Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. máj 2011

Súd: Okresný súd Partizánske
Spisová značka: 3C/73/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3610201639
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2011

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová
ECLI:

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa Debtinvest Limited, IČO: 60 91 91, so sídlom 33
Portre Road, P.O. Box 3169 PMB 103, Road Town, Tortola, Britské Panenské ostrovy, zastúpeného Mgr.
Martinom Jánským, advokátom so sídlom v Nitre, Štúrova č. 13 proti odporkyni C. E., bytom v J., X. č.
XXX/XX, o zaplatenie 962 Eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného
súdu Partizánske zo dňa 29. júla 2010, č.k. 3C/73/2010-53, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti z r u š u j ea vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zaviazal odporkyňu zaplatiť navrhovateľovi sumu 768,82 Eur s
8% úrokom z omeškania ročne zo sumy 768,82 Eur od 31.05.2006 do zaplatenia, do troch dní od
právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti návrh zamietol. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na
náhradu trov konania. Rozhodnutie odôvodnil konštatovaním zisteného skutkového stavu veci, z ktorého

mal za preukázané, že právny predchodca navrhovateľa a odporkyňa uzavreli zmluvu o revolvingovom
úvere dňa 05.09.2003, na základe ktorej poskytol právny predchodca navrhovateľa odporkyni úverový
rámec 995,82 Eur (30.000 Sk). Účastníci sa v zmluve dohodli, že odporkyňa bude poskytnutý úver spolu
s dohodnutými úrokmi splácať v mesačných splátkach po 39,83 Eur, vždy k 20-temu dňu v mesiaci,
pričom pre prípad omeškania si účastníci dohodli zmluvne úrok z omeškania vo výške 0,08 % denne
z dlžnej sumy. Účastníci si ďalej dohodli zmluvnú pokutu za omeškanie splácania úveru vo výške 8%

z dlžnej čiastky. Odporkyňa si povinnosť splatiť mesačné splátky riadne a včas neplnila. Konštatoval,
že z vyjadrenia navrhovateľa vyplýva, že odporkyňa uhradila do 10.01.2006 sumu 756,82 Eur (22.800
Sk), ktoré zaplatila splátkami a po zosplatnení úveru zaplatila pôvodnému veriteľovi splátky vo výške
39,83 Eur, pričom o túto zaplatenú sumu navrhovateľ neponížil žalobného návrhu. Navrhovateľ žiadal
zaplatiť od odporkyne dlžnú sumu 962 Eur, ktorá pozostáva z istiny 768,82 Eur, dlžných úrokov 111,18
Eur, sankčných úrokov 1,78 Eur, poplatkov 8,96 Eur a zmluvnej pokuty 71,26 Eur. K tomu žiadal

zaplatiť úrok z omeškania vo výške 0,08% denne zo sumy 890,74 Eur od 31.05.2006 do zaplatenia.
Po zhodnotení výsledkov dokazovania dospel súd prvého stupňa k záveru, že návrh navrhovateľa je
dôvodný iba čiastočne. Konštatoval, že v danom prípade sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, konkrétne o
úverovú zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru, ktorý je typom úveru, ktorý bol odporkyni poskytnutý
formoukreditnejkarty.Zobsahuúverovejzmluvyvyplýva,žetátoneobsahujeúdajoročnejpercentuálnej
miere nákladov, preto sa tento úver považuje v zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. g/ zák. č. 258/2001 Z.z.

o ochrane spotrebiteľa za bezúročný a bez poplatkov. Účastníci si pre prípad omeškania dojednali
úrok z omeškania vo výške 0,08 % denne z dlžnej sumy, čo v danom prípade predstavovalo 29,2%
ročne. Tento úrok súdu je neprimerane vysokou sankciou za nesplnenie záväzku v lehote, a to najmä
vzhľadom na výšku istiny, preto súd posúdil toto ustanovenie zmluvy ako neprijateľné a neplatné a
priznalnavrhovateľoviprávonaúrokzomeškaniavovýškepodľaustanovenia§517ods.2Občianskeho
zákonníka. Rovnako nepriznal navrhovateľovi ani zmluvnú pokutu vo výške 8 % z dlžnej sumy vyčíslenú

vovýške71,26Eur,keďmalzato,žepriznanýúrokzomeškaniajepostačujúcousankciouzanesplnenie
povinnosti. Keďže úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, priznal navrhovateľovi sumu vovýške 768,82 Eur, čo zodpovedá istine bez uplatnených úrokov a poplatkov a v prevyšujúcej časti a
v časti úrokov z omeškania prevyšujúcich zákonnú výšku nárok navrhovateľa zamietol. Právne svoje
rozhodnutie odôvodnil ust. § 497 Obchodného zákonníka, § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, ods. 4 písm.

k/, ods. 5 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 1, 2, 3, § 4 ods. 2 písm. g/ zák. č. 258/2001 Z.z.. O náhrade
trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že vzhľadom na čiastočný úspech účastníkov vo
veci žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal.

Proti rozsudku, jeho výrokom, ktorým bol návrh navrhovateľa vo zvyšnej časti zamietnutý a výroku
o náhrade trov konania, podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ prostredníctvom právneho

zástupcu, ktorý žiadal, aby odvolací súd v tejto časti rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak,
že žalobnému návrhu v celom rozsahu vyhovie a zároveň prizná navrhovateľovi náhradu trov
prvostupňového a odvolacieho konania. Ako odvolacie dôvody uviedol, že napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, resp., že súd prvého stupňa dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, t.j. odvolacie dôvody podľa ust. §
205 ods. 2 písm. d/, resp. písm. f/ O.s.p.. V odvolaní uviedol, že súd prvého stupňa správne konštatuje,

že uvedená úverová zmluva neobsahuje údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov, avšak v danom
prípade sa jedná o úverovú zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru, v ktorom prípade zákonodarca
výslovne takéto úvery subsumoval pod ust. § 3 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z.z., v ktorých prípadoch
nemožno ročnú percentuálnu mieru nákladov určiť, a teda tento údaj nebol v čase uzatvárania úverovej
zmluvy jej obligatórnou náležitosťou. Záver súdu prvého stupňa o tom, že v predmetnej veci je preto úver

potrebné považovať za bezúročný v dôsledku absencie údaja o ročnej percentuálnej miere nákladov,
považuje za neodôvodnený na základe nesprávneho právneho posúdenia veci. Takisto namietal záver
súdu prvého stupňa o tom, že pokiaľ medzi účastníkmi úverovej zmluvy bol úrok z omeškania dohodnutý
vo výške 0,08% denne z dlžnej sumy, jedná sa o neprimerane vysokú sankciu za nesplnenie záväzku
v lehote, a to najmä vzhľadom na výšku istiny, čo súd prvého stupňa posúdil ako neprijateľné a

neplatné a priznal úrok z omeškania podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Neprijateľná
podmienka podľa ust. § 53 ods. 4 písm. k/ bola totiž do Občianskeho zákonníka zavedená až zákonom
č. 568/2007 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť viac ako 4 roky po uzavretí predmetnej úverovej zmluvy, t.j.
01.01.2008.Akovyplývazprechodnýchazáverečnýchustanoveniachkúpravámúčinnýmk01.01.2008,
to znamená k zák. č. 568/2007 Z.z., tento zákon neustanovoval povinnosť uviesť spotrebiteľské zmluvy

do súladu s ust. § 53 a § 54 Občianskeho zákonníka. Navyše právny vzťah vyplývajúci z úverovej
zmluvy sa spravuje režimom Obchodného zákonníka, takže na daný vzťah mal súd prvého stupňa
aplikovať ust. Obchodného zákonníka. Keďže Obchodný zákonník v čase uzatvorenia zmluvy výšku
úrokov z omeškania neobmedzoval, vyslovil názor, že určenie výšky úrokov z omeškania bolo v súlade
so zásadou zmluvnej voľnosti, ako aj so zásadou poctivého obchodného styku. Dodal, že súd prvého

stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku absolútne nezdôvodnil, v čom spočíva neprimeranosť
výšky dohodnutých úrokov z omeškania, pričom celkom nelogicky len poukázal na „výšku istiny“.
Obdobne nedôsledne odôvodnil aj nepriznanie zmluvnej pokuty, vyčíslenej vo výške 71,26 Eur, len
s odkazom na to, že priznaný úrok z omeškania je postačujúcou sankciou za nesplnenie povinnosti.
S týmito závermi súdu prvého stupňa nemožno súhlasiť, nakoľko úrok z omeškania ako zákonné

príslušenstvo pohľadávky s preventívno-výchovným charakterom nemožno zamieňať s nárokom na
zaplatenie platne dohodnutej zmluvnej pokuty, ktorá je v porovnaní so zabezpečovanou povinnosťou
akcesorickým nárokom a ktorá má sankčný charakter. Zároveň žiadal, aby súd rozhodol o trovách
konania v súlade s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal mu plnú náhradu trov konania.

Odporkyňa sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadrila.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. v napadnutej časti, t.j. vo výroku,
ktorým bol návrh vo zvyšnej časti zamietnutý a v nadväzujúcom výroku o trovách konania a zistil,
že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. v napadnutej časti
zrušiť a vec mu podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia vrátiť na ďalšie konanie. Vo veci
rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého nie je potrebné

nariaďovať pojednávanie odvolacieho súdu. Výrok rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým odporkyňu
zaviazal zaplatiť navrhovateľovi sumu 768,82 Eur s 8% úrokom z omeškania zo sumy 768,82 Eur od
31.05.2006 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, nebol napadnutý odvolaním, a preto
nadobudol právoplatnosť (§ 206 O.s.p.).Zo spisu odvolací súd zistil, že navrhovateľ sa svojím návrhom domáhal zaplatenia od odporkyne
celkovej sumy vo výške 962 Eur, ktorá podľa odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa mala
pozostávať z istiny 768,82 Eur, dlžných úrokov 111,18 Eur, sankčných úrokov 1,78 Eur, poplatkov 8,96

Eur, zmluvnej pokuty 71,26 Eur, k čomu navrhovateľ žiadal priznať úrok z omeškania vo výške 0,08%
denne zo sumy 890,74 Eur od 31.05.2006 do zaplatenia.

Súd prvého stupňa zaviazal odporkyňu k zaplateniu sumy 768,82 Eur s 8% úrokom z omeškania
ročne zo sumy 768,82 Eur od 31.05.2006 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo
zvyšnej časti, t.j. v časti, v ktorej sa navrhovateľ domáhal zaplatenia dlžných úrokov, sankčných úrokov,
poplatku, zmluvnej pokuty a úroku z omeškania presahujúceho úroky stanovené podľa ust. § 517 ods. 2

Občianskeho zákonníka, návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol. Súd prvého stupňa tak rozhodol
napriek tomu, že z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že odporkyňa uhradila navrhovateľovi
do 10.01.2006 sumu 756,82 Eur (22.800 Sk), ktorú zaplatila splátkami a po zosplatnení úveru zaplatila
pôvodnému veriteľovi ďalšiu splátku vo výške 39,83 Eur, z celkovej poskytnutej sumy 995,82 Eur (30.000
Sk), t.j. takmer celú poskytnutú istinu, pričom z odôvodnenia súdu prvého stupňa nie je možné zistiť, z

čoho priznaná suma 768,82 Eur pozostáva a toto nie je možné zistiť ani z návrhu navrhovateľa. Keďže
však v tejto časti rozsudok súdu prvého stupňa nebol napadnutý odvolaním, odvolací súd ho nemohol
preskúmavať (§ 206 ods. 1, 2 O.s.p.), a preto nadobudol právoplatnosť.

Pokiaľ ide o zamietajúcu časť rozhodnutia, odvolací súd námietky odvolateľa, týkajúce sa toho, že
súd prvého stupňa nesprávne právne vec posúdil, pokiaľ uzavrel, že predmetný úver sa považuje za

bezúročný a bez poplatkov, pretože neobsahuje údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov, považoval
za opodstatnené.

Ročná percentuálna miera nákladov (ďalej RPMN) predstavuje údaj dôležitý pre vyjadrenie nákladov na
úver a spotrebiteľom pomáha tento údaj spoznať, aké všetky náklady budú spojené so spotrebiteľským
úverom. Tým, že celkové náklady sú vyjadrené v percentuálnych bodoch, zjednodušuje sa tým

spotrebiteľovi porovnanie obdobných produktov na finančnom trhu. Nie vo všetkých prípadoch je však
možné tento údaj v zmluve uviesť, pretože pre jeho vyčíslenie je potrebné mať zastabilizované vstupné
údaje o výške úveru, obdobie, splátky úveru a úroky s poplatkami. Revolvingový úver je však typický
tým, že veriteľ ho dopĺňa a úverový vzťah tak môže fungovať neurčitú dobu, pretože dlžník stále platí a
veriteľ mu stále dopĺňa úver a časť splátky sa používa na splatenie poskytnutých úverových prostriedkov

a časť na odplatu.

Zákon o spotrebiteľských úveroch (zák. č. 258/2001 Z.z.), preto aj výslovne počíta s nemožnosťou
určenia RPMN.

Podľa § 3 ods. 6 citovaného zákona, pri úveroch formou povoleného prečerpania peňažných
prostriedkov na bežnom účte poskytnutých bankou iným spôsobom ako na kreditné karty (§ 1 ods. 3)

alebo, ak nemožno určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov, musí byť spotrebiteľ najneskôr v čase
uzatvorenia zmluvy písomne informovaný o úverovom limite, ak je stanovený v ročnej úrokovej sadzbe a
poplatkochplatnýchdodoby,keďbolazmluvauzatvorenáapodmienkach,zaktorýchmôžebyťzmenená
a doplnená, postupe a spôsobu zániku alebo ukončenia zmluvy.

Keďže predmetná vec sa týka revolvingového úveru a RPMN nie je dobré možné stanoviť, záver súdu

prvého stupňa, že pre neuvedenie RPMN treba tento úver v zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. g/ zák. č.
258/2001 Z.z. považovať za bezúročný a bez poplatkov, považoval odvolací súd za nesprávne právne
posúdenie veci a odvolací dôvod uvedený odvolateľom podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. považoval za
opodstatnený. Odvolací súd pritom poukazuje na to, že napriek uvedenému konštatovaniu, súd prvého
stupňa paradoxne v priznanej istine sám navrhovateľovi úroky a poplatky zrejme priznal, avšak pre

nedostatok jeho odôvodnenia v tomto smere, tak ako bolo uvedené vyššie, túto skutočnosť z rozsudku
súdu prvého stupňa ani nie je možné zistiť.Taktiež s dôvodmi, ktoré súd prvého stupňa uviedol vo svojom rozhodnutí pre nepriznanie uplatnenej
zmluvnej pokuty navrhovateľovi, v sume 71,26 Eur, sa odvolací súd nestotožňuje. Súd prvého stupňa
navrhovateľovi nepriznal nárok na zmluvnú pokutu len z dôvodu, že mal za to, že pokiaľ si navrhovateľ

uplatňuje už úrok z omeškania, toto je postačujúcou sankciou za nesplnenie povinnosti. Tak ako správne
uviedol navrhovateľ v odvolaní, úrok z omeškania nemožno zamieňať s nárokom na zaplatenie platnej
dohodnutej zmluvnej pokuty, pričom zákon ani právna prax nevylučuje vzájomné uplatnenie nároku na
zaplatenie úrokov z omeškania, ako aj zmluvnej pokuty, z porušenia tej istej povinnosti, pokiaľ to bolo
medzi zmluvnými stranami dohodnuté. Je však potrebné zaoberať sa tým, či dohodnutá zmluvná pokuta

nie je neprijateľnou podmienkou v zmysle ust. § 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka, čím sa súd
prvého stupňa vo svojom rozhodnutí z tohto hľadiska nezaoberal.

Odvolací súd sa však stotožňuje s názorom prvostupňového súdu o neplatnosti ustanovenia zmluvy
o úrokoch z omeškania. Z predloženej úverovej zmluvy O poskytnutí revolvingového úveru a vydaní
a používaní platobnej karty je zrejmé, že predmetná zmluva je uzavretá medzi podnikateľom a
spotrebiteľom a má podobu štandardnej formulárovej zmluvy, ktorá je typická tým, že sa uzatvára vo

viacerýchprípadochažespotrebiteľspravidlajejobsahnemení,vzhľadomnaformulárovúpredtlač,teda
spotrebiteľ buď prijme podmienky zmluvy, ktoré si dodávateľ sám v predstihu, podľa svojej predstavy
naformuloval alebo zmluvný vzťah nevznikne, teda sa jedná o typickú spotrebiteľskú zmluvu, v zmysle
ust. § 52 Občianskeho zákonníka.

Zmluvné strany si v zmluve o úvere dohodli v Hlave IX., § 2, úrok z omeškania vo výške 0,08% z

dlžnej čiastky za každý začatý deň omeškania v prípade oneskorenia s úhradou splátky úveru či jej
časti dlhšieho než 7 dní. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom súdu prvého stupňa, že úroky
z omeškania dohodnuté v zmluve, ktoré predstavujú 29,2% ročne, sú bez ohľadu na okamih vzniku
omeškania nevýhodnejšie ako úroky z omeškania stanovené nariadením vlády č. 87/1995 Z.z., ktoré v
čase zosplatnenia úveru boli vo výške 8% ročne.

Vzťah medzi účastníkmi vznikol pred vstupom Slovenska do Európskej únie (01.05.2004). Práve v
súvislosti so skôr uzavretými zmluvami zákonodarca umožnil dodávateľom dať zmluvy do súladu
s požiadavkami a cieľmi EÚ v oblasti ochrany spotrebiteľa. To platí aj čo do povinnosti odstrániť
zo spotrebiteľských zmlúv neprijateľné zmluvné podmienky a ustanovenia nevýhodnejšie oproti
ustanoveniam Občianskeho zákonníka (§ 54 ods. 1, § 879f ods. 3 Občianskeho zákonníka). Za týmto

účelom zákonodarca stanovil 3-mesačnú lehotu na nápravu a jej márne uplynutie spojil s následkom
neplatnosti problémového ustanovenia.

Podľa § 879f ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení novely č. 150/2004 Z.z. účinnej od 01.04.2004,
ustanovenia spotrebiteľských zmlúv, ktoré nie sú dané do súladu s ust. § 53, § 54 a § 57 tohto zákona
podľa ods. 3 sú neplatné po uplynutí troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

Navrhovateľ ako dodávateľ spotrebiteľského úveru podľa stavu, ktorý vyplýva z vykonaného
dokazovania, nedal ustanovenie o neprimeranej sankcii do súladu s ochrannými ustanoveniami, a preto
po 30.06.2004 došlo zo zákona k zneplateneniu ust. § 2, Hlavy IX. zmluvy, podľa ktorého sa navrhovateľ
domáhal úrokov z omeškania.

Pokiaľ sa jedná o námietky navrhovateľa, že právny vzťah vyplývajúci z úverovej zmluvy v predmetnej

veci sa spravuje režimom Obchodného zákonníka, pričom zmluva o úvere patrí medzi, tzv. absolútne
obchody, pričom v zmysle ust. § 768f Obchodného zákonníka, ustanovenia účinné do 15.01.2009
sa nevzťahujú na omeškanie, ktoré vzniklo pred 15.01.2009, tieto odvolací súd nepovažoval za
dôvodné. Všetky opatrenia určené na ochranu spotrebiteľa totiž platia bez ohľadu na typ štandardnej
formulárovej zmluvy, a teda platia aj vo vzťahu k úverom ako tzv. absolútnym obchodno-právnym

vzťahom. Spotrebiteľské vzťahy, teda aj zmluvy medzi podnikateľmi a spotrebiteľmi aj pred 15.01.2009
pri úrokoch z omeškania spadali pod ochranu § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je
neprípustné dojednať so spotrebiteľom nevýhodnejšie ustanovenia zmluvy, ako upravuje Občiansky
zákonník, a teda vrátane jeho vykonávacieho nariadenia č. 87/1995 Z.z.. Navrhovateľ preto nemohol súspechom uplatňovať úroky z omeškania podľa ustanovenia zmluvy, ktoré sa dostalo do rozporu aj s §
54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a z ktorého dôvodu stratilo platnosť podľa ust. § 879f Občianskeho
zákonníka.

Z horeuvedených dôvodov bolo potrebné rozsudok súdu prvého stupňa v zamietajúcej časti zrušiť a vec
mu vrátiť na ďalšie konanie, V ďašom konaní sa súd prvého stupňa bude zaoberať opodstatnenosťou
navrhovateľom uplatnených úrokov, poplatkov a zmluvnej pokuty, a to tak z hľadiska ich základu, ako
aj z hľadiska opodstatnenosti uplatnenej výšky.

Nakoľko v tejto časti bolo rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušené, bolo potrebné zrušiť aj nadväzujúci
výrok o trovách konania, s tým, že v novom rozhodnutí vo veci súd prvého stupňa rozhodne o trovách

prvostupňového aj odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).

Podľa § 226 O.s.p. je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .