Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. máj 2011

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 23Cb/239/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1208206111
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek

senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a JUDr. Magdalény Florekovej v právnej veci navrhovateľky: I.,
zastúpená Mgr. Petrom Lackom, advokátom, Panská 17, Bratislava, proti odporcovi: B.O.S. Slovakia,
a.s., Orchideová 25, Bratislava, zastúpeného Mgr. Gregorom Sadloňom, advokátom, Košariská 192/45,
Dunajská Lužná o zaplatenie 21.775,21 € s príslušenstvom, na odvolanie odporcu aj navrhovateľky proti
rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 23Cb 239/2008-293 zo dňa 21.1.2010 v pomere hlasov 3:0
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa úrokov z omeškania z m e

ň u j e tak, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke 3.487,74 € spolu s 8,5 % úrokom z omeškania
ročne od 16.9.2007 do zaplatenia a 8,5 % úrok z omeškania ročne zo sumy 18.287,47 € od 16.9.2007
do 20.6.2008, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšnej napadnutej časti rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd zaviazal odporcu k povinnosti zaplatiť navrhovateľovi sumu

3.487,74 € spolu s 8,5 % úrokom z omeškania ročne od 13.12.2007 do zaplatenia a 8,5 % úrok z
omeškaniaročnezosumy18.287,47€od13.12.2007do20.6.2008akoajtrovykonaniavsume3.363,20
€ na účet právneho zástupcu navrhovateľky a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Ďalej prvostupňový
súd rozhodol, že konanie čo do zaplatenia sumy 18.287,47 € zastavil, vo zvyšku návrh zamietol a
navrhovateľke vrátil preplatok na súdnom poplatku v sume 1.090,76 € prostredníctvom Daňového úradu
Trnava.

Vo svojom rozhodnutí uviedol, že dokazovaním, ktoré vo veci vykonal, zistil, že dňa 15.11.2005 uzavrela
navrhovateľka ako objednávateľ s odporcom ako zhotoviteľom Zmluvu o dielo, ktorou sa odporca
zaviazal postaviť pre navrhovateľku 2- izbový byt. Navrhovateľka sa v Zmluve o dielo zaviazala, že za
byt zaplatí odporcovi cenu 2.185.226,- Sk v troch splátkach. Navrhovateľka zaplatila odporcovi celkovo
656.000,- Sk. Zvyšok ceny navrhovateľka nezaplatila, preto oznámil odporca navrhovateľke listom zo
dňa 11.9.2007, že pokiaľ nezaplatí poslednú splátku do 3 dní, odstupuje od zmluvy titulom vydania
bezdôvodného obohatenia.

Svoje rozhodnutie po právnej stránke prvostupňový súd odôvodnil ustanoveniami § 631, § 52 ods. 1,
§ 544 ods. 1,2, § 545a Občianskeho zákonníka, keď dospel k záveru, že medzi účastníkmi konania
bola uzatvorená Zmluva o dielo podľa Občianskeho zákonníka a nejde o spotrebiteľskú zmluvu, ktoráby obsahovala neprijateľné podmienky tak, ako uvádzala navrhovateľka. Navrhovateľka mala možnosť
zasahovať do obsahu zmluvy a niektoré ustanovenia zmluvy boli dojednané odlišne ako u iných
objednávateľov. Boli jej poskytnuté určité zvýhodnenia práve z dôvodu, že v čase uzavretia zmluvy bola

zamestnankyňou odporcu. Dojednanie zmluvnej pokuty za omeškanie so splátkami predstavuje obvyklú
sankciu v zmluvných vzťahoch a navrhovateľka nepreukázala, že sa pokúšala meniť obsah zmluvy v
tejto časti. Zmluvu o dielo, ktorá bola ukončená odstúpením od zmluvy zo strany odporcu, navrhovateľke
vznikol nárok na vrátenie finančných prostriedkov. Odporca nespochybnil nárok navrhovateľky na
vrátenie zaplatených finančných prostriedkov, v rámci obrany si však uplatnil nárok a zaplatenie

naviac prác, tzv. nadštandard vo výške 21.771,69 Sk a nárok na zaplatenie dvoch zmluvných pokút
za omeškanie s úhradou druhej a tretej splátky. Pokiaľ ide o nárok odporcu na zaplatenie zmluvnej
pokuty, prvostupňový súd bol toho názoru, že táto bola platne dojednaná a ide o prísnu sankciu, ktorá
predstavuje paušalizovanú náhradu škody. Omeškaním navrhovateľky so splátkami odporcovi žiadna
škoda nevznikla. Byt sa mu podarilo predať ďalšiemu záujemcovi za vyššiu cenu. Súd preto odporcovi
nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty nepriznal, je toho názoru, v tomto prípade by predstavovala

zmluvná pokuta nespravodlivé riešenie veci. Práce naviac, tzv. nadštandard, ktoré si objednala
navrhovateľka, predstavovali zhodnotenie bytu, odporca byt predal, teda aj vrátane nadštandardu a
nepreukázal, že by mu týmito prácami vznikla nejaká škoda. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti
prvostupňový súd dospel k záveru, že nárok navrhovateľky na vrátenie finančných prostriedkov vo výške
105.071,69Sk(3.487,74€)jeoprávnenýaniejemožnézapočítaťnárokodporcutitulomzmluvnejpokuty

a nadštandardu.

O úrokoch z omeškania prvostupňový súd rozhodol v zmysle § 517 ods. 2 a § 3 ods. 1 Občianskeho
zákonníka a priznal navrhovateľke nárok na úroky z omeškania od 13.12.2007, t.j. od výzvy na vrátenie
finančných prostriedkov, keď zastal názor čl. IX. body 2, 3 zmluvy o dielo je neplatný pre rozpor s

dobrými mravmi. Navrhovateľka nemohla žiadnym spôsobom ovplyvniť, kedy bude získaný náhradný
objednávateľ a preto je neprípustné viazať povinnosť zhotoviteľa vrátiť finančné prostriedky na moment
získania nového záujemcu. Odstúpením od zmluvy táto zaniká, preto má súd za to, že po obdržaní
výzvy na vrátenie finančných prostriedkov, bol odporca povinný finančné prostriedky vrátiť. Pokiaľ ide
o nárok navrhovateľky na zaplatenie úrokov (vo výške 7,33 % ročne zo my 5.000,- Sk od 16.11. 2005

vrátane do zaplatenia, vo výške 7,35 % ročne zo sumy 96.500,- Sk od 6.12.2005 vrátane do zaplatenia,
s úrokom 7,35 % zo sumy 3.500,- Sk od 21.12.2005 vrátane do zaplatenia, vo výške 5,03 % ročne zo
sumy 15.000,- Sk od 27.01.2006 vrátane do zaplatenia, vo výške 8,02 % ročne zo sumy 236.000,-
Sk 27.01.2006 vrátane do zaplatenia), súd bol toho názoru, že tento nárok nemá oporu v zákone. Do
odstúpenia od zmluvy držal odporca finančné prostriedky oprávnene a zo zákona nevyplýva povinnosť

zhotoviteľa vrátiť finančné prostriedky spolu s úrokmi.

O zastavení konania čo do zaplatenia sumy 18.287,47 €, bolo rozhodnuté podľa § 96 ods. 1 O.s.p.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 3 O.s.p. Trovy konania pozostávajú zo súdneho

poplatku vo výške 209,12 € + 6,63 € a z trov právneho zastúpenia vo výške 3.147,45 €.

Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľka aj odporca.

Odvolanie navrhovateľky smerovalo proti zamietajúcemu výroku. Vo svojom odvolaní namietala, že

odporca jej svojim počínaním úmyselne a účelovo zmaril možnosť zaplatiť zvyšok kúpnej ceny z
hypotekárneho úveru. Zastala názor, že na skončenie zmluvy je potrebné aplikovať ustanovenie o
skončení zmluvy dohodou a nie na základe odstúpenia. Právne dôsledky odstúpenia od zmluvy ako aj
dohodyozrušenízáväzkusútotožné.Vustanovení§573Občianskehozákonníkajevýslovneupravené,
že pri peňažnom záväzku vzniká povinnosť zmluvnej strane vrátiť peňažný záväzok spolu s úrokmi.

