Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. máj 2011

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 24Cb/184/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1207235480
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 05. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Školníková

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdBratislavaIIvkonanípredsamosudcomJUDr.MonikouŠkolníkovouvprávnejvecižalobcu:

PANTHER Trading SK, a.s., Mlynské Nivy 73, Bratislava, IČO: 31 625 665, zastúpeného advokátom
Mgr. Tomášom Kušnírom, proti žalovanému: OPUS a.s., Skuteckého 23, Banská Bystrica, IČO: 31 321
755, zastúpenému advokátom JUDr. Ľubomírom Messingerom o zaplatenie istiny 15.999,17 eura s
príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 15.999,17 eura istiny a 9%-ný ročný úrok z omeškania
zo sumy 19.679,31 eura od 16.5.2000 do 31.7.2001, zo sumy 15.999,17 eura od 1.8.2001 do zaplatenia,
a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 3.418,55 eura titulom náhrady trov konania do troch
dní od právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu žalobcu.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou súdu dňa 20.12.2007 sa žalobca domáhal, aby súd určil povinnosť žalovaného
zaplatiť žalobcovi istinu 481.990,90 Sk (15.999,17 eura) s príslušenstvom, t.j. úrokom z omeškania v
sadzbe 9% ročne z titulu zmluvy o distribúcii zo dňa 31.3.2000.

Žalovaný nárok uplatnený žalobou neuznal, pričom v odpore proti platobnému rozkazu namietal

premlčanie uplatneného nároku.

Súd vykonal vo veci dokazovanie vypočutím štatutárnych zástupcov účastníkov konania a ich právnych
zástupcov, vypočutím svedkyne S., oboznámil sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu a po takto
vykonanom dokazovaní ustálil skutkový stav nasledovným spôsobom.

Medzi obchodnou spoločnosťou BONTON Music Slovakia s.r.o. Bratislava, IČO: 31 402 704 ako

dodávateľom a žalobcom ako distribútorom bola dňa 31.3.2000 uzavretá v písomnej forme zmluva
o distribúcii, ktorou žalobca získal výhradné oprávnenie k distribúcii všetkých zvukových a zvukovo
obrazových záznamov (hlavne LP platní, MG kaziet, kompakt diskov, minidiskov, DC kaziet a
videokaziet), notových záznamov a kníh vydaných dodávateľom (ďalej len "tovar"), (a to vrátanie
zásielkovej služby) pre ČR a SR na dobu vymedzenú v tejto zmluve a bez ohľadu na skutočnosť,
pod akou značkou sú uvedené záznamy, resp. knihy vydávané. Žalobca ako distribútor sa predmetnou
zmluvou v článku II. zaviazal poskytovať nasledujúce služby: príjem výrobkov, kontrolu kvantity a kvality

(vizuálne a vybavenosť), skladovanie distribuovaných záznamov, kníh a notovín, predaj, vrátane príjmu
objednávok, balenia a dopravy tovaru zákazníkom, distribúciu materiálov určených k podpore predaja
a propagačných materiálov bez nároku na zvláštnu úhradu zo strany dodávateľa, fakturáciu a inkaso,
vedenie skladovej, účtovnej a obchodnej evidencie a podávanie informácií podľa ďalších ustanovení asúčasne sa žalobca zaviazal maximálne podporovať a kontrolovať využívanie promo - materiálov na
predajných miestach. Článok VII. predmetnej zmluvy obsahoval dohodu zmluvných strán o odmene
za distribúciu, podľa ktorej za uskutočňovanie distribučných služieb podľa čl. II. tejto zmluvy prináleží

distribútorovi, t.j. žalobcovi odmena vo výške 10% z predajnej ceny tovaru do SR bez DPH s tým,
že vyššie uvedená percentuálna odmena sa vzťahuje na všetok tovar distribútorom vyfakturovaný.
Predajná cena, za ktorú je vyššie uvedená odmena vypočítavaná, je cena, ktorá je distribútorom
účtovanáodberateľovi,preúčelyvýpočtuvyššieuvedenejodmenyzníženáoplnúvýškuodvedenejdane
z pridanej hodnoty. Medzi zmluvnými stranami nebola uzavretá dohoda o výške úrokov z omeškania.

Predmetná zmluva bola uzavretá na dobu určitú od 1.4.2000 do 31.12.2000.

Faktúrou č. 2018 vystavenou dňa 30.4.2000, splatnou dňa 15.5.2000 a znejúcou na sumu 592.858,90
Sk (19.679,31 eura) žalobca vyúčtoval obchodnej spoločnosti BONTON Music Slovakia s.r.o. Bratislava,
IČO: 31 402 704 cenu za dovoz tovaru. Predmetná faktúra bola spoločnosťou BONTON Music Slovakia
s.r.o. Bratislava, IČO: 31 402 704 čiastočne uhradená dvomi platbami zrealizovanými dňa 31.7.2001, a

to platbou vo výške 58.640,- Sk a platbou vo výške 52.228,- Sk, t.j. celkovo bola dňa 31.7.2001 uhradená
suma 110.868,- Sk, v dôsledku čoho zostala neuhradená suma 481.990,90 Sk (15.999,17 eura).

Z výpisu z obchodného registra súd zistil, že obchodná spoločnosť BONTON Music Slovakia s.r.o.
Bratislava,IČO:31402704bolazrušenábezlikvidáciezlúčenímsospoločnosťouOPUS,a.s.Bratislava,

IČO: 31 321 755, t.j. so žalovaným a dňom 13.2.2002 bola vymazaná z obchodného registra.

Žalobca predložil súdu list žalobcu zo dňa 5.1.2005 adresovaný žalovanému a nadpísaný ako "Žiadosť
o odsúhlasenie pohľadávok", ktorým žalobca požiadal žalovaného odsúhlasenie dvoch pohľadávok,
a to pohľadávky z titulu faktúry č. 2018 vystavenej dňa 30.4.2000 a splatnej dňa 15.5.2000 v sume

481.990,90 Sk, t.j. predmet daného sporu a pohľadávky z titulu faktúry č. 2004043 vystavenej dňa
14.12.2004 a splatnej dňa 14.1.2005 na sumu 5.732,- Sk. Z uvedeného je zrejmé, že predmetným listom
žalobca požiadal o odsúhlasenie dvoch pohľadávok v celkovej výške 487.722,90 Sk. Na predmetnú
žiadosť reagoval žalovaný listom zo dňa 12.1.2005 nadpísaným ako "Návratka, Potvrdenie odberateľa",
vktoromuviedol,žepotvrdzujesprávnosťžalobcomuvedenýchpohľadávokvcelkovejvýške487.722,90

Sk a zároveň uznáva uvedené pohľadávky žalobcu v mysle príslušných ustanovení Obchodného
zákonníka čo do dôvodu a výšky. Predmetný list je riadne opatrený pečiatkou žalovaného.

Žalobca taktiež predložil súdu list žalovaného zo dňa 16.2.2006, v ktorom pracovníčka ekonomického
oddelenia žalovaného z dôvodu vykonávania inventarizácie záväzkov požiadala žalobcu o odsúhlasenie

záväzkov podľa priloženého rozpisu, v ktorom je uvedená aj predmetná faktúra, t.j. faktúra č. 2018
splatná dňa 15.5.2000 v sume 481.990,90 Sk.

Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu potvrdil skutočnosť týkajúcu sa uzavretia zmluvy o
distribúcii medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného, ako aj vystavenia faktúry č. 2018

a dvoch čiastočných úhrad, pričom po skutkovej stránke žiadnym spôsobom nespochybnil nárok
žalobcu na zaplatenie fakturovanej sumy. Namietal však premlčanie uplatneného nároku a uviedol,
že s prihliadnutím na čiastočnú úhradu záväzku zo strany žalovaného dňa 31.7.2001, ktorú možno
považovať v zmysle § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka za uznanie dlhu, sa zvyšná časť pohľadávky
premlčala v novej štvorročnej premlčacej dobe dňa 31.7.2005. Zároveň žalovaný uviedol, že žalobca

zaslal žalovanému žiadosť o odsúhlasenie pohľadávok dňa 5.1.2005, v ktorej vykonával inventarizáciu
pohľadávok v súlade so zákonom o účtovníctve č. 431/2002 Z.z. k 31.12.2004 a k predmetnej žiadosti
priložil návratku. Žalobca tvrdí, že žalovaný písomne potvrdil a uznal správnosť a výšku pohľadávok v
návratke zo dňa 12.1.2005, čím podľa názoru žalobcu došlo k uznaniu záväzku v zmysle ustanovenia §
407 ods. 1 Obchodného zákonníka. S týmto tvrdením však žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu

nesúhlasil s tým, že žalovaný vo vzťahu k žalobcovi nevykonal žiadny písomný právny úkon, ktorým by
došlo k uznaniu predmetnej pohľadávky čo do dôvodu a výšky a ktorý by mal za následok plynutie novej
premlčacej doby. Pokiaľ ide o zaslanie návratky a podpísanie zo strany zamestnankyne žalovaného,
je potrebné podľa názoru žalovaného vykladať tento prejav vôle len ako splnenie účtovnej povinnosti,
a nie ako uznanie záväzku. Súčasne žalovaný poukázal na ustanovenie § 266 ods. 1 Obchodného

zákonníka, v zmysle ktorého treba prejav vôle vykladať podľa úmyslu konajúcej osoby, pričom v tomto
prípade zamestnankyňa žalovaného nekonala v úmysle uznať záväzok.Svedkyňa S. vo svojej svedeckej výpovedi na pojednávaní uviedla, že bola v pracovnom vzťahu so
žalovaným, a to do marca 2006, pričom jej pracovný pomer trval aj v januári 2005 a pracovala na
pozícii účtovníka. Svedkyňa potvrdila, že podpis na návratke - potvrdení odberateľa zo dňa 12.1.2005

je jej. Súčasne uviedla, že suma uvedená v potvrdení s najväčšou pravdepodobnosťou vyplývala z
tabuliek, v ktorých si holdingové spoločnosti vzájomne odsúhlasovali v tabuľkovej forme pohľadávky a
záväzky, pričom súčasťou holdingovej spoločnosti boli obidvaja účastníci konania. Svedkyňa uviedla,
že odsúhlasovanie záväzkov robila s vedomím štatutárnych zástupcov, pričom k uznávaniu dochádzalo
jednakzpohľaduúčtovníctvaajednakajuznaniezáväzkovakotakých,keďžedonáplneprácesvedkyne

patrila správa záväzkov a pohľadávok v celosti. Určite to nebolo tak, že by to svedkyňa mala zo strany
vedenia spoločnosti zakázané a robila by to proti ich príkazu.

Štatutárna zástupkyňa žalobcu Rita Tomanovičová, ktorá je za žalobcu podpísaná na žiadosti o
odsúhlasenie pohľadávok zo dňa 5.1.2005 na pojednávaní konanom dňa 10.5.2011 uviedla, že v
danom prípade išlo o plnenie na základe zmluvy o distribúcii uzavretej medzi žalobcom a právnym

predchodcom žalovaného, pričom plnenie bolo poskytnuté a fakturované v roku 2000 s tým, že časť
fakturovanej sumy bola v roku 2001 uhradená a nebol uhradený zostatok predstavujúci predmet daného
sporu, pričom tento zostatok tak žalobca ako aj žalovaný od roku 2001 viedli vo svojom účtovníctve
a vzájomne si ho odsúhlasovali pri každoročnej inventarizácii. Žalobca má k dispozícii žiadosť o
odsúhlasenie pohľadávok zo dňa 5.1.2005, ktorú zasielal žalovanému a ktorá obsahuje špecifikáciu

predmetnej faktúry a na ktorú žalovaný reagoval potvrdenou návratkou zo dňa 12.1.2005. Súčasne
žalobca disponuje listom žalovaného zo dňa 16.2.2006 spolu s prílohou, z ktorých je zrejmé, že samotný
žalovaný predmetnú pohľadávku zaslal žalobcovi na odsúhlasenie. Ďalej uviedla, že je pravdou, že za
stranu žalobcu inventarizáciu odsúhlasovala ona a za žalovaného pani H., avšak je potrebné uviesť,
že predmetná inventarizácia sa realizovala za účelom spracovania ročnej účtovnej závierky, ktorá

podlieha schváleniu valným zhromaždením spoločnosti a teda takýmto schválením valné zhromaždenie
spoločnosti akceptovalo správnosť údajov z ročnej účtovnej závierky.

Štatutárny zástupca žalovaného Július Konček na pojednávaní konanom dňa 10.5.2011 uviedol, že
má za to, že návratka z roku 2005 presne nešpecifikuje záväzok, ktorý mal byť predmetom uznania,

pričom túto návratku podpisovala pani H., avšak v predmetnom období mala od štatutárnych zástupcov
spoločnosti udelené poverenie na konania Ing. Šutá, a to vo finančných záležitostiach do výšky
1.000.000,- Sk a preto mu nie je zrejmé, z akého dôvodu takýto úkon nerealizovala J., ale pani H., ktorá
na to nemala oprávnenie. Ďalej uviedol, že z dokladov, ktoré sa v spoločnosti nachádzajú, zistili, že išlo
o faktúru, ktorou boli refakturované náklady z dodávky tovaru medzi českou spoločnosťou Sony Music

a slovenskou spoločnosťou Sony Music a nie je im z dostupných dokladov zrejmé, akým spôsobom sa
predmetná pohľadávka dostala do portfólia žalobcu, pričom z dostupných dokladov u žalovaného ani
nie je zrejmé, že predmetný tovar v celom rozsahu došiel na sklad žalovaného, resp. jeho právneho
predchodcu. Z fakturovaného tovaru len malá časť bola určená pre právneho predchodcu žalovaného.
Na otázku súdu štatutárny zástupca žalovaného uviedol, že zo strany právneho predchodcu žalovaného

nebola predmetná faktúra nikdy vrátená alebo spochybnená. Štatutárny zástupca žalovaného sa
nevedel vyjadriť, z akého dôvodu nebola predmetná faktúra uhradená v lehote jej splatnosti. V roku 2007
vtedajšia právna zástupkyňa žalovanému poradila, aby faktúru neuhradili, pretože nie je oprávnená.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti o refakturácii ceny dodaného tovaru predmetná faktúra podľa
názoru štatutárneho zástupcu žalovaného ani nesúvisí so zmluvou o distribúcii tvrdenou žalobcom,

nakoľko predmet zmluvy o distribúcii bol iného charakteru.

Právny zástupca žalobcu na pojednávaní konanom dňa 10.5.2011 uviedol, že žalobca predložil súdu
nielen návratku zo dňa 12.1.2005, ale aj žiadosť o odsúhlasenie pohľadávok zo dňa 5.1.2005, v ktorej
sú presne špecifikované faktúry a suma celkovej pohľadávky, na ktorú nadväzuje návratka zo dňa

12.1.2005. Z toho dôvodu má právny zástupca žalobcu za to, že žalobca v plnom rozsahu preukázal
riadne uznanie predmetnej pohľadávky zo strany žalovaného a v tejto súvislosti právny zástupca žalobcu
poukázal aj na obsah výpovede svedkyne pani H. s odkazom na § 15 Obchodného zákonníka, pričom
žalobca nemal žiadnu možnosť vedieť o prípadnom prekročení oprávnení pani H., ak k nemu vôbec
skutočne došlo. Z predložených dokladov je podľa právneho zástupcu žalobcu zrejmé, že žalovaný

predmetnú pohľadávku celý čas riadne viedol v účtovníctve, čo je pravdepodobne zrejmé aj z účtovnej
závierky žalovaného, ktorá by mala byť súčasťou zbierky listín. K námietkam žalovaného týkajúcim sa
obsahu predmetnej faktúry žalobca nepovažuje za potrebné sa vyjadrovať, keďže v danom prípade ide
o uznanie pohľadávky.Právny zástupca žalovaného na pojednávaní konanom dňa 10.5.2011 uviedol, že z obsahu žiadosti
o odsúhlasenie pohľadávok zo dňa 5.1.2005 je zrejmé, že žalobca žiadal odsúhlasenie pohľadávok v

zmysle zákona o účtovníctve, pričom účtovníčka žalovaného pani H. sa snažila realizovať inventarizáciu
v zmysle zákona o účtovníctve, a nie uznanie záväzku v zmysle Obchodného zákonníka. Keďže
v prípade účastníkov konania ide o spoločnosti patriace do jednej veľkej holdingovej spoločnosti s
totožnými osobami štatutárnych zástupcov, žalobca musel vedieť o prekročení právomocí pani H., keďže
musel vedieť o udelení oprávnenia vo finančných záležitostiach na J.. Z uvedených dôvodov žalovaný

namieta premlčanie uplatneného nároku.

Zo znenia § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka (ďalej len OZ) vyplýva, že účastníci môžu uzavrieť aj
takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich
záväzkov, zmluva nie je uzavretá.

Podľa § 272 ods. 1, ods. 2 OZ zmluva vyžaduje pre platnosť písomnú formu iba v prípadoch
ustanovených v zákone, alebo keď aspoň jedna strana pri rokovaní o uzavretí zmluvy prejaví vôľu, aby
sa zmluva uzavrela v písomnej forme.

Ak písomne uzavretá zmluva obsahuje ustanovenie, že sa môže meniť alebo zrušiť iba dohodou strán

v písomnej forme, môže sa zmluva meniť alebo zrušiť iba písomne.

Podľa § 324 ods. 1, ods. 2 OZ záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní riadne a včas.

Záväzok zaniká tiež neskorým plnením dlžníka, ibaže pred týmto plnením záväzok už zanikol

odstúpením veriteľa od zmluvy.

Podľa § 325 OZ ak strany majú vzájomné záväzky, môže sa splnenia záväzku druhou stranou domáhať
len tá strana, ktorá svoj záväzok už splnila alebo je pripravená a schopná ho splniť súčasne s druhou
stranou, ibaže zo zmluvy, zo zákona alebo z povahy niektorého záväzku vyplýva niečo iné.

Podľa § 335 OZ na riadne splnenie záväzku sa vyžaduje, aby záväzok bol splnený v určenom mieste.

Podľa § 340 ods. 1, ods. 2 OZ je dlžník povinný záväzok splniť v čase určenom v zmluve.

Ak čas plnenia nie je v zmluve určený, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie záväzku ihneď po uzavretí
zmluvy a dlžník je povinný záväzok splniť bez zbytočného odkladu po tom, čo ho veriteľ o plnenie
požiadal.

Podľa § 365 OZ je dlžník v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia

riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní,
pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.

Zo znenia § 369 ods. 1 (v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy) v spojení s § 502 ods.
1 OZ vyplýva, že ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti a nie je

dohodnutá sadzba úrokov z omeškania, je dlžník povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania
určené v zmluve, inak o 1% vyššie, než je úroková sadzba požadovaná za úvery, ktoré poskytujú banky
v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy.

Z rozhodovacej činnosti je súdu známa skutočnosť, že v čase uzavretia predmetnej zmluvy, t.j. v mesiaci

marec 2000 požadovali banky v mieste sídla dlžníka za nimi poskytované úvery úroky priemerne v
sadzbe 12,93%, v dôsledku čoho žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie úrokov z omeškania v sadzbe
13,93% ročne, t.j. žalobcom uplatňovaný úrok z omeškania je vo výške nižšej než je zákonná.

Podľa§323ods.1,ods.2OZakniektopísomneuznásvojurčitýzáväzok,predpokladása,ževuznanom

rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď pohľadávka veriteľa
bola v čase uznania už premlčaná.

Za uznanie nepremlčaného záväzku sa považujú aj právne úkony uvedené v § 407 ods. 2 a 3.Podľa § 387 ods. 1 OZ právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom.

Podľa § 391 ods. 1 OZ pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď
sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.

Podľa§392ods.1OZpriprávenaplneniezáväzkuplyniepremlčaciadobaododňa,keďsamalzáväzok
splniť alebo sa malo začať s jeho plnením (doba splatnosti). Ak obsah záväzku spočíva v povinnosti

nepretržite vykonávať určitú činnosť, zdržať sa určitej činnosti alebo niečo strpieť, začína premlčacia
doba plynúť od porušenia tejto povinnosti.

Podľa § 397 OZ ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.

Podľa § 400 OZ zmena v osobe dlžníka alebo veriteľa nemá vplyv na plynutie premlčacej doby.

Podľa § 407 ods. 1, ods. 3, ods. 4 OZ ak dlžník písomne uzná svoj záväzok, plynie nová štvorročná
premlčacia doba od tohto uznania. Ak sa uznanie týka iba časti záväzku, plynie nová premlčacia doba
ohľadne tejto časti.

Ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať
na to, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku.
Účinky uznania záväzku spôsobom uvedeným v odseku 1 nastávajú aj v prípade, keď jemu
zodpovedajúce právo bolo v čase uznania už premlčané.

Podľa § 15 OZ (v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy) kto bol pri prevádzkovaní podniku
poverený určitou činnosťou, je splnomocnený na všetky úkony, ku ktorým pri tejto činnosti obvykle
dochádza.

Po vyhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že v danom prípade ide

o pohľadávku uplatňovanú z titulu plnenia poskytnutého na základe platnej nepomenovanej zmluvy
v zmysle Obchodného zákonníka, pričom faktúra, ktorou bola odmena účtovaná bola splatná dňa
15.5.2000 a dňom 16.5.2000 začala plynúť štvorročná premlčacia doba v zmysle Obchodného
zákonníka. V dôsledku čiastočnej úhrady realizovanej právnym predchodcom žalovaného dňa
31.7.2001, t.j. počas plynutia premlčacej doby, došlo ku konkludentnému uznaniu záväzku v zmysle

Obchodného zákonníka a od tohto dátumu začala plynúť nová štvorročná premlčacia doba. Počas
plynutia novej premlčacej doby došlo zo strany žalovaného ku kvalifikovanému písomnému uznaniu
záväzku dňa 12.1.2005, a to jednoznačne v nadväznosti na žiadosť žalobcu zo dňa 5.1.2005, pričom
svedkyňa S. jednak disponovala pečiatkou žalovaného a jednak vo svojej svedeckej výpovedi uviedla,
že záväzky žalovaného potvrdzovala jednak z pohľadu účtovníctva a jednak ako uznanie záväzkov, a

to s vedomím štatutárnych zástupcov žalovaného. Z uvedených dôvodov súd na námietku premlčania
uplatnenú v danom konaní žalovaným neprihliadol. Pokiaľ ide o ďalšie tvrdenia žalovaného týkajúce
sa obsahu predmetnej faktúry, týmito sa súd bližšie nezaoberal z dôvodu uznania záväzku žalovaným,
avšak je potrebné uviesť, že tieto svoje tvrdenia žalovaný ani žiadnym spôsobom nepreukázal, a to
napriek opakovaným poučeniam zo strany súdu v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p.

Súčasne súd v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. určil povinnosť žalovaného nahradiť strane žalobcu trovy
konania v sume 3.418,55 eura pozostávajúce zo súdneho poplatku v sume 959,77 eura a z trov
právneho zastúpenia v sume 2.458,78 eura za tri úkony právnej pomoci po 9.650,- Sk, t.j. po 320,32
eura (prevzatie a príprava veci, podanie žaloby na súd, písomné vyjadrenie k odporu proti platobnému

rozkazu zo dňa 10.11.2008), tri úkony právnej pomoci po 320,34 eura (písomné vyjadrenie zo dňa
19.7.2010 a zastupovanie na pojednávaniach konaných v dňoch 13.4.2010 a 10.5.2011), jeden úkon
právnej pomoci po 80,09 eura (1/4 odmeny za zastupovanie na pojednávaní konanom dňa 28.4.2009,
ktoré bolo odročené bez prejednania veci), dvakrát režijný paušál po 178,- Sk, t.j. po 5,91 eura, jedenkrát
režijný paušál po 190,- Sk, t.j. po 6,31 eura, jedenkrát režijný paušál po 6,95 eura, dvakrát režijný paušál

po 7,21 eura, jedenkrát režijný paušál po 7,41 eura a daň z pridanej hodnoty v sadzbe 20% zo sumy
2.048,98 eura v celkovej výške 409,80 eura.Súd nepriznal právnemu zástupcovi žalobcu odmenu za úkon právnej pomoci predstavujúci podanie
protistrane - pokus o zmier zo dňa 24.10.2007, nakoľko súd tento úkon právnej pomoci realizovaný
pred začatím konania na súde nepovažuje za účelne vynaložené trovy súdneho konania. Rovnako súd

nepriznal právnemu zástupcovi žalobcu ním uplatňovanú odmenu za úkon právnej pomoci predstavujúci
zastupovanie na pojednávaní dňa 9.12.2009, nakoľko termín pojednávanie nariadený na deň 9.12.2009
bol súdom zrušený, čo bolo právnemu zástupcovi žalobcu oznámené spisovou kanceláriou mailom dňa
2.12.2009 a toto pojednávanie sa neuskutočnilo.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia

na Okresnom súde Bratislava II, písomne, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má
popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku možno
odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený

môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.