Decision was made at the court Okresný súd Nitra
Judgement was issued by Mgr. Pamela Záleská
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 2T/174/2005
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4105011262
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Pamela Záleská
ECLI: ECLI:SK:OSNR:2011:4105011262.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra, samosudcom Mgr. Pamelou Záleskou, v trestnej veci obžalovaného V. F. pre trestný
čin podvodu spolupáchateľstvom podľa § 9 odsek 2 k § 250 odsek 1, odsek 5 Trestného zákona č.
140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov, na hlavnom pojednávaní konanom v Nitre dňa 28.11.2011
takto
r o z h o d o l :
obžalovaný
V. F. , narodený XX.XX.XXXX v N.,
naposledy trvale bytom M., N. č. X,
toho času bytom U. - P., N. D.,
P. č. XX,
s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e :
spoločne s občanmi Českej republiky, ktorých trestná vec bola prejednaná súdnymi orgánmi Českej
republiky:
1/ v presne nezistených dňoch v čase od 19.06.1992 do 28.08.1992 v Novom Jičíne v sklade Stavivá
Ostrava, a.s., na základe predchádzajúcej ústnej objednávky odobral na faktúry, s úmyslom tieto
nezaplatiť, stavebný materiál rôzneho druhu a množstva v celkovej sume 1.846.261,-Kčs (1.846.261,-
Sk), pričom faktúry neuhradil, tovar odpredal pod cenu a získané finančné prostriedky použil pre vlastnú
potrebu, čím poškodenému Stavivá Ostrava, a.s., spôsobil škodu vo výške 1.846.261,-Sk,
2/ dňa 22.06.1992 v RK Veľkoobchodné sklady, a.s. Ostrava - Radvanice, nakúpil na faktúru, s úmyslom
túto nezaplatiť, textilný tovar rôzneho druhu a množstva v celkovej hodnote 815.462,-Kčs (815.462,-
Sk), ktorý odpredal, získané peniaze použil pre vlastnú potrebu, pričom faktúru za odobratý tovar
neuhradil, čím poškodenému RK Veľkoobchodné sklady, a.s. Ostrava - Radvanice spôsobil škodu vo
výške 815.462,-Sk,
3/ dňa 15.07.1992 v Novom Jičíne v Prvej novinovej spoločnosti, a.s., nakúpil na faktúry, v úmysle
tieto neuhradiť, cigarety a tabakové výrobky rôzneho množstva a druhu, ako aj školské potreby v
celkovej hodnote 292.242,-Kčs (292.242,-Sk), pričom faktúry neuhradil, tovar predal a získané finančné
prostriedky použil pre vlastnú potrebu, čím poškodenej Prvej novinovej spoločnosti, a.s., Nový Jičín,
spôsobil škodu vo výške 292.242,-Sk,
4/ dňa 08.04.1993 Orlovej, za použitia uzavretej kúpnej zmluvy s firmou Železářství Laskovský, zakúpil
tovar-rôznenerezovéakovovévýrobkyvcelkovejhodnote56.292,-Kč(56.296,-Sk),vúmyslenezaplatiť
faktúru za prevzatý tovar, čím C. C. spôsobil škodu vo výške 56.296,-Sk,
5/ v čase od 17.12.1993 do 22.12.1993 v Maršovciach, okres Jablonec nad Nisou, v EWAKOMEX,
s.r.o., zakúpil na faktúry ozdobné sviečky, kozmetiku rôzneho druhu a množstva, ako aj vianočné
ozdoby rôzneho druhu a množstva v celkovej hodnote 638.593,-Kč, v úmysle faktúry za odobratý tovarneuhradiť, pričom časť tovaru predal a získané finančné prostriedky použil pre svoju vlastnú potrebu,
čím poškodenému EWAKOMEX, s.r.o., Maršovice, spôsobil škodu vo výške 556.143,-Sk.
t e d a :
v bodoch 1/ až 5/
spoločným konaním na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatil tým, že uviedol niekoho do
omylu a spôsobil tak na cudzom majetku značnú škodu,
t ý m s p á c h a l :
v bodoch 1/ až 5/
trestný čin podvodu spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 221 odsek 1, odsek 3 Trestného zákona č.
300/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov s poukazom na § 2 odsek 1 Trestného zákona č. 300/2005
Z. z. v znení neskorších predpisov.
Z a t o m u s ú d u k l a d á :
Podľa § 221 odsek 3 Trestného zákona, zistiac poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno j) Trestného
zákona a nezistiac žiadnu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona, s použitím § 38 odsek 2,
odsek 3 Trestného zákona a § 39 odsek 1, odsek 3 písmeno e) Trestného zákona trest odňatia slobody
vo výmere 23 (dvadsaťtri) mesiacov nepodmienečne.
Podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona sa zaraďuje na výkon uloženého trestu do ústavu na
výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 229 odsek 1 Trestného poriadku sa poškodené spoločnosti Prvá novinová spoločnosť, a.s.,
so sídlom Praha 4, Hvožďanská 5-7, DIČ: 01145795533 a EWAKOMEX, s.r.o. Maršovice, so sídlom
Jablonec nad Nisou, IČO: 473 089 40 a poškodený C. C., narodený XX.XX.XXXX, bytom F.S.A.
XXXX, G. C., N. republika, odkazujú so svojimi nárokmi na náhradu škody na konanie o veciach
občianskoprávnych.
o d ô v o d n e n i e :
Na základe obžaloby Okresného prokurátora v Nitre č. 1Pv 24/2005 prejednal súd trestnú vec proti
obžalovanémuV.F.avykonalnahlavnompojednávanídokazovanieprečítanímvýpovedíobžalovaného,
výsluchom svedkov J. F., F. Z., prečítaním výpovedí svedkov z prípravného konania ako aj prečítaním
listinných dôkazov a oboznámením ďalšieho obsahu spisu.
Z výsledkov vykonaného dokazovania bol zistený skutkový stav tak, ako je opísaný vo výrokovej časti
tohto rozsudku.
Obžalovaný V. F. sa hlavného pojednávania nezúčastnil, nakoľko písomne požiadal súd o vykonanie
hlavného pojednávania v jeho neprítomnosti. Keďže predvolanie na hlavné pojednávanie ako aj
obžaloba mu boli riadne doručené a obžalovaný mal možnosť vyjadriť sa k zažalovaným skutkom už
v prípravnom konaní, mal súd za to, že vec bude možné spoľahlivo objasniť aj v jeho neprítomnosti (§
202 odsek 2 Trestného poriadku) a zároveň dospel k záveru, že vzhľadom na § 202 odsek 4 Trestného
poriadku sú splnené podmienky na to, aby súd postupom podľa § 207 odsek 2 Trestného poriadku
prečítal jeho skoršie výpovede, ktoré obžalovaný učinil pred vyšetrovateľom.
Takto súd zistil, že obžalovaný dňa 28.02.1996 využil svoje zákonné právo a ku skutkom nevypovedal.
Následne, dňa 28.06.1996 spáchanie skutkov poprel a uviedol, že robil iba svedkovi (už právoplatne
odsúdenému) D. Q. iba pomocníka a dodal, že nebol podnikateľ a teda žiadny tovar nekupoval.
Obžalovaný bol ku skutkom znova vypočutý v tento deň a svoju výpoveď doplnil v tom, že za pomocmu D. Q. zaplatil 2.000,- Kčs a upresnil, že on nebol jeho spoločníkom a žiadny tovar si nenechal. V
konaní pred predchádzajúcim zákonným sudcom sa obžalovaný dňa 28.06.2000 vyjadril, že súhlasí so
všetkými dôkazmi vykonanými v Českej republike v tejto trestnej veci.
Svedkovia J. F. a F. Z. na hlavnom pojednávaní zhodne uviedli, že pre veľký časový odstup si ku skutkom
nedokážu na nič spomenúť a spontánne tak nemohli vypovedať. Preto súd postupom podľa § 211 odsek
2 písmeno b) Trestného poriadku prečítal ich výpovede z prípravného konania a z nich zistil, že:
- svedok J. F. usvedčil obžalovaného z protiprávneho konania, kladeného mu za vinu v obžalobe a dodal,
že ho jednoznačne opoznal, pričom takto sa svedok vyjadril nielen v prípravnom konaní dňa 28.11.2001,
ale aj v konaní pred súdom dňa 20.06.2006;
- svedok F. Z. pri podstúpení rekognície podľa predložených fotoalbumov bez akýchkoľvek pochybností
označil obžalovaného ako páchateľa skutkov kladených mu zavinu v obžalobe.
Z výpovedí svedkov, prečítaných na hlavnom pojednávaní podľa § 211 odsek 1 Trestného poriadku,
súd zistil, že: svedkyňa V. M. sa ku skutku v bode 1/ dňa 03.12.1996 ako aj 27.11.2001 vyjadrovala
iba k nároku na náhradu škody, ktorý jej už bol priznaný právoplatným rozhodnutím súdov Českej
republiky; svedok I.. L. S. dňa XX.XX.XXXX ku skutku v bode 2/ potvrdil, že kúpil pohľadávku R.K.
veľkosklady; svedkyňa T.. V. P. si uplatňovala nárok na náhradu škody za skutok v bode 3/ dňa
10.01.1997 za PNS Nový Jičín, a to titulom nezaplateného tovaru, konkrétne cigariet rôzneho druhu
v sume 292.242,- Kčs; svedok F. Q. uviedol v dňoch 06.12.1996 a 17.12.2001, že na predložených
fotografiách vo fotoalbumoch jednoznačne ako páchateľa spoznal obžalovaného a dodal, že tento mu
spôsobil škodu nezaplatením za prepravu stavebného materiálu, pričom svoju výpoveď zopakoval a
potvrdil aj na hlavnom pojednávaní dňa 20.06.2006; svedkovia C. C. ku skutku v bode 4/ (10.12.1996) a
T. L. (17.01.2002) označili ako páchateľa zažalovaných skutkov svedka D. Q., o obžalovanom nevedeli
nič; svedok F. M. sa dňa 12.12.1996 ku skutku v bode 5/ vyjadril, že si nárok na náhradu škody v tomto
konaní už neuplatňuje, nakoľko už bolo o jeho nároku právoplatne rozhodnuté v Českej republike v
konaní proti D. Q.; svedok D. Q. (už právoplatne odsúdený súdom Českej republiky) sa ku zažalovaným
skutkom nikdy nevyjadril, pretože v dňoch 05.09.1997 a 10.07.2000 využil svoje právo a nevypovedal;
keď však pred políciou ČR vypovedal ako obvinený, jednoznačne zo spáchania skutkov usvedčoval
obžalovaného; svedkyňa T. L. rovnako tak využila svoje zákonné právo a dňa 24.08.200 nevypovedala;
svedkovia T. C. a P. F. sa obaja zhodne dňa 26.11.2001 vyjadrili, že ako páchateľa zažalovaných skutkov
spoznávajú obžalovaného, ktorého obaja svojimi výpoveďami aj usvedčili; svedkyňa R. B. uviedla dňa
17.12.2001, že o obžalovanom nevie vôbec nič; svedok U. L. vypovedal dňa 17.12.2001 a ako páchateľa
zažalovaných skutkov označil obžalovaného, avšak dodal, že má pochybnosti a nie je si ním celkom istý;
svedkyňa T. D. uviedol dňa 19.02.2002, že si k zažalovaným skutkom nič nepamätá a obžalovaného
ako páchateľa teda nemohla označiť a ani sa k tomu viac vyjadriť; svedok I.. L. E. dňa 18.01.2002
vypovedal, že si obžalovaným podľa fotografie nie je istý, ale podrobne popsal skutočnosti, ktoré samu v
obžalobe kladú za vinu; svedkyňa S. N. sa vyjadrila dňa 12.12.2001, že podľa predložených fotoalbumov
jepáchateľomskutkovjednoznačneobžalovaný,čorovnakotakvypovedaltohodňaajsvedokF.Q.aten
dodal, že obžalovaný bol organizátorom dopravy; svedok R. U. dňa 17.12.2001 jednoznačne spoznala
obžalovaného ako páchateľa skutkov na fotografii v predloženom fotoalbume, pričom svedkyňa L. F. sa
rovnako usvedčujúco vyjadrila na adresu obžalovaného dňa 10.12.2001, keď ho jednoznačne označila
aj podľa fotografie.
Súd na hlavnom pojednávaní oboznámil aj ostatný obsah trestného spisu, z neho najmä prečítal na
vec sa vzťahujúce listinné dôkazy, teda súdne rozhodnutia - uznesenia a platobný rozkaz, ďalej faktúry,
živnostenský list a zmluvy (hospodárska, kúpna zmluva) a doklady k nim, správy o povesti obžalovaného
a jeho odpis registra trestov a ďalší, podstatný, na vec sa vzťahujúci spisový materiál, vypovedajúci o
prevzatí trestného stíhania z Českej republiky ako aj rozsudok a uznesenie Okresného súdu Ostrava
a Krajského súdu v G..
Z dokladov slúžiacich ako podklad pre právoplatné rozhodnutie súdnych orgánov N. republiky (rozsudok
Okresného súdu Ostrava a Krajského súdu v Ostrave), ktoré sú z veľkej časti tvorené predovšetkým
rozsiahlym vyšetrovacím spisom Krajského úradu vyšetrovania Polície českej republiky súd zistil, že
tieto obsahujú najmä výpovede svedkov bezprostredne po spáchaní skutkov a tiež fotodokumentáciou
k opoznávaciemu konaniu. Z ďalších listinných dôkazov, ako sú faktúry a dodacie listy tiež súd zistil, že
obžalovaný sa skutočne nachádzal v kritickom čase na jednotlivých miestach činov, v skutkových vetáchrozsudku opísaný tovar (druh a množstvo) skutočne objednal, prevzal a nezaplatil, a to v spoločnom
konanísužprávoplatneodsúdenýmiobčanmiČeskejrepubliky,najmävspolupráciavsúčinnostisD.Q..
Z odpisu registra trestov vyplynulo, že obžalovaný nebol do spáchania skutku ani raz súdne trestaný,
a to ani následne, doposiaľ nemá v registri trestov žiadny záznam, pričom v rozhodnom období nebol
ani priestupkovo prejednávaný. Z miesta bydliska nebol bližšie hodnotený. Nikdy nebol registrovaný na
úrade práce ako nezamestnaný.
Okresný súd vyhodnotil vyššie rozvedené dôkazy jednotlivo ako aj v ich vzájomnej súvislosti a dospel
k záveru, že žalované skutky sa stali tak, ako sú popísané v skutkovej vete tohto rozsudku a že ich
spáchal obžalovaný V. F. spoločne s už právoplatne odsúdenými občanmi Českej republiky.
Obžalovaný sa ani raz vo svojich výpovediach k spáchaniu žalovanej trestnej činnosti nepriznal, práve
naopak, nemenne popieral svoju účasť na predmetných podvodoch a tvrdil, že svedkovi D. Q. iba
pomáhal v niektorých prípadoch vybrať tovar, a to za finančnú odmenu približne 2.000,- Kčs.
Hoci obžalovaný popieral spáchanie skutkov, súd mal jeho trestnú činnosť za preukázanú jednak s
poukazom na už v súčasnosti právoplatne skončeným trestným konaním voči jeho spolupáchateľom, a
to D. Q., T. L., B. U. a I. W. a jednak výpoveďami svedkov, ktorí v podstatných častiach zhodne a bez
akýchkoľvek pochybností presne opísali konanie obžalovaného a identifikovali jeho osobu ako jedného
zo spolupáchateľov. Z ich výpovedí súd zistil a ustálil, že opoznali v osobe obžalovaného muža, ktorý pri
výbere tovaru na sklade vystupoval aktívne, predstavil sa ako jeden zo zástupcov firmy Q., vyberal tovar
a zabezpečoval aj jeho prepravu. Navyše, zhodne označovali obžalovaného za organizátora. Navyše,
všetci svedkovia nemenne uvádzali, že za firmu Q. boli prítomní dvaja muži, jeden z nich bol obžalovaný
a druhý bol D. Q..
Zospáchaniažalovanejtrestnejčinnostijeobžalovanýusvedčovanýajlistinnýmidôkazmi,tedadokladmi
svedčiacimi o skutočnom prevzatí doposiaľ nevyplateného tovaru, ktoré bezprostredne korešpondujú s
výpoveďami poškodených subjektov a svedkov.
Z výpovedí ostatných vo veci vypočutých svedkov (ktorí si najmä pre odstup času alebo pre
množstvo obchodných odberateľov už nedokázali spomenúť na prejednávané skutky) nevyplynuli
žiadne skutočnosti, ktoré by obžalobu zoslabovali, či úplne vyvracali, nakoľko títo svedkovia zároveň ani
nepotvrdili obrannú verziu obžalovaného v žiadnom smere.
Vychádzajúc z vopred pripraveného, dohodnutého a premysleného konania obžalovaného, ktorý
nepochybne ovládal postup ako aj mechanizmus pri odoberaní tovaru na faktúry, bolo podľa názoru súdu
nepochybné, že obžalovaný musel vedieť, že prevzatím tovaru a jeho nezaplatením v lehote splatnosti
faktúry, môže spoločným konaním porušiť alebo ohroziť záujem chránený trestným zákonom, t. j. že
môže spôsobiť škodu poškodeným spoločnostiam, a pre prípad, že tak obžalovaný učiní, bol s tým
uzrozumený. Súd tak nemal žiadne pochybnosti o jeho (minimálne) nepriamom úmysle obohatiť sa
spoločnesD.Q.aďalšímiosobaminaškoducudziehomajetku,tedanaškodujednotlivýchpoškodených
spoločností.
Týmto svojím konaním preto obžalovaný naplnil v plnom rozsahu všetky zákonné znaky skutkovej
podstatytrestnéhočinupodvoduspolupáchateľstvompodľa§9odsek2Trestnéhozákonak§250odsek
1, odsek 5 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov, pretože celková škoda vo
svojom súhrne (skutky 1/ až 5/) dosiahla v čase ich spáchania sumu prevyšujúcu 250-násobok najnižšej
mesačnejmzdyvkritickomobdobí.Keďževčaseodspáchaniaskutkunadobudolúčinnosťnovelizovaný
Trestný zákon, ktorý trestný čin krádeže umožňuje súdu posúdiť priaznivejšie pre páchateľa, aplikoval
súd § 2 odsek 1 Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov. Priaznivejšie
posúdenie skutku pre páchateľa spočívalo v tom, že po prepočítaní škody na aktuálne platnú menu
(eurá) klesla škoda spôsobená trestným činom zo škody veľkého rozsahu na škodu značnú (ktorá je
podľa § 125 Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov určená sumou rovnajúcou
sa najmenej 100-násobku sumy 266 eur). Podľa § 250 odsek 1, odsek 5 Trestného zákona č. 140/1961
Zb. v znení neskorších predpisov (účinného do 31.12.2005) bolo možné páchateľa takéhoto trestného
činu potrestať trestom odňatia slobody vo výmere na päť rokov až dvanásť rokov, zatiaľ čo podľa §
221 odsek 1, odsek 3 písmeno a) Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov
(účinného od 01.01.2006) je možné páchateľa takéhoto trestného činu potrestať trestom odňatia slobody
vo výmere na tri roky až desať rokov.Obžalovaný, poznajúc podmienky a postup pri vybavovaní a preberaní tovaru, prevzal tovar vydaný
na dodacom liste a na faktúru s konkrétnou dobou splatnosti, vediac pri tom, že za odobratý tovar v
dohodnutej dobe nezaplatí a robil tak v spoločnom konaní s ďalšími osobami (už právoplatne za tieto
skutky odsúdenými) a uviedol tak jednotlivé poškodené spoločnosti do omylu, keď predstieral seriózny
záujem o uzavretie vzájomne výhodného obchodu s vedomím, že k úhrade s jeho strany nepríde.
Priukladanítrestuvychádzalsúdzozákladnýchzásadukladaniatrestov,ktorésúupravenévustanovení
§ 34 Trestného zákona a s dôrazom na zásadu zákonnosti uložil obžalovaným tresty, zohľadniac pri tom
všetky kritériá, ktoré sú rozhodujúce nielen pre druh trestu, ale aj pre jeho výmeru.
Súd tak náležite prihliadol najmä na spôsob spáchania činov, ich následky, zavinenie, pohnútku, tiež
poľahčujúce a priťažujúce okolnosti a bral tiež do úvahy osoby páchateľov, ich pomery a možnosť ich
nápravy.
Druh a výmera trestu boli v tomto prípade stanovené zákonným ustanovením § 221 odsek 3 Trestného
zákona, kedy zákon umožňuje uložiť trest odňatia slobody vo výmere na tri roky až desať rokov.
Vzhľadom na absenciu akejkoľvek priťažujúcej okolnosti u obžalovaného a zároveň zistení významnej
poľahčujúcej okolnosti, spočívajúcej v tom, že obžalovaný viedol v čase pred spáchaním skutkov
riadny život ako aj skutočnosť, že skutkov sa dopustil ešte v roku 1996 (a k vyhláseniu rozsudku
prišlo až s odstupom viac ako 15 rokov) a na neskoršom rozhodnutí súdu neniesol obžalovaný
zavinenie, mal súd za to, že tak z hľadiska individuálnej ako aj generálnej prevencie za primeraný
a zákonu zodpovedajúci bude možné považovať nepodmienečný trest odňatia slobody uložený po
použití ustanovenia o mimoriadnom znížení trestu (§ 39 Trestného zákona) pod dolnú hranicu zákonom
stanovenej trestnej sadzby, teda vo výmere 23 mesiacov.
Na výkon uloženého trestu zaradil súd obžalovaného v súlade s ustanovením § 48 odsek 2 písmeno a)
Trestného zákona do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, pričom v
tejto súvislosti zohľadnil aj tú skutočnosť, že obžalovaný bol v predmetnej trestnej veci vo výkone väzby
v čase od 22.04.2000 do 19.04.2002 (teda takmer dva roky) a uložená trest odňatia slobody tak má v
plnom rozsahu vykonaný už samotnou väzbou.
Keďže predmetnej trestnej činnosti sa obžalovaný dopustil formou spolupáchateľstva, považoval súd za
náležité, aby k nahradeniu škody poškodeným subjektom prišlo spoločne a nerozdielne s už právoplatne
odsúdenými občanmi Českej republiky a keďže k vyriešeniu tejto otázky (uloženie povinnosti nahradiť
škodu) by bolo potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré by už presiahlo potreby trestného konania a
zároveň by ho ešte viac predĺžilo, odkázal súd poškodených s ich nárokmi na náhradu škody na konanie
o veciach občianskoprávnych.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie najneskôr do 8 (ôsmych) dní odo
dňa jeho doručenia, prostredníctvom súdu, ktorý vo veci rozhodol, na Krajský súd v Nitre.
Odvolanie má odkladný účinok.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.