Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. január 2012

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 2T/182/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3811010657
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 01. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Bielik

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2012:3811010657.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Prievidzi na hlavnom pojednávaní dňa 11.1.2012 v konaní pred samosudcom JUDr.

Pavlom Bielikom v trestnej veci proti obžalovanému V. M., takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný: V. M. nar. XX.X.XXXX v S., okres W., trvale bytom W., M. XX/X, t. č. vo výkone
trestu v NVÚ Hrnčiarovce nad Parnou,

j e v i n n ý , ž e

hoci mu zo Zákona o rodine vyplýva povinnosť starať sa o výživu svojej dcéry R. J., nar. XX.X.XXXX
rozsudkom Okresného súdu Prievidza č. 13P 539/2010-10 zo dňa 24.11.2010, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 2.12.2010 bol zaviazaný platiť matke dcéry J. J., počnúc dňom 1.6.2010 výživné
80,- eur mesačne a to do 15. dňa v mesiaci, túto povinnosť v W.myselne neplnil, od 1.6.2010 do
4.11.2011 hoci bol zamestnaný, pričom v období, keď bol nezamestnaný nebol evidovaný ako uchádzač
o zamestnanie na úrade práce a jeden zamestnávateľ s ním rozviazal pracovný pomer, pretože po
dovolenke nenastúpil do práce, J. J. zaplatil v júni 2011 112 euro, dňa 29.9.2011 50 euro a dňa

31.10.2011 90 euro a na výživnom jej zostal dlhovať 1 100 eur.,

ačinspáchalhociboltrestnýmrozkazomOkresnéhosúduPrievidzač.3T211/2010-53zodňa3.12.2010
ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 3.8.2011, odsúdený za prečin zanedbania povinnej výživy podľa §
207 ods. 1 Tr. zákona na trest odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov nepodmienečne so zaradením do
ústavu s minimálnym stupňom stráženia.

t e d a

najmenej 3 mesiace v období dvoch rokov úmyselne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného a čin
spáchal hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacov za taký čin odsúdený,

č í m s p á c h a l

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. c) Tr. zákona č. 300/2005 Z. z. a za to sa

o d s u d z u j e

Podľa § 207 ods. 3, § 38 ods. 2, § 36 písm. l), § 37 písm. m) Tr. zákona k trestu odňatia slobody 15

(pätnásť) mesiacov nepodmienečne.Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona, pre výkon trestu sa zaraďuje do ústavu na výkon trestu s
minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní potom čo podľa § 257 ods. 7 Tr. poriadok neprijal vyhlásenie obžalovaného
M. podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. poriadku, vypočul obžalovaného M., svedkyňu J., podľa § 269 Tr.
poriadku oboznámil rozsudok čl. 25, listinné dôkazy čl. 26-42, 46-69, register trestov čl. 79, správy čl.
44-45, správu o povesti čl. 43, trestný rozkaz čl. 90-91, lustráciu čl. 103, príjmový pokladničný doklad
čl. 109.

Obžalovaný M. okrem iného uviedol, že trvá na výpovediach z prípravného konania. Po 1.6.2010 výživné
neplatil riadne, platil lízing na auto, bol zamestnaný, nevychádzalo mu to, takže niekedy výživné zaplatil
a niekedy nie. Dňa 31.10.2011 zaplatil 90,- eur v zapätí predložil príjmový pokladničný doklad, z ktorého
vyplýva, že 31.10.2011 zaplatil poškodenej 90 eur. Dňa 29.9.2011 zaplatil výživné 50 eur, ešte zaplatil
120 eur, ak poškodená hovorí, že to bolo v júni 2011, je to možné. V roku 2006 v júni pracoval v H. v

