Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, February 7, 2012

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 11P/50/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7110224913
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 02. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Novotná Mlinárcsiková

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2012:7110224913.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I samosudkyňou JUDr. Denisou Novotnou Mlinárcsikovou v právnej veci

starostlivosti súdu o mal. G. Z. nar. X.X.XXXX, bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice III na návrh otca: P. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom G., O. X
za účasti matky: Bc. V. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom G., N. X v konaní o zníženie výživného takto

r o z h o d o l :

Návrh na zníženie výživného z a m i e t a .

Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Otec návrhom doručeným súdu dňa 11.10.2010 žiadal, aby znížil výživné zo sumy 49,79 € mesačne na
sumu 25 € mesačne s prihliadnutím na skutočnosti, ktoré sa stali za uplynulé roky a tak isto aj vzhľadom

na skutočnosť, že mu nie je umožnený styk s mal. synom.

Matka sa k podanému návrhu vyjadrila písomným podaním doručeným súdu dňa 13.9.2011. S návrhom
na zníženie výživného nesúhlasila.

Kolízny opatrovník po prešetrení pomerov v rodine mal. dieťaťa navrhol, aby návrh otca zamietol,
nakoľko nie je v prospech mal. dieťaťa.

Otec uviedol, že na podanom návrhu trvá a žiada, aby súd znížil výživné na sumu 30 € mesačne od
1.1.2012 do budúcna z dôvodu zmeny pomerov na jeho strane.

Vyživovacia povinnosť bola naposledy upravená rozsudkom Okresného súdu Košice I sp. zn.
35C/10/2007, ktorým rozviedol manželstvo rodičov mal. dieťaťa v spojení s rozsudkom Krajského súdu
v Košiciach 7CoP/226/2007. Mal. dieťa bolo zverené do osobnej starostlivosti matky a otec zaviazaný

prispievať na jeho výživu sumou 1.500,- Sk mesačne.

Rozsudok v časti týkajúcej sa výživného nadobudol právoplatnosť dňa 29.10.2007.

V čase poslednej úpravy bol otec zamestnaný, za rok 2006 bola jeho priemerná čistá mzda 125.646,-
Sk ročne, za posledných 12 mesiacov za obdobie od 02/2006 do 01/2007 bola jeho čistá ročná mzda
123.057,- Sk.

Matka v čase poslednej úpravy bola zamestnaná na KR PZ Košice s čistým mesačným príjmom 15.208,-
Sk. V čase poslednej úpravy mal. syn chodil do školy, mal. 11 rokov, jej výdavky boli nasledovné: školská
jedáleň 400-500,- Sk, tanečnú 300,- Sk mesačne, cestovné lístky, výdavky na okuliare, zdravotnáindispozícia, zdravotné problémy s tým súvisiaci nákup ortopedických topánok a vložiek do topánok.
Po zdravotnej stránke mu zabezpečovala vitamíny 200,- Sk, ďalej zaplatila 5-dňový výlet Bardejovské
kúpele 2.600,- Sk, ošatenie 1.000,- Sk a strava pre dvoch 6.000,- Sk.

Otec uviedol, že od poslednej úpravy došlo k podstatnej zmene pomerov hlavne na jeho strane.

Dňa 9.3.2008 uzavrel manželstvo. Manželka mala z predchádzajúceho vzťahu 2 mal. deti, ktoré si
osvojil a dňa 13.11.2010 sa narodila mal. dcéra U. Z.. Spolu bývajú v 1-izbovom byte, výdavky sú

nasledovné: MHD 20 € mesačne, bývanie 280 € mesačne vrátane inkasa a okrem toho výdavky na mal.
deti. Vzhľadom k tomu, že majú problémy s imunitou, sú alergici, lieky 20 € mesačne a ďalšie výdavky
na školu. Počas rokov bol zamestnaný v spoločnosti JAP SECURITY s.r.o. od 15.11.2011. Jeho príjem
bol vo výške 405-410 € mesačne. Predtým bol zamestnaný v spoločnosti FENIX SECURITY s.r.o. s
príjmom vo výške 430 € mesačne a CI-servis s príjmom vo výške 400 € mesačne. Výživné platí, okrem
výživného inou formou na výchovu, výživu maloletého neprispieva, s mal. dieťaťom sa nestretávam.

Matka uviedla, že aj na jej strane ako aj strane mal. dieťaťa došlo od poslednej úpravy k zmene pomerov.
Mal. G. má 14 rokov, je žiakom 9. triedy základnej školy. Výdavky má nasledovné: nájom, telefón, poistky
250 až 300 € mesačne, cestovné 20-25 € mesačne, tréningy 15 € mesačne, výmena okuliarov raz
ročne podľa stavu zraku, pričom naďalej zakupuje ortopedické vložky do topánok. Ďalej zabezpečila

fixný strojček na zuby, musela zabezpečiť retenčnú platničku, za ktorú zaplatila 70 €. Iné mimoriadne
výdavky nemá.

Matka je zamestnaná na KR PZ v Košiciach s príjmom vo výške 800-850 € mesačne, spláca pôžičku,
nakoľko vymenila okná po 50 € mesačne od septembra 2011.

Matka v priebehu konania pripojila listinné doklady preukazujúce výdavky na mal. dieťa.

Z pripojeného rodného listu bolo zistené, že otcovi pribudla vyživovacia povinnosť k mal. dieťaťu U. Z.,
nar. XX.XX.XXXX.

Z pripojeného potvrdenia doručeného zamestnávateľom matky bolo zistené, že jej priemerný mesačný
príjem za obdobie 1/2010 do 12/2010 bol vo výške 854 € netto, za obdobie 1/2011 do 2/2011 812 € netto.

Z oznámenia zamestnávateľa otca CI-servis a.s. bolo zistené, že tento bol zamestnaný v uvedenej

spoločnosti od 1.9.2007 do 1.3.2011. Jeho príjem za rok 2010 bol vo výške 339 € netto, rok 2011 vo
výške 274 € netto.

Zamestnávateľ otca CI-servis a.s. oznámil súdu, že pracovný pomer bol ukončený dohodou na žiadosť
menovaného bez udania dôvodu.

Z oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach bolo zistené, že otec bol v evidencii
uchádzačov o zamestnanie v čase od 2.3.2011 do 25.3.2011. Vyradený bol z dôvodu nástupu do
zamestnania u zamestnávateľa AGENCY OF SECURITY FENIX SERVIS s.r.o., Prievidzká 53, Bojnice.

Z oznámenia sociálnej poisťovne bolo zistené, že otec poberal dávku v nezamestnanosti od 2.3.2011
do 25.3.2011 v celkovej sume 183,90 €. Menovaný bol poberateľom nemocenských dávok.

Z oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach bolo zistené, že menovaný nepoberal
dávkuapríspevkykdávkevhmotnejnúdzi.RodičovskýpríspevokpoberalamanželkaV.Z.,nar.9.3.1982

vo výške 190,10 € mesačne.

Z oznámenia sociálnej poisťovne zo dňa 14.7.2011 bolo zistené, že otec poberal nemocenské poistenie
v celkovej výške 332,80 € a to v mesiacoch 04/2010, 03/2011, ošetrovné 11/2010, 12/2010 a 1/2011.

Z oznámenia zamestnávateľa matky bolo zistené, že jej priemerný mesačný príjem za obdobie 3/2011
do 7/2011 bol vo výške 809 € netto.Z oznámenia zamestnávateľa otca FENIX SECURITY s.r.o. bolo zistené, že menovaný pracoval v pozícii
pracovník strážnej služby, jeho priemerný mesačný zárobok za obdobie 3/2011 do 7/2011 bol vo výške
201 € netto.

Z oznámenia zamestnávateľa matky bolo zistené, že jej priemerný mesačný príjem za obdobie 08/2011
do 12/2011 bol vo výške 911 € netto.

Z oznámenia zamestnávateľa otca JAP SECURITY s.r.o. bolo zistené, že priemerný mesačný príjem

otca za obdobie od 10/2011 do 12/2011 bol vo výške 341,61 € netto vrátane dohody.

Podľa ust. § 62 ods. 1,2,3,4,5, zák. č. 36/2005 Z.z. Zákon o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov
k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja
rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti,

možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo
výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa
podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov
a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov
o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností

a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie
je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa ust. § 75 ods. 1,2 cit. zákona pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s
dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa ust. § 76 ods. 1,2 cit. zákona výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú
zročné vždy na mesiac dopredu. Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok
prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.

Podľa ust. § 77 ods. 1,2 cit. zákona právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo

dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Práva na jednotlivé
opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa
premlčujú.

Podľa ust. § 78 ods. 1,2,3 cit. zákona dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na
návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované
výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Pri rozhodovaní o zmene výživného, teda aj o znížení výživného je nutné porovnať okolnosti dôležité
pre určovanie výživného v čase skoršieho určenia výživného a v čase terajšieho rozhodovania. Pri
rozhodovaní o výživnom v dôsledku zmeny pomerov ( § 78 ods. 1 Zákona o rodine a § 163 ods. 2
O.s.p. ), platia ust. § 62 ods. 1,2,5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine.

Pri určení konkrétnej výšky výživného treba vychádzať z toho, aká finančná suma mesačne je potrebná
na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle
slova, hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, nájomné za byt ako aj potreby súvisiace s rozširovaním
a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvoja jeho záujmov a potrieb, kultúrne, športové a rekreačné
potreby, t.j. všetky potreby nevyhnutné pre život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb

je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti
a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré
dovoľujú možnosti rodičov.Z citovaných zákonných ustanovení ako aj z vyššie uvedeného vyplýva, že možnosti a schopnosti
rodičov sú popri odôvodnených potrebách dieťaťa rozhodujúcimi hľadiskami pre určenie výživného.

Súdpodrobnýmadôslednýmporovnanímpomerovvčasepredchádzajúcejúpravyvýživnéhospomermi
existujúcimi v čase rozhodovania dospel k záveru, že nie sú dané dôvody na zmenu pôvodného
rozhodnutia o výživnom a návrh otca na zníženie výživného zamietol. Pri rozhodovaní vychádzal
zo zárobkových možností a schopností oboch rodičov, z odôvodnených potrieb mal. dieťaťa, pričom
prihliadol aj na zmenený počet vyživovacích povinností na strane otca, na nezmenený počet na strane

matky, na osobnú starostlivosť matky o mal. dieťa a dospel k presvedčeniu, že takto upravené výživné
je primerané a otec ním môže prispievať na výživu dieťaťa aj naďalej. Je pravdou, že k zmene pomerov
došlo na strane otca tým, že mu pribudla vyživovacia povinnosť k mal. U. Z. ako aj k ďalším dvom
mal. deťom, ktoré si osvojil po rozhodnutí súdu o rozvode manželstva. Od poslednej úpravy sa však
zvýšili výdavky aj na mal. G., pretože vzhľadom na jeho vek vzrástli náklady na jeho výchovu, výživu,
ošatenie, záujmovú činnosť oproti výdavkom, ktoré mala matka v čase poslednej úpravy. Súd posúdil

pomery účastníkov a dospel k presvedčeniu, že výživné vo výške 50 € mesačne pre mal. G. vzhľadom
na zákonné ustanovenie citované v odôvodnení rozsudku a z nich vyplývajúcich zásad je primerané
reálnym zárobkovým schopnostiam a možnostiam otca, ktorý má aj iné vyživovacie povinnosti a
zohľadňujeajodôvodnenépotrebymal.G..Súdpoznamená,ževýživnévovýškevovýške50€mesačne
pre mal. G., ktoré predstavuje výživné na 1 deň 1,60 € zohľadňuje len základnú mieru nevyhnutných

potrieb maloletého, ale vychádzajúc z § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého odôvodnené potreby
mal. dieťaťa nie sú jediným zákonným kritériom pre určenie výživného, pretože okrem nich je potrebné
zohľadniť aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča, ktoré podmieňujú mieru
uspokojenia, resp. sú vždy limitujúcim kritériom vo vzťahu k uspokojovaniu odôvodnených potrieb
dieťaťa. Ďalej poukazuje na ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, ktorý zaradil majetkové pomery

povinného medzi všeobecné podmienky určenia rozsahu vyživovacej povinnosti a rozšíril východiská
na zisťovanie tzv. potencionality príjmov. Princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity aj
v prípade, že povinný berie na seba neprimerané majetkové riziká, ktoré zahŕňajú aj takú činnosť, ktorá
ohrozuje dosiahnutie príjmu, resp. priamo vyvoláva stratu a súčasne možnosť poskytovania výživného.
Uvedené výživné ani zďaleka nepostačuje na úplné uspokojovanie odôvodnených potrieb mal. dieťaťa,

a preto matka osobnou starostlivosťou a spontánnym zabezpečovaním jeho odôvodnených potrieb si
plní vyživovaciu povinnosť voči mal. dieťaťu minimálne v takom rozsahu, v akom je zaviazaný otec. Súd
poukazuje aj na to, že opakovaná zmena zamestnávateľa otca a skončenie pracovného pomeru na jeho
podnet bez reálnej možnosti získať nové zamestnanie minimálne s rovnakou mzdou je vzdaním sa bez
dôležitého dôvodu zamestnania. Preto nemožno k zmene pomerov v dôsledku opísaného chovania sa

otca prihliadať a jeho schopnosti a možnosti je nevyhnutné posudzovať tak, ako keby k tejto nepriaznivej
zmene v jeho zárobkových možnostiach a schopnostiach nedošlo. V danom prípade otec ako povinný
rodič majúci mal. dieťa sústavne sa pripravujúce na budúce povolanie, ktoré nie je schopné samé sa
živiť, je povinný využitím svojich subjektívnych vlastností, najmä vzdelania a pracovných skúseností
organizovať svoje pracovné aktivity tak, aby mal reálnu možnosť si riadne plniť svoju vyživovaciu

povinnosť voči mal. dieťaťu. Ďalej súd poukazuje aj na skutočnosť, že v rozsudku Krajského súdu v
Košiciach sp. zn. 7CoP/226/2007, ktorý menil rozsudok Okresného súdu Košice I sp. zn. 35C/10/2007
( rozvod manželstva a úprava rodičovských práv a povinností ) nestotožnil sa s argumentáciou otca,
ktorý uviedol, že hradí všetky potreby domácností, vrátane potrieb detí a dodal, že k družke ani k jej
deťom nemá zákonnú vyživovaciu povinnosť, ale preto, že domácnosť vedú spoločne musí na úhradu

nákladov prispievať. Vzhľadom na uvedené sa javí konanie otca, ktorý si osvojil mal. deti pochádzajúce
z manželstva jeho súčasnej manželky ako účelové, v dôsledku preukázania výdavkov, ktoré má aj na
uvedené mal. deti.

Súd v súlade s ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine dôsledne zohľadnil obidve základné hľadiská pre

určenie výživného, ktorými sú odôvodnené potreby oprávneného na jednej strane a schopnosti a
možnosti povinného na strane druhej, pretože obidve hľadiská spolu veľmi úzko súvisia a vzájomne sa
podmieňujú, a preto ich nemožno vykladať jedno bez druhého, alebo izolovane sa zamerať na jednotlivé
skutočnosti tvoriace súčasť iba jedného z týchto kritérií. Vychádzajúc zo zákonného ustanovenia § 75
ods. 1 Zákona o rodine a z neho vyplývajúcich zásad dospel k presvedčeniu, že výživné vo výške 50 €

mesačne je primerané a návrh otca na zníženie výživného zamietol.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 146 ods. 1, písm.a/ O.s.p., kedy žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko ide o konanie, ktoré sa mohlo začať i bez návrhu.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresný súd Košice I v 3 písomných vyhotoveniach.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.

Odvolanie musí obsahovať tieto náležitosti: musí byť z neho zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť

podpísané a dátované, musí byť z neho zrejmé, proti ktorému rozhodnutiu
sleduje, v akom rozsahu sa napáda a v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, musí byť
predložené s potrebným počtom rovnopisov a prílohami, tak aby jeden
rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak

účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví jeho
kópie na jeho trovy.

Podľa § 205 ods. 1, 2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.