Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 17. február 2011

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 1T/121/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2609010276
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 02. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Piusová

ECLI: ECLI:SK:OSSE:2011:2609010276.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Senica samosudkyňou JUDr. Máriou Piusovou v trestnej veci proti obžalovanému G. V.T.

pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona č. 300/2005 Z. z. v znení zákona č. 650/2005
Z. z. na hlavnom pojednávaní konanom v Senici, dňa 17. februára 2011 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný
G. V. R. O. R. L. Č. Í. T. , nar. XX. X. XXXX v Myjave, trvale bytom D., G. č. XXX/XX,
na slobode

u z n á v a s a z a v i n n é h o, ž e

dňa 7. 3. 2009 asi o 02.00 h v Senici na Hviezdoslavovej ulici najmenej štyrikrát udrel päsťou do tváre
C. C., čím mu spôsobil dvojitú zlomeninu sánky vľavo, ktoré zranenie si vyžiadalo dobu liečenia a
práceneschopnosti do 30. 4. 2009.

t e d a

inému úmyselne ublížil na zdraví,

č í m s p á c h a l

- prečin ublíženia na zdraví podľa 156 ods. 1 Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. v znení zák. č. 650/2005

Z. z.

Za to sa
o d s u d z u j e :

Podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j/ Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zák., § 56 ods. 2 Tr. na
peňažný trest vo výmere 400 /štyristo/ eur.

Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. pre prípad zmarenia peňažného trestu ukladá sa náhradný trest odňatia
slobody v trvaní 6 /šesť/ mesiacov.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. sa poškodený C. C., nar. X. X. XXXX v Myjave, bytom D., M. č. XXXX/XX s
nárokom na náhradu škody odkazuje na občiansko-súdne konanie. o d ô v o d n e n i e :

Uznesením Krajského súdu v Trnave sp. zn. 6To/45/2010 zo dňa 18. novembra 2010 bol zrušený
prvostupňový rozsudok Okresného súdu Senica sp. zn. 1T/121/2009 zo dňa 18. marca 2010, ktorým

súd oslobodil obžalovaného G. V. spod obžaloby prokurátora č. Pv 267/09 pre prečin ublíženia na
zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona, zároveň bola trestná vec vrátená Okresnému súdu
Senica na nové prejednanie a rozhodnutie. V zrušujúcom uznesení krajský súd vytkol súdu prvého
stupňa, že sa nevysporiadal so všetkými dôkazmi, ktoré boli vykonané na hlavnom pojednávaní a
tieto následne nevyhodnotil. Predovšetkým objektívne nevyhodnotil výpoveď samotného poškodeného
C. C. z hlavného pojednávania zo dňa 18. februára 2010, z ktorej výpovede je zrejmé, že výpoveď

poškodeného v tom smere, že si nie je istý, že bol napadnutý práve obžalovaným G. V., sa vzťahovala
len k opisu farby vlasov, keďže mal mať v čase spáchania skutku na hlave šiltovku. Vo všetkých svojich
výpovediach však jednoznačne poškodený uviedol, že útočníka - obžalovaného G. V. opoznal hneď po
napadnutí podľa tváre. K osobe svedka O. E., ktorý mal byť očitým svedkom incidentu, odvolací súd
uviedol, že o vieryhodnosti výpovede tohto svedka je možné pochybovať, keďže je nesporné, že je v

blízkom vzťahu s obžalovaným. Ďalej poukázal na to, že nie je možno bez akýchkoľvek pochybností
akceptovať tú časť odôvodnenia pôvodného rozsudku, podľa ktorej tvrdenie poškodeného malo byť
vyvrátené kamerovým záznamom Mestskej polície Senica zo dňa 7.3.2009, ktorý záznam mal potvrdiť,
že v čase medzi 2.00 hod. a 2.15 hod. na mieste označenom poškodeným nebol zaznamenaný žiadny
pohyb osôb. Takého vykonanie dôkazu označil za nedostatočné a v tomto smere určil, aby bolo doplnené

dokazovanie o zistenie, či je predmetné zariadenie (kamera) nasmerované len jedným smerom na
zaznamenanie určitého výseku zorného poľa, resp. či ide o kameru otáčavú zaznamenávajúcu celé
okolie v určitých priestorových výsekoch. Pre prípad, že sa jedná o kameru otáčavú, javí sa byť dôležitou
aj otázka rýchlosti otáčania. Len tak je možné podľa názoru odvolacieho súdu bližšie sa vyjadriť, či
predmetná kamera bola vôbec spôsobilá zaznamenať incident medzi poškodeným a obžalovaným v

