Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. január 2012

Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 2T/29/2009
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2509010121

Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Javorková

ECLI: ECLI:SK:OSPN:2012:2509010121.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany samosudkyňou JUDr. Beátou Javorkovou, v trestnej veci obžalovaného Z. S., nar.
XX.XX.XXXX N. S., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona, na hlavnom
pojednávaní konanom dňa 25.01.2012 rozhodol

r o z h o d o l :

t a k t o :

Podľa § 285 písmeno c) Trestného poriadku súd obžalovaného Z. S., nar. X.X.XXXX N. S., trvale bytom
Š. XXX/XX, F.

o s l o b o d z u j e

z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona, spáchaného na skutkovom
základe,

ž e

dňa 9.4.2006 v čase okolo 14:00 hod. v Leopoldove na H. K.. P. v reštaurácii S. fyzicky napadol

poškodeného Q. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. R., Š. XX a to tak, že ho najskôr hodil do vitríny
s nápojmi, následne čoho poškodený po náraze spadol na stolový futbal a potom na podlahu, následne
ho asi trikrát udrel nohou do oblasti záhlavia a jeden krát do oblasti tváre, čím mu spôsobil otras mozgu
ľahkého stupňa, bez známok pohmoždenia mozgového tkaniva, bez známok krvácania do mozgu a
mozgových obalov a pohmoždenie mäkkých tkanív hlavy v spánkovej oblasti vpravo a v oblasti záhlavia
s dobou liečenia a práceneschopnosti tri týždne,

pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.

Podľa § 288 odsek 3 Trestného poriadku súd poškodených:
1/ Q. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. R., Š. XX, prechodne bytom D., D. XX,
2/ N. T. S. C., pracovisko T., Ľ.. Z. X, P.: XX XXX XXX,
s nárokmi na náhradu škody odkazuje na občianske súdne konanie. o d ô v o d n e n i e :

O d ô v o d n e n i e :

Dňa 23.02.2009 bola Okresnou prokuratúrou Piešťany podaná obžaloba na Okresný súd Piešťany
pod sp. zn.: 1Pv 675/08 na obvineného Z.Á. S., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1
Trestného zákona, spáchaný na skutkovom základe uvedenom v citovanej obžalobe.

Na základe tejto obžaloby vykonal súd rozsiahle odkazovanie, pričom na hlavnom pojednávaní

konanom dňa 08.06.2011 vyniesol rozsudok, ktorým uznal obžalovaného Z. S. vinným z prečinu
ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona a za to ho odsúdil za použitia § 36 písmeno
j) Trestného zákona, § 38 odsek 3 Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní šesť mesiacov,
výkon ktorého mu súd v zmysle § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona a § 50 odsek 1 Trestného
zákona podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní jeden rok. Zároveň súd rozhodol o povinnosti

obžalovaného nahradiť škodu poškodeným Q. N. a N. T. S. C.. Rozsudok bol vyhlásený na základe
usvedčujúcichdôkazov,zaktorésúd považovalnajmä:výpovedepoškodenéhoQ.N.,znaleckýposudok
Z.. Z. S. znalca z odboru zdravotníctva, odvetvia chirurgia a traumatológia, ale aj svedecké výpovede R.
E., P. N., Q.. Z. Q., ktorí videli poškodeného bezprostredne po čine, a ktorých výpovediam zodpovedali
aj výpovede svedkov: Z.. A. S., Z.. A. K., B. C. B. K. K..

Proti citovanému rozsudku podal odvolanie obžalovaný a na základe odvolania obžalovaného
rozhodoval Krajský súd v Trnave, ktorý na neverejnom zasadnutí dňa 13.10.2011 podľa § 321 odsek 1
písmenod)TrestnéhoporiadkuzrušilnapadnutýrozsudokvcelomrozsahuavrátilvecOkresnému súdu
podľa § 322 odsek 1 Trestného poriadku, aby ju v potrebnom rozsahu znova prejednal a rozhodol.