V. A., bola to firma S. P., tam uviedli, že sa nedostavil z dovolenky, že sa nevrátil, nie je to pravda. Vrátil
sa tam až po týždni, v podstate mu to aj vyhovovalo, pôvodne mal sľúbený totiž plat 20 000Sk - 25 000
Sk. Nakoniec mu dali podpísať pracovnú zmluvu s platom 8,500 Sk, v tej firme pracoval v lete 2010. Zo
správy vyplýva, že tam pracoval od 11.8.2010, je to možné, je možné, že tam pracoval do 30.9.2010.
Následne bol chvíľu doma, našiel si prácu cez agentúru F. G. v V. A., začal tam pracovať v decembri

2010, robil tam až do nástupu do výkonu trestu. Do výkonu trestu nastúpil 4.11.2011. Zarábal tam 11
000 Sk až 14 000 Sk. Na otázku prečo v tomto období nezaplatil viackrát výživné, iba trikrát ako bolo
povedané, uviedol, že musel vracať požičané peniaze 2 000 eur, vracal to so 100% úrokom. Myslel si,
že priateľka počká, mal elektroniku za 3 000 eur, ktorú kúpil pred tým. Na otázku prečo v tých dvoch
firmách v H. nenahlásil, vyživovaciu povinnosť, uviedol, že nevedel, že to má nahlásiť. Na otázku dokedy

prevádzkoval živnosť, či má vydaný živnostenský list, uviedol, že ešte stále má živnosť. Nemal podnikať,
nemá peniaze. Na otázku či po 4.11.2011 vo výkone trestu nahlásil vyživovaciu povinnosť, uviedol, že
áno, ale nevie kedy. Vo výkone trestu pracuje. Na otázku obhajcu uviedol, že ubytovanie mu v postate
platil zamestnávateľ v H., doplácal mesačne 50 Sk - 70 Sk.

Svedkyňa J. okrem iného uviedla, že trvá na výpovediach z prípravného konania. Keď sa v júni 2010
rozišli a obžalovaný bol nezamestnaný, brala to tak, že nemá z čoho platiť, čakala kým sa zamestná,
niekedy v decembri 2010 začal robiť. Povedal, že dostáva len okolo 2 500 Kč. Nasledujúci mesiac, keď
spolu komunikovali telefonicky prípadne SMS, sľuboval, že jej výživné pošle, ale neposlal. Potom sa
dozvedela, že tam prestal robiť. Potom sa zamestnal na novom mieste, toto bolo v decembri 2010, tiež

jej sľuboval, že výživné bude platiť. Takto sa to vlieklo rok. Ako naivná čakala, že jej výživné pošle. Za
obdobie celé jej dal za jún 2011 120 eur, neskôr jej ešte prišlo 50 eur poštou a ešte v októbri 2011 jej
dal 90 eur. Na otázku prokurátorky uviedla, že je možné, že tých 50 eur jej obžalovaný dal 29.9.2011.
Dala návrh na exekúciu, ale nebolo vymožené nič. Na otázku obhajcu uviedla, že mala vedomosť, že
má obžalovaný dlžoby, keď bol v H. chodievali za ňou rôzni ľudia, zaujímali sa, kde je obžalovaný, aj

sa vyhrážali. Aké dlžoby presne mal, to nevie.

Na čl. 25 sa nachádza rozsudok Okresného súdu Prievidza č. 13P 539/2010 zo dňa 24.11.2010,
právoplatný dňa 2.12.2010 na základe, ktorého bol obžalovaný zaviazaný platiť na výživu maloletej R.
mesačne 80 eur od 1.6.2010, mesačne vopred, najneskôr do 15. dňa v mesiaci.