časovom horizonte jeho trvania. Podľa názoru odvolacieho súdu doposiaľ vykonané dokazovanie vo
veci, ktoré okresný súd dostatočne nevyhodnotil, skôr naznačuje závery pre skutkové zistenia opačné,
ako ustálil súd prvého stupňa pred vynesením prvostupňového rozsudku.

Okresný súd po zrušení rozsudku nariadil hlavné pojednávanie, ktoré na žiadosť obžalovaného vykonal

v jeho neprítomnosti, doplnil dokazovanie zadovážením správy Mestskej polície Senica, ktorú oboznámil
na hlavnom pojednávaní a z ktorej správy súd zistil, že v blízkosti uvedenej oblasti pri domoch č. 313
a č. 314 má Mestská polícia v Senici umiestnené dve kamery, a to na Penzióne ROSS a na činžovom
dome Robotnícka 57. Ani jedna z kamier nesníma priestor pri domoch č. 313 a č. 314 pri detskom
ihrisku, lebo uvedené kamery nemajú do uvedenej oblasti potrebný dosah. Správa sa nachádza na

č.l. 223 spisu. Uvedené doplnené dokazovanie súd následne vyhodnotil spolu so všetkými doteraz
vykonanými dôkazmi k predmetnej trestnej veci, a to predovšetkým výpoveďou obžalovaného G. V.,
výpoveďou svedka C. C., výpoveďou svedka O. E., ktorý mal byť bezprostredným a očitým svedkom
udalosti, výpoveďami svedkov J. V., J. I., S. T., W.. I. Baďuru, P. Q., D. I. a O. P., ktorí neboli priamymi
účastníkmi incidentu medzi obžalovaným a poškodeným, ale sa k tomuto incidentu nepriamo vyjadrili.

Ďalej vyhodnotil výpovede svedkov Y. B., I. D., I. J., ktorých vypočutie navrhol obžalovaný, prečítal
výpoveď svedkyne R. I., oboznámil protokol o rekognícii, v rámci ktorej poškodený C. C. podľa fotografií
opakovane označil za útočníka obžalovaného G. V. a oboznámil aj ostatný obsah trestného spisu.
Všetky tieto dôkazy následne vyhodnotil v intenciách uznesenia krajského súdu, ktorého názorom bol
pri novom rozhodovaní viazaný, všetky dôkazy vyhodnotil jednotlivo i súhrnne vo vzájomných logických

súvislostiach a po tomto vyhodnotení zistil skutkový stav tak, ako je opísaný vo výroku tohto rozsudku.

Tento skutkový stav je preukázaný predovšetkým výpoveďou poškodeného C. C., ktorý v prípravnom
konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní potvrdil, že v inkriminovanom čase sa vracal z diskotéky, pričom
v blízkosti domov č. 313 a č. 314 pri detskom ihrisku ho napadol obžalovaný G. V., ktorý na neho zozadu

zaútočil. Tento ho udrel štyrikrát do oblasti tváre, konkrétne do sánky, pričom pri útoku bol prítomný
svedok O. E.. Miesto útoku nebolo neosvetlené, len čiastočne naň dopadal svit lampy z hlavnej cesty, ale
aj napriek tomu poškodený rozoznal tvár útočníka a bol si istý, že ním bol obžalovaný G. V.. Následne
zavolal na políciu a povedal, čo sa stalo. Po niekoľkých minútach prišla hliadka polície, konkrétne D. I. a
O. P., ktorí ho zobrali na policajné oddelenie, no pre veľké bolesti ho zaviezli na ošetrenie na polikliniku

v Senici, odkiaľ bol prevezený na ďalšie ošetrenie do NsP v Skalici. Utrpel dvojitú fraktúru sánky, vdôsledku čoho musel podstúpiť operáciu v NsP v Ružinove. K motívu spáchania skutku uviedol, že s
obžalovaným nemal predtým žiadny konflikt, počas večera sa s ním až do útoku nestretol. Poškodený
si bol istý v osobe útočníka, že to bol V., čo uviedol aj policajnej hliadke po ich príchode, ale nevedel

hneď uviesť jeho krstné meno, pretože útočník má aj brata, upresnil ho však na polícii, že išlo o V. s
krstným menom G..

