja obžalovaní spolupáchateľstvom, vzhľadom k tomu, že obžalovaný Q. J. spáchanie
tohto skutku poprel.

Spáchanie skutku z 2. apríla 2011 bolo preukázané výpoveďami svedkov - poškodených J. C. a I.
C. a svedkov G. E., W. M. a Q. A. - všetko osôb nachádzajúcich sa v rodinnom dome poškodených
v čase incidentu. Títo svedkovia v podstatných okolnostiach zhodne opísali priebeh skutku ako
násilného vniknutia štyroch mužov do domu, konkrétne do izby poškodeného, kde vykonali násilie voči
poškodenému a G.i E., ktorý sa postavil na jeho obranu a žiadali od poškodeného peniaze, po čom z

izby odcudzili tam sa nachádzajúce dva mobilné telefónny, jeden modem a peňažnú hotovosť sto eur.

Skutočnosť, že dvomi z týchto štyroch osôb boli obžalovaní B. E. a Q. J. bola preukázaná primárne ich
vlastnými výpoveďami - obžalovaný E. sa k skutku priznal a ani následne pri už modifikovanej výpovedi
nespochybnil, že bol v danom čase v predmetnom dome on aj obžalovaný Q. J.. Aj sám obžalovaný Q.

J. od začiatku konania nepopieral, že v predmetnom dome bol s obžalovaným E. (popieral len okolnosti
zakladajúcejehotrestnúčinnosť)aikeďpodľajehovyjadrenianevedelkedytopresnebolo,zopisuosôb
v dome, dôvodu príchodu, celej situácie v dome - hádka E. a poškodeného kvôli škode na poškodených
dverách a z toho, že poškodených nepoznal a viackrát u nich nebol a nemal dôvod byť, je zrejmé,že do predmetného domu šiel s obžalovaným E. a zdržiaval sa v ňom práve 2. apríla 2011. Z tohto
dôvodu určitá neistota ohľadne stotožnenia obžalovaného J. zo strany svedkov nemá pre záver o tom,
či v inkriminovanom čase na mieste tento obžalovaný bol, nemá žiadny zásadný význam. Výpovede

svedkov ohľadne spoznania (stotožnenia) osôb, ktoré vošli do domu tak len podporne potvrdzujú, že
dvomi zo štyroch osôb boli práve obžalovaní - väčšina svedkov buď priamo spoznala obžalovaného
E. s tým, že obžalovaného Q. J. spoznal pri rekognícii poškodený, i keď nie s úplnou istotou, pričom
na hlavnom pojednávaní viacerí ďalší svedkovia (poškodená, E., A.) potvrdili prinajmenšom podobnosť
tohto obžalovaného s osobou, ktorá bola v izbe. Ďalšie dve osoby nachádzajúce sa v dome neboli

stotožnené.

Pokiaľ ide určité rozpory vo výpovediach svedkov - poškodenej, E., M. a A., je potrebné uviesť, že tieto
sa týkali detailov priebehu vniknutia do izby, v ktorej sa nachádzali, intenzity násilia voči poškodenému,
rozostavenia a pohybu osôb v izbe aj mimo nej (resp. v prípade svedkyne A. aj počtu osôb), toho aké
veci boli odcudzené a ako dlho trval celý incident (teda časových a miestnych súvislostí), pričom tieto

rozpory nemožno hodnotiť zásadné, spochybňujúce vierohodnosť výpovedí svedkov. Uvedené rozpory
možno pričítať času, ktorý od skutku uplynul, ako aj rýchlosti a psychickej záťažovosti celej situácie
- stres a rýchly sled udalostí prejednávaného incidentu spojený s vniknutím štyroch osôb do obydlia
s fyzickým násilím, útokom voči niektorým osobám a na majetok, pri ktorej je logické neuchovanie si
všetkých pamäťových stôp pokiaľ ide o detaily. Títo svedkovia však počas celého konania vypovedali

zhodne v podstatných okolnostiach opisujúc násilie zo strany štyroch osôb voči poškodenému (v počte
osôb si nebola na hlavnom pojednávaní istá len svedkyňa A.), ich žiadosť o peniaze odôvodnená údajne
spôsobenou škodou obžalovanému E. a odcudzenie vecí - peňazí, mobilných telefónov a modemu.
Nebol zistený žiadny dôvod, pre ktorý by títo svedkovia mali zámerne nepravdivo vypovedať vo vzťahu
k obžalovaným - nebolo sporným, že obžalovaného Q. J. z minulosti nepoznal nikto a s obžalovaným E.

u niektorých išlo skôr o zbežnú známosť, keď žiadny zo svedkov nedeklaroval priamo priateľský alebo
nepriateľský vzťah, pre ktorý by mohla existovať pochybnosť o vierohodnosti svedeckých výpovedí.
Pokiaľ aj svedkovia E., M. a A. sú kamarátmi poškodeného, tak osobitne takýto motív nemal dôvod
existovať u jeho matky I. C..

Obhajobným tvrdeniam obžalovaného Q. J., podľa ktorých išiel do domu C., aby oznámil výšku škody
poškodenému na žiadosť obžalovaného E., ktoré potvrdzoval len spoluobžalovaný E., aj to až na
hlavnom pojednávaní po tom, ako urobil vyhlásenie o uznaní viny aj z predmetného skutku, súd neuveril.

Naopak, práve obžalovaný E. v prípravnom konaní opakovane (vo výpovedi pred vyšetrovateľom aj

sudcom pre prípravné konanie rozhodujúc o väzbe) obžalovaného J. usvedčil, že tento prišiel na jeho
žiadosť aj s ďalšími dvoma osobami s tým, že všetci boli uzrozumení s tým, že do domu C. idú násilným
spôsobom vymáhať zaplatenie (či už reálneho alebo domnelého) dlhu od poškodeného s tým, že týmto
osobám bola prisľúbená aj odmena vo forme peňazí alebo vecí, ktoré sa podarí od poškodeného, resp.
z domu získať.

Pokiaľ ide o zmenu výpovede obžalovaného E. na hlavnom pojednávaní v prospech obžalovaného
Q. J., tejto zmenenej verzii priebehu skutku, keď dôvod zmeny výpovede obžalovaný E. sám
nevedel hodnoverne vysvetliť, súd neuveril. Ak nepravdivosť svojich pôvodných opakovaných výpovedí
usvedčujúcich seba aj obžalovaného J. odôvodnil svojím nepriaznivým duševným rozpoložením, v

dôsledku ktorého mu nezáležalo na tom ako vypovedá, resp. tým, že si myslel, že ak iných nepravdivo
obviní, nebude vzatý do väzby, tieto dôvody súd hodnotil ako nelogické s ohľadom na súvislý, podrobný
a detailný opisu skutku, resp. udalostí pred aj po ňom, ktorý nesvedčí výpovedi osoby, ktorej nezáleží na
tom, resp. nevie o tom. čo vypovedá. Ani pri takto deklarovanej ľahostajnosti nie logické, aby osoba seba
nepravdivo usvedčovala z trestnej činnosti, ktorú nespáchala, resp. ak by tomu aj tak bolo, aby navyše

krivo obviňovala iná osobu, podľa vlastného vyjadrenia kamaráta, z tak závažných trestných činov.

Súd tak prvotné výpovede obžalovaného E., ktorými usvedčuje okrem seba aj obžalovaného Q. J.
vyhodnotil ako pravdivé, a zmenu jeho výpovede na hlavnom pojednávaní ako účelovú v snahe
dodatočne pomôcť vyhnúť sa trestnej zodpovednosti obžalovanému J. po uvedomení si vlastnej

usvedčujúcej výpovede aj voči nemu. Rovnakým spôsobom ako účelovú, vyhotovenú s vedomím, že
bude použitá ako dôkaz v konaní pred súdom, súd hodnotil aj korešpondenciu obžalovaného E. v čase
jeho väzby adresovanú obžalovanému J., v snahe vytvoriť podporný dôkaz pre pravdivosť zmenenej
výpovede o tom, že Q. J. sa trestnej činnosti mu kladenej za vinu nedopustil.Pôvodné výpovede obžalovaného E. napokon v plnej miere zodpovedajú svedeckým výpovediam
poškodených J. a I. C. a svedkov E., M. a A..

Pôvodné výpovede obžalovaného E. s výpoveďami uvedených svedkov, ako aj výpoveďou
obžalovaného J. v časti, kde potvrdzuje svoju prítomnosť v danom čase v dome rodiny C., tak vytvárajú
ucelenúdosebazapadajúcureťazdôkazov,zktorýchnemožnourobiťinýlogickýzáverotom,žeQ.J.sa
podieľal na neoprávnenom vniknutí do predmetného domu s obžalovaným E. a ďalšími dvoma osobami

za účelom vymáhania peňazí od poškodeného J. C. v spojení s odcudzením dvoch mobilných telefónov,
modemu a peňazí v hodnote 100 eur. K obžalovanému E. sa dostavil na jeho jasne formulovanú žiadosť
so zrejmým zámerom konať vyššie opísaným spôsobom, po splnení požiadavky zabezpečiť aj ďalšie
osoby pre úspešné vykonanie žalovaného skutku.

K zmenenej výpovedi obžalovaného E. na hlavnom pojednávaní - odhliadnuc od určitej pochybnosť

vzbudzujúcej neštandardnosti jeho požiadavky, aby iná osoba (Q. J.) išla vysvetliť poškodenému výšku
škody, ktorá mu vznikla (keď podľa vlastného vyjadrenia poškodeného osobne poznal, bol s ním v
telefonickom kontakte, pred tým než k nemu išiel mu dokonca telefonoval a navyše mal aj doklad o kúpe
dverí, z ktorého vyplývala ich hodnota), treba poukázať aj na vnútorný rozpor v jeho výpovedi spočívajúci
v tom, že súčasne ako dôvod, pre ktorý chcel, aby Q. J. išiel s ním uvádza vôľu zabezpečiť ním vlastnú

ochranu, nakoľko predpokladal, že v dome bude viacero drogovo závislých osôb. Taktiež uviedol, že „ísť
tam sám nemá žiadnu váhu“, a že Q. J. mal poškodenému povedať, že zasklením dverí sa nič nevyrieši,
že dvere nikdy nebudú ako predtým, ktoré vyjadrenia svedčia o vôli vyvinúť voči poškodenému nátlak,
ktorého účinok mal byť vyvolaný prítomnosťou inej osoby (resp. osôb). Ak poškodeného osobne poznal,
bol s ním v kontakte a chcel od neho náhradu škody v rámci dohody - bez jej vymáhania násilím, nie

je zrejmé, čoho sa mal obávať.
Za týchto okolností nie je taktiež zrejmé z akého dôvodu po príchode na miesto s obžalovaným J.
zaparkoval na konci ulice - ďalej od domu C. a nie priamo pred týmto domom, hoci mu v tom nič podľa
vlastného vyjadrenia nebránilo (ak nechcel vymáhať dlh násilím), navyše ak sa podľa vyjadrenia práve
on obával násilia zo strany iných osôb je logickejšie chcieť mať motorové vozidle bližšie (dôvod tohto

konania obžalovaný nevedel vysvetliť).

Pokiaľ ide o fyzický kontakt s poškodeným obžalovaný E. na hlavnom pojednávaní pripustil, že
poškodeného chytil za rameno a vytiahol z izby, čo nekorešponduje s výpoveďami ostatných svedkov
o tom, že poškodený bol napadnutý ihneď po príchode osôb vo dverách. Taktiež nie je zrejmé z akého

dôvodu mal byť Q. J. v izbe v čase keď sa obžalovaný E. o náhrade škody rozprával s poškodeným
na chodbe, keď úlohou J. malo byť práve vysvetľovanie výšky škody, čo celkom nekorešponduje ani s
výpoveďou obžalovaného J., ktorý uviedol, že dvere do izby boli otvorené a on stál vo dverách. Napokon
ako účelové súd hodnotil aj tvrdenie o prítomnosti ďalších dvoch osôb v dome (rómskeho pôvodu), ktoré
tam mali vbehnúť v čase, keď už obžalovaní boli na odchode, motivované snahou odôvodniť prečo

ostatní svedkovia opisujú štyri osoby a súčasne vytvoriť inú alternatívu možného priebeh daného večera
takým spôsobom, že ak v predmetnom dome došlo k fyzickému násiliu a odcudzeniu peňazí, mohlo
sa tak stať aj konaním iných osôb. Príchod takýchto iných dvoch osôb rómskeho pôvodu nezávisle
od obžalovaných nepotvrdil žiadny zo svedkov - v izbe svedkovia opísali štyri zjavne spolupracujúce
osoby, pričom z dvoch nestotožnených osôb žiadny svedok v žiadnej výpovedi tieto neopisuje rómskym

pôvodom.

Len marginálne je vhodné podotknúť, že ani iné tvrdenia obžalovaného Q. J. okrem obžalovaného E.
v jeho na hlavnom pojednávaní modifikovanej výpovedi nikto nepotvrdzuje - ako je jeho napadnutie
jedného z dvojice P. chromovanou tyčou alebo jeho požiadavka na I. C., aby ho vyviedla z domu

kvôli psovi (poškodená C. takúto požiadavku vylúčila, pričom podľa vyjadrenia poškodeného ide o
malého psa, ktorého sa zjavne nie je dôvod obávať). Hodnovernosť spochybňujúcou obhajobné tvrdenie
obžalovaného J., je napokon aj skutočnosť, že obžalovaný E. po odchode z domu C. obžalovaného
J. vyložil v C. a nechal ho ísť stopom do V. A., hoci podľa vyjadrenia oboch obžalovaného J. k sebe
doviezol a tento mal ísť s ním do domu C. na jeho výslovnú žiadosť, pričom dôvod takéhoto konania

ani jeden z obžalovaných nevysvetlil.

NatomzáklademalsúdobhajobuobžalovanéhoQ.J.zavyvrátenúajehovinupreukázanú,pretovbode
1/ oboch obžalovaných uznal za vinných pre prečin porušovania domovej slobody spolupáchateľstvompodľa § 20, § 194 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr. zák. v jednočinnom súbehu zo zločinom lúpeže
spolupáchateľstvom podľa § 20, § 188 ods. 1 Tr. zák., nakoľko obaja spoločným konaním neoprávnene
vnikli do obydlia iného a neoprávnene tam zotrvali a tento čin spáchali najmenej s dvoma osobami

a súčasne spoločným konaní proti inému použili násilie a hrozbu bezprostredného násilia v úmysle
zmocniť sa cudzej veci, v bode 2/ obžalovaného B. E. pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa §
360 ods. 1 Tr. zák., nakoľko sa inému vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú
obavu, a v bode 3/ obžalovaného B. E. pre prečin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so
zbraňami podľa § 294 ods. 1 Tr. zák. v jednočinnom súbehu so zločinom nedovoleného ozbrojovania a

obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 2 Tr. zák., nakoľko sebe zadovážil a držal strelivo a strelnú
zbraň bez povolenia.
Vo vzťahu k otázke trestu súd u obžalovaného B. E. zistil dve poľahčujúce okolnosti - podľa § 36
písm. j/ Tr. zák., teda, že pred spáchaním žalovaných skutkov viedol riadny život (jeden záznam v
registri trestov predstavuje zahladené odsúdenie z roku 1997) a podľa § 36 písm. l/ Tr. zák., teda, že
sa k spáchaniu žalovaných trestných činov priznal a tieto oľutoval, pričom oľutovanie u neho možno

hodnotiť ako úprimné. Ďalej u neho zistil jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h/ Tr. zák., teda
že spáchal viac trestných činov. V dôsledku prevahy poľahčujúcich okolností súd zákonom ustanovenú
trestnú sadzbu za súdený trestný čin najprísnejšie trestný (lúpež podľa § 188 ods. 1 Tr. zák.) od 3
(troch) do 8 (ôsmych) rokov odňatia slobody upravil podľa § 38 ods. 3 Tr. zák. tak, že hornú hranicu
znížil o jednu tretinu, čomu zodpovedá trestná sadzba od 3 (troch) rokov do 6 (šiestich) rokov a 4

(štyroch)mesiacovodňatiaslobody.Taktourčenútrestnúsadzbuďalejupravilpodľa§41ods.2Tr.zák.v
zmysle tzv. asperačnej zásady, nakoľko súd ho odsudzoval pre viaceré úmyselné trestné činy spáchané
viacerými skutkami, pričom najmenej jeden bol zločinom (v posudzovanom prípade bol odsúdený pre
tri skutky, ktoré sú vo všetkých prípadoch úmyselnými trestnými činmi, z ktorých dva sú zločinom).
V takto upravenej trestnej sadzbe odňatia slobody (nad 5 rokov a 8,66 mesiacov do 8 rokov a 5,33

mesiacov) obžalovanému uložil úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 (piatich) rokov a 10 (desiatich)
mesiacov, čo predstavuje trest pri dolnej hranici takto určenej trestnej sadzby odňatia slobody. Súd
dospel k záveru, zohľadňujúc závažnosť a množstvo spáchaných trestných činov, spôsob ich spáchania,
následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti a osobu obžalovaného, jeho pomery
a možnosť jeho nápravy, že takto uložený zo zákona obligatórne nepodmienečný trest odňatia slobody

pri nemožnosti uloženia iného druhu trestu ako trestu samostatného, zohľadňuje základné zásady
ukladania trestov upravené v § 34 Tr. zák. Na výkon tohto trestu ho zaradil podľa § 48 ods. 2 písm. a/
Tr. zák. do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, nakoľko pred spáchaním súdených
trestných činov nebol (vôbec) vo výkone trestu odňatia slobody. Ako trest vedľajší mu súčasne podľa §
60 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. uložil trest prepadnutia veci - teleskopického obušku, ktorým spáchal čin v

bode 1/ s tým, že podľa § 60 ods. 6 Tr. zák. vlastníkom prepadnutej veci sa stáva štát.

U obžalovaného Q. J. zistil súd dve priťažujúce okolnosti podľa § 37 písm. h/, písm. m/ Tr. zák. - teda,
že spáchal viac trestných činov a že už bol v minulosti za trestný čin odsúdený. V odpise registra
trestov má tri záznamy - prvé dve odsúdenia sú zahladené, posledné odsúdenie však zahladené nie

je, pričom nepodmienečný päťmesačný trest odňatia slobody mu uložený rozsudkom Okresného súdu
Dunajská Streda z 27. februára 2006, sp. zn. 3T/104/05 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave
z 10. októbra 2006, sp. zn. 4To/59/06 vykonal 26. augusta 2007. Súd u obžalovaného nezistil žiadnu
poľahčujúcu okolnosť. Na tom základe pri ukladaní trestu vychádzal z trestnej sadzby odňatia slobody
ustanovenej pre trestný čin najprísnejšie trestný - v zmysle § 188 ods. 1 Tr. zák. trest odňatia slobody od

3 (troch) do 8 (ôsmych) rokov upravenej podľa § 38 ods. 4 Tr. zák. vzhľadom na prevahu priťažujúcich
okolností, v dôsledku ktorej bolo obžalovanému na mieste ukladať trest odňatia slobody v rozpätí od 4
(štyroch) rokov a 8 (ôsmych) mesiacov do 8 (ôsmych) rokov.

Z takto určenej trestnej sadzby súd ukladal obžalovanému zo zákona trest odňatia slobody pri

nemožnosti uloženia iného druhu trestu ako trestu samostatného, obligatórne trest nepodmienečný.
Uložený mu úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyroch) rokov a 8 (ôsmych) mesiacov tak
predstavuje trest na samej dolnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Takto uložený trest
súd považoval za zohľadňujúci základné zásady ukladania trestov podľa § 34 Tr. zák., závažnosť
spáchaných trestných činov, ako aj osobné pomery obžalovaného. Na výkon tohto trestu ho zaradil

podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, nakoľko
v posledných desiatich rokoch pre spáchaním súdeného skutku bol vo výkone trestu odňatia slobody
mu uloženému za úmyselný trestný čin.U žiadneho z obžalovaných súd nezistil dôvod pre mimoriadne zmiernenie trestu pod dolnú hranicu
zákonom ustanovenej trestnej sadzby.

Súd v adhéznom konaní podľa § 287 ods. 1 Tr. por. uložil obžalovanému B. E. povinnosť nahradiť
poškodenémuJ.C.škoduvovýške288eur.Poškodenýsinároknanáhraduškodyriadneavčasuplatnil.
Súd uvedenou povinnosťou zaviazal len obžalovaného B. E. z dôvodu, že na hlavnom pojednávaní
poškodený svoj nárok na náhradu škody uplatnil výlučne voči tomuto obžalovanému. Výška škody
predstavuje odbornými vyjadreniami preukázanú hodnotu odcudzených mobilných telefónov a modemu

a odcudzenú peňažnú hotovosť vo výške 100 eur.

Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak, ako je
uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na tunajšom súde, pričom

o odvolaní rozhoduje Krajský súd v Nitre. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho,
komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až
doručenie rozsudku. Poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, ho môže napadnúť, len pre
nesprávnosť výroku o náhrade škody.