Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, February 29, 2012

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 2T/16/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2309010061
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 02. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Schweitzerová

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2012:2309010061.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Galante v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Schweitzerovej a

prísediacich I.. L. Y. I.. S. U. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 29.02.2012 takto

r o z h o d o l :

obžalovaný Ľ. Q., M.. X.X.XXXX F. A., P. U., Q. P., B. M. XXX, G. Y.,

s a o s l o b o d z u j e

podľa § 285 písm. c) Tr. poriadku spod obžaloby Okresnej prokuratúry v Galante sp. zn. 1Pv 757/06 pre

prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 4/ Tr. zákona a ktorého sa mal dopustiť tak,

ž e

dňa 04.11.2006 v čase o 02.05 hod. v obci R. P. na ceste II/507 v km 50.000 smer P. - Y.
bezprostredne po požití alkoholických nápojov minimálne 0,72 mg/l v dychu vykonával jazdu ako vodič
osobného motorového vozidla zn. Audi A4 EČ: Y.-XXXBL čiernej farby, pričom riadil vozidlo rýchlosťou

prevyšujúcou povolenú rýchlosť v obci, v dôsledku čoho nezvládol riadenie a v pravotočivej zákrute
prešiel do protismeru, kde s prednou pravou stranou svojho vozidla zrazil s prednou pravou stranou
protiidúceho vozidla zn. Fiat Tipo, EČ: W.-XXXAN sivej farby, v dôsledku čoho spolujazdkyňa T. Š.
sediaca na pravom prednom sedadle osobného motorového vozidla zn. Fiat Tipo utrpela mnohopočetné
zranenia, ktorým na mieste podľahla, vodič toho osobného motorového vozidla V. B. utrpel zlomeninu
tela ramennej kosti vpravo s posunutím úlomkov, zlomeninu uhla sánky vpravo, otras mozgu, odreniny
tváre, brady a kolena vľavo s dobou liečenia a práceneschopnosti od 4.11.2006 do 14.6.2007,
spolujazdkyňa sediaca vo vozidle zn. Fiat Tipo na zadnom sedadle vľavo R. A. utrpela otras mozgu,

povrchnú ranu ľavého predkolenia, pomliaždenie stehna vľavo, kolena vpravo a brušnej steny s dobou
liečenia a práceneschopnosti od 4.11. do 25.11.2006, spolujazdkyňa sediaca na zadnom sedadle vpravo
C. B. utrpela vykĺbenie stehna v bedre, otras mozgu, tržnú ranu na druhom prste ľavej ruky s prerušením
šľachy vystierača, zlomeninu bázy piatej záprstnej kosti ľavej ruky s dobou liečenia od 4.11.2006
do 20.8.2007, spolujazdkyňa sediac na pravom prednom sedadla vozidla zn. Audi A4, C. L. utrpela
zlomeninu prednej hrany tela tretieho driekového stavca, pomliaždenie brušnej steny, poškodenie očí s
dobou liečenia od 4.11.2006 až doposiaľ, pričom obžalovaný svojim konaním porušil ustanovenia §§ 4

ods. 2 písm. c), ods. 3 písm. b), 7 ods. 1, 15 ods. 4/ zákona č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných
komunikáciách,

nakoľko nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.

Podľa § 288 ods. 3/ Tr. poriadku sa poškodení :

R. Š., M.. X.X.XXXX, Q. C. M. D. XX,V. B., M.. XX.X.XXXX, L. B. M.. XX.XX.XXXX, G. Q. W., U. XXXX/XX,
Sociálna poisťovňa, ul. 29 augusta 8 a 10 Bratislava,
Všeobecná zdravotná poisťovňa a.s. so sídlom Mamateyova 17, Bratislava

s nárokom na náhradu škody odkazujú na občianske súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, svedkov R. Š., V. B., L.
B., C. B., R. A.I., C. L., U. L., Q. Q., C. U., P. L., D. B., J. P., U. W., P. W., I.. U. Š., T.. Q. T.G., L.. B. Q.,
S. S. G. S. L.. L. S., L.. I. S., S. S. G. R. I.. D. T., I.. U. W. znalca Kriminalistického a expertízneho ústavu

PZ Bratislava, prečítaním svedeckých výpovedí R.. B., L. P., U. A., L. W., A. Č., S. B., L. Q., L. B.K., L..
P., J. B., L. Y., L. P., N. C., A. U., U. U. ako i ostatného, na vec sa vzťahujúceho spisového materiálu.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní podľa § 257 ods. 1/ Tr. poriadku vyhlásil, že je nevinný. Uviedol, že
dňa 04.11.2006 okolo 22.00 hod. prišiel do baru zv. Afrikola v P., kde už boli L.Á., U., L., B., bavili sa, aj
popíjali. Okolo polnoci niekto dal návrh, aby išli do Y. do baru zn. Jama. On už mal vypité, preto si chcel
zavolať taxík, ale vtedy tam prišiel jeho známi J. D. z R. P.. Požiadal ho, či ich neodvezie do Y., s čím J.
súhlasil s tým, že si ešte niečo musí vybaviť, ale hneď sa vráti. Asi po 15 minútach sa vrátil, vyšli z baru

