Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, April 27, 2012

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 18C/351/2000

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7100899326
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Stolárová
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2012:7100899326.23

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Zuzanou Stolárovou v právnej veci žalobcov: v 1. rade Ľ. W.,
nar. X.X.XXXX, bytom P. X. XX, U., 2. rade E. U., nar. X.X.XXXX, bytom P. X. XX, U., 3. rade I. U., nar.
XX.X.XXXX, bytom P. X. XX, U., 4. rade C. J., nar. XX.X.XXXX, bytom P. X. XX, U., 5. rade Š. O., nar.
X.X.XXXX, bytom P. X. XX, U., 6. rade G. O., nar. XX.X.XXXX, bytom P. X. XX, U., 7. rade Ľ.Z. Z., nar.
X.X.XXXX, bytom P. X. XX, U., 8. rade U. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom P. X. XX, U.M., 9. rade N.Y. Y.,

nar. XX.X.XXXX, bytom P. X. XX, U., 10. rade M.. G. G., nar. XX.X.XXXX, bytom P. X. XX, U., 11. rade
R. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, U., 12. rade J. Y., nar. X.X.XXXX, bytom P. X. XX, U., 13. rade
Ľ. H., nar. X.X.XXXX, bytom P. X. XX, U., 14. rade G. Č., nar. XX.X.XXXX, bytom P. X. XX, U., 15. rade
N. Č., nar. XX.X.XXXX, bytom P. X. XX, U., 16. rade W. L., nar. XX.X.XXXX, bytom L. XXX/XX, U., 17.
rade M.. E. L., nar. X.XX.XXXX, bytom L. XX, U., 18. rade N. L., nar. X.X.XXXX, bytom P. X. XX, U., 19.
rade Z.. E. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom E. XX, U., 20. rade D. O., nar. X.XX.XXXX, bytom P. X. XX, U.,
21. rade M.. G. E., nar. XX.X.XXXX, bytom P. X. XX, U., 22. rade H. L., nar. XX.X.XXXX, bytom P. X.

XX, U., 23. rade G. H., nar. XX.X.XXXX, bytom P. X. XX, U., 24. rade N. Š., nar. XX.X.XXXX, bytom P.
X. XX, U., 25. rade N. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom P. X. XX, U., 26. rade D.. G. Š., W.., nar. X.X.XXXX,
bytom P. X. XX, U., 27. rade U. L., nar. XX.X.XXXX, bytom P. X. XX, U., 28. rade T. G., nar. XX.X.XXXX,
bytom P. X. XX, U., 29. rade M.. N. Ž., nar. X.XX.XXXX, bytom P. X. XX, U., 30. rade G.. V. Ž., nar.
XX.X.XXXX, bytom P. X. XX, U., 31. rade G.. G. U., nar. XX.X.XXXX, bytom P. X. XX, U., 32. rade D.
J., nar. X.X.XXXX, bytom P. X. XX, U., 33. rade D. P., nar. XX.X.XXXX, bytom P. X. XX, U., 34. rade U.

U., nar. XX.X.XXXX, bytom P. X. XX, U., 35. rade G. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom U.. G. X, U., 36. D. X.,
nar. X.XX.XXXX, bytom P. X. XX, U., 37. rade L. X., nar. XX.X.XXXX, bytom P. X. XX, U., 38. rade G. Y.,
nar. X.XX.XXXX, bytom X. XX, U., 39. rade L. W., nar. XX.X.XXXX, bytom P. X. XX, U., 40. rade N. E.,
nar. XX.X.XXXX, bytom D. XX, U., 41. rade E. U., nar. X.XX.XXXX, bytom P. X. XX, U., 42. rade D. U.,
nar. X.X.XXXX, bytom P. X. XX, U., 43. I. A., nar. XX.X.XXXX, bytom P. X. XX, U., 44. rade D. L., nar.
XX.X.XXXX, bytom P. X. XX, U., 45. rade O. D., nar. XX.X.XXXX, bytom P. X. XX, U.M., 46. rade D. V.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom P. X. XX, U., 47. rade X. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. X, U., 48. rade I. O.,

nar. XX.X.XXXX, bytom Y. XX, U., 49. rade D.. G. U., nar. XX.X.XXXX, bytom P. X. XX, U., 50. rade M.
U., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. X. XX, U., 51. rade J. H., nar. XX.X.XXXX, bytom P. X. XX, U., 52. rade
D.. G. I., nar. XX.X.XXXX, bytom P. X. XX, U., 53. rade E. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom L. XX, U., 54. rade
H. Y., nar. X.XX.XXXX, bytom L. XX, U., 55. rade D. U., nar. XX.X.XXXX, bytom P. X. XX, U., 56. rade
M.. D. E., nar. XX.X.XXXX, bytom P. X. XX, U., 57. rade U. E., nar. XX.X.XXXX, bytom P. X. XX, U., 58.
rade M.. G. C., nar. X.X.XXXX, bytom O. XX, H., 59. rade T. A., nar. XX.X.XXXX, bytom v U., P. X. XX,

60. rade Ľ. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom P. X. XX, U., 61. rade E.. D.. J. U., nar. XX.X.XXXX, bytom P. X.
XX, U., 62. rade D. U., XX.XX.XXXX, bytom P. X. XX, U., 63. rade G. E., nar. X.X.XXXX, bytom P. X. XX,
U., 64. rade C. X., nar. XX.X.XXXX, bytom P. X. XX, U., 65. rade G. H., nar. XX.X.XXXX, bytom v U., P.
X. XX, U., 66. rade D. U., nar. X.X.XXXX, bytom v U., I. X, 67. rade G. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom U.
XXX, 68. rade U. D., nar. XX.X.XXXX, bytom U. XXX, žalobcovia v 7 až 12., 14. až 23., 27., 28., 32. až
35., 38. až 42., 45. až 50., 52., 56. až 60., 63. až 65., 67. a 68. rade zastúpení JUDr. Janou Kupcovou,
advokátkou, so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach, Masarykova 2, žalobcovia v 1. až 6. rade,

13., 25., 26., 29., 36., 37., 43., 44., 51, 53. až 55. rade zastúpení N. Š., nar. XX.X.XXXX, bytom v U.M.,
P. X. XX, proti žalovanému: Územné bytové družstvo Hornád, IČO: 00 594 741, so sídlom v Košiciach,
Národná trieda 66, zastúpený JUDr. Kristínou Rigovou, advokátkou so sídlom Advokátskej kancelárie v
Košiciach, Národná trieda 66, v konaní o určenie vlastníckeho práva, takto r o z h o d o l :

Žalobu v časti nároku o určenie, že vlastníkmi priestorov zapísaných ako byty č. 1 a č. 2 bytového
domu P. X. Č.. XX v U. a č. 40 a 41 bytového domu P. X. Č.. XX v U. na LV č. XXXXX Správy katastra

nehnuteľností U., kat. územie U. - H. sú vlastníci bytov s príslušnými spoluvlastníckymi podielmi z
a m i e t a .

Žalobu v prevyšujúcej časti v y l u č u j e na samostatné konanie, v ktorom bude rozhodnuté o trovách
celého konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcovia sa ako vlastníci bytov bytového domu nachádzajúceho sa na P. X. č. XX, XX N. XX v U.
domáhali určenia, že vlastníkmi nebytových priestorov na P. X. č. XX, XX N. XX v U. (byt č. X, X,
XX, XX N. XX) sú vlastníci bytov, pričom ich spoluvlastnícke podiely k bytom, nebytovým priestorom,
spoločným častiam a spoločným zariadeniam domu, zapísané na LV č. XXXXX budú v pomere bližšie
vyšpecifikovanom v predmetnej žalobe.

Poukázali pritom na to, že žalobcovia a žalovaný sú podľa LV č. XXXXX zo dňa 16.03.2000 vydaného
Okresným úradom v U., odborom katastra nehnuteľností, podielovými spoluvlastníkmi bytov, nebytových
priestorov, spoločných častí a spoločných zariadení obytného domu súp. č. XXX nachádzajúcich sa
na P. X. Č.. XX, XX N. XX v U.. Spoluvlastnícky podiel na strane žalobcov podľa LV pritom činí

75496/100000 a spoluvlastnícky podiel žalovaného činí 24504/100000. Zápis spoluvlastníckych práv
tak, ako sú zapísané na LV č. XXXXX, bol vykonaný odbornom katastra nehnuteľností v U. na základe
žiadosti žalovaného zo dňa 28.11.1997, číslo vkladu J.-XXXXX/XX, v zmysle ktorého boli zapísané v KN
vlastnícke práva v prospech žalovaného aj k týmto priestorom:
1. nebytové priestory - prízemie na P. X. Č.. XX J. U. (v žiadosti uvedené ako byt č. X N. X) o veľkosti

spoluvlastníckeho podielu 1286/100000 a 2012/100000,
2. nebytové priestory - prízemie na P. X. Č.. XX J. U. - predajňa Ú. L. (v žiadosti uvedené ako byt č. XX)
o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1323/100000 a
3. nebytové priestory - prízemie na P. X. Č.. XX J. U. (v žiadosti uvedené ako byt č. XX N. XX) o veľkosti
spoluvlastníckeho podielu 1956/100000 a 1059/100000.

S takto vykonaným zápisom vlastníckeho práva v prospech žalovaného k predmetným nebytovým
priestorom žalobcovia nesúhlasia z týchto dôvodov:
1. Žalovaný nadobudol vlastnícke právo k predmetným nebytovým priestorom neoprávnene a to v
rozpore s ust. § 16 ods. 8 písm. b) zákona č. 182/1993 Zb.. Tieto nebytové priestory pôvodne slúžili na
bytové účely, pričom sa jednalo o štyri samostatné bytové jednotky, nachádzajúce sa prízemí vchodov č.

XX až XX, ktoré od počiatku ich odovzdania slúžili len na nebytové účely. Predmetné nebytové priestory
splácali a na ich financovaní sa podieľali výlučne žalobcovia alebo ich právni predchodcovia splácaním
svojich členských podielov a anuity. Žalovaný sa pritom na splatení členských podielov a anuity za tieto
byty nepodieľal. Preto podľa § 16 ods. 8 písm. b) citovaného zákona žalovanému nevzniklo právo na
prevod vlastníckeho práva k týmto nebytovým priestorom.

2. Nebytový priestor na P. X. Č.. XX J. U. vznikol zo spoločných častí domu, kde pôvodne podlubie -
vchod do budovy bolo prebudované a toho času je využívané ako kožušníctvo. Na základe rozhodnutia
o prípustnosti stavby zo dňa 22.03.1971 došlo k úprave podlubia a zo spoločných častí domu vznikol
nebytový priestor. Preto podľa § 16 ods. 8 citovaného zákona nebytový priestor, ktorý vznikol zo
spoločných častí alebo spoločných zariadení domu, prechádza pri prevode bytov do podielového

spoluvlastníctva vlastníkov bytov. Preto aj v tomto prípade žalovaný nadobudol vlastnícke právo k
predmetnému nebytovému priestoru na P. X. Č.. XX neoprávnene.

Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť v celom rozsahu.

Súd vykonal vo veci dokazovanie a zistil nasledovný skutkový stav veci.Listom zo dňa 28.9.2000 Okresný úrad U. M., katastrálny odbor oznámil, že Územné bytové družstvo
Hornád so sídlom Štefániková 64 v Košiciach požiadalo dňa 12.11.1992 o zápis bytového domu do KN.
Prílohou žiadosti boli rozhodnutie o určení súpisného čísla a potvrdenie Stavoinvesty o tom, že sa jedná

o bytový dom. Na základe predložených listín bol dom súp. číslo XXX na parcelách XXXX, XXXX, XXXX
zapísaný do LV č. XXXXX, k.ú. U. - H.. V súvislosti s odpredajom bytov a nebytových priestorov v dome
súp. č. XXX bol tento odpísaný z LV č. XXXXX a zapísaný na LV č. XXXXX, a to na základe prvej zmluvy
o bezplatnom prevode bytu č. Y., ktorej vklad bol povolený dňa 02.01.1998. Do LV č. XXXXX bolo pod
V1 zapísané ÚBD Hornád Košice v podiele 0/0, to znamená, že ÚBD Hornád je vlastníkom všetkých

neprevedených bytov, nebytových priestorov a podielov na spoločných častiach a zariadeniach, a to
až do odpredaja posledného bytu, resp. nebytového priestoru a prináležiaceho podielu na spoločných
častiach a zariadeniach. Pokiaľ ÚBD Hornád chce mať na LV zapísané vo svojom vlastníctve konkrétne
byty, nebytové priestory a podiely na spoločných častiach a zariadeniach, je potrebné vykonať zápis
na základe návrhu na záznam. Na základe predchádzajúceho konania za účasti riaditeľky družstva a
ich právnej zástupkyne bol dohodnutý ďalší postup, na základe ktorého družstvo podá príslušný návrh

na záznam o zápis jednotlivých bytov a nebytových priestorov spolu so spoluvlastníckymi podielmi na
príslušný list vlastníctva.

Návrhom zo dňa 27.10.2000 ( č.l. 30 ) žalovaný podal návrh na príslušný úrad, katastrálny odbor vo veci
žiadosti o zapísanie vlastníctva ÚBD Hornád k nebytovým priestorom nasledovne: č. bytu X na prízemí

bytového domu P.Z. X. XX so spoluvlastníckym podielom 1286/100000, byt č. X na prízemí bytového
domu P. X. XX so spoluvlastníckym podielom 2012/100000, byt č. XX na 7. posch. bytového domu P.
X. XX so spoluvlastníckym podielom 1826/10000, byt č. XX na P. X. XX na prízemí so spoluvlastníckym
podielom 1323/100000, byt č. XX na prízemí bytového domu P. X. XX so spoluvlastníckym podielom
1956/100000 a byt č. XX na P. X. XX na prízemí so spoluvlastníckym podielom 1059/100000. Na základe

predmetného návrhu družstvo vykonalo zápis tak, že uvedené priestory boli zapísané ako byty č. X,
X, XX, XX N. XX s navrhovanými spoluvlastníckymi podielmi na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach domu a s podielom 0/0.

Listom zo dňa 26.03.2002 žalovaný požiadal príslušný katastrálny odbor Správy katastra v U. o opravu

LV č. XXXXX z dôvodu, že pôvodná žiadosť z 27.10.2000 bola nesprávne vybavená tak, že nebytové
priestory, ktoré družstvo žiadalo zapísať do svojho vlastníctva boli nesprávne definované ako byty, a
preto žiadali zapísať vlastníctvo družstvu k týmto nebytovým priestorom v podiele 1/1.

Právny zástupca žalobcov ( ide ešte o zástupcu advokátskej kancelárie advokáta G.. D. Q.) vo svojom

písomnom vyjadrení zo dňa 07.10.2004 vo vzťahu k nebytovým priestorom vo vchode XX a XX uviedol,
že ohľadne týchto nebytových priestorov došlo k zmene z pôvodných bytových priestorov na nebytové
z dôvodu, že predmetné byty boli v zmysle § 64 vyhlášky č. 41/1964 Zb. o hospodárení s bytmi
klasifikované za „zdravotne závadné byty“. Fakticky aj právne tak uznesením Rady Vsl.KNV č. 227 zo
dňa 30.06.1965 došlo k rozhodnutiu o „užívaní bytov na iné účely než bývanie“ a o „vyňatí bytov z

bytového fondu“. Na základe tohto rozhodnutia bolo možné tieto pôvodné byty využívať na iný účel.
ÚBD Hornád sa na splácaní členských podielov a anuity za tieto nebytové priestory nikdy nepodieľalo
a ani nemohlo, pretože by vznikol právne absurdný stav, kedy by sa družstvo stalo družstevníkom
samého seba. Na financovaní týchto nebytových priestorov sa teda podieľali svojimi členskými podielmi
len nájomcovia bytov v dome a ich právni predchodcovia. Z uvedeného vyplýva, že vzniknutý nebytový

priestor vo vchode XX a XX spĺňa charakteristiku nebytového priestoru podľa § 16 ods. 7 zákona č.
182/1993 Z.z. a mal byť prevedený pri prevode družstevných bytov do podielového spoluvlastníctva
vlastníkov bytov. Družstvo v tomto zmysle porušilo § 16 ods. 7 druhá veta za bodkočiarkou citovaného
zákona.

Žalobkyňa v 24. rade N. Š., ( súčasne zástupkyňa žalobcov v 1. až 6. rade, 13., 25., 26., 29., 36., 37., 43.,
44., 51, 53. až 55. rade ) vo svojej účastníckej výpovedi uviedla, že je vlastníčkou bytu č. XX naP. X.
Č.. XX J. U., ktorý nadobudla po svojich rodičoch, ktorí za predmetný byt zaplatili členský podiel, pričom
k bytu prislúchala nenávratná pôžička a návratná štátna pôžička, ktorá predstavovala anuitu. Táto anuita
bytu sa postupne vyplácala jednotlivými užívateľmi bytu a úplne bola zaplatená v roku 1986. Odkedy

býva v predmetnom byte, vystriedalo sa viacero správcov domu, pričom v roku 1986 bol správcom domu
ÚBD Vojenská v Košiciach a v roku 1991 došlo k zmene vlastníka na ÚBD Hornád. Keď sa s rodičmi do
predmetnéhobytunasťahovala,vobytnomdomesanachádzalinaprízemívdvochokrajovýchvchodoch
byty č. X a byty č. XX a XX, pričom v strednej časti obytného domu bolo podlubie z prednej časti soštyrmi stĺpmi. Vo vchode č. XX sa nachádzal byt č. X, X ako jeden 3-izbový a jeden 2-izbový byt, pod
vchodom P. X. Č.. XX boli ďalšie 2 byty, jeden 3-izbový a jeden 2-izbový. V stredných priestoroch pod
P. X. XX sa nachádzalo podlubie, ktoré sa zabudovalo asi v roku 1965 bytovým družstvom, ktoré v

tom čase objekt spravovalo. Tieto priestory potom dostala do užívania Krajská hygienická stanica a v
podstate všetky bývalé byty aj podlubie. Tieto sa premenili na nebytové priestory, boli vyňaté z bytových
priestorov, ale v podstate boli definované tak ako spoločné nebytové priestory. Byty boli premenené na
nebyty z dôvodu, že podľa stanoviska hygienickej stanice bývaniu nevyhovovali a jednotliví užívatelia
bytov boli vybavení takým spôsobom, že im boli vrátené členské podiely a boli im poskytnuté náhradné

byty. Vyslovila názor, že takto vytvorené priestory predstavujú spoločné nebytové priestory, pričom aj
samotné ÚBD Hornád ich takýmto spôsobom kvalifikuje a ani delimitačný protokol nespomína žiadne
nebytové priestory. Poukázala tiež na to, že vo vzťahu k bytom, ktoré boli vyčlenené z bytového fondu,
pokiaľ ide o anuitu, nevedela uviesť ako sa vysporiadal vtedajší správca domu so štátom, ale pozná list
zo 07.04.1966 z ktorého vyplýva, že zrejme anuita sa od tohto času za uvedené 4 priestory, ktoré boli
pôvodne bytmi, nezaplatila.

Žalobkyňa v 24. rade N. Š. vo svojom písomnom vyjadrení z 29.11.2003 (nesprávne označená ako
svedecká výpoveď) ohľadne priestorov nachádzajúcich sa na P. X. XX N. XX, ktoré pôvodne boli
bytmi, uviedla, že tieto boli z hygienického hľadiska vypustené z družstevného bytového fondu v roku
1965 a ich vlastníkom sa stalo SVB pri MsNV a dalo ich do dočasného užívania KHES v Košiciach.

Preúčtovanie dlhodobého úveru a členského podielu prešlo na užívateľov družstevných bytov v dome,
ktorí naďalej boli užívateľmi týchto priestorov. To znamená, že na financovaní týchto priestorov sa
podieľali svojimi členskými podielmi len nájomcovia (užívatelia) družstevných bytov v dome alebo ich
právni predchodcovia, a preto tieto nebytové priestory prechádzajú do podielového spoluvlastníctva
pôvodných nájomcov družstevných bytov. Z dôkazu, ktorý predložilo družstvo je zrejmé, že členské

podiely, ktoré uhradili pôvodne užívatelia predmetných pôvodne družstevných bytov, boli po vykúpení
prevedené na SVB 3 MsNV, ktoré následne zabezpečilo z týchto prostriedkov financovanie náhradných
družstevných bytov. Vlastníkom sa síce stalo družstvo, ale zároveň ostali užívateľmi týchto priestorov
členovia družstva. Splácanie anuity za uvedené NP, ako z dôkazu vyplýva, neprichádza v úvahu. To
znamená, že členské podiely uhradili len užívatelia družstevných bytov a splácanie anuity zaťažilo opäť

len užívateľov družstevných bytov. V roku 1986 bola anuita vyplatená družstevníkmi domu, čím boli
pozdĺžnosti voči štátu splnené a družstevníci sa stali vlastne vlastníkmi domu, čo bolo podľa zákona
č. 18/93 Z.z. potvrdené v októbri 1997 nadpolovičnou väčšinou vlastníkov bytov. Ďalšie byty boli a
sú postupne prevádzané do osobného vlastníctva. V roku 1991, kedy ÚBD Hornád vzniklo, dom bol
so štátom finančne vysporiadaný od roku 1986, a preto v zmluvách, ktoré boli uzavreté s KHES sa

hovorí o nájme „spoločných nebytových priestorov“. V roku 1997 pri prevode družstevných bytov do
osobnéhovlastníctvamalibyťpredmetnénebytovépriestoryprevedenédopodielovéhospoluvlastníctva
vlastníkombytov.ÚBDHornádaniprávnypredchodcoviasanafinancovanítýchtonebytovýchpriestorov
nepodieľalo a na ich financovaní sa nepodieľali ani nájomcovia (KHES, neskôr OHS).

Žalobkyňa v 31. rade G.. U. ( a tiež zástupkyňa žalobcov v 7 až 12., 14. až 23., 27., 28., 32. až 35., 38.
až 42., 45. až 50., 52., 56. až 60., 63. až 65., 67. a 68. rade ) vo vzťahu ku 4 priestorom, pôvodne bytom,
uviedla, že užívateľmi týchto pôvodne bytov sa stali konkrétne fyzické osoby s tým, že tieto začali splácať
členský vklad, resp. vložili členský vklad na tieto byty a predmetné byty boli neskôr vyčlenené z bytovej
jednotky z dôvodu, že boli označené ako zdraviu závadné, týmto osobám boli poskytnuté náhradné byty

v iných lokalitách, bol im vrátený príslušný členský vklad s tým, že podľa jej názoru štát vyplatil a podieľal
sa na anuite za tieto priestory.

Predseda predstavenstva žalovaného ako jeho štatutárny zástupca uviedol, že je predsedom
predstavenstva žalovaného od roku 1998, a preto sa nevie vyjadriť k okolnostiam delimitačného

protokolu. Vedel povedať, že v súčasnosti žalovaný vedie priestory, ktoré sa nachádzajú na prízemí
obytného domu P. X. Č.. XX, XX N. XX ako nebytové priestory, považuje ich za svoje vlastníctvo a tak
s nimi aj nakladá. Ani v jednom prípade sa tieto priestory nepreviedli na ostatných vlastníkov bytov a
žalovaný v podstate čaká na výsledok tohto konania. K anuite za predmetné byty, ktorá sa od roku
1966 neplatila, má vedomosť iba z listinných dôkazov, ktoré už boli predložené do spisu, resp. z

ústneho podania z jednania so zástupcami SBD Košice I. Podľa jeho vedomostí prestavba podlubia bola
financovaná z prostriedkov KNV.Právna zástupkyňa žalovaného ohľadne nároku týkajúceho sa bývalých bytov uviedla, že tieto
boli premenené na nebytové priestory z dôvodu, že nemohli byť využívané ako byty, pretože boli
nevyhovujúce, a preto boli vyňaté z bytového fondu, resp. vypustené z bytového fondu, čo vyplýva

z predložených listinných dokladov. Napriek tomu, že nebolo vydané konkrétne rozhodnutie o vyňatí
bytového fondu do nebytového fondu, z toho dôvodu tieto priestory neboli zapísané do vlastníctva
družstva ako nebytové priestory. Poukázala na to, že v liste zo dňa 07.04.1966 sa cituje rozhodnutie
Rady Východoslovenského krajského národného výboru uznesením č. 221 zo dňa 30.06.1965, ktorým
malo byť rozhodnuté o 12 bytových jednotkách ako o neužívateľných a ľudskému zdraviu závadných

bytoch. Ďalej poukázala na to, že v jednotlivých zmluvách o prevode vlastníctva bytov a spoločných
priestorov sa uvádzajú skutočne iba byty, ktoré prešli na jednotlivých bývalých nájomcov na P. X. Č.. XX,
XX N. XX a žiadne nebytové priestory sa tam neuvádzajú. Žalovaný pritom nebol povinný na bývalých
nájomcov bytov previesť aj existujúce nebytové priestory do vlastníctva. Tiež uviedla, že v súčasnosti
nie je možné realizovať postup podľa § 16 v súvislosti s týmito nebytovými priestormi, pretože žalovaný
doposiaľ nie je zapísaný v katastri nehnuteľnosti ako vlastník nebytových priestorov. K nároku vo vzťahu

k nebytovému priestoru, ktorý sa vytvoril v podlubí vchodu do domu P.Z. X. Č.. XX uviedla, že tento
bol vystavaný ešte bývalým Krajským národným výborom za vlastné finančné prostriedky a neskôr bol
prevedený na právneho predchodcu žalovaného bezodplatným prevodom.

Právna zástupkyňa žalovaného k predmetným priestorom uviedla, že aj podľa ich názoru išlo pôvodne

o 4 byty so 4 užívateľmi, ktorým boli poskytnuté nové náhradné byty v iných lokalitách a súčasne im
bol vrátený členský vklad avšak s tým, že štát vyplatil anuitu družstvu a takýmto spôsobom podľa ich
názoru sa družstvo podieľalo na financovaní týchto nebytových priestorov. Na základe toho žalovaný
má za to, že ÚBD Hornád sa stal výlučným vlastníkom predmetných nebytových priestorov, o čom je
aj doklad z 30.06.1965.

Svedkyňa I. X. v rámci svojej svedeckej výpovede spísanej v rámci úradného záznamu dňa 30.09.2004
uviedla, že je zamestnaná ako samostatný referent v Správe katastra U. a že je jej známa skutočnosť,
že žalovaný v roku 2001 požiadal o zápis nebytových priestorov do KN na LV č. XXXXX, pričom uviedol,
že sa jedná o byty na P. X. Č.. XX - byty č. X, X, XX, na P. X. Č.. XX - byt č. XX a na P. X. Č.. XX

- byt č. XX N. XX. Kataster nehnuteľností realizoval zápis týchto bytov v zmysle žiadosti žalovaného
a zaslal žalovanému neverejnú listinu o tom, že zápis bol uskutočnený. Pokiaľ žalovaný mal nejaké
námietky proti tej skutočnosti, že žiadal o zápis nebytov a do KN boli zapísané byty do jeho vlastníctva,
mohol žiadať v katastrálnom konaní o prešetrenie postupu katastra, ale takýto postup je možný iba v
prípade, keď sa jedná o chybný zápis. Pokiaľ by sa mali bytové priestory zmeniť na nebytové priestory

kvalitatívne, bolo by to možné iba na základe rozhodnutia stavebného úradu a pozemkového úradu,
ktoré by preukazovali, že byty zapísané v katastri nehnuteľnosti nespĺňajú podmienky bytov a menia
sa na nebytové priestory. V tomto prípade o takú zmenu môže požiadať iba vlastník a v tomto prípade
žalovaný. K namietanému zo strany zástupkyne žalovaného v súvislosti s ich požiadavkou o opravu v
KN uviedla, že k týmto skutočnostiam sa vyjadriť nevie, a že zrejme problém bude niekde na technickom

oddelení.

Vo veci opätovného návrhu pôvodného právneho zástupcu viacerých vlastníkov bytov predmetného
bytového domu zo dňa 22.08.2006 Správa katastra U. o predmetnom návrhu rozhodla dňa 06.03.2007
(č.l. 564) tak, že predmetné konanie prerušuje do právoplatného rozhodnutia v konaní o určenie

vlastníckeho práva k nebytovým priestorom vedenom na Okresnom súde Košice I pod sp. zn.
18C/351/2000.

Z písomnosti zo dňa 19.07.1966 (č.l. 35) vyplýva, že vo veci návrhu obsadenia uvoľňujúcich sa bytov
Stavebného bytového družstva pri MsNV v Košiciach vedúci odboru predmetnému družstvu oznámil,

že na spoločnom zasadnutí zástupcov Východoslovenského KNV v Košiciach, krajského sekretariátu
Ústrednej rady družstva v Košiciach dňa 01. marca 1966 bol prejednaný postup obsadzovania
uvoľňujúcich sa bytov v technických podlažiach u jednotlivých stavebných bytových družstvách na
území mesta Košíc. Vzhľadom k tomu, že predmetné byty sú mimo prideľovacieho práva národných
výborov, prekladá návrh na obsadenie predmetných bytov pre Krajskú hygienicko-epidemiologickú

stanicu v Košiciach. Družstvo by malo uzatvoriť dohodu o užívaní predmetných bytov vypustených
z bytového fondu na nebytové účely a KHES v Košiciach. Podmienkou určenou novému užívateľovi
je, že tieto miestnosti budú slúžiť iba ako kancelárske miestnosti. Pre tieto účely Krajskej hygienicko-
epidemiologickej stanice v Košiciach sa vyčleňuje týchto 10 bytových jednotiek: E. z adresy P. X. XX/XX, U. z P. X. XX/XX, X. z P.Z. X. XX/X, U. z P. X. XX/X, E. z P. X. XX/XX, H. z P. X. XX/XX, W. z P.Z. X.
XX/X, V. z P. X. XX/X, N. z P. X. XX/XX a P. z P. X. XX/XX. Nový užívateľ, jednotlivé bytové jednotky by
obsadil po ich uvoľnení zo strany doterajšieho člena Stavebného bytového družstva.

V písomnosti zo 07.04.1966 ( č.l. 37 ) vo veci uzavretia náležitosti bytov vypustených z družstevného
bytového fondu na získanie prevádzkových priestorov adresovaných Stavebnému bytovému družstvu
pri MsNV v U. na ulici Č.. N. Č.. X je uvedené, že Rada Vsl. KNV v Košiciach uznesením č. 221 zo dňa
30.06.1965 rozhodla, že byty na technických podlažiach na sídlisku D. v počte 12 b.j. SBD pri MsNV

obč. č. 1 v U. a 4 v.j. pri VŠT - Technika v Košiciach sú neužívateľné a ľudskému zdraviu závadné v
zmysle § 64 vyhlášky č. 41/64 Zb. a budú vykúpené a takto získané finančné prostriedky prevedené na
vyššie cit. stavebné bytové družstvá. Z takto získaných finančných prostriedkov, bude možné zabezpečiť
financovanie náhradných družstevných bytov. Toto rozhodnutie, ako aj ďalšie pokračovanie je v súlade
s platnými právnymi predpismi, ako aj vzorovými stanovami Stavebných bytových družstiev čl. 20 a 22.
V záujme doriešenia a usporiadania otázok súvisiacich s predmetnými nekvalitnými bytmi je záhodno

vec zlikvidovať a doviesť do konca. Preto, v zmysle § 13 ods. 5 vyhlášky 94/59 úv. ako aj v zmysle § 3
vyhlášky č. 191/64 Zb. stalo sa SBD pri MsNV č. 1 vlastníkom stavebnej časti nebytového vstavaného
zariadenia, ako aj SBD pri VŠT - Technika. Terajší, dočasní ako aj budúci užívatelia tohto zariadenia
budú výlučne platiť SBD pri MsNV č. 1 v Košiciach ako aj VŠT - Technika v Košiciach, na základe
dohôd o užívaní miestností podľa § 196 a 197 zákona č. 40/64 Zb. a § 350 v spojení s § 348 zákona

109/64 o dočasnom užívaní organizáciami a podnikmi určenými národným výborom. Užívatelia tohto
zariadenia družstvu neplatia nájomné, ale hradia iba úhradou úmernú časť nákladov. Stanovenie úhrady
za užívanie týchto priestorov, ohľadne ktorých bolo prevedené finančné vysporiadanie, t.j. preúčtovanie
dlhodobého investičného úveru a členského podielu medzi ONV - fin. odborom a SBD pri MsNV č. 1
Košice a SBD pri VŠT - Technika Košice, avšak ktoré zatiaľ ostávajú naďalej v užívaní členmi SBD

- je smerodajné v tomto prípade, aby náklady spojené s užívaním tohto zariadenia, konkrétne služby
poskytnuté pre užívateľov zariadení, boli kryté platbami za užívanie týchto priestorov. Splácanie anuity,
t.j. úroku a úmoru už v tomto prípade neprichádza v úvahu, nakoľko uvedené priestory, predtým bytové
jednotky, podľa rozhodnutia Vsl. KNV má sa zriadiť v najbližšom čase nebytové vstavané zariadenie,
ktoré bude vo vlastníctve hore spomenutých SBD. Vzhľadom k tomu, že predmetne zariadenie (byty) sa

stali nebytovým stavaným zariadením, je treba, aby SBD uzavreli dohodu o užívaní miestností s terajšími
užívateľmi tohto zariadenia s účinnosťou od 01.10.1965. Súčasne zo strany SBD je treba uzavrieť HZ
s organizáciami a podnikmi v zmysle § 348 zákona č. 109/64, ktorým príslušný národný výbor toto
vstavané nebytové zariadenie pridelí do užívania po predchádzajúcej dohode s SBD.

Z listu Krajskej techniko-epidemiologickej stanice v Košiciach adresovanej odboru priemyslu a MH v
KNV v Košiciach zo dňa 28.03.1966 vo veci nahlásenia potreby náhradných priestorov vyplýva, že
riaditeľ KHES týmto upresňuje potrebu náhradných priestorov pre tunajšiu stanicu s tým, že podľa údajov
Krajského zväzu bytových stavebných družstiev Košiciach sa budú postupne uvoľňovať byty na prízemí
blokov BD, BC, BB na Národnej triede 75 až 87, pričom oni požiadali 10 bytových jednotiek v týchto

blokoch prideliť pre ich kancelárske pracoviská (č.l. 39)

Písomným podaním zo dňa 15.04.2012 žalobkyňa v 31. rade G.. G. U., (súčasne zástupkyňa žalobcov
v 7 až 12., 14. až 23., 27., 28., 32. až 35., 38. až 42., 45. až 50., 52., 56. až 60., 63. až 65., 67. a 68. rade)
uviedla, že žalovaný počas konania nepreukázal, že vlastníctvo k predmetu sporu nadobudol v zmysle

§ 4 ods. 1 zákona 182/1993 Z.z., pretože nepredložil zmluvu alebo iné rozhodnutie štátneho orgánu, že
nadobudol vlastníctvo k týmto bytom resp. nebytovým priestorom. Žalovaný, ako bývalý správca domu,
je podľa predloženého LV síce označený ako vlastník bytov v bytovom dome, ide iba o administratívny
zápis, pretože práva a povinnosti vlastníkov bytov v družstevnom vlastníctve prináležia jednotlivým
členom družstva, ktorým sú byty pridelené a ktorí sa prostredníctvom členského podielu podieľajú na

majetkupatriacemudružstvu.Tenistýnázormajúajsúdyvinýchrozhodnutiach,očompriložilarozsudok
Okresného súdu Košice II č.k. 39C/77/07. Ďalej poukázala na ustanovenie § 16 ods. 7 citovaného
zákona, podľa ktorého byty resp. nebytové priestory v družstevných bytoch, na hodnotách ktorých sa
podieľali svojimi členskými podielmi len nájomcovia alebo ich právni predchodcovia v družstevnom
dome patria do ich podielového spoluvlastníctva. Žalovaný ako správca domu ich len spracoval,

nevytváralžiadnehodnotyzplatenéhonájmuaspravujelenmajetokčlenovdružstva.Financie,ktoréboli
žalovanému v 60-tych rokoch vrátené do fondu opráv družstva patrili všetkým družstevníkom - členom
družstva.Právna zástupkyňa žalovaného vo svojej záverečnej reči vo vzťahu k priestorom označeným v
súčasnosti na LV ako byt č. X, X, XX a XX uviedla, že družstvá sú vytvárané na určitom princípe, sú
financované členskými vkladmi členov družstva s tým, že vo vzťahu k týmto priestorom členovia družstva

neprispelinaanuitu,anisanepodieľalinajejsplatení,pretožetátobolavrátená.Ďalejpoukázalanato,že
zo strany protistrany spomínaný § 4 zákona o vlastníctve bytov v tomto prípade nadobudnutia vlastníctva
nerieši. Ďalej poukázala na to, že žalovaný nemá dôkazné bremeno v tomto smere, naopak, dôkazné
bremeno je predovšetkým na žalobcoch, aby oni preukázali, že sa stali vlastníkmi týchto priestorov s
tým, že podľa ich názoru do dnešného dňa žalobcovia nepreukázali naliehavý právny záujem na určení

svojho vlastníctva, pokiaľ žalobu chápeme ako určovaciu žalobu.

Podľa ust. § 2 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, bytom sa na
účely tohto zákona rozumie miestnosť alebo súbor miestností, ktoré sú rozhodnutím stavebného úradu
trvalo určené na bývanie a môžu na tento účel slúžiť ako samostatné bytové jednotky.

Podľa ust. § 2 ods. 3 zák. č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, nebytovým
priestorom sa na účely tohto zákona rozumie miestnosť alebo súbor miestností, ktoré sú rozhodnutím
stavebného úradu určené na iné účely ako na bývanie; nebytovým priestorom nie je príslušenstvo bytu
5) ani spoločné časti domu a spoločné zariadenia domu.

Podľa ust. § 2 ods. 4 zák. č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, spoločnými
časťamidomusanaúčelytohtozákonarozumejúčastidomunevyhnutnénajehopodstatuabezpečnosť
a sú určené na spoločné užívanie, najmä základy domu, strechy, chodby, obvodové múry, priečelia,
vchody, schodištia, spoločné terasy, podkrovia, povaly, vodorovné nosné a izolačné konštrukcie a zvislé
nosné konštrukcie.

Podľa ust. § 2 ods. 5 zák. č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, spoločnými
zariadeniami domu sa na účely tohto zákona rozumejú zariadenia, ktoré sú určené na spoločné užívanie
a slúžia výlučne tomuto domu, a to aj v prípade, ak sú umiestnené mimo domu. Takýmito zariadeniami
sú najmä výťahy, práčovne a kotolne vrátane technologického zariadenia, sušiarne, kočíkarne, spoločné

televízne antény, bleskozvody, komíny, vodovodné, teplonosné, kanalizačné, elektrické, telefónne a
plynové prípojky.

Podľa ust. § 2 ods. 6 zák. č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, spoločnými
časťami domu a príslušenstvom domu, ktoré sú určené na spoločné užívanie a slúžia výlučne tomuto

domu a pritom nie sú stavebnou súčasťou domu (ďalej len "príslušenstvo"), sa na účely tohto
zákona rozumejú oplotené záhrady a stavby, najmä oplotenia, prístrešky a oplotené nádvoria, ktoré sa
nachádzajú na pozemku patriacom k domu (ďalej len "priľahlý pozemok").

Podľa ust. § 16 ods. 8 zák. č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení účinnom

ku dňu podania žaloby ( v súčasnosti § 16 ods. 7 ), ak je v dome vo vlastníctve bytového družstva
alebo obce nebytový priestor, ktorý vznikol na základe rozhodnutia o zmene užívania stavby 20a) zo
spoločných častí domu alebo spoločných zariadení domu a nejde o prístavbu nebytového priestoru,
prechádza tento nebytový priestor pri prevode bytov do podielového spoluvlastníctva vlastníkov bytov.
Veľkosť spoluvlastníckeho podielu sa určuje podľa § 5 ods. 1 písm. b); rovnako sa postupuje aj pri

nebytových priestoroch, na ktorých financovaní sa podieľali svojimi členskými podielmi len nájomcovia
bytov v dome alebo ich právni predchodcovia. Na prevod vlastníctva týchto nebytových priestorov sa
nepoužijú ustanovenia odsekov 4 a 5; ak bytové družstvo uzavrie zmluvu o prevode vlastníctva týchto
nebytových priestorov, táto zmluva je neplatná. Nájomné za užívanie takýchto priestorov je príjmom
fondu prevádzky, údržby a opráv (§ 10 ods. 2) príslušného domu.

Podľa ust. § 62 Vyhl. č. 41/1964 Zb. o hospodárení s bytmi, bytom sa rozumie miestnosť alebo súbor
miestností, ktoré sú podľa rozhodnutia stavebného úradu určené na bývanie a môžu tomuto svojmu
účelu slúžiť ako samostatné bytové jednotky.

Podľa ust. § 64 Vyhl. č. 41/1964 Zb. o hospodárení s bytmi, zdravotne závadný byt je byt, ktorý stavebný
úrad po prejednaní s okresným hygienikom uzná za nespôsobilý na bývanie pre jeho technické závady,
ktoré škodlivo pôsobia na zdravie.Podľa ust. § 3 Vyhl. č. 191/1964 Zb. o finančnej, úverovej a inej pomoci družstevnej bytovej výstavbe
a výstavbe rodinných domčekov, ak sa má na základe rozhodnutia národného výboru v bytovom
dome družstva výnimočne zriadiť nebytové vstavané zariadenie, napr. obchod, zdravotnícke stredisko,

transformačná stanica a pod., poskytne družstvu prostriedky na financovanie nákladov výstavby tohto
zariadenia a primeraného podielu na celkových rozpočtových nákladoch stavby národný výbor zo
svojich rozpočtových prostriedkov na občianske a technické vybavenie bytovej výstavby. Ak nie je toto
zariadenie súčasťou občianskeho a technického vybavenia, prevedie národnému výboru pre družstvo
potrebné prostriedky organizácia, ktorá bude zariadenie užívať.

O spôsobe poskytnutia príspevku platí ustanovenie § 1 ods. 4 obdobne.
Stavebnáčasťnebytovéhovstavanéhozariadeniajevlastníctvomdružstva.Družstvojepovinnéuzavrieť
zmluvu o užívaní tohto zariadenia (§ 350 v spojení s § 348 Hospodárskeho zákonníka) s organizáciou
určenou národným výborom. Zmluva sa dojednáva na neurčitý čas. Zrušiť zmluvu alebo zmeniť spôsob
užívania nebytového vstavaného zariadenia možno len so súhlasom národného výboru.
Odplata za užívanie zahrňuje iba úmernú časť nákladov spojených so správou a s riadnym

zabezpečovaním údržby a opráv spoločnej časti objektu a skutočné náklady za služby.

Podľa ust. § 9 zák. č. 87/1958 Zb. o stavebnom poriadku, pôsobnosť podľa tohto zákona vykonávajú
stavebné úrady, pokiaľ z jednotlivých ustanovení neplynie niečo iné.
Stavebným úradom je a) výkonný orgán miestneho národného výboru, ktorý má riadne vybudovanú

stavebnú službu a ktorý určí rada krajského národného výboru po vypočutí rady okresného národného
výboru vyhláškou v úradnom liste, b) inak výkonný orgán okresného národného výboru.
Vykonávacie predpisy určia, v ktorých ďalších prípadoch vykonávajú výkonné orgány miestnych
národných výborov pôsobnosť stavebného úradu, prípadne v ktorých prípadoch môže výkonný orgán
okresného národného výboru preniesť pôsobnosť stavebného úradu na výkonný orgán miestneho

národného výboru.
Ak ide o stavbu prevádzanú v obvode niekoľkých stavebných úradov, povedie konanie a vydá
rozhodnutie najbližšie spoločne nadriadený orgán. Tento orgán môže určiť, že konanie povedie a
rozhodnutie vydá niektorý z podriadených výkonných orgánov národných výborov.

Podľa ust. § 196, § 197 zák. č. 40/1964 Zb. v znení účinnom do 31.3.1983, rozhodnutím o pridelení
miestnosti neslúžiacej na bývanie (garáže, ateliéry, skladištia a pod.) vydaným miestnym národným
výborom alebo inými skutočnosťami ustanovenými týmto zákonom vznikne občanovi právo, aby s ním
organizácia uzavrela dohodu o užívaní miestnosti. Ak ide o miestnosti stavebných bytových družstiev,
prideľuje tieto miestnosti členom užívajúcim družstevný byt orgán družstva. Právo užívať miestnosť

neslúžiacu na bývanie vznikne dohodou o odovzdaní a prevzatí miestnosti do užívania.
O užívaní miestností neslúžiacich na bývanie platia primerane ustanovenia o užívaní bytov s výnimkou
ustanovení § 152 až 154, 155 ods. 1, § 184 písm. a), c), § 185 písm. a), § 186 a 187. Ustanovenia o
spoločnom užívaní bytu manželmi však nemožno použiť, ak ide o miestnosť slúžiacu na výkon povolania
len jedného manžela. Miestny národný výbor môže zrušiť užívanie aj vtedy, ak sa má miestnosť, ktorá už

nie je potrebná na plánovité hospodárenie s nebytovými miestnosťami, premeniť na miestnosť slúžiacu
na bývanie. Miestny národný výbor poskytne užívateľovi náhradnú miestnosť, ak sú pre to dôležité
dôvody.

Podľa ust. § 348 zák. č. 109/1964 Zb. Hospodársky zákonník v znení účinnom do 30.6.1988, (Dočasné

užívanie národného majetku),hospodárska zmluva o dočasnom užívaní národného majetku (§ 71) musí
obsahovať určenie majetku, ktorý sa má prenechať na dočasné užívanie, určenie spôsobu a doby
užívania, ustanovenie o výške odplaty alebo o tom, že užívanie sa poskytuje bezplatne; obsahuje aj
dohodu o udržiavaní a úpravách majetku, ako aj o tom, ako sa vyporiadajú náklady na ne vynaložené.
Miestnosti určené alebo užívané na iné než obytné alebo poľnohospodárske účely nesmú sa odovzdať

do dočasného užívania bez rozhodnutia orgánu na to príslušného podľa osobitných predpisov.
Právo dočasne užívať národný majetok zaniká dohodou, uplynutím určenej doby, a ak užívanie
bolo dojednané na neurčitú dobu, uplynutím mesačnej výpovednej lehoty, ak nebola dojednaná iná
výpovedná lehota. Ak ide o miestnosti určené alebo užívané na iné než obytné alebo poľnohospodárske
účely, zaniká právo na ich užívanie aj rozhodnutím orgánu na to príslušného podľa osobitných predpisov.

Podľa ust. § 223 ods. 2 ObZ, členský podiel predstavuje mieru účasti člena na družstve. Jeho výška sa
určuje podľa pomeru členského vkladu k základnému imaniu družstva, ak stanovy neurčujú inak. Každý
člen môže mať v družstve len jeden členský podiel. Výška členského vkladu sa môže pre jednotlivýchčlenov určiť rozdielne, musí však byť vyjadrená kladným celým číslom, ak zákon neustanovuje inak.
Celkový súčet menovitých hodnôt členských vkladov do družstva sa musí rovnať menovitej hodnote
základného imania družstva.

Z prevedeného dokazovania má súd preukázané nasledovné:

Je nepochybné, že predmetná žaloba je určovacou žalobou. V prípade tohto typu žalôb je žalobca
povinný preukázať, že na predmetnej určovacej žalobe má naliehavý právny záujem (§ 80 písm. c)

O.s.p.).

Právny záujem, ktorý je podmienkou prípustnosti tejto žaloby, musí byť naliehavý v tom zmysle, že
žalobca v danom právnom vzťahu môže navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti a
ochranu svojich práv a oprávnených záujmov. Naliehavý právny záujem sa viaže na konkrétny určovací
petit (to, čoho sa žalobca v konaní domáha) a súvisí s vyriešením otázky, či žalobou so zvoleným

určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo neistoty v jeho
právnom vzťahu. Povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu na určení právneho vzťahu
alebo práva je naliehavý právny záujem, zaťažuje žalobcu. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je
otázkou právnej kvalifikácie vzťahov, ktoré sú touto neistotou ohrozené. Určovacia žaloba je spravidla
vždy prípustná v prípade právnych vzťahov k nehnuteľnostiam z dôvodu, že rozsudok vyhovujúci

žalobe, môže byť jedným z predpokladov pre zosúladenie evidovaného a právneho stavu. Určovacia
žaloba nie je spravidla opodstatnená vtedy, ak vyriešenie určitej otázky neznamená úplné vyriešenie
obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva, alebo ak požadované určenie má povahu (len)
predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je (nie je) právny vzťah alebo právo. Naliehavý právny
záujem žalobcov na požadovanom určení treba skúmať predovšetkým so zreteľom na cieľ sledovaný

podaním žaloby a konečný zmysel navrhovaného rozhodnutia.

Za danej situácie, kedy žalovaný je vo vzťahu k predmetným priestorom zapísaný ako ich vlastník v
katastri nehnuteľností, pričom ako vlastník sa aj správa, žalobcovia, pokiaľ títo tvrdia, že sú podielovými
spoluvlastníkmi sporných priestorov, môžu dosiahnuť odstránenie tejto spornosti ohľadne vlastníctva k

nehnuteľnostiam práve predmetnou žalobou. Tým podľa názoru súdu je daný naliehavý právny záujem
na strane žalobcov na predmetnom určení ich spoluvlastníckeho práva.

Priestory v súčasnosti zapísané ako byty č. X, č.X bytového domu na P. X. č. XX a č.XX, č. XX
bytového domu na P.Z. X. Č.. XX J. U. boli pôvodne bytmi, ktoré začali užívať konkrétne fyzické osoby,

ktorým boli pridelené, pričom tieto osoby z tohto dôvodu súčasne začali splácať členský vklad, resp. ho
vložili. Neskôr, rozhodnutím Rady Vsl. KNV v U. boli tieto pôvodné byty označené za neužívateľné a
ľudskému zdraviu závadné podľa § 64 vyhl. Č. 41/1964 Zb., čím boli vypustené z tzv. bytového fondu.
Ďalší postup bol taký, že pôvodným užívateľom týchto pôvodných bytov boli členské vklady vrátené
a boli im poskytnuté náhradné byty v iných lokalitách. Predmetné priestory tak nadobudli charakter

nebytového vstavaného zariadenia, ktorého vlastníkom bolo družstvo, ktoré ho malo dávať do užívania
organizáciám a podnikom na základe dohôd o dočasnom užívaní. Z týchto dôvodov splácanie anuity
viac neprichádzalo do úvahy.
Tieto skutočnosti boli zistené z predložených listín (č. l. 35, č. 37), ktoré účastníci, resp. ich zástupcovia
nerozporovali.

Ďalej súdu z predložených listín (č. l. 35, č. 37) vyplýva, že nakoľko uvoľňovanie pôvodných bytov jeho
pôvodnými užívateľmi sa udialo v určitom časovom horizonte (museli byť týmto osobám zabezpečené
náhradné družstevné byty), s týmito doterajšími užívateľmi malo družstvo uzavrieť dohodu o užívaní
miestností neslúžiacich na bývanie podľa vtedy účinného ust. § 196 Občianskeho zákonníka; až potom,

čo týmto osobám boli poskytnuté náhradné družstevné byty, družstvo mohlo poskytnúť predmetné
priestory do užívania organizáciám alebo podnikom, t.j. v tomto prípade išlo o dočasné užívanie na
základe hospodárskej zmluvy podľa vtedy platného Hospodárskeho zákonníka.

Súd pri posúdení povahy predmetných priestorov vychádza z vtedy platnej definície bytov podľa § 62

zák. č. 41/1964 Zb o hospodárení bytov, na základe ktorej možno vyvodiť záver, že v danom prípade
ide o byty a to z dôvodu, že od začiatku tieto boli podľa rozhodnutia stavebného úradu určené na
bývanie (v rámci bytového domu), pričom takéto rozhodnutie nebolo zmenené príslušným orgánom-
stavebným úradom. Z uvedeného vyplýva, že predmetné priestory zostali vlastníctvom družstva, ktorés nimi môže voľne disponovať a vo vzťahu ku ktorým žalobcovia ako jednotliví vlastníci nemajú žiadne
právo spoluvlastníctva. Z tohto dôvodu je žaloba nedôvodná.

Pokiaľ by aj súd pri posúdení povahy predmetných priestorov vychádzal z rozhodnutia Rady Vsl. KNV
v Košiciach zo dňa 30.6.1965, ktoré by súčasne považoval za rozhodnutie, ktorým pôvodné byty boli
určené na iné než bytové účely pre ich zdravotnú závadnosť, a to hoci aj nepríslušným orgánom (podľa
názoru súdu KNV nebol oprávnený o tom vôbec rozhodnúť, pretože mu zákon nezveril právomoc
stavebnýchúradov,ktorýmimohlibyťmiestnealebookresnénárodnévýbory),trebapredmetnépriestory

považovať za nebytové priestory. Ani v tomto prípade podľa názoru súdu sa žalobcovia nestali ich
podielovými spoluvlastníkmi, pretože nebola splnená podmienka nadobudnutia spoluvlastníctva k nim
zo zákona podľa § 16 ods. 8 zák. č. 182/1993 Z.z. v znení účinnom ku dňu podania žaloby (v súčasnosti
ide o § 16 ods. 7).

Vo vzťahu k predmetným priestorom, zákon vyžaduje pre tento spôsob nadobudnutia vlastníctva

splnenie podmienky, aby sa na financovaní týchto nebytových priestorov podieľali svojimi členskými
podielmi len nájomcovia bytov v dome alebo ich právny predchodcovia.

Pri definícii členského podielu možno vychádzať z ust. § 223 ods. 2 Obchodného zákonníka, podľa
ktorého členský podiel predstavuje mieru účasti člena na družstve, ktorého výška sa určuje zásadne

pomerom členského vkladu k základnému imaniu družstva.

Miere účasti člena na družstve korešpondujú práva a povinnosti člena družstva. Členský podiel je pritom
majetková kategória - má povahu majetkového práva, je oceniteľný v peniazoch a je prevoditeľný.

Členský podiel možno tiež zadefinovať ako účasť člena družstva na nákladoch družstevnej výstavby
bytu, resp. nebytového priestoru. Členský podiel v tomto ponímaní je tá časť nákladov výstavby, ktorá nie
je krytá štátnou účasťou a úverom poskytnutým podľa všeobecných právnych predpisov. Členský podiel
môže byť pritom odlišný pre členov družstva - nájomcov družst. bytov, pre členov družstva- vlastníkov
bytov a pre členov družstva - zamestnancov, ktorí nie sú nájomcami družstevných bytov.

Otázku financovania predmetného domu je možné vyvodiť z listinného dokladu - písomnosti zo 7.4.1966
(č.l. 37), ktorá sa zmieňuje okrem členského podielu aj o dlhodobom investičnom úvere.

Z predmetnej listiny ďalej vyplýva, že vo vzťahu k predmetným priestorom došlo po ich zriadení na

nebytové vstavané zariadenie ku finančnému vysporiadaniu a to tak, že medzi družstvom a národným
výborom (čiže štátom) sa preúčtoval tento dlhodobý úver a členský podiel. Predmetnému finančnému
vysporiadaniu nekorešponduje tvrdenie žalobkyne v 24. rade o tom, že preúčtovanie úveru a členského
podielu prešlo na užívateľov družstevných bytov v dome, a teda jej záver o tom, že na financovaní
týchto priestorov sa podieľali svojimi členskými podielmi len nájomcovia (užívatelia) družstevných bytov

v dome, resp. ich predchodcovia. Naopak, tým, že pôvodným nájomcom týchto pôvodných bytov boli
vrátené čl. vklady, pričom sa do budúcna nepočítalo s inými čl. vkladmi na tieto priestory, pretože
tieto sa zmenili na nebytové vstavané zariadenia, ktoré neskôr boli dávané iba do dočasného užívania
organizáciám alebo podnikom, prefinancovanie týchto priestorov prešlo na štát a družstvo. Tomu tiež
zodpovedáajvpredmetnejpísomnostiuvedenie,žesplácanieanuityužneprichádzadoúvahy.Jepritom

bezpredmetné, že tieto zariadenia mali zatiaľ zostať v užívaní členov družstva, pretože sa to týkalo
iba tých členov družstva, ktorí doposiaľ užívali predmetné byty a týkalo sa to obdobia, pokiaľ im neboli
zabezpečené náhradné družstevné byty, pretože neskôr, po ich uvoľnení pôvodnými užívateľmi- členmi
družstva, sa tieto priestory dávali iba do dočasného užívania organizáciám podľa HZ.

Tým nie je naplnená zákonnom požadovaná podmienka nadobudnutia spoluvlastníctva k týmto
priestorom vlastníkom bytov pri ich prevode, t.j. podmienka, že na financovaní predmetných nebytových
priestoroch sa podieľali svojimi členskými podielmi iba nájomcovia bytov, resp. ich predchodcovia, na
základe čoho súd žalobu aj v tomto prípade považuje za neodôvodnenú.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že ani v jednom prípade (či už v prípade, že predmetné priestory treba
považovať za byty a ani v prípade, že ide o nebytové priestory) žalobcovia nepreukázali, že sa stali
podielovými spoluvlastníkmi priestorov v súčasnosti označených na príslušnom LV ako byty č. X, č. X,č. XX a č. XX bytového domu na P. X.. XX a XX v U., na základe čoho súd žalobu v tejto časti nároku
zamietol.

Súčasne žalobu v jej prevyšujúcej časti (t.j. týkajúcej sa priestoru v súčasnosti zapísaného ako byt č. XX
bytového domu na P. X. XX J. U.), v ktorej je ešte potrebné doplniť dokazovanie, vylúčil na samostatné
konanie podľa § 112 ods.2.O.s.p., v ktorom bude rozhodnuté o trovách celého konania.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I do
15 dní odo dňa jeho doručenia v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (205 ods. 2

O.s.p.)

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 O.s.p.).

Proti tomuto rozsudku v časti, v ktorej súd žalobu v prevyšujúcej časti
vylúčil na samostatné konanie, v ktorom bude rozhodnuté tiež o trovách
celého konania, odvolanie nie je prípustné.