Na čl. 27 sa nachádza trestný rozkaz Okresného súdu Prievidza č. 3T 211/2010 zo dňa 3.12.2010,
právoplatný dňa 3.8.2011, ktorým bol obžalovaný uznaný vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy
podľa § 207 ods. 1 Tr. zákona, bol mu uložený trest odňatia slobody 8 mesiacov nepodmienečne v
ústave na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Na čl. 33 sa nachádza správa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v W. zo dňa 31.8.2011, z ktorej
vyplýva, že obžalovaný bol naposledy v evidencii úradu práce v roku 2003, v prípade ak by počas
sledovaného obdobia bol vedený v evidencií úradu práce, sociálnych vecí a rodiny ako uchádzač o
zamestnanie bolo by mu možné sprostredkovať vhodné zamestnanie podľa aktuálnej ponuky voľných

pracovných miest.Na čl. 49 sa nachádza správa S. P., s. r. o., W. X. z 15.7.2011, z ktorej vyplýva, že obžalovaný bol
zamestnancom spoločnosti od 11.8.2010 do 30.9.2010, pracovný pomer bol rozviazaný, keď menovaný

vycestoval na dovolenku domov a nevrátil sa späť do pracovného procesu.

Podľa správy tej istej firmy na čl. 55 zarábal mesačne 9 000 Kč hrubého, vyživovacia povinnosť nebola
nahlásená.

Na čl. 60 sa nachádza správa firmy F. G. z 30.8.2011, z ktorej vyplýva, že obžalovaný pracuje v ich
spoločnosti od 8.12.2010, zmluva je uzavretá na dobu určitú do 30.11.2011 základná mzda hrubá je 16
720 Sk. Pri nástupe do pracovného pomeru obžalovaný nenahlásil vyživovaciu povinnosť.

Na čl. 109 sa nachádza kópia príjmového pokladničného dokladu z 31.10.2011, z ktorého vyplýva, že
obžalovaný zaslal poškodenej J. v uvedený deň výživné 90 eur.

Po vyhodnotení všetkých dôkazov, ktoré boli vykonané na hlavnom pojednávaní dospel súd k záveru, že
bolo preukázané, že obžalovaný sa dopustil skutku, ktorý je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku,
čím naplnil všetky zákonné znaky prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. c)
Tr. zákona, pretože najmenej tri mesiace v období dvoch rokov úmyselne neplnil zákonnú povinnosť

vyživovať iného a čin spáchal hoci bol v predchádzajúcich 24 mesiacoch za taký čin odsúdený. Zo
spáchania trestnej činnosti okrem vlastného doznania a výpovede svedkyne J. na hlavnom pojednávaní
je usvedčovaný aj listinnými dôkazmi, ktoré boli zabezpečené v prípravnom konaní a oboznámené na
hlavnom pojednávaní. Je zrejmé, že obžalovaný v období od 1.6.2010 do 4.11.2011, kedy nastúpil do
výkonu trestu hoci bol zamestnaný a v období, keď nebol zamestnaný, nebol evidovaný ako uchádzač o

zamestnanie a jeden zamestnávateľ s ním rozviazal pracovný pomer, pretože po dovolenke nenastúpil
do práce zostal na výživnom dlhovať poškodenej J. celkom sumu 1 100 eur, pričom za uvedené obdobie
zaplatil z titulu výživného poškodenej len v júni 2011 120 eur, 29.9.2011 50 eur a 31.10.2011 90 eur.

Obžalovaný sa v súčasnosti nachádza vo výkone trestu, 1 krát bol postihnutý v priestupkovom konaní

a ako vyplýva z registra trestov a oboznamovaného trestného rozkazu Okresného súdu Prievidza č. 3T
211/2010 doposiaľ bol 4 krát súdne trestaný.

Pri ukladaní trestu sa súd riadil ustanovením § 34 ods. 4 Tr. zákona a s prihliadnutím na ustanovenie
§ 38 ods. 2, § 36 písm. l), § 37 písm. m) Tr. zákona súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody 15

mesiacov nepodmienečne, pričom pre výkon trestu ho zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym
stupňom stráženia. Takto uložený trest považuje súd za primeraný, dostatočne vystihujúci spoločenskú
nebezpečnosť konania obžalovaného a za trest potrebný na ochranu spoločnosti pred páchaním a
páchateľmi obdobnej trestnej činnosti.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Trenčíne.