Obdobná právna úprava pri odstúpení od zmluvy v Občianskom zákonníka absentuje. Nejedná sa o
zámerne vynechanie úpravy, ale o neúmyselnú dieru v zákone predpokladanú ustanovením § 853 ods.
1 Občianskeho zákonníka. To, že sa jedná o neplánovanú medzeru v zákone vyplýva predovšetkým z
porovnania právnej úpravy odstúpenia od zmluvy v § 351 Obchodného zákonníka s právnou úpravou v
ustanovení § 48 Občianskeho zákonníka. Ona požaduje úroky, ktoré predstavujú odplatu za poskytnutie

peňažnýchprostriedkov,keďtakétoúrokybymuselodporcaplatiť,akbysipožičalpredmetnéprostriedky
v banke. Tento nárok je samostatným, osobitným, bezdôvodným obohatením, rovnako je tiež poskytnutá
suma. Úžitkami sú len úroky, ktoré by neskôr prirástli k poskytnutej sume. Právnym následkom písomne
uzatvorenej dohody o zrušení záväzku ako aj odstúpenia od zmluvy je zánik všetkých práv a povinnostizmluvných strán vyplývajúcich zo zmluvy. Teda aj zánik záväzku plniť a v prípade, ak už plnené bolo
vznik záväzku strany, ktorej bolo pred zánikom zmluvného vzťahu plnenie poskytnuté toto plnenie vrátiť.
Z uvedených dôvodov navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v časti, ktorej jej návrh

zamietol, zmenil tak, že odporcovi uloží povinnosť zaplatiť navrhovateľke úrok 7,33 % ročne zo sumy
165,97€od16.11.2005vrátanedozaplatenia,súrokom7,35%ročnezosumy13.161,38€od6.12.2005
vrátane do zaplatenia, s úrokom 7,35 % ročne zo sumy 116,18 € od 21.12.2005 vrátane do zaplatenia,
s úrokom 5,03 % ročne zo sumy 497,91 € od 27.1.2006 vrátane do zaplatenia, s úrokom 8,02 % ročne
zo sumy 7.833,76 € od 27.1.2006 vrátane do zaplatenia, ako aj náhradu trov odvolacieho konania.

Odvolanie odporcu smerovalo proti vyhovujúcemu výroku, ktorým žiadal, aby odvolací súd rozsudok
súdu prvého stupňa v napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové konanie, vytýkajúc
súdu prvého stupňa, že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, ako aj že
sú tu dôkazy, ktoré neboli doteraz uplatnené. V dôvodoch svojho odvolania uviedol, že zmluvná pokuta je
samostatným právom. Primárne má slúžiť preventívne ako hrozba pred nesplnením zmluvnej povinnosti

a z ustanovenia § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva, že účastník, ktorý povinnosť poruší,
je povinný pokutu zaplatiť aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 33Obdo 454/2006
zo dňa 29.5.2008 a judikát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. Obdo V 93/2004 zo dňa
24.3.2006. Jeho nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vznikol pred 1. januárom 2008, t.j. v prípade,

ktorom s odkazom na § 879j Občianskeho zákonníka inštitút moderačného práva nie je v tomto prípade
možné použiť. Ak by aj zákonná úprava pripúšťala moderačné právo súdu, dojednanú zmluvnú pokutu
môže iba znížiť. V prípade, ak je zmluvné dojednanie posúdené ako platné. V dôsledku skutočnosti, že
navrhovateľka sa so splácaním splátok dostala do omeškania, vznikla mu škoda a to tým, že sumu, ktorú
mu mala navrhovateľka vyplatiť v zmysle dohodnutej zmluvy o dielo, musel na úhradu splátky úveru

získať iným spôsobom. V tejto súvislosti poukázal na tzv. prekvapivý rozsudok, keďže nepredpokladal,
že súd rozhodne o nepriznaní nároku na zmluvnú pokutu z dôvodu, že mu nemala škoda vzniknúť. A
preto nemohol navrhnúť dôkaz na preukázanie svojho tvrdenia. V odvolaní namietal nesprávne právne
posúdenie v časti, kde súd posúdil ustanovenie článku 9 bod 2.3 zmluvy o dielo za neplatné pre rozpor
s dobrými mravmi. Uvedené ustanovenia boli v súlade so zásadami zmluvnej voľnosti a v dobrej viere

dohodnuté. Poskytovali istý spôsob ochrany odporcovi pre prípad, že by došlo z akéhokoľvek dôvodu
k odstúpeniu od zmluvy.

Odporca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky uviedol, že zo zmluvného dojednania jasne
vyplýva, že navrhovateľka bola povinná plniť bez ohľadu na jeho prípadnú súčinnosť. Napriek tomu

on navrhovateľku na zaplatenie poslednej splátky opakovane vyzýval a až keď bola navrhovateľka v
omeškaní takmer dva mesiace, došlo k odstúpeniu od zmluvy. Z ustanovenia § 573 Občianskeho
zákonníka je zrejmé, že musí ísť o písomnú dohodu o zrušení záväzku a že sa vzťahuje na dvojstranné
záväzkové vzťahy, pri ktorých sú účastníci povinní plniť si navzájom. Možno ho použiť v prípadoch, keď
účastníci v písomnej dohode o zrušení záväzku neriešili otázku ďalšej existencie záväzku druhej strany,

alebo neriešili otázku plnenia, ktoré už druhá strana predtým poskytla. Trval na tom, že postupoval v
zmysle § 48 Občianskeho zákonníka a od zmluvy odstúpil na základe dohody, čo je predpokladom
na použitie pravidla obsiahnutého v § 457 a § 458 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého je
každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. S predmetom bezdôvodného
obohatenia sa musia vydať aj úžitky z neho, pokiaľ ten, kto obohatenie získal, nekonal dobromyseľne.

On dobromyseľne konal a odstúpením od zmluvy len realizoval svoje právo. Analógia v danom prípade
je neprípustná, keďže prípad treba riešiť podľa existujúcej zmluvy o dielo a rešpektujúc zásadu zmluvnej
voľnosti a dispozitívnosť noriem súkromného práva.

Navrhovateľka k odvolaniu odporcu uviedla, že nesúhlasí s názorom odporcu, podľa ktorého súd

nepriznaním nároku na zmluvnú pokutu využil inštitút moderačného práva v zmysle § 545a Občianskeho
zákonníka,keďideonesprávnuprávnudomnienku,ktoránemáopodstatnenievzhľadomkuskutočnosti,
že súd v odôvodnení iba konštatoval, že zmluvná pokuta by predstavovala nespravodlivé riešenie.
Rovnako tiež poukázala na to, že na viacerých pojednávaniach navrhla odporcovi nepriznať zmluvnú
pokutu pre jej zjavnú neopodstatnenosť a preto sa nie je možné stotožniť s tvrdením odporcu, že v

danom prípade ide o prekvapivý rozsudok. Záverom uviedla, že sa stotožňuje so záverom súdu prvého
stupňa, že čl. IX bod 2, 3 zmluvy o dielo je v rozpore s dobrými mravmi.Krajský súd ako súd odvolací rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých častiach preskúmal a
prejednal vec v zmysle § 212 ods. 1 O.s.p. na odvolacom pojednávaní podľa § 214 ods. 1 O.s.p a dospel
k záveru, že odvolanie navrhovateľky je sčasti dôvodné a odvolanie odporcu dôvodné nie je

.
Odvolací súd po oboznámením sa s obsahom spisu mal za to, že vykonaným dokazovaním
prvostupňový súd správne zistil skutkový stav veci spočívajúci v tom, že dňa 15.11.2005 uzavrela
navrhovateľka ako objednávateľ s odporcom ako zhotoviteľom Zmluvu o dielo č. 371105-C2 (ďalej
len „Zmluva o dielo“), ktorou sa odporca zaviazal, že v rámci bytovej výstavby označenej - Dúbravka

200 - výstavba občianskej vybavenosti a polyfunkčných domov - Dúbravka vykonávanej odporcom v
Mestskej časti Bratislava IV, lokalita Dúbravčice, postaví pre navrhovateľku 2 - izbový byt č. 112/2a, C2
- 9.2a na 9. nadzemnom podlaží (t.j. 8.poschodie) s podlahovou plochou (bez balkónov) 57,4 m2 a s
celkovou zastavanou plochou (vrátane balkónov) 64,2 m2. Navrhovateľka sa v zmluve o dielo zaviazala,
že za byt zaplatí odporcovi cenu 2.185.226,- Sk (72.536,21 €), ktorá zahŕňa cenu za samotný byt, za
spoluvlastníckypodielnaspoločnýchčastiach,spoločnýchzariadeniachazastavanompozemku,pričom

zahŕňa tiež DPH a to splátkach: 1.splátku vo výške 5.000,- Sk (165,97 €) vrátane DPH pri podpise
Zmluvy o dielo; 2. splátku vo výške 400.000,- Sk (13.277,57 €) vrátane DPH sa zaviazala zaplatiť do
15.12.2005; 3. splátku vo výške 1.785.226,- Sk (59.258,65 €) vrátane DPH, sa zaviazala zaplatiť do 14
kalendárnych dní od výzvy zhotoviteľa po kolaudácii domu. Navrhovateľka plnila nasledovne: 1.splátku
vo výške 5.000,- Sk (165,97 €) vrátane DPH uhradila pri podpise Zmluvy o dielo dňa 15.11.2005; prvú

časť 2. splátky vo výške 396.500,- Sk (13.161,39 €) vrátane DPH zaplatila dňa 5.12.2005; druhú časť
2. splátky vo výške 3.500,- Sk (116,18 €) vrátane DPH zaplatila dňa 20.12.2005; prvú časť 3 splátky
vo výške 15.000,-Sk (497,91 €) vrátane DPH zaplatila dňa 27.1.2006; druhú časť 3. splátky vo výške
236.000,- Sk (7.833,76 €) vrátane DPH zaplatila dňa 3.8.2007; celkovo zaplatila 656.000,- Sk (21.775,21
€). Zvyšok ceny navrhovateľka nezaplatila, preto jej odporca listom zo dňa 11.9.2007 oznámil, že pokiaľ

nezaplatí poslednú splátku do 3 dní od doručenia predmetného listu, t.j. ak nezaplatí do 15.9.2007,
odstupuje od zmluvy. Odporca dňa 20.6.2008 uhradil navrhovateľke sumu 550.928,31 Sk (18.287,47
€), keď rozdiel medzi žalovanou čiastkou t.j. 105.071,69 Sk (3.487,74 €), odmietol uhradiť, túto sumu
si voči navrhovateľke započítal v rámci konania a táto suma podľa neho predstavuje zmluvnú pokutu
za omeškania vo výške 83.300,-Sk (2.765,05 €) s treťou splátkou (č.l. 239, 250 spisu) a hodnotu

nadštandardu - prác naviac vo výške 21.771,69 Sk (772,69 €).

Predmetom odvolacieho konania sú výroky, ktorým bolo návrhu navrhovateľke vyhovené a aj ktorým
bol vo zvyšku jej návrh zamietnutý, keďže navrhovateľka sa po úprave petitu domáhala od odporcu
zaplatenia sumy 105.071,69 Sk (3. 487,74 €) spolu s úrokom 7,33 % ročne zo sumy 5.000,- Sk (165,97

€) od 16.11.2005 vrátane do 20.6.2008, s úrokom 7,35 % ročne zo sumy 396.500,- Sk (13.161,39 €) od
6.12.2005 vrátane do 20.6.2008, s úrokom 7,35 % ročne zo sumy 3.500,- Sk (116,18 €) od 21.12.2005
vrátane do 20.6.2008, s úrokom 5,03 % ročne zo sumy 15.000,- Sk (497,91 €) od 27.1.2006 vrátane
do 20.6.2008, s úrokom 8,02 % ročne zo sumy 130.928,31 Sk (4.346,02 €) od 4.8.2007 vrátane
do 20.6.2008, s úrokom 8,02 % ročne zo sumy 105.071,69 Sk (3.487,74 €) od 4.8.2007 vrátane do

zaplatenia, s úrokom z omeškania 8,5 % ročne zo sumy 550,928,31 Sk (18.287,46 €) od 15.9.2007 do
20.6.2008 a s úrokom z omeškania 8,5 % ročne zo sumy 105.071,69 Sk (3. 487,74 €) od 15.9.2007
do zaplatenia.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd skúmal, či je dôvodná námietka započítania odporcu, či

navrhovateľke prináležia úroky v zmysle § 573 Občianskeho zákonníka a odkedy jej prináležia úroky z
omeškania, keď sa stotožnil s odôvodnením súdu prvého stupňa v tomto smere, že medzi účastníkmi
bola uzatvorená zmluva o dielo podľa Občianskeho zákonníka a nejde o spotrebiteľskú zmluvu a dospel
k nesledujúcim záverom.
Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z

občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď

oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len
písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.Podľa § 545 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak z dojednania o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné,
je dlžník zaviazaný plniť povinnosť, ktorej splnenie bolo zabezpečené zmluvnou pokutou, aj po jej
zaplatení.

Ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka je možné aplikovať i na výkon práv a povinností
založených dohodou zmluvných strán o zmluvnej pokute podľa ustanovení § 544 Občianskeho
zákonníka. Nie je teda vylúčené posudzovať konanie zmluvnej strany, ktorým vymáha zmluvnú pokutu
za rozporné s dobrými mravmi. Odoprieť ochranu možno ak by sa opomínal zabezpečovací, sankčný

a kompenzačný charakter zmluvnej pokuty, nevychádzal by z jeho zmyslu, prípadne by ho dokonca
znevyužívala na poškodenie dlžníka. Zmluvná pokuta by sa napríklad účtovala v situácii, keď by bolo
zrejmé, že záväzok nebude plnený, že zmluvnej pokute chýba jej preventívna funkcia a nemožno
očakávať, že bude plniť funkciu kompenzačnú.

Ako už bolo uvedené vyššie, v danom prípade navrhovateľka ako objednávateľka porušila svoju

povinnosť zo zmluvy o dielo a nezaplatila v lehote tretiu časť splátky. Odporca listom zo dňa 11.9.2007
vyzval navrhovateľku, aby v lehote 3 dní odo dňa doručenia výzvy uhradila zvyšnú časť tretej splátky
ceny za dielo. Navrhovateľka túto nezaplatila a odporca využil svoje právo a dňom 15.9.2007 odstúpil
od zmluvy.

Porušenie povinnosti zo strany navrhovateľky (omeškanie dlžníka), malo za následok odstúpenie od
zmluvy. Priznanie zmluvnej pokuty za omeškanie, tak ako si ju uplatnil odporca, by bolo v rozpore
s dobrými mravmi, keď by navrhovateľa za porušenie tej istej povinnosti, t.j. omeškanie splnením
peňažného dlhu, bola sankciovaná dvakrát (odstúpenie od zmluvy, zmluvná pokuta), ale predovšetkým
preto, že odstúpením od zmluvy zmluvná pokuta prestala plniť svoj zabezpečovací, preventívny

charakter, keď zaplatenie zvyšnej dlžnej splátky už nie je možné vzhľadom na odstúpenie od zmluvy a jej
zrušenie.Zaplatenímzvyšnejdlžnejčiastkytretejsplátkybysamozrejmenedošloanikobnoveniuzmluvy
o dielo a odporca by sa prijatím tejto splátky na úkor navrhovateľky bezdôvodne obohatil. Vzhľadom na
uvedené nie je potom dôvodná započítacia námietka odporcu v časti zmluvnej pokuty vo výške 83.300,-
Sk (2.765,05 €).

Rovnako nie je dôvodná ani započítacia námietka v vo výške 21.771,69 Sk (722,69 €) - hodnotu
nadštandardu,t.j.prácenaviacznasledujúcichdôvodov.Odporcasiuplatniltútosumuod navrhovateľky
v zmysle čl. IX bod 7 zmluvy, podľa ktorého v prípade odstúpenia od zmluvy po vykonaní
nadštandardných prác má zhotoviteľ právo vyúčtovať objednávateľovi náklady na uvedenie bytu do

pôvodného stavu zodpovedajúcemu štandardu a odpočítať túto sumu z poskytnutých splátok. Odvolací
súd má za to, že v konaní nebolo preukázané, keď dôkazná povinnosť bola v zmysle § 120 ods. 1
O.s.p. na odporcovi, že po vykonaní nadštandardných prác došlo k uvedeniu bytu do pôvodného stavu,
že tieto náklady navrhovateľke ako objednávateľovi riadne vyúčtoval a teda, že mu vznikol nárok na
zaplatenie tejto sankcie v zmysle čl. IX bod 7 zmluvy. Z obsahu spisu naopak dokonca vyplýva, že

po odstúpení od zmluvy odporca ako zhotoviteľ uzavrel s Ing. Jurajom Chudým ako objednávateľom
Zmluvu o dielo č. 0101108-C2, kde predmetom zmluvy bol totožný byt, kde bola dohodnutá cena za
dielo vo výške 3.705.000,- Sk, t.j. 122.983,47 € (cena diela u navrhovateľky bola vo výške 2.185.226,-
Sk, t.j. 72.536,21 €), táto bol na základe zmluvy o prevode vlastníctva bytu č. 24/2/2008-C2 Ing. Chudým
aj riadne zaplatená. Z týchto zmlúv nevplýva, že by boli vykonávané nejaké práce na uvedenie bytu

do pôvodného stavu a v prípade priznanie plnenia za práce nadštandard by sa v takomto prípade aj
vzhľadom na vyššiu kúpnu cenu odporca na úkor navrhovateľky bezdôvodne obohatil.

Pokiaľ teda prvostupňový súd zaviazal odporcu na zaplatenie istiny 3.487,74 €, keď mal za to, že
obrana odporcu nie je dôvodná, rozhodol vecne správne. Vecne správne prvostupňový súd rozhodol,

keď zamietol návrh navrhovateľky v časti na zaplatenie úrokov ako boli špecifikované vyššie, ktoré si
navrhovateľka uplatňovala v zmysle § 573 Občianskeho zákonníka.

Podľa § 572 ods.1,2 Občianskeho zákonníka strany sa môžu dohodnúť, že nesplnený záväzok alebo
jeho časť sa zrušuje bez toho, aby vznikol nový záväzok. Ak z dohody nevyplýva niečo iné, zrušovaný

záväzok zaniká, keď návrh na jeho zrušenie prijala druhá strana. Dohoda o zrušení záväzku sa musí
uzavrieť písomne, ak sa zrušuje záväzok dojednaný písomne.Podľa § 573 Občianskeho zákonníka ak výslovne z písomnej dohody o zrušení záväzku nevyplýva
niečo iné, zaniká súčasne aj záväzok druhej strany, a ak už bol splnený, má druhá strana nárok na jeho
vrátenie, a to pri peňažnom záväzku spolu s úrokmi. Ak sa strany dohodnú na zrušení časti záväzku,

zaniká záväzok druhej strany v rozsahu zodpovedajúcom zrušovanej časti záväzku.

Citované ustanovenie § 573 upravuje len dohodu strán o zrušení záväzku a nadväzuje na ustanovenie §
572 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Vzťahuje na dvojstranné vzájomné záväzky, pri ktorých sú účastníci
povinní plniť si navzájom. Možno ho použiť v tých prípadoch, keď účastníci v písomnej dohode o zrušení

záväzku neriešili otázku ďalšej existencie záväzku druhej strany, alebo neriešili otázku plnenia, ktoré už
druhá strana poskytla predtým. V prípade, keď jedna strana záväzok už splnila, a účastníci sa nedohodli
inak, má ten, kto splnil pred zánikom záväzku, priamy nárok na vrátenie poskytnutého plnenia a pri
peňažnom záväzku má nárok na jeho vrátenie aj s úrokmi.

Vykonaným dokazovaním v prejednávanej veci bolo preukázané, že v danom prípade bola zmluva o

dielo zrušená, keď došlo v zmysle § 48 Občianskeho zákonníka k odstúpeniu od zmluvy odporcom a
medzi účastníkmi nebola nikdy uzavretá písomná dohoda o zrušení záväzku a navrhovateľka nemá
nárok na zaplatenie úrokov v zmysle citovaného ustanovenia. V tomto prípade nie je možná analógia
legis s odkazom na ustanovenie § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Analógia legis sa nehodí na tie
ustanovenia, u ktorých je úprava aplikovateľná len na taxatívne vymedzené práva, jedinečné situácie

a zákonné výnimky, čo je daný prípad, keď je v ustanovení § 573 taxatívne určené, že nárok na úroky
v zmysle tohto ustanovenia prichádza do úvahy len pri písomnej dohode o zrušení záväzku, ak z nej
nevyplýva niečo iné, ale nie v prípade zrušenia zmluvy odstúpením od zmluvy.

Čo sa týka úrokov z omeškania, navrhovateľka žiadala priznať po čiastočnom späťvzatí návrhu úroky

z omeškania 8,5 % ročne zo sumy 550,928,31 Sk (18.287,46 €) od 15.9.2007 do 20.6.2008 a úroky
z omeškania 8,5 % ročne zo sumy 105.071,69 Sk (3. 487,74 €) od 15.9.2007 do zaplatenia. Odporca
namietal, že navrhovateľka mala nárok na vrátenie sumy 550,928,31 Sk (18.287,46 €), ale až od
11.3.2008 a to s poukazom na čl. IX bod 2, 3 Zmluvy o dielo.

Podľa čl. IX bod 2, 3 Zmluvy o dielo v prípade odstúpenia od zmluvy je zhotoviteľ povinný
vrátiť objednávateľovi uhradené splátky v lehote 10 dní, po splnení podmienky zmluvného získania
náhradného objednávateľa na byt a po úhrade všetkých nákladov. Náhradný objednávateľ nemá
garantovanú cenu bytu uvedenú v článku IV zmluvy. Uvedená 30 dňová lehota začína plynúť odo dňa,
keď náhradný objednávateľ uhradí zhotoviteľovi sumu (splátku) určenú zhotoviteľom na cenu bytu, po

predchádzajúcom vyrovnaní všetkých platieb určených zhotoviteľovi pôvodným objednávateľom ku dňu
odstúpeniu od zmluvy.

Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že čl. IX body 2, 3 zmluvy o dielo je v
zmysle § 39, § 41 neplatný pre rozpor s dobrými mravmi. Navrhovateľka nemohla žiadnym spôsobom

ovplyvniť, kedy bude získaný náhradný objednávateľ a preto je neprípustné viazať povinnosť zhotoviteľa
vrátiť finančné prostriedky na moment získania nového záujemcu. Odstúpením od zmluvy táto zaniká,
preto má súd za to, že po obdržaní výzvy na vrátenie finančných prostriedkov, bol odporca povinný
finančné prostriedky vrátiť.

Vzhľadom na neplatnosť predmetných článkov odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade
sa odporca dostal do omeškania už dňom 16.9.2007 (deň nasledujúci po odstúpení od zmluvy), keď
odstúpením od zmluvy sa táto v zmysle § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka zrušuje, účastníci sú si
povinní v zmysle § 457 Občianskeho zákonníka vrátiť druhému všetko čo podľa nej dostali a tým je
podľa § 563 Občianskeho zákonníka stanovená doba plnenia právnym predpisom a odporca bol dňom

nasledujúcim po odstúpení od zmluvy v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v omeškaní s
plnením peňažného dlhu.

S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok súdu prvého
stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa úrokov z omeškania v zmysle § 220 O.s.p. zmenil tak, že odporca

je povinný zaplatiť navrhovateľke 3.487,74 € spolu s 8,5 % úrokom z omeškania ročne od 16.9.2007 do
zaplatenia a 8,5 % úrok z omeškania ročne zo sumy 18.287,47 € od 16.9.2007 do 20.6.2008, do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšnej napadnutej časti rozsudok súdu prvého stupňa v zmysle §
219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 2 O.s.p. s
poukazom na rovnaký čiastočný úspech účastníkov v odvolacom konaní (navrhovateľka bola úspešná

v časti odvolania podaného odporcom a v časti týkajúcej sa úrokov z omeškania, ktoré boli priznané od
16.9.2007 a nie od 13.12.2007, odporca bol úspešný v časti odvolania podaného navrhovateľkou) tak,
žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.