Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 19. apríl 2011

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 9Cb/10/2001

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2101899431
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 04. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Foltán

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a sudcov JUDr.

Boženy Husárovej a JUDr. Kataríny Benczovej v právnej veci žalobcu Františka Pokusu - BLESK,
Štefanov nad Oravou 17, IČO: 108 46 603, zastúpeného advokátkou Mgr. Vierou Laczovou, Dolné
Bašty 2, Trnava proti žalovaným: 1. Mesto Trnava, Hlavná 1, Trnava a 2. TT - KOMFORT, s.r.o.,
Františkánska 16, Trnava, obom zastúpeným advokátkou JUDr. Ruženou Bubenčíkovou, Kollárova 8,
Trnava,ozaplatenie5.494,-eur,oodvolaniachžalobcuažalovanéhov1.radeprotirozsudkuOkresného
súdu Trnava č. k. 9Cb/10/2001-449 zo dňa 27. 1. 2010 t a k t o

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v časti o povinnosti žalovaného v 1. rade zaplatiť žalobcovi

1.891,75 eur p o t v r d z u j e .

V časti o zamietnutí návrhu vo zvyšku voči žalovanému v 1. rade odvolací súd rozsudok súdu prvého
stupňa z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa v konaní domáhal zaplatenia 5.494,- eur (165.512,- Sk) ako úroku z omeškania (0,05 %
denne)vyúčtovanéhofaktúrouč.XXXXXXzaoneskorenéúhradyfaktúrč.XXXXXX,XXXXXX,XXXXXX,
XXXXXX, XXXXXX, XXXXXX a XXXXXX vystavených na základe zmlúv o dielo uzavretých v r. 1996
pôvodne so Správou mestského majetku Trnava, ktorých predmetom boli stavebnomontážne práce na

tepelnom hospodárstve.

V priebehu konania žalobca vzal návrh späť tak, že výška uplatneného nároku predstavovala 3.985,96
eur (120.081,- Sk) a súd prvého stupňa konanie v časti o zaplatenie 39.170,- Sk a 6.261,- Sk zastavil
rozsudkami zo dňa 16. 1. 2002 a 20. 11. 2006.

Žalovaní žiadali návrh zamietnuť. Namietali nedostatok pasívnej legitimácie žalovaného v 1. rade,

čiastočné premlčanie v konaní uplatneného nároku a vzniesli výhrady aj voči jednotlivým fakturovaným
čiastkam. V súvislosti s úrokom z omeškania s úhradou čiastky fakturovanej faktúrou č. XXXXXX uviedli,
že táto faktúra doručená dňa 23. 1. 1997 bola žalobcovi vrátená ako predčasne vystavená, nakoľko jej
podkladom nebol podpísaný zisťovací protokol, dokladom čoho je aj skutočnosť, že vyfakturované práce
mali byť vykonané na základe dodatku č. 1 zmluvy o dielo, ktorý bol ale podpísaný až 20. 1. 1997. K
opätovnému doručeniu faktúry došlo dňa 17. 4. 1997 a k jej úhrade dňa 18. 4. 1997. Podobne faktúra č.
XXXXXX doručená dňa 23. 1. 1997 bola vrátená ako predčasne predložená a po jej opätovnom doručení

dňa 17. 4. 1997 uhradená dňa 18. 4. 1997. Faktúra č. XXXXXX nebola splatná 20. 1. 1997 ako uvádzal
žalobca, nakoľko práce boli vykonané až po uzavretí dodatku č. 1 zmluvy a k jej úhrade došlo dňa 12.
3. 1997, pričom žalobca nepreukázal, na podklade čoho faktúru vystavil a určil dátum jej splatnosti.
Predčasne vystavená bola aj faktúra č. XXXXXX s tvrdenou splatnosťou 22. 12. 1996, nakoľko podľazápisu zo dňa 21. 11. 1996 v tom čase ešte práce na rekonštrukcii prebiehali a ukončené boli až 31.
12. 1996, pričom k úhrade faktúry došlo dňa 20. 1. 1997. Zmluvu, na základe ktorej žalobca vykonal
práce vyfakturované faktúrou č. 970503 žalobca nepredložil rovnako ako doklad o odovzdaní a prevzatí

fakturovaných prác, podobne ako k faktúre č. 971218, ktorá po opätovnom doručení dňa 25. 3. 1998
bola uhradená dňa 22. 4. 1998.

Okresný súd Trnava rozsudkom zo dňa 27. 1. 2010 žalovanému v 1. rade uložil povinnosť zaplatiť
žalobcovi 1.891,75 eur do troch dní a vo zvyšnej časti návrh voči tomuto účastníkovi, rovnako ako návrh

v celom rozsahu voči žalovanému v 2. rade, zamietol. Súčasne vyslovil, že o trovách konania rozhodne
až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Podľa odôvodnenia rozhodnutia vo veci samej súd na základe vykonaného dokazovania zistil, že
účastníci konania uzatvorili zmluvy o dielo, v rámci ktorých navrhovateľ vykonal pre odporcu dohodnuté
práce, ktorých cenu si uplatnil predloženými faktúrami, ktorá cena diela odporcom síce bola zaplatená,

ale podľa tvrdenia navrhovateľa po lehote splatnosti, čím sa tento dostal do omeškania a jemu vznikol
nárok na zaplatenie pohľadávky ako vyčísleného úroku z omeškania. Účastníci písomne uzatvorili dňa
19. 6. 1996 zmluvu o dielo, v rámci ktorej sa navrhovateľ zaviazal pre odporcu vykonať rekonštrukciu
výmenníkovej stanice K. X Trnava s dohodnutým ukončením prác ku dňu 1. 12. 1996 s dohodou, že
cena vykonaných prác sa bude fakturovať až po ukončení diela konečnou faktúrou so splatnosťou do

10.-tich dní po jej doručení. Dňa 19. 7. 1996 uzatvorili účastníci ďalšiu písomnú zmluvu o dielo, ktorej
predmetom bolo prevedenie opravy rozvodov ÚK a TÚV v kanály na H. II/2, a to na základe zistených
skutočností pri postupnom odkrývaní kanála. Cena vykonaných prác mala byť uplatnená faktúrami podľa
odovzdania daných úsekov do prevádzky s tým, že splatnosť fakturácie mala nastať do 10.-tich dní od
dátumu jej doručenia. Dňa 20. 1. 1997 bol uzavretý písomnou formou dodatok č. 1 k zmluve zo dňa 19.

7. 1996, ktorej predmetom bola dohoda o oprave potrubí na TÚV v úsekoch č. 2,3,5a,5b,6a,6c,6b,7a
o priemere potrubia 3 v dĺžke 1080 m a v úseku 7a o priemere potrubia 2 v dĺžke 43 m a odvoz
poškodených polámaných a dodávku iných krycích dosiek v rozsahu odsúhlasenom dodávateľom v
stavebnom denníku. K odovzdaniu diela malo dôjsť k 31. 8. 1997 a cena diela sa mala fakturovať podľa
zmluvy o dielo (teda zmluvy o dielo zo dňa 19. 7. 1996). Z ďalších predložených dokladov súd zistil, že

podľazápisuoodovzdaníaprevzatídielabolistavebno-montážneprácevykonanénavrhovateľompodľa
zmluvy o dielo zo dňa 19.6.1996 ukončené dňa 1. 12. 1996 a dňa 3. 12. 1996 bolo ukončené preberacie
konanie (doklad bol podpísaný vedúcim prevádzky, navrhovateľom a zástupcom odporcu v 1. rade).
Ďalej zo zápisu zo dňa 21. 11. 1996 vyplýva, že dňa 18. 11. 1996 bola prevedená kontrola rekonštrukcie
Výmenníkovej stanice K. 2, kde podľa zistenia skutkového stavu ukončenia prác si odporca v 1. rade

vyhradil zadržanie kolaudačnej raty vo výške 10% z celkovej fakturovanej sumy, ktorá mala byť uvoľnená
až ku dňu celkového ukončenia prác k 31. 12. 1996. Zo správy o revízii elektrického zariadenia zo
dňa 20. 12. 1996 vyplýva, že elektroinštalácia rekonštrukcie VS K. 2 Trnava bola schopná bezpečnej
prevádzky. Zo zápisu o odovzdaní a prevzatí opravy potrubných rozvodov ÚK a TÚV z výmenníkovej
stanice 2 H. II v Q. vyplýva uskutočnenie preberacieho konania zo dňa 4. 11. 1996 s tým, že dielo bolo

realizované v rozsahu určenom objednávateľom pri oprave kanála 562 m s tým, že termín a spôsob
realizácie zostávajúcej časti bude dohodnutý dodatkom k zmluve (zápis bol podpísaný navrhovateľom
a zástupcom objednávateľa p. S.).

Právo na zaplatenie ceny diela vzniká zhotoviteľovi v čase dohodnutom v zmluve. Tomu zodpovedá

povinnosť objednávateľa, ktorý v tomto čase musí cenu diela zaplatiť. Pokiaľ v zmluve nie je takýto
čas dohodnutý, nárok na cenu diela vzniká vykonaním diela. Vykonaním diela sa rozumie jeho
riadne ukončenie a včasné odovzdanie objednávateľovi. Bežným spôsobom odovzdania diela je jeho
odovzdanie zápisničné. Ak k odovzdaniu diela nedôjde zápisnične, Obchodný zákonník umožňuje ďalší
spôsob splnenia povinnosti zhotoviteľa, a to umožnenie nakladať s predmetom diela objednávateľovi.

Zo Zmluvy o dielo uzatvorenej medzi účastníkmi konania dňa 19. 6. 1996 vyplýva dohoda o čase
zaplatenia ceny diela až po jeho ukončení a spôsob zaplatenia dohodnutej ceny diela, teda peňažného
záväzkudoručenoufaktúrou,ktoroubudecenadielauplatnenástým,žesplatnosťcenydielanastanedo
10 dní po tomto doručení. Z predložených listinných dokladov vyplýva ukončenie preberacieho konania

ohľadom predmetu diela dňa 3. 12. 1996. Vzhľadom na dohodu účastníkov tak splatnosť ceny diela
nebola závislá od okamžiku vykonania jednotlivých stavebno-montážnych práce, ale práve na okamžiku
vykonania a odovzdania diela ako celku k čomu došlo podľa odovzdávacieho protokolu dňa 3. 12. 1996
a od uplatnenia ceny diela faktúrou, ktorá mala byť objednávateľovi doručená a až uplynutím 10.-tichdní po jej doručení nastala splatnosť ceny diela, teda záväzku k zaplateniu peňažného plnenia. Podľa
uvádzaného potom splatnosť ceny diela uplatnenej navrhovateľom u objednávateľa faktúrou č. 96114,
ktorá bola prvýkrát doručená ešte pred 3. 12. 1996, teda pred protokolárnym odovzdaním diela ako

celku (bez ohľadu na jeho vykonanie, vychádzajúc z dohody účastníkov podľa zmluvy) nemohla nastať.
Až následným doručením faktúry s uplatnenou cenou diela odporcovi dňa 20. 1. 1997, po uplynutí 10
dní nastala splatnosť ceny diela podľa dohody účastníkov v zmluve, čo má prednosť pred zákonnou
úpravou a pokiaľ objednávateľ plnil dňa 22. 1. 1997 (ako to vyplýva z výpisu z účtu v peňažnom ústave
navrhovateľa) nemohol byť v omeškaní.

Zo zmluvy o dielo zo dňa 19. 7. 1996 v spojení s Dodatkom č. 1 zo dňa 20. 1. 1997 vyplýva dohoda
účastníkov zmluvy o splatnosti ceny diela viažucej sa na odovzdanie jednotlivých úsekov do prevádzky
s dohodnutým spôsobom uplatnenia ceny diela samostatnými faktúrami so splatnosťou ceny diela
do 10.-tich dní po doručení faktúr objednávateľovi. Z predložených listinných dokladov, a rovnako
vychádzajúc z tvrdení účastníkov konania vyplýva uplatnenie ceny diela, a to stavebno-montážnych

prác podľa dohody obsiahnutej v zmluve a dodatku práve faktúrami č. XXXXXX, XXXXXX, XXXXXX.
Pokiaľ ide o cenu diela, ktorá bola uplatnená faktúrou č. 961230, navrhovateľ si ňou uplatnil cenu
za práce na rozvodoch ÚK a TÚV na kanály H. II/X 562 m pri zohľadnení poskytnutej zálohy, a to v
sume 361.480,- Sk. Uplatnenie zaplatenia ceny diela uvádzanou faktúrou sa uskutočnilo dňa 10. 1.
1997, kedy faktúra bola objednávateľovi doručená a uplynutím 10.-tich dní podľa dohody zmluvných

strán nastala splatnosť ceny diela, t.j. dňom 20. 1. 1997. Zaplatením ceny diela objednávateľom 12.
3. 1997 (ako to vyplýva z výpisu z peňažného účtu navrhovateľa) nastalo omeškanie so zaplatením
peňažného záväzku 51 dní, čo predstavuje vyčíslený zákonný úrok z omeškania pri ustálení jeho výšky
17% ročne (k odôvodneniu výšky úrokovej sadzby sa súd vyjadrí následne) v sume 8.135,05 Sk (t.j.
269,73 eur). V danom prípade mal súd vykonanie a odovzdanie diela preukázané zápisom v protokole

