Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, July 12, 2012

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 1T/60/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6112010657
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 07. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Philadelphy

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2012:6112010657.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica samosudcom JUDr. Petrom Philadelphym, v trestnej veci obžalovaného

T. I., stíhaného pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zák.
a prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Tr. zák., na hlavnom pojednávaní
dňa 12. 07. 2012, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný: T. I., nar. XX. XX. XXXX P. X. X., trvale bytom
L. Č.. XXX, C. X. X., bez
pracovného pomeru

u z n á v a sa vinným, že

10. marca 2012 v čase okolo 07,30 hod. od obce Slovenská Ľupča do obce Priechod, v okrese Banská
Bystrica, viedol osobné motorové vozidlo zn. Škoda Octavia ev.č. X. XXX S., pričom bol po odstavení
vozidla pred domom č. 310 v obci Priechod kontrolovaný hliadkou OO PZ Slovenská Ľupča, ktorej pri
kontrole nepredložil vodičský preukaz, po výzve hliadky PZ sa odmietol podrobiť dychovej skúške ako aj

lekárskemu vyšetreniu za účelom zistenia hladiny alkoholu v krvi, hoci by to pri vyšetrení nebolo spojené
s nebezpečenstvom pre jeho zdravie a následne bolo zistené, že vozidlo viedol napriek tomu, že mu bol
rozhodnutím o priestupku OR PZ, ODI Banská Bystrica sp. zn. ORP-784/DI-K-2009 zo dňa 1. februára
2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 1. februára 2010, uložený aj zákaz činnosti viesť motorové
vozidlá na dobu 30 mesiacov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia,

t e d a

- maril výkon rozhodnutia orgánu verejnej moci tým, že vykonával činnosť, na ktorú sa vzťahuje
rozhodnutie štátneho orgánu o zákaze činnosti,

- pri výkone činnosti, pri ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu
na majetku, sa odmietol podrobiť vyšetreniu na zistenie návykovej látky, ktoré sa vykonáva dychovou
skúškou a odmietol sa podrobiť lekárskemu vyšetreniu odberom a vyšetrením krvi, či nie je ovplyvnený
návykovou látkou, hoci by to pri vyšetrení nebolo spojené s nebezpečenstvom pre jeho zdravie,

č í m s p á ch a l

- prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zák.

- prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Tr. zák.Za to sa o d s u dz u je:

Podľa § 348 ods. 1 Tr. zák., § 37 písm. h/, m/ Tr. zák., § 38 ods. 2, 4 a 8 Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zák.
na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 12 /dvanásť/ mesiacov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. súd na výkon trestu odňatia slobody obžalovaného zaraďuje do

ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zák. súd obž. ukladá trest zákazu činnosti viesť akýkoľvek druh motorového
vozidla v trvaní 24 /dvadsaťštyri/ mesiacov.

o d ô v o d n e n i e :

Dokazovaním na hlavnom pojednávaní bolo preukázané, že obžalovaný T. I. dňa 10. marca 2012 v čase

okolo 07,30 hod. od obce Slovenská Ľupča do obce Priechod, v okrese Banská Bystrica, viedol osobné
motorové vozidlo zn. Škoda Octavia ev.č. X. XXX S., pričom bol po odstavení vozidla pred domom č. 310
v obci Priechod kontrolovaný hliadkou OO PZ Slovenská Ľupča, ktorej pri kontrole nepredložil vodičský
preukaz, po výzve hliadky PZ sa odmietol podrobiť dychovej skúške ako aj lekárskemu vyšetreniu za
účelom zistenia hladiny alkoholu v krvi, hoci by to pri vyšetrení nebolo spojené s nebezpečenstvom

pre jeho zdravie a následne bolo zistené, že vozidlo viedol napriek tomu, že mu bol rozhodnutím o
priestupku OR PZ, ODI Banská Bystrica sp. zn. ORP-784/DI-K-2009 zo dňa 1. februára 2010, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 1. februára 2010, uložený aj zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu
30 mesiacov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia.

Obžalovaný T. I. vyhlásil, že sa cíti nevinný. Celé obvinenie považuje za omyl a nedorozumenie
PríslušnícipolíciesipomýlilijehoosobusbratomI.I..Uviedol,žedňa10.03.2012okolo6,30hod.vyrazili
na OMV zn. KIA zelenej farby, ktoré patrilo jeho susedovi a kamarátovi T. L. na nákup do nákupného
centra TESCO v BB. Okrem neho a T. L. išiel s nimi na nákup aj T. G., ktorého vyzdvihli po ceste

v obci Selce. Išli po trase Priechod, Selce, Senica, Banská Bystrica. Späť sa vracali tiež po tej istej
trase. Vzhľadom na odstup času už nevie, čo presne cestou kúpili, ale spomína si, že cestou späť
čapovali benzín na čerpacej stanici Tesco. On sedel vzadu, vozidlo šoféroval T. L. a T. G. sedel na
mieste spolujazdca. Cestou späť sa nič mimoriadne neudialo. Po príchode z nákupu auto odparkovali v
Priechode pred garážou jeho suseda T. L.. T. L. U. T. G. išli do garáže zobrať nejaké veci na grilovanie

a on išiel do MV Škoda Octávia striebornej farby, patriacej jeho bratovi I. I., ktorá bola, v tom čase,
odstavená neďaleko na kraji cesty pred RD jeho rodičov. Auto bolo otvorené, kľúče boli v zapaľovaní, on
nastúpil do auta, chcel si zobrať cigarety a pri tom sa hrabal v CDčkach. Chcel nejaké vybrať, ktoré by
zobral so sebou na grilovačku. Ako vystúpil z auta a zamkol ho, prešiel do dvora RD jeho rodičov, zavrel
za sebou bráničku, vykročil smerom k dverám RD a v tom zaregistroval ako prichádza hliadka polície

na služobnom MV. Z auta vystúpil policajt a žiadal ho o občiansky preukaz. Na výzvu policajta sa vrátil
do bratovho auta zn. Škoda Oktávia, odtiaľ si vybral občiansky preukaz a ten dal k dispozícii policajtovi.
Nepamätá si, že by ho policajt vyzýval, aby sa podrobil dychovej skúške na alkohol, ani si nepamätá, že
by bol vyzvaný, aby sa podrobil vyšetreniu na alkohol u lekára. Policajtka, ktorá bola súčasťou policajnej
hliadky, ktorá ho kontrolovala ho veľmi dobre pozná a vedela, že nemá vodičský preukaz. Zo strany

polície hodnotí ich konanie ako komplot a provokáciu. Celý rozhovor medzi ním a policajtom mohli vidieť
a počuť jeho kamaráti T. L., T. G., jeho priateľka N. T. H. X. I. I.. Poprel, že mal vtedy vypité.

Obhajobné tvrdenie obžalovaného boli na hlavnom pojednávaní potvrdzované aj výpoveďami svedkov
T. L., T. G., N. T. H. I. I. - jeho brata.

Svedok T. L. uviedol, že je susedom a kamarátom obžalovaného. Vypovedal, že dňa 10. 03. 2012 ráno
okolo 6,30 hod. spolu s obžalovaným a T. G. išli na jeho osobnom motorovom vozidle zn. KIA Magentis
na nákup do Tesca do Banskej Bystrice. Auto šoféroval on, obžalovaný sedel vzadu a cestou v Selciach
vyzdvihli T. G.. Po nákupe v nákupnom centre Tesco v Banskej Bystrici natankovali benzín na čerpacej

stanici Tesco a po tej istej trase sa vracali naspäť do Priechoda. Počas cesty auto šoféroval on. Popríchode do Priechoda auto odparkoval pred garáž rodinného domu jeho rodičov a on U. T. G. išli do
garáže po gril a drevené uhlie. Obžalovaný zatiaľ išiel do osobného motorového vozidla jeho brata zn.
Škoda Octavia, vyzdvihnúť cigarety a CDčka. Ako bol v garáži započul, že prišlo nejaké auto a potom

spolu s N. G. vykukli a zistili, že obžalovaného kontrolujú policajti. Celý rozhovor medzi obžalovaným
a policajtom nepočul, ale pamätá si, že policajt si od obžalovaného pýtal občiansky preukaz. Policajti
ho vidieť nemuseli, pretože stál tak, že policajt ho vidieť nemusel. K časovým otázkam, za akú dobu
policajti dorazili potom, čo odparkovali vozidlo pred jeho garážou svedok uviedol, že to bolo cca 2 minúty
po ich príchode.

Svedok T. G. - kamarát obžalovaného tiež potvrdil obhajobné tvrdenia obžalovaného. Uviedol, že s
obžalovaným a s T. L. okolo 6,30 hod. dňa 10. 03. 2012 išli na nákup do Tesca do Banskej Bystrice z
dôvodu, že chceli ísť grilovať. T. L. prišiel po neho do Seliec na svojom aute zn. KIA. Cestou z Tesca za
ešte zastavili na benzínovej pumpe. Po príchode pred garáž T. L. v Priechode on a T. L. išli do garáže
chystať gril a drevené uhlie a obžalovaný zatiaľ išiel do bratovej Škody Okctavia, zobrať si nejaké veci.

Po krátkom čase zastalo na ulici policajné auto, z ktorého vyšiel policajt a on s T. L. vykukli z garáže zistiť,
čo sa deje, pričom započul ako sa policajt obžalovaného pýta, ako sa volá. Obžalovaný išiel niečo zobrať
do auta a potom obaja išli k policajnému autu. Po krátkej chvíli policajti odišli. Zvyšok komunikácie medzi
obžalovaným a policajtom nepočul. Na otázku, či ho policajti mohli vidieť z miesta, kde stál uviedol, že
nie, pretože tomu bránilo krídlo garážových dverí, kde stál a ako aj odstavené vozidlo zn. BMW X5.

K časovej otázke koľko trval príchod policajtov od momentu, kedy odparkovali motorové vozidlo pred
garážou uviedol, že to mohlo byť cca 2 minúty.

Svedok I. I. - brat obžalovaného vypovedal, že dňa 10. 03. 2012 resp. dva dni pred týmto dátumom
sa s obžalovaným, T. L., T. G. a N. T. dohodli, že pôjdu grilovať. Dňa 10. 03. 2012 cca okolo 6,00

hod. ráno išiel na svojom motorovom vozidle zn. Škoda Oktávia ev.č. X. XXX S. na nákup do vedľajšej
obce Selce, do Potravín u Plechov. Nakúpil tam a následne išiel cez Senicu do BB, kde odbočil pri
čerpacej stanici Schell smerom na Slovenskú Ľupču - Príboj. Prechádzal popri Biotike a v Slovenskej
Ľupči - Príboj bral do vozidla N. T.. Následne sa vracal do obce Priechoda cez Istebník. Po príchode
do Priechodu odparkoval MV pred RD rodičov, auto nezamkol, kľúče nechal v zapaľovaní a spolu s

N. T. vykladali nákup. Pri ich príchode do obce Priechod zaregistroval už odstavené MV T. L. zn. KIA
Magentis. Obžalovaného, T. L. H. T. G. však nevidel, predpokladal, že v tom čase boli v L. garáži a
vykladali nákup. Keď sa s N. T. nachádzali v chodbičke RD jeho rodičov, započul ako policajt zvýšeným
hlasom pýtal od jeho brata občiansky preukaz. N. T. bola v tom čase s ním v predsieni. Keďže boli
pootvorené dvere, videl jedného policajta. Obžalovaný bol vtedy k nemu otočený chrbtom a rozprával sa

s tým policajtom. Potom išiel do kuchyne, viac už nevidel a keď sa vrátil, policajná hliadka tam už nebola.
Svoje auto bratovi nikdy nepožičal, a preto vylúčil, že ho v ranných hodinách šoféroval obžalovaný.
Či policajt vyzýval obžalovaného, aby sa podrobil dychovej skúške na alkohol alebo vyšetreniu krvi, to
nepočul. Obžalovaný mu následne hovoril, že od neho chceli OP, že ho kontrolovali, ale nehovoril nič
o tom, že by ho policajti vyzývali na dychovú skúšku alebo na vyšetrenie krvi. Následne po upozornení

zo strany obžalovaného zmenil svoju výpoveď v tom, že už si nebol istý, či po jeho príchode do obce
Podkonice, či tam motorové vozidlo KIA Mateja Pokoša stálo alebo nie.

