Rozsudok Judgement was issued on Monday, June 11, 2012

Súd: Okresný súd Veľký Krtíš
Spisová značka: 9T/4/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6212010006
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 06. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Eva Strašková

ECLI: ECLI:SK:OSVK:2012:6212010006.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd vo Veľkom Krtíši v senáte zloženom z predsedu Mgr. Evy Straškovej a prísediacich Vlasty

Lunterovej a Anny Gemerovej na hlavnom pojednávaní konanom dňa 11. júna 2012 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný E. Z., nar. XX. XX. XXXX B. V., trvale bytom K., V. XXX/X, prechodne bytom K., X..
S. XXX/X, živnostník, r. č.: XXXXXX/XXXX,

u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e

1/

v januári 2010 v presne nezistený deň v spoločnej domácnosti v Neninciach na ul. Petőfiho č. XXX/X
sa pohádal so svojou družkou U. D., nar. XX. XX. XXXX, vyhrážal sa jej zabitím, kričal, že nestihne ani
zavolať políciu, poškodená mala obavu z jeho hrozieb,

2/
v stave podnapilosti v presne nezistený deň vo februári 2010 na tom istom mieste poudieral najskôr
päsťami po tele Q. D., nar. XX. XX. XXXX a kričal na neho ako aj na svoju družku U. D. a O. D., nar. XX.

XX. XXXX, aby vypadli z jeho domu, že ich pozabíja, všetci traja poškodení mali obavu z jeho hrozieb
a z domu ušli,

t e d a

1/, 2/
- inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu, čin spáchal na

chránenej osobe,

t ý m s p á c h a l

1/, 2/
- prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zák.

a o d s u d z u j e s a

podľa § 360 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j), § 37 písm. h), § 38 ods. 2, § 41 ods. 1 Tr. zák. na
úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a), § 51 ods. 1, 2 Tr. zák. sa mu určuje skúšobná doba 3 (troch) rokov

s probačným dohľadom.Podľa § 51 ods. 3 písm. b) Tr. zák. sa mu ukladá obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania
alkoholických nápojov v skúšobnej dobe.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 05. 01. 2012 námestníčka okresného prokurátora vo Veľkom Krtíši podala na tunajšom súde
obžalobu na obžalovaného E. Z. pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. b)
Tr. zák. a zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zák.

Obžalovaný E. Z. v prípravnom konaní aj na hlavnom pojednávaní uvádzal, že i keď mali s bývalou
družkou U. D. problémy počas svojho spolunažívania necíti sa byť vinným zo žalovaných skutkov. Pokiaľ

ide o Q. D., ktorý je synom jeho bývalej družky, obžalovaný uviedol, že sa s družkou nevedeli dohodnúť
na jeho výchove od počiatku a on ho už dlhšiu dobu podozrieval, že berie nejaké drogy a v týchto
súvislostiach poukázal i na tú skutočnosť, že Q. D. mu odcudzil lieky, ktoré bral proti bolesti. Poprel, že by
sa niekedy vyhrážal zabitím niektorému z príslušníkov domácnosti, popieral tiež, že by týchto nejakým
spôsobom obmedzoval, či už pozeraním televízie, prístupe k jedlu a podobne.

Súd vypočul svedkyňu poškodenú U. D., ktorá s obžalovaným dlhodobo žila v spoločnej domácnosti a
má s obžalovaným dve dcéry A. a B.. Spolužitie s obžalovaným popisovala ako problematické, keďže
obžalovaný podľa jej vyjadrenia často požíval alkoholické nápoje a z tohto dôvodu aj opakovane opustila
spoločnú domácnosť. Keďže však obžalovaný stále sľuboval, že dôjde k náprave, vrátila sa do spoločnej

