Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, May 28, 2012

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 30P/342/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5111236827
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Sýkorová

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2012:5111236827.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Renátou Sýkorovou v právnej veci

M. V., nar. XX.X.XXXX

trvale bytom V. T., I. XXX/XX, zastúpeného splnomocnenou zástupkyňou matkou K. Q., dieťa rodičov
matky: K. Q., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom V. T., I. XXX/XX a otca: V. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
C. M., U. XXX/XX, o zvýšenie výživného, takto

r o z h o d o l :

Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu M. výživným vo výške 135 EUR mesačne s účinnosťou od

1.11.2011, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám M..
Nedoplatok na výživnom za obdobie od 1.11.2011 do 31.5.2012 vo výške 476 EUR súd p o v o ľ u j
e otcovi splácať v mesačných splátkach po 25 EUR spolu s bežným výživným, pod následkom straty
výhody splátok, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku k rukám M.Vo zvyšnej časti
súd návrh matky a M. z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
Týmto sa m e n í rozsudok Okresného súdu v Žiline č. k. 15P/23/2007-49 zo dňa 3.5.2007 v časti

výživného na M..

o d ô v o d n e n i e :

Matka sa svojím návrhom podaným na Okresný súd v Žiline dňa 11.11.2011 domáhala, aby súd
zvýšil výživné na maloletého M. na sumu 150 EUR mesačne, vzhľadom k tomu, že od posledného
rozhodovania súdu v roku 2007 došlo k zmene pomerov a zvýšili sa náklady spojené s výchovou
maloletého. V čase posledného rozhodovania súdu navštevoval maloletý 8. ročník základnej školy a v
súčasnosti je študentom 3. ročníka Strednej odbornej školy stavebnej v A..

Otec vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu matky uviedol, že od 1.1.2009 do 1.9.2011 po dobu 33

mesiacov prispieval matke navyše výživným 16 EUR mesačne a k povinnému výživnému prispieval
čiastkou 83 EUR mesačne. Vyššie výživné prestal platiť od októbra 2011 len z toho dôvodu, že jeho
finančná situácia sa zhoršila, keďže začal stavať dom, pretože od rozvodu býva v nevyhovujúcom
podnájme. Na tento účel bral pôžičku vo výške 13.250 EUR, ktorú bude splácať vo výške 158 EUR.
Zvýšili sa mu náklady na bývanie i na stravu.

Súd nariadil vo veci pojednávanie. M., keďže dovŕšil plnoletosť, bol predvolaný na pojednávanie. Na

pojednávanie sa nedostavil, matka ospravedlnila jeho neprítomnosť a uviedla, že M. súhlasí, aby súd
vo veci pojednával a matku splnomocnil na zastupovanie v konaní. Vzhľadom k tomu súd v zmysle §
101 ods. 2 O.s.p. pojednával v neprítomnosti M..Z výsluchu matky na pojednávaní súd zistil, že od posledného rozhodovania súdu o výživnom došlo k
zmene pomerov na strane M., vzhľadom k tomu, že naposledy bol žiakom základnej školy. V súčasnej
dobe od septembra 2011 je už žiakom 3. ročníka strednej školy. Zvýšili sa preto jeho výdavky v súvislosti

s návštevou strednej školy a s cestovným, pretože dochádza do školy, pričom cestovné mesačne
predstavuje 50 EUR. V tom cestovnom je zahrnutá aj cesta na prax, do T. Z., kde praxuje dva týždne
v mesiaci. Na začiatku roka je potrebné zakúpiť pomôcky do školy, učebnice, taktiež pri štúdiu využíva
počítač a internet, preto platí mesačne poplatok za internet. Skladajú sa na stužkovú, celková suma
predstavuje 170 EUR. Výdavky má ďalej so stravou, ošatením. Stravuje sa aj v školskej jedálni, kde

mesačný poplatok predstavuje 22 EUR. Vo februári si robil vodičský preukaz, ktorý stál 400 EUR.
Mesačne platí telefón 10 EUR. Chodí na tanečný krúžok, kde platí 5 EUR mesačne. So synom bývajú
v rodinnom dome, ktorý je v jej výlučnom vlastníctve. Dňa 2.10.2010 sa vydala. Spoločne s nimi bývajú
manžel a syn, ktorý sa im narodil v septembri v roku 2011. Poberá rodičovský príspevok a prídavky na
deti. Spoločne s nimi býva syn T., ktorý ukončil školu v roku 2010. Odvtedy otec neplatí jemu na výživu.
Jemu otec prispieval výživným vo výške 2.500,-Sk. Jej manžel je zamestnaný. Čo sa týka majetkových

pomerov, okrem domu nie je vlastníčkou iných nehnuteľností ani hnuteľných vecí väčšej hodnoty. Otec
približne dva roky dozadu platil výživné vo výške 83 EUR. Naposledy v tejto výške zaplatil v auguste
2011. Potom otec začal platiť výživné ako bolo naposledy určené vo výške 67 EUR. V tejto výške
platí pravidelne každý mesiac aj od podania návrhu, teda od novembra 2011. V tejto výške má výživné
uhradené aj za mesiac máj 2012. Navrhla, aby súd zvýšil výživné od podania návrhu, od novembra

2011, vo výške 150 EUR mesačne. Otec okrem výživného iným spôsobom synovi neprispieva, nie je so
synom v kontakte. Keďže M. v priebehu konania dovŕšil plnoletosť, navrhuje, aby súd zvýšil výživné aj
po dovŕšení plnoletosti vo výške 150 EUR mesačne.