zo dňa 4. 11. 1996, ktorý bol potvrdený pracovníkom objednávateľa na to oprávneným, konkrétne
pracovníkom S., ktorý podľa výpovede svedka - riaditeľa objednávateľa, bol oprávnený k preberaniu
prác s tým, že zo znenia zápisu bolo súdu zrejmé, aké práce, podľa ktorej zmluvy boli vykonané, a
rovnako vychádzajúc aj z popisu vykonaných prác zo stavebného denníka (zápis zo stavebného denníka
list č. XXXXXX, číslo listu spisu 358) a tým oprávnenie podľa dohody obsiahnutej v zmluve zo dňa

19. 7. 1996 uplatniť si cenu diela zhotoviteľom. Pokiaľ aj strana odporcu namietala skutočnosť, že na
faktúre je uvedený deň zdaniteľného plnenia december 1996, nie je to podľa názoru súdu rozhodujúce,
nakoľko z označenia dodávky je zrejmé cena akých prác bola uplatnená s tým, že faktúra ako taká
je len účtovným dokladom. Uplatnená cena diela faktúrou č. XXXXXX sa týkala naviac potrubia podľa
popisu, ktorý korešpondoval s Dodatkom č. 1 zo dňa 20. 1. 1997 k Zmluve zo dňa 19.7.1996. V danom

prípade mal súd vykonaným dokazovaním preukázané, že aj napriek zneniu Dodatku č. 1 s uvedením
dátumu jeho uzatvorenia január 1997, keď aj samotný oprávnený zástupca objednávateľa vo svedeckej
výpovedi potvrdil možnosť až následnej písomnej zmluvnej deklarácie už vykonaných prác, práce podľa
Dodatku č. 1 boli vykonané a odovzdané poverenému pracovníkovi objednávateľa podľa potvrdeného
zápisu zo stavebného denníka (č.l. XXXXXX, číslu listu spisu 357) v rámci rekapitulácie vykonaných

prác k 31. 10. 1996. Aj v danom prípade nie je rozhodujúci údaj ohľadom zdaniteľného plnenia na
faktúre, ktorá má len podporný a účtovný charakter. Potom pri uplatnení si ceny diela podľa dohody
nastala splatnosť ceny diela desiatym dňom po doručený faktúry č. XXXXXX objednávateľovi, teda
podľa potvrdenia na faktúre dňom 1. 2. 1997, čo pri zaplatení ceny diela dňom 18. 4. 1997 (výpis
z účtu navrhovateľa) predstavuje 75 dní omeškania, pri výške zákonného úroku z omeškania 17%

ročne tak vyčíslený úrok pri cene prác 1.107.617,30 Sk predstavuje sumu 38.690,74 Sk (1.284,30 eur).
Napokon uplatnený úrok z omeškania z oneskorenej úhrady ceny diela uplatnenej faktúrou č. 961233
súd ustálil za nepreukázaný, a to z dôvodu nepreukázania omeškania objednávateľa so zaplatením
ceny popísaných prác pri zmätočnosti ich samotného popisu v predložených listinách. Navrhovateľ súdu
práce bližšie nešpecifikoval, preto nemohlo byť ich vykonanie a odovzdanie preverené z predložených

zápisov zo stavebného denníka, v ktorých napokon bolo dokladované vykonanie prác len do novembra
1996, pričom aj samotný navrhovateľ pri uplatnení ceny diela pri popise práce uvádza, že ide o práce
za kalendárny mesiac december, navyše zo zisťovacieho protokolu navrhovateľom súdu predloženého
vyplýva, že má ísť o práce za marec 1997. Súdu tak nebolo zrejmé o aké práce malo v skutočnosti
ísť a kedy boli vykonané a odovzdané. V danom prípade dôkazné bremeno zaťažuje navrhovateľa ako

účastníka konania, ktorý od tvrdeného omeškania objednávateľa uplatňuje nárok a vyvodzuje z neho
pre seba priaznivé právne dôsledky. Teda je na ňom, aby súdu hodnoverným spôsobom preukázal
vznik splatnej pohľadávky voči dlžníkovi. Až pokiaľ by vznik takejto splatnej pohľadávky preukázal, tedapohľadávky zaplatiť úroky z omeškania, teda samotné omeškanie dlžníka, presúva sa dôkazné bremeno
na dlžníka so zameraním na existenciu právnych skutočností, ktoré by mali za následok zánik dlhu.

Sporným v konaní zostal napokon aj nárok na zaplatenie uplatnených úrokov z omeškania za
oneskorené zaplatenie ceny diela, ktoré si navrhovateľa uplatnil predloženými faktúrami č. XXXXXX a
XXXXXX. Faktúrou č. XXXXXX si navrhovateľ uplatnil cenu diela spočívajúceho v úprave fasády na
Výmenníkovej stanici R.. Podľa tvrdení navrhovateľa malo ísť o práce na zadnej časti fasády, teda o
druhú etapu. Ďalej navrhovateľ odkazoval na uzatvorenú zmluvu zo dňa 1. 8. 1996, z obsahu ktorej

však nevyplýva rozsah zadaných prác s prácami, so zaplatením ktorých sa strana odporcu mala dostať
do omeškania. Napokon súd odkazuje aj na skoršie prezentácie navrhovateľa, z ktorých jednoznačne
vyplývalo, že malo ísť o samostatnú ústne uzatvorenú zmluvu, čomu vykonané dokazovanie aj
nasvedčuje. Potom zo zápisov zo stavebného denníka (č.l. XXXXXX, číslo listu spisu 365) vyplýva, že
dňa 7. 11. 1997 bola ukončená druhá etapa úpravy fasády na Výmenníkovej stanici R., sídlisko R. s
tým, že pracovník objednávateľa práce prevzal bez pripomienok. Ďalej zo zápisu zo stavebného denníka

(č.l. 105936, č.l. spisu 364) vyplýva, že úprava fasády bola rozdelená do dvoch etáp, úprava čelnej
fasády mala byť odovzdaná do 30. 5. 1997 a zadnej do 31. 12. 1997. Z krycieho listu, ktorý bol prílohy
faktúry č. XXXXXX potom vyplýva, že práce, ktorých cena bola predmetnou faktúrou uplatnená, boli
prácami vykonanými v rámci druhej etapy úpravy fasády kotolne na Veternej ul., ktoré práce boli podľa
zápisu v stavebnom denníku kompletne objednávateľovi odovzdané 7. 11. 1997, ktoré odovzdanie bolo v

stavebnom denníku aj potvrdené zástupcom objednávateľa. Potom pri uplatnení ceny diela predloženou
faktúrou č. XXXXXX, ktorá bola objednávateľovi doručená dňa 22. 12. 1997 (i keď bez preukázania
inej dohody právo na zaplatenie ceny diela vzniklo už jeho odovzdaním) pri uplatnenej splatnosti 1.
1. 1997 a zaplatení pohľadávky objednávateľom dňa 23. 4. 1998 (výpis z účtu z peňažného ústavu
navrhovateľa) nastalo omeškanie objednávateľa podľa uplatnenia navrhovateľom od 16. 1. 1998 v trvaní

99 dní, čo pri zákonnej výške úroku z omeškania 17% ročne predstavuje vyčíslený úrok z omeškania
sumou 10.165,18 Sk (337,42 eur). V danom prípade aj oproti zákonnej úprave splatnosti ceny diela,
ktorá nastala jeho odovzdaním, súd akceptoval dispozičné právo navrhovateľa k návrhu na začatie
konania a k pohľadávke ako takej a priznal mu uplatnený úrok z omeškania od žiadaného dátumu,
teda odo dňa 2. 1. 1998 (deň nasledujúci po splatnosti faktúry, ktorou bola cena diela uplatnená, čo

bolo v súlade s uplatneným nárokom aj návrhom na začatie konania). Napokon pokiaľ ide o cenu dielu
uplatnenú predloženou faktúrou č. XXXXXX, aj napriek prezentácii stranou navrhovateľa na pojednávaní
dňa 27. 1. 2010 (teda, že išlo o práce na zadnej časti fasády kotolne) z popisu prác na faktúre „úprava
fasády kotolne Veterná, sídlisko R. Trnava, I. časť“ keď priložený súpis prác a dodávok bol nečitateľný a
nepredložený súdu v čitateľnej forme napriek výzve, sa súdu javí, že malo ísť o práce vykonané v rámci

prvej etapy - čelnej fasády (podporne to vyplýva aj časovo uplatnením ceny diela v kalendárnom mesiaci
máj 1997, kedy mala byť táto etapa ukončená podľa dohody vyplývajúcej zo záznamu v stavebnom
denníku (č.l. XXXXXX, č.l. spisu 364 zo dňa 7. 9. 1996), pričom súdu nebolo preukázané relevantným
spôsobom skutočné vykonanie a odovzdanie prác objednávateľovi, a tým napokon nárok na zaplatenie
ceny diela v čase navrhovateľom uplatneným. Nárok na uplatnený vyčíslený úrok z omeškania tak nebol

navrhovateľom preukázaný a súd nemohol prijať záver o jeho dôvodnosti, ale ani o jeho nedôvodnosti.

Súd sa nestotožnil s právnym názorom žalobcu, podľa ktorého s poukazom na ustanovenie § 264 ods.
1 Obch. zák. uhradením pohľadávky dochádza k akceptácii aj jej tvrdenej splatnosti a nie je potrebné jej
splatnosť ďalej skúmať. Konštatoval, že žalobca, ktorý si v konaní pohľadávku uplatnil, musí omeškanie

žalovaného preukázať. Výšku priznaného úroku z omeškania súd určil postupom podľa § 369 ods. 1 v
spojení s § 502 Obch. zák., t.j. podľa zákonnej úpravy, s tým, že písomné zmluvy účastníkov odkazujú
na dohody o poplatku z omeškania (0,3 %, 0,5 % denne), nárok na ktorý vzniká iba v prípade, ak to
zákon výslovne ustanovuje, pričom s omeškaním so zaplatením ceny diela zákon takýto nárok nespája.
Na základe poznatkov z úradne činnosti súd stanovil výšku zákonného úroku na 17 % ročne.

Vo vzťahu k žalovanému v 2. rade súd konštatoval, že tento nie je pasívne legitimovaný v prejednávanej
veci, nakoľko univerzálnym právnym nástupcom zaniknutej spoločnosti, ktorá bola objednávateľom a
zmluvným partnerom žalobcu sa stal žalovaný v 1. rade. Žalovaný v 2. rade zmluvným partnerom
žalobcunebol,aniuniverzálnymprávnymnástupcomzaniknutéhoobjednávateľadielaavkonanínebola

preukázaná ani žiadna iná relevantná právna skutočnosť, na základe ktorej by žalovaný v 2. rade
vstúpil do práv a povinností zaniknutého objednávateľa. V súvislosti s týmto účastníkom by podľa súdu
vzhľadom na dobu jeho vstupu do konania bola aj vznesená námietka premlčania práva žalobcu.Proti tomuto rozsudku podali odvolanie v zákonnej lehote žalobca i žalovaný v 1. rade.

Žalobca sa podaným odvolaním domáhal zmeny rozhodnutia súdu prvého stupňa tak, aby jeho návrhu

voči žalovanému v 1. rade bolo v celom rozsahu vyhovené. Namietal, že súd nedostatočne vyhodnotil v
konaní predložené dôkazy a dospel tak k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci. Pokiaľ aj súd za preukázané považoval tvrdenia žalobcu
o vykonaní prác vyfakturovaných faktúrami č. XXXXXX, XXXXXX a XXXXXX, nesprávne krátil dni
omeškania žalovaného, nakoľko za dátum úhrady považoval deň, kedy žalovaný požadovanú sumu

zaslal a nie deň, kedy platba bola pripísaná na účet žalobcu, dokladovaný výpismi z účtu. V prípade
faktúry č. XXXXXX súd konštatoval nedostatok omeškania žalovaného s tým, že faktúra bola vystavená
pred dňom 3. 12. 1996, teda pred ukončením diela, hoci podľa zápisu v stavebnom denníku boli práce
ukončené a prevzaté dňa 20. 11. 1996, kedy bola aj faktúra doručená a po 10. dňoch sa stala splatnou,
pričom k jej úhrade došlo až dňa 22. 1. 1997. Nárok vyplývajúci z oneskorenej úhrady faktúry č.
XXXXXX súd považoval za nepreukázaný z dôvodu zmätočného popisu prác, keď k faktúre doručenej

žalovanému dňa 23. 1. 1997 bol priložený zisťovací protokol za práce vykonané v marci 1997. V
skutočnosti k faktúre pre žalovaného bol priložený správny zisťovací protokol, protokol s nesprávnym
dátumom žalobca vytlačil pre vlastnú potrebu. Za rozhodujúce považuje vykonanie a prevzatie prác,
ktoré v konaní preukázal a až po ktorom žalovanému doručil predmetnú faktúru. V prípade faktúry
č. XXXXXX považoval súd nesprávne nečitateľnosť súpisu prác a dodávok za dôvod nepreukázania

nároku,hocizozáznamuvstavebnomdenníkujezrejmádohodaotermínochvýkonuprácaichukončení
dňom 30. 4. 1997, kedy boli bez pripomienok prevzaté.

Žalovaný v 1. rade sa odvolaním domáhal zmeny rozhodnutia súdu prvého stupňa tak, aby žaloba voči
nemu bola v celom rozsahu zamietnutá. Namietal nedostatok svojej pasívnej legitimácie v konaní s tým,

že Mesto Q. uzatvorilo so žalovaným v 2. rade TT - KOMFORT, s.r.o. zmluvu o výkone správy, podľa
obsahu ktorej Mesto Trnava správcovi do výkonu správy odovzdalo veci uvedené v článku I zmluvy, t.j.
aj pohľadávky a záväzky zo súdnych a exekučných konaní, pričom podľa článku VI ods. 2 zmluvy vo
všetkých prebiehajúcich konaniach nastúpi správca ako účastník konania na miesto Správy mestského
majetku Trnava. Pasívna legitimácia žalovaného v 2. rade tak bola daná predmetnou zmluvou, ktorá

nie je v rozpore so žiadnym zákonom a podľa ktorej správca vykonáva správu samostatne vo svojom
mene na účet mesta. Naviac pri priznaní úroku z omeškania zo sumy 1.107.617,30 Sk vyfakturovanej
faktúrou č. 961232 súd vychádzal z nesprávneho zistenia, podľa ktorého faktúra bola doručená dňa 1.
2. 1997, hoci na žalovaným súdu predloženej fotokópii faktúry je razítkom vyznačený dátum doručenia
17. 4. 1997 a k úhrade faktúry došlo dňa 18. 4. 1997. Ďalším dôkazom o doručení faktúry dňa 17. 4.

1997 bola súdu predložená kniha došlých faktúr. Tieto doklady, podľa ktorých sa objednávateľ s úhradou
záväzku do omeškania nedostal, súd nevyhodnotil. Pokiaľ súd žalobcovi priznal úrok z omeškania zo
sumy 194.868,30 Sk vyfakturovanej faktúrou č. XXXXXX doručenej podľa rozsudku objednávateľovi
dňa 22. 12. 1997, ktorou mali byť vyúčtované práce v rámci 2. etapy úpravy fasády kotolne na R. ulici,
nesprávne vychádzal zo zápisu v stavebnom denníku, podľa ktorého práce boli odovzdané a prevzaté

dňa 7. 11. 1997. S týmto zistením súdu odvolateľ nesúhlasí, nakoľko išlo iba o konštatovanie žalobcu a
v stavebnom denníku nie je zápis objednávateľa ani jeho zástupcu o prevzatí týchto prác.

Odvolací súd prejednal vec podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a po oboznámení
sa s obsahom spisového materiálu dospel k záveru o nedôvodnosti odvolania žalovaného v 1. rade a

dôvodnosti odvolania žalobcu voči výroku o zamietnutí návrhu vo zvyšnej časti vo vzťahu k žalovanému
v 1. rade.

Žalovaný vo svojom odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti majúce pre rozhodnutie zásadný význam,
s ktorými by sa nebol v dostatočnom rozsahu a vecne správne vysporiadal súd prvého stupňa, resp.

vo veci rozhodujúce súdy. Otázkou pasívnej legitimácie žalovaného v 1. rade sa zaoberal odvolací súd
vo svojom uznesení č. k. 21Cob/17/2007-324 zo dňa 30. 10. 2007, v ktorom konštatoval, že zo zmluvy
o výkone správy prevzatie dlhu obchodnou spoločnosťou TT - KOMFORT, s.r.o. (vtedy jej právnym
predchodcom SMM Trnava, s.r.o.) nemožno vyvodzovať, rovnako ako jeho prechod zo zákona na
subjekt, ktorý nie je univerzálnym právnym nástupcom pôvodne žalovaného (podľa § 531 ods. 1 Obč.

zák. účinné prevzatie dlhu predpokladá súhlas veriteľa, ktorý v danom prípade nebol preukázaný ani
tvrdený).V rozpore s tvrdením odvolateľa týkajúcim sa faktúry č. XXXXXX je potrebné konštatovať, že súd prvého
stupňa nevychádzal zo zistenia doručenia tejto faktúry objednávateľovi dňa 1. 2. 1997. Deň 1. 2. 1997
posudzoval súd ako deň splatnosti vyfakturovanej sumy, pričom za deň doručenia faktúry považoval

deň 23. 1. 1997, ktorý podľa obsahu spisu (č.l. 80) zistil z potvrdenia vyznačeného na originál faktúry.
Podobne odvolateľ svojimi tvrdeniami nespochybnil správnosť záverov súdu prvého stupňa týkajúcich
sa čiastky vyfakturovanej faktúrou č. XXXXXX a hodnovernosť podkladov pre vystavenie faktúry, najmä
správnosť záznamu v stavebnom denníku o ukončení prác a ich prevzatí objednávateľom dňa 7. 11.
1997.

