Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. január 2012

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 10CoE/64/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8410205801
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Irena Dobňáková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8410205801.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného: BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., so sídlom
Astrová 2/A, Bratislava 821 01, IČO: 36 432 105, právne zastúpeného Advokátska kancelária Máčaj
a Novák s.r.o., so sídlom Karpatská 18, 811 05 Bratislava, proti povinnému: T. T., bytom S. XXX, XXX
XX V., štátna občianka U. republiky, o vymoženie pohľadávky vo výške 318,08 eur s príslušenstvom, o
odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok

č. k. 8Er 974/2010-13 zo dňa 24.10.2011, zhodou hlasov členov senátu takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j euznesenie súdu prvého stupňa a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom zastavil exekučné
konanie vedené súdnym exekútorom JUDr. Vierou Uhríkovou pod sp. zn.
8 Er 974/2010, Ex 1196/2010.

V odôvodnení uviedol, že oprávnený sa podaným návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 20.09.2010
domáhal voči povinnej vymoženia istiny 318,08 Eur s prísl. na základe exekučného titulu, ktorým je
rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovskej arbitrážnej a mediačnej s.r.o.
so sp. zn.: WHC0110046 zo dňa 16.06.2010 a pre vymoženie trov exekúcie. Keďže exekučným titulom
je rozhodcovský rozsudok, za účelom posúdenia súladu exekučného titulu so zákonom, prvostupňový

súd predovšetkým skúmal Zmluvu o úvere zo dňa 28.01.2008 uzavretú medzi Poštovou bankou a.s.
a povinnou a obchodné podmienky pre úver, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť predmetnej zmluvy.
Následne prvostupňový súd v dôvodoch uznesenia citoval ust. § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1 až
5, § 54 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len
Občiansky zákonník), článok 2, 3 a 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5. apríla 1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a uviedol, že s účinnosťou od 01.01.2008 bol zákonom č.

568/2007Z.z.v§53ods.4písm.r/Občianskehozákonníkarozšírenýindikatívny výpočetneprijateľných
zmluvných podmienok okrem iného aj o zákaz rozhodcovskej doložky, ktorá by vyžadovala od
spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Z rozhodcovskej doložky
uvedenej vo všeobecných obchodných podmienkach vyplýva, že spotrebiteľ je nútený podrobiť sa
rozhodcovskému konaniu na rozhodcovskom súde, ktorého právomoc je založená vyššie uvedenou
rozhodcovskou doložkou. Túto rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na

výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok
odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým všeobecným úverovým podmienkam, teda aj rozhodcovskému
konaniu. Vzhľadom na skutkové okolnosti dospel súd k záveru, že v prejednávanom prípade by uznanie
a výkon vyššie uvedeného rozhodcovského
rozsudku bolo v rozpore s právnymi predpismi na ochranu spotrebiteľa a preto dospel
k záveru, že uvedená rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne

vyjednaná a núti spotrebiteľa neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. S poukazom na
uvedené prvostupňový súd uzavrel, že dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskejzmluve je neprimeranou podmienkou, táto je v rozpore s príslušnými ustanoveniami citovaných právnych
predpisov a preto spotrebiteľ ňou nie je viazaný. Preto prvostupňový súd podľa § 44 ods. 1 Exekučného
poriadku v spojení s § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní exekučné konanie v tejto veci zastavil.

Proti tomuto uzneseniu včas podal odvolanie oprávnený. Nesúhlasí s právnym posúdením veci súdom
prvého stupňa. Oprávnený vytkol prvostupňovému súdu predovšetkým nedostatok právomoci. Podľa
jeho názoru je rozsah preskúmavacej právomoci exekučného súdu vymedzený na preskúmavanie
materiálnej a formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, a nie hmotnoprávnej a procedurálnej stránky

predložených dokumentov. Dáva odvolaciemu súdu do pozornosti rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 4 Cdo 159/2009 zo dňa 16.6.2009, v ktorom sa uvádza, že „.. v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku po podaní žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súd
preskúmava žiadosť o udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul z hľadiska
ich súladu so zákonom. V štádiu exekučného konania o vydanie poverenia exekučný súd vychádza z
tvrdení oprávneného uvedených v návrhu a z exekučného titulu....“ Taktiež poukazuje aj na rozsudok

