Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Trenčín

Judgement was issued by JUDr. Miroslav Číž

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Považská Bystrica
Spisová značka: 2T/109/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3711010218
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Číž

ECLI: ECLI:SK:OSPB:2011:3711010218.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Považskej Bystrici na hlavnom pojednávaní konanom dňa 8. novembra 2011 trestnej veci

obžalovaného N. S. pre zločin obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, 2 písm. a), d) Tr.
zák. a iné, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Číža a prísediacich Anny Cenklovej
a Vladimíra Beniaka takto

r o z h o d o l :

obžalovaný N. S. , nar. XX.X.XXXX v Bratislave - Novom Meste, trvale bytom Bratislava -
Petržalka, adresa na doručovanie písomností Bratislava - Petržalka, T. XXXX/XX, bez zamestnania, odo
dňa 11.12.2010 vo väzbe v Ústave na výkon väzby MS Žilina,

j e v i n n ý , ž e

dňa 11. decembra 2010 asi o 02.00 hod., v bare Bajkal v Považskej Bystrici, najskôr žiadal T. N., nar.
X.X.XXXX, trvale bytom R. - D. XXX, okres Považská Bystrica, aby s ním išla von, že sa s ňou chce
rozprávať, ťahajúc ju za kapucňu zimnej bundy, čo urobila, následne pred barom jej priložil tvrdý predmet
- plastovú napodobeninu krátkej strelnej zbrane čiernej farby, na chrbát medzi lopatky a povedal, aby

nekričala a išla s ním, lebo inak ju zastrelí, čo zo strachu urobila, lebo nevedela, čoho je schopný, pretože
jej predtým viackrát poslal na jej mobilný telefón výhražné SMS správy (že ju zabije, aj jej rodinu a
podobne, nakoľko sa s ním chcela rozísť), po čom obžalovaný, držiac ju stále za kapucňu bundy a tlačiac
tvrdýpredmetnajejchrbát,juviedolpredsebouokoloreštaurácieTerno,objektupolície,cezKukučínovu
ulicu až ku hotelu Garni v Považskej Bystrici, kde bol ubytovaný, pred hotelom zložil napodobeninu
zbrane do vrecka bundy, s poškodenou vošiel dnu, zobral kľúče pri recepcii a opäť jej zdôraznil, aby sa
o nič nepokúsila, lebo ju zabije, vyviezli sa spolu výťahom na 3. poschodie, kde sa jej opäť vyhrozil, že
jej nepomôže žiadne kričanie, lebo na poschodí nikto iný nie je. Potom odomkol izbu č. 301, spolu vošli

dnu, uzamkol vchodové dvere, prešli cez malú chodbičku do izby, na ktorej tiež zamkol vchodové dvere,
po čom kľúče, mobilný telefón poškodenej, ktorý vypol a svoj mobilný telefón, vhodil za posteľ pri stene,
kázal poškodenej, aby si vyzliekla bundu, a keď odmietla, vyzliekol jej ju sám, vzápätí sa obžalovaný
vyzliekol donaha a na stolík pri posteli, na ktorom ležal kuchynský nôž s čiernou plastovou rúčkou, položil
maketu zbrane, o ktorej si poškodená myslela, že je pravá, pričom ju proti jej vôli zadržiaval v izbe až
do 19.30 hod., kedy jej povedal, že môže odísť,

t e d a

inému bez oprávnenia bránil užívať osobnú slobodu, čin spáchal závažnejším spôsobom konania - so
zbraňou a na chránenej osobe - dieťati,

t ý m s p á c h a lzločin obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, 2 písm. a), d) Tr. zák., s poukázaním na

ustanovenie § 138 písm. a) Tr. zák., § 139 ods. 1 písm. a) Tr. zák., § 127 ods. 1 Tr. zák. a

o d s u d z u j e s a z a t o

podľa § 183 ods. 2 Tr. zák., za použitia § 42 ods. 1, 2 Tr. zák. na súhrnný trest 7 (slovom: sedem) rokov
odňatia slobody, za súčasného zrušenia výroku o treste trestného rozkazu Okresného súdu Pezinok, zo
dňa 21.12.2010, sp. zn. 3T/224/2010 na trest dvanásť mesiacov odňatia slobody, výkon ktorého mu bol
podmienečne odložený na skúšobnú dobu dva roky.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. sa obžalovaný pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu
na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zák. sa obžalovanému ukladá trest prepadnutia veci:

- jednej plastovej hračkárskej pištole,
- jedného kuchynského noža.

naproti tomu:

Podľa § 285 písm. d) Tr. por. sa obžalovaný N. S. spod obžaloby pre pokračujúci zločin znásilnenia podľa
§ 199 ods. 1, 2 písm. a), b) Tr. zák., s poukázaním na § 138 písm. a) Tr. zák., § 139 ods. 1 písm. a) Tr.
zák., § 127 ods. 1 Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť tak,

ž e

dňa 11. decembra 2011 okolo 02.30 hod. spoločne s T. N. po príchode do izby hotela Garni v Považskej

Bystrici, prikázal T. N., aby sa vyzliekla, čo nechcela urobiť, ani nekládla veľký odpor, keď ju vyzliekal
obžalovaný sám, stiahol jej tričko, podprsenku, čižmy, pančuchové nohavice, rifle a malé nohavičky a
aj keď ho žiadala, aby ju nechal, odtláčala ho od seba rukami a jednotlivé časti odevov si aj pridŕžala,
nedbal na to, následne ju povalil na chrbát na posteľ, ľahol si na ňu, pričom si uvedomila aj jeho fyzickú
prevahu a mala strach aj z ďalšej vyhrážky, že ak sa bude brániť, že ju podreže, preto sa zo strachu

podvolila jeho konaniu, pretože si uvedomila aj to, že ďalší odpor, by mohol situáciu zhoršiť. Následne
obžalovaný vykonal na T. N. súlož tak, že ležiac na nej, vsunul svoj stoporený pohlavný úd do jej
pohlavného ústrojenstva, počas súlože jej pridŕžal ruky nad hlavou svojimi rukami, po čom ejakuoval
mimo nej. Po chvíli ležiac vedľa poškodenej zaspal, a vtedy sa T. N. pokúsila zobrať spod postele kľúče a
telefón, na čo sa obžalovaný S. prebral, kázal jej, aby veci dala späť a opäť ju stiahol na posteľ, opakoval

jej ako ju miluje, bozkával ju po tvári a krku a znovu proti jej vôli, hoci s tým nesúhlasila a žiadala ho,
aby ju pustil a podobne, vykonal takým istým spôsobom pohlavný styk, a to tak, že poškodená ležala
na chrbte a obžalovaný, držiac jej ruky nad hlavou svojimi rukami, vsunul jej svoj stoporený pohlavný úd
do pohlavného ústrojenstva, po čom ejakuoval mimo nej. Potom opäť vedľa nej na chvíľu zaspal, držiac
ju rukou okolo tela, po chvíli jej znovu začal vyznávať lásku a po tretíkrát s ňou vykonal pohlavný styk

takýmistýmspôsobom,želežalanachrbteaonvnikoldojejpohlavnéhoústrojenstvasvojimstoporeným
pohlavným údom ležiac na nej a pridŕžajúc jej ruky nad hlavou, po čom ejakuoval mimo nej. Znovu
zaspala, a vtedy sa poškodená obliekla, ľahla si na vedľajšiu posteľ a zaspala tiež.

o s l o b o d z u j e ,

nakoľko skutok nie je trestným činom. o d ô v o d n e n i e :

Okresný prokurátor v Považskej Bystrici podal na obžalovaného obžalobu pre pokračovací zločin
znásilnenia podľa § 199 ods. 1, 2 písm. a), b) Tr. zák. s poukázaním na ustanovenie § 138 písm. a) Tr.

zák., § 139 ods. 1 písm. a) Tr. zák., § 127 ods. 1 Tr. zák. a zločin obmedzovania osobnej slobody podľa
§ 183 ods. 1, 2 písm. a), d) Tr. zák. s poukázaním na ustanovenie § 138 písm. a) Tr. zák., § 139 ods.
1 písm. a) Tr. zák., § 127 ods. 1 Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť tak, že dňa 11.12.2010 asi o 02.00
hod., v bare Bajkal v Považskej Bystrici, najskôr žiadal T. N., nar. X.X.XXXX, trvale bytom R. - D. č. XXX,
okres Považská Bystrica, aby s ním išla von, že sa s ňou chce rozprávať, ťahajúc ju za kapucňu zimnej
bundy, čo urobila, následne pred barom jej priložil tvrdý predmet - plastovú napodobeninu krátkej strelnej

