Rozsudok Judgement was issued on Monday, February 14, 2011

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 39Cbi/23/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3109225041
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Záleská

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín v konaní pred samosudkyňou JUDr. Ivetou Záleskou v právnej veci žalobcu F. C.,

bydliskom R. D. XB, XXXX. E., Š., štátneho občana F., právne zastúpeného M. P., s.r.o., advokátska
kancelária so sídlom K. X,. XXX. XX B., IČO XX. XXX. XXX,. proti žalovanému H. G., s.r.o. so sídlom
W. XX/XXXX, XXX XX N. M. N. V., I. XX. XXX XXX,. o určenie popretej pohľadávky, takto

r o z h o d o l :

U r č u j e s a, že žalobca je veriteľom pohľadávky vo výške 11 489,90 eur pozostávajúcej z istiny
vo výške 9 916,74 eur, úrokov z omeškania vo výške 1 573,16 eur, z kúpnej zmluvy uzavretej medzi
žalobcom a žalovaným dňa 8.8.2006.

Žalobcovi sa p r i z n á v a náhrada trov konania vo výške 1 531,28 eur, ktorú je žalovaný p o v i
n n ý zaplatiť M. P., s.r.o., advokátska kancelária so sídlom K. X,. XXX. XX. B., IČO XX. XXX. XXX,.

do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Podanou žalobou sa žalobca domáhal, aby súd určil, že právny dôvod pohľadávky žalobcu - nárok
na zmluvne dohodnuté plnenie platby "S. L. G." podľa čl. XII. kúpnej zmluvy zo dňa 8.8.2006 medzi
žalobcom a žalovaným prihlásenej do reštrukturalizácie voči žalovanému prihláškou zo dňa 2.9.2009
je nesporný, aby súd určil, že výška popretej pohľadávky žalobcu 13 892,99 eur pozostávajúca z istiny
vo výške 9 916,74 eur, úrokov z omeškania vo výške 1 573,16 eur a nákladov z uplatnenia vo výške 2
403,09 eur sa pokladá za zistenú. Uviedol, že uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. 29R/4/2009
zo dňa 31.7.2009 žalovaný dňa 5.8.2009 vstúpil do reštrukturalizácie. Žalobca si dňa 2.9.2009 uplatnil

svoje pohľadávky voči žalovanému prihláškou. Správca poprel prihlásené pohľadávky dňa 23.9.2009
s odôvodnením, že právny dôvod vzniku prihlásenej pohľadávky je neplatný z dôvodu nejasnosti,
neurčitosti a nezrozumiteľnosti, nakoľko podľa názoru správcu v čl. XII. kúpnej zmluvy nie je uvedené
z čoho sa počíta zmluvný nárok žalobcu na zaplatenie dohodnutej čiastky 7% ročne a čo je "S. L. G.".
Názor správcu, že právny dôvod pohľadávky (ustanovenie čl. XII. kúpnej zmluvy) je neplatný, neobstojí,
nakoľko právo na plnenie bolo priznané žalobcovi rozsudkom č.k. 11C/36/2008-136 zo dňa 20.10.2008
(12splátoksplatnýchvčasepodaniažaloby)aplatobnýmrozkazomč.k.28Ro/386/2009zodňa9.4.2009

(12 splátok splatných v čase podania žaloby) a tiež bolo priznané v obdobných právnych veciach
iných účastníkov na rovnakom právnom základe rozsudkami prvostupňových súdov po objektívnom
zistení skutkového stavu zo strany Okresného súdu Bratislava V. Pohľadávka uplatnená žalobcom
a neoprávnene popretá správcom je v prihláške pohľadávky vyčíslená v správnej výške, nakoľko
uplatnená istina s úrokmi z omeškania je zhodná s nárokmi, priznanými v rozsudku a v platobnom
rozkaze a spolu s nákladmi z uplatnenia je vypočítaná v súlade so zákonom. Právnym dôvodom vzniku
pohľadávky, ako bolo uvedené v prihláške, je čl. XII. kúpnej zmluvy zo dňa 8.8.2006, uzavretej medzi

