Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Prievidza

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Pavol Bielik

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 2T/165/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3811010593
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 11. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Bielik

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2011:3811010593.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Prievidzi na hlavnom pojednávaní dňa 9.11.2011 v konaní pred samosudcom JUDr.

Pavlom Bielikom v trestnej veci proti obžalovanému C. L., takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný: C. L. nar. XX.X.XXXX v L., okres J., trvale bytom J., X. F.. XXX/XX, konateľa a
spoločníka firmy R., s. r. o. J.,
.
j e v i n n ý , ž e

hoci mu zo Zákona o rodine vyplýva povinnosť starať sa o výživu svojho syna C. G., nar. XX.XX.XXXX a

rozsudkom Okresného súdu Prievidza č. 17P 32/09-20 zo dňa 21.9.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť
dňa 29.9.2009, bol zaviazaný platiť matke syna F. G. výživné 166 eur mesačne, a to dokonca mesiaca,
túto povinnosť v J.myselne neplnil, od 1.9.2010 do 9.11.2011 hoci bol aj konateľ a spoločník firmy
R., s. r. o. J. a jeden zamestnávateľ s nim skončil pracovný pomer na jeho žiadosť, od 12.10.2010
do 20.7.2011 zaplatil F. G. celkom 1332 eur a na výživnom jej zostal dlhovať 826 eur hoci bol
trestným rozkazom Okresného súdu Prievidza č. 1T 144/2010-53 zo dňa 25.6.2010, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 17.7.2010 odsúdený za prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr.

zákona na podmienečný trest odňatia slobody,

t e d a

najmenej tri mesiace v období dvoch rokov úmyselne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného, hoci
bol v predchádzajúcich 24 mesiacoch za taký čin odsúdený,

č í m s p á c h a l

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. c) Tr. zákona a za to sa

o d s u d z u j e

Podľa § 207 ods. 3, § 38 ods. 3, § 36 písm. l) Tr. zákona k trestu odňatia slobody 12 (dvanásť) mesiacov
nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona pre výkon trestu sa zaraďuje do ústavu na výkon trestu s
minimálnym stupňom stráženia. o d ô v o d n e n i e :

Súdnahlavnompojednávaní,potomčopodľa§257ods.7Tr.poriadkuneprijalvyhlásenieobžalovaného
L. podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. poriadku, vypočul obžalovaného L., svedkyňu G., podľa § 269 Tr.

poriadku oboznámil rozsudok čl. 26, trestný rozkaz čl. 27, odborné vyjadrenie čl. 28-33, oznámenie čl.
34-35, pracovné posudky čl. 36-42, správy čl. 43-70, 73-79, register trestov čl. 71-72, pripojený spis
Okresného súdu Prievidza čl. 1T 144/2010.

Obžalovaný ku skutku okrem iného uviedol, že je si vedomý svojej vyživovacej povinnosti na syna vo
výške 166 eur mesačne. Výživné v žalovanom období neplnil v plnej výške, pretože mu neboli zaplatené

všetky práce, ktoré urobil. V súčasnosti dlžné výživné nemá z čoho vyplatiť. Obchodný partneri mu dlhujú
peniaze. V žalovanom období bol aj je vedený ako živnostník, ale nič sa nerobilo resp. živnosť ukončil
asi v máji tohto roku. Neskôr robil vo firme C., s. r. o., tam robil v apríli až v júli 2010, to mal príjem okolo
300 eur. Pracovný pomer bol ukončený v skúšobnej dobe z jeho podnetu, mal slabý príjem. Vo firme R.,
s. r. o. J. je konateľ a spoločník firmy od začiatku. Nemá tam vyplatené všetky faktúry, dlhujú mu peniaze.

Reálne pracoval vo firme len do konca roku 2008 a teraz v tomto roku. Od marca pracoval na dohodu
a od mája pracuje na trvalý pracovný pomer, má tam 300 eur mesačne. Od 20.7.2011 zaplatil výživné
166 eur, doteraz iné výživné nezaplatil. V súčasnosti býva u rodičov, ak má peniaze, prispieva im na
domácnosť. Dáva im tak 100, 150 eur. Auto nemá. Iný hnuteľný, alebo nehnuteľný majetok nemá, ani
vyživovaciu povinnosť. Na otázku samosudcu uviedol, že návrh na znížené výživné nedal, chce dávať

synovi čo najviac.

