Rozsudok ,
Potvrdené, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Judgement was issued on Monday, July 30, 2012

Súd: Okresný súd Považská Bystrica
Spisová značka: 1T/50/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3712010187
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivo Hlucháň

ECLI: ECLI:SK:OSPB:2012:3712010187.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Považskej Bystrici na hlavnom pojednávaní konanom dňa 30.júla 2012, v trestnej veci

obžalovaného S. S., samosudcom JUDr. Ivo Hlucháňom, takto

r o z h o d o l :

Obvinený S. S., nar. XX.XX.XXXX v Z., trvale bytom B. XXX/XX, O., zamestnaný v spol. G., s. r. o., N.,

j e v i n n ý, ž e

hoci bol podľa Zákona o rodine ako aj na základe vyriešenia a posúdenia predbežnej otázky
orgánmi činnými v trestnom konaní a následne aj na základe rozsudku Okresného súdu Pov. Bystrica

sp. zn. 7P/42/2010-42 zo dňa 22.09.2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Trenčín sp. zn.
5CoP/91/2010-89 zo dňa 23.11.2010, právoplatného dňa 03.01.2011, povinný ako otec prispievať na
výživu svojich maloletých detí D. - S., XX.XX.XXXX, sumou vo výške 100,- I. a H., nar. XX.XX.XXXX,
sumou vo výške 100,- Eur a výživné mal zasielať vždy do 15. dňa v mesiaci vopred matke detí O.
D., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. N., A. XXX/X-XX, svoju vyživovaciu povinnosť si neplnil ani v mieste
bydliska detí, ani na inom mieste, pričom plneniu svojej vyživovacej povinnosti sa úmyselne vyhýbal
tým, že napriek tomu, že v období od 03.01.2007 do 31.10.2010 pracoval v spol. S. V. a. s., O. N., T.

F., vyživovaciu povinnosť si u zamestnávateľa nenahlásil a pracovný pomer ukončil na vlastnú žiadosť
napriek tomu, že v uvedenej spoločnosti dosahoval dostatočný príjem, z ktorého si mohol pravidelne
a v plnej výške plniť svoju vyživovaciu povinnosť na svoje maloleté deti, takto však nekonal a výživné
pravidelne a v plnej výške neplatil, pričom v mesiaci marec 2010 pracoval aj na základe dohody o
vykonaní práce v spol. F. A. - A. L., O. N., T. F., v období od 05.11.2010 do 11.11.2010 a od 26.11.2010 do
13.01.2011 bol evidovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie, odkiaľ bol vyradený z dôvodu
odchodu do cudziny, v období od 12.11.2010 do 15.11.2010 pracoval v spol. G. - W. s.r.o. N., od
02.09.2011 doposiaľ pracuje v spol. G., s. r. o. N. a napriek tomu si vyživovaciu povinnosť pravidelne a

v plnej výške neplnil a vyživovaciu povinnosť si neplnil ani iným spôsobom, čím mu za kritické obdobie
od augusta 2009 do 30.7.2012 vznikol dlh na výživnom voči matke detí O. D. vo výške 4.985,72 Eur,
nakoľko časť výživného vo výške 2.154,28 Eur uhradil.

teda
najmenej tri mesiace v období dvoch rokov sa úmyselne vyhýbal plneniu svojej zákonnej povinnosti
vyživovať iného a taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas

t ý m s p á c h a l

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, ods. 3 písm. b/ Tr. zák. s poukázaním na
ustanovenie § 138 písm. b/Tr. zák. a

o d s u d z u j e s a z a t o

Podľa § 207 ods. 3 Tr. zák., za použitia § 38 ods. 2, 3 Tr.zák., s prihliadnutím na § 36 písm. j) Tr. zák.,
na trest 16 / slovom : šesťnásť/ mesiacov odňatia slobody.Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr.zák. sa mu výkon trestu podmienečne odkladá.
Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. sa mu určuje skúšobná doba na 2 / slovom : dva / roky.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný prokurátor v Považskej Bystrici podal na menovaného obžalobu pre trestný čin zanedbania
povinnej výživy podľa § 207 ods. 2 , 3 písm. b) Tr.zák., s poukazom na ustanovenie § 138 písm. b/
Tr.zák. na tom skutkovom základe, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, svedkyne O. D., oboznámením sa pripojenými
rozsudkami Okresného súdu v Považskej Bystrici, ako i ostatnými listinnými dôkazmi a na základe takto

vykonaného dokazovania zistil nasledovné :
Obžalovaný ako v prípravnom konaní , tak i na hlavnom pojednávaní potvrdil, že výživné neplatí. Napriek
tejto skutočnosti sa však necíti byť vinným z páchania uvedeného trestného činu dôvodiac, že v súčasnej
dobe nemá dostatok finančných prostriedkov, aby výživné v stanovenej výške mohol platiť. Potvrdil,
že pred Okresným súdom v Považskej Bystrici sa domáhal viackrát zníženia výživného, pričom však

bol jeho návrh o zníženie výživného vždy zamietnutý. V zamietajúcich rozhodnutiach sa mu kladie za
vinu, že sám ukončil v minulosti pracovný pomer, kde dosahoval taký príjem, že stanovené výživné
platiť mohol. Aj on potvrdil, že pokiaľ pracoval pre firmu V. O. N. ČR, mal príjem, z ktorého mohol platiť
stanovené výživné, avšak u uvedeného zamestnávateľa dal výpoveď z osobných dôvodov, následne sa
zamestnal u iného zamestnávateľa, kde nedosahoval taký príjem. V súčasnej dobe pracuje v Českej

republike ako operátor výroby, s príjmom 300,- euro. Potvrdil, že výživné neplatil aj za obdobie , kedy
pracoval pre firmu V. O. N. a mal teda dobrý príjem, avšak neplatil ho z toho dôvodu, že jednak ho
nemal určené súdom a v tom čase žil s matkou detí v spoločnej domácnosti. Od mája 2010 spolu nežijú,
nakoľko matka s deťmi odišla.

Svedkyňa O. D. uviedla, že obžalovaný ako otec spoločných detí už 30.7.2009 odišiel zo spoločnej
domácnosti a ju nechal v Českej republike samú. Nakoľko neplatil ani nájom a ona nemala finančné
prostriedky, musela z bytu odísť. Za celé obdobie zaplatil výživné presne len v tých čiastkach, ako je
uvedené v obžalobe, pričom táto čiastka bola od celkového dlhu odrátaná. Svedkyňa poprela, že by
jej dával nejaké iné finančné prostriedky, pričom jej ešte ukradol aj auto. Nakoľko výživné zo strany

obžalovaného si uplatňuje exekučne, za obdobie mesiacov máj, jún, júl 2012 jej bolo zaslané len 60,-
euro. Svedkyňa je na predĺženej materskej dovolenke.

Skutočný stav bol ďalej preukázaný listinnými dôkazmi a to rozsudkami OS v Považskej Bystrici
7P/42/2010-42, zo dňa 22.9.2010, z ktorého mal za preukázané, že bol zaviazaný platiť výživné na

maloletú S. 100,- euro a H. 100,-euro od 1.8.2009. Súd vychádzal z príjmu obžalovaného 18.719,- Kč.
Ďalej bol skutočný stav preukázaný rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica, 7P/71/2011, zo dňa
7.12.2011 , ako i posledným rozsudkom OS Považská Bystrica 6P/53/2012, zo dňa 14.6.2012, ktorými
všetkými rozhodnutia bol návrh otca o zníženie zamietnutý z dôvodu, že tento ľahkovážne rozviazal
pracovný pomer.

Skutočnýstavbolďalejpreukázanýpotvrdeniamizamestnávateľaobžalovaného,kdefirmaS.T.potvrdil,
že pracoval v uvedenej firme od 3.1.2007 do 31.10.2010, pričom dosahoval priemernú mzdu 14.827,-
Kč. Rozviazaný pracovný pomer bol z dôvodu zamestnanca.

Na základe takto zisteného skutočného stavu mal súd potom za preukázané, že obžalovaný svojim
konaním naplnil všetky pojmové znaky z trestného činu - prečinu zanedbania povinnej výživy v zmysle
§ 207 ods. 2, ods. 3 písm. b) Tr.zák. , nakoľko bolo preukázané, že tento najmenej 3 mesiace v období
dvoch rokov sa úmyselne vyhýbal plneniu svojej zákonnej povinnosti vyživovať iného a taký čin spáchal
závažnejším spôsobom konania a to v zmysle § 138 písm. b) Tr.zák., teda po dlhší čas.

vina obžalovaného bola preukázaná jednak samotnou výpoveďou obžalovaného, ktorý nepoprel vo
svojej výpovedi skutočnosť, že výživné riadne neplatí. Obžalovaný na svoju obranu uvádza skutočnosti,
že v súčasnej dobe nemá taký príjem, aby výživné v stanovenej výške tak, ako bolo rozhodnuté
rozsudkom platil, pričom však ale výživné zo svojho súčasného príjmu neplatí naďalej ani v takej výške,

v akej by reálne mohol . Potvrdil, že rozviazal pracovný pomer z osobných dôvodov, ktoré bližšienešpecifikoval. Obžalovaný je usvedčovaný z trestnej činnosti ďalej výpoveďou svedkyne O. D., ktorá
potvrdila, že výživné jej neplatí a to po dlhšiu dobu, pričom táto svedkyňa uviedla, že výživné jej neplatil
ani za obdobie, kedy mal zabezpečený dobrý príjem ,nakoľko pracoval s takým príjmom, z ktorého

výživné platiť mohol.