Na hlavnom pojednávaní pri konfrontácii poškodený uviedol, že si nie je istý, že bol napadnutý práve
obžalovaným G. V.. Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní zo dňa 18.2.2010 na č.l. 158 až 160 je však

zrejmé, že toto vyjadrenie poškodeného sa vzťahovalo len k opisu farby vlasov, keďže obžalovaný G.
V. mal mať v čase útoku na hlave šiltovku. Prvostupňový súd práve v tomto pri hodnotení dôkazov pred
vynesením rozsudku sa dopustil chyby, na ktorú poukázal odvolací súd, čo následne viedlo súd prvého
stupňa k oslobodzujúcemu výroku obžalovaného G. V.. Odhliadnuc od tejto okolnosti poškodený vo
všetkých svojich výpovediach uviedol, že útočníka - obžalovaného G. V. opoznal hneď po napadnutí
podľa tváre a výzoru, na ktorú okolnosť poukázal aj odvolací súd. V tejto súvislosti treba poukázať, že

poškodenýhneďakoprišlahliadkapolícievzloženíD.I.aO.P.,tejtouviedol,žebolnapadnutýV.,pričom
neskôr na polícii upresnil, že to bol G. V.. Obaja policajti túto skutočnosť svedecky potvrdili. S výpoveďou
poškodeného neboli v rozpore ani výpovede svedkov J. V., J. I., S. T., W.. I. J. a P. Q., ktorí s poškodeným
v osudnú noc prišli do styku a zároveň potvrdili skutočnosti, o ktorých vypovedal poškodený, že tento
počas ich prítomnosti nemal s nikým konflikt a z diskotéky odišli v poriadku. Svedkyňa J. V. potvrdila,

že poškodený C. C. na druhý deň po napadnutí prišiel k nej k rodičom na trvalé bydlisko a o napadnutí
jej povedal, že ho napadol G. V. a že bol pri tom aj E.. Krstné meno nepovedal. Popísal jej spôsob
napadnutia, že ho V. napadol zozadu, mal ho udrieť z pravej aj z ľavej strany. Poškodený mal skutočne
zlomené obidve spodné sánky. Keď jej to hovoril, ešte nemal zdrôtované sánky a zle sa mu hovorilo.
Zdrôtovali mu to až potom v Bratislave. Vie, že potom ako mu sánky zdrôtovali, mohol prijímať potravu

len tekutú a že to trvalo dosť dlho, kým mohol prijímať normálnu potravu.

Rovnako svedok J. I., ktorý mal v čase incidentu službu na OO PZ Senica, sa z telefonického oznámenia
dozvedel o napadnutí C. C., pričom povedal, že bol fyzicky napadnutý a ihneď po telefonáte bola vyslaná
hliadka polície, ktorá priviezla poškodeného na policajné oddelenie v Senici. Na poškodenom videl

zranenia na tvári, krvácal, nemohol dobre hovoriť a keď sa ho opýtal, kto ho napadol, povedal, že G. V..

Svedok S. T. potvrdil, že poškodený C. C., I. J. a P. Q. boli v kritickú noc spolu v bare Nescafe v Senici,
kde sa zdržali asi do pol druhej hodiny po polnoci. Popíjali pivo, tvrdý alkohol nepili. Z baru Nescafe
odchádzali spolu a zastavili sa ešte v Ipone, odkiaľ okolo druhej hodiny po polnoci C. C. odišiel domov.

Oni v bare Ipon ešte zostali. Keď potom z Iponu odchádzali okolo štvrtej hodiny ráno, dozvedeli sa od
J. I., že C. C. bol napadnutý V.. Či povedal aj krstné meno V., nevie. O poškodenom C. C. sa vyjadril,
že je to normálny chalan, nie je agresívny. Na druhý deň po udalosti sa s poškodeným stretol a videl, že
tento mal zranenia na tvári a povedal mu, že ho napadol G. V.. Tiež povedal, že s tým zranením pôjde
do nemocnice. Zhodne so svedkom S. T. sa vyjadroval aj svedok W.. I. J., ktorý potvrdil, že poškodený

ten večer, kým boli spolu, s nikým neprišiel do konfliktu, až neskôr sa dozvedel, že C. C. mal byť v tú noc
napadnutý. Rovnako svedok P. Q. potvrdil, že poškodený mu povedal pri stretnutí, že ho napadol G. V., a
aj videl na poškodenom, že tento mal zdrôtovanú dolnú čelusť. Poškodeného pozná ako nekonfliktného
človeka, aj v ten večer poškodený s nikým konflikt nemal. Keď poškodený odchádzal z Iponu, nebol
opitý, pretože pili len pivo, tvrdý alkohol nepili. Všetci uvedení svedkovia, ktorí prišli s poškodeným v ten

večer pred útokom do styku, potvrdili výpoveď poškodeného. Nepriamo potvrdili výpoveď poškodeného,
že útočníkom bol G. V.. Okolnosť, že poškodený v inkriminovanom čase utrpel zranenie, potvrdzujú
lekárske správy, a to predbežná lekárska správa z chirurgie zo dňa 6.4.2009, z ktorej vyplýva, že C.
C. bol ošetrený dňa 7.3.2009 o 3.46 hod., keď pred ošetrujúcim lekárom uviedol, že bol napadnutý
druhou osobou, pričom objektívne bol zistený opuch v oblasti tela mandibuly vľavo s bolestivosťou,

následné vyšetrenia potvrdili dvojitú zlomeninu dolnej čeľuste vľavo. Podľa odborného vyjadrenia znalca
MUDr. Mariána Pamulu k zraneniu mohlo dôjsť úderom (údermi) rukou zovretou v päsť, pričom intenzita
pôsobiacej sily bola silná. Dĺžka liečenia tohto zranenia nepresiahla dobu 6 týždňov. Obmedzenia v
osobnom živote trvajú po dobu fixácie hornej čeľuste k dolnej približne 4 - 5 týždňov. Zranenie sa po
tejto dobe zhojí bez následkov.

Naproti dôkazom, ktoré obžalovaného zo spáchania skutku usvedčujú, je v rozpore tvrdenie
obžalovaného, ktorý akúkoľvek vinu zo spáchania skutku odmietol a tvrdil, že nikoho v uvedenom čase a
na uvedenom mieste, ktoré uvádzal poškodený, nenapadol, lebo na označenom mieste ani vôbec nebola poškodenému zranenie nespôsobil. Jeho výpoveď mal potvrdiť svedok O. E., s ktorým v kritickú noc
obžalovaný spolu navštívili niekoľko podnikov, pričom s nimi mal byť aj Y. B.. Naposledy odišli spolu do
Iponu, kde sa zdržali len asi 20 minút, pričom pri odchode z Iponu obžalovanému mal telefonovať jeho

mladší brat C. V., že sa má dostaviť na políciu. Až na obvodnom oddelení PZ Senica sa dozvedel, že
mal napadnúť poškodeného C. C., ktorého osobne ani nepozná, nikdy s ním neprišiel do styku a nemal
s ním ani v kritickú noc nijaký konflikt. Po tomto telefonáte Y. B. a O. E. odišli domov po Hviezdoslavovej
ulici a on išiel na políciu, kde sa zdržal len krátko, len asi 5 minút a nechal na seba telefonický kontakt.

Výpoveď obžalovaného potvrdil svedok O. E., ktorý zhodne s obžalovaným potvrdil, že v ten večer boli
spolu vo viacerých podnikoch, ktoré navštívili, a naposledy boli v Ipone, kde mal obžalovaný telefonát.
Následne obžalovaný povedal, že ho hľadá polícia, preto sa rozlúčili s obžalovaným, ktorý odišiel na
policajné oddelenie, ktoré sa nachádza hneď oproti Iponu. Svedok O. E. išiel spolu s Y. B. domov po
Hviezdoslavovej ulici a zároveň potvrdil, že obžalovaný počas večera s nikým neprišiel do konfliktu. S
obžalovaným bol stále a kým s ním bol, nikoho nenapadol, preto tvrdenia poškodeného C. C., že mal