domácnosti, k náprave však so strany obžalovaného nedošlo. Tvrdila tiež, že syn Q. D., ktorý pochádza
z jej predchádzajúceho vzťahu, v dôsledku správania sa obžalovaného sa pokúsil v marci roku 2011 o
samovraždu užitím liekov a podrezaním rúk. Podľa tejto svedkyne sa obžalovaný vyhrážal zabitím jej i
jej synovi Q. a sestre O. D., ktorá bola na návšteve v ich domácnosti vo februári v roku 2010. Svedkyňa
tiež uvádzala, že obžalovaný sa nestaral o ich spoločné deti, o domácnosť, vyčleňoval si potraviny,

ktoré mohol konzumovať len on a vyvolával hádky pokiaľ si niektoré z detí alebo ona zobrali z potravín,
ktoré boli len pre neho. Pokiaľ ide o správanie sa obžalovaného vo februári 2010 svedkyňa uviedla, že
po tom, čo prišla dcéra A. za ňou, aby ju obula, začali sa s obžalovaným hádať, obžalovaný kričal na
syna Q., poučoval svedkyňu ako má tohto vychovávať, táto obžalovanému uviedla, že sa nemá starať
do výchovy jej syna Q., s ktorým mal obžalovaný odpočiatku zlé vzťahy. Následne podľa svedkyne jej

sestra O. D. povedala, aby išli radšej preč, medzitým vybehol syn Q. z domu, za ním obžalovaný a ako
svedkyňa spoločne s obidvomi dcérami a O. D. odchádzali z domu stretli sa s obžalovaným, ktorý sa
vracal. Obžalovaný mal podľa svedkyne i vtedy vypité a bol agresívny hlavne k Q.. Z obžalovaného mala
ajvtentodeňsvedkyňastrach.SvedkyňaU.D.uviedla,žesajejobžalovanýopakovanevyhrážalzabitím
aj keď boli sami, vždy to však bolo pod vplyvom alkoholu, na druhý deň sa správal obžalovaný ako

keby sa nič nestalo. Obžalovaný bol nespokojný so správaním jej syna Q., ktorému vyčítal zlé známky
aj správanie sa v rodine. Pokiaľ ide o Y. K., ktorý mal byť kamarátom syna Q. D., tento sa mal v ich
domácnosti po tom, ako bol obžalovaný vzatý do väzby, zdržiavať len cez víkendy, pretože tento mal
pomáhať Q., ktorý bol v zlom psychickom stave. Poprela však akýkoľvek vzťah s týmto človekom i keď
priznala, že si v priebehu trvania väzby obžalovaného hľadala priateľa cez internet. Svedkyňa ďalej

priznala, že jej syn Q. D. spoločne aj s Y. K. odcudzili veci, ktoré boli vo vlastníctve obžalovaného a
ktoré slúžili pre výkon jeho živnosti.

Svedkyňa O. D., ktorá je sestrou poškodenej U. D. vo svojej výpovedi uviedla, že obžalovaný v čase jej
pobytu v ich domácnosti kričal, že ich zabije, vyhadzoval ich, posielal ich preč a k tomuto konfliktu došlo

po tom, ako sa dcéra obžalovaného a poškodenej prišla za matkou, aby ju obula a popísala situáciu
tak, ako aj U. D.. Táto svedkyňa uviedla, že inokedy nebola svedkom žiadneho agresívneho konania
obžalovaného, ale podľa nej obžalovaný často požíval alkoholické nápoje a jej sestra U. sa na neho
veľakrát sťažovala, tento jej však sľuboval, že dôjde k zmene v jej správaní. Táto svedkyňa vedela o
prítomnosti Y. K. v dome ako kamaráta Q., ktorý správal v izbe u Q. a tak isto mala vedomosť, že roztržky

medzi obžalovaným a poškodenou trvali dlhšiu dobu, cca 3 roky.

