Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, November 28, 2011

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 6T/17/2002

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4102897862
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Pamela Záleská

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2011:4102897862.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, samosudcom Mgr. Pamelou Záleskou, v trestnej veci obžalovaného K. C. a spol.,

pre trestný čin krádeže spolupáchateľstvom podľa § 9 odsek 2 k § 247 odsek 2 písmeno a), odsek 4
Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 399/2000 Z. z. a iné, na hlavnom pojednávaní
konanom v Nitre dňa 28.11.2011 takto

r o z h o d o l :

obžalovaní
1/ K. C. , narodený XX.XX.XXXX v Y.,
naposledy trvale bytom Y., Na J. číslo X,
ušlý,

2/ I. R. , narodený XX.XX.XXXX v Y.,
trvale bytom Q. pri Y.,
Y. ulica číslo XX/XXX,

s a u z n á v a j ú z a v i n n ý c h , ž e :

obžalovaní K. C. a I. R.

1/ dňa 02.03.2001 v čase približne o 01.45 hodine v Nitre na Hviezdoslavovej ulici pred domom číslo
33 spoločne potom, čo mechanicky poškodili mechanizmus elektrického otvárania tak, že odlomili
skrutku držiacu rameno brány, ktorá uzatvárala prístup k jednotlivým domom, odcudzili príves za osobné
motorové vozidlo značky Pongratz, EČ: NR 252 YC s nákladom dvanástich kusov plastových okien a
dverí, čím poškodenej spoločnosti B.G.H., s.r.o. Nitra, spôsobili škodu vo výške 167.454,- Sk (5.558,5é

eura), pričom odcudzené okná a dvere boli poškodenej spoločnosti vrátené bez poškodenia,

obžalovaný I. R.

2/ dňa 17.10.2000 v autobazáre Studený v Krškanoch firmy I.M.I. AUTO, s.r.o. Nitra, Cabajská
cesta č.10, po predložení príslušných dokladov uzatvoril zmluvu o finančnom leasingu č.3257 so
spoločnosťou Transeco Žilina, a.s., so sídlom na Hlinskej ulici č.25 na motorové vozidlo Škoda 1203

TAZ D modrozelenej farby, výrobné číslo karosérie: U5F1203KLROKM9117, výrobné číslo motora:
ADG001255, rok výroby 1995, pričom leasing mal splácať v štvrťročných splátkach a po uhradení prvej
splátky v sume 10.730,-Sk a poistného vo výške 2.700,-Sk si vozidlo prevzal, ďalšiu splátku splatnú dňa
01.02.2001 neuhradil, vozidlo nevrátil a dňa 17.11.2000 vozidlo založil v záložni v Šali za pôžičku vo
výške 50.000,-Sk na jeden mesiac, pričom v lehote peniaze záložni nevrátil a táto po lehote splatnosti
pôžičky vozidlo predala ďalšiemu záujemcovi, čím poškodenej spoločnosti Transeco a.s. Žilina, Hlinská
ulica č.25, spôsobil škodu vo výške 120.243,-Sk (3.991,30 eura),

t e d a :obžalovaní K. C. a I. R.

v bode 1/
spoločným konaním si prisvojili cudziu vec tým, že sa jej zmocnili, čin spáchali vlámaním a spôsobili
ta väčšiu škodu,

obžalovaný I. R.

v bode 2/
na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol iného do omylu a spôsobil tak na cudzom
majetku väčšiu škodu,
t ý m s p á c h a l i :

obžalovaní K. C. a I. R.

v bode 1/

prečin krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20k § 212 odsek 2 písmeno a), odsek 3 písmeno a)
Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 2 odsek 1 Trestného zákona,

obžalovaný I. R.

v bode 2/
prečin podvodu podľa § 221 odsek 2 Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 2 odsek 1
Trestného zákona.

Z a t o i m s ú d u k l a d á :

Obžalovanému K. C.

Podľa § 212 odsek 3 Trestného zákona, nezistiac žiadnu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 Trestného

zákona a nezistiac žiadnu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona, s použitím § 38 odsek 2
Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona súd výkon uloženého trestu podmienečne odkladá.
Podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu na 1 (jeden) rok.