zbrane čiernej farby na chrbát medzi lopatky a povedal, aby nekričala a išla s ním, lebo inak ju zastrelí,
čo zo strachu urobila, lebo nevedela, čoho je schopný, pretože jej predtým viackrát poslal na jej mobilný
telefón výhražné SMS správy (že ju zabije, aj jej rodinu a pod., nakoľko sa s ním chcela rozísť), po čom
obvinený, držiac ju stále za kapucňu bundy a tlačiac tvrdý predmet na jej chrbát, ju viedol pred sebou
okolo reštaurácie Terno, objektu polície, cez Kukučínovu ulicu až ku Hotelu Garni v Považskej Bystrici,

kde bol ubytovaný, pred hotelom zložil napodobeninu zbrane do vrecka bundy, s poškodenou vošiel dnu,
zobral kľúče pri recepcii a opäť jej zdôraznil, aby sa o nič nepokúsila, lebo ju zabije, vyviezli sa spolu
výťahom na 3. poschodie, kde sa jej opäť vyhrozil, že jej nepomôže žiadne kričanie, lebo na poschodí
nikto iný nie je. Potom odomkol izbu číslo 301, spolu vošli dnu, uzamkol vchodové dvere, prešli cez malú
chodbičku do izby, na ktorej tiež zamkol vchodové dvere, po čom kľúče, mobilný telefón poškodenej,

ktorý vypol a svoj mobilný telefón vhodil za posteľ pri stene, kázal poškodenej, aby si vyzliekla bundu
a keď odmietla, vyzliekol jej ju sám, vzápätí sa obvinený vyzliekol donaha a na stolík pri posteli, na
ktorom ležal kuchynský nôž s čiernou plastovou rúčkou, položil maketu zbrane, o ktorej si poškodená
myslela, že je pravá a preto, keď jej prikázal, aby sa vyzliekla, čo nechcela urobiť, ani nekládla veľký
odpor, keď ju vyzliekal obvinený sám, stiahol jej tričko, podprsenku, čižmy, pančuchové nohavice, rifle a

malé nohavičky a aj keď ho žiadala, aby ju nechal, odtláčala ho od seba rukami a jednotlivé časti odevov
si aj pridŕžala, nedbal na to, následne ju povalil na chrbát na posteľ, ľahol si na ňu, pričom si uvedomila
aj jeho fyzickú prevahu a mala strach aj z ďalšej vyhrážky, že ak sa bude brániť, že ju podreže, preto sa
zo strachu podvolila jeho konaniu, pretože si uvedomila aj to, že ďalší odpor, by mohol situáciu zhoršiť.
Následne obvinený vykonal na T. N. súlož tak, že ležiac na nej, vsunul svoj stoporený pohlavný úd do

jej pohlavného ústrojenstva, počas súlože jej pridŕžal ruky nad hlavou svojimi rukami, po čom ejakuoval
mimo nej. Po chvíli ležiac vedľa poškodenej zaspal a vtedy sa T. N. pokúsila zobrať spod postele kľúče
a telefón, na čo sa obvinený S. prebral, kázal jej, aby veci dala späť a opäť ju stiahol na posteľ, opakoval
jej ako ju miluje, bozkával ju po tvári a krku a znovu proti jej vôli, hoci s tým nesúhlasila a žiadala ho,
aby ju pustil a podobne, vykonal takým istým spôsobom pohlavný styk, a to tak, že poškodená ležala

na chrbte a obvinený, držiac jej ruky nad hlavou svojimi rukami, vsunul jej svoj stoporený pohlavný úd
do pohlavného ústrojenstva, po čom ejakuoval mimo nej. Potom opäť vedľa nej na chvíľu zaspal, držiac
ju rukou okolo tela, po chvíli jej znovu začal vyznávať lásku a po tretíkrát s ňou vykonal pohlavný styk
takýmistýmspôsobom,želežalanachrbteaonvnikoldojejpohlavnéhoústrojenstvasvojimstoporeným
pohlavným údom ležiac na nej a pridŕžajúc jej ruky nad hlavou, po čom ejakuoval mimo nej. Znovu

zaspal a vtedy sa poškodená obliekla, ľahla si na vedľajšiu posteľ a zaspala tiež. Prebudila sa toho
istého dňa asi o 7.30 hod., po čom povedala obvinenému, že ju budú hľadať, preto jej kázal aktivovať
mobilný telefón, z ktorého v jej mene poslal SMS správu bratovi poškodenej - W. N. v tom znení, že je
v poriadku a telefón opäť vypol, následne z izby odišiel, dvere za sebou zamkol, po chvíli sa však vrátil
a chcel sa s poškodenou N. rozprávať, pričom takto zotrvali na izbe až do 18.30 hod. dňa 11.12.2010,

kedy obvinený opäť z izby vyšiel von, za sebou vchodové dvere neuzamkol, preto si T. N. zobrala všetky
svoje veci a chcela ujsť, pri výťahu však stretla obvineného S., ktorý jej prikázal vrátiť sa s tým, že preto,
že sa pokúsila ujsť, ju už nepustí vôbec, vrátili sa do izby, ale nakoniec asi o 19.30 hod. jej obvinený
vrátil mobilný telefón a povedal, že môže odísť, po čom s ňou išiel cez Kukučínovu ulicu až po kruhový
objazd k budove polície, odkiaľ poškodená T. N. išla sama do H. v Považskej Bystrici, za bratom W. N.,

ktorému poslala zároveň SMS správu, že je v poriadku, že môže byť rád, že je živá a ešte toho dňa vo
večerných hodinách vec oznámila polícii.

Súd vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie a to výsluchom obžalovaného, svedkyne T. N., F. N.,
W. N., W. N. J.. W. T., Y. T., W. T., S. J., Y. U., U. F., P. C., znalca MUDr. Juraja Kosorinského, PhDr.

Andreja Franeka, prečítal svedecké výpovede M. T., W. H., Z.. J. M., D. X., W. X., K. X., S. S., G. S., J.K., P. U., prečítal znalecké posudky a na základe ostatného dôkazného materiálu ustálil, že obžalovaný
sa svojim konaním dopustil zločinu obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods.1, 2 písm. a), d)
Tr. zák., pričom pokiaľ ide o zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1, 2 písm. a), b Tr. zák. súd nemal za

preukázané, že obžalovaný naplnil aj znaky tohto zločinu.

Pokiaľ ide o zločin obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, 2 písm. a), d) Tr. zák., obžalovaný
či už v prípravnom konaní, ale aj na hlavnom pojednávaní zotrval na svojej výpovedí, že sa necíti byť
vinný zo spáchania trestnej činnosti. K samotnému skutku uviedol, že sa s poškodenou N. stretol na

diskotéke v bare Bajkale. Poprel, že by poškodenú násilím vytiahol z baru a nepoužil žiadne násilie a
nenútil ju k tomu, aby odišla s ním do hotela Garni. Naopak, bola to práve poškodená, ktorá chcela
mať s ním pohlavný styk a súhlasila s tým, že prespí u neho na hoteli. Na hotel s ním išla dobrovoľne,
dobrovoľne sa s ním na izbe milovala, pričom k pohlavnému styku nedošlo pre jeho neschopnosť.
Poškodená bola na izbe dobrovoľne, v ničom jej nebránil a dokonca ju bol potom odprevadiť. Žiadnym
nožom, i keď ho mal a tak isto aj maketu pištole, tak túto vôbec nepoužil. Poškodená si to podľa jeho

názoru vymyslela, aby sa mu pomstila.

Obrana obžalovaného v tomto smere bola jednoznačne potvrdená výpoveďou poškodenej T. N.,
ktorá bola viackrát vypočutá v prípravnom konaní a na hlavnom pojednávaní, kde zotrvala na svojej
výpovedi. Vo svojej výpovedi v podstate uviedla to ako je uvedené vo výroku. Jednoznačne potvrdila, že

obžalovaný ju násilím donútil ísť s ňou na hotel Garni. Ťahal ju za kapucňu bundy, pred barom jej priložil
maketu pištole na chrbát medzi lopatky, pričom nevedela, že ide len o maketu a vzhľadom k tomu, že
sa jej už predtým viackrát vyhrážal, mala obavu, aby svoje vyhrážky neuskutočnil a z tejto obavy a proti
svojej vôli išla s obžalovaným na hotel. Pri prechode cez recepciu sa jej predtým vyhrozil, aby sa o nič
nepokúšala. Po príchode na izbu zamkol dvere, kľúče hodil na posteľ, na stolík položil nôž a maketu

pištole a proti jej vôli ju zadržiaval na izbe až do 19.30 hod., kedy ju pustil.

Vo veci boli vypočutí viacerí svedkovia, jednak priateľky poškodenej Y. T., W. T., S. J., Y. U., U. F., P.
T., ktoré sa ku skutku v podstate priamo nevyjadrovali a ani sa k nemu nevedeli vyjadriť, v podstate
vypovedali len o okolnostiach pred spáchaním trestnej činnosti.

Obdobne vypovedali aj ďalší svedkovia F. N., W. N., W. N., príbuzní poškodenej a pokiaľ sa ku skutku
vyjadrili, ide o výpoveď sprostredkovanú, resp. hovorili len to, čo im povedala samotná poškodená.

Z prečítanej výpovede svedkyne Y., recepčnej hotela Garni, súd zistil, že po príchode obžalovaného s

poškodenou si nič podozrivé nevšimla.

Pokiaľ ide o ostatné prečítané svedecké výpovede, tieto sa netýkajú priamo trestnej činnosti, resp. sa
k nej nevyjadrujú.

Z prečítaného znaleckého posudku PhDr. Kataríny Kozúbkovej, súd zistil, že vierohodnosť osobnosti
mladistvej T. N. je dostatočne vysoká, obdobne aj vierohodnosť samotnej výpovede.

Znalec PhDr. Andrej Franek, znalec z odboru psychológia uviedol, že v prípade obžalovaného ide o
emočne nestabilnú poruchu osobnosti - hraničný typ. Jeho vzťah k poškodenej T. N. a ku svojmu

okoliu v dobe páchania trestnej činnosti bol egoisticko majetnícky. Proklamoval neexistujúci citový vzťah
voči poškodenej, nárokoval si na jej priazeň, ako na svoj majetok a následne s ňou manipuloval a
vydieral ju, čo je typické u psychopatov. Jeho agresivita je zvýšená a impulzná. Jeho afektivita je
labilná. Voči poškodenej ako aj voči svojmu okoliu mal tendenciu manipulovať, vydierať a vyhrážal sa
sebapoškodzovaním. Schopnosť takého konania ovládať je u neho nepredvídateľná. Porucha pamäti u

neho nebola zistená. Obžalovaný má sklony ku klamstvám a skresľovaniu a nadsadzovaniu skutočnosti.
Jeho postoje sú charakterizované obrannou stratégiou a skrytou snahou maskovať skutočné zážitky.
Časť jeho obrannej stratégie je aj snaha premietnuť svoje protiprávne konanie do nadsadených
negatívnych vlastností poškodenej N.. Uvádzané skutočnosti podstatne znižujú vierohodnosť jeho
výpovede. Má sklony k znižovaniu svojej zodpovednosti za prípadné protiprávne konanie. Jeho vzťah

k zodpovednosti za svoje konanie je alibistický.

Znalec MUDr. Juraj Kosorinský z odboru psychiatria uviedol, že preskúmaním duševného stavu
obžalovanéhonezistiliunehožiadneduševnéochorenie,aniduševnúporuchu.Vprípadeobžalovanéhosa jedná o emočne nestabilnú poruchu osobnosti s črtami emočnej nestálosti, impulzivity, nedostatočnej
racionálnej kontroly v správaní. V čase spáchania trestnej činnosti mohol rozpoznať nebezpečenstvo
svojho konania a mohol svoje konanie ovládať a v plnej miere chápe zmysel a účel trestného konania a

jeho pobyt na slobode nie je nebezpečný a nie je potrebná žiadna forma liečenia.

Z prečítanej zápisnice o konfrontácii súd zistil, že obžalovaný a poškodená N. zotrvali na svojich
výpovediach.

Vzhľadom na takto prevedené dokazovanie potom súd ustálil skutkový stav ohľadne zločinu
obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, 2 písm. a), d) Tr. zák., tak ako je uvedené vo
výroku. Vo veci bolo vykonané pomerne rozsiahle dokazovanie výsluchom obžalovaného, poškodenej
N., ako aj ďalších svedkov, no v konečnej miere súd musí konštatovať a v rozhodujúcej miere vychádzal
z tej skutočnosti, že išlo o trestnú činnosť, ktorá v rozhodujúcej miere mohla objasniť len poškodená
N., nakoľko nikto iný nebol priamo prítomný pri jej páchaní. Pokiaľ boli vypočutý viacerí svedkovia,

je pravdou, že sa vyjadrovali aj k trestnej činnosti, ale išlo o výpovede, ktoré objasňovali okolnosti
pred a po spáchaní trestnej činnosti a títo v podstate potvrdzovali len veľmi okrajovo a nepriamo a
nevyjadrovali sa k podstate veci. Z tohto dôvodu súd pri ustaľovaní skutkového stavu vychádzal len z
výpovede obžalovaného a poškodenej N.. Súd v tomto smere neuveril obrane obžalovaného, nakoľko
túto nemal potvrdenú žiadnym dôkazom, či už priamym alebo nepriamym, resp. iným dôkazom. Naopak

súd nemal dôvod neveriť výpovedi poškodenej N., nakoľko táto zotrvala na svojej výpovedi, či už v
prípravnom konaní alebo na hlavnom pojednávaní, kde jednoznačne potvrdila, že obžalovaný proti
jej vôli bránil užívať osobnú slobodu tak, ako je uvedené vo výroku. Podľa súdu, tento mal skutok
jednoznačnepotvrdenýspomínanouvýpoveďoupoškodenejN..Ovierohodnostijejvýpovedesúdnemal
pochybnosti, s prihliadnutím aj na závery znaleckého posudku PhDr. Kozúbkovej. Súd v tomto smere

nemohol neprehliadnuť tú skutočnosť, že obžalovaný bol v minulosti právoplatne odsúdený Okresným
súdom Pezinok sp. zn. 3T/224/2010 a Okresným súdom Vranov nad Topľou sp. zn. 2T/82/2009, za
obdobnú, resp. totožnú trestnú činnosť, z čoho je zrejmé, že obžalovaný má sklony k páchaniu takejto
trestnej činnosti, pričom aj závery znalca PhDr. Franeka svedčia o násilníckej povahe obžalovaného. Z
tohto dôvodu potom súd ustálil skutkový stav tak, ako je uvedené vo výroku. Po právnej stránke potom

jeho konanie kvalifikoval ako zločin obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, 2 písm. a), d) Tr.
zák., s poukázaním na § 138 písm. a) Tr. zák., § 139 ods. 1 písm. a) Tr. zák., § 127 Tr. zák. teda, že inému
(poškodenej N.) bez oprávnenia bránil užívať osobnú slobodu a čin spáchal závažnejším spôsobom
konania, so zbraňou (§ 138 písm. a) Tr. zák.) a na chránenej osobe (poškodená N.), § 139 písm. a) Tr.
zák. v zmysle § 127 ods. 1 Tr. zák. Dieťaťom sa na účely trestného zákona rozumie osoba mladšia ako

osemnásť rokov, čo v čase trestnej činnosti poškodená N. nemala. Obžalovaný potom naplnil všetky
znaky uvedeného trestného činu, či už po subjektívnej ako aj objektívnej stránke.

Obžalovaný v podstate nie je hodnotený z miesta bydliska, napriek tomu, že má trvalý pobyt, nakoľko
nemajú o ňom žiadne záznamy. Po pracovnej stránke nie je hodnotený. Súdne trestný bol doposiaľ trikrát

v roku 2005 pre trestný čin vydierania podľa § 235 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zák. podmienečným tretom
a v roku 2011 pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 Tr. zák., podmienečným
trestom, v oboch prípadoch ako už bolo spomínané vyššie ide o obdobnú trestnú činnosť. Okrem toho
bol právoplatne odsúdený za majetkovú trestnú činnosť v roku 2008 trestom odňatia slobody.

Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadol najmä na spôsob spáchania činu, jeho následok,
zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu obžalovaného, jeho
pomery a možnosť jeho nápravy. Po zhodnotení všetkých týchto skutočností, s prihliadnutím na jeho
doterajší život, závažnosť jeho trestnej činnosti, na tú skutočnosť, že má sklony k páchaniu tohto druhu
trestnej činnosti a dospel k záveru, že na jeho nápravu je potrebné a nevyhnutné uloženie uvedeného

druhu trestu, nakoľko len takýmto trestom sa zabezpečí zákonom sledovaný účel trestu, ktorým je
ochrana spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí
podmienkynajehovýchovuktomu,abyviedolriadnyživotasúčasneinýchodradíodpáchaniatrestných
činov. Súd uložil obžalovanému súhrnný trest, vzhľadom k tomu, že ho odsudzoval za trestný čin, ktorý
spáchal skôr ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin,

podľa zásad na uloženie úhrnného trestu. Spolu s uložením súhrnného trestu súd zruší výrok o treste
uloženom obžalovanému skorším rozsudkom, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo
nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Súhrnný trest nesmie
byť miernejší ako trest uložený mu skorším rozsudkom. Súd pri ukladaní trestu vychádzal z aspiračnejzásady (§ 41 ods. 2 Tr. zák.), t.j. že v prípade, že jeden z viacerých trestných činov je zločin, zvyšuje
sa horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu z nich najprísnejšieho o jednu tretinu a
súd uložení obžalovanému trest nad jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby odňatia slobody. Súd

ďalej vychádzal z ustanovenia § 38 ods. 7 Tr. zák. teda, že ustanovenia ods. 4 a 6 sa nepoužijú, ak sa
súčasne ukladá zvýšený úhrnný alebo súhrnný trest podľa § 41 ods. 2 alebo podľa § 42, ak by súčasne
použitie týchto ustanovení bolo pre páchateľa neprimerane prísne, preto ustanovenie o priťažujúcich
okolnostiach nepoužil.

Pre výkon trestu súd zaradil obžalovaného do ústavu so stredným stupňom stráženia, nakoľko už bol
posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu
bol uložený za úmyselný trestný čin.

Súd uložil obžalovanému aj trest prepadnutia veci a to jednej plastovej hračkovej pištole a jedného
kuchynského noža, nakoľko tieto veci použil na spáchanie trestného činu.

Okresný prokurátor podal na obžalovaného aj obžalobu pre pokračovací zločin znásilnenia podľa § 199
ods. 1, 2 písm. a), b) Tr. zák., § 139 ods. 1 písm. a) Tr. zák., § 127 ods. 1 Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť
tak, ako je uvedené vo výroku. Súd vykonal ohľadne tohto zločinu dokazovanie v podstate v rozsahu
ako pri zločine obmedzovania osobnej slobody. V tomto smere súd musí konštatovať pri hodnotení

vykonaných dôkazov v podstate vychádzal len z výpovede obžalovaného a výpovede poškodenej N.,
nakoľko ide o trestnú činnosť, pri ktorej boli priamo len obžalovaný a poškodená. K trestnej činnosti boli
vypočutí aj ďalší svedkovia, ktorí sa k trestnej činnosti vyjadrujú len nepriamo, resp. okrajovo a to ku
skutočnostiam pred a po spáchaní trestnej činnosti, resp. sprostredkovane len k okolnostiam, ktoré im
oznámila poškodená. V tomto smere preto nepovažoval súd ani za rozhodujúce sa s nimi zaoberať. Pri

ustaľovaní skutkového stavu preto vychádzal len z výpovede obžalovaného a poškodenej N..

Obžalovaný sa k spáchaniu trestnej činnosti, či už v prípravnom konaní, ako ja na hlavnom pojednávaní
nepriznal. Od samého počiatku popiera spáchanie trestnej činnosti. Vo svojej výpovedi uviedol, že do
poškodenej sa zaľúbil, poškodená s ním dobrovoľne odišla na hotel, pričom sa sama vyzliekla, spolu

vykonali len orálny styk, nakoľko nebol schopný pohlavného styku, pričom to bola práve poškodená,
ktorá bola iniciátorom orálneho styku. žiadnom prípade sa poškodenej nevyhrážal a v žiadnom prípade
ju neznásilnil. Všetko bolo zo strany poškodenej dobrovoľné.

Obrana obžalovaného mala byť vyvrátená výpoveďou poškodenej N.. Táto bola v prípravnom konaní

viackrát vypočutá, kde potvrdzovala, že ju obžalovaný znásilnil a vykonal na nej súlož proti jej vôli, mala
z neho strach, väčší odpor nekládla, nakoľko mala obavu, že by si situáciu ešte zhoršila. Na hlavnom
pojednávaní však svoju výpoveď zmenila. Keď prišli na izbu vyzliekol ju a hodil na posteľ a znásilnil ju.
Podrobnejšiesapoškodenánahlavnompojednávanínevedelavyjadriť.Väčšinoubolaticho,odpovedala
len na otázky, pričom jednoznačne uviedla, že sa jej nevyhrážal nožom ani pištoľou a neuviedla ani

žiadny iný spôsob násilia, ktorý mal byť použitý pri pohlavnom styku. Celkom mala s ním asi dvakrát
alebo trikrát styk. Nič iné jej neurobil, len jej chytil ruky. Nôž mal len preto, že si chcel podrezať žily. Po
prvom pohlavnom styku zaspali a zobudili sa okolo 8.00 hod. Viac a podrobnejšie sa k veci nevyjadrila.

Svedok MUDr. W. T., pri gynekologickom vyšetrení spolu s MUDr. Y. nezistili u poškodenej

žiadne známky násilia ani poranenia a preto sa nemohol vyjadriť, či k znásilneniu došlo alebo nie.

Vzhľadom na takúto dôkaznú situáciu bol potom súd toho názoru, že obžalovaný svojim konaním
nenaplnil znaky zločinu znásilnenia. Vychádzajúc zo zásady ústnosti a bezprostrednosti hlavného
pojednávania potom súd dospel k záveru, že obžalovaný sa nedopustil znásilnenia tak, ako bola na neho

podaná obžaloba. Poškodená vo svojej výpovedi nepotvrdila, že by sa jej obžalovaný vyhrážal alebo
použil iný násilný spôsob k tomu, aby ju donútil k súloži. Poškodená napriek viacerým otázkam neuviedla
žiadny spôsobom násilia, ktorým by ju obžalovaný donútil k súloži. V tejto dôkaznej situácii súd nemal
žiadny iný priamy dôkaz, ktorý by obžalovaného usvedčoval zo spáchania skutku. Naopak aj ošetrujúci
lekár, ktorý vyšetroval poškodenú nezistil žiadne známky násilia, ani poranenia, ani sa nevedel vyjadriť,

že by došlo k znásilneniu. Pokiaľ boli vo veci vypočutí ďalší svedkovia, títo sa k veci priamo nevyjadrujú,
resp. uvádzajú okolnosti pred a po čine, tak ako to už bolo spomínané vyššie a neobjasňujú podstatu
skutku. V takejto dôkaznej situácii potom súd nemal iné východisko, len konštatovať, že neboli naplnenévšetky znaky uvedeného zločinu. Jednoznačne nebolo preukázané, že by obžalovaný násilím alebo
hrozbou bezprostredného násilia donútil poškodenú k súloži, resp. nebolo preukázané žiadne násilie.

S prihliadnutím na tieto skutočnosti potom súd obžalovaného spod tohto trestného činu oslobodil,
nakoľko nebolo preukázané, že skutok je trestným činom.

Poučenie:

Tento rozsudok môže odvolaním napadnúť:

a) p r o k u r á t o rpre nesprávnosť, ktoréhokoľvek výroku,

b) o b ž a l o v a n ý pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v
rozsudku, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie
skutku uvedeného v obžalobe,

c) p o š k o d e n ý pre nesprávnosť výroku o náhrade škody,

d) z ú č a s t n e n á o s o b a pre nesprávnosť výroku o zhabaní vecí.

Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku, môže ho napadnúť aj preto, že

taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo, že chýba (§ 307 Tr. por.).

V neprospech obžalovaného môže rozsudok napadnúť odvolaním prokurátor; len čo do povinnosti na
náhradu škody má toto právo aj poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.

V prospech obžalovaného môže rozsudok odvolaním napadnúť okrem obžalovaného a prokurátora i
príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Prokurátor
môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného (§ 308 ods. 2 Tr. por.).

Odvolanie sa podáva na súde, proti ktorého rozsudku smeruje a to do 15 dní od oznámenia rozsudku.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1
Tr. por.).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.