Svoje rozhodnutie Krajský súd v Trnave pod sp. zn.: XTo/XX/XXXX odôvodnil tak, že z
vykonaného dokazovania je zrejmé, že sú dané dve skupiny dôkazov: skupina usvedčujúcich a skupina
ospravedlňujúcich dôkazov. Súd bez presnejšie popísaných dôvodov, bez vnútornej argumentácie o
väzbách uveril svedkom včítane poškodeného, že nimi uvádzané skutočnosti sú pravdivé. Pre závery

o hodnovernosti stačilo súdu, že znalec psychológ uviedol, že poškodený nemá sklony ku konfabulácii.
Taktiež zhodnotil ako pravdivé výpoveď matky poškodeného Q. N. P. N. a jej priateľa Q.. Z. Q. a
svedka R. E.. Ani jeden z nich však nevidel podľa názoru Krajského súdu Trnava ako ku skutku došlo.
Nevidel ho ani nikto z ďalších osôb, výpovede ktorých súd považuje za usvedčujúce. Zostáva potom
len jediný priamy usvedčujúci dôkaz, a to výpoveď poškodeného Q. N.. Tento svedok však menil

výpovede a trestné oznámenie podal až po troch mesiacoch. Už preto mal súd podľa § 285 písmeno
c) Trestného poriadku oslobodiť obžalovaného spod obžaloby. Súd nedostatočne hodnotil aj podmienky
pre záver o existencii následku zranenia poškodeného. Zložkou objektívnej stránky skutkovej podstaty
prečinu ublíženia na zdraví sa súd nezaoberal. Okresný súd nesprávne uznal obžalovaného Z. S. za
vinného z prečinu ublíženia na zdraví, hoci z hľadiska následku požadovaného skutkovou podstatou

tohto prečinu ani možného naplnenia subjektívnej stránky konaním ako bolo ustálené Okresným súdom
Piešťany v skutkovej vete, ku spáchaniu nedošlo. Povaha zranení, ktoré mal poškodený pri skutku
utrpieť, nedosahuje z hľadiska závažnosti taký stupeň poruchy zdravia, ako to požaduje ustanovenie §
123odsek2Trestnéhoporiadku.Zodpovedáskutočnosti,žepoškodenýmalpodľadôkazovutrpieťľahký
otras mozgu a dve pomliaždeniny v spánkovej časti vľavo a v oblasti záhlavia podľa znalca z odboru

zdravotníctva Z.. Z. S., z medicínskeho hľadiska išlo o zranenia ľahké. Nebol obmedzený v bežnom
spôsobe života po dobu okolo sedem dní. Obmedzením sa pritom nerozumejú bolesti hlavy, ako uviedol
poškodený. Znalec uviedol, že obmedzenie, ktoré vzniká v bežnom spôsobe života u poškodeného bolo
zapríčinené dvojdňovou hospitalizáciou v nemocnici a bolesťami hlavy. Teda podľa názoru Krajského
súdu Trnava neboli naplnené znaky ublíženia na zdraví podľa § 123 odsek 2 Trestného zákona. Taktiež

nebolo preukázané zavinenie obžalovaného z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1
Trestného zákona konaním ako je opísané v skutkovom znení napadnutého rozsudku. Tento prečin je
možné spáchať len úmyselným zavinením, či už vo forme priameho alebo nepriameho úmyslu podľa
§ 15 písmeno a), písmeno b) Trestného zákona. Nestačí len zistenie, že páchateľ konal úmyselne,
ale musí sa preukázať, že jeho úmysel smeroval k spôsobeniu ublíženia na zdraví v miere, ako to

požaduje § 123 odsek 2 Trestného zákona. Takýto fyzický atak podľa názoru odvolacie súdu nepokrývaprípadne priamy či nepriamy úmysel ublíženia na zdraví. Sotenie do vitríny s fľašami od chrbta a cca
4 údery dlaňou do tváre a spánku, ako o tom vypovedal poškodený na hlavnom pojednávaní, podľa
presvedčenia Krajského súdu Trnava nie je fyzickým atakom, ktorý by pravidelne alebo obvykle viedol

k spáchaniu zranenia, ktoré si vyžaduje lekárske ošetrenie alebo liečenie spojené s obmedzením v
obvyklom spôsobe života poškodeného po dobu okolo 7dní a viacej. Podľa názoru odvolacieho súdu
konaním, ako bolo nepresne opísané v skutkovej vete napadnutého rozsudku nemohla byť naplnená
subjektívna stránka prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného poriadku.