Obžalovanému I. R.

Podľa § 221 odsek 2 Trestného zákona, zistiac poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno j) Trestného
zákona a zistiac priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno h) Trestného zákona, s použitím § 38 odsek

2 Trestného zákona a § 41 odsek 1 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden)
rok.

Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona súd výkon uloženého trestu podmienečne odkladá.
Podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu na 18 (osemnásť) mesiacov.

Podľa § 229 odsek 1 Trestného poriadku sa poškodené spoločnosti Transeco, a.s. a Kofis Leasing, a.s.
odkazujú s ich nárokom na náhradu škody na konanie o veciach občianskoprávnych.

o d ô v o d n e n i e :

Na základe obžaloby Okresného prokurátora v Nitre prejednal súd trestnú vec proti obžalovaným K.
C. a I. R. a dňa 28.11.2011 vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie prečítaním výpovedí oboch

obžalovaných, výsluchom svedkov N. S., E. E., K. R., R. R., K. E., G. G., L. R., prečítaním výpovedísvedkov C. I., R. N., Petra Drába a K. J. z prípravného konania, prečítaním znaleckého posudku znalca
Q.. K. G. a prečítaním listinných dôkazov ako aj oboznámením ďalšieho obsahu súdnych spisov v oboch
trestných veciach, spojených na spoločné konanie.

Z výsledkov vykonaného dokazovania bol zistený skutkový stav tak, ako je opísaný vo výrokovej časti
tohto rozsudku.

Obžalovaný K. C. sa opakovane a dlhodobo nezdržiaval v mieste svojho trvalého bydliska a ani

nepreberal poštové (súdne) zásielky, a preto súd po neúspešnom pátraní po jeho pobyte vykonal
dokazovanie na hlavnom pojednávaní proti nemu ako proti ušlému. Následne postupom podľa § 207
odsek 2 Trestného poriadku prečítal jeho výpovede z prípravného konania a zistil, že obžalovaný bol ku
skutku v bode 1/ vypočutý dvakrát, a to dňa 22.11.2001 a dňa 29.11.2001 a v obidvoch prípadoch využil
svoje zákonné právo a nevypovedal. Obžalovaný následne nevypovedal ani v konaní pred súdom na
hlavnom pojednávaní dňa 24.05.2002.

Obžalovaný I. Kováč sa hlavného pojednávania nezúčastnil. Pri informatívnom výsluchu dňa 26.01.2011
pred sudcom do zápisnice výslovne požiadal, aby sa hlavné pojednávania vykonali v jeho neprítomnosti
(č. l. 213). Keďže predvolanie na hlavné pojednávanie ako aj obidve obžaloby mu boli riadne doručené
a obžalovaný mal možnosť vyjadriť sa k zažalovaným skutkom v prípravnom konaní, mal súd za to,

že vec bude možné spoľahlivo objasniť aj v jeho neprítomnosti (§ 202 odsek 2 Trestného poriadku) a
zároveň dospel k záveru, že vzhľadom na § 202 odsek 4 Trestného poriadku sú splnené podmienky na
to, aby súd postupom podľa § 207 odsek 2 Trestného poriadku prečítal jeho skoršie výpovede, ktoré
obžalovaný učinil pred vyšetrovateľom.
Takto súd zistil, že ku skutku v bode 1/ obžalovaný dňa 01.06.2001 uviedol, že R. Magyari bol

spoluobžalovanému K. C. dlžný 80.000,- Sk, čo sa dozvedel v krčme u Sandokana, kde všetci spolu
sedeli niekedy v marci 2001. Keďže N. sa vyjadril, že peniaze nemá, chcel tento dlh C. splatiť tak, že
mu dal do zálohy plastové okná. Tieto boli najskôr všetci traja obhliadnuť u N. doma, potom išli späť k
Sandokanovi. Nevedel uviesť, prečo nezobrali okná hneď a ani to, ako sa N. so C. nakoniec dohodli.
Mali sa stretnúť o 22.00 hodine pri C., ale N. tam neprišiel. Stretli ho až na benzínovej pumpe Mol a

odtiaľ išli všetci traja a aj svedok I. Z. k N., on zacúval svoje vozidlo Ford Granada s ťažným zariadením
do dvora, ale kto otvoril bránu a akým spôsobom uviesť nevedel. Po pripojení vozíku, na ktorom boli
naložené plastové okná, odišli k otcovi C. na Čermáň, kde im okná pomáhal vykladať z vozíku aj I. Dráb.
Potom prišli policajti.
V konaní pred súdom na hlavnom pojednávaní dňa 24.05.2002 k tomuto skutku nevypovedal.