Svedkyňa G. okrem iného uviedla, že obžalovaný zaplatil naposledy 20.7.2011 166 eur, od vtedy
nezaplatil nič. Od októbra 2010 do januára 2011 poberala náhradné výživné, teraz nie. Náhradné výživné
bolo zrušené, potom čo obžalovaný začal výživné platiť. V súčasnosti žije v spoločnej domácnosti

s matkou, bratom a starkou. Na domácnosť dáva 50 eur. Od 2.11. je zamestnaná v neziskovej
organizácií E.. Obžalovaný sa stretáva so synom niekoľkokrát do roka. Neplatenie výživného nemalo
trvalo nepriaznivé následky na syna.

Na čl. 26 sa nachádza rozsudok Okresného súdu Prievidza č. 17P 32/09 zo dňa 21.9.2009, právoplatný

dňa 29.9.2009 na základe ktorého je obž. L. povinný platiť na výživu syna 166 eur mesačne, vždy do
konca mesiaca.

S obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Prievidza č. 1T 144/2010 vyplýva, že trestným rozkazom
zo dňa 25.6.2010, právoplatný dňa 17.7.2010 bol obžalovaný L. uznaný vinným z prečinu zanedbania

povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody 4 mesiace,
podmienečne odložený na skúšobnú dobu 16 mesiacov.

Na čl. 36 sa nachádza správa spoločnosti C. R., s. r. o. zo 17.5.2011 z ktorej vyplýva, že obž. L. bol u
nich zamestnaný od 23.4.2010 do 21.7.2010, pracovný pomer bol ukončený v skúšobnej dobe zo strany

zamestnávateľa, obžalovaný vyživovaciu povinnosť nenahlásil.

Na čl. 40 sa nachádza správa spoločnosti R., s. r. o. J. z 18.7.2011 z ktorej vyplýva, že obž. L. pracuje
vo firme od 15.3.2011 ako konateľ, jeho pracovná morálka je dobrá, čistý príjem bol 300 eur mesačne,
vyživovaciu povinnosť nahlásenú nemal.

Na čl. 22-23 sa nachádzajú listinné dôkazy z ktorých vyplýva, že v období od 12.10.2010 do 20.7.2011
obž. L. zaplatil svedkyni G. na výživnom celkom 1332 eur.

Po vyhodnotení všetkých dôkazov, ktoré boli vykonané na hlavnom pojednávaní dospel súd k záveru,

že bolo preukázané, že obž. L. sa dopustil skutku, ktorý je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku,
čím naplnil všetky zákonné znaky prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. c) Tr.
zákona, pretože najmenej tri mesiace v období dvoch rokov úmyselne neplnil svoju zákonnú povinnosť
vyživovať iného, pričom bol v predchádzajúcich 24 mesiacoch za taký čin odsúdený. Vykonaným
dokazovaním je preukázané, že aj keď obžalovaný L. v žalovanom období sčasti vyživovaciu povinnosť

splnilvobdobíod12.10.2010do20.7.2011zaplatilnavýživnomsvedkyniG.celkom1332eurzaobdobiedo 1.9.2010 do 9.11.2011 zostal na výživnom dlhovať sumu 826 eur. Menovaný uvedenú vyživovaciu
povinnosť neplnil úmyselne nakoľko v žalovanom období bol a je konateľ a spoločník firmy R., s. r. o.
J. a jeden zamestnávateľ ako je vykonaný dokazovaním preukázané, skončil pracovný pomer na jeho

žiadosť.

Obžalovaný L. ako vyplýva z registra trestov bol doposiaľ jedenkrát súdne trestaný, podľa správy z
miesta bydliska je slobodný, nebol postihnutý v priestupkovom konaní.

Pri ukladaní trestu sa súd riadil ustanovením § 34 ods. 4 Tr. zákona a za použitia ustanovenia § 38
ods. 3, § 36 písm. l) Tr. zákona uložil obž. L. trest odňatia slobody 12 mesiacov nepodmienečne, pričom
pre výkon trestu ho zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, keďže doposiaľ
nebol vo výkone trestu za úmyselnú trestnú činnosť. Súd uložil obžalovanému L. nepodmienečný trest
z toho dôvodu, že vyživovaciu povinnosť, ktorá je predmetom tohto rozsudku neplnil v skúšobnej dobe
podmienečného odsúdenia vo veci Okresného súdu Prievidza č. 1T 144/2010. Takto uložený trest

považuje súd za primeraný, dostatočne vystihujúci spoločenskú nebezpečnosť konania obž. L..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho vyhlásenia, cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Trenčíne.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.