Súdneho dvora EÚ, ktorý vo veci C 40/08 vyslovil úradnú povinnosť exekučného súdu skúmať, či
dohoda (rozhodcovská doložka) medzi spotrebiteľom a podnikateľom, ktorou je založená právomoc
rozhodcovského súdu vo veci konať a rozhodnúť, je alebo nie je nekalou zmluvnou podmienkou, a to v
rozsahu, v akom mu to umožňujú vnútroštátne procesné pravidlá. V tejto súvislosti považuje oprávnený
za významnú okolnosť aj fakt, že Súdny dvor EÚ v žiadnom zo svojich rozhodnutí týkajúcich sa výkladu

smernice 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách vo vzťahu k rozhodcovským
doložkám v spotrebiteľskej zmluve nevyslovil nekalosť takého dojedania per se, ale naopak trvá na tom,
žejehonekalosťmôžebyťdanálenprisplneníkonkrétnychpodmienok.Ďalejvytýkasúdu,žepriaplikácii
právnych predpisov sa nezaoberal aj časovou pôsobnosťou právnych noriem, pričom predmetná zmluva
a nároky z nej vyplývajúce vznikli pred 1.1.2008 a z toho dôvodu nie je možné aplikovať ustanovenia

zákona č. 568/2007 Z.z. účinného od 1.1.2008 a Zmluvu o úvere nie je možné považovať za zmluvu
spotrebiteľskú v zmysle Občianskeho zákonníka. Napokon dáva do pozornosti aj rozsudok Najvyššieho
súdu ČR sp. zn. 33 Cdo 2675/2007 zo dňa 30.10.2009, v ktorom sa Najvyšší súd ČR vysporiadal s
judikatúrnou, teoretickou aj historickou interpretáciou pojmu nedovolenosť v súvislosti s rozhodcovským
konaním. Na základe uvedeného navrhuje, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu

zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Uvedené uznesenie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom. Sudca prvostupňového súdu sa po
oboznámenísnapadnutýmuznesenímaodvolanímoprávnenéhostotožnilsprávnymnázoromvyššieho
súdnehoúradníkaa rozhodolopredloženíveciodvolaciemusúdu.Vectakbolapredloženáodvolaciemu

súdu zodpovedajúco ust. § 374 ods. 4 O.s.p..

Pretože odvolací súd preskúmal predloženú vec bez zopakovania, či doplňovania dokazovania v zmysle
zásad upravených v § 213 ods. 3, 4, 5 O.s.p. urobil tak bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214
ods. 2 O.s.p.). Pri preskúmavaní napadnutého uznesenia bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného

odvolania do tej miery, že nebol oprávnený
preskúmavať toto uznesenie z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní.
Výnimkou by mohli byť len vady konania, pokiaľ by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§
212 ods. 1, 3 O.s.p.). Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie a dospel k záveru, že rozhodnutie
súdu prvého stupňa je nepreskúmateľné.

Prvostupňový súd pri rozhodovaní o žiadosti na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vychádzal z
toho, že podľa návrhu na vykonanie exekúcie oprávnený žiadal realizáciu exekúcie na základe rozsudku
Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovskej, arbitrážnej a mediačnej a.s. Bratislava zo
dňa 16.6.2010, sp. zn. WHCO110046, pričom ako dôvod pre zastavenie exekučného konania označil

neprijateľnú podmienku uvedenú v článku 11.2 Obchodných podmienok tvoriacich súčasť zmluvy zo
dňa 28.01.2008 uzavretej medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným. Touto neprijateľnou
podmienkou mala byť dohoda účastníkov, že v prípade nedosiahnutia dohody sa uplatní na riešenie
sporov rozhodcovská doložka uvedená vo VOP, na základe ktorej dochádza k mimosúdnemu riešeniu
týchto sporov.

Podľa odôvodnenia uvedeného rozhodcovského rozsudku povinná uzavrela s Poštovou bankou, a.s.,
dňa 28.1.2008 Zmluvu o úvere č. 6201950908, podľa ktorej jej bol veriteľom poskytnutý úver vo
výške 331,94 eur, ktoré sa zaviazala vrátiť v pravidelných splátkach. Jednotlivé splátky boli splatnév zmysle listiny „Aktuálny stav úveru“, ku dňu 14.5.2009, ktorý tvoril prílohu žaloby. Poštová banka
zastúpená splnomocnencom spoločnosťou INVEST-KAPITAL, a.s. zmluvou o postúpení pohľadávok zo
dňa 18.5.2009 postúpila pohľadávku na oprávneného. Právomoc rozhodcovského súdu bola založená

bodom 11.2 Obchodných podmienok pre úver tvoriacich neoddeliteľnú súčasť zmluvy o úvere.

Zo zmluvy o úvere je zrejmé, že právny predchodca oprávneného je právnickou osobou so sídlom na
území Slovenskej republiky založenou ako akciová spoločnosť, ktorá a) prijíma vklady a b) poskytuje
úvery a ktorá má na výkon činností podľa písmen a) a b) udelené bankové povolenie. Pri uzatváraní

zmlúv sú banky a pobočky zahraničných bánk povinné pri uzatváraní zmlúv s klientmi postupovať podľa
ustanovení zákona č. 483/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov.

Prvostupňový súd pri posudzovaní neprijateľnosti rozhodcovskej doložky opomenul zaoberať sa
ustanoveniami zákona č. 483/2001 o bankách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o
bankách“, keďže, ako vyplýva z vyššie uvedeného, právny predchodca oprávneného pri uzatváraní

zmluvy o úvere bol bankou a rovnako tak nezisťoval to, či táto banka pri uzatváraní zmluvu o úvere
dodržala postup podľa zákona o bankách..

V tejto súvislosti nadobúda zásadný význam skutočnosť, že zo spisu nie je zistiteľné, či podpísaniu
úverovej zmluvy predchádzala dohoda zmluvných strán o schválení rozhodcovskej zmluvy v zmysle §

93b Zákona o bankách. Toto ustanovenie ukladá bankám povinnosť ponúknuť svojím klientom návrh
na uzavretie rozhodcovskej dohody, v dôsledku čoho splnenie tejto zákonnej povinnosti nie je možné
považovať za zneužívanie postavenia spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu, ktoré
by viedlo k faktickej nerovnosti a nevyváženosti zmluvy a v konečnom dôsledku k rozporu s dobrými
mravmi. Takýto záver by bol namieste len v prípade, že by banka neurobila takýto návrh klientovi pred

uzavretím úverovej zmluvy. Zákon v tejto súvislosti vyslovil zásadu, že ak klient (spotrebiteľ) neprijme
návrh rozhodcovskej zmluvy, tak prípadné spory z obchodu s takýmto klientom sa riešia postupom podľa
osobitných predpisov, t. j. podľa Občianskeho súdneho poriadku.
Rozhodcovská zmluva by teda mala byť uzavretá ešte pred uzatvorením obchodu a jej uzavretie za
podmienok stanovených v § 3 a § 4 ZoRK by banka, v prípade pochybnosti o právomoci rozhodcovského

súdu, mala preukázať.

Prvostupňový súd sa v ďalšom konaní bude musieť vysporiadať s ustanoveniami zákona o bankách.
Jeho úlohou v novom konaní bude vo vyššie naznačenom smere doplniť dokazovanie, pretože pre vec
je rozhodujúcim aj to, či predchodca žalobcu pri uzatváraní zmluvy dodržal postup podľa § 93b

ods. 1, 2 zák. č. 483/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov. Na oprávnenom (či jeho právnom
predchodcovi - Poštovej banke, a.s.) je, aby pre účely tohto konania preukázali, či klientovi osobitne
ponúkol neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy a či klient mal okrem možnosti prijať
návrh rozhodcovskej zmluvy predložený aj iný návrh, ktorým mohol návrh rozhodcovskej zmluvy neprijať
a tak sa sám rozhodnúť, či prijme alternatívu riešenia prípadných sporov len v rozhodcovskom konaní.

Nie je vylúčené, aby sa k aplikácii týchto ustanovení vyjadril v konaní aj povinný.

Keďže prvostupňový súd zastavil exekúciu podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, pričom nemal
náležite zistený skutkový stav potrebný pre záver o právnej nedovolenosti rozhodcovského rozsudku z
dôvodu neprijateľnosti rozhodcovskej doložky dojednanej v úverovej zmluve, porušil právo oprávneného

na súdnu ochranu v zmysle článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Preto v súlade s § 221 ods. 1
písm.h)O.s.p.bolonapadnutéuzneseniezrušenéavecsavraciasúduprvéhostupňanaďalšiekonanie.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.