Podľa § 327 odsek 1 Trestného poriadku súd, ktorému bola vec vrátená na nové prejednanie a
rozhodnutie je viazaný právnym názorom, ktorý vyslovil vo svojom rozhodnutí odvolací súd a je povinný
vykonať úkony a dôkazy, ktorých vykonanie odvolací súd nariadil.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Okresný súd Piešťany prehodnotil dôkazy vykonané na hlavnom
pojednávaní. Keďže sa nepodarilo vyvrátiť obsah výpovedi svedkov zo skupiny ospravedlňujúcich

dôkazov a to svedkov Q. G., Q. L., Z. E. či sestier E.. Proti obžalovanému bol k dispozícii iba jeden
dôkaz, a to výpoveď poškodeného Q. N.. Tento svedok ale menil výpovede, ako k jeho zraneniu došlo a
trestné oznámenie podal až po troch mesiacoch. Z výsluchov poškodeného a znalca, ako aj zo zistených
dôkazov a svedeckých výpovedi nebolo preukázané, že bola naplnená subjektívna stránka prečinu
ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona a to z hľadiska následku, požadovaného

skutkovou, podstatou tohto prečinu, pretože k takémuto následku nedošlo. Povaha zranenia, ktoré mal
poškodený utrpieť nedosahuje z hľadiska závažnosti taký stupeň poruchy zdravia, ako to požadujú
ustanovenia § 123 odsek 2 Trestného zákona ( Krajský súd Trnava zrejme nesprávne na č.l. 376 uviedol
Trestného poriadku ). Trestnej zodpovednosti v zmysle § 156 odsek 1 Trestného zákona ( Krajský súd
zrejme omylom uviedol Trestného poriadku ) podliehajú závažnejšie poruchy zdravia, ktoré si popri

lekárskom vyšetrení, ošetrení alebo liečení vyžadujú aj aby poškodená osoba bola obmedzená v
obvyklom spôsobe života po dobu okolo sedem dní a viacej. Je síce pravdou, že Q. N. mal utrpieť
ľahký otras mozgu a dve pomliaždeniny spánkovej časti vľavo v oblasti záhlavia, išlo však o zranenie
ľahké a tieto si nevyžiadali lekársky zákrok, nebol preto obmedzený v obvyklom spôsobe života po
dobu okolo sedem dní, pričom obmedzením sa nerozumejú bolesti hlavy.

V ďalšom súd poukazuje na rozsiahle dokazovanie popísané v rozsudku sp. zn.: 2T/29/2009 zo dňa
8.6.2011.

Nebolo teda preukázané zavinenie obžalovaného z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1

Trestného zákona, nakoľko tento prečin je možné spáchať len úmyselným zavinením, či už vo forme
priamehoalebonepriamehoúmyslupodľa§15písmenoa),písmenob)Trestnéhozákona,avšaknestačí
len zistenie, že páchateľ konal úmyselne, ale musí sa aj preukázať, že jeho úmysel smeroval aj k
spôsobeniu ublíženia na zdraví v miere, ako to požaduje § 123 odsek 2 Trestného zákona. Fyzický atak
obžalovaného voči poškodenému nepokrýva prípadný priamy či nepriamy úmysel k ublíženiu na zdraví.

Podľa § 285 písmeno c) Trestného poriadku, súd oslobodí obžalovaného spod obžaloby, ak nebolo
dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.

Keďže Okresný súd Piešťany je viazaný právnym názorom vysloveným v rozhodnutí Krajského

súdu Trnava sp. zn.: XTo/XX/XXXX preto rozhodol v zmysle § 285 písmeno c) Trestného poriadku a
obžalovaného Z. S. spod obžaloby oslobodil, na základe dôvodov vyššie uvedených.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje,
do 15 ( pätnásť ) dní odo dňa oznámenia rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti

ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť
odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku
alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy.