Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 23. január 2012

Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 2T/84/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2511010416
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Javorková

ECLI: ECLI:SK:OSPN:2012:2511010416.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Javorkovej a prísediacich

Janky Trnavskej a Ing. Viery Mičurovej, v trestnej veci obžalovaného Z. U., nar. XX.XX.XXXX N. C.,
pre zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 odsek 1 Trestného zákona a iné, na hlavnom pojednávaní
konanom dňa 23.01.2012 rozhodol,

r o z h o d o l :

takto:

Obžalovaný Z. U., nar. XX.XX.XXXX N. C., trvale bytom C., D. XXXX/X, prechodne bytom K. Č.. XXX,

adresa na doručovanie písomností ako prechodne bytom,

je vinný, že:

dňa 30.9.2006 asi o 20,00 hod. v obci K. na ulici pred rodinným domom č. XX po predchádzajúcej
hádke fyzicky napadol Z. H. tak, že ho opakovane udrel päsťou do oblasti tváre, čím mu spôsobil

pomliaždenie hlavy bez otrasu mozgu, tržno-zmliaždenú ranu dolnej pery a zlomeninu ľavej polovice
sánky s posunom úlomkov, zranenia s dobou liečenia od 30.9.2006 do 14.3.2007

teda:

- inému úmyselne spôsobil ťažkú ujmu na zdraví,
- dopustil sa fyzicky a na mieste verejnosti prístupnom výtržností tým, že napadol iného,

čím spáchal:

- zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 odsek 1 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom
výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona,
za to sa odsudzuje :

Podľa § 155 odsek 1 Trestného zákona, § 36 písmeno j) Trestného zákona, § 38 odsek 3 Trestného
zákona a § 41 odsek 1 Trestného zákona, za použitia § 39 odsek 1, odsek 3 písmeno e) Trestného
zákona na ú h r n n ý trest odňatia slobody v trvaní 2 (dva) roky.

Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona sa mu výkon trestu odňatia slobody podmienečne

odkladá.Podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona sa mu určuje skúšobná doba v trvaní 4 (štyri) roky.

Podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku súd poškodeného Z. H., nar. XX.XX.XXXX N. R., trvale bytom

R. - Z., V.. M. Č.. XXXX/XX s nárokom na náhradu škody odkazuje na občianske súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Odôvodnenie:

Na základe obžaloby podanej Okresnou prokuratúrou v Piešťanoch dňa 09.05.2011 na Okresný súd

Piešťany pod sp. zn.: 1Pv 179/08 vykonal súd na hlavnom pojednávaní dokazovanie: výsluchom
obžalovaného, svedka a poškodeného Z. H., znalca Z.. Z. H., svedkov: K. S. a A. S., prečítaním
svedeckých výpovedí svedkov: S. Š., Z. E. a T. D., oboznámením listinných dôkazov, ako aj ďalšieho
obsahu spisu.

Z vykonaného dokazovania bo zistený a preukázaný skutkový stav tak, ako je uvedený vo výrokovej
časti tohto rozsudku.

Obžalovaný Z. U. na hlavnom pojednávaní uviedol, že bolo to v roku 2006 asi o 19:30 hod. po
predchádzajúcom upozornení suseda, ktorý pálil v sudoch súčiastky a neporiadok a im išiel dym do bytu,

ho išiel znova upozorniť. Sused mu začal vulgárne nadávať, kričal niečo také, že dajte mi zbraň a ja
ich postrieľam. Išiel k obvinenému, pričom si tento myslel, že ide naňho útočiť, preto mu dal facku a
išiel preč. Dcéra volala 158, lebo chcel oznámiť, že ho sused napadol a vyhrážal sa mu so zbraňou.
Prišiel policajt, ktorý si niečo písal. Poškodený naňho išiel zjavne útočiť, pričom zbraň v ruke nemal,
nič mu ani poškodený nespravil. Nič mu v rukách nevidel, nakoľko sa mu do nich nepozeral. Podľa

obžalovaného sa iba bránil.

Znalec z odboru zdravotníctva, odvetvia traumatológia a ortopédia Z.. Z. H. na hlavnom pojednávaní
uviedol, že poškodený H. utrpel pomliaždenie hlavy bez otrasu mozgu, tržno-zmliaždenú ranu dolnej
pery a zlomeninu ľavej polovice sánky s posunom úlomkov. Tieto zranenia vznikajú väčšinou úderom

tupým predmetom alebo nárazom hlavy do tupého predmetu, pri fyzickom útoku alebo pri autonehode.
V tomto prípade došlo k prvotnému ošetreniu poškodeného nasledujúci deň po incidente 01.10.2006
vo U. H. R., a keďže sa jednalo o zlomeninu sánky, bolo potrebné to riešiť operačne. Preto bol odoslaný
na stomato-chirurgické pracovisko v C. - Q.. K mechanizmu vzniku zranenia znalec uviedol, že vzniklo
pravdepodobne dvomi údermi. Jedným úderom tržno-zmliaždená rana dolnej pery a druhým zlomenina

sánky. Nemožno vylúčiť, že pri uvedenom incidente došlo len k nalomeniu sánky a k posunu úlomkov
došlo neskôr teda ako uvádza poškodený, že bol na hodoch v C., kde opri zakúsnutí do kačice
cítil silnú bolesť sánky. Úplná zlomenina teda mohla vzniknúť pri tomto. Čo sa týka liečenia
daného druhu zranenia pri nekomplikovanom priebehu, takéto liečenie trvá šesť až osem týždňov. U
poškodeného však bola predĺžená doba liečby vznikom infekcie v oblasti operačnej rany a predĺženým

hojením zlomeniny, ktorá si vyžiadala ďalšiu operáciu po troch mesiacoch od úrazu, preto liečba trvala
do 14.03.2007. Poškodený bol obmedzený na bežnom spôsobe života problémami s otváraním úst,
nakoľko mal fixovanú hornú a dolnú čeľusť k sebe, nemohol otvárať ústa, prijímať mohol len tekutú a
kašovitú stravu. Fixácia trvala do 03.11.2006 a po druhej operácii od 03.02.2007 do 23.02.2007, kedy
podstupoval rehabilitáciu, čo trvalo tri až štyri týždne. Mal sťaženú hygienu úst, pričom z hľadiska

funkcie môže mať poškodený ešte aj naďalej bolesti pri hryzení, alebo pri otváraní úst. Pri nalomenej
sánke nemusí mať poškodený výrazné ťažkosti, lebo sánka drží pohromade. Keď však ako poškodený
udával, zahryzol, mohlo dôjsť k dolomeniu tzv. posunu. Znalec však vylúčil, že by si zranenie - zlomeninu
pravej polovice sánky s posunom úlomkov poškodený spôsobil iba tým, že by zahryzol do kosti, pretože
zdravá kosť sa takto poškodiť nemôže. Bežný človek nalomenie kosti od pomliaždenia nerozlíši, nedá

sa to bez röntgenovej snímky. Zranenia, ktoré utrpel poškodený zodpovedali mechanizmu tak, ako
ich poškodený uviedol. Súd vyžiadal aj röntgenové snímky na zranenia poškodeného, a k týmto sa
znalec na hlavnom pojednávaní vyjadril, pričom zhodnotil snímku ako zlomeninu ľavej polovice sánky
s minimálnym posunom úlomkov.Svedok a poškodený Z. H. na hlavnom pojednávaní uviedol, že v ten deň pracoval na dome, pričom
priateľka D. mu povedala, že ho niekto hľadá pred domom. Preto si dal nohavice a košeľu a pýtal sa
obžalovaného, ktorý tam bol s S., čo chcú. Následne ich poslal za starostom, pretože sa ponáhľal. U.

ho potom udrel do tváre, na čo poškodený spadol a potom mu dal ešte jednu. Oba razy ho obvinený
udrel päsťou do toho istého miesta, do ľavej strany sánky. Potom si navzájom nadávali, následne
svedok volal kamarátovi Š. a prišli policajti. Večer išiel do C. na hody, ale ho zranenie bolelo, preto
išiel spať na penzión a ráno k lekárovi, pretože mal bolesti. Od 01.10.2006 bol hospitalizovaný v
Trnave, 03.10.2006 ho poslali do Q., kde ho v Bratislave operovali. Problémy so zranením má stále, dva

mesiace mal zdrôtované ústa. Mohol jesť iba tekutú stravu. Potom mu to hnisalo, robili mu reoperáciu,
zobudil sa a mal to znova zadrôtované, pretože mu povedali, že sa to nezahojilo. Problémy pretrvávajú
dodnes, na tej strane nemôže jesť a zubárka mu nechce vytrhnúť zub, pretože sa bojí, aby sa mu
to neposunulo. Z.. A. ho poslal na ďalšiu operáciu s tým, že sa má rozhodnúť, či na ňu pôjde pokiaľ
mu problémy pretrvávajú. Poškodený poprel, že by kričal na D.Á., aby mu podala zbraň, uviedol iba,
že sa s obvineným hádal a poslal ho preč. Nie je a ani nebol držiteľom zbrane.

Súd vykonal aj konfrontáciu medzi obžalovaným a poškodeným, táto však nepriniesla žiadne nové
výsledky, pretože obaja zotrvali na svojich tvrdeniach.

Svedok A. S. na hlavnom pojednávaní uviedol, že mali v K. oberačku, cítili štipľavý dym v ovzduší.

Svokor s tým mal asi problém aj predtým, pretože vedel odkiaľ to ide. Išiel upozorniť H., aby s tým
prestal. Svedok išiel s ním, videl, že H. nie je v triezvom stave, útočil slovne na svokra, preto svokor
nadobudol závažný dojem, že naňho ide útočiť a dal mu facku ľavačkou. Svedok svokra poslal domov,
obžalovaný sa im vyhrážal použitím zbrane. Asi o 5 minúť prišiel pán v civile, ktorý hovoril, že je zo
špeciálnej jednotky. Svedok sa s H. rozprával, normálne artikuloval. Potom prišla aj polícia. Nakoniec

sa však obaja dohodli, že nepodajú trestné oznámenie. Svedok uviedol, že H. nemal nič v ruke a
nenapadol obžalovaného. Podľa svedka tu však mohol byť dojem útoku.

Svedkyňa K. S. na hlavnom pojednávaní uviedla, že v roku 2006 boli u rodičov v K., pričom počula
hluk z ulice. H.Ý. kričal, arogantne nadával, že všetkých postrieľa. Blížil sa k otcovi svedkyne, ktorý

mu dal facku ľavou rukou. Potom medzi nich vstúpil manžel svedkyne a otca odviedol. H. bol vulgárny,
svedkyňa zbehla na prízemie, kde jej povedali nech volá políciu. Za nejaký čas prišiel H. s nejakým
pánom a ten tvrdil, že je policajt. Neskôr prišiel aj príslušník Policajného zboru. H. nemal žiadne známky
zranenia, normálne komunikoval. Uzavrelo sa to tak, že nikto nepodá trestné oznámenie, manžel ešte
asi hodinu hovoril s H..

Z prečítanej výpovede svedka S. Š. vyplynulo, že Z. H. pozná, jedného dňa mu večer volal na telefón,
že ho bijú pred domom. Keď prišiel pred dom, kde H. býva zistil, že už tam bol len H., chytal sa za
ľavú časť tváre, zrejme bol zranený. Hovoril, že do tváre ho udrel nejaký U.. Svedok teda išiel k jeho
domu, zvonil pri bránke, až po desiatich minútach sa niekto ozval. Nejaký chlap spoza brány s ním

komunikoval, svedok ich žiadal nech vysvetlia, čo sa stalo. Bavili sa o incidente, pýtal sa ich prečo
niekto z nich napadol H.. Uviedli, že preto, že H. niečo pálil. U. popieral, že by niekoho udrel. Potom
na miesto prišli policajti. Policajné vyšetrovanie nijako neovplyvňoval, policajta, ktorý prišiel na miesto
svedok ani nepoznal, pretože nepracuje v služobnom obvode X. X. S. zboru F..

Z prečítanej výpovede svedka Z. E. súd zistil, že je služobne zaradený na X. X. S. zboru F.,
kde z hlásenia z knihy fonogramov zistil, že 30.09.2006 vykonával službu, teda prijímal a vybavoval
oznámenia. Bolo prijaté o 20:17 hod. oznámenie pána S., ktorý uviedol, že v K. majú konflikt. Následne
sa svedok vybral do obce K.. Keď tam prišil boli tam tri osoby, útočník a poškodený, mená si už
nepamätá. Nejaké viditeľné zranenia na poškodenom si nevšimol. Bol tam aj nejaký príslušník polície,

tiež zisťoval, či sa stalo. Nezisťoval, či bol niekto z nich ovplyvnený alkoholom, pretože to na nikom
nebolo vidno. Skonštatoval, že išlo o nedorozumenie medzi susedmi, nikoho o ničom nepresviedčal o
podaní oznámenia, nevie ani o tom, že by Š. niekoho ovplyvňoval, pretože ho nepoznal, nepracuje
v služobnom obvode Obvodného oddelenia S. T. F.. Neskôr sa dozvedel, že poškodený mal zlomenú
sánku.

Zprečítanej výpovedesvedkyne T. D.jvyplynulo,že vroku2006bývalauZ.H.,pretožeuňhopracovala
v pohostinstve. Medzi ňou a pánom H. nikdy nebol žiaden iný, len pracovný vzťah. Presný dátum si
nepamätá, ale vie, že to bolo niekedy navečer, zazvonil z ulice zvonec, svedkyňa vyšla pred dveredomu a tam boli dvaja muži, ktorí hľadali H.. Išla ho ohlásiť a išla spať do svojej izby. Nevenovala
tomu pozornosť. Čo sa potom dialo absolútne nevie. Potom na ňu H.R. kričal, aby mu podala telefón,
tak mu ho zobrala z kuchyne a zaniesla mu ho. Zdá sa jej, že mal niečo s tvárou, mal ju od krvi, ale nie

je si istá. Potom prišiel H. dovnútra a sťažoval sa na bolesť tváre. Potom neskôr po niekoľkých dňoch,
keď sa vrátil domov si mixoval jedlo, spýtala sa ho, čo sa deje a on jej povedal, že má zlomenú
sánku. Čo sa týka alkoholu, tento H. požíval príležitostne, žiadnu zbraň u neho nevidela.

Trestnú činnosť obvineného preukazujú najmä lekárske správy na zranenia poškodeného.

Z vykonaného dokazovania bolo jednoznačne preukázané, že obvinený Z. U. svojim konaním naplnil
všetky zákonné znaky zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 odsek 1 Trestného zákona a to tak
po stránke subjektívnej, ako aj objektívnej, pretože inému spôsobil porušenie normálnych telesných
funkcií a sťažil výkon obvyklej činnosti, čo malo vplyv na obvyklý spôsob života poškodeného, a ktoré
si vyžiadalo lekárske ošetrenie, teda spôsobil mu poruchu zdravia uvedenú v § 123 odsek 3 písmeno i)

Trestného zákona - trvajúca dlhší čas, za ktorú súdna prax považuje hranicu 6 týždňov.

Zároveň svojím konaním naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu výtržníctva podľa §
364 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona a to tak po stránke subjektívnej, ako aj objektívnej, pretože
hrubým a závažným spôsobom narušil verejný kľud a poriadok, čím prejavil neúctivý a nedisciplinovaný

postoj k zásadám občianskeho spolužitia, pričom ide spravidla o násilný alebo slovný prejav takého
charakteru, ktorý hrubo uráža a vzbudzuje obavu o bezpečnosť a zdravie, a takéhoto konania sa dopustil
na mieste verejnosti prístupnom, ktorým je každé miesto, kde má prístup široký okruh ľudí individuálne
neurčených.

