Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 13. máj 2011

Súd: Okresný súd Partizánske
Spisová značka: 2Er/397/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3610203477
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 05. 2011

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Anna Sobeková
ECLI: ECLI:SK:OSPE:2011:3610203477.3

Uznesenie

Okresný súd Partizánske v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35807598, so
sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25, zast.: Advocate, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25, proti
povinnému G. N., L.. XX.XX.XXXX, J. E. J., Š. Č.. XXX/XX, o vymoženie 1.367,58 € s príslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

I.

Súd exekúciu v časti o vymoženie zmenkového úroku vo 0,25 % denne zo sumy 1.367,58 € od
25.03.2009 do zaplatenia z a s t a v u j e.

II.
Súd exekúciu v zvyšnej časti z a s t a v u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie spísanom do zápisnice dňa 13.07.2010 domáhal proti
povinnému vykonania exekúcie pre vymoženie 1.367,58 € s prísl., na podklade rozhodcovského
rozsudku vydaného Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská
a.s. č.k. SR 15714/09 zo dňa 08.10.2009, ktorý nadobudlo právoplatnosť dňa 02.11.2009 a
vykonateľnosť dňa 05.11.2009. Rozhodcovským rozsudkom bolo povinnému uložené zaplatiť sumu
1.367,58 €, zmenkový úrok 0,25 % denne zo sumy 1.367,58 € od 25.03.2009 do zaplatenia, zákonný

úrok vo výške 6 % ročne zo sumy 1.367,58 € od 29.07.2009 do zaplatenia a trovy konania vo výške
316,33 €. Uznesením č.k. 2Er/397/2010-10 zo dňa 17.08.2010 bola žiadosť súdneho exekútora v
časti o vymoženie zmenkového úroku vo výške 0,25% denne zo sumy 1.367,58 € od 25.03.2009 do
zaplatenia zamietnutá. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdom udelené súdnemu exekútorovi
JUDr. Rudolfovi Krutému dňa 17.08.2010. Proti uzneseniu č.k. 2Er/397/2010-10 zo dňa 17.08.2010
podal oprávnený včas odvolanie. Následne vzal oprávnený svoje odvolanie späť, a preto Krajský súd v

Trenčíne uznesením č.k. 19CoE/477/2010-32 zo dňa 01.03.2011 odvolacie konanie zastavil.

Podľa § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len
"Exekučný poriadok") exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 57 ods. 3 Exekučného poriadku exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení

tohto alebo osobitného zákona.

Podľa § 44 ods. 3 Exekučného poriadku, ak je uznesenie, ktorým sa žiadosť zamietla, právoplatné, súd
exekučné konanie aj bez návrhu zastaví. Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.

Podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na

podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.Podľa§45ods.1,zák.č.244/2002orozhodcovskomkonaní(ďalejlen"zákonorozhodcovskomkonaní),
súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka
konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia

alebo exekučné konanie zastaví
a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený
v § 40 písm. a) a b) alebo, c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania
na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na
exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v
rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Exekučný súd v každej fáze exekučného konania ex offo skúma, či je alebo nie je daný niektorý z
dôvodov, pre ktorý by musel exekúciu zastaviť. Exekučný súd je v zmysle ustanovenia § 45 zákona o

rozhodcovskom konaní oprávnený preskúmavať rozhodcovský rozsudok tak, akoby nebol materiálne
právoplatný - nie je ním viazaný v zmysle § 159 O.s.p. a môže ho teda preskúmavať z hľadísk
vyjadrených v § 45 zákona o rozhodcovskom konaní. Ide o zákonnú výnimku zo zásady, že exekučný
súd neskúma skutočnosti, ktoré nastali pred vydaním exekučného titulu. Exekučný súd tak skúma obsah
plnenia, na ktoré rozhodcovský rozsudok zaväzuje, a to z hľadiska súladu so zákonom, z hľadiska

možnosti, dovolenosti a súladu s dobrými mravmi.

Rozhodcovským rozsudkom bolo povinnému uložené zaplatiť oprávnenému sumu sumu 1.367,58 €,
zmenkový úrok 0,25 % denne zo sumy 1.367,58 € od 25.03.2009 do zaplatenia, zákonný úrok vo
výške 6 % ročne zo sumy 1.367,58 € od 29.07.2009 do zaplatenia a trovy konania vo výške 316,33

€. Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku vydaného Stálym rozhodcovským súdom zriadeným
zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. vyplýva, že veriteľ a dlžník zabezpečili svoj iný záväzkový
vzťah (zmluvu o úvere) neúplnou zmenkou (blankozmenkou) vystavenou dňa 12.11.2008 (ďalej len
"zmenka"), kde dlžník vystupuje ako vystaviteľ zmenky a veriteľ ako remitent. Povinný si svoju povinnosť
vyplývajúcu zo záväzkového vzťahu riadne neplnil, čím sa stal dlh v zmysle dohodnutých podmienok

splatným v celku dňa 25.03.2009. Veriteľ (oprávnený) vyplnil dňa 24.07.2009 zmenku v zmysle Dohody o
vyplnení zmenky na sumu 1.367,58 € s dátumom začiatku úročenia dňa 25.03.2009 a táto bola dlžníkovi
(povinnému) predložená dňa 29.07.2009. Dlžník svoj dlh riadne nesplnil, a preto uplatnil veriteľ svoje
práva vyplývajúce zo zmenky cestou rozhodcovského konania.

Dohoda o vyplnení zmenky je súčasťou Zmluvy o úvere č. 3211371 uzavretej medzi oprávneným a
povinným dňa 12.11.2008, na podklade ktorej poskytol oprávnený povinnému peňažné prostriedky vo
výške 16.000,-SK ktoré mal vrátiť v 12 mesačných splátkach po 2.620,-Sk, počnúc dňom 20.12.2008.
Súčasťou zmluvy o úvere sú aj Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré v bode 17. obsahujú
Dohodu o vyplnení zmenky. Podľa bodu 17 „na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako

vystaviteľa zmenky vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi vystavil
vystaviteľ zmenku, v ktorej nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej
sumy. Zmenkovú sumu na zmenke vyplní remitent najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 podmienok
stane celý dlh splatným. Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov
veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Deň začiatku úročenia vyplní

na zmenke taktiež veriteľ tak, že ním bude deň, kedy sa v zmysle bodu 4 podmienok stal splatný celý
dlh". Rozhodcovský súd mal za to, že dlžník vystavil zmenku dňa 12.11.2008, v ktorej v čase vystavenia
absentovala zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Dlžník ako vystaviteľ sa tak
zaviazal veriteľovi ako remitentovi zaplatiť za predmetnú zmenku pri jej predložení zmenkovú sumu vo
výške 1.367,58 € spolu s dohodnutým zmenkovým úrokom vo výške 0,25% denne.

ESD judikoval (vec C-243/08 Pannon GSM), že vnútroštátny súd je povinný preskúmať ex offo nekalý
charakter zmluvnej podmienky, len čo má k dispozícii právne a skutkové okolnosti potrebné pre tento
účel.

Podľa článku 3 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských

zmluvách 1. Zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak
napriekpožiadavkedôveryspôsobíznačnúnerovnováhuvprávachapovinnostiachstránvzniknutýchna
základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. 2. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola
navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti spredbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna
konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok
zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú

štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola
individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz. 3. Príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci
zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.
Podľa článku 6 ods. 1 smernice Rady č. 93/13/EHS členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky
použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich

vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok
naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
Podľa článku 7 bod 1. smernice Rady č. 93/13/EHS členské štáty zabezpečia, aby v záujme
spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané prostriedky, ktoré by zabránili
súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany
predajcov alebo dodávateľov.

Podľa článku 10 ods. 1 smernice Rady č. 93/13/EHS členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné
právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou najneskôr do 31.
decembra 1994. Bezodkladne o tom informujú Komisiu. Tieto ustanovenia sa uplatnia na všetky zmluvy
uzatvorené po 31. decembri 1994.
Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú

uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Zmluva o úvere č. 3211371 uzavretá medzi oprávneným a povinným dňa 12.11.2008 má povahu
spotrebiteľskej zmluvy. Pri určení povahy zmluvy súd vychádzal z definície spotrebiteľských zmlúv,
spotrebiteľa a dodávateľa, ktoré sú zakotvené v § 52 ods. 1, 3, 4 OZ, pretože zmluva je uzatvorená
medzi dodávateľom, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti a spotrebiteľom, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v

rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Rozhodcovský rozsudok
bol vydaný na podklade zmenky, ktorou bol zabezpečený záväzkový vzťah oprávneného a povinného,
ktorý vznikol zo zmluvy o úvere. Zmenka je zákonný cenný papier vystavený v zákonnom predpísanej
forme, ktorý má obsah ustanovený zákonnom. Jedným z charakteristických znakov zmenky je, že
tá je abstraktným cenným papierom, a to tak z hľadiska vyjadrenia ako aj dokazovania kauzy. To

znamená, že vznik zmenkových vzťahov a ich uplatnenie zákon neviaže na žiadne iné okolnosti,
než na splnenie hmotnoprávnych náležitostí a procesných predpisov. Z judikatúry ESD však vyplýva,
že súd je povinný preskúmať ex offo nekalý charakter zmluvnej podmienky, len čo má k dispozícii
právne a skutkové okolnosti potrebné pre tento účel. Režim ochrany spotrebiteľa bol do nášho
právneho poriadku implementovaný zákonom č. 258/2001 Z.z. a zákonom č. 150/2004 Z.z. Cieľom

bolo zaistiť harmonizáciu slovenského práva s európskym spotrebiteľským právom. Východiskom
ochrany spotrebiteľa je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení
s dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, s ohľadom na
väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych
služieb a so zreteľom na možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových

zmlúv. Spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o
vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti, táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred
pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Tento nerovný
stav medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom môže byť kompenzovaný iba pozitívnym
zásahom, vonkajším vo vzťahu k samotným účastníkom zmluvy (rozsudok z 27. júna 2000, Océano

Grupo Editorial a Salvat Editores, C-240/98 až C-244/98). Možnosť súdu skúmať ex offo nekalú
povahu podmienky predstavuje prostriedok vhodný zároveň na dosiahnutie výsledku stanoveného v
článku 6 smernice, teda zabránenie tomu, aby jednotlivý spotrebiteľ bol viazaný nekalou podmienkou,
a na prispenie k splneniu cieľa stanoveného v jej článku 7, pretože takéto preskúmanie môže maťodradzujúci účinok prispievajúci k ukončeniu používania nekalých podmienok v zmluvách uzavretých
so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov. Táto možnosť priznaná súdu bola posúdená
ako nevyhnutná preto, aby bola pre spotrebiteľa zabezpečená účinná ochrana, najmä s ohľadom na

nezanedbateľné nebezpečenstvo toho, že tento spotrebiteľ o svojich právach nevie, alebo má ťažkosti
s ich uplatnením (rozsudok zo dňa 26.10.2006 vo veci Elisa María Mostaza Claro proti Centro Móvil
Milenium SL, C-168/05). Zmluvu o úvere mohol spotrebiteľ buď prijať ako celok alebo odmietnuť. Obsah
zmluvy o úvere ako aj obsah dohody o vyplnení zmenky bol vopred pripravený dodávateľom. Len
ťažko možno predpokladať, že si spotrebiteľ bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie

dohody o vyplnení zmenky nesie. Dohoda o vyplnení zmenky ako súčasť formulárovej zmluvy nebola
individuálne dohodnutá, bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ tak nemal možnosť ovplyvniť obsah tohto
dojednania, preto súd považuje dohodu o vyplnení zmenky za nekalú podmienku, ktorá je v zmysle
§ 53 ods. 5 OZ neplatná. Výkladovým pravidlom pre posudzovanie povahy neprimeranej zmluvnej
podmienky, a na základe zásady nepriameho účinku aj aplikovateľným právom sú ustanovenia smernice
93/13/EHS, a to najmä citované ustanovenia, ktoré sú dostatočne presné a zrozumiteľné. Použitie

ustanovenej smernice sa opiera o nepriamy účinok práva EU na právne poriadky členských štátov, ktorý
spočíva v povinnosti konformného výkladu. Ide teda o nepriame dosiahnutie výsledku stanoveného
smernicou - výkladom prostredníctvom vnútroštátneho súdu a nie vnútroštátneho právneho aktu
implementujúceho smernicu. Keďže zmyslom, cieľom a účelom právnych noriem týkajúcich sa ochrany
spotrebiteľa je poskytnúť spotrebiteľom minimálne takú úroveň ochrany, aká je stanovená smernicou

Rady č.93/13/EHS, tak aj vnútroštátny súd je povinný vykladať predmetné ustanovenia smernice a
vnútroštátneho práva tak, aby bol dosiahnutý výsledok stanovený smernicou (smernica Rady č. 93/13/
EHS). ESD v tejto súvislosti judikoval (vec Marleasing), že princíp nepriameho účinku sa aplikuje na
vnútroštátne právne normy, ktoré sa prijali pred aj po nadobudnutí účinnosti príslušnej komunitárnej
právnej normy. Svoj názor o neprimeranej povahe dohody o vyplnení zmenky súd opiera o článok 3

ods. 1 smernice, podľa ktorého zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje
za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán
vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Tak ako celá zmluva o úvere aj všeobecné
obchodné podmienky súčasťou, ktorých je aj dohoda o vyplnení zmenky majú formu formulárovej
zmluvy, boli vopred pripravené a spotrebiteľ tak nemal možnosť ovplyvniť obsah dohody o vyplnení

zmenky ako aj obsah samotnej zmluvy. Rozhodcovský súd pri rozhodovaní opomenul na aplikovanie
príslušných kogentných noriem vnútroštátneho a európskeho práva týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa.
Nielenže neskúmal neprijateľné zmluvné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve, ale priznal
oprávnenému aj plnenie v rozpore s dobrými mravmi, keď priznal oprávnenému zmenkový úrok vo výške
0,25 % denne zo zmenkovej sumy od 25.03.2009 do zaplatenia. Podľa § 48 ods. 1 zákona č. 191/1950

Zb. zmenkový a šekový, majiteľ môže postihom žiadať: 1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá
alebo zaplatená, s úrokmi, ak boli dojednané; 2. šesťpercentné úroky odo dňa zročnosti; 3. trovy protestu
a podaných správ, ako aj ostatné trovy; 4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy
alebo v menšej dohodnutej výške. Z obsahu dohody o vyplnení zmenky nevyplýva, že by bola výška
zmenkového úroku osobitne dojednaná. Keďže podľa názoru súdu bolo priznanie zmenkového úroku

vo výške 0,25% denne (91, 25 % p.a.) zo zmenkovej sumy v rozpore s dobrými mravmi a zmenkový
úrok určený vo výške 0,25 % denne zo zmenkovej sumy tak možno považovať za sankciu za nesplnenie
záväzku, ktorá je neprimerane vysoká, súd uznesením č.k. 2Er/397/2010-10 zo dňa 17.08.2010 žiadosť
súdneho exekútora v časti o vymoženie zmenkového úroku vo výške 0,25% denne zo sumy 1.367,58 €
od 25.03.2009 do zaplatenia zamietol. Uznesenie č.k. 2Er/416/2010-10 zo dňa 08.09.2010 nadobudlo

právoplatnosť, súd v súlade s § 44 ods. 3 Exekučného poriadku exekučné konanie v tejto časti zastavil.
S poukazom na uvedené má súd za to, že dojednaním dohody o vyplnení zmenky a vydaním zmenky
bola povinnému odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia § 52 a nasl. OZ a smernica Rady č.
93/13/EHS. Keďže samotné dojednanie dohody o vyplnení zmenky je nekalou podmienkou, spotrebiteľ
ňou nie je viazaný a tá je v rozpore s dobrými mravmi a s ochranou spotrebiteľa zakotvenou v § 52 a

nasl. OZ a v smernici Rady č. 93/13/EHS, bolo potrebné exekúciu zastaviť v celom rozsahu. O trovách
exekúcie súd rozhodne samostatným uznesením.

Poučenie:

ProtivýrokuI.tohtouznesenianiejepodľa§44ods.3Exekučnéhoporiadkuprípustnéodvolanie. Keďže
ide o rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka j e m o ž n é v zmysle § 374 ods. 4 Občianskeho

súdneho poriadku podať proti tomuto uzneseniu odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia napodpísanom súde, v dvoch vyhotoveniach. Podaním odvolania sa rozhodnutie vydané vyšším súdnym
úradníkom zrušuje a opätovne rozhodne sudca .
Proti výroku II. tohto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na

Okresnom súde Partizánske, písomne v dvoch vyhotoveniach. O podanom odvolaní rozhodne Krajský
súd v Trenčíne (§ 45 ods. 3 zák. č. 244/2002 Z.z.).

V zmysle § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, v odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z

podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť
podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby
jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.