Svedkyňa N. T. - priateľka obžalovaného vypovedala, že v ranných hodinách dňa 10. 03. 2012 o 7,30
hod. bola dohodnutá s I.C. I., bratom obžalovaného, že po ňu príde autom do Slovenskej Ľupče, kde ju

mal vyzdvihnúť, pretože v ten deň mali ísť s obžalovaným a s partiou kamarátov grilovať. I. I. na základe
tejto dohody po ňu prišiel na dohodnuté miesto na svojom osobnom motorovom vozidle zn. Škoda
Octavia. Okrem vodiča I. I. vo vozidle nikto iný nebol. Po príchode do Priechodu vozidlo zaparkovali
pred rodinným domom obžalovaného. Vyložili nákup a išli s ním do rodinného domu obžalovaného. Ako
boli v dome I. I. ju upozornil, že prišli policajti a ona následne vykukla, pretože sa zaujímala, čo sa deje.

Policajtov zaregistrovala cez pootvorené vchodové dvere. Nevie, či ju policajti zaregistrovali, ale počula
časť rozhovoru medzi obžalovaným a policajtom. Policajt žiadal od obžalovaného občiansky preukaz,
nepočula či policajt vyzval obžalovaného, aby sa podrobil dychovej skúške alebo vyšetreniu alkoholu
v krvi. Prečo ju policajt kontrolujúci obžalovaného nevidel vysvetlila tak, že policajt sa pravdepodobne
sústredil na obžalovaného a na mieste, kde stála ju policajt zaregistrovať ani nemusel, pretože vchod nie

je priamo oproti miestu, kde došlo k rozhovoru medzi obžalovaným a policajtom. Počula aj poznámku
policajtky na adresu obžalovaného v tom zmysle, že sa poznajú.V rozpore s výpoveďami týchto svedkov vypovedali svedkovia Y. U., T. O. H. T. K., príslušníci PZ, ktorí
obžalovaného usvedčovali zo spáchanej trestnej činnosti.

Svedok Y. U. uviedol, že obžalovaného osobne nepozná, pozná ho len so svojej služobnej činnosti ako
osobu, s ktorou sú neustále problémy, ktorá nerešpektuje príkazy hliadok na zastavenie vozidla, čo sa
v jeho prípade stalo opakovane. V minulosti s ním nemal žiadny osobný konflikt. Ku skutku uviedol, že
dňa 10. 03. 2012 boli voľby do NR SR, a preto mali zvýšenú hliadkovú činnosť. Do služby nastúpil o
6,00 hod. a bol pridelený do hliadky s T. K.. Bolo im pridelené MV zn. KIA Sportige. Následne išli do

BB na benzín, vrátili sa do Slovenskej Ľupče a smerovali do obce Šalková, kde mali kontrolný bod. V
Slovenskej Ľupči v časti Príboj na úrovni BIOTIKY spozoroval oproti ním idúce MV zn. Škoda Oktávia ev.
č. X. XXX S., ktoré šoféroval obžalovaný. Toto vozidlo si všimol, pretože je to záujmové vozidlo polície
a bol si istý, že auto šoféroval obžalovaný, ktorého in nátura stotožnil aj v pojednávacej miestnosti.
Vylúčil, že vozidlo šoféroval jeho brat I. I., ktorého pozná z videnia. Vozidlo, nemalo na oknách žiadne
fólie, bol deň, bolo slnečno a svetelné podmienky boli veľmi dobré. Svoje zistenia okamžite hlásil cez

vysielačku stálej službe v Sl. Ľupči, nahlásil to aj službukonajúcej hliadke, ktorá operovala v okolí obce
Priechod, v zložení X.. K. a p. O.. Obžalovaný sedel v aute sám, nenachádzali sa tam žiadne iné osoby.
Obžalovaného neprenasledovali, pretože jednak boli blízko zákruty, kde bol problém sa otočiť a jednak
obžalovaný disponoval oveľa silnejším vozidlom ako mali oni.

Svedok T. O. príslušník PZ kontrolujúci obžalovaného dňa 10. 03. 2012 uviedol, že dňa 10. 03. 2012
vykonával hliadkovú činnosť spolu s T. K.. Ráno okolo 6,30 h v obci Selce pri potravinách u Plechov
spozorovali doparkované OMV zn. Škoda Octavia ev.č. X. XXX S.. Keďže vedeli, že uvedené vozidlo
zvykne šoférovať obžalovaný uvedenú skutočnosť nahlásili vysielačkou stálej službe. Následne cca o
7,20 hod. boli cez vysielačku kolegom Y. U. informovaný, že predmetné motorové vozidlo bolo videné pri

Biotike v Slovenskej Ľupči a vodičom predmetného motorového vozidla mal byť obžalovaný. Následne
sa presunuli približne o 7,35 hod. do obce Priechod k rodinnému domu obžalovaného, kde očakávali
jeho príchod. Z miesta, kde stáli mali jasný a zreteľný výhľad na celú ulicu. Keď zbadali prichádzať
obžalovaného, ktorý ich tiež musel vidieť, vyrazili svojim vozidlom oproti vozidlu obžalovaného, ktorý
následne zastavil pred svojím RD, vystúpil z neho a išiel smerom do rodinného domu. On následne

vystúpil zo služobného vozidla a išiel za obžalovaným s tým, aby mu vysvetlil vedenie MV a predložil mu
zákonom stanovené doklady. Obžalovaný mu na to povedal, že on mu nič dávať nebude, a že on žiadne
autonešoféroval.Natomupovedal,žejehopríjazdbolvidenýhliadkou,načomuobžalovanýodpovedal,
že on si bol v aute len pre doklady. Potom mu na jeho výzvu predložil občiansky preukaz, pričom bol
zjavne pod vplyvom alkoholu.. Následne bol vyzvaný, aby sa podrobil dychovej skúške, čo odmietol

a taktiež odmietol aj lekárske vyšetrenie. Následne bola vypísaná správa o výsledku objasňovania
priestupku,ktorúobžalovanýodmietolpodpísať.Svedokjednoznačnevylúčil,žemotorovévozidlomohla
šoférovaťináosobaakoobžalovaný.Svedoktiežvylúčil,žebysanamiesteskutkunachádzaliinéosoby,
ako prípadní svedkovia.

Výpoveď svedka T. O. potvrdila aj svedkyňa T. K., ďalšia príslušníčka policajnej hliadky, ktorá
kontrolovala obžalovaného. Tá uviedla, že obžalovaného pozná len ako záujmovú osobu polície. Dňa
10. 03. 2012 boli voľby do NR. Spolu s kolegom O. bola členkou motorizovanej hliadky a vykonávali
hliadkovú činnosť v obci Baláže, Priechod a Selce. Ráno okolo 6,30 hod. zaregistrovali záujmové vozidlo
zn. Škoda Octavia ev.č. X. XXX S., ktoré bolo odparkované v Selciach pri potravinách U Plechov. Túto

skutočnosť nahlásili na stálu službu, ktorá na miesto vyslala dopravnú hliadku. Následne ich kolegovia
cez vysielačku informovali, že toto vozidlo bolo spozorované pri Biotike v Slovenskej Ľupči a šoféroval
ho obžalovaný. Oni sa následne presunuli do obce Priechod na ul., kde obžalovaný býva a čakali, či sa
objaví. Následne ho spozorovali ako prichádza oproti ním a smeruje k RD, kde býva. Oni vyštartovali
oproti nemu a zreteľne ho videli, že šoféruje MV, z ktorého vystúpil a presúval sa k RD, kde býval.

Jej kolega T. O. vystúpil a vyzval ho na predloženie dokladov totožnosti, vodičského oprávnenia. Na to
obžalovaný uviedol, že im nič nedá, pretože auto nešoféroval. Odmietol sa podrobiť aj dychovej skúške
na kontrolu alkoholu, ako aj lekárskemu vyšetreniu. Zjavne javil známky požitia alkoholu, čo sa dalo
zistiť z jeho zhoršenej komunikácie. Nikoho iného v okolí nezaregistrovala, žiadne iné osoby sa tam
nenachádzali.

Skutkový stav bol okrem výpovede svedkov preukázaný aj listinnými dôkazmi. Zo správy o výsledku
objasňovania priestupku zo dňa 10. 03. 2012 (čl. 30 spisu) je zistiteľný priebeh služobného zákroku
príslušníkov PZ vo vzťahu k obžalovanému. Priebeh skutkového deja je zrejmý aj z úradných záznamov,spísaných príslušníkmi PZ T.C. O. a Y. U., nachádzajúcich sa v spise na čl. 31 - 32 zo dňa 10. 03. 2012.
Z evidenčnej karty vozidla nachádzajúcej sa v spise na čl. 34 vyplýva, že majiteľom motorového vozidla
zn. Škoda Octavia ev.č. X. XXX S. je I. I., brat obžalovaného. Z rozhodnutia o priestupku Okresného

dopravného inšpektorátu v Banskej Bystrici zo dňa 01. 02. 2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 01.
02.2010vyplýva,žeobžalovanémubolavpriestupkovomkonaníuloženápokutavsume600€auložený
zákaz viesť motorové vozidlá na dobu 30 mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Z trestného rozkazu Okresného súdu v Banskej Bystrici č.k. 6T 99/11 zo dňa 30. 11. 2011, právoplatný

dňa 16. 12. 2011 nachádzajúcemu sa v spise na čl. 25-26 vyplýva, že obžalovaný bol uznaný vinným
z pokračovacieho prečinu marenia úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zák., za čo
mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú
dobu v trvaní 18 mesiacov a trest zákazu činnosti viesť motorové vozidla akéhokoľvek druhu v trvaní 30
mesiacov. Skúšobná doba podmienečného odsúdenia mala trvať do 16. 06. 2013.

Vychádzajúce zo zásady voľného hodnotenia dôkazov podľa § 2 ods. 12 Tr. por. súd hodnotil vykonané
dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia jednotlivo, aj v ich vzájomnej súvislosti, pričom zobral do
úvahy skutočnosti a dôkazy svedčiace tak v prospech ako aj v neprospech obžalovaného.

Vprocesedokazovaniasavyprofilovalivpodstatedveskupinydôkazov.Jednaktobolidôkazysvedčiace

v prospech obžalovaného (výpovede svedkov L.H., G., T. H. I. I. - brata obžalovaného) a jednak
v jeho neprospech (výpovede svedkov U., O. H. K. - príslušníkov PZ). Po dokazovaní na hlavnom
pojednávaní v súlade so zásadou ústnosti a bezprostrednosti bolo zistené, že výpovede policajtov neboli
tendenčné a boli spontánne. Dôkazy do seba zapadali, a to nielen z hľadiska časového, ale aj z hľadiska
logického bez nejakého zjavného úmyslu poškodiť obžalovaného. Títo svedkovia zhodne vypovedali

o skutočnostiach zistených pri svojej služobnej činnosti, keď zistili, že obžalovaný v čase, keď mal
rozhodnutím o priestupku uložený zákaz činnosti vedenia motorových vozidiel, toto viedol a navyše
sa bezdôvodne odmietol podrobiť dychovej skúške na kontrolu alkoholu v dychu, ako aj lekárskemu
vyšetreniu bez toho, že by mu v tom bránila nejaká vážna prekážka. Naproti tomu stáli dôkazy, ktoré
mali svedčiť v prospech obžalovaného, kde okrem jeho výpovede to boli aj výpovede svedkov L., G.,

T. H. I. I., jeho brata. Ako vyplynulo z dokazovania na hlavnom pojednávaní, tieto výpovede boli plné
rozporov. Jednotlivé výpovede boli rozporné jednak medzi tým ako svedkovia vypovedali v prípravnom
konaní a následne na hlavnom pojednávaní a jednak boli rozporné aj medzi sebou navzájom, ako aj s
výpoveďou samotného obžalovaného. Tu treba poukázať najmä na rozpor vo výpovedi obžalovaného
na jednej strane a svedka L. a G. na strane druhej, keď z časového hľadiska rozporne vypovedali

ohľadom príchodu policajnej hliadky na miesto kontroly a následnej kontrole obžalovaného, kde podľa
obžalovaného celá táto kontrola mala trvať cca 20 sek. od momentu keď vystúpil z vozidla svedka L.
zn. KIA až po moment, keď mal byť oslovený príslušníkom polície na mieste skutku. Na ďalšej strane
tu boli výpovede svedka L. H. G., z ktorých vyplývalo, že celé toto malo trvať cca 1-2 minúty len po
príchod polície na miesto samé a ďalšie cca 2 minúty mala trvať samotná kontrola políciou. Taktiež tu je

rozpor medzi výpoveďou obžalovaného a svedka I. I., jeho brata o tom, ako sa tento svedok mal dostaviť
na miesto skutku, keď s výpovede obžalovaného vyplynulo, že na miesto skutku sa dostavil najskôr
jeho brat I. I. a až potom on spolu so svedkami G. a L. a naopak z výpovede svedka I. I. vyplynulo,
že na miesto skutku sa mal dostaviť najprv obžalovaný až potom on. Svoju výpoveď svedok I. I. síce
hneď zmenil, ale až po upozornení obžalovaného, ktorý vstúpil bez súhlasu sudcu do jeho výpovede

so slovami „či si je tým istý“, na základe čoho svedok hneď zmenil svoju výpoveď oproti tej, ktorou si
bol pred tým istý. Tiež nemožno opomenúť nevhodné zásahy obžalovaného do výsluchu svedkov, ktorí
vypovedali v jeho prospech svojimi nedovolenými vstupmi a poznámkami, za čo mu bola uložená aj
poriadková pokuta. Obžalovaný, vstupoval do ich výsluchu a tým ich ovplyvňoval, ako majú vypovedať.
V tomto smere sa žiada poukázať aj na výpoveď sv. T. L., ktorý pri svojej výpovedi pôsobil neisto, zjavne

bol nervózny a neustále vyhľadával očný kontakt s obžalovaným. Bolo to markantné najmä pri niektorých
doplňujúcich otázkach zo strany súdu alebo prokurátora, kedy bolo zjavné, že svedok si nie je istý so
svojimi odpoveďami a podľa reakcie obžalovaného následne vedel, či odpovedá správne alebo nie. Na
základe týchto skutočností potom súd výpovede svedkov, ktorí vypovedali v prospech obžalovaného
(L., G., T. H. I. I.) vyhodnotil ako nevierohodné a naopak výpovede svedkov - príslušníkov PZ (U.,

O. H. K.) vyhodnotil ako vierohodné a pravdivé, ktoré navyše boli podporené aj listinnými dôkazmi,
a to správou o výsledku objasňovania priestupku zo dňa 10. 03. 2012, ako aj úradnými záznamami,
spísanými príslušníkmi PZ bezprostredne po skutku, ktorý je predmetom obžaloby.Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že obžalovaný sa dopustil skutku, ktorý mu je kladený za
vinu a jeho obhajobné tvrdenie ohľadom zaujatosti svedkyne K. voči jeho osobe súd neuznal, nakoľko
ju považoval za účelovú v snahe vyhnúť sa dôsledkom trestného stíhania. Navyše svedkyňa K. ako aj

ostatný príslušníci PZ jednoznačne vylúčili akúkoľvek osobnú nevraživosť, resp. zaujatosť voči osobe
obžalovaného. Všetci uviedli, že obžalovaného osobne nepoznajú, poznajú ho len so svojej služobnej
činnosti ako záujmovú osobu, s ktorou boli v minulosti problémy.

Po ustálení viny potom súd konanie obžalovaného po právnej stránke kvalifikoval ako prečin marenia

výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zák., pretože tento maril výkon rozhodnutia
orgánu verejnej moci tým, že vykonával činnosť, na ktorú sa vzťahovalo rozhodnutie štátneho orgánu o
zákaze činnosti. Taktiež ako prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Tr. zák.,
pretože tento pri výkone činnosti, pri ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí, alebo spôsobiť
značnúškodunamajetku,saodmietolpodrobiťvyšetrenienazistenienávykovejlátky,ktorésavykonáva
dychovou skúškou a odmietol sa podrobiť lekárskemu vyšetreniu odberom a vyšetrením krvi, či nie je

ovplyvnený návykovou látkou, hoci by to pri vyšetrení nebolo spojené s nebezpečenstvom pre jeho
zdravie.

Za prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zák. je možné ukladať
trest odňatia slobody vo výmere od 0-2 rokov a pri prečine ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa

§ 289 ods. 2 Tr. zák. trest odňatia slobody od 0-1 roka. Pretože obžalovaný spáchal v jednočinnom
súbehu dva trestné činy, súd bol povinný mu ukladať trest za viac trestných činov, teda trest úhrnný v
zmysle § 41 ods. 1 Tr. zák., pričom postupoval podľa prísnejšieho trestného ustanovenia, ktorým bolo
ustanovenie § 348 ods. 1 Tr. zák.

Pri úvahách o druhu a výmere trestu súd vychádzal z ust. § 34 Tr. zák. v tom, aby ukladaný trest
zabezpečil ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a
vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne, aby trest plnil aj výchovnú
funkciu vo vzťahu k ostatným občanom a týchto odradil od páchania obdobných trestných činov.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok,
zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery
a možnosť jeho nápravy.

Obžalovaný z miesta svojho trvalého bydliska nie je bližšie hodnotený. Podľa oznámenia obce Priechod

je slobodný, bezdetný a žije v rodičovskom dome spolu so svojimi rodičmi. Na verejnosti sa negatívne
neprejavuje a jeho závislosť na alkohole a iných návykových látkach je príležitostná. Podľa výpisu z
ústrednej evidencie priestupkov MV SR priestupkovo riešený nebol. Z jeho evidenčnej karty vodiča
vyplýva, že sa v minulosti dopustil 4 priestupkov na úseku dopravy, za čo mu boli uložené pokuty v
rôznychvýškacha4xajzákazyčinnosti.Zodpisuzregistratrestovobžalovanéhovyplýva,žedoterazbol

3x súdom potrestaný, naposledy trestným rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 6T 99/2011
zodňa30.11.2011,ktorýnadobudolprávoplatnosťdňa16.12.2011,ktorýmrozhodnutímmuboluložený
trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov, s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 18 mesiacov
do 16. 06. 2013, so zákazom činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 2 roky a 6
mesiacov.

Z vyššie uvedených konštatovaní o odsúdeniach obžalovaného vyplýva, že skutok, za ktorý teraz
stojí pred súdom spáchal v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia v zmysle trestného rozkazu
Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 6T 99/11, právoplatný dňa 16. 12. 2011. Z toho vyplýva s
poukazom na § 49 ods. 2 Tr. zák., že u obžalovaného bolo vylúčené ukladať mu podmienečný

trest odňatia slobody, ale bolo potrebné mu uložiť trest nepodmienečný. U obžalovaného súd nezistil
okolnosti, ktoré by ho zbavovali trestnej zodpovednosti v zmysle § 22 a nasl. Tr. zák., resp. ktoré by
vylučovali protiprávnosť činu podľa § 24 a nasl. Tr. zák. Obžalovaný z hľadiska subjektívnej stránky
konal v priamom úmysle tak, ako to má namysli § 15 písm. a) Tr. zák., pretože vedel a chcel spôsobom
uvedeným v trestnom zákone porušiť záujem chránený týmto zákonom. Poľahčujúce okolnosti súd u

obžalovaného nezistil, naopak priťažovalo mu, že spáchal viac trestných činov (§ 37 písm. h) Tr. zák.)
a že už bol v minulosti za trestný čin odsúdený (§ 37 písm. m) Tr. zák.).S poukazom na vyššie uvedenú prevahu priťažujúcich okolností súd u obžalovaného podľa § 38 ods.
4 Tr. zák. bol povinný upraviť dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby o 1/3 smerom
nahor, čím došlo k úprave trestnej sadzby na 8 mesiacov až 2 roky. V rámci tejto sadzby potom súd

obžalovanému ukladal trest odňatia slobody. Vzhľadom na predchádzajúce rozhodnutia o priestupku
a na opakované ukladanie trestov zákazu činnosti obžalovanému, predovšetkým na úseku dopravy,
bolo potrebné obžalovanému ukladať trest, ktorý bude pre neho náležite výchovný, pretože je zrejmé,
že napriek opakovaným sankciám, či už pokutám alebo trestom zákazu činnosti, tieto nerešpektoval
a tieto na neho nemali dostatočný výchovný vplyv. Z toho dôvodu mu súd uložil úhrnný trest odňatia

slobody vo výmere 12 mesiacov nepodmienečne, pre ktorého výkon ho zaradil do ústavu na výkon trestu
s minimálnym stupňom stráženia, pričom pri zaradení do tohto ústavu súd zohľadnil, že obžalovaný v
posledných 10 rokoch nebol vo výkone trestu odňatia slobody.

Pretože obžalovaný sa dopustil trestných činov v súvislosti s vedením motorového vozidla, súd mu v
súlade s § 61 ods. 1,2 Tr. zák. zároveň uložil aj trest zákazu činnosti v trvaní 24 mesiacov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd Banská Bystrica.
Odvolanie má odkladný účinok.