Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. máj 2011

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 14Er/228/2005

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4305205108
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 05. 2011

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína XXXBehulová
ECLI: ECLI:SK:OSLV:2011:4305205108.2

Uznesenie

Okresný súd v Leviciach v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava,
IČO:35807598,zast.vkonaníJUDr.MartinomMáčajom,advokátomsosídlomPribinova25,Bratislava,
proti povinnému: K. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., J. J. X, o vymoženie 514,51 eura s príslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

Súd zamieta návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora.

Súd zastavuje exekučné konanie vedené na Okresnom súde Levice pod sp.zn. 14Er/228/2005.

Súd ukladá oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi Mgr. Kataríne Baňarovej trovy
exekúcie v sume 398,29 eura, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Levice poverením vydaného dňa 27.04.2005 poveril súdneho exekútora Mgr. Katarínu
Baňarovú, so sídlom Nám. Á. Vámbéryho 5249/13B, Dunajská Streda, vykonaním exekúcie vo veci
oprávneného povinnému o vymoženie 514,51 eura s príslušenstvom, na základe vykonateľného
rozhodnutia - notárskej zápisnice spísanej na Notárskom úrade v Partizánskom, notárom JUDr.
Ondrejom Ďuriačom, pod sp. zn. N 284/2005, NZ 2816/2005, zo dňa 23.01.2005.

Oprávnený podal dňa 25.05.2009 v zmysle § 44 ods. 8 zákona č. 233/1995 Z.z Exekučného poriadku
(ďalej len EP) na súd návrh na zmenu exekútora Mgr. Kataríny Baňarovej a navrhol poveriť vykonaním
exekúcie súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého.

Účelom exekučného konania je nútená realizácia vykonaná zásahom do absolútnych majetkových práv
povinného, ktorá sa uskutočňuje za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi, s

cieľom uspokojiť pohľadávku oprávneného, ktorá mu bola priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu
alebo iného orgánu. Povinný ručí celým svojím majetkom a oprávnený sa môže domáhať uspokojenia
svojej pohľadávky z celého tohto majetku. Na druhej strane je nevyhnutné, aby exekučné
právo zabezpečovalo ochranu povinného i práva tretích osôb pre nadmernými a neopodstatnenými
zásahmi vykonanými prostriedkami núteného výkonu rozhodnutí.

Spojenie týchto základných postulátov znamená, že exekučné konanie sa môže vykonávať
len na uspokojovanie skutočne existujúcich práv, len za podmienok a spôsobmi, ktoré určuje
zákon, iba v rozsahu, ktorý postačuje na uspokojenie oprávneného, a výlučne z majetku
povinného.Porušenie ktoréhokoľvek z týchto princípovuplatňujúcichsavexekučnomprávespôsobuje
neprípustnosť exekúcie (úplnú alebo čiastočnú). Dôvody neprípustnosti exekúcie ustanovuje zákon.
Každý z týchto dôvodov neprípustnosti (všeobecných alebo osobitných) má za následok zastavenie

exekúcie.Z ustanovenia čl. 46 ods. 1 ústavy vyplýva, že každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na
inom orgáne Slovenskej republiky. V spojení s čl. 51 ústavy sa však tohto práva možno domáhať len „v

medziach zákonov“, ktoré ustanovenia čl. 46 ods.l ústavy vykonávajú.

Materiálnym predpokladom každej exekúcie je existencia vykonateľného rozhodnutia. Len takéto
rozhodnutie pripúšťa vykonávanie exekúcie. V praxi však môže dôjsť k tomu, že exekučný titul vôbec
nebol vykonateľný, t.j. neboli splnené procesné predpoklady, ktoré sa vyžadujú na to, aby exekučný

titul bol podkladom na exekúciu (§ 41 až 43).

Exekučným titulom je Notárska zápisnica sp. zn. N 284/2005, NZ 2816/2005, zo dňa 23.01.2005,
spísanej na Notárskom úrade v Bratislave, notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom. V predmetnej notárskej
zápisnici povinný, zastúpený na základe písomného splnomocnenia uvedeného v Zmluve o úvere
číslo XXXXXXX zo dňa 14.07.2004 Mgr. Tomášom Kušnírom, advokátska kancelára Za Kasárňou 1,

Bratislava, uznal záväzky vyplývajúce z uvedenej zmluvy a vyhlásil súhlas s vykonateľnosťou notárskej
zápisnice podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku ako exekučného titulu, na podklade ktorého je možné
vykonať exekúciu.

Podľa § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku, exekúciu možno vykonať aj na podklade notárskych

zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba,
právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou
súhlasila.

Vykonateľnosť notárskej zápisnice sa skúma rovnako ako pri vykonateľných rozhodnutiach podľa

príslušných predpisov procesného práva, t.j. sa skúma formálna a materiálna stránka vykonateľnosti.
Formálna stránka spočíva v dodržaní formy notárskej zápisnice tak ako je upravená v § 47 Notárskeho
poriadku a materiálna stránka spočíva v dodržaní tých obsahových náležitostí, ktoré predpisuje § 41
ods. Exekučného poriadku.

Z citovaného ustanovenia § 41 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že predpokladom materiálnej
vykonateľnosti notárskej zápisnice je označenie oprávnenej osoby, právny záväzok, právny dôvod,
predmet a čas plnenia a prítomnosť a riadne označenie povinnej osoby, ktorá s vykonateľnosťou
výslovne súhlasí.

Práve tento súhlas povinného s vykonateľnosťou notárskej zápisnice je jej najdôležitejšou náležitosťou
ako exekučného titulu. Totiž až tento prejav vôle povinného robí z notárskej zápisnice verejnú listinu,
ktorá je spôsobilá na nútený výkon povinnosti uvedenej v jej obsahu. Ak podstatou tohto prejavu
je vyjadrenie povinného, že súhlasí s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, jej vykonateľnosť je jeho
základným účelom a cieľom, obdobne ako účelom a cieľom každého občianskoprávneho súdneho

konania je zavŕšiť vzniknutý spor právoplatným a vykonateľným rozhodnutím súdu. Súhlas povinnej
osoby ako právny úkon nemožno posudzovať podľa predpisov hmotného práva, nakoľko to vylučuje
jeho účel a cieľ. Povinný týmto prejavom vôle súhlasí s vykonateľnosťou notárskej zápisnice ako s
kategóriou procesného práva. Uvedeným prejavom vôle povinného sa teda završuje vznik exekučného
titulu, ktorým je inak zásadne len rozhodnutie príslušného štátneho orgánu. Inými slovami výlučne v

dôsledku tohto právneho úkonu povinného, ktorý je vzhľadom na svoj cieľ a účel procesnej povahy, sa z
notárskej zápisnice stáva exekučný titul, ktorému zákon priznáva rovnaké právne účinky, aké priznáva
vykonateľnému rozhodnutiu súdu /nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp.zn. I. ÚS 5/2000 z
13.7.2000/. Preto nie je mysliteľné, aby sa prejav vôle zameraný na vznik exekučného titulu posudzoval
podľa hmotného práva, ale jeho posúdenie možno urobiť iba podľa predpisov procesného práva (zák.č.

323/1992 Zb. ). Je to teda procesný úkon.

Ak teda vyhlásenie o súhlase povinnej osoby nemá hmotnoprávnu povahu, povinná osoba je pri takomto
úkone z povahy veci osobou nezastupiteľnou. Takýto úkon môže povinná osoba vykonať len osobne a
nemôže naň nikoho splnomocniť.

Podľa § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak sa začala a rozhodnutie
sa doposiaľ nestalo vykonateľným.Pokiaľ teda ide o notársku zápisnicu ako exekučný titul, hlavný dôraz je kladený na výslovný „súhlas
povinnej osoby s exekúciou“. Uvedené je na vôli povinnej osoby, ktorá však nesmie byť postihnutá
žiadnymi právne relevantnými vadami, najmä nesmie byť dôsledkom prinútenia. Skutočnosť, že povinný

nevyslovil súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice osobne, ale na tento úkon splnomocnil inú
osobu (pričom súd poukazuje aj na skutočnosť, že plnomocenstvo bolo spísané priamo v zmluve o úvere
(v predtlači), čo možno považovať aj za obmedzenie slobodnej voľby advokáta /§ 20 zák.č. 586/2003 Z.z.
o advokácii/ ako aj na skutočnosť, že dohoda o plnomocenstve je dvojstranný právny úkon, no samotné
plnomocenstvo dlžníkom podpísané nie je, dlžník svojím podpisom len prejavil súhlas s prijatou sumou,

jej vrátením v navýšenom rozsahu a súhlas so všeobecnými podmienkami), je nedostatkom, pre ktorý
súd nemôže považovať notársku zápisnicu za materiálne vykonateľný exekučný titul.

Z toho dôvodu súd žiadosť oprávneného na zmenu súdneho exekútora zamietol a exekúciu v zmysle
ust. § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku zastavil.

Súdny exekútor si vyúčtoval trovy doterajšieho exekučného konania vo výške 398,29 eura, ktoré
pozostávajú z odmeny 306,00 eura (vrátane DPH) v zmysle § 5 ods. 1 v súvislosti s § 16 ods. 1 vyhlášky
č. 288/1995 Zb. Ministerstva spravodlivosti SR o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej
len Vyhlášky), z náhrady hotových výdavkov (poštovné, administratívny materiál) podľa § 22 Vyhlášky
28,70 eura (vrátane DPH).

Podľa § 5 ods. 1 Vyhlášky, odmena súdneho exekútora je 20 % zo základu na jej určenie, najmenej však
33, 19 eura a najviac 33.193,92 eura.

Podľa § 16 ods. 1 Vyhlášky, ak súd zastaví exekúciu len čiastočne, pretože zastavenia exekúcie sa týka

niektorý z dôvodov zastavenia len sčasti, pri určovaní odmeny súdneho exekútora sa postupuje podľa
§ 5 alebo podľa § 7 až 13.

Podľa § 22 ods. 1 Vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov
účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä

cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.

Podľa § 200 ods.2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom,
kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Podľa § 203 ods. 1, Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd
mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

V zmysle § 160 ods.1 O.s.p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od
právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť lehotu dlhšiu alebo určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať

v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí.

Podľa§167ods.2O.s.p.akniejeďalejustanovenéinak,použijúsanauznesenieprimeraneustanovenia
o rozsudku.

Vzhľadom k tomu, že exekúcia je vykonávaná na základe exekučného titulu, ktorý doposiaľ nenadobudol
vykonateľnosť, s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, súd má za to, že oprávnený tým zavinil, že
exekúcia musí byť zastavená. Z toho dôvodu súd v zmysle ust. § 203 ods. 1 Exekučného poriadku k
náhrade trov exekúcie zaviazal oprávneného, podľa výroku do troch dní v zmysle ust. § 160 ods.1 O.s.p
v spojení s ust. § 167 ods.2 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo
dňa jeho doručenia v 2-och písomných vyhotoveniach prostredníctvom
podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre.Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 OSP) uviesť;
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 OSP, odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti ktoré doteraz neboli
uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 OSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.