Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. jún 2012

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 12Er/64/2005

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4305201898
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Veronika Krátka
ECLI: ECLI:SK:OSLV:2012:4305201898.2

Uznesenie

Okresný súd Levice v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava,
IČO: 35 807 598, zast. JUDr. Martinom Máčajom, advokátom so sídlom v Bratislave, Pribinova 25,
proti povinnému: J. Š., T.. XX.X.XXXX, H. S. XXXX/XX, XXX XX W., o vymoženie 775,64,-eura s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd exekúciu v y h l a s u j e z a n e p r í p u s t n ú.

Súd exekúciu z a s t a v u j e.

Súd ukladá oprávnenému povinnosť nahradiť súdnej exekútorke Mgr. Kataríne Baňarovej, Exekútorský
úrad so sídlom v Dunajskej Strede, Nám. Á. Vámbéryho č. 5249/13B, nevyhnutné trovy exekúcie vo
výške 100,54 eura v lehote troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

Súd n e p r i z n á v a súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému náhradu trov exekúcie.

o d ô v o d n e n i e :

Na základe poverenia číslo 5402 026866* vydaného dňa 23.02.2005 pod č.k. 12Er/64/2005-11, EX
110/2005 tunajší súd poveril súdnu exekútorku Mgr. Katarínu Baňarovú vykonaním exekúcie podľa
vykonateľnej notárskej zápisnice spísanej na Notárskom úrade so sídlom v Bratislave, Gajova 13,

notárkou JUDr. Jarmilou Kováčovou, pod sp.zn. N 3314/2004, NZ 76073/2004 zo dňa 16.10.2004.

Exekučným titulom je Notárska zápisnica č. N 3314/2004, NZ 76073/2004 zo dňa 16.10.2004 spísaná
na Notárskom úrade so sídlom v Bratislave, Gajova 13, notárkou JUDr. Jarmilou Kováčovou.

Podľa § 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku, exekúciu možno vykonať aj na podklade notárskych

zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba,
právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou
súhlasila.

Vykonateľnosť notárskej zápisnice sa skúma rovnako ako pri vykonateľných rozhodnutiach podľa

príslušných predpisov procesného práva, t.j. sa skúma formálna a materiálna stránka vykonateľnosti.
Formálna stránka spočíva v dodržaní formy notárskej zápisnice tak ako je upravená v § 47 Notárskeho
poriadku a materiálna stránka spočíva v dodržaní tých obsahových náležitostí, ktoré predpisuje § 41
ods. Exekučného poriadku.

Z citovaného ustanovenia § 41 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že predpokladom materiálnej

vykonateľnosti notárskej zápisnice je označenie oprávnenej osoby, právny záväzok, právny dôvod,
predmet a čas plnenia a prítomnosť a riadne označenie povinnej osoby, ktorá s vykonateľnosťouvýslovne súhlasí. Práve tento súhlas povinného s vykonateľnosťou, notárskej zápisnice je jej
najdôležitejšou náležitosťou ako exekučného titulu. Totiž až tento prejav vôle povinného robí z
notárskej zápisnice verejnú listinu, ktorá je spôsobilá na nútený výkon povinnosti uvedenej v jej

obsahu. Ak podstatou tohto prejavu je vyjadrenie povinného, že súhlasí s vykonateľnosťou notárskej
zápisnice, jej vykonateľnosť je jeho základným účelom a cieľom, obdobne ako účelom a cieľom
každého občianskoprávneho súdneho konania je zavŕšiť vzniknutý spor právoplatným a vykonateľným
rozhodnutím súdu. Súhlas povinnej osoby, ako právny úkon, nemožno posudzovať podľa predpisov
hmotného práva, nakoľko to vylučuje jeho účel a cieľ. Povinný týmto prejavom vôle súhlasí s

vykonateľnosťou notárskej zápisnice ako s kategóriou procesného práva. Uvedeným prejavom vôle
povinného sa teda završuje vznik exekučného titulu, ktorým je inak zásadne len rozhodnutie príslušného
štátneho orgánu. Inými slovami, výlučne v dôsledku tohto právneho úkonu povinného, ktorý je vzhľadom
na svoj cieľ a účel procesnej povahy, sa z notárskej zápisnice stáva exekučný titul, ktorému zákon
priznáva rovnaké právne účinky, aké priznáva vykonateľnému rozhodnutiu súdu /nález Ústavného súdu
Slovenskej republiky, sp.zn. I. ÚS 5/2000 z 13.7.2000/. Preto nie je mysliteľné, aby sa prejav vôle

zameraný na vznik exekučného titulu posudzoval podľa hmotného práva, ale jeho posúdenie možno
urobiť iba podľa predpisov procesného práva (zák.č. 323/1992 Zb. ). Je to teda procesný úkon.

Exekúcia v predmetnej veci je vedená na základe exekučného titulu - notárskej zápisnice, ktorej
skutkovým a právnym základom je Zmluva o úvere uzavretá medzi oprávneným a povinným zo dňa

XX.XX.XXXX, ktorou sa oprávnený ako veriteľ zaviazal poskytnúť povinnému úver v sume 12.000 Sk a
povinný sa zaviazal poskytnutú sumu vrátiť zvýšenú o poplatok vo výške 9.600 Sk, teda celkovo zaplatiť
sumu 21.600 Sk, v 10 mesačných splátkach po 2.160 Sk.

V predmetnej notárskej zápisnici povinný, zastúpený na základe písomného splnomocnenia uvedeného

v Zmluve o úvere číslo XXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX Mgr. Tomášom Kušnírom, advokátska
kancelára Za Kasárňou 1, Bratislava, uznal záväzky vyplývajúce z uvedenej zmluvy a vyjadril súhlas s
vykonateľnosťou notárskej zápisnice podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku ako exekučného titulu, na
podklade ktorého je možné vykonať exekúciu.

K tejto skutočnosti súd uvádza, že takýto právny úkon - splnomocnenie za účelom uznania dlhu je
v rozpore s ustanovením § 22 odsek 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zastupovať iného
nemôže ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Potom takéto splnomocnenie je
pre obchádzanie zákona neplatným právnym úkonom. Nadväzujúc na absolútnu neplatnosť právneho
úkonu,ktorýmjesplnomocnenienaspísanienotárskejzápisnice,ktorýmdošlojednakkuznaniuzáväzku

povinného ako aj k určeniu lehoty na plnenie je zrejmé, že ani exekučný titul - notárska zápisnica
nemôžebyťexekučnýmtitulomoprávňujúcimviesťvočipovinnémunútenývýkonpovinnostivymedzenej
v exekučnom titule.

Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za
neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

S poukazom na to, že sa v predmetnej exekúcií vyskytol dôvod znemožňujúci pokračovanie v jej
vykonávaní, súd rozhodol v súlade § 57 odsek 1 písmena g) Exekučného poriadku, exekúciu vyhlásil

za neprípustnú a zároveň ju z uvedeného dôvodu zastavil.

Ustanovenie § 200 ods. 1 EP uvádza, že trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových
výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonávaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok
na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.08.2005, ak dôjde k zastaveniu
exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

Uznesením Okresného súdu Levice č.k. 12Er/64/2005-16 zo dňa 28.1.2010, ktoré nadobudlo

právoplatnosť dňa 8.6.2011, súd vyhovel návrhu oprávneného a vykonávaním exekúcie vedenej
pôvodne u súdnej exekútorky Mgr. Kataríny Baňarovej poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa
Krutého. Uznesením Okresného súdu Levice č.k. 12Er/64/2005-33 zo dňa 11.5.2011, ktoré nadobudloprávoplatnosť dňa 8.6.2011, súd priznal súdnej exekútorke Mgr. Kataríne Baňarovej náhradu trov
exekúcie vo výške 100,54 eura.

Skutočnosť, že exekúcia je vykonávaná na základe exekučného titulu, ktorý doposiaľ nenadobudol
vykonateľnosť, mala význam pri rozhodovaní o náhrade trov exekúcie. Súd má totiž za to, že oprávnený
podaním návrhu na vykonanie exekúcie na podklade nevykonateľného exekučného titulu, zavinil, že
exekúcia musí byť zastavená. Z toho dôvodu súd v zmysle ust. § 203 ods. 1 Exekučného poriadku v
znení účinnom do 31.08.2005, zaviazal oprávneného k náhrade trov exekúcie Mgr. Kataríne Baňarovej

vo výške 100,54 eura, ktoré jej boli priznané právoplatným uznesením č.k. 12Er/64/2005-33 zo dňa
11.5.2011, v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia podľa § 160 ods.1 O.s.p.

Súd súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému náhradu trov exekúcie nepriznal, nakoľko exekútor
vo svojom podaní zo dňa 31.5.2011 uviedol, že trovy exekúcie si neuplatňuje.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo
dňa jeho doručenia v 3-och písomných vyhotoveniach prostredníctvom
podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre.

Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 OSP) uviesť;

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 OSP, odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti ktoré doteraz neboli
uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 OSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.