Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. november 2011

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 5T/61/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2111011501
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Marián Kusý

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2011:2111011501.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava, samosudcom prom. práv. Mariánom Kusým, v trestnej veci proti obžalovanému

G. Q. pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b), písm. c) Trestného
zákona s použitím § 138 písm. b), písm. j)
Trestného zákona na hlavnom pojednávaní konanom dňa 29.11.2011 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný: G. Q., nar. XX.XX.XXXX v S., trvale bytom Q. XXX,
prechodne bytom X. X, nezamestnaný,
trestaný,

je v i n n ý ,ž e

hoci mu zo zákona o rodine vyplýva povinnosť vyživovať svoje nezaopatrené deti, rozsah ktorej
mu bol určený na základe rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 20Nc/95/2003 zo dňa 04.08.2003
s právoplatnosťou 18.08.2003 a rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. 25C/191/2005 zo dňa
27.02.2008 s právoplatnosťou 17.03.2008 tak, že je povinný prispievať na výživu svojej dcéry T. Q.,
nar. XX.XX.XXXX mesačne sumou 66,39 eur, na výživu svojho syna P. Q., nar. XX.XX.XXXX mesačne

sumou 49,79 eur a na výživu svojho syna W. Q., nar. XX.XX.XXXX mesačne sumou 33,19 eur vždy do
15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky U. Q., bytom S., M. XXXX/XX, si svoju povinnosť úmyselne
pravidelne neplní v mieste bydliska ani všade inde, čím mu za obdobie od mesiaca január 2008 doposiaľ
vznikol dlh na výživnom vo výške 4.892,32 eur voči matke Jarmile Vidličkovej a vo výške 1.394,19 eur
voči dcére T. Q., pričom bol na základe trestného rozkazu Okresného súdu Trnava č.k. 30T/76/2007 zo
dňa 25.05.2007 s právoplatnosťou 25.01.2008 uznaný za vinného z prečinu zanedbania povinnej výživy
podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona;
obvinený napriek existencii vyživovacej povinnosti si aktívne nehľadal stále zamestnanie, do evidencie

uchádzačov o zamestnanie sa neprihlásil a na výživu svojich nezaopatrených detí neprispieval ani iným
spôsobom,

t e d a

najmenej tri mesiace v období dvoch rokov úmyselne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného,
čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas, na viacerých osobách, hoci bol v
predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený,

č í m s p á c h a lprečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b), písm. c) Trestného zákona s
použitím § 138 písm. b), písm. j) Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l), § 37 písm. m), § 38 ods. 2 Trestného
zákona na trest odňatia slobody v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona súd obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody
zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Súd vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie vypočutím obžalovaného G. Q., vypočutím svedkyne
a zároveň poškodenej U. Q., vypočutím svedkyne T. Q. a prečítal tiež obsah celého pripojeného

spisového materiálu a na základe takto vykonaného dokazovania ustálil skutkový stav tak, ako je tento
uvedený vo výrokovej časti rozsudku.

Obžalovaný G. Q. urobil vyhlásenie v tom zmysle, že sa cíti byť nevinný.

Obžalovaný G. Q. podrobne popísal, ako sa trestnej činnosti dopustil. Uviedol, že si je vedomý toho, že
na svoje deti T. Q., nar. XX.XX.XXXX, syna P. Q., nar. XX.XX.XXXX a syna W. Q., nar. XX.XX.XXXX si
riadne neplnil vyživovaciu povinnosť od januára 2008 až do dňa hlavného pojednávania, keď výživné
mal platiť matke detí U. Q. a neskôr aj dcére T. Q.Č., ktorá už dovŕšila vek 18 rokov. Ďalej uviedol, že
výživné neplatí preto, lebo prišiel o prácu. Prácu si hľadal v rôznych firmách, ale ho nikde neprijali. Cez

úrad práce si zamestnanie nehľadal. V súčasnosti že je bezdomovcom. Zdržiava sa väčšinou v obci
Smolenice. Pracuje príležitostne ako brigádnik na rôznych pomocných prácach. Takto si zaobstaráva
prostriedky na vlastnú obživu. V prípade, že by sa zamestnal, je ochotný matke detí platiť výživné na
svoje deti. Inak sa k veci nevyjadril.