Podľa Q. D., syna U. D., sa obžalovaný k nemu správal zle, vo februári roku 2010 došlo k roztržke medzi
ním a jeho matkou, keď obžalovaný nenašiel topánky pre sestru A., následne obžalovaný svedka udrel,
naháňal ho až von z domu a vyhrážal sa, že ich zabije ak nevypadnú, na čo on spoločne s matkou

aj sestrami a O. D. opustili dom v Neninciach. Tento svedok sa nepamätal na iné situácie, kedy saobžalovaný vyhrážal príslušníkom domácnosti, matka sa však často sťažovala na obžalovaného. Pokiaľ
ide o zlý vzťah s obžalovaným, tento svedok charakterizoval tak, že mali rôzne názory, napr. na hudbu,
tiež uviedol, že mu obžalovaný nedával riadne jesť. V čase neprítomnosti matky varil len polievky a

nemohol si brať z chladničky jedlo, ktoré chcel. Priznal, že zobral obžalovanému určité veci spoločne s
Y. K., predal vŕtačku a následne si kúpil potraviny a cigarety. Tak isto priznal, že vzal obžalovanému lieky
(Tramal), lebo ho bolel chrbát. Tento svedok tvrdil, že mu obžalovaný nič nedovolil, ani posilňovať. Pokiaľ
ide o bývanie Y. K. v ich domácnosti svedok uviedol, že mu tento pomáhal z depresií, aj jeho matke U.
D., motivačne ho poučoval a spával u nich 2 - 3 mesiace. Iniciátorom tohto bývania Y. K. bola jeho matka

U. D., s ktorou si Y. K. dobre rozumel, boli priatelia. Y. K. cez víkendy väčšinou varil a pomáhal aj s inými
domácimi prácami, svedok sa však v K. sklamal. Svedok D. tvrdil, že obžalovaný bol brutálny k nemu.

Ďalej súd vypočul svedkov Y. Z., ktorý je bratom obžalovaného a jeho manželku U.. Títo svedkovia
bývajú v dvojgeneračnom dome, v jednej časti bývali oni a v druhej časti obžalovaný spoločne s družkou
U. D. a deťmi. Títo svedkovia uviedli, že nie je pravdou, že obžalovaný požíva alkoholické nápoje vo

zvýšenej miere ani to, že by bol agresívny. Zároveň tiež obaja uvádzali, že sa nenavštevovali navzájom,
pretože od toho času, ako začal obžalovaný žiť s U. D. neudržiavali bližšie vzťahy práve v dôsledku
správania sa U. D.. Pokiaľ títo svedkovia počuli hádky s časti domu obžalovaného a D., väčšinou bolo
počuť len hlas U. D..

Súd tiež vypočul svedkyne D., F., Q. Z. a vykonal dokazovanie zápisnicami o výsluchu svedkov
S., Š., Š., S., MUDr. Q., zápisnicami o konfrontáciách, lekárskymi správami, správou ÚPSVaR
Veľký Krtíš, fotokópiou spisu Obvodného úradu Veľký Krtíš, návrhom na schválenie právneho úkonu,
správou Obecného úradu Nenince, odpisom z registra trestov obžalovaného, znaleckými posudkami a
pripojeným spisom Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 3C 195/1996.

Po vykonaní dostupných dôkazov, ich vyhodnotení jednotlivo aj súhrnne dospel súd k záveru, že
obžalovaný sa konania, ktoré mu je kladené za vinu obžalobou dopustil. Na rozdiel od obžaloby však
obe tieto súd kvalifikoval ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zák.
Z tohto konania obžalovaného usvedčuje jeho bývalá družka U. D., syn družky Q. D. i svedkyňa O.

D.. Napriek tomu, že obžalovaný popiera akúkoľvek agresivitu zo svojej strany, súd musí poukázať
i na dôvody rozvodu jeho manželstva s A. Z., manželstvo týchto rozvádzal Okresný súd vo Veľkom
Krtíši v konaní sp. zn. 3C 195/1996 a navrhovateľka A. Z. aj vo svojom návrhu aj v priebehu konania
poukazovala na agresivitu obžalovaného voči nej. Pokiaľ však ide o výpovede Q. D. i U. D. súd bral do
úvahyajznalecképosudky,ktorébolivypracovanéznalcamizodboruzdravotníctvo,odvetviepsychiatria

na svedkyňu poškodenú U. D., podľa ktorého v posledných mesiacoch trpela poruchou nálady, ktorá má
zrejme viac príčin a stav tejto je nanajvýš prechodný. Nezistili u tejto žiadne prejavy duševnej poruchy
či choroby, len osobnostné, povahové a temperamentné prejavy. Podľa znalca z odboru psychológie
u U. D. ide o osobnosť s akcentovaným sklonom k negatívnemu emočnému reagovaniu, sklon k
depresívnemu prežívaniu reality a konfliktné partnerské súžitie ju negatívne ovplyvnilo. U posudzovanej

sú vykazované len čiastočné príznaky syndrómu týranej ženy, zároveň tiež súd bral do úvahy znalecké
posudky vpracované na Q. D., podľa ktorých v čase, kedy došlo k samovražednému pokusu okolnosti
svedčia skôr pre použitie psychoaktívnych liekov alebo drog a toto konanie nemalo zrejme pôvod v
konaní obžalovaného. Znalec tiež poukázal, že u Q. D. jednou z príčin porúch nálady subdepresia má
pôvod z časti aj vo vlastnom strachu s následkom vlastného správania. Zneužívanie u Q. D., pokiaľ ide

o návykové látky bolo preukázané. Q. D. nedisponuje potrebnou sústredenosťou ani sebadisciplínou
a sebaovládaním. Súd teda uznal obžalovaného vinným ako uvádza v oboch prípadoch z prečinu
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zák., pretože tento sa či už svojej družke
U. D., Q. D. i O. D. vyhrážal zabitím takým spôsobom, že to u týchto osôb vzbudilo dôvodnú obavu a
tohto konania sa dopustil na chránenej osobe podľa § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák. blízkej osobe. Podľa

§ 127 ods. 4 Tr. zák. blízkou osobou sa na účely tohto zákona rozumie príbuzný v priamom pokolení,
osvojiteľ, osvojenec, súrodenec a manžel; iné osoby v rodinnom alebo obdobnom pomere sa pokladajú
za navzájom blízke osoby len vtedy, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich druhá právom pociťovala ako
ujmu vlastnú. Úmysel obžalovaného nútiť zúčastnené osoby k odchodu nebol preukázaný pri skutku v
bode 2/.

V súvislosti s otázkou trestu mal súd preukázané, že obžalovaný doposiaľ nebol súdne trestaný, bral
teda pri ukladaní trestu do úvahy jednu poľahčujúcu okolnosť na strane obžalovaného podľa § 36 písm.
j) Tr. zák., zároveň bral do úvahy jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h) Tr. zák. - spáchal viactrestných činov a uložil mu podľa § 38 ods. 2 a § 41 ods. 1 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody vo
výmere 18 (osemnásť) mesiacov ako trest postačujúci pre jeho nápravu, výkon tohto mu podmienečne
odložil na skúšobnú dobu 3 (troch) rokov s probačným dohľadom podľa § 49 ods. 1 písm. a), § 51

ods. 1, 2 Tr. zák. a zároveň mu podľa § 51 ods. 3 písm. b) Tr. zák. uložil obmedzenie spočívajúce v
zákaze požívania alkoholických nápojov v skúšobnej dobe, keďže protiprávneho konania sa dopúšťal
pod vplyvom alkoholu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie a to v lehote 15 dní od oznámenia rozsudku na Krajský súd
v Banskej Bystrici cestou podpísaného súdu. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti

toho, komu treba rozsudok doručiť, v prípade neprítomnosti takej osoby oznámením je až doručenie
rozsudku.
Odvolanie môžu podať:
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307 ods. 1 písm. b), a to len vo svoj
prospech (§ 308 ods. 2),

- príbuzný obžalovaného v priamom rade (súrodenec, osvojiteľ, osvojenec, manžel, druh - pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308 ods. 2),
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne
úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech

obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308 ods. 2),
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného, a to len v jeho prospech i proti jeho vôli (§ 345 ods. 1),
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307
ods. 1 písm. c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308 ods. 1),

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307 ods. 1 písm. d/ resp. § 45 ods. 1).