Ku skutku v bode 2/ sa obžalovaný vyjadril dňa 21.03.2002 tak, že sa necíti byť vinný, ale chápal,
že niekoho uviedol do omylu. Vozidlo prevzal za 50.000,- Sk, ale toto bolo nepojazdné. Preto do neho
nakúpil súčiastky, doklady o ich zakúpení však nemal.
Na hlavnom pojednávaní dňa 10.06.2002 sa k spáchaniu skutku čiastočne priznal, keď uviedol, že auto
nepredal, ale ho založil. Za auto zaplatil spoločnosti Transeco iba akontáciu a splátky následne neplatil,

lebo bol vo finančnej tiesni. Z toho dôvodu auto založil u pána I. v Šali. Nerozmýšľal, čo sa stane s autom,
ak peniaze I. nevráti. Priznal však, že I. mu povedal, že ak za založené auto nezaplatí, auto predá.

Svedkovia N. S., E. E., K. R., R. R., K. E., G. G. a L. R. na hlavnom pojednávaní zhodne uviedli, že pre
veľkýčasovýodstupsikuskutkomnedokážunaničspomenúťaspontánnetaknemohlivypovedať.Preto

súd postupom podľa § 211 odsek 2 písmeno b) Trestného poriadku prečítal ich výpovede z prípravného
konania a z nich zistil, že:
- svedok N. S. ku skutku v bode 1/ uviedol, že o odcudzení okien sa dozvedel od R. R., ktorý mu volal, že
jeho vozík s oknami niekto ukradol; plastové okná a dvere mal odložené na prívesnom vozíku vo dvore
pána R. a brána do tohto dvora bola uzamknutá;

- svedkyňa E. Borbélyová ku skutku v bode 1/ vypovedala, že pracovala v rozhodnom období v krčme
u Sandokana a v kritický deň R. N. v krčme nevidela, pretože ho tam nevidela už takmer rok;
- svedok K. R. ku skutku v bode 1/ vypovedal, že pracoval ako barman v rozhodnom období v krčme u
Sandokana a R. N. v krčme dlhší čas nevidel;
- svedok R. R. ku skutku v bode 1/ vypovedal, že ohlásil N. S. odcudzenie plastových okien z jeho dvora,

ale keďže zlodejov nevidel, nemohol ich opísať;
- svedok K. E. vypovedal ku skutku v bode 2/ a uviedol, že si uplatňuje nárok na náhradu škody vo výške
48.168,- Sk; auto kúpil na inzerát od C. I.;-svedokG.Škulauviedolkuskutkuvbode2/,žesiuplatňujenároknanáhraduškodyvovýške100.000,-
Sk za spoločnosť Kofis Leasing, pričom s K. E. uzatvorili leasingovú zmluvu na auto značky Škoda 1203,
ktoré K. E. riadne splácal a dňa 29.05.2001 bolo vozidlo zaistené políciou v Novom Meste nad Váhom;

- svedok L. R. ku skutku v bode 2/ vypovedal, že si uplatňuje nárok na náhradu škody vo výške 68.030,-
Sk za spoločnosť Transeco, pričom s obžalovaným I. R. uzatvorili zmluvu o finančnom leasingu na
auto značky Škoda 1203, kde obžalovaný uhradil len akontáciu v deň prevzatia vozidla 17.10.2000
(prvú splátku a poistné) a následne žiadnu splátku bez vysvetlenia neuhradil; upomienky ani výzvu na
odovzdanie vozidla a oznámenie o ukončení leasingu neprebral; dňa 29.05.2001 bolo vozidlo zaistené

políciou v Novom Meste nad Váhom u K. E..

