Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. október 2011

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6S/89/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7011200731
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2011

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Mihalčínová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2011:7011200731.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: I.. T.. J. R. V. L. Q. I. c , bytom B., S. Č.. XX,
zastúpený advokátkou: JUDr. Alexandra Kotrecová, J. B. P. P. Q., P. XX, proti žalovanej: Slovenská
komora exekútorov Q., Š. XX, zastúpená advokátkou: JUDr. Beáta Godányová, J. B. P. P. Q., B.
XX, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovanej zo dňa 30.09.2009 č. SKE 2770/2009 a zo dňa
13.04.2010 č. SKE 1655/2010, takto

r o z h o d o l :

Konanie z a s t a v u j e.

Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanej trovy konania v sume 261,82 EUR jej advokátke JUDr. Beáte
Godányovej do 15 dní od právoplatnosti uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca žalobou žiadal, aby súd zrušil rozhodnutia žalovanej zo dňa 30.09.2009 č. SKE 2770/2009,

ktorým mu bolo oznámené, že jeho žiadosti doručenej 19.06.2009 o umožnenie vykonať odbornú skúšku
nemožno vyhovieť z dôvodu nesplnenia zákonnej podmienky v zmysle § 10 ods. 1 písm. d) v spojení
s § 10 ods. 2 Exekučného poriadku ku dňu podania tejto žiadosti, ako aj rozhodnutie žalovanej zo
dňa 13.04.2010 č. SKE 1655/2010, ktorým jeho žiadosti doručenej 11.02.2010 o umožnenie vykonať
odbornú skúšku nebolo vyhovené z dôvodu nesplnenia zákonnej podmienky v zmysle ustanovenia § 10
ods. 1 písm. d) v spojení s § 10 ods. 2 Exekučného poriadku ku dňu podania žiadosti zrušiť z dôvodu

nesprávnosti a nezákonnosti rozhodnutia podľa § 250j ods. 2 O.s.p..

V žalobe uviedol, že dňa 05.10.2009 obdŕžal oznámenie o žiadosti o vykonanie odbornej skúšky zo
dňa 30.09.2009 so zamietavou odpoveďou na jeho žiadosť. Žalovaná v odôvodnení poukázala na
ustanovenie § 10 ods. 1 písm. a) až d) v spojení s § 10 ods. 2 Exekučného poriadku, z ktorého
jednoznačne vyplýva, že spôsobilú exekučnú prax ďalšieho zamestnanca exekútora je potrebné

považovaťpraxvykonanúapočítanúodskončeniavysokoškolskéhovzdelaniavštúdijnomodboreprávo
na právnickej fakulte vysokej školy, alebo od okamihu uznania dokladu o vysokoškolskom právnickom
vzdelaní druhého stupňa v zahraničí do dátumu vykonania odbornej skúšky. Poukázal aj na stanovisko
odbornejpraxeuvedenejvkomentárikExekučnémuporiadku.Totooznámeniealeneobsahovaložiadne
poučenie o opravnom prostriedku, resp. o možnosti jeho preskúmania podľa piatej časti Občianskeho
súdneho poriadku. Tieto závery žalovaná potvrdila aj vo svojom stanovisku zo dňa 13.04.2010.

Listom z 21.04.2010 opätovne požiadal o pripustenie k vykonaniu odbornej skúšky, žalovaná vo svojej
odpovedi, ktorá mu bola doručená 08.06.2010 uviedla, že naďalej trvá na svojom stanovisku a považuje
ho za nemenné a konečné. Poukázala aj na to, že oznámenie zo dňa 30.09.2009 a 13.04.2010 nie je
rozhodnutím vydaným v správnom konaní, ale administratívnym aktom vydaným podľa § 3 ods. 6 zák. č.
71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov v spojitosti s relevantnými ustanoveniami

Exekučného poriadku.Dňa 18.10.2010 podal návrh proti nečinnosti orgánu verejnej správy a Najvyšší súd Slovenskej republiky
rozhodol tak, že návrh zamietol, pričom poukázal najmä na tú skutočnosť, že nepatrí do právomoci
súdu, aby súd uložil odporkyni povinnosť umožniť žiadateľovi vykonať odbornú skúšku exekútora ako

sa toho v predmetnom návrhu domáha, pretože tým by neprípustným spôsobom zasahoval do činnosti
odporkyne, ktorou realizuje svoju právomoc vymedzenú osobitným zákonom, ktorým je Exekučný
poriadok. Vzhľadom na toto rozhodnutie súdu opätovne sa obrátil na žalovanú so žiadosťou o vykonanie
odbornejskúšky,ktorávlistezodňa27.04.2011uviedla, žetrvánasvojomstanoviskuzodňa13.04.2010
č. SKE 1655/2010.

V časti žaloby právne posúdenie, poukázal na citáciu ustanovenia 10 ods. 1 písm. a), b), d) ods. 2
Exekučného poriadku, ako aj na § 238 ods. 5 Exekučného poriadku. Uviedol, že z ustanovenia § 10
ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku v spojení s § 10 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s § 10 ods.
2 Exekučného poriadku jednoznačne vyplýva, že za spôsobilú exekučnú prax ďalšieho zamestnanca -
exekútora je potrebné považovať prax vykonanú a počítanú od skončenia vysokoškolského vzdelania

v štúdiom odbore právo na právnickej fakulte vysokej školy, alebo uznanie dokladu o vysokoškolskom
právnickom vzdelaní druhého stupňa v zahraničí do dátumu vykonania odbornej skúšky. Potom
by nebol ani súdny exekútor spĺňať podmienku ustanovenú v § 10 ods. 2 Exekučného poriadku,
pretože exekučnou činnosťou je tiež prax exekútora, ktorý získal vysokoškolské vzdelanie druhého
stupňa podľa § 10 ods. 1, písm. b) Exekučného poriadku. V prípade, že si súdny exekútor doplní

vzdelanie do 31.12.2010 nevie preukázať zákonným spôsobom, že vykonal prax exekútora po získaní
vysokoškolského vzdelania druhého stupňa.

V ústavnom poriadku Slovenskej republiky platí zásada podľa ktorej ten kto postupoval na základe
dôvery v platný právny predpis nemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný spätným pôsobením

právneho predpisu alebo niektorého jeho ustanovenia (PL.ÚS 36/96 nález uverejnený pod č. 3/96
Zbierky nálezov a uznesení).

Aksarozhodnutiesprávnehoorgánu(bezohľadunajehodruh,čiformálneoznačenie)dotýkaniektorého
zo základných práv a slobôd, jeho preskúmanie nesmie byť podľa článku 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej

republiky vylúčené z právomoci všeobecných súdov bez ohľadu na ustanovenia Občianskeho súdneho
poriadku a iných zákonov. V dôsledku toho v prípade, keď sa rozhodnutie, resp. postup orgánu verejnej
správy (bez ohľadu na jeho druh, či formálne označenie) dotýka niektorého zo základných práv a slobôd
z právomoci súdov nesmie byť vylúčené. Vylúčenie takéhoto rozhodnutia so súdneho preskúmavania
(v správnom súdnictve) môže signalizovať porušenie článku 46 ods. 2 posledná veta Ústavy Slovenskej

republiky.

V danom prípade je predmetným relevantne dotknutým právom právo na prístup k povolaniu v súlade
s článkom 35 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v zmysle ktorého každý má právo na slobodnú voľbu
povolania a prípravu naň, ako aj právo podnikať, uskutočňovať inú zárobkovú činnosť. Obligatórnym

predpokladom pre výkon funkcie súdneho exekútora je vykonanie exekútorskej skúšky v súlade s § 10
ods. 1 písm. e) Exekučného poriadku.

Rozhodnutím a postupom žalovanej prišlo k jeho diskriminácii, nakoľko tak ako už uviedol, žalovaná
umožnila vykonanie odbornej skúšky osobám, ktoré boli v zhodnom postavení ako sa nachádza aj on. V

súlade s článkom 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky základné práva a slobody sa zaručujú na území
Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo,
politickéčiinézmýšľanie,národnýalebosociálnypôvod,príslušnosťknárodnostialeboetnickejskupine,
majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo
znevýhodňovať. Predmetné ustanovenie reflektuje aj na článok 14 Európskeho dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd. Predmetné ustanovenia chránia jednotlivcov nachádzajúcich sa
v obdobných situáciách pred akoukoľvek diskrimináciou pri uplatňovaní základných práv a slobôd,
v danom prípade konkrétne v súvislosti s právom na prístup k povolaniu. K diskriminácii dochádza
v prípade pokiaľ je s osobou alebo so skupinou osôb bez závažného dôvodu zaobchádzané menej
priaznivo než s osobou inou. Zakazuje sa obchádzať rozdielnym spôsobom s ľuďmi nachádzajúcimi sa

v porovnateľných situáciách bez toho, že by na to bolo objektívne a rozumné odôvodnenie.

Má vedomosť o tom, že aj napriek nesplneniu zákonných podmienok žalovaná umožnila vykonať
exekútorskú skúšku napr. L.. L. T. a T.. S. Q. a iným, pričom umožnenie vykonanie predmetnej skúškytýmto osobám vytýkal aj bývalý minister spravodlivosti Slovenskej republiky T.. Š. W.. Akékoľvek bližšie
informácie o predmetných skutočnostiach mu bolo odmietnuté poskytnúť.

Zároveň si uplatnil náhradu trov konania titulom právneho zastúpenia.

Žalovaná v písomnom vyjadrení uviedla, že oznámenie zo dňa 30.09.2009 sp. zn. SKE 2770/2009 a
oznámenie zo dňa 13.04.2010 sp. zn. SKE 1655/2010 nie sú rozhodnutiami správneho orgánu v zmysle
§ 47 Správneho poriadku, pretože sú len administratívnym aktom vydaným žalovaným podľa § 3 ods. 6

Správneho poriadku. Má za to, že žaloba bola podaná žalobcom v celosti neoprávnene a nedôvodne.
Preto navrhuje, aby súd žalobu o preskúmanie uvedených rozhodnutí v celom rozsahu zamietol.

Ďalej poukázala na skutočnosť, že žaloba o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia bola podaná na súde
oneskorene dňa 07.06.2011 - v rozpore s § 250b ods. 1 O.s.p., teda nie v zákonom stanovenej lehote do
2 mesiacov od doručenia rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni, pričom zmeškanie lehoty v

zmysle zákona nie je možné odpustiť. Tu poukázala na skutočnosť, že oznámenie zo dňa 30.09.2009 sp.
zn. SKE 2770/2009 žalobca preukázateľne prevzal 05.10.2009 a oznámenie z 13.04.2010 sp. zn. SKE
1655/2010 preukázateľne prevzal 16.04.2010, z ktorého dôvodu navrhuje konanie uznesením zastaviť.

V ďalšej časti vyjadrenia poukázala na ustanovenie § 248 písm. a) O.s.p. a má za to, že nepripustenie

žalobcukvýkonuskúškysúdnehoexekútorajelenprocesnýmpostupom,úkonom(nievšakrozhodnutím
v zmysle Správneho poriadku, či O.s.p.) týkajúceho sa vedenia konania smerujúceho k nadobudnutiu
statusu súdneho exekútora podľa Exekučného poriadku, a preto nie sú súdnom preskúmateľné, z
ktorého dôvodu navrhuje uznesením konanie zastaviť podľa § 248 písm. a) O.s.p. a § 250d ods. 3 O.s.p..

K časti žaloby označenej ako skutkový stav poukázala na ustanovenie § 10 ods. 1 písm. d) Exekučného
poriadku v spojení s § 10 ods. 2 Exekučného poriadku, z ktorého jednoznačne vyplýva, že za spôsobilú
exekučnú prax ďalšieho zamestnanca exekútora je potrebné považovať prax vykonávanú a počítanú
od skončenia vysokoškolského vzdelania v študijnom odbore právo na právnickej fakulte vysokej školy
alebo od okamihu uznania dokladu o vysokoškolskom vzdelaní druhého stupňa v zahraničí. Zo spisu

žalobcu bolo zistené, že ukončil vysokoškolské štúdium druhého stupňa v odbore právo dňa 04.06.2009
a bol zapísaný do zoznamu exekútorských koncipientov na Slovenskej komore exekútorov pod č.
SKE 382/09 počnúc dňom 07.10.2009. Z toho jednoznačne vyplýva, že za spôsobilú exekučnú prax
ďalšieho zamestnanca exekútora je potrebné považovať prax vykonávanú a počítanú od skončenia
vysokoškolského vzdelania druhého stupňa v študijnom odbore právo na právnickej fakulte vysokej

školy,resp.zákonjednoznačnedefinuje,žeexekučnoupraxousarozumiepraxuexekútoravpracovnom
zaradení exekútorského koncipienta a ďalšieho zamestnanca, avšak za podmienky, že počas tejto
exekučnej praxe spĺňa podmienky uvedené v § 10 ods. 1, 2 Exekučného poriadku, t. j. bol spôsobilý
na právne úkony v plnom rozsahu, získal vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a bol bezúhonný.
Žalobca bol a podľa vyjadrenia aj v súčasnosti je zamestnancom exekútorského úradu T.. L.. J.

R. od 01.07.2002 na pozícii referenta a v súčasnej dobe pracuje ako vedúci exekútorského úradu.
Je nespochybniteľné, že výkon exekučnej praxe sa môže žalobcovi započítať pre účely pripustenia
k výkonu odbornej skúšky podľa Exekučného poriadku až dňom 04.06.2009, t. j. dňom ukončenia
vysokoškolského štúdia druhého stupňa v odbore právo osobou žalobcu - resp. počnúc dňom
07.10.2009 kedy bol v Slovenskej komore exekútorov zapísaný do zoznamu exekútorských koncipientov

pod č. SKE 382/09. Z uvedených dôvodov má za to, že návrh bol podaný nedôvodne, neoprávnenie a
preto navrhujú, aby súd žalobu zamietol.

K poukázaniu, že žalovaná nepostupovala aj v súlade s ustanovením § 238 ods. 5 Exekučného poriadku
uviedla, že toto ustanovenie sa vzťahuje na exekútorov a bolo nespochybniteľne preukázané, že žalobca

nie je súdny exekútor, a preto sa na neho toto ustanovenie nevzťahuje. Má za to, že v zmysle tohto
ustanovenia žalobca nie je a ani nemôže byť pasívne legitimovaný, pretože menovanie, odvolávanie
exekútorov a posudzovanie splnenia povinnosti exekútorov v zmysle uvedeného ustanovenia, ktoré
k 01.09.2005 nemali vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa na právnickej fakulte vysokej školy v
Slovenskej republike a ktorí exekútori sú povinní preukázať ministerstvu najneskôr do 31.12.2010, že

si toto vzdelanie doplnili, prináleží výlučne do právomoci ministerstva a nie do právomoci Slovenskej
komory exekútorov.V časti žalovaného návrhu, že prišlo ku diskriminácii žalobcu, lebo mu nebolo možné vykonať odbornú
skúšku ako iným osobám. Poukázal na to, že ním označený exekútori T.. S. Q. a Mgr. L. T. boli za
súdnych exekútorov menovaní v zmysle § 11 ods. 1 Exekučného poriadku písomnými rozhodnutiami

o vymenovaní ministrom spravodlivosti za súdneho exekútora až dňa 15.12.2010 a teda nedošlo k
porušeniu zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu. Zdôrazňuje, že pripustenie žiadateľov k vykonaniu
odbornej skúšky exekútora a úspešné zloženie predmetnej skúšky je len zákonnou podmienkou na
skutočnosť, aby občan - spĺňajúci kritéria zakotvené v § 10 ods. 1 Exekučného poriadku bol následne
menovaný podľa zákona do funkcie súdneho exekútora ministrom.

V závere uviedol, že na základe ním uvedených skutočnosti vo vyjadrení navrhuje, aby súd žalobu v
celosti zamietol ako nedôvodnú alebo konanie uznesením zastavil. Zároveň si uplatnil náhradu trov
konania titulom právneho zastupovania v sume 261,82 EUR.

Súd bez nariadenia pojednávania z predloženého administratívneho spisu žalovanej zistil toto:

Žalobcasvojoužaloboužiadaopreskúmanierozhodnutia-oznámeniaSlovenskejkomoryexekútorovzo
dňa 30.09.2009 sp. zn. SKE 2770/2009, ktoré prevzal dňa 05.10.2009 a oznámenie Slovenskej komory
exekútorov zo dňa 13.04.2010 sp. zn. SKE 1655/2010, ktoré prevzal dňa 16.04.2010.

Žalobu o preskúmanie uvedených rozhodnutí právna zástupkyňa žalobcu podala osobne na Najvyššom
súde Slovenskej republiky F. Q. dňa 07.06.2011.

Podľa § 250b ods. 1 O.s.p. žaloba sa musí podať do 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia správneho
orgánu v poslednom stupni, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. Zameškanie lehoty nemožno

odpustiť.

Na základe uvedených zistení súd dospel k záveru, že žaloba ktorou sa žaloba sa domáhal preskúmania
rozhodnutí žalovanej bola podaná po uplynutí dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia správneho
orgánu v poslednom stupni, a preto súd v súlade s ustanovením § 250d ods. 3 O.s.p. konanie zastavil

z dôvodu, že žaloba bola podaná oneskorene.

Podľa názoru krajského súdu, keďže žalobca sa domáha preskúmania oznámení žalovaného zo dňa
30.09.2009 č. SKE 2770/2009 a oznámenia z 13.04.2010 č. SKE 1655/2010, ktorými nebolo vyhovené
jeho žiadosti o umožnenie vykonať odbornú skúšku z dôvodu nesplnenia zákonných podmienok

stanovených v Exekučnom poriadku, sa tieto rozhodnutia - oznámenia dotýkajú jeho základných právd
a slobôd stanovených v článku 35 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, že každý má právo na slobodnú
voľbu povolania a prípravu naň, z ktorého dôvodu takéto rozhodnutie nemôže byť vylúčené zo súdneho
preskúmavania. V ustanovení § 10 ods. 1 písm. a) až d) Exekučného poriadku sú taxatívne definované
podmienky pripustenia uchádzača na vykonanie exekútorskej skúšky a nesplnenie čo i len jednej

z podmienok má za následok nepripustenie takéhoto uchádzača na odbornú skúšku. Preto ak by
uchádzač na vykonanie exekútorskej skúšky spĺňal všetky podmienky stanovené v § 10 ods. 1 písm. a)
ažd)Exekútorskéhoporiadkunapripustenienaodbornúskúškuanapriektomubymuneboloumožnené
vykonať takúto odbornú skúšku postupom správneho orgánu, v danom prípade Slovenskej komory
exekútorov takýmto postupom by bol ukrátený na svojom práve na slobodnú voľbu povolania a prípravu

naň.

V danom prípade však súd nepreskúmava, či žalovaná postupovala v súlade s Exekučným poriadkom
ak nevyhovela žiadosti žalobcu o vykonanie odbornej skúšky, pretože súd konanie zastavil z dôvodu,
že žaloba bola podaná oneskorene.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 2 O.s.p. a z dôvodu, že pre konanie žalobcu (žaloba
bola podaná oneskorene) konanie o preskúmanie rozhodnutí muselo byť zastavené, preto žalovaná má
právo na náhradu trov konania. Žalovanú v konaní zastupovala advokátka, ktorá má právo na náhradu
trov konania a to podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a to podľa § 11 ods. 4, 1/6-

tina výpočtového základu, t. j. 123,50 EUR za 1 úkon právnej pomoci. Právnej zástupkyni patrí odmena
za 2 úkony právnej pomoci, t. j. prevzatie, príprava vrátane konzultácie s klientom a vypracovanie
písomného vyjadrenia k žalobe a podľa § 16 ods. 3 uvedenej vyhlášky 1/100-tina výpočtového základu(režijný paušál) 7,41 EUR, takže celková náhrada trov konania 2 úkony x 123,50 EUR + 2 x 7,41 EUR
= 261,82 EUR, ktorú je povinný zaplatiť právnej zástupkyni žalobca.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolaniemožnoodôvodniťlentým,ževkonanídošlokvadámuvedenýmv§221ods.1O.s.p.,konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého
stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.