a nasadli do jeho vozidla zn. Audi A4 tak, že za volant si sadol J. D., vedľa neho na sedadlo spolujazdca
C. L., dozadu nastúpili L., B., U. a on. Keď odchádzali z baru, ešte pozdravil barmanku J., ktorá zbierala
na terase poháre. Ako rýchlosťou vozidlo riadil D. presne nevedel, podľa subjektívnych pocitov najviac
išiel s rýchlosťou 60 km/h. Boli v R. P., keď pred pravotočivou zákrutou sa vozidlo rozkolísalo, dostali
šmyk. V tom sa pozrel dopredu a videl cez čelné sklo svetlá oproti idúceho vozidla, ktoré sa na nich rútilo

a vzápätí došlo k nárazu. Pamätá si, že po náraze zostal zakliesnený medzi prednými sedadlami, mal
bolesti hlavy a asi aj na nejaký čas stratil vedomie. Keď sa prebral, L. a D. už vo vozidle nevidel. Ostatní
v akom poradí vystupovali z auta, a prečo z miesta odišli, nevie. Keď bol už vonku, hneď išiel k druhému
vozidlu a snažil sa na ňom otvoriť dvere, ale boli zaseknuté. Na miesto prišli policajti asi za 10-15 minút
a to z OO PZ P., ktorých poznal z videnia. Policajtom odovzdal doklady od vozidla, nakoľko to bolo jeho

vozidlo, podrobil sa aj dychovej skúške na základe výzvy dopravného policajta a povedal im aj meno
osoby, ktorá jeho vozilo šoférovala. Zadržanie vodičského preukazu nenamietal, lebo bol v šoku z toho,
čo sa stalo a bol aj pod vplyvom alkoholu. Z uvedeného dôvodu si ani nato nepamätá, či na mieste
nehody bol jeho brat. Snažil sa po nehode kontaktovať J. D., avšak sa mu to nepodarilo a ani ho nájsť.

Svedok Q. Q. uviedol, že nevie kto, ale o nehode ho telefonicky informoval. Keď prišiel na miesto nehody,
videl, že sú na mieste dve autá, jedno bolo ich firemné vozidlo. Brat mu povedal, že ich vozidlo spôsobilo
nehodu a že auto šoféroval J. D.. Málo komunikoval, bolo na ňom vidieť, že je v šoku. Na druhý deň
išiel s manželkou do nemocnice na vyšetrenie a vtedy zašiel aj za L. sa informovať, ako sa má. Bol u
nej asi 10 minút, presne si to nepamätá, ako ani to, či bola sama na izbe. Stretol tam aj jej otca pána

L., s ktorým sa iba pozdravili.

Svedkyňa C. L. uvidela, že zabávali sa v bare zv. Afrikola spolu s L., U., obžalovaným a neskôr prišiel
aj B.. Padlo rozhodnutie ísť do Y. na diskotéku. Koľko mohlo byť hodín nevie ako ani to, kto zohnal auto
na cestu. Ona do auta nastúpila na predné sedadlo spolujazdca, zapásala sa a ako nastupovali ostatní

si nevšímala. Vie, že za ňou sedel B., na jeho kolenách L., vedľa nich v strede obžalovaný a za vodičom
U.. Kto bol vodičom nevie, len že sa volal J. alebo Š., ktoré meno vedela ešte z baru, kde tento muž
pred odchodom prišiel, ale koho bol známy a s kým sa bavil, nevedela. Opísať ho ale nevedela, lebo si
ho po ceste nevšímala, nekomunikovala s ním, pozerala sa smerom doprava. Došlo k nárazu, potom
si pamätá, že ležala na ceste vedľa vozidla, mal veľké bolesti, volala o pomoc. Čo s stalo s ostatnými

nevie, len U. sa skláňala nad ňou Nakoľko dlho nič nešlo, vie, že dvaja chlapci, jeden bol z Y. a volal sa
A., druhý z M. a volal sa I., ju naložili do ich auta a odviezli ju do nemocnice. Ešte v ten deň nadránom
jej doniesli vodu, aj ďalšie dva dni ju boli v nemocnici navštíviť, potom už nie, lebo odišli do N., kde
pracovali. Po lekárskom ošetrení bola hospitalizovaná na jednej izbe s dievčaťom z druhého vozidla,
ktorá sa volala R.. Komunikovala s ňou iba stručne a nakoľko jej prítomnosť na ňu zle psychicky vplývala,dala sa preložiť na inú izbu. Nevie, prečo hovorila také veci, ktoré nie sú pravdivé. O nehode nechcela
hovoriť ani s rodičmi a aký následok sa stal, sa dozvedela až po určitom čase od svojich rodičov.
Na hlavnom pojednávaní boli svedkyni predložené fotoalbumy č. 1, 2, 3 aj s fotografiou J. D., avšak po

nahliadnutí do nich uviedla, že na fotografiách nikoho neopoznávala.

Svedok D.Q. B. uviedol, že bolo to na víkend alebo pred víkendom, keď sa v bare zn. Afrikola stretol s
U., L., obžalovaným, na ďalších si už nepamätal. Bavili sa a potom sa dohodli, že pôjdu do Y.. Vyšli von
a nastúpili do vozidla obžalovaného. Na sedadlo spolujazdca dopredu nasadla L., za ňou na zadnom

sedadle sedel on, na jeho nohách L., jemu na ľavo obžalovaný a vedľa neho U.. Kto si sadol na sedadlo
vodiča a kto vozidlo šoféroval nevie, bol už opitý a si to nevšímal. Ako došlo k dopravnej nehode takisto
nevie a ani k rýchlosti jazdy sa vyjadriť nevie. Ako posledný vystupoval z vozidla, za akú dobu prišli na
miesto hasiči, polícia alebo záchranka, nevie, bol v šoku. Na vyprosťovanie z vozidla Fiat Tipo sa už
nevedel pozerať, preto odišiel domov.

Svedkyňa C. U. uviedla, že spolu s kamarátkou L. išli do baru zv. Afrikola, kde popíjali. Stretli tam
obžalovaného. Niekoho z partie napadlo ísť do Y. na diskotéku do baru zv. Jama. Vyšli z baru von a
išli k jednému motorovému vozidlu zn. Audi čiernej farby, ale komu vozidlo patrilo, nevedela. Na predné
sedadlo spolujazdca si sadla L., ktorá sa opásal, kto sedel na sedadle vodiča a kto auto šoféroval
nevie. Na túto osobu riadne nevidela, videla ho len zozadu a prvý krát v živote, ale ho niekto oslovoval

menom J.. Za L. na zadnom sedadle sedel mladý chalan, na jeho kolenách sedela L.. Vedľa nich sedel
obžalovaný a za sedadlom vodiča sedela ona. Potom si už pamätá iba náraz, pri ktorom si narazila tvár
a tiekla jej krv z nosa. Z vozidla asi ako prvý vyskočila L., ktorá sa skrúcala od bolesti na zemi. Vodiča
vozidla už tam nevidela. Po vystúpení prišla k L., ale si nevšimla, či tam niekto prišiel, nespomína si ani
na sanitku ani na hasičov, bola v šoku a bola aj dosť opitá. Potom si pamätá keď spolu s L. ich ošetrovali

v Y. v nemocnici.

Svedkyňa P. L. uviedla, že v kritický večer boli v bare spolu so známymi, U., L., bol tam aj B., obžalovaný
a D.. Nevie, koľko bolo hodín, keď povedala, že ona ide do Galanty, načo sa aj ostatní pridali. Vyšli von
a nasadli do auta zn. Audi tak, že na sedadlo vodiča si sadol D., vedľa neho L., za ňou na zadnom

sedadle B., na jeho kolená si sadla ona, vedľa obžalovaný a za vodičom bola U.. Po nehode z vozidla
vystúpila po pravej strane, bola v šoku, mala aj vypité a z miesta aj odišla preč. Osobu, ktorá viedla
vozidlo popísať nevie.
Na hlavnom pojednávaní svedkyňa po nahliadnutí do predloženého fotoalbumu opoznala osobu, ktorá
vozidlo mohla šoférovať a to v osobe J. D., uvedeného na fotke pod poradovým číslom 2.

Svedkyňa J. P. uviedla, že v kritickom čase robila v bare zv. im nevenovala, nakoľko bola v službe.
Okolo polnoci bola na terase, pričom uvedené videla uvedené osoby ísť smerom k vozidlu. Vozidlo bolo
naštartované, malo zapnuté svetlá, ale či za volantom niekto sedel alebo nie, nevie, nevedela by to ani
rozoznať. Do vozidla videla nastupovať obžalovaného ako prvého z pravej strany dozadu, B. vtedy stál

na pravej strane vozidla medzi dverami.

Svedok U. L. uviedol, že o dopravnej nehode sa rozprával iba s dcérou po jej prepustení z nemocnice O
priebehu nehody bližšie nič nevedela povedať, hovorila, že nesledovala cesto, pozerala sa von oknom.
Dcéru navštevovala rodina, boli ju navštíviť párkrát aj chalani, ktorí ju doviezli do nemocnice, ale on

ich nevidel ani nepozná. Bol za ňou aj Q. Q., ktorý sa informoval o jej zdravotnom stave. Po nehode
dcéra bola na izbe s jedným dievčaťom, ktorá bola takisto zranená a sedela v druhom vozidle, avšak
jej prítomnosť na dcéru nedobre vplývalo, preto pondelok bol za primárom oddelenia a dcéru preložili
na inú izbu.

Svedok R. Š. uviedol, že jeho dcéra pri dopravnej nehode utrpela smrteľné zranenia.

Svedkyňa L. B. uviedla, že jej dcéra C. v čase dopravnej nehody bola ešte maloletá a preto ju ako
zákonná zástupkyňa zastupovala. O dopravnej nehode nič nevie, nakoľko nebola jej svedkom.

Svedok V. B. uviedol, že v kritickom čase boli v Y. na diskotéke v bare zv. T.. Vozidlo zn. Fiat Tipo
šoféroval on, vedľa neho na sedadle spolujazdca sedela kamarátka T. Š., vzadu sedeli sestra C. a R. A..
Z Y. odchádzali okolo 01.30 hod a išli smerom na P.. V obci R. P. v ľavotočivej zákrute zbadal oproti idúce
svetlá, potom náraz a asi stratil vedomie. Keď sa prebral, kamarátka T., ktorá sedela vedľa chrčala,umierala. V akom stave boli dievčatá vzadu nevie, nepamätá si nič, potom len toľko, ako ich vystrihovali
požiarnici a potom zase si nič nepamätá.

Svedkyňa C. B. uviedla, že spolu s bratom, jeho priateľkou a jej kamarátkou A. boli na diskotéke v Y..
Bolo po polnoci, keď odchádzali domov. Ona s R. sedeli vzadu a T. vedľa brata, ktorý šoféroval. Cestu
nesledovala, SMS-kovali, zrazu len zacítila náraz, ani nevedela čo sa stalo. Pozrela sa na T., ktorá ťažko
dýchala, chrčala, brat bol v bezvedomí. Nevedela z vozidla vstúpiť, dvere boli zaseknuté, potom po pár
minútach prišli policajti, ukľudňovali ich a po príchode hasičov ich z vozidla vyslobodili. Ona bola ihneď

odvezená sanitkou, preto nevie kto bol na mieste nehody.

Svedkyňa R. A. uviedla, že boli v Y. na diskotéke v bare zv. T.. Ona bola unavená a preto poprosila V.
B., aby išli domov. Najprv nechceli, ale nakoniec sa zobrali domov. Po nastúpení do vozidla, ktoré riadil
V. sa pripútali. Ona sedela vzadu s C. B. a vedľa vodiča sedela T. Š.. Potom si pamätala silný buchot,
začalo sa všetko triasť. Po náraze V. zostal v bezvedomí, T. bola zakliesnená a hrozne dýchala, aj C.

mala nohy zakliesnené. Zrazu dostala strach, začala hľadať svoj mobil, začala kričať, že ju matka zabije,
že stratila telefón, bola v šoku. K vozidlu prišli policajti, hovorili, aby vydržali, že príde sanitka. Prišli aj
hasiči, ako prvého z auta vybrali V., potom C. a medzi poslednými ju. Začala chodiť, nevedela čo robí,
potom ju chytil jeden z hasičov a zobral ju do sanitky. Po príchode do nemocnice jej zašívali nohu a
potom ju zobrali na izbu, lebo ju bolela hlava. Na izbe už ležalo jedno dievča a boli tam ešte traja chalani.

Tých poslali von, lebo je prezliekli, ale potom sa vrátili. Jeden z nich prišiel k nej, povedal len že „aha“
a odišiel. Ona sa otočila k nim bokom, aby na nich nevidela, lebo mala pocit, že sa chcú medzi sebou
rozprávať. Hovorili stále o nehode, a dievčine povedali, aby bola ticho, aby sa robila sprostá. Potom ich
sestrička poslala preč a ona zaspala. Na druhý deň prišli dvaja policajti, a chceli vedieť, kto sa nachádzal
v autách. Najprv ona im povedala, ako oni sedeli v aute, potom sa pýtali aj druhej, ktorá sa volala C..

Tá sa rozplakala, hovorila, že si nič nepamätá, aby jej dali pokoj. Policajti sa jej pýtali potom aj na to,
či sa jej niekto vyhrážal, načo odpovedala, že nie. Keď sa upokojila, aj ona povedala policajtom, ako
sedeli v druhom aute a kto auto riadil. Keď prišli rodičia C.u navštíviť, nadávali na tých, čo boli v aute a
že ten, ktorý si sadol za volant bol opitý. Ako sa rozprávali, povedala len, že za ich autom išli policajti,
načo vodič začal ísť rýchlejšie, pričom vodičom mal byť osoba menom Q.. Meno J. alebo J. D. nepočula.

O udalostiach, ktoré sa odohrali v nemocnici najprv nehovorila, lebo sa bála, nakoľko aj spolupacientke
sa vyhrážali. Obžalovaného nepozná, videla ho iba na súde. Osoby, ktoré boli v nemocnici za C. na
súde nevidela.

Svedkyňa T.. Q. T. uviedla, že ako službukonajúca prokurátorka sa dostavila na miesto dopranej

nehody. Na mieste boli policajti obvodného oddelenia a dopravnej polície. Informoval ju policajt W., že
pravdepodobne dopravnú nehodu zapríčinilo vozidlo zn. Audi, preto dala pokyn, aby na miesto nehody
bol privolaný znalec z odboru dopravy. Nakoľko obžalovaný sa zdržiaval od miesta nehody ďalej v
spoločnosti neznámych osôb, a bol už v postavení podozrivého ako vodič motorového vozidla zn.
Audi, dala pokyn policajtom, aby bol upozornený, nech sa nerozprával s nimi osobami, ale ani jeden z

policajtov jej pokyn nesplnil. Obžalovaný bol zavolaný k vykonaniu kontrolnej dychovej skúšky, tejto sa
dobrovoľne podrobil, nič nenamietal a aj zápisy podpísal. S ňou obžalovaný nemal záujem komunikovať.
Je pravdou, že z jeho úst nepočula, že bol vodičom motorového vozidla, ale nepočula ani meno J. D..

Svedok I.. U. Š. uviedol, že keď prišiel na miesto dopravnej nehody, už tam boli dve hliadky polície,

pričom jedna uviedla, že oni išli dá sa povedať v tesnej blízkosti za vozidlom Audi a tak na miesto nehody
dorazili ako prvý. Z miesta dopravnej nehody sa vrátili na oddelenie nadránom spolu s obžalovaným.
Je pravdou, že z jeho úst nepočul, že by bol vodičom vozidla on, ako ani meno D.. Potom okolo 08.00
až 09.00 hod. spolu s kolegom W.A. odišli do nemocnice pre lekárske správy ako aj za účelom zistenia
totožnosti nebohej ako aj na osádky havarovaných vozidiel od poškodených, ktoré boli hospitalizované.

Od nehody dovtedy mohlo uplynúť 5-6 hodín. Pred ich návštevou vyžiadali stanovisko ošetrujúceho
lekára, či sú schopné výsluchu, resp. podania informácie. Keď dostali súhlas, išli na izbu, kde boli obe
poškodené hospitalizované. Poškodená, ktorá sedela vo vozidle zn. Audi, najprv nechcela komunikovať,
rozplakala sa a keď sa ukľudnila, povedala, že išli z Afrikoly do Y. do baru T., pričom šoféroval obžalovaný
a ona sedela vedľa neho vpredu. Vzadu mal sedieť jeden chalan a jedno dievča. Po ceste spozorovali

policajtov, preto obžalovaný zrýchlil a ako prišli do zákruty, prešiel do protismeru a tak došlo k nárazu.
Povedala, že boli za ňou dvaja, jeden z nich bol brat obžalovaného a toľko je povedali, aby si priebeh
nehody nepamätala.Svedok P. W. uviedol, že na miesto dopravnej nehody prišiel ako policajt dopravnej polície, pričom na
mieste už bola hliadka OO PZ P., ktorá sa zaoberala s uzáverom cesty. Jeden z členov tejto hliadky mu
odovzdal doklady obžalovaného, ale konkrétne ktoré, si už nepamätal. Na vozovke sa nachádzalo veľa

stôp, z ktorých sa dalo dedukovať, že motorové vozidlo zn. Audi prešlo do protismeru, kde došlo k čelnej
zrážke s vozidlom zn. Fiat Tipo. V tom čase hasiči vyprosťovali vodiča vozidla zn. Fiat Tipo, na sedadle
spolujazdcaskonalatamsediacapoškodená.Nazákladetohozavolalvyšetrovateľaaslužbukonajúceho
prokurátora. Vo vozidle zn. Audi žiadna osoba nebola, ale v ňom mal sedieť obžalovaný u ktorého
bolo cítiť požitie alkoholu, preto u neho vykonal dychovú skúšku. U iného dychovú skúšku vykonať ani

nemohol, už tam neboli. Na mieste nehody boli asi do 07.00 hod, vrátili sa na útvar polície. Potom
spolu s vyšetrovateľom odišli do nemocnice zabezpečiť lekárske správy. Po súhlase ošetrujúceho lekára
zranených osôb, išli sa n nich pozrieť. Obe osoby boli na jednej izbe. Poškodená, ktorá sedela vo vozidle
Audi povedala, že vodičom tohto vozidla bol obžalovaný, ale povedala aj to, že boli za ňou nejaké osoby,
ich nemá nepovedala s tým, aby povedala, že si nič nepamätá. Po návrate na políciu spracoval zápisnicu
o ohliadke dopravnej nehody, vodičov a osádku v havarovaných motorových vozidiel označil na základe

výsledku vyťažovania na mieste nehody ako aj poškodených. Je pravdou, že od obžalovaného nepočul,
že vodičom vozidla Audi bol on, ale nepočul ani to, že predmetné vozidlo mal šoférovať J. D.. Potvrdenie
o zadržaní vodičského preukazu obžalovanému vypisoval on a potom to odstúpil správnemu orgánu na
ďalšie rozhodnutie.

Svedok U. W. uviedol, že spolu s kolegom P. vykonávali bežnú hliadkovú službu. Na miesto dopravnej
nehody prišli max. po 5 minútach, kedy pri vozidle zn. Fiat Tipo sa nachádzal obžalovaný a snažil sa
otvoriťdverevozidla.Vtomtovozidleboliasi4osobyavovozidlezn.Audibolidveženyajedenmuž.Keď
prišiel k obžalovanému, zisťoval, či je okoloidúcim. Povedal, že je majiteľom vozidla zn. Audi a zároveň
mu podal občianky preukaz, vodičský preukaz, ktoré doklady neskoršie odovzdal nehodovkárovi, že ide

o majiteľa vozidla.

Svedkyňa L.. B. Q. uviedla, že v tom čase žila s J. D., s ktorým majú dcéru. Bol zamestnaný aj v dvoch
spoločnostiach, jazdil na motorových vozidlách zn. BMW striebornej farby, Mercedes belaso-modrej
farby, avšak nebol ich vlastníkom. Šoféroval aj sám, ale väčšinou ho vozil N. S.Á.. Mal veľa kamarátov,

mal ich všade, ale nie každého poznala. Meno obžalovaného jej nie je známe, ani osoba obžalovaného.
Jej druh je však od roku 2006 nezvestný, pričom jeho nezvestnosť zahlásila Q. Q.. Hovorí maďarsky,
slovensky bez prízvuku a trošku po nemecky. Na pravej strane tváre má reznú jazvu od ucha až k brade,
ktorá je viditeľná aj voľným okom, avšak zvykol byť trošku zarastený.

Znalec L.. I. S. uviedol, že znalecký posudok z odboru zdravotníctva, odvetvie súdneho lekárstva
vypracovali spolu s L.. B. a zistili, že bezprostrednou príčinou smrti poškodenej T. Š. zlyhanie činnosti
srdcovocievneho a dýchacieho systému v plne rozvinutom nenávratnom úrazovo-krvácivom šoku pri
narušení regulačnej činnosti centrálnej nervovej sústavy v dôsledku ťažkých úrazových zmien tela,
predovšetkým na orgánoch dutiny hrudnej a brušnej so stratami krvi. Zranenia vznikli počas predmetnej

dopravnej nehody dňa 04.11.2006. K smrti nebolo možné zabrániť žiadnou, ani poskytnutím okamžitej
odbornej lekárskej pomoci na špecializovanom oddelení nemocnice.

Znalec L.. L. S. uviedol, že znalecký posudok ohľadne jednotlivých poškodených vypracoval na základe
zdravotnej dokumentácií, prepúšťacích správ a ďalších lekárskych správ, ktoré mu boli predložené.

Poškodený V. B. bol dňa 04.11.2006 o 03.25 hod. prijatý na oddelenie úrazovej chirurgie a ortopédie NsP
Y. ako ležiaci pacient, po dovezení posádkou vozidla RZP. Bol vodičom vozidla zn. Fiat Tipo, nevedel čo
a ako sa stalo. Utrpel zranenia vo forme otvorenej zlomeniny uhla sánky vpravo, zlomeninu ramennej
kosti vpravo, otras mozgu, depresívna reakcia na závažný stres, početné odreniny na tvári. V čase
vypracovania posudku bol ešte v stave PN a chodil na rehabilitáciu. Poškodená C. B. takisto prijatá

na oddelenie o 03.10 hod. dňa 04.11.2006 pri plnom vedomí ako účastníčka dopravnej nehody, ktorá
utrpela zranenia otras mozgu, vykĺbenie stehnovej kosti v bedre vpravo, tržnú ranu 2. prsta ľavej ruky
s prerušením šľachy vystierača pre 2. prst. Takisto v čase vypracovania znaleckého posudku ešte v
stave PN a v liečbe rehabilitačného oddelenia. Poškodená R. A. bola prijatá na oddelenie pri vedomí dňa
04.11.2006 o 04.30 hod. a bola takisto účastníčkou dopravnej nehody. Zistené zranenia vo forme otrasu

mozgu, tržnej rany na ľavom predkolení, pomliaždenie kolena vpravo a brušnej steny. Prepustená do
domáceho liečenia dňa 08.11.2006. Poškodená C. L. prijatá na oddelenie dňa 04.11.2006 o 03.45 hod.
ako účastníčka dopravnej nehody, ktorá uviedla, že sedela na prednom sedadle osobného auta čierne
Audi, naháňali ich údajne policajti, išla celá partia zo zábavy a v tom narazili do oproti idúceho auta,pomernepresnepopisujeúraz.Utrpelazlomeninuprednejhranytela3.driekovéhostavca,pomliaždenie
brušnej steny a maculopathia oboch očí, poúrazová. Dňa 10.11.2006 prepustená do domácej liečby.
Poúrazový šok diagnostikovaný nemala, mohla byť rozrušená, vzrušená z prežitej udalosti.

Znalec I.. U. W. uviedol, že na znaleckom posudku spolupracoval s D.. T. na posúdení poškodeného
pravého spodného ramena a spodného zvislého čapu z prednej nápravy vozidla zn. Audi A4, stanovení
príčiny ich poškodenia. Skúmaním vzorky bolo zistené, že lomy na pravom spodnom ramene na okraji
uloženia hlavy zvislého čapu vznikli silovým preťažením ich materiálov. K zlomeniu zvislého čapu ako i

k poškodeniu pravého spodného ramena prednej nápravy došlo v dôsledku nárazu kolesa resp. vozidla
do pevnej prekážky.

Znalec I.. D. T. uviedol, že bol na mieste dopravnej nehody a spolu s dopravnými policajtmi vykonali
ohliadku miesta činu. Okrem toho k vypracovaniu posudku mal k dispozícii aj ďalšie vstupné údaje.
K zrážke vozidiel došlo v ľavom jazdnom pruhu v smere jazdy vozidla Audi vo fáze plného brzdného

účinku oboch vozidiel s ich prednými pravými stranami. Keďže pred zrážkou neboli vozidlá vzájomne
pozorovateľné, z technického hľadiska je prijateľné, že intenzívne brzdenie vozidla Audi bolo v snahe
znížiť rýchlosť na prejazd zákruty a smerovo viesť vozidlo v pravom jazdnom pruhu. Rýchlosť vozidla
Audi na počiatku nehodového deja bola v rozpätí 97 až 107 km/h ( ± 5%), v čase zrážky 73 až 80 km/
h (± 5%). Vozidlo Fiat Tipo v čase zrážky malo rýchlosť 39 až 43 km/h (± 5%). V prípade dodržania

maximálne povolenej rýchlosti vozidlom Audi v čase dopravnej nehody ( 60 km/h) bolo možné prejsť
pravotočivú zákrutu prejsť bez akéhokoľvek brzdenia.

Podľa Potvrdenia OR PZ ODI Y. dňa 04.11.2006 o 10.00 hod. zadržaný vodičský preukaz obžalovaného.
Dňa 10.11.2006 vydané Rozhodnutie o zadržaní vodičského preukazu vydaný na meno Ľ. Q., M..

XX.XX.XXXX, OR PZ ODI Y. č. ORP-175/DI-2006, ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňom
19.11.2007. Podľa Zápisu o dychovej skúške o obžalovaného bola vykonaná dňa 04.11.2006 o 02.55
hod. s výsledkom 0,72 mg/l alkoholu v dychu, o 05.07 hod. s výsledkom 0,49 mg/l alkoholu v dychu.
Podľa Záznamu OR PZ odboru justičnej polície Y. zo dňa 27.02.2008 bola v ten deň zápisnične
vypočutá C. L. v procesnom postavení svedka a poškodeného v súvislosti s dopravnou nehodou zo

dňa 04.11.2006. Mimo zápisnice za prítomnosti Okresnej prokurátorky v Y., T.. Š. uviedla, že vodičom
osobného motorového vozidla Audi v čase nehody bol Ľ. Q., ktorý na križovatke zbadal hliadku polície
a keďže mal vypité, sa im snažil uniknúť rýchlou jazdou. Krátko po nehode bol za ňou Q. Q. , ktorý s
jej mal vyhrážať, vyhrážky však bližšie nešpecifikovala a uviedla, že voči nemu nebude nič vypovedať,
pretože má z nich strach. Dňa 15.11.2006 o 14.00 hod. Q. Q. osobne oznámila na OO PZ Dunajská

Streda nezvestnosť svojho druha J. D., M.. XX.XX.XXXX, ktorý bol nezvestný od dňa 13.11.2006 od
13.30 hod. kedy bol naposledy videný družkou, a už vo večerných hodinách toho istého dňa mal vypnutý
telefón a nedal o sebe žiadnu správu.

Súdnahlavnompojednávaníkonanomdňa03.11.2009uznalobžalovanéhovinnýmzospáchaniaskutku

na základe vykonaného a vyhodnoteného dokazovania a tým prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 4/ Tr.
zákona a uložil mu trest odňatia slobody v trvaní 4 rokov so zaradením pre jeho výkon do ústavu na
výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia ako i trest zákazu činnosti viesť motorové
vozidlá každého druhu na dobu 3 rokov. V rámci adhézneho konania boli poškodení s nárokom na
náhradu škody odkázaní na občianske súdne konanie. Proti predmetnému rozsudku podal odvolanie

obžalovaný. Na základe jeho odvolania rozsudok súdu I. stupňa bol uznesením Krajského súdu v A. sp.
zn. 5To/171/2009 zo dňa 13.07.2010 zrušený a vec bola vrátená súdu I. stupňa na nové prejednanie a
rozhodnutie. Po vrátení veci odvolacím súdom na nové prejednanie súd I. stupňa doplnil dokazovanie v
zmysle rozhodnutia odvolacieho súdu. Vypočul svedkov I.. Q. Q., L.. T. Č., L.. S. U., opätovne vypočul
svedkov I.. U. Š., C. L. a R. A. a vykonal medzi nimi aj konfrontáciu a zadovážil aj listinné dôkazy.

Svedok I.. U. Š. doplnil svoju doterajšiu výpoveď a uviedol, že daktylky z vozidla obžalovaného po
nehode nezaisťoval, nakoľko z miesta nehody vyplynula, že motorové vozidlo viedol obžalovaný.
Ohliadku inak vyšetrovateľ nevykonáva, ale policajt - dopravák ju realizuje. Po dopravnej nehode, bolo

už nadránom, obžalovaný vypočutý ako svedok. Nakoľko odmietol vypovedať, spolu s technikom polície,
ale kto to bol už nevie, odišli do Autoprofitu, kde sa už nachádzal havarované vozidlo obžalovaného
a vtedy technik zaisťoval pachové stopy. Odkiaľ boli odobraté nevie. Pravdepodobne žiadny záznamani zápisnica z odobratia pachových stôp vyhotovená nebola. Tam prítomný zamestnanec Autoprofitu
hovoril, že pred nimi už tam boli nejaké osoby, pravdepodobne brat obžalovaného, ktoré prezreli vozidlo.

Svedok L.. T. Č. na hlavnom pojednávaní uviedol, že svedkyňa C. L., ktorá bola vypočutá v procesnom
postavení svedka, po ukončený výsluchu a podpísaní zápisnice, skutočnosť, ktorá je obsahom
Úradného záznamu zo dňa 27.02.2008 uviedla mimo zápisnicu za jeho prítomnosti a prítomnosti
okresnej prokurátorky. Nakoľko to nebola súčasťou zápisnice o výsluchu a inak do spisového materiálu
dať nemohol, tak vyhotovil predmetný záznam.

Svedok L.. S. U. na hlavnom pojednávaní uviedol, že predmetnú trestnú vec prevzal od kolegu Š..
Vykonal vo veci procesné úkony a to výsluch obžalovaného ešte v procesnom postavení svedka ako aj
výsluch ďalších svedkov, ale konkrétne okolnosti vyšetrovania si už nepamätal.

Svedkyňa I.. Q. Q. na hlavnom pojednávaní uviedla, že s J. D., ktorého volali „J. žili spolu asi od roku

1999, pričom domov chodil nepravidelne. Jeho nezvestnosť nahlásila pondelok, asi dňa 13.11.2006.
Víkend strávili spolu, v nedeľu večer odišiel, že má nejakú robotu ale sa domov už nevrátil. Mal vypnutý
aj mobil. Či sa mohol poznať s obžalovaným a či chodil do P. nevedela uviesť. Priateľ jej nehovoril o tom,
že by mal v tom období nejakú nehodu alebo úraz a nevidela na ňom ani žiadne zranenia. Či boli spolu
dňa 04.11.2006 si už nepamätala. L.. Q. bola jeho milenka.

Svedkyňa R. A. zotrvala na svojej predchádzajúcej výpovedi. Doplnila ju, že nakoľko na tom istom
oddelení boli hospitalizovaní aj jej priatelia, chcela byť spolu s nimi. L. pravdepodobne nemala proti tomu
nič, lebo bola preložená na inú izbu a k nej dali C. B.. Kedy bola L. prepustená z nemocnice nevedela.
V čase, kým ešte boli spolu na izbe, jej posteľ bola pri okne, stredná bola prázdna a pri dverách ležala

L., ktorá spomínala priezvisko vodiča Q.. Obžalovaného nepoznala, prvý krát ho videla na súde.

Svedkyňa C. L. zotrvala na svojej predchádzajúcej výpovedi a uviedla, že keď bola uložená na izbu, si
nepamätá, či už tam niekto bol alebo kedy na izbu priviezli A.. Za ňou chodili rodičia a chlapci, ktorí je po
nehode priviezli do nemocnice. O priebehu nehody sa s nikým nerozprávala. S A. boli spolu na izbe asi

3 dni, potom ale nevie prečo, bola preložená na druhú izbu. Podrobnosti o nehode a ani o hospitalizácii
si už nepamätala.

V priebehu vykonaj konfrontácie medzi svedkyňami C. L. a R. A., svedkyňa A. uviedla, že keď bola
privezená v nemocnici na izbu, už tam bola L. a aj chlapci. Počula, ako im povedala, že v aute ich bolo

5 a vodič keď zbadal policajtov zrýchlil, mal aj vypité a tak došlo k nárazu. Keď sa dozvedela, že jej
kamarátka pri tom zomrela, ospravedlnila sa jej, že ona za to nemohla. Povedala, že vodičom bol Q.. Zo
spoločnej izby bola L. preložená, nakoľko ona chcela byť spolu s kamarátkou B.. Svedkyňa L. k uvedenej
výpovedi A. uviedla, že si už nič nepamätá, teda či uviedla meno Q., z akého dôvodu bola preložená na
inú izbu. Snaží sa na všetko čo najrýchlejšie zabudnúť.

Podľa oznámenia primára OÚCH a O Nemocnice s poliklinikou Sv. Lukáša v Y. pacientky C. L. a R. A.
boli dňa 04.11.2006 hospitalizované na jednej izbe. Pacientka L. bola preložená z izby č. 3 na izbu č.
6, ale či na vlastnú žiadosť, dokázať nevie.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 17.05.2011 opäť bol obžalovaný Ľ. Q. uznaný vinným zo
spáchania prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 4/ Tr. zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody v
trvaní 4 rokov so zaradením pre jeho výkon do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym
stupňom stráženia, zákaz činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu na dobu 3 rokov. V rámci
adhézneho konania boli poškodení s nárokom na náhradu škody odkázaní na občianske súdne konanie.

Proti predmetnému rozsudku v zákonnej lehote opäť podal odvolanie obžalovaný. Vyššie uvedený
rozsudok súdu I. stupňa bol uznesením Krajského súdu v A. sp. zn. 5To/104/2011 zo dňa 06.12.2012
opäť zrušený a vec bola vrátená súdu I. stupňa na znovu prejednanie a rozhodnutie, s tým, že úlohou
súdi I. stupňa bude prehodnotiť všetky vykonané dôkazy v zmysle právneho názoru krajského súdu a
bude potrebné obžalovaného spod obžaloby podľa § 285 písm. c) Tr. poriadku oslobodiť.

Odvolací krajský súd vo svojom vyššie citovanom rozhodnutí konštatuje, že ani doplnením dokazovania
nebolo jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že obžalovaný bol dňa 04.11.2006
vodičom motorového vozidla Audi A4 a teda, že sa dopustil žalovaného skutku. Rozhodnúť o vineobžalovaného iba na základe nejednoznačného tvrdenia poškodenej R. A., ktorá údajne mala počuť od
poškodenej C. L. meno obžalovaného, nie je možné, pretože nejde o tak významný dôkaz, ktorý by bol
priamou svedeckou výpoveďou.

SúdI.stupňapoukazujenavyššieuvedenýprávnynázorodvolaciehosúdu,vzmyslektoréhoprehodnotil
všetky vykonané dôkazy a preto obžalovaného spod obžaloby podľa § 285 písm. c) Tr. poriadku
oslobodil,nakoľkovykonanédokazovanieneumožňujejednoznačnýanepochybnýzáver,žeboltopráve
obžalovaný, ktorý žalovaný skutok spáchal.

V rámci adhézneho konania podľa § 288 ods. 3/ Tr. poriadku súd poškodených R. Š., V. B., L. B., P. U.E.
Q. J. F. S. U. J..P.. Q. s nárokom na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie z dôvodu, že
došlo k oslobodzujúcemu rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho vyhlásenia cestou podpísaného
súdu na Krajský súd v Trnave.