Svedkyňa a zároveň poškodená U. Q. uviedla, že v minulosti žila v manželstve s obžalovaným G.
Q.. Manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Trnava, sp. zn. 25C/191/2005 zo dňa
27.02.2008aprávoplatnédňa17.03.2008.ObžalovanýjeotcomichdetíT.Q.,P.Q.aW.Q.anauvedené
deti mal prispievať tak, že vždy mesačne mal prispievať na T. Q. 66,39 eur, na syna P. Q.Č. mesačne
49,79 eur a na syna W. Q. sumou 33,19 eur mesačne. Od januára 2008 až doposiaľ jej však obžalovaný

neprispel na výživu detí žiadnou sumou a za uvedené obdobie dlhuje jej 4.892,32 eur a dcére T. Q., ktorá
už mala 18. rokov, ale naďalej chodí do školy a pripravuje sa na svoje povolanie, tak jej dlhuje 1.394,19
eur. Ďalej uviedla, že obžalovaný od roku 2005 o deti neprejavuje žiadny záujem, nevie o tom, že by
obžalovaný deti navštevoval. Že by im prípadne dával nejaké darčeky, že by im prispel na vreckové a
podobne.

SvedkyňaT.Q.uviedla,žejedcérouobžalovanéhoapokiaľsatýkavýživného,otietovecisavždystarala
matka. Ona od matky iba vedela, že otec nijako neprispieva finančne na výživu jej a jej súrodencov
P. Q. a W. Q.. Ona nevie ani, kde sa v súčasnosti obžalovaný zdržiava. Ona navštevuje v súčasnosti
druhý ročník Strednej súkromnej odbornej školy v Trnave a býva v súčasnosti u svojho priateľa, u jeho

rodičov v Trnave.

Súd z pripojených listinných dôkazov, najmä z rozsudkov Okresného súdu Trnava, č.k. 25C/191/2005 zo
dňa 27.02.2008 a z rozsudku č.k. 20Nc/95/2003 zo dňa 04.08.2003 zistil, že obžalovaný bol zaviazaný
prispievať na výživu svojej dcéry T. Q. sumou 66,39 eur, na syna P. Q. sumou 49,79 eur a na syna W.

Q. sumou 33,19 eur.

Ako vyplýva zo správ sociálnej poisťovne, keď obžalovaný bol poberateľom dávky v nezamestnanosti
naposledy od 01.07.2005 do 31.07.2005, kedy mu bola vyplatená suma 8.078,- Sk. Po uvedenom
dátume sa už v evidenciách sociálnej poisťovne nevyskytuje. Z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny

Trnava je v spise správa, že obžalovaný nie je v súčasnosti v evidencii uchádzačov o zamestnaniea naposledy bol evidovaný v období od 01.02.2005 do 11.10.2005. Počas tejto evidencie mu bolo
písomnou formou jedenkrát ponúknuté vhodné voľné pracovné miesto. Na ponuku nereagoval. Neskôr
bol vyradený pre nespoluprácu z ich evidencie.

S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti dospel súd k záveru, že obžalovaný svojím konaním
naplnil všetky znaky skutkovej podstaty prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3
písm. b), písm. c) Trestného zákona s použitím § 138 písm. b), písm. j) Trestného zákona. Za takéto
svoje konanie preto musí aj znášať príslušnú v zákone určenú sankciu.

Súd pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu prihliadal k osobným pomerom obžalovaného, ktorý je
v súčasnosti nezamestnaný, je bezdomovcom, z bývalého bydliska je hodnotený neurčito. V minulosti
bol jedenkrát súdne trestaný a to rozsudkom Okresného súdu Trnava, č.k. 30T/76/2007 pre takú istú
trestnú činnosť - § 207 ods. 1 Trestného zákona a bol mu uložený podmienečný trest odňatia slobody v
trvaní 6 mesiacov so skúšobnou dobou v trvaní 2 rokov, pričom skúšobná doba mu uplynula 25.01.2010

a bolo mu uložené aj obmedzenie, aby počas skúšobnej doby uhradil zameškané výživné a aby sa v
skúšobnej dobe zamestnal, prípadne aby sa preukázateľne uchádzal o zamestnanie. Súd však zistil, že
obžalovanýsatejtotrestnejčinnostidopustilpočasskúšobnejdobypodmienečnéhoodsúdeniavovyššie
uvedenej trestnej veci Okresného súdu Trnava, č.k. 30T/76/2007, keď mu bol uložený podmienečný trest
s určitými obmedzeniami, ktoré však obžalovaný nerešpektoval, neuhradil zameškané výživné, ani sa

nezamestnal alebo sa neuchádzal o prácu, ale naopak pokračoval v páchaní druhovo takej istej trestnej
činnosti.

Súdpretouobžalovanéhozistiljednupoľahčujúcuokolnosť,keďsaobžalovanýpriznalktrestnejčinnosti
a jednu priťažujúcu okolnosť, keď obžalovaný už v minulosti bol odsúdený v inej trestnej veci a vzhľadom

k tomu, že trestnej činnosti sa dopustil počas skúšobnej doby podmienečného odsúdenia v inej trestnej
veci, súd mu uložil primeraný nepodmienečný trest odňatia slobody v tom rozsahu, ako je to uvedené
vo výroku rozsudku, a keďže obžalovaný doposiaľ nebol vo výkone trestu odňatia slobody, súd ho pre
výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.