Z takéhoto konania je obžalovaný jednoznačne usvedčovaný jednak svojou vlastnou výpoveďou,
kde priznal, že mal konflikt s poškodeným, a hoci na svoju obranu uviedol, že poškodenému dal iba
jednu facku a išiel preč a aj to iba preto, že sused naňho vulgárne nadával a kričal a vykrikoval
niečo so zbraňou, takáto obrana však bola vyvrátená dokazovaním. Jednak svedeckou výpoveďou
poškodeného, ako aj znaleckým posudkom. Poškodený H. popísal konflikt tak, že U. ho udrel do tváre,

na čo spadol a potom mu dal ešte jednu. Oba razy ho udrel päsťou do toho istého miesta, do ľavej
strany sánky. Potom si začali navzájom nadávať. V dôsledku zranenia bol hospitalizovaný v nemocnici,
operovaný, pričom problémy so zranením má doposiaľ. Obmedzený na bežnom spôsobe života bol pri
otváraní úst, mal zadrôtované ústa, mohol jesť len tekutú stravu, zranenie mu hnisalo, bol operovaný a
ešte má navrhnutú ďalšiu operáciu. Takúto verziu poškodeného potvrdil jednoznačne aj znalec z odboru

zdravotníctva, odvetvia traumatológia a ortopédia Z.. Z. H., ktorý uviedol, že H. utrpel pomliaždenie
hlavy bez otrasu mozgu, tržno-zmliaždenú ranu dolnej pery a zlomeninu ľavej polovice sánky s posunom
úlomkov, ktoré zranenia vznikajú tupým predmetom alebo nárazom hlavy do tupého predmetu, teda
vznikajú pri fyzickom útoku. Hoci poškodený bol ošetrený nasledujúci deň, bolo potrebné operačné
riešenie, preto bol odoslaný na stomato-chirurgické pracovisko v Bratislave - Ružinove. Zranenia podľa

znalca vznikli pri predmetnom incidente, najpravdepodobnejšie dvomi údermi, pričom jedným vznikla
tržno-zmliaždená rana dolnej pery a druhým zlomenina sánky. Nemožno vylúčiť, že pri danom incidente
došlo k nalomeniu sánky a k posunu úlomkov došlo neskôr ako uvádza poškodený, že následne
na hodoch zakúsol do kačice a pocítil silnú bolesť. Úplná zlomenina sánky mohla teda vzniknúť
aj pri tomto. Znalec však vylúčil, že zranenia si mohol poškodený spôsobiť sám, pretože zdravá

kosť sa takto poškodiť nemôže. Znalec zranenia zhodnotil s dobou liečby najmenej šesť až osem
týždňov, pričom liečba u poškodeného bola predĺžená infekciou, predĺženým hojením rany a ďalšou
reoperáciou, ktorú si vyžiadala a trvala až do 14.03.2007. Počas liečby bol poškodený obmedzený
na bežnom spôsobe života jednak druhom prijímanej potravy a sťaženou hygienou úst. Ešte v čase
vypracovania znaleckého posudku nebola zlomenina sánky zhojená.

Aj svedkovia A. S. a K. S.Á. potvrdili konflikt medzi obžalovaným a poškodeným a aj to, že obžalovaný
raz udrel poškodeného. Tak poškodený, ako aj znalec uviedli, že údery boli dva. Navyše svedkyňa S.
nevidela celý incident. Svedok Š. potvrdil, že poškodený sa po skutku chytal za ľavú časť tváre, a že H.
uvádzal, že ho napadli, lebo pálil niečo. O žiadnej zbrani, čo mal mať nebola reč. Ani na mieste činu

vyšetrovaciemu policajtovi E. obžalovaný neuviedol, že sa mal poškodený vyhrážať zbraňou. Policajt to
vyhodnotil ako susedský konflikt. Na nikom nevidel známky požitia alkoholu. Ani svedkyňa D. nevidela
u poškodeného zbraň. Po incidente videla na ňom zranenie na tvári.Jednotlivé dôkazy súd zhodnotil tak jednotlivo, ako aj v celku, pričom dospel k záveru, že tieto dôkazy
dávajú priamu ucelenú logickú reťaz, smerujúcu k uznaniu viny obžalovaného.

V osobe obžalovaného ide o osobu netrestanú, obžalovaný nebol ani prejednávaný pre priestupok, z
miesta bydliska nie je bližšie hodnotený.

Pri úvahách o druhu trestu a jeho výmere postupoval súd podľa § 34 odsek 1, odsek 4 Trestného
zákona, pričom vzal do úvahy spôsob spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie, poľahčujúce

okolnosti, priťažujúce okolnosti, pohnútku, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Z poľahčujúcich okolností uvedených v § 36 Trestného zákona súd u obžalovaného zistil jednu a to
uvedenú pod písmenom j) teda, že viedol pred spáchaním trestného činu riadny život.

Z priťažujúcich okolností uvedených v § 37 Trestného zákona, súd u obžalovaného nezistil žiadnu

okolnosť.

Podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť
na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Podľa § 38 odsek 3 Trestného zákona, ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná
hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.

Podľa § 41 odsek 1 Trestného zákona, ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných
činov, uloží mu úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z

nich najprísnejšie trestný.

Pre prečin výtržníctva podľa § 364 odsek 1 Trestného zákona je možné uložiť trest odňatia slobody
až na tri roky.

Pre zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 odsek 1 Trestného zákona je možné uložiť trest odňatia
slobody na štyri roky až desať rokov.

Pri výmere trestu sa v zmysle § 41 odsek 1 Trestného zákona súd pohyboval v trestnej sadzbe
uvedenej pri zločine ublíženia na zdraví podľa § 155 odsek 1 Trestného zákona.

Podľa § 38 odsek 3 Trestného zákona, túto trestnú sadzbu uvedenú v § 155 odsek 1 Trestného zákona
súd upravoval tak, že trest vymeriaval v sadzbe štyri roky až osem rokov.

Trest je právnym následkom trestných činov, a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu

( zásada proporcionality trestu ). Je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona.
Tým je určená aj jeho funkcia v tom, ako má pôsobiť zákon jednak na ochranu spoločnosti, jednak pred
páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie ( zabránenie v páchaní trestnej
činnosti ) a prvok individuálnej prevencie ( výchova k riadnemu životu )ako aj voči ďalším občanom
- potencionálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie. Trest ale musí

obsahovať aj morálne odsúdenie páchateľa.

S poukazom na okolnosti prípadu, doterajšiu bezúhonnosť obžalovaného, mal súd za to, že použitie
takejto trestnej sadzby by bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany
spoločnostibypostačovalajtrestkratšiehotrvania.Pretosúdpoužil ustanovenia§39odsek1Trestného

zákona, a znížil obžalovanému trest pod dolnú hranicu a s prihliadnutím na § 39 odsek 3 písmeno e)
Trestného zákona mu uložil trest odňatia slobody v trvaní dva roky, nakoľko považoval takýto trest
za postačujúci na nápravu obžalovaného.

S poukazom na § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona mu súd výkon tohto trestu podmienečne

odložil na dlhšiu skúšobnú dobu v trvaní štyri roky, podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona, pretože
takúto považoval za dostatočnú na to, aby obžalovaný preukázal schopnosť viesť riadny život.Vzhľadom k tomu, že na priznanie nároku na náhradu škody poškodenému Z. H. by bolo potrebné
vykonávaťďalšiedokazovanie,ktoréby presiahlo rámec trestnéhokonaniaaneúmerne byhopredĺžilo,
bol poškodený so svojim nárokom v zmysle § 288 odsek 1 Trestného poriadku odkázaný na občianske

súdne konanie.

S poukazom na uvedené skutočnosti bolo rozhodnuté tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje,

do 15 ( pätnásť ) dní odo dňa oznámenia rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti
ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť
odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku
alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy.