Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 4. máj 2011

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 24Cb/80/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1206223795
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 05. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Školníková

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdBratislavaIIvkonanípredsamosudcomJUDr.MonikouŠkolníkovouvprávnejvecižalobcu:

Security Zap-SEZA, s.r.o., Bazovského 17, Bratislava, IČO: 35 864 249, zastúpeného advokátom JUDr.
Jozefom Drvárom, proti žalovanému: VHS Bratislava, a.s., Pestovateľská 6, Bratislava, IČO: 35 715 766,
zastúpenému advokátom JUDr. Denisou Špeťkovou o zaplatenie istiny 2.879,24 eura s príslušenstvom
takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému sumu 657,83 eura titulom náhrady trov konania do troch
dní od právoplatnosti rozsudku na účet právnej zástupkyne žalobcu.

o d ô v o d n e n i e :

Žaloboupodanounasúddňa4.10.2006sažalobcadomáhal,abysúdurčilpovinnosťžalovanéhozaplatiť

žalobcovi istinu 86.740,- Sk (2.879,24 eura) s príslušenstvom, t.j. úrokom z omeškania v sadzbe 0,05%
denne od 16.9.2006 do zaplatenia z titulu zmluvy o ochrane zo dňa 17.1.2006.

Žalovaný nárok uplatnený žalobou neuznal, pričom v písomnom vyjadrení k žalobe namietal
opodstatnenosť uplatňovaného nároku z dôvodu jej započítania so splatnou pohľadávkou žalovaného
voči žalobcovi vyúčtovanou faktúrou č. 2006130 zo dňa 10.7.2006 splatnou dňa 24.7.2006.

Súd vykonal vo veci dokazovanie vypočutím účastníkov konania a ich právnych zástupcov, svedka B.,
oboznámil sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu a po takto vykonanom dokazovaní ustálil
skutkový stav nasledovným spôsobom.

Medzi žalobcom ako dodávateľom a žalovaným ako odberateľom bola dňa 17.1.2006 uzavretá v

písomnej forme zmluva o ochrane, na základe ktorej sa žalobca zaviazal realizovať ochranu objektov
vo vlastníctve žalovaného včítane všetkých objektov prenajatých firmám v objekte žalovaného na
Pestovateľskej ulici č. 6 v Bratislave s tým, že podrobnosti výkonu ochrany žalobcom vyplývajú z
"Režimových opatrení" ochrany objektu (čl. 4 tejto zmluvy). Žalobca mal v zmysle zmluvy realizovať
ochranu v objektoch: areál skladových priestorov (brána 1 až 8), dielní a vonkajších priľahlých priestorov
- oplotených aj neoplotených na Pestovateľskej ulici č. 6 v Bratislave. Predmetná zmluva nadobudla
účinnosťdňom1.4.2006abolauzavretánadobuneurčitústrojmesačnouvýpovednoulehotou.Žalovaný

sazaviazalzaplatiťodplatuzaochranuvsume91,-Skzajednuhodinu/jedenpracovníkstým,žežalobca
mal odplatu vyúčtovať žalovanému mesačne vždy do 3. dňa v nasledujúcom mesiaci so splatnosťou 15
dní. Zmluva súčasne obsahovala dohodu zmluvných strán o tom, že v prípade omeškania má žalobca
nárok na penále vo výške 0,05% za každý omeškaný deň.Podľa článku 4., ods. 4.1, ods. 4.2 predmetnej zmluvy mali zmluvné strany bezodkladne po uzavretí tejto
zmluvy spoločne zostaviť písomné "Režimové opatrenia" ochrany majetku, v ktorých mali byť upravené
podrobnosti výkonu ochrany a ktoré mali tvoriť súčasť tejto zmluvy s tým, že v prípade, ak odberateľ, t.j.

žalovaný nesplní svoju povinnosť alebo ak zostavenie "Režimových opatrení" nie je z časových alebo
technických príčin pred začatím výkonu ochrany možné, je žalobca oprávnený vykonávať ochranu podľa
vlastných režimových opatrení.

Podľa článku 7., ods. 7.1 predmetnej zmluvy žalobca ručí v zmysle zákonných ustanovení za škody
vzniknuté pri plnení zmluvných povinností, ktoré boli dokázateľne zavinené jej pracovníkmi, porušením
bodov vo vypracovaných "Režimových opatreniach". Za škody, na ktoré žalobca a jeho pracovníci

nemajú vplyv (t.j. neodstránené závady, ktoré obmedzujú a oslabujú riadny výkon a účinok strážnej
služby, na ktoré bol odberateľ upozornený a ktoré neodstránil) a za škody, ktoré prekračujú rámec
dohodnutých zmluvných poistných podmienok žalobca neručí.

Podľa článku 7., ods. 7.2 predmetnej zmluvy pracovníci strážnej služby žalobcu zodpovedajú aj za tovar,
materiál a iné hnuteľné veci firiem, ktoré sú v podnájme v areáli žalovaného na Pestovateľskej ulici č. 6 v

Bratislave, resp. za majetok iných subjektov umiestnený v stráženom objekte so súhlasom odberateľa,
pričom aj v týchto prípadoch musia byť dodržané preventívne zásady podľa "Režimových opatrení".

Podľa článku 8., ods. 8.1 predmetnej zmluvy personál pozostáva výlučne zo zamestnancov žalobcu,
ktorí sú odborne spôsobilí pre výkon strážnej služby, službu vykonávajú v služobnom ošatení s
označením firmy a podľa dohodnutých požiadaviek odberateľa.

Predmetná zmluva súčasne v článku 9., ods. 9.1 obsahovala dohodu zmluvných strán o tom, že zmeny
a doplnky tejto zmluvy vyžadujú písomnú formu dohody zmluvných strán.

Predmetnú zmluvu o ochrane podpisoval za žalobcu konateľ spoločnosti E. a za žalovaného predseda
predstavenstva V.. Totožné osoby podpísali aj Režimové opatrenia v objekte pre výkon strážnej služby
vykonávanej na základe uzatvorenej zmluvy v objekte VHS Bratislava a.s., Pestovateľská č. 6 Bratislava.

Z výpisu žalovaného z obchodného registra je zrejmé, že v období od 19.5.2000 do 18.5.2007 boli
oprávnení konať menom spoločnosti vo všetkých veciach vždy dvaja členovia predstavenstva, a to
menovite T. a V..

Súdu bolo predložené písomné splnomocnenie podpísané dňa 3.1.2006 T., ktorý ako člen
predstavenstva žalovanej spoločnosti splnomocnil týmto V., predsedu predstavenstva žalovanej

spoločnosti, aby zastupoval žalovanú spoločnosť vo všetkých úkonoch súvisiacich s výkonom predmetu
činnosti spoločnosti, najmä pri uplatňovaní a vymáhaní pohľadávok, podávaní žalôb a odvolaní,
v personálnych veciach, uzatváraní a podpisovaní nájomných zmlúv, zmlúv o dielo, zastupovaní
spoločnosti voči tretím osobám, súdom, štátnym a správnym inštitúciám, okrem scudzenia majetku
alebo časti majetku spoločnosti, zaťaženia majetku záložným právom, vecnými právami a bremenami,

úvermi a súčasne T. splnomocnil V. aj na uzatvorenie a podpísanie zmlúv s osobami, ktoré odborne
zabezpečia výkon činností, na ktoré je splnomocnený. Splnomocnenie bolo poskytnuté na dobu neurčitú
až do odvolania splnomocnenca, resp. do vykonania zmeny zápisu spôsobu zastupovania spoločnosti v
obchodnom registri. Na predmetnom splnomocnení je podpisom potvrdené prijatie splnomocnenia dňa
3.1.2006.

Na základe uzavretej zmluvy ochrane žalobca dohodnutú činnosť vykonával, čo nebolo v priebehu
konania medzi účastníkmi sporné a na jej základe faktúrou č. 722006 vystavenou dňa 1.9.2006, splatnou
dňa 15.9.2006 a znejúcou na sumu 86.740,29 Sk, z ktorej v danom konaní uplatnil nárok na zaplatenie
sumy 86.740,- Sk, žalobca vyúčtoval žalovanému odplatu za 801 hodín po 91,- Sk za stráženie objektu.V priebehu konania nebola medzi účastníkmi konania sporná otázka vzniku nároku žalobcu na
zaplatenie odplaty vo výške 86.740,- Sk (2.879,24 eura) vyúčtovanej faktúrou č. 722006. Žalovaný
však v písomnom vyjadrení k žalobe uplatnený nárok namietal z dôvodu, že v čase od 19.4.2006

do 20.4.2006 došlo k vlámaniu do objektu a ako vyplýva aj z uznesenia OR PZ č. ORP-584/1-OVK-
B2-2006 neznámy páchateľ sa vlámaním dostal do administratívnej budovy, vylámal dvere a vykradol
viaceré kancelária nájomcov, okrem iného spôsobil škodu aj žalovanému vo výške 244.515,- Sk +
DPH. K vlámaniu došlo aj napriek tomu, že objekt bol chránený aj nadštandardnou technikou, ktorú
zabezpečil na vlastné náklady žalovaný. V záujme lepšieho výkonu strážnej služby žalovaný kúpil a

nainštaloval kamery, ktoré zachytili pohyb v stráženom objekte, boli nainštalované aj čidlá reagujúce na
pohyb v miestach oplotenia areálu s tým, že každé narušenie sa zobrazilo na monitore umiestnenom v
strážnej bunke. K vlámaniu a vzniku škody však došlo napriek tomu, že bolo opakovane zaznamenané
násilné vniknutie do areálu, no strážna služba nereagovala. Napriek tomu, že zariadenie fungovalo,
poplachbolviackrátavizovaný,službukonajúcipracovníkžalobcuavizovanýpoplachzrušilbeztoho,aby
urobil ďalšie opatrenia. Na preukázanie týchto tvrdených skutočností žalovaný predložil súdu záznam

zo zariadenia zo dňa 19.4.2006 od 18.53 hod. do 20.4.2006 do 3.34 hod. Listom zo dňa 25.5.2006
žalobca oznámil žalovanému, že sa predbežne dohodol s poškodenými firmami sídliacimi v objekte
Pestovateľská 6 na náhrade škody spôsobenej krádežou vlámaním dňa 19.4.2006 a poškodené firmy
boli požiadané o špecifikáciu škôd po zohľadnení konkrétnych plnení škodovej udalosti zmluvnými
poisťovňami. Žalobca navrhol žalovanému riešiť náhradu škôd zľavou na faktúre strážnej služby a

následne navrhol o zľavené čiastky znížiť príslušným firmám nájomné. Na tento list žalobcu reagoval
žalovanýlistomzodňa1.6.2006,vktoromuviedol,ženávrhžalobcunariešenienáhradyškodyzľavouna
faktúre za stráženie konzultoval žalovaný s firmou, ktorá mu vykonáva účtovný audit, pričom stanovisko
tejto firmy je zamietavé okrem iného z pohľadu daňových povinností a preto fakturácia za stráženie
areálu bude prebiehať v zmysle podmienok dojednaných v zmluve o ochrane a žalovaný vyfakturuje

žalobcovi škodu bez DPH vo výške 244.515,20 Sk, ktorá vznikla žalovanému zlyhaním výkonu žalobcu
v noci z 19.4. na 20.4.2006. Čiastku vo výške 244.515,20 Sk vyúčtoval žalovaný žalobcovi z titulu škody
faktúrou č. 2006130 vystavenou dňa 10.7.2006 a splatnou dňa 24.7.2006. Súčasne žalovaný predložil
súdu listinné dôkazy na preukázanie výšky škody.

Listom zo dňa 16.8.2006 žalovaný započítal svoju pohľadávku z titulu faktúry č. 2006130 znejúcej na

sumu 244.515,20 Sk v započítavanej sume 134.279,60 eura voči pohľadávke žalobcu z titulu faktúry č.
672006 znejúcej na sumu 134.279,60 Sk, t.j. z faktúry vystavenej žalovaným na sumu 244.515,20 Sk
zostala nezapočítaná suma vo výške 110.235,60 Sk. Predmetný list bol žalobcovi žalovaným zaslaným
faxom dňa 18.9.2006.

Listom zo dňa 16.9.2006 žalovaný započítal svoju pohľadávku z titulu faktúry č. 2006130 znejúcej po

predchádzajúcom započítaní na sumu 110.235,60 Sk v započítanej sume 86.740,29 Sk voči pohľadávke
žalobcu z titulu faktúry č. 722006, t.j. voči pohľadávke žalobcu predstavujúcej predmet daného sporu (z
faktúry vystavenej žalovaným na sumu 244.515,20 Sk zostala nezapočítaná suma vo výške 23.495,31
Sk). Predmetný list bol žalobcovi žalovaným zaslaným faxom dňa 18.9.2006.

Obidve vyššie uvádzané započítania boli žalobcovi doručené aj poštou dňa 18.9.2006 spolu so

sprievodným listom zo dňa 16.9.2006.

Na pojednávaní konanom dňa 29.1.2008 konateľ žalobcu E. uviedol, že v danom prípade sa žalobca
domáha zaplatenia odplaty na základe zmluvy, pričom problém medzi stranami vznikol tým, že
počas vykonávania strážnej služby žalobcom došlo k vlámaniu do objektu a ku krádežiam, pričom
žalovaný prostredníctvom svojho predsedu predstavenstva požadoval od žalobcu náhradu škody. Podľa

vyjadrenia konateľa bol žalobca ochotný časť škody uhradiť formou zaviazania sa žalobcu do budúcnosti
v podobe zliav na ceny žalobcom poskytnutého plnenia. žalovaný však uplatňoval škodu v takej výške,
v ktorej ju žalobca uznať nemohol, a to z dôvodu, že v priestoroch žalovaného došlo k odcudzeniu
hotovosti vo výške cca 140.000,- Sk, pričom o existencii takejto hotovosti v objekte nebol žalobca
žalovaným informovaný. Okrem toho pri oprave zárubní je žalovaným uplatňovaná škoda neprimerane

vysoká, keďže namiesto pôvodných drevotrieskových zárubní ich žalovaný dal vymeniť za zárubne z
masívu, ktoré sú nepomerne drahšie a okrem toho dal žalovaný vymeniť celé zárubne a neopravovallen ich poškodenú časť, čo bolo podľa informácií konateľa žalobcu možné. Konateľ žalobcu uviedol,
že škodu neuznáva práve z dôvodu, že žalobca nebol informovaný o existencii hotovosti v objekte,
čo podľa názoru konateľa žalobcu malo byť splnené v zmysle režimových opatrení, podľa ktorých

si odberateľ a dodávateľ majú vzájomne poskytovať informácie o súvisiacich veciach. V prípade, ak
by žalobca túto informáciu mal, požadoval by, aby bol jeden jeho zamestnanec pridelený priamo do
administratívnej budovy, prípadne aby bola hotovosť uložená v trezore na vrátnici. Konateľ žalobcu sa
nevedel vyjadriť k otázke súdu, či nepovažuje za porušenie zmluvy skutočnosť, že zamestnanec žalobcu
vypol signalizáciu, ktorá niekoľkokrát signalizovala vniknutie do priestoru, pričom uviedol, že k tomu by

sa mohol vyjadriť len ten konkrétny zamestnanec.

Právny zástupca žalobcu na pojednávaní konanom dňa 29.1.2008 uviedol, že do 18.5.2007 mohli za
žalovanú spoločnosť konať len dve osoby spoločne, a to menovite V. a T. a z toho dôvodu všetky
právne úkony realizované len predsedom predstavenstva žalovaného V. majú vady, nejde o perfektné
právne úkony a z toho dôvodu nimi nemožno dosiahnuť právne účinky, ktoré sledovali. To sa týka tak
jednostranných započítacích prejavov žalovaného, ako aj samotnej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi

konania, pričom v takom prípade žalobca svoj nárok uplatňuje v zmysle § 451 Občianskeho zákonníka
ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia.

Právna zástupkyňa žalovaného na pojednávaní konanom dňa 29.1.2008 k námietkam žalobcu ohľadom
vád v písomných prejavoch žalovaného vzhľadom na zápis v obchodnom registri predložila vyššie
uvádzané splnomocnenie zo dňa 3.1.2006, ktorým T. splnomocnil V. na konanie za spoločnosť

s tým, že na základe tohto splnomocnenia bude každý podpis splnomocnenca považovaný aj za
jeho podpis. Okrem toho právna zástupkyňa žalovaného uviedla, že žalovaný dal namontovať do
areálu bezpečnostné kamery a čidlá zachytávajúce pohyb, v dôsledku čoho bol areál zabezpečený
nadštandardne a strážnu službu si žalovaný najal práve z dôvodu, aby sa zabránilo škodám. Zo
strany žalobcu jednoznačne došlo k porušeniu režimových opatrení, v ktorých je zahrnutá povinnosť

žalobcu chrániť majetok, upozorňovať na nedostatky, hlásiť mimoriadne udalosti, atď., pričom žalobca
preukázateľne na žiadne nedostatky neupozornil. Okrem toho budova strážnej služby je priamo oproti
vchodu do administratívnej budovy. Vyjadrenie žalobcu vo vzťahu ku škode je zarážajúce, keďže
bezpečnostný systém namontovaný žalovaným v danom prípade opakovane na obrazovke signalizoval
zamestnancovi žalobcu narušenie objektu a pohyb v ňom, avšak táto signalizácia bola zamestnancom

žalobcu bez ďalšieho vypnutá.

Žalovaný predložil súdu list žalovaného zo dňa 19.4.2006, doručený žalovanému dňa 19.4.2006,
ktorým vytýkal žalobcovi vykonávanie stráženia objektu brigádnikmi a požadoval, aby bola vytvorená
stabilná zostava strážnikov, ktorí budú ovládať "Režimové opatrenia", výstup a vstup vozidiel do areálu
a uzatváranie hlavnej brány. Súčasne žalovaný v liste uviedol, že žalobca mu nevrátil "Režimové

opatrenia", ktoré si zapožičal na prepracovanie a podľa informácií žalovaného neboli s nimi oboznámení
ani pracovníci, ktorí vykonávajú strážnu službu.

Žalobca predložil súdu evidenciu služieb z 19.4.-20.4.2006, z ktorej je zrejmé, že službu vykonával
B. od 6.00 hod. dňa 19.4.2006 do 6.00 hod. dňa 20.4.2006 a O. od 16.00 hod. do 6.00 hod., pričom
v evidencii je pod zistenými závadami uvedené "Vykradnuté kancelárie Centrálnej budovy". Súčasne

žalobca predložil súdu pracovnú zmluvu uzavretú dňa 16.3.2006 s B. a dohodu o vykonaní práce
uzavretú dňa 17.3.2006 s O..

Svedok B. vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedol, že bol v pracovnom pomere so žalobcom, ale
len asi mesiac. Strážnu službu v predmetnom objekte však vykonával aj počas obdobia štyroch rokov
predtým, a to na základe pracovnej zmluvy s inou spoločnosťou prevádzkujúcou strážnu službu. Svedok

uviedol, že na smenu v noci z 19. na 20.4.2006 si ešte matne pamätá. Okolo 19.00 hod. odišiel z
hlavnej budovy posledný človek pán U. a svedok následne skontroloval všetky dvere, budovu zamkol
a kľúč zavesil na určené miesto. Asi 10 minút pred 20.00 hod. alarm hlásil poplach a keďže svedok
bol na rade, išiel sa pozrieť von. Nič však nevidel, možno aj z dôvodu, že v danom priestore bolo
mnoho miest vhodných na ukrytie. Ďalšie dve hodiny svedok podľa svojho vyjadrenia zotrval vonku,

avšak v zadnej časti areálu na lavičke pred šatňami. Svedok mal so sebou aj vysielačku. Keď sa svedok10 minút pred 22.00 hod. vrátil dnu, druhý pracovník smeny O. mu oznámil, že alarm hlásil nejaké
poplachy, ale on poplašné zariadenie vypol. Podľa vyjadrenia svedka bol O. taký typ, ktorý sa všetkému
rozumel a stále niečo majstroval s poplašným zariadením. Nadránom svedok potreboval ísť na WC, tak

si odomkol hlavnú budovu a keď do nej vstúpil, hneď vedel, že je zle a došlo ku krádeži, nakoľko uvidel
povylamované dvere. Hneď telefonoval pánovi G. a volali políciu. Svedok uviedol, že podľa jeho názoru
počas štyroch rokov, keď pracoval pre inú firmu, bolo vykonávanie strážnej služby lepšie, nakoľko boli
štyriastálistrážnici,ktorísastriedali,navzájomsapoznaliamaliajpsa.Počasvykonávaniaprácstrážnej
služby žalobcom sa svedkovi nepáčilo, že sa tam stále striedali ľudia a väčšinou to boli brigádnici, ktorým

sa ani nechcelo chodiť von na obchôdzky. Na otázku právnej zástupkyne žalovaného svedok uviedol,
že je pravdou, že keď prišla polícia a dala mu fúkať, zistili u neho alkohol.

Z oznámenia evidencie obyvateľstva súd zistil, že O. zomrel dňa 26.10.2006 a z toho dôvodu súd od
jeho výsluchu upustil.

Štatutárny zástupca žalovaného T. vo svojej výpovedi na pojednávaní konanom dňa 24.2.2009 uviedol,
že k danej veci sa vyjadriť nevie, nakoľko on prakticky žiadnu činnosť v mene žalovanej spoločnosti

napriek zápisu v obchodnom registri nevykonáva, keďže on v sídle spoločnosti ani nesedel. Bol
štatutárnym zástupcom v inej spoločnosti, v priestoroch ktorej pôsobil. Práve z toho dôvodu písomne
splnomocnil druhého štatutárneho zástupcu žalovanej spoločnosti, aby ho zastupoval pri úkonoch ako
člena predstavenstva. K tomuto pristúpil práve z dôvodu, aby neboli problémy s konaním za spoločnosť.
Uviedol, že nemá ani vedomosť o uzavretí zmluvy, ktorá je predmetom daného sporu.

Štatutárny zástupca žalovaného V. vo svojej výpovedi na pojednávaní konanom dňa 24.2.2009 uviedol,
že v danom prípade nebol výkon strážnej služby realizovaný dostatočným spôsobom, na čo bol žalobca
aj písomne upozornený, keďže štatutárny zástupca žalovaného získal informácie, že strážnu službu
vykonávajú brigádnici a podľa jeho informácií, ktoré nemuseli byť pravdivé, išlo aj o ľudí, ktorí cez deň
pracovali ako vodiči MHD a v noci ako strážnici strážnej služby. Udalosť v noci z 19. na 20. apríla

2006 sa udiala približne tak, ako uviedol svedok B., avšak nesedia ním uvádzané časy, čo vyplýva z
prehľadu vytlačeného z elektronického systému, ktorý je súčasťou spisu. Z neho je zrejmé, že narušenie
priestorubolosystémomniekoľkokrátsignalizované,avšaknapriektomunebolizostranystrážnejslužby
urobené žiadne úkony, ale bol systém vypnutý a nakoniec došlo ku krádeži veľmi drastickým spôsobom,
keďže boli vylomené okrem dverí na toaletách, dverí na niektorých kuchynkách a dverí generálneho

riaditeľa SBS všetky dvere, a to takým spôsobom, že museli byť vymenené tak dvere, ako aj niektoré
zárubne. Dvere na jednej kancelárii boli zrejme otvorené kľúčom, keďže na tejto jednej kancelárii boli
dvere vylomené zvnútra, avšak to už je záležitosť polície, ktorá však páchateľa nezistila. V dôsledku
tejto udalosti vznikla škoda tak priamo žalovanému, ako aj spoločnostiam, ktoré sídlili v priestoroch
žalovaného ako podnájomníci.

Nárok na zaplatenie sumy 23.495,31 Sk, t.j. sumy zostávajúcej po dvoch vyššie uvádzaných
započítacích prejavoch žalovaného z faktúry č. 2006130, ktorou žalovaný vyúčtoval žalobcovi nárok na
náhradu škody, bol predmetom samostatného konania vedeného na Okresnom súde Bratislava IV pod
sp. zn. 10Cb/182/2007, t.j. predmetom tohto konania bol rovnaký skutkový a právny základ ako základ
obrany žalovaného uplatnenej v danom konaní. Z toho dôvodu súd konanie prerušil do právoplatného

skončenia konania vedeného na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 10Cb/182/2007 uznesením
zo dňa 24.2.2009 pod č. k. 24Cb/80/2007-161, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 4.4.2009.

Z rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 16.4.2008 pod č. k. 10Cb/182/2007, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 22.1.2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave pod č. k.
7Cob/66/2008-145, je zrejmé, že súd určil povinnosť žalovaného - Security Zap-SEZA, s.r.o. Bratislava

zaplatiť žalobcovi - VHS Bratislava a.s. Bratislava sumu 23.495,31 Sk spolu s 13%-ným úrokom z
omeškania od 27.7.2006 do zaplatenia a nahradiť trovy konania, v časti o zaplatenie 13%-ného úroku z
omeškania zo sumy 23.495,31 Sk za obdobie od 25.7.2006 do 26.7.2006 súd žalobu zamietol a v časti
o zaplatenie 86.740,29 Sk s 13%-ným úrokom z omeškania od 25.7.2006 do zaplatenia súd konanie
zastavil. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že žalobou doručenou súdu dňa 25.8.2006 sa žalobca

domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 110.235,60 Sk s 13% úrokmi od25.7.2006 do zaplatenia na tom skutkovom základe, že zmluvou ochrane zo dňa 17.1.2006 sa žalovaný
zaviazal realizovať ochranu objektov vo vlastníctve žalobcu v areáli na Pestovateľskej 6 v Bratislave,
pričom v noci z 19.4.2006 na 20.4.2006 došlo ku krádeži vlámaním do objektu stráženého žalovaným,

čím vznikla žalobcovi škoda vo výške 244.515,20 Sk, ktorú vyúčtoval žalovanému faktúrou č. 20061308
zo dňa 10.7.2006 splatnou 24.7.2006, ktorú ale žalovaný neuhradil a preto započítal pohľadávku vo
výške 244.515,20 Sk so záväzkom, ktorý evidoval voči žalovanému vo výške 134.279,60 Sk. Právna
zástupkyňa žalobcu na pojednávaní dňa 28.11.2007 oznámila súdu, že žalobca berie žalobu späť v časti
o zaplatenie sumy 86.740,29 Sk spolu s 13%-ným úrokom z omeškania od 25.7.2006 do zaplatenia z

dôvodu zápočtu vzájomných pohľadávok účastníkov, keď žalobca jednostranne započítal pohľadávku
žalovaného vo výške 86.740,29 Sk z titulu neuhradenej faktúry č. 722006 (t.j. predmet sporu vedeného
Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 24Cb/80/2007), ktorou žalovaný fakturoval odmenu za stráženie
objektu na základe zmluvy o ochrane zo dňa 17.1.2006 za august 2006. Z odôvodnenia rozsudku
Okresného súdu Bratislava IV je zrejmé, že v rámci dokazovania sa súd zaoberal totožnými námietkami
spoločnosti Security Zap-SEZA, s.r.o. Bratislava, ako sú námietky uvádzané v danom konaní a taktiež

sa zaoberal výškou vzniknutej škody.

Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 19.11.2009 pod č. k. 7Cob/66/2008-145, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 22.1.2010, rozsudok Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 16.4.2008 č.k.
10Cb/182/2007 potvrdil, pričom konštatoval, že prvostupňový súd správne zistil skutkový stav a vec
správne právne posúdil.

Súd neakceptoval ospravedlnenie a žiadosť o odročenie pojednávania právneho zástupcu žalobcu
v súvislosti s pojednávaním konaným dňa 4.5.2011 z dôvodu kolízie pojednávaní (ospravedlnenie
doručené súdu faxom dňa 4.5.2011, t.j. v deň pojednávania), nakoľko predvolanie na pojednávanie
bolo právnemu zástupcovi žalobcu doručené dňa 1.4.2011, pričom súd právnym zástupcom žalobcu
uvádzaný dôvod ospravedlnenia nepovažuje za ospravedlnenie včas a z vážnych dôvodov.

Zo znenia § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka (ďalej len OZ) vyplýva, že účastníci môžu uzavrieť aj
takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich
záväzkov, zmluva nie je uzavretá.

Podľa § 272 ods. 1, ods. 2 OZ zmluva vyžaduje pre platnosť písomnú formu iba v prípadoch
ustanovených v zákone, alebo keď aspoň jedna strana pri rokovaní o uzavretí zmluvy prejaví vôľu, aby

sa zmluva uzavrela v písomnej forme.

Ak písomne uzavretá zmluva obsahuje ustanovenie, že sa môže meniť alebo zrušiť iba dohodou strán
v písomnej forme, môže sa zmluva meniť alebo zrušiť iba písomne.

Podľa § 324 ods. 1, ods. 2 OZ záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní riadne a včas.

Záväzok zaniká tiež neskorým plnením dlžníka, ibaže pred týmto plnením záväzok už zanikol

odstúpením veriteľa od zmluvy.

Podľa § 325 OZ ak strany majú vzájomné záväzky, môže sa splnenia záväzku druhou stranou domáhať
len tá strana, ktorá svoj záväzok už splnila alebo je pripravená a schopná ho splniť súčasne s druhou
stranou, ibaže zo zmluvy, zo zákona alebo z povahy niektorého záväzku vyplýva niečo iné.

Podľa § 335 OZ na riadne splnenie záväzku sa vyžaduje, aby záväzok bol splnený v určenom mieste.

Podľa § 340 ods. 1, ods. 2 OZ je dlžník povinný záväzok splniť v čase určenom v zmluve.Ak čas plnenia nie je v zmluve určený, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie záväzku ihneď po uzavretí
zmluvy a dlžník je povinný záväzok splniť bez zbytočného odkladu po tom, čo ho veriteľ o plnenie
požiadal.

Podľa § 373 OZ kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu
tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami
vylučujúcimi zodpovednosť.

Podľa § 374 ods. 1 OZ za okolnosti vylučujúce zodpovednosť sa považuje prekážka, ktorá nastala
nezávisle od vôle povinnej strany a bráni jej v splnení jej povinnosti, ak nemožno rozumne predpokladať,
že by povinná strana túto prekážku alebo jej následky odvrátila alebo prekonala, a ďalej, že by v čase

vzniku záväzku túto prekážku predvídala.

Podľa § 378 OZ škoda sa nahrádza v peniazoch; ak však o to oprávnená strana požiada a ak to je
možné a obvyklé, nahrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

Podľa § 380 OZ za škodu sa považuje tiež ujma, ktorá poškodenej strane vznikla tým, že musela
vynaložiť náklady v dôsledku porušenia povinnosti druhej strany.

Zo znenia § 1 ods. 1, ods. 2 OZ vyplýva, že tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné
záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.

Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky
nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno
riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad,

na ktorých spočíva tento zákon.

Podľa § 22 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v
jeho mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.

Zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy
ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Podľa § 23 Občianskeho zákonníka zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho
orgánu (zákonné zastúpenie) alebo na základe dohody o plnomocenstve.

Podľa § 31 ods. 1, ods. 4 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou
alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v
ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

Ak je potrebné, aby sa právny úkon urobil v písomnej forme, musí sa plnomocenstvo udeliť písomne.
Písomne sa musí plnomocenstvo udeliť aj vtedy, ak sa netýka len určitého právneho úkonu.

Podľa § 358 OZ na započítanie sú spôsobilé pohľadávky, ktoré možno uplatniť na súde. Započítaniu
však nebráni, ak je pohľadávka premlčaná, ale premlčanie nastalo až po dobe, keď sa pohľadávky stali
spôsobilými na započítanie.

Podľa § podľa § 580 Občianskeho zákonníka ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých
plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkovurobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky
spôsobilé na započítanie.

Podľa § 581 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka započítanie nie je prípustné proti pohľadávke na

náhradu škody spôsobenej na zdraví, ibaže by išlo o vzájomnú pohľadávku na náhradu škody toho
istého druhu. Započítanie nie je prípustné ani proti pohľadávkam, ktoré nemožno postihnúť výkonom
rozhodnutia.

Započítať nemožno premlčané pohľadávky, pohľadávky, ktorých sa nemožno domáhať na súde, ako
aj pohľadávky z vkladov. Proti splatnej pohľadávke nemožno započítať pohľadávku, ktorá ešte nie je
splatná.

Po vyhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že medzi účastníkmi konania
bola v písomnej forme uzavretá platná nepomenovaná zmluva v zmysle Obchodného zákonníka, pričom
za žalovaného podpisoval zmluvu len jeden zo štatutárnych zástupcov žalovaného, ktorý bol na takýto
právny úkon riadne splnomocnený druhým štatutárnym zástupcom žalovaného na základe písomného
splnomocnenia zo dňa 3.1.2006. Medzi sporovými stranami nebolo v priebehu konania sporné, že

zo strany žalobcu boli dohodnuté služby v zmysle zmluvy o ochrane v mesiaci august 2006 riadne
poskytnuté a nebola spochybňovaná ani výška sumy fakturovanej žalobcom faktúrou č. 722006 splatnou
dňa 15.9.2006. Vo forme obrany však žalovaný uplatnil na započítanie časť svojej pohľadávky voči
žalobcovi z titulu náhrady škody vyúčtovanej žalovaným faktúrou č. 2006130 splatnou dňa 24.7.2006.
Tak s poukazom na vykonané dokazovanie vo forme listinných dôkazov a výsluchov účastníkov konania

a svedka B., ako aj s poukazom na právoplatné rozhodnutia Okresného súdu Bratislava IV a Krajského
súdu v Bratislave vo veci náhrady škody súd dospel k záveru, že uplatňovanie nároku na náhrady škody
zo strany žalovaného je skutkovo i právne opodstatnené. Pohľadávka žalobcu predstavujúca predmet
daného sporu bola predmetom jednostranného prejavu vôle žalovaného smerujúceho k započítaniu
zo dňa 16.9.2006, ktorý bol v písomnej forme preukázateľne žalobcovi doručený dňa 18.9.2006. V

prípade obidvoch započítavaných pohľadávok išlo o pohľadávky spôsobilé na započítanie, pričom k
zániku pohľadávok došlo dňom, kedy sa započítavané pohľadávky stretli, t.j. v danom prípade dňom
15.9.2006 (dátum splatnosti neskoršie splatnej pohľadávky).

S poukazom na vyššie uvádzané skutočnosti a s poukazom na znenie citovaných zákonných ustanovení
súd kvalifikoval obranu žalovaného ako skutkovo i právne opodstatnenú a preto žalobu v celom rozsahu

zamietol.

Súčasne súd v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. určil povinnosť žalobcu nahradiť žalovanému trovy konania
v sume 657,83 eura predstavujúce trovy právneho zastúpenia za tri úkony právnej pomoci po 3.350,-
Sk, t.j. po 111,20 eura (prevzatie a príprava veci, písomné vyjadrenie zo dňa 15.6.2007, zastupovanie
na pojednávaní konanom dňa 29.1.2008), jeden úkon právnej pomoci po 837,50 Sk, t.j. po 27,80

eura (? odmeny za zastupovanie na pojednávaní konanom dňa 27.5.2008, ktoré bolo odročené bez
prejednaniaveci),dvaúkonyprávnejpomocipo111,21eura(zastupovanienapojednávaniachkonaných
v dňoch 24.2.2009 a 4.5.2011), jeden úkon právnej pomoci po 27,80 eura (? odmeny za zastupovanie na
pojednávaní konanom dňa 23.3.2011, ktoré bolo odročené bez prejednania veci), dvakrát režijný paušál
po 178,- Sk, t.j. po 5,91 eura, dvakrát režijný paušál po 190,- Sk, t.j. po 6,31 eura, jedenkrát režijný paušál

po 6,95 eura a dvakrát režijný paušál po 7,41 eura. Súd nepriznal odmenu za právnou zástupkyňou
žalovaného uplatňovaný úkon právnej pomoci predstavujúci odpor proti platobnému rozkazu, nakoľko v
danej veci nebol odpor proti platobnému rozkazu právnou zástupkyňou žalovaného podávaný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia

na Okresnom súde Bratislava II, písomne, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má
popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiusmeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku možno
odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený
môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.