Z výpovedí svedkov, prečítaných na hlavnom pojednávaní podľa § 211 odsek 1 Trestného poriadku,
súd zistil, že:
- svedok C. I. uviedol ku skutku v bode 2/, že obžalovaný I. R. odovzdal u neho v bazáre do zálohu
vozidlo značky Škoda 1203, za ktoré mu on zaplatil 50.000,-Sk a keďže mu peniaze v dohodnutom

termíne nevrátil, auto následne predal K. E. prostredníctvom spoločnosti Kofin Leasing;
- svedok R. N. sa ku skutku v bode 1/ vyjadril, že v čase od 15.12.2000 do 03.04.2001 bol v Rakúsku a
obžalovanému K. C. nedlhoval žiadne peniaze, žiadne okná mu nespomínal a ani žiadne plastové okná
nevlastnil; na tejto výpovedi svedok opakovane zotrval;
- svedok I. Z. vypovedal ku skutku v bode 1/, že R. N. nepozná a priznal, že v kritický deň pomáhal

obom obžalovaným vykladať okná z prívesného vozíka, lebo auto, na ktorom okná obžalovaný priviezli,
nedokázalo zacúvať do dvora;
- svedok K. J. uviedol ku skutku v bode 1/, že brána, za ktorou sa vo dvore nachádzal prívesný vozík
s plastovými oknami a dverami, bola mechanicky poškodená, pretože skrutka M12, ktorá drží rameno
brány, bola odlomená; brána sa otvárala diaľkovým ovládačom, domácim telefónom a kľúčikom; bez

kľúča sa brána potom nedala otvoriť bez poškodenia.

Zo znaleckého posudku č. 058/2002 Ing. K. G., znalca z odboru cestná doprava, ktorý súd prečítal na
hlavnom pojednávaní podľa § 211 odsek 4 Trestného poriadku a takto zistil, že všeobecná hodnota
osobného motorového vozidla značky Škoda 1203 TAZ 1900 D, EČV: NR 328 AI, predstavovala ku dňu

17.11.2000 čiastku vrátane DPH (dane z pridanej hodnoty) 120.243,- Sk.

Súd na hlavnom pojednávaní oboznámil aj ostatný obsah trestného spisu, z neho najmä prečítal na
vec sa vzťahujúce listinné dôkazy, teda zápisnicu o obhliadke miesta činu a fotodokumentáciu, odpisy
registratrestov,správyopovestiobžalovanýchzObvodnéhoúraduNitra,zMestaNitra,zobceIvankapri

Nitre a z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, ďalej leasingovú zmluvu, splátkový kalendár a zmluvné
podmienky, protokol o prevzatí vozidla, faktúry a vypovedanie zmluvy, tiež vyčíslenie škody a daňové
doklady, protokol o prevzatí leasingu a list obžalovaného I. R..
Z odpisu registra trestov obžalovaného K. Studeného vyplynulo, že tento bol doposiaľ viackrát súdne
trestaný, naposledy v roku 2001 rozsudkom Okresného súdu Nitra sp. zn. 2T/130/2000, kedy mu bol

uložený podmienečný trest odňatia slobody vo výmere desať mesiacov, výkon ktorého mu bol odložený
na skúšobnú dobu do 17.10.2005.
V zmysle správy Obvodného úradu Nitra a správy z mesta Nitra obžalovaný K. C. nebol v čase do
spáchania skutku priestupkovo prejednávaný.

Z odpisu registra trestov obžalovaného I. R. súd zistil, že tento bol doposiaľ šesťkrát súdne trestaný,
avšak z toho v piatich prípadoch sa na neho už hľadí akoby nebol odsúdený. Naposledy bol potrestaný v
roku 2005 rozsudkom Okresného súdu Nitra sp. zn. 5T/154/2004, kedy mu bol uložený nepodmienečný
trest odňatia slobody vo výmere osem mesiacov, na výkon ktorého bol zaradený do I. NVS, následne bol
z jeho výkonu podmienečne prepustený a počas skúšobnej doby určenej na jeden rok sa už osvedčil.

V zmysle správy Obvodného úradu Nitra obžalovaný I. R. nebol v čase do spáchania skutku
priestupkovo prejednávaný. Z miesta bydliska z Obce Ivánka pri Nitre nebol hodnotený, pretože sa v
obci nezdržiaval.

Po vykonaní dokazovania súd zhodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného

na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či
tieto obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán. Súd mal z vykonaného
dokazovania za preukázané, že oba skutky sa stali tak, ako boli uvedené v skutkových vetách obžalôb
a že tieto vykazujú znaky trestných činov, pričom v bode 1/ obžalovaní naplnili svojim konaním všetkyzákonné znaky skutkovej podstaty prečinu krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 212 odsek 3
písmeno a) Trestného zákona s poukazom na § 2 odsek 1 Trestného zákona a v bode 2/ obžalovaný
I. R. naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu podvodu podľa § 221 odsek 2 Trestného

zákona s poukazom na § 2 odsek 1 Trestného zákona, a to tak po stránke subjektívnej ako i objektívnej.

Pokiaľ súd posudzoval skutok uvedený v bode 1/, vychádzal pri ustálení viny oboch obžalovaných z
výpovedí vo veci vypočutého poškodeného a svedkov, pretože obžalovaný K. C. sa k tomuto skutku
nikdynevyjadril(vždyvyužilsvojezákonnéprávonevypovedať)aobžalovanýI.R.sícepodrobnepopísal

udalosti, v ktorých malo spáchanie skutku svoj podklad, avšak po celý čas trestného stíhania tvrdil, že len
pomáhal spoluobžalovanému, a to v presvedčení, že tento má na tovar odvážaný z cudzieho pozemku
nárok.
K záveru, že sa skutok stal a že je aj správne označeným trestným činom, ktorý spáchali obžalovaní
spoločným konaním, dospel súd aj s poukazom na hodnotenie ďalších vykonaných dôkazov. Zo
spáchania tohto skutku obžalovaných usvedčujú jednoznačne listinné dôkazy (zákazkový list a dodací

list z 19.12.2007) a výpoveď svedka C. J., ktorý potvrdil verziu poškodeného o prenajatí ďalších častí
stavebného lešenia.
Okrem toho, zaoberajúc sa obranou obžalovaného I. R., založenou na tvrdení, že nevedel, že okná a
dvere spoluobžalovanému nepatria a nemôže si ich preto odviezť, súd tejto obrane neuveril a považoval
ju za účelovú. Po prvé, obžalovaný nedokázal identifikovať ani konkrétne opísať, kedy a za akých

okolností sa spoluobžalovaný mal dohodnúť na prevzatí okien a dverí, teda v čom mala spočívať
protislužba spoluobžalovaného pre svedka R. N., a to napriek tomu, že podľa jeho vlastného vyjadrenia
mal byť prítomný pri stretnutí spoluobžalovaného a tohto svedka. Po druhé, plastové okná a dvere
svedkovi R. N. vôbec nepatrili, ako to vyplynulo z výpovede poškodeného a ďalších svedkov a ani sa
nenachádzali na pozemku tohto svedka, ale na pozemku patriaceho firme B.G.H. Nitra.

V tejto súvislosti súd považuje za potrebné doplniť, že obrana obžalovaného bola celkom vyvrátená
výpoveďou samotného svedka R. N., ale aj výpoveďami ďalších svedkov, konkrétne E. E., K. R., ktorí
zhodne uviedli, že v kritickom čase sa svedok R. Magyiari v pohostinstve u Sandokana, kde malo prísť
k dohode o prevzatí okien a dverí do zálohu za údajnú dlžobu, neukázal a dlhší čas sa tam nezdržiaval,
pretože bol v tom čase v zahraničí. Okrem toho, svedok K. J. jednoznačne potvrdil, že brána, za ktorou

sa nachádzal prívesný vozík s odcudzeným tovarom, bola riadne uzamknutá a k odcudzeniu vecí prišlo
jej násilným otvorením. Aj z tohto dôkazu mal súd za preukázané, že obaja obžalovaní v dôsledku
prekonaniatejtoprekážkyjednoznačneanepochybnemuselivedieť,žesanejednáoprevzatiemateriálu
z pozemku R. N., ktorý by im dobrovoľne chcel dať do zálohu tovar za údajný dlh, ktorý mal voči
obžalovanému K. C..