Odvolací súd sa preto v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením rozhodnutia súdu prvého stupňa o
povinnosti žalovaného v 1. rade zaplatiť žalobcovi 1.891,75 eur a v tejto časti odvolaním napadnutý
rozsudok podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdil.

Naproti tomu racionálne jadro sa javí mať odvolanie žalobcu, ktorý spochybnil správnosť záverov súdu

prvého stupňa vo vzťahu k omeškaniu objednávateľa s úhradou faktúr č. XXXXXX, XXXXXX a XXXXXX
(pokiaľ namietal krátenie dní omeškania platieb pri úhradách faktúr č. XXXXXX, XXXXXX a XXXXXX,
nekonkretizoval, ktoré dni mal na mysli a z akých dokladov by malo vyplývať pochybenie súdu, ktorý
podľa odôvodnenia rozsudku vychádzal z výpisov z peňažného účtu žalobcu).

V súvislosti s úrokmi z omeškania pre oneskorenú úhradu faktúry č. XXXXXX súd konštatoval ukončenie
a odovzdanie diela dňa 3. 12. 1996 (podľa odvolateľa k ukončeniu a odovzdaniu prác došlo 20. 11.
1996), čo považoval za dôvod neprihliadania na doručenie faktúry pred týmto dátumom a počítania
splatnosti vyfakturovanej ceny až od následného doručenia faktúry. Súd prvého stupňa sa tak dôsledne
neriadil právnym názorom odvolacieho súdu vysloveným v uznesení 21Cob/17/2007-324 zo dňa 30. 10.

2007, podľa ktorého ani prípadná predčasná fakturácia nemá vplyv na povinnosť objednávateľa zaplatiť
dohodnutú cenu diela, ani na jeho možnosť dostať sa s peňažným plnením do omeškania, hoci takáto
fakturácia nezakladá ani povinnosť zaplatiť vyfakturovanú cenu diela v termíne splatnosti uvedenom na
takto predčasne vystavenej faktúre. Podmienkou uplatnenia nároku zhotoviteľa na zaplatenie a vzniku
povinnosti objednávateľa nemôže byť opätovné doručenie faktúry, ak už faktúra s inak správnymi údajmi

objednávateľovi doručená bola a lehota splatnosti ceny dohodnutá zmluvnými stranami začína plynúť
dňom splnenia podmienok fakturácie podľa zmluvy - či už vykonaním a odovzdaním čiastkových prác
alebo celého diela. Preto pokiaľ objednávateľ plnil 22. 1. 1997, do omeškania sa dostal bez ohľadu na
to, či dielo bolo odovzdané 3. 12. 1996, ako to uviedol súd prvého stupňa, alebo dňa 20. 11. 1996,
ako to uvádzal odvolateľ, stanovenie jednoznačného termínu odovzdania diela (súd i odvolateľ v tejto

súvislosti poukazujú na bližšie nešpecifikované zápisy) je však nevyhnutné pre stanovenie konkrétnej
výšky úroku z omeškania.

Ako vecne správne na základe doterajšieho dokazovania vo veci možno hodnotiť rozhodnutie súdu
prvého stupňa o časti uplatneného nároku, ktorý by mal vyplývať z oneskorených úhrad faktúr č.

XXXXXX a XXXXXX odôvodnené nedostatkom identifikovateľnosti vyfakturovaných prác. Opomenúť
však v tejto súvislosti nemožno, že žalovaný vo svojom písomnom podaní (č.l. 87) potvrdil, že správnosť
faktúry č. XXXXXX (po jej opakovanom doručení) bola potvrdená jeho pracovníkom (?) a že identifikácia
týchto prác prípadne aj zhodným vyjadrením účastníkov by preto nemala byť vylúčená.

Odvolací súd z vyššie uvádzaných dôvodov rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti o zamietnutí návrhu
vo zvyšnej časti vo vzťahu k žalovanému v 1. rade podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušil a vec mu
vrátil na ďalšie konanie a doplnenie dokazovania v naznačenom smere.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je možné podať odvolanie.