Z výsluchu otca na pojednávaní súd zistil, že by chcel, aby súd zohľadnil tú skutočnosť, že sa snažil

prispievať na výživu syna dobrovoľne vyšším výživným. Platil na výživu v roku 2010 až 2011 sumu 83
EUR navyše. Podával návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti voči T.. Táto mu bola zrušená niekedy v
septembri v roku 2010. Rozhodnutie bolo vydané v septembri v roku 2011. Od septembra 2011 prispieva
M. výživným ako bolo naposledy určené, vo výške 67 EUR každý mesiac, ako uvádzala matka. Navrhol,
aby súd zvýšil výživné na sumu 85 EUR mesačne. Býva v jednoizbovom byte, kde býva s priateľkou.

Vlastníkom tohto bytu je otec priateľky. Priateľka je zamestnaná. Za bývanie sa platí okolo 200 EUR
mesačne. Bral pôžičku zo sociálneho fondu vo výške 13.250 EUR, ktorú spláca mesačne vo výške
158 EUR. Cestuje do práce z miesta bydliska do A., raz autobusom, raz vlakom, raz autom. Cestovné
je okolo 1.200,-Sk. Začal stavať rodinný dom v V. T.. Asi v roku 2009 kupoval stavebný pozemok
za sumu okolo 500.000,-Sk. V roku 2006 po rozvode manželstva došlo k vyporiadaniu BSM, kde mu

vyplatila matka maloletého sumu 900.000,-Sk. Okrem bežných výdavkov stravy a ošatenia nemá ďalšie
iné nevyhnutné výdavky. Je vlastníkom auta, ktoré kupoval v roku 2007. Jedná sa o auto s rokom výroby
2005 a kupoval ho za sumu 300.000,-Sk. Na zakúpenie auta mu požičali rodičia. Okrem M. nemá inú
vyživovaciu povinnosť. Okrem výživného mu iným spôsobom neprispieva. S M. sa nestretáva.

Zo správy zamestnávateľa matky L. T. a.s. F. F. súd zistil, že priemerný mesačný čistý zárobok matky
za obdobie 1-12/2011 predstavoval sumu 356,81 EUR. Od 23.7.2011 je matka na materskej dovolenke.

Zo správy zamestnávateľa otca V. súd zistil, že priemerný mesačný čistý zárobok otca za rok 2011
predstavoval sumu 855 EUR.

Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone
sú povinní chrániť záujmy mal. dieťaťa.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná

povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov, dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, pri skúmaní schopností, možností

a majetkových pomerov povinného rodiča súd prihliadne aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 65 ods. 3 Zákona o rodine, výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú
zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa
začatia súdneho konania. Výživné pre mal. dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne
odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa§78ods.1Zákonaorodine,dohodyasúdnerozhodnutiaovýživnommožnozmeniť,aksazmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Na základe vykonaného dokazovania, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, výsluchom účastníkov
konania, matky a otca, dospel súd k záveru, že návrh matky a M. na zvýšenie výživného je dôvodný.
Naposledy bolo o výživnom rozhodované rozsudkom Okresného súdu v Žiline č. k. 15P/23/2007-49
zo dňa 3.5.2007, ktorým súd zvýšil výživné na M. na sumu 2.000,-Sk mesačne. Otec v tom čase mal
vyživovaciu povinnosť aj k synovi T., na ktorého bolo výživné zvýšené na sumu 2.500,-Sk mesačne.

Otec bol zamestnaný a jeho priemerný mesačný čistý zárobok predstavoval 17.697,-Sk. Matka bola
zamestnaná a jej príjem predstavoval 12.643,-Sk netto. M. bol žiakom základnej školy.

Pri svojom rozhodovaní o zmene výživného súd porovnal okolnosti dôležité pre určenie výživného
tak v čase skoršieho rozhodnutia ako aj v čase vydania rozhodnutia. Súd porovnal u oboch

rodičov navzájom možnosti, schopnosti a majetkové pomery, prihliadol k odôvodneným potrebám M..
Hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol o veci opakovane rozhodnúť je zmena pomerov.
Súd posudzuje zmenu pomerov od posledného rozhodovania súdu o výživnom, zisťuje okolnosti,
ktoré sa závažnejším spôsobom prejavili v pomeroch účastníkov. Keďže M. v priebehu konania dovŕšil
plnoletosť, prostredníctvom svojej splnomocnenej zástupkyne - matky pristúpil k návrhu matky a žiadal,

aby súd zvýšil výživné na sumu 150 EUR mesačne aj po dovŕšení plnoletosti. Súd zistil, že matka je v
súčasnej dobe na rodičovskej dovolenke, poberala materský príspevok a v súčasnej dobe bude poberať
rodičovský príspevok. Otec je naďalej zamestnaný, jeho priemerný mesačný čistý zárobok predstavoval
855 EUR. Od posledného rozhodovania súdu došlo k zmene pomerov na strane otca, ktorého príjem
sa zvýšil a ubudla mu vyživovacia povinnosť k synovi T.. Došlo tiež k zmene pomerov na strane matky,

ktorá je v súčasnej dobe vydatá, s manželom sa podieľajú na nákladoch spoločnej domácnosti, je na
rodičovskej dovolenke, pribudla jej ďalšia vyživovacia povinnosť k synovi. M. je študentom 3. ročníka
strednej školy, vzhľadom na vek zvýšili sa jeho výdavky v súvislosti so stravou, ošatením, v súvislosti s
návštevou strednej školy. Pokiaľ otec uvádzal, že prispieval do októbra 2011 vyšším výživným 83 EUR,
jedná sa o výživné, ktoré zasielal synovi T., pretože až v septembri bola zrušená vyživovacia povinnosť

otca rozhodnutím súdu na základe návrhu otca a následne výživné prestal posielať. Podľa názoru
súdu otec mohol prispievať vyšším výživným M. už po podaní návrhu matkou. Otec M. iným spôsobom
neprispieva, nestretáva sa s ním. Súd zvýšil výživné na M. na sumu 135 EUR mesačne od 1.11.2011,
od začiatku mesiaca, v ktorom matka podávala návrh na zvýšenie výživného, od času ako žiadalamatka na pojednávaní. Podľa názoru súdu takto určená výška výživného zodpovedá odôvodneným
potrebám M., vzhľadom k možnostiam a schopnostiam otca, ktorý okrem Tomáša nemá inú vyživovaciu
povinnosť. M. je vyplácaný rodinný prídavok vo výške 22,54 EUR, z čoho môže tiež uhradiť časť svojich

odôvodnených potrieb. Matka si plní svoju vyživovaciu povinnosť aj uspokojovaním bytových potrieb
M.. Súd poznamenáva, že je povinnosťou obidvoch rodičov venovať všetky sily k čo najoptimálnejšiemu
zaisteniuvýživyaďalšíchpotriebsvojhodieťaťapodľasvojichfaktickýchschopnostíamožností,vsúlade
s ustanovením § 62 Zákona o rodine. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, ktoré nie je
nevyhnutné vynaložiť.

Naposledy bolo určené výživné vo výške 2.000,-Sk, čo predstavuje 66,39 EUR. Otec platil výživné vo
výške 67 EUR. Nedoplatok na výživnom za obdobie od 1.11.2011 do 31.5.2012 vo výške 476 EUR
(68 EUR - rozdiel medzi výživným, ktoré otec platil, teda vo výške 67 EUR a určeným výživným 135
EUR krát 7 mesiacov) súd povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 25 EUR k rukám M., pod
následkom straty výhody splátok, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku, v súlade

s ustanovením § 160 ods. 1 O.s.p.. V prípade nezaplatenia jednej splátky sa stane splatným celý
nedoplatok. Súd určil splátku výživného vo výške 25 EUR, pretože nedoplatok na výživnom je otec
povinný zaplatiť čo najskôr a sú nezistil žiadne objektívne dôvody, prečo otec neprispieval na výživu M.
vyšším výživným od doručenia návrhu, keďže to bolo v jeho možnostiach a schopnostiach.

Vo zvyšnej časti súd návrh matky a M., v ktorom žiadali zvýšiť výživné na sumu 150 EUR mesačne od
1.11.2011, zamietol.

Súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania v zmysle § 151 ods. 1
veta prvá O.s.p., podľa ktorého o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. M. ani otec si trovy konania neuplatnili.

V súlade s ustanovením § 163 ods. 2 O.s.p. súd zmenil rozsudok Okresného súdu v Žiline č. k.
15P/23/2007-49 zo dňa 3.5.2007 v časti výživného na M.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 OSP ( t.j. ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané - každý rovnopis vlastnou rukou, pri

právnických osobách opatrený popisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom razítka a
datované) tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Rozsudky odsudzujúce na plnenie výživného sú predbežne vykonateľné.V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. v platnom znení), ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých

detí, návrhom na súdny výkon rozhodnutia.