Z vyššie uvedených dôvodov mal súd za to, že skutok bol v obžalobe správne právne kvalifikovaný
a konanie obžalovaných vyhodnotil z hľadiska úmyslu ako minimálne nepriamy úmysel podľa § 15
písmeno b) Trestného zákona, keď obžalovaní vedeli, že svojim konaním môžu porušiť záujem chránený
týmto zákonom (ochrana majetku) a pre prípad, že ten záujem porušia, boli s tým obaja uzrozumení.

Toto nepochybne vyplýva jednak zo spôsobu, akým obaja nakladali s vecami, ktoré im nepatrili a ktoré v
čase, kedy sa im dostali do sféry ich fyzickej dispozície, mali väčšiu hodnotu a jednak zo spôsobu, akým
sa k veciam dostali a ako s nimi ďalej nakladali. Keďže v čase od spáchania skutku nadobudol účinnosť
novelizovaný Trestný zákon, ktorý trestný čin krádeže umožňuje súdu posúdiť priaznivejšie pre oboch
páchateľov, aplikoval súd § 2 odsek 1 Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov.

Priaznivejšie posúdenie skutku pre páchateľov spočívalo v tom, že podľa § 247 odsek 2 písmeno a),
odsek 4 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov (účinného do 31.12.2005) bolo
možné páchateľa takéhoto trestného činu potrestať trestom odňatia slobody vo výmere na jeden až päť
rokov, zatiaľ čo podľa § 212 odsek 2 písmeno a), odsek 3 písmeno a) Trestného zákona č. 300/2005 Z.
z. v znení neskorších predpisov (účinného od 01.01.2006) je možné páchateľa takéhoto trestného činu

potrestať trestom odňatia slobody vo výmere na šesť mesiacov až tri roky.
Obaja obžalovaní si ako trestne zodpovedné subjekty privlastnili cudziu vec tým, že sa jej zmocnili, túto
vec získali prekonaním prekážky, ktorá vstupu na cudzí pozemok bránila a spôsobili tak na cudzom
majetku väčšiu škodu (škodu presahujúcu hranicu malej škody, ktorá je podľa § 125 odsek 1 Trestného
zákona vo výške 266 eur a škoda väčšia sa rovná najmenej desaťnásobku škody malej, teda sume

najmenej 2.660 eur a keďže okná a dvere boli v hodnote 5.58,50 eura, išlo o škodu väčšiu). Závažnosť
konania obžalovaných je určená spôsobom vykonania činu, výškou spôsobenej škody a tým, že obaja
konali minimálne v nepriamom úmysle.Spáchanie skutku v bode 2/ obžalovaný I. R. od začiatku čiastočne priznával, ale bránil sa tým, že nikoho
nechcel podviesť, len nemal peniaze a chcel na určité, časovo nešpecifikované obdobie, prechodne
riešiť odložením vozidla do autobazáru, kde ho mal v pláne po zlepšené jeho finančnej situácie vyplatiť

a vyzdvihnúť. Tvrdil, že sa v žiadnom prípade sa nechcel dopustiť skutku popísaného v obžalobe.
Súd napriek takto prezentovanému popretiu viny obžalovaným dospel po vykonaní dokazovania k
záveru, že obžalovaný je zo spáchania skutku usvedčovaný nielen výpoveďami svedkov, ale tiež celým
radom listinných dôkazov. Po vyhodnotení výpovedí svedkov v tejto veci, ktorí vypovedali buď priamo
pred súdom, alebo výpovede ktorých boli na hlavnom pojednávaní prečítané, mohol súd bezpečne

ustáliť, že skutok sa stal tak, ako je to uvedené v obžalobe okresného prokurátora.

Z výpovedí svedkov K. E., G. G., C. I. a L. R., mal súd za preukázané, že obžalovaný spáchal skutok
presne takým spôsobom a z takého dôvodu, ako sú tieto uvedené v obžalobe. Teda bol na mieste
činu, prevzal motorové vozidlo, toto následne odložil do bazára za 50.000,- Sk a navyše sám vo svojej
výpovedi potvrdil, že svedok C. I. mu povedal, že ak za založené auto nezaplatí, auto predá. Priebeh

celého skutkového deja je bezpečne zdokumentovaný (svedecké výpovede a listinné dôkazy), a to aj
z hľadiska chronologickej súslednosti.
Súd tak neuveril verzii obžalovaného aj preto, že v čase skutku mal finančné problémy a chcel ich riešiť,
či preklenúť peniazmi získanými zo založenia vozidla u svedka C. I. napriek tomu, že podľa zmluvy
mal povinnosť pravidelne štvrťročne platiť dohodnuté leasingové splátky, o čom nemohol mať žiadne

pochybnosti, či nejasnosti.

Okremtoho,súdvzaldoúvahypriustaľovanívinyobžalovanéhoajlistinnédôkazy,konkrétneleasingovú
zmluvu, splátkový kalendár a zmluvné podmienky, protokol o prevzatí vozidla, faktúry a vypovedanie
zmluvy, tiež vyčíslenie škody a daňové doklady, protokol o prevzatí leasingu, ktoré všetky svojim

obsahom korešpondovali výpovediam svedkov.

Z vyššie uvedených dôvodov mal súd za to, že skutok bol v obžalobe správne právne kvalifikovaný
a konanie obžalovaného vyhodnotil z hľadiska úmyslu ako nepriamy úmysel podľa § 15 písmeno b)
Trestného zákona, keď obžalovaný vedel, že svojim konaním môže ohroziť záujem chránený zákonom

(záujem na ochrane majetku) a pre prípad, že ho ohrozí, bol s tým minimálne uzrozumený.

Súd mal za to, že obžalovaný ako trestne zodpovedný subjekt na škodu cudzieho majetku seba obohatil
tým, že uviedol iného do omylu, keď sa pri podpise zmluvy o finančnom leasingu č.3257, predmetom
ktorej bolo motorové vozidlo značky Škoda 1203, zaviazal splácať štvrťročne leasingové splátky podľa

dohodnutého splátkového kalendára so spoločnosťou Transeco Žilina, a.s., pričom uhradil iba akontáciu
a následne už žiadnu splátku na účet spoločnosti neodviedol a ani nereagoval na výzvy a upomienky.
Závažnosť jeho konania vyplynula nielen z výšky spôsobenej škody, ale tiež zo skutočnosti, že sa pred
poškodeným zatajoval a konal v minimálne nepriamom úmysle.
Aj tento skutok obžalovaného posudzoval súd podľa trestného zákona, ktorého ustanovenia na

potrestanie páchateľa za trestný čin podvodu boli pre obžalovaného I. R. síce neboli priaznivejšie v
dôsledku nadobudnutia účinnosti Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov,
avšak súd aj napriek tomu aplikoval § 2 odsek 1 Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. v znení neskorších
predpisov, pretože potreba ukladania trestu úhrnného (za dva trestné činy) odôvodňovala postup len
podľa jedného Trestného zákona. Priaznivejšie posúdenie skutku pre obžalovaného neprichádzalo do

úvahy z hľadiska trestných sadzieb, pretože ako podľa § 250 odsek 1, odsek 3 Trestného zákona č.
140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov (účinného do 31.12.2005), tak aj podľa § 221 odsek 2
Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov (účinného od 01.01.2006) bolo možné
páchateľa takéhoto trestného činu potrestať trestom odňatia slobody vo výmere na jeden až päť rokov.
Právna kvalifikácia konania obžalovaného bola určovaná výškou spôsobenej škody, keďže spôsobil

na cudzom majetku väčšiu škodu, o ktorú sa podvodným konaním snažil obohatiť (škodu presahujúcu
hranicu malej škody, ktorá je podľa § 125 odsek 1 Trestného zákona vo výške 266 eur a škoda väčšia sa
rovná najmenej desaťnásobku škody malej, teda sume najmenej 2.660 eur a keďže podľa znaleckého
posudku malo auto v čase skutku hodnotu najmenej 3.991,30 eura, išlo o škodu väčšiu).

Priukladanítrestuvychádzalsúdzozákladnýchzásadukladaniatrestov,ktorésúupravenévustanovení
§ 34 Trestného zákona a s dôrazom na zásadu zákonnosti uložil obžalovaným tresty, zohľadniac pri tom
všetky kritériá, ktoré sú rozhodujúce nielen pre druh trestu, ale aj pre jeho výmeru.Súd tak náležite prihliadol najmä na spôsob spáchania činov, ich následky, zavinenie, pohnútku, tiež
poľahčujúce a priťažujúce okolnosti a bral tiež do úvahy osoby páchateľov, ich pomery a možnosť ich
nápravy.

Vo vzťahu k obžalovanému I. R. musel súd vziať do úvahy, že ho odsudzoval za dva úmyselné trestné
činy (podvod a krádež spolupáchateľstvom), spáchaných dvoma samostatnými skutkami, v dôsledku
čoho bolo povinnosťou súdu ukladať tomuto obžalovanému trest úhrnný, a to podľa zásad upravených
v § 41 odsek 1 Trestného zákona, kedy sa trest ukladá podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa

vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný. Z uvedených trestných činov bol vzhľadom na trestné
sadzby prísnejšie trestným prečin podvodu (trestná sadzba vo výmere na jeden rok až päť rokov).
U obžalovaného súd zistil poľahčujúcu okolnosť spočívajúcu v skutočnosti, že v čase pred spáchaním
oboch skutkov viedol z hľadiska Trestného zákona riadny život a zistil tiež jednu priťažujúcu okolnosť,
pretože obžalovaný v predmetnej veci spáchal viac trestných činov, konkrétne dva. Ich vzájomný a
vyvážený pomer preto nemal vplyv na druh a výmeru trestu.

Vzhľadom na všetky tieto skutočnosti a tiež nepochybný fakt, že od spáchania skutkov už uplynul dlhší
čas a obžalovaný svojim konaním oddialenie rozhodnutia súdu vo veci samej nezapríčinil, bol súd toho
názoru, že účel trestu bude u obžalovaného dosiahnutý aj uložením podmienečného trestu odňatia
slobody na samej spodnej hranici prísnejšej trestnej sadzby, a to vo výmere jedného roka, ktorého výkon
bude možné vzhľadom na splnenie podmienok v § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona odložiť na

skúšobnú dobu 18 mesiacov a že takto uložený trest bude postačovať na jeho nápravu a zároveň bude
trestom zákonným aj z hľadiska generálnej prevencie.

Druh a výmera trestu pre obžalovaného K. C. boli v tomto prípade stanovené zákonným ustanovením

§ 212 odsek 3 Trestného zákona, kedy zákon umožňuje uložiť trest odňatia slobody vo výmere na
šesť mesiacov až tri roky. Vzhľadom na absenciu akejkoľvek poľahčujúcej, či priťažujúcej okolnosti
u obžalovaného, jeho postoj k prejednávanému prípadu (vyhýbanie sa trestnému stíhaniu) ako aj
skutočnosť, že skutku sa dopustil ešte v roku 2001 (a k vyhláseniu rozsudku prišlo až s odstupom viac
ako 11 rokov) a na neskoršom rozhodnutí súdu mal svoj výrazný podiel, mal súd za to, že tak z hľadiska

individuálnej ako aj generálnej prevencie za primeraný a zákonu zodpovedajúci bude možné považovať
podmienečný trest odňatia slobody uložený na samej spodnej hranici, teda vo výmere šesť mesiacov a
jeho výkon mu podmienečne odložil na skúšobnú dobu jedného roka.

Keďže súd nemal dostatočným spôsobom preukázané nároky na nahradenie výšky škody spôsobenej

trestnou činnosťou obžalovaného I. R. poškodeným spoločnostiam Transeco, a.s. a Kofis Leasing, a.s.
a vyriešenie tejto otázky by si vyžiadalo vykonanie ďalšieho dokazovania, ktoré by už presiahlo potreby
trestného konania a tiež by ho výrazne predĺžilo, odkázal súd obe spoločnosti s ich nárokom na náhradu
škody na občianske súdne konanie.

S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti bolo rozhodnuté tak ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie najneskôr do 8 (ôsmych) dní odo dňa jeho doručenia,
prostredníctvom súdu, ktorý vo veci rozhodol, na Krajský súd v Nitre. Odvolanie má odkladný účinok.