Rozsudok ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, January 12, 2012

Súd: Okresný súd Považská Bystrica
Spisová značka: 2T/90/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3709010168
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 01. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Číž

ECLI: ECLI:SK:OSPB:2012:3709010168.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Považskej Bystrici na hlavnom pojednávaní konanom dňa 12. januára 2012 trestnej veci

obžalovaného K. S. pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c) Tr. zák. a iné, v senáte zloženom z
predsedu senátu JUDr. Miroslava Číža a prísediacich Anny Cenklovej a Mariána Babušu takto

r o z h o d o l :

obžalovaný K. S. , nar. XX.X.XXXX v F., trvale bytom G., Ľ. I. XX/XX, okres K., t.č. bytom O. H.,
I. XXX, okres K.,

j e v i n n ý , ž e

dňa 4. mája 2010 v čase okolo 03.30 hod. v K., časť E. H., na betónovom násype smerom na K. S. po
tom, čo I. S. ponúkol a požičal svoje tričko, ktoré mu následne pri obliekaní upravoval, strhol I. S. z krku
retiazku zo žltého kovu s príveskom v tvare kríža, ktorú mu odcudzil a z miesta činu utiekol, čím spôsobil
I. S., nar. XX.X.XXXX, bytom Z. XX, okres K. G., škodu vo výške 624,- Eur,

t e d a

si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a čin spáchal na veci, ktorú mal iný na sebe,

t ý m s p á c h a l

prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c) Tr. zák. a

o d s u d z u j e s a z a t o

podľa § 212 ods. 2 Tr. zák., za použitia § 38 ods. 2, 4 Tr. zák., § 37 písm. m) Tr. zák. na trest 14 (slovom:
štrnásť) mesiacov odňatia slobody.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. sa mu výkon trestu podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. sa mu určuje skúšobná doba na 2 (slovom: dva) roky.Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. je obžalovaný povinný nahradiť škodu poškodenému I. S., nar. XX.X.XXXX,
bytom Z. XX, vo výške 624,- Eur.

Podľa § 285 písm. b) Tr. por. sa obžalovaný spod obžaloby pre zločin sexuálneho zneužívania podľa
§ 201 ods. 1 Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť tak, že dňa 27. februára 2008 okolo 20.00 hod. pod

vplyvom alkoholu v parku v blízkosti cintorína v obci G., okres K. vykonal súlož s maloletou K. M., nar.
X.XX.XXXX, ktorá predtým tiež pila alkohol, hoci vedel, že nemala v tom čase ešte 15 rokov,

o s l o b o d z u j e ,

nakoľko skutok nie je trestným činom.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný prokurátor podal na obžalovaného obžalobu pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c) Tr.
zák., ktorého sa mal dopustiť tak, ako je uvedené vo výroku.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, svedka I. S., svedkyne I. Z., prečítaním zápisnice
o konfrontácii a na základe ostatného dôkazného materiálu zistil skutkový stav tak, ako je uvedené vo
výroku.

Obžalovaný sa k spáchaniu trestnej činnosti či už v prípravnom konaní, ako ja na hlavnom pojednávaní
nepriznal. Poprel, že by sa dopustil krádeže a vo svojej výpovedi uviedol, že žiadnu retiazku mu
neukradol a poškodený si to na neho vymyslel.

Obrana obžalovaného bola vyvrátená výpoveďou poškodeného I. S., ktorý jednoznačne, či už v

prípravnomkonaní,aleajnahlavnompojednávaníjednoznačneusvedčovalobžalovanéhozospáchania
trestnejčinnosti.Vosvojejvýpovediuviedol,žetobolpráveobžalovaný,ktorýmuodcudzilzkrkuretiazku
a následne sa dal na útek. Či ho mohla vidieť svedkyňa Z., k tomu sa nevedel vyjadriť.

Svedkyňa I. Z. sa ku skutku nevedela vyjadriť.

Z prečítanej zápisnice o konfrontácii medzi obžalovaným a poškodeným bolo zistené, že každý zotrval
na svojej výpovedi.

Z vyčíslenia škody bolo zistené, že hodnota odcudzenej retiazky predstavovala 624,- Eur.

Vzhľadom na takto prevedené dokazovanie potom súd ustálil skutkový stav tak, ako je uvedené vo
výroku. Tento mal jednoznačne za preukázaný výpoveďou svedka a poškodeného S., z ktorej vyplýva,
žetobolpráveobžalovaný,ktorýodcudzilpoškodenémuretiazku.Poprávnejstránkepotomsúdkonanie
obžalovaného kvalifikoval ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c) Tr. zák. teda, že si prisvojil

cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a čin spáchal na veci, ktorú mal iný na sebe. Svojim konaním potom
naplnil všetky znaky uvedeného prečinu.

Obžalovaný v mieste bydliska požíva priemernú povesť. V minulosti bol priestupkovo stíhaný. Súdne
trestaný bol doposiaľ trikrát, naposledy v roku 2007, trestom odňatia slobody, ktorý vykonal 28.9.2008.

Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho
následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu obžalovaného,
jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Po zhodnotení všetkých týchto skutočností, s prihliadnutím na
jeho doterajší život, závažnosť jeho trestnej činnosti a dospel k záveru, že na jeho nápravu budepostačujúce uloženie uvedeného druhu trestu, čím sa zároveň zabezpečí aj zákonom sledovaný účel
trestu. Obžalovaný mal jednu priťažujúcu okolnosť. Poľahčujúce okolnosti súd nezistil.

Poškodený si voči obžalovanému uplatnil náhradu škody a vzhľadom k tomu, že táto bola
presne špecifikovaná a nebolo potrebné ohľadne škody vykonať ďalšie dokazovanie, súd zaviazal
obžalovaného aj k jej náhrade.

Okresný prokurátor podal na obžalovaného aj obžalobu pre zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201

ods. 1 Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť tak, ako je uvedené vo výroku.

Rozsudkom zo dňa 8.9.2009 bol obžalovaný uznaný za vinného z uvedeného zločinu na základe
odvolania obžalovaného Krajský súd v Trenčíne uznesením zo dňa 27.1.2010, sp. zn. 3To/90/2009-146
zrušil uvedený rozsudok a vec vrátil prvostupňovému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie.

V uznesení odvolací súd poukazuje hlavne na tú skutočnosť, že skutkové závery prvostupňového
súdu, týkajúce sa vedomosti obžalovaného o veku poškodenej nemajú úplne oporu vo výsledkoch
vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní. V ďalšom odvolací súd poukazuje na jednotlivé
výpovede svedkov a poukazuje na rozpory v ich výpovediach, resp. ďalšie rozpory vo vykonanom
dokazovaní. Úlohou prvostupňového súdu bude znovu ustáliť skutkový stav veci na základe dôsledného

vyhodnotenia vykonaných dôkazov v súlade s ustanovením § 2 ods. 4, 12 19 Tr. por. so zameraním
na vyriešenie skutkových otázok podľa naznačeného názoru odvolacieho súdu a zistený skutkový
stav správne právne posúdiť. Bude potrebné zamerať sa najmä na ustálenie, či a kedy konkrétne
sa obžalovaný preukázateľne dozvedel o veku poškodenej, najmä ak doposiaľ vykonané dôkazy
nasvedčujú, že poškodená svojou vizážou a správaním mohla v iných dôvodne vzbudzovať omyl v jej

skutočnom veku.

Prvostupňový súd v intenciách záverov odvolacieho súdu svoje dokazovanie zameral na ustálenie veku
poškodenej, resp. vedomosti obžalovaného o jej veku, resp. vizáži.

Obžalovaný v priebehu celého dokazovania stále trval na svojej výpovedi, že nevedel o tom, že
poškodená v čase súlože mala menej ako 15 rokov. Obranu obžalovaného v tomto smere jednoznačne
vyvracala len svedkyňa K. M., ktorá pri každej výpovedi zotrvala na tom, že obžalovaný vedel, koľko
má rokov.

Súd znova vypočul svedkov, resp. svedkyne L. H., J. S., K. N., S. O., S. H., V. Q. a zistil, že svedkovia v
podstate zhodne uviedli, že obžalovaný nevedel o veku poškodenej. Svedkovia zhodne, až na niektoré
pre posúdenie veci nepodstatné odlišnosti vypovedali o vedomosti obžalovaného o veku poškodenej a
z týchto ich výpovedí súd ustálil, že obžalovaný nemal vedomosť o veku poškodenej.

Pokiaľjetuvýpoveďsamotnejpoškodenej,súdvzhľadomnaostatnévykonanédôkazy,hlavnesvedecké
výpovede, mal pochybnosť o vierohodnosti jej výpovede, s prihliadnutím aj na tú skutočnosť, že
poškodená mala byť v tom čase do obžalovaného zaľúbená a či tu nehrala rolu aj otázka prípadnej
žiarlivosti. Súd v tomto smere poukazuje na jednotlivé výpovede svedkov, ktorí spochybňujú samotnú
výpoveď poškodenej a vo svojej podstate vykonal všetky do úvahy prichádzajúce dôkazy, aby objasnil

skutočnostidôležitéprerozhodnutie,čiobžalovanývedel,resp.nevedelovekupoškodenej.Ajvprípade,
že by tu zostali určité pochybnosti v tomto smere, súd musí poukázať hlavne na to, že vina obžalovaného
musí byť jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázaná. V neposlednom rade súd musí
konštatovať aj záver odvolacieho súdu, týkajúce sa vizáže poškodenej, pričom aj táto skutočnosť
nasvedčuje tomu, že obžalovaný nemal žiadny dôvod predpokladať, že poškodená má menej rokov ako

v skutočnosti jej vizáž nasvedčuje, prípadne jeho omyl o jej skutočnom veku. V neposlednom rade musí
súd konštatovať, že aj jej správanie nesvedčilo o tom, že má menej ako 15 rokov.

Vychádzajúc z týchto skutočností bol súd toho názoru, že obžalovaný nenaplnil všetky znaky uvedeného
zločinu, nakoľko nebolo preukázané, že obžalovaný mal vedomosť o veku poškodenej, resp. nevedel,

že ešte nemá 15 rokov, preto ho súd spod obžaloby oslobodilPoučenie:

Tento rozsudok môže odvolaním napadnúť:

a) p r o k u r á t o rpre nesprávnosť, ktoréhokoľvek výroku,

b) o b ž a l o v a n ý pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v
rozsudku, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie
skutku uvedeného v obžalobe,

c) p o š k o d e n ý pre nesprávnosť výroku o náhrade škody,

d) z ú č a s t n e n á o s o b a pre nesprávnosť výroku o zhabaní vecí.

Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku, môže ho napadnúť aj preto, že

taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo, že chýba (§ 307 Tr. por.).

V neprospech obžalovaného môže rozsudok napadnúť odvolaním prokurátor; len čo do povinnosti na
náhradu škody má toto právo aj poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.

V prospech obžalovaného môže rozsudok odvolaním napadnúť okrem obžalovaného a prokurátora i
príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Prokurátor
môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného (§ 308 ods. 2 Tr. por.).

Odvolanie sa podáva na súde, proti ktorého rozsudku smeruje a to do 15 dní od oznámenia rozsudku.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1
Tr. por.).