byť svedok O. E. prítomný pri útoku obžalovaného na jeho osobu, označil za nepravdivé. Poškodeného
si všimol v Ipone, neprišiel s ním však do vzájomného kontaktu. O mieste, ktoré označil poškodený,
že tam malo dôjsť k jeho napadnutiu zo strany obžalovaného G. V., uviedol, že inkriminovanú noc na
tomto mieste, ktoré označil poškodený, vôbec nebol. Zhodne so svedkom O. E. sa vyjadroval aj svedok
Y. B., ktorý uviedol, že o udalosti, keď mal byť napadnutý C. C., sa dozvedel až o týždeň. Tvrdil, že po

telefonáte obžalovaný G. V. odišiel na políciu a on spolu s O. E. odišiel domov. C. C. nestretli počas
celého večera a ani po odchode z Iponu s ním neprišli do styku.

Je zrejmé, že sú tu dve skupiny svedkov, z ktorých jedna skupina nepriamo potvrdzuje tvrdenie
poškodeného, sú to svedkovia V., I., T., J., Q., I. a P. a druhá skupina svedkov - Y. B., I. D., I. J., ktorí

podporujú výpoveď obžalovaného. Obidve skupiny svedkov vypovedali pod prísahou, jediný, kto mohol
v tomto prípade bez trestných následkov vypovedať a prípadne vypovedať aj nepravdu je obžalovaný,
a preto sa pri hodnotení dôkazov je treba vysporiadať s tým, v akom vzájomnom pomere sú svedkovia
k osobe obžalovaného a poškodeného, a či prípadne
sú tu ešte ďalšie objektívne dôkazy, ktoré treba pri hodnotení výpovedí svedkov zobrať do úvahy. Ide

o lekárske správy na poškodeného, ktoré popisujú zranenie poškodeného a odborné vyjadrenie znalca
MUDr. Mariána Pamulu. Lekárske správy a odborné posúdenie je treba považovať za objektívny a ničím
nespochybniteľný dôkaz. Z týchto správ vyplýva, že poškodený utrpel zranenie, ktoré je v lekárskej
správe popísané ako dvojitá zlomenina sánky vľavo, ktoré zranenie podľa odborného posúdenia mohlo
vzniknúť údermi päsťou. Poškodený až do útoku bol bez zranenia, túto skutočnosť potvrdili viacerí

svedkovia. Po útoku poškodený bez meškania informoval políciu o tom, že bol napadnutý a označil aj
útočníka, že to bol V., ktorú okolnosť opäť potvrdzujú prinajmenšom dvaja svedkovia I. a P., príslušníci
polície, ktorí boli vyslaní na zákrok, niet preto žiadnych pochybností o tom, že poškodený utrpel zranenie
potom ako odišiel z Iponu a nie predtým. Poškodený ihneď po ohlásení udalosti polícii bol ošetrený
na lekárskej pohotovostnej službe, kde uviedol, že bol napadnutý inou osobou, ktorá mu zranenie

spôsobila. Je pravdou, že obžalovaný nevedel hneď krstné meno útočníka, pretože tento má aj brata
približnej v jeho veku, ale poškodený toto dostatočne vysvetlil a ozrejmili to aj svedkovia I. a P., preto
niet pochýb o tom, že útočníkom bol obžalovaný G. V. a nie jeho brat. Na druhej strane obranu
obžalovaného G. V., že on nebol útočníkom a zranenie poškodenému nespôsobil nachádza oporu vo
výpovedi svedka O. E. ako priameho svedka a vo výpovedi svedka Y. B., ktorý nepriamo potvrdzuje

jeho obranu. O vieryhodnosti týchto svedkov mal aj odvolací súd pochybnosti a pri hodnotení dôkazov,
z ktorých poškodený C. C. usvedčoval obžalovaného priamo zo spáchania skutku, s ktorým tvrdením
sú v súlade aj výpovede svedkov V., I., T., Q., P., J., I., pričom vieryhodnosť týchto svedkov nebola
ničím spochybnená, mal súd zato, že treba veriť poškodenému, ktorého tvrdenie má oporu nielen vo
výpovediach označených svedkov, ale aj v ďalších dôkazoch, lekárskych správach popisujúcich jeho

zranenie, odbornom vyjadrení, ktoré dôkazy je treba považovať za objektívne a ničím nespochybnené.
NaprotitomusvedokO.E.malbyť,ajkeďlenočitýmaktéromnapadnutiapoškodeného,kobžalovanému
má blízky vzťah, čo nespochybňoval obžalovaný, ani svedok O. E., ktorý obžalovaného označil za
kamaráta, v inkriminovaný večer bol svedok E. spolu s obžalovaným a mal byť s nimi aj svedok Y. B. vo
viacerých zábavných podnikoch, kým nakonie zakotvili v Ipone, kde pri odchode mal mať obžalovaný

telefonát, že sa má dostaviť na políciu. V ipone však podľa výpovede O. E. mali zaregistrovať aj
prítomnosť poškodeného C. C., pričom evidentne tento v Ipone ešte zranený nebol. K jeho zraneniu
došlo až po odchode C. C. z Iponu. Tu sa teda výpovede svedkov O. E., Y. B. a skupiny svedkov,
ktorí potvrdzujú nepriamo tvrdenie poškodeného rozchádzajú a je zrejmé, že svedkovia O. E. a Y.B. nevypovedajú pravdu, a preto ich výpovede sú nepresvedčivé, nelogické a súd ich vyhodnotil ako
nevieryhodné. Obžalovaný svedka B. neuvádzal, naviac zo zápisnice o hlavnom pojednávaní zo dňa 18.
2. 2011, na č. l. 165 vyplýva určitá spojitosť medzi svedkom O. E. vo vzťahu k J. V., aktuálnej priateľke

poškodeného C. C. a bývalej priateľke O. E., s ktorou sa rozišli. Podľa výpovede E. poznali sa dva -
tri roky. Súd na túto skutočnosť poukazuje v tejto súvislosti ako na možný motív a vedie túto okolnosť
k tomu, že svedok O. E. nebol celkom nezainteresovaným a nezaujatým svedkom, práve naopak, a
preto o vieryhodnosti jeho výpovede má súd opodstatnené pochybnosti. Rovnako má súd pochybnosti
o tvrdeniach svedka Y. B., ktorého výpoveď je v rozpore s celým radom svedkov, ktorí nepriamo potvrdili

výpoveď poškodeného. Svedkovia J. a D. sa k samotnému incidentu nevyjadrili, rovnako svedkyňa S.
I., nič podstatné k veci neuviedla.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd uznal obžalovaného G. V. vinným zo spáchania prečinu
ublíženianazdravípodľa§156ods.1Trestnéhozákona,pretožebolopreukázané,žeobžalovanýinému
úmyselne ublížil na zdraví. Zavinenie obžalovaného dané priamym úmyslom, obžalovaný musel vedieť,

že pri útoku päsťou intenzitou, ktorú odborník znalec z odboru traumatológie MUDr. Pamula označil, že
intenzita pôsobiacej sily bola silná, musel predpokladať, že pri opakovaných úderoch takejto intenzity
môže spôsobiť zranenie, ktorý poškodený utrpel. Obžalovaného zo spáchania skutku usvedčovali
poškodený C. C. ako priamy svedok a svedkovia V., I., J., T., Q., I., P. ako nepriami svedkovia, o
vieryhodnosti ktorých súd nemal pochybnosti a nepriamym dôkazom sú aj lekárske správy a odborné

vyjadrenie, ktoré objektívne popisujú zranenie poškodeného. Výpoveď obžalovaného súd v konfrontácii
s dôkazmi, ktoré obžalovaného usvedčovali zo spáchania skutku, súd vyhodnotil ako účelovú, učinenú
v snahe zbaviť sa trestnej zodpovednosti a rovnako výpovede svedkov O. E. a Y. B. v konfrontácii s
usvedčujúcimi dôkazmi súd vyhodnotil ako nevieryhodné. To platí aj o výpovediach svedkov J. a D.,
ktorí sa k podstate veci nevyjadrovali. Osobitne súd vyhodnotil dôkaz, ktorý bol zadovážený po zrušení

prvostupňového rozsudku, a to zistenie, či kamerový systém mestskej polície bol spôsobilý zachytiť
incident medzi obžalovaným a poškodeným, v ktorom smere nariadil doplniť dokazovanie odvolací súd.
Zadovážená správa z mestskej polície preukázala, že kamerový systém mestskej polície v danej oblasti,
ktorúsúdoznačilakopriestormedzičinžovýmidomamič.313,314pridetskomihrisku,vinkriminovanom
čase nemohol zachytiť incident z dôvodu, že kamery, ktoré sú v blízkosti označeného miesta nesnímajú

túto priestorovú časť. Z uvedeného vyplýva, že kamerový systém mestskej polície nemohol incident
medzi obžalovaným a poškodeným v inkriminovanom čase z uvedených dôvodov nasnímať. Tento
dôkaz teda neprispel k objasneniu veci a v rámci hodnotenia dôkazov nebolo možné tento vyhodnotiť v
prospech, ani v neprospech ani jednej zo zainteresovaných strán.

Súd po vyhodnotení všetkých dôkazov jednotlivo aj v ich vzájomných logických súvislostiach mal za
preukázané, že skutok, ktorý bol predmetom obžaloby sa stal a že tento skutok spáchal obžalovaný,
pričom o vine obžalovaného, po vyhodnotení všetkých dôkazov nemal súd žiadne pochybnosti.

Z hľadiska osobných pomerov a možnosti nápravy obžalovaného bolo zistené, že obžalovaný naposledy

pracoval u spoločnosti Sky Europe Airlines, a. s., Bratislava ako palubný sprievodca, kde si pracovné
povinnosti plnil k spokojnosti zamestnávateľa. V čase hlavného pojednávania bol bez pracovného
pomeru, v súčasnej dobe pracuje v zahraničí. V mieste bydliska nebol oznamovaný pre priestupok a
doteraz trestaný nebol.

Po zhodnotení hľadísk rozhodných pre uloženie trestu súd u obžalovaného zistil poľahčujúcu okolnosť
podľa § 36 písm. j/ Trestného zákona, že viedol pred spáchaním trestného činu riadny život, pričom
priťažujúce okolnosti nezistil u neho žiadne. Pri prevahe poľahčujúcich okolností obžalovanému súd
s použitím § 38 ods. 3 Trestného zákona uložil peňažný trest vo výmere 400 /štyristo/ eur, ktorý
trest považoval za primeraný okolnostiam a povahe spáchaného prečinu, ako aj možnostiam nápravy

obžalovaného, u ktorého sa v tomto prípade jednalo o ojedinelé vybočenie z medzí inak riadne vedeného
života. Pre prípad, žeby výkon peňažného trestu obžalovaný úmyselne zmaril, súd uložil obžalovanému
zároveň náhradný trest odňatia slobody v trvaní šesť mesiacov. Bude vecou obžalovaného, aby si z
uloženého trestu zobral ponaučenie a v budúcnosti sa trestnej činnosti už nedopúšťal.

Poškodený C. C. sa pripojil s nárokom na náhradu škody, nepreložil však doklady, z ktorých by bolo
možné zistiť výšku jeho nároku, vzhľadom nato, že dokazovanie v tomto smere by bolo nad rámec
trestného konania, súd odkázal poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody na občiansko-súdne
konanie.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Senica do 15 dní
od oznámenia rozsudku.

Odvolanie má odkladný účinok. (§ 306/2 Tr. por.).
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku ( § 309 ods. 1
Tr. por.).

Odvolanie môžu podať:

prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a Tr. por.) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2 Tr. por.). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli
obžalovaného (§ 308/2 Tr. por.)
obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b Tr. por.) a to len vo svoj prospech
(§ 308/2 Tr. por.)

príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2 Tr. por.).
zákonný zástupca obžalovaného opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne

úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2 Tr. por.).
štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1 Tr. por.).
poškodený,ktorýuplatnilnároknanáhraduškody,prenesprávnosťvýrokuonáhradeškody (§307/1cTr.
por.), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1 Tr. por.). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie

môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68 Tr. por.).
zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d Tr. por.), (§ 45/1 Tr. por.).
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.