Ďalej bol usvedčený zo spáchania trestnej činnosti rozhodnutiami súdu ohľadne výšky výživného a teda
možnosti, aké mal, ako i ostatnými listinnými dôkazmi, z ktorých mal súd za preukázané, že pri úprave
výživného súd vychádzal z jeho príjmu nad 18.000,- Kč a to v období, kedy pracoval pre firmu V., napriek

tomu však výživné neplatil.

Súd je povinný skúmať reálnu možnosť platenia výživného u obžalovaného. Je pravdou, že v súčasnej
dobe obžalovaný dosahuje v podstate nižší príjem, ako pri poslednej úprave výživného, avšak je
potrebné zdôrazniť, že i keď súd pri rozhodovaní ohľadne viny a teda možnosti reálneho plnenia
vyživovacej povinnosti, nie je doslovne viazaný rozhodnutiami ohľadne určenia výživného, ale v danom

prípade sa súd stotožnil s argumentáciou Okresného súdu v Považskej Bystrici v konaniach 7P/75/2011
ako i 6P/53/2012, ktorými rozsudkami súd zamietol návrh otca o zníženie výživného s odôvodnením,
že do tejto situácie sa dostal vlastným pričinením a to tým, že neuvážene rozviazal pracovný pomer
a teda sa pripravil vlastnou vinou o taký príjem, z ktorého by mohol výživné platiť. Napriek tomu,
že nedosahoval príjem ako u bývalého zamestnávateľa, obžalovaný po celý čas nemal snahu platiť

pravidelné výživné aspoň v nižších dávkach , pričom vedel, že matka detí je na materskej dovolenke,
praktickybezakéhokoľvekpríjmu.Nazákladetýchtoskutočnostísúddospelkzáveru,žesvojimkonaním
naplnil všetky pojmové znaky uvedeného trestného činu.

Obžalovanýboldoposiaľjedenkrátsúdnetrestaný,hľadísananeho,akokebynebolodsúdený.Vmieste

bydliska požíva dobrú povesť, priestupkovo riešený nebol.

Podľa § 34 ods. 1, 4 Tr. zák. súd pri určovaní druhu trestu a výmery u obžalovaného prihliadol na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností,
osobu obžalovaného a jeho pomery ako i možnosť jeho nápravy. Súd prihliadol na to, že trest má okrem

iného zabezpečiť v prvom rade ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu bráni v páchaní trestnej
činnosti a vytvorí podmienky na jeho nápravu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne má mať trest aj
preventívny charakter v tom, že iných odradí od páchania trestných činov.

Podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru

závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Podľa§38ods.3Tr.zák.akprevažujepomerpoľahčujúcichokolností,znižujesahornáhranicazákonom
ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.

Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti
poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. V danom prípade u obžalovaného súd zistil jednu
poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j) Tr.zák., teda že doposiaľ viedol riadny život. Priťažujúcu
okolnosť súd nezistil.

Súd pri ukladaní druhu trestu a jeho výmery dospel k záveru, že pre zabezpečenie účelu trestu
bude postačujúce uloženie uvedeného druhu trestu pri dolnej hranici zákonnej sadzby, s primeranou
skúšobnou dobou, ktorú stanovil na dva roky.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia cestou Okresného

súdu v Považskej Bystrici na Krajský súd v Trenčíne. Odvolanie má odkladný účinok. Rozsudok možno
napadnúť len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať. Rozsudok môže odvolaním
napadnúť:
a) p r o k u r á t o r pre nesprávnosť, ktoréhokoľvek výroku, prípadne, že taký výrok nebol urobený,
b) o b ž a l o v a n ý pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, prípadne, že taký výrok nebol

urobený,c) p o š k o d e n ý pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, prípadne, že taký výrok nebol urobený.

V neprospech obžalovaného môže rozsudok napadnúť prokurátor a čo do povinnosti na náhradu škody

aj poškodený.

V prospech obžalovaného môže rozsudok odvolaním napadnúť, okrem obžalovaného a prokurátora i
príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Prokurátor
tak môže urobiť i proti vôli obžalovaného.