žalobcom ako kupujúcim a žalovaným ako predávajúcim. V súlade s čl. XII. kúpnej zmluvy sa žalovaný
zaviazal po uplynutí 60 dní od obdržania celej kúpnej ceny za predmetný byt od žalobcu žalobcovi podobu dvoch rokov platiť v mesačných intervaloch platby "S. L. G." (v doslovnom preklade z angličtiny
"garancia istého nájomného) vo výške 7% p.a. z kúpnej ceny bytu za to, že mu žalobca prenechal
byt k dispozícii, aby žalovaný byt prenajímal tretím osobám. Napriek tomu, že žalobca splnil všetky

svoje povinnosti, vyplývajúce zo zmluvného vzťahu, žalovaný doteraz žiadnu zo splátok "garancie istého
nájomného" neuhradil. Výška prihlásenej pohľadávky, pozostávajúca z istiny, úrokov z omeškania a
nákladov z uplatnenia, je vypočítaná v súlade so zákonom a rozpísaná v prílohe č. 1 podanej prihlášky.
Správca sa s výškou prihlásenej pohľadávky nevysporiadal. Oprávnenosť nároku žalobcu je taktiež
potvrdená rozsudkami Okresného súdu Bratislava V č.k. 5C/236/2007-269 zo dňa 10.2.2009, č.k.

14C/ 118/2007-116 zo dňa 17.6.2008 a č.k. 24C/173/2008-141 zo dňa 12.1.2009, kde v obdobných
veciach a na tom istom právnom základe, súd po vykonaní rozsiahleho dokazovania priznal žalobcom
nárok na zmluvne dohodnuté plnenia (identické s právnym dôvodom žalobcom prihlásenej pohľadávky).
Rozsudky nie sú do dnešného dňa právoplatné, nakoľko žalovaný sa proti týmto rozsudkom účelovo
odvolal, aj to iba z procesných dôvodov (neúčasť žalovaného na pojednávaniach, na ktoré bol riadne
predvolaný), pričom žalovaný neuviedol počas žiadneho z konaní jediný dôkaz, ktorým by spochybnil

oprávnenosť nároku žalobcu. Okresný súd Bratislava V v každom z uvedených konaní dôkladne zistil
skutkový a právny stav veci a vydal vo všetkých konaniach jednoznačný rozsudok, ktorým vyhovel
žalobám jednotlivých žalobcov v plnom rozsahu. Ustanovenie čl. XII. kúpnej zmluvy, ktoré tvorí právny
základpohľadávkyžalobcu,niejemožnépovažovaťzaneplatnévzmysle§37Obč.zák.,načopoukázal
aj Okresný súd Bratislava V v uvedených rozsudkoch. Právny úkon je pre neurčitosť neplatný len vtedy,

keď neurčitosť jeho obsahu nie je možné odstrániť ani pri použití interpretačných pravidiel, uvedených v
§ 35 ods. 2 Obč. zák. V zmysle týchto interpretačných pravidiel treba právne úkony, vyjadrené slovami,
vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak
táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom. Prioritu preto má skutočná vôľa účastníkov právneho
úkonu v čase, kedy bol uzavretý. Ak je vôľa účastníkov zmluvy ako dvojstranného právneho úkonu

zrejmá z okolností spojených s podpisom zmluvy, má ich zhodná vôľa prednosť pred doslovným znením
zmluvy. Predmetnú kúpnu zmluvu koncipoval žalovaný, a teda naformuloval aj čl. XII. tak, ako
bol žalobcom akceptovaný tým, že zmluvu podpísal. V prospech oprávnenosti nároku žalobcu hovorí
aj Nález Ústavného súdu SR 243/07-25, v zmysle ktorého, ak sú v zmluve použité formulácie a pojmy,
ktoré možno vykladať rôzne, spravodlivé je ich vykladať v neprospech toho, kto ich do zmluvy uložil,

čím sa predíde tomu, aby boli viacznačné formulácie zneužité v neprospech druhej zmluvnej strany.
Preto tvorca zmluvy (žalovaný) obsahujúcej ustanovenia, pripúšťajúce viaceré možné výklady, musí sám
preukázať,ženekonávzlejviereažemedziúčastníkmizmluvybolskutočnekonsenzusnatomvýzname
zmluvy, ako tvrdí jej tvorca, a nie naopak. Žalovaný však nikdy ním tvrdený význam čl. XII. kúpnej zmluvy
neustálil (žalovaný považoval predmetné ustanovenia za vadné z dôvodov, ktoré v priebehu súdnych

konaní menil), a ani nepreukázal (čo je zrejmé z predložených rozsudkov). Žiadal náhradu trov konania.

Podľa § 4 ods.2 písm. r/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov je
žalobca v konaní osobne oslobodený od platenia súdnych poplatkov.

Žalovaný na pojednávaní dňa 7.10.2010, v tom čase právne zastúpený, prostredníctvom právneho
zástupcu navrhol, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol. Bol toho názoru, že správca správne

poprel prihlásenú pohľadávku žalobcu. Uviedol, že žalovaný trvá na názore, že čl. XII. kúpnej zmluvy
je absolútne neplatný, nakoľko posledná veta hovorí, že v priebehu dvojročnej záručnej doby si
predávajúci,tedažalovaný,budeponechávaťvšetkypríjmysúvisiacesprenajímanímbytu.Totozmluvné
ustanovenie je určité a zrozumiteľné, nie je potrebné použiť výkladové pravidlá a vykonávať rozsiahle
dokazovanie za účelom zistenia jeho rozsahu. Žalovaný rozporuje tvrdenie, že návrh kúpnej zmluvy tak

ako bol podpísaný predložil žalovaný, nakoľko už na prvý pohľad je zrejmé, že do textu sa dostal anglický
pojem "S. L. G.". Žalovaný vie preukázať prostredníctvom svedeckej výpovede P. G., že samotné znenie
čl. XII. nebolo predložené v tom znení ako je zmluva podpísaná. Medzi žalobcom a žalovaným nedošlo
k podpisu žiadnej zmluvy, ktorá by bližšie definovala nároky žalobcu odvíjajúce sa od tohto článku. Je
pravdou, že medzi žalobcom a žalovaným bola podpísaná zmluva o výkone správy, ktorou žalovaný

vykonával správu bytového domu. Žalovaný nemá dodnes uhradené svoje pohľadávky z tejto zmluvy,
ktoré eviduje vo výške 4 714,55 eur. Žalovaný predložil súdu úplné znenie kúpnej zmluvy zo dňa
15.12.2006, zmluvu o výkone správy, vyúčtovania nákladov za rok 2007, 2008, výpočet zmluvnej pokuty
a úroku z omeškania k 30.9.2010, odvolanie plnomocenstva z júla 2007. Ďalej uviedol, že žalovaný od
augusta 2007 a celé nasledujúce obdobie nemal dispozičné právo s nehnuteľnosťou žalobcu. Tým si

žalobca zmaril možnosť plnenia podľa čl. XII. kúpnej zmluvy.Uznesením č.k. 39Cbi/23/2009-104 zo dňa 7.10.2010 súd konanie v časti o určenie, že žalobca je
veriteľom popretej časti pohľadávky vo výške 2 403,09 eur pozostávajúcej z nákladov z uplatnenia
zastavil podľa § 96 ods.1, 3 O.s.p. a o trovách konania v tejto časti rozhodol podľa § 146 ods.1 písm. c/

O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Podľa § 101 ods.2 O.s.p. súd právnu vec prejednal na pojednávaní dňa 14.2.2011 v neprítomnosti
žalovaného, ktorý mal doručenie predvolania vykázané prostredníctvom právneho zástupcu dňa
10.12.2010. Dňa 9.2.2001 došlo súdu oznámenie právneho zástupcu žalovaného, že plnomocenstvo
žalovaného vypovedal. K tomuto oznámeniu pripojil vypovedanie plnomocenstva zo dňa 9.2.2011.
Žalovaný sa z neúčasti neospravedlnil ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie (písomné

ospravedlnenie žalovaného bolo zákonnej sudkyni predložené po skončení pojednávania). Súd
prihliadol na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

Súdsaoboznámilsobsahomžaloby,vyjadreniamiprávnychzástupcovúčastníkov,vykonaldokazovanie
oboznámením listinných dôkazov : prihlášky č. 1 pohľadávky žalobcu na sumu 13 892,99 eur, potvrdenia
o doručení prihlášky zo dňa 3.9.2009, príslušnou časťou zoznamu pohľadávok, odvolania žalovaného zo

dňa 25.11.2008 proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č.k. 11C/36/2008-136 zo dňa 20.10.2008,
vyjadrenia žalobcu zo dňa 11.12.2008 k odvolaniu žalovaného, rozsudku Okresného súdu Bratislava V
č.k. 24C/173/2008-141 zo dňa 12.1.2009, rozsudku Okresného súdu Bratislava V č.k. 14C/118/2007-116
zo dňa 17.6.2008, rozsudku Okresného súdu Bratislava V č.k. 5C/236/2007-269 zo dňa 10.2.2009,
Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. I. ÚS 243/07-25 zo dňa 19.6.2008, uznesenia

Okresného súdu Trenčín č.k. 29R/4/2009-417 zo dňa 25.3.2010, prihlášky žalobcu por č. 1 zo dňa
31.8.2009 doručenej súdu dňa 2.9.2009, prílohy č. 1 k tejto prihlášky, kúpnej zmluvy uzavretej dňa
8.8.2006 medzi žalobcom a žalovaným, rozsudku Okresného súdu Bratislava v č.k. 11C/36/2008-136
zo dňa 20.10.2008, platobného rozkazu Okresného súdu Bratislava V č.k. 28Ro/386/2009 zo dňa
9.4.2009, žaloby žalobcu proti žalovanému zo dňa 24.9.2007 doručenej Okresnému súdu Bratislava V

dňa 24.9.2007, žaloby žalobcu proti žalovanému zo dňa 7.4.2009 doručenej Okresnému súdu Bratislava
V dňa 7.4.2009, vyjadrenia žalobcu zo dňa 4.8.2009 k odporu žalovaného, odborného lingvistického
posudku e-mailov vo veci D. V. B. vypracovaného PhDr. D. K., prekladateľky jazyka anglického zo
dňa 18.1.2008, stanoviska žalovaného zo dňa 25.7.2007 k výzve žalobcu, e-mailu zo dňa 24.7.2007, zo
dňa 17.11.2005, 11.6.2006, zo dňa 18.11.2005, zo dňa 15.11.2005, zo dňa 12.9.2005, zo dňa 13.9.2005,

zo dňa 14.9.2005, prísažného vyhlásenia V. B.-G. zo dňa 14.9.2007, uznesenia Okresného súdu Trenčín
č.k. 29R/4/2009-268 zo dňa 14.7.2009, plnomocenstva zo dňa 31.7.2006, zmluvy o výkone správy č.
2006/001/07 zo dňa 31.7.2006, vyúčtovania nákladov za užívanie bytu a plnenia spojené s užívaním
bytu za obdobie rok 2007 zo dňa 19.5.2008, stanovenia výšky mesačného zálohového predpisu za
plnenie spojené s užívaním bytu od 1.1.2008 zo dňa 19.5.2008, vyúčtovania nákladov za užívanie bytu

a plnenia spojené s užívaním bytu za obdobie rok 2008 zo dňa 3.2.2009, stanovenia výšky mesačného
zálohového predpisu za plnenie spojené s užívaním bytu od 1.1.2009 zo dňa 3.2.2009, výpočtu výšky
zmluvnej pokuty a úroku z omeškania k 30.9.2010, odvolania plnomocenstva 11.7.2007.

Okresný súd Trenčín uznesením č.k. 29R/4/2009-272 zo dňa 31.7.2005 povolil reštrukturalizáciu
žalovaného. Do funkcie správcu bola ustanovená JUDr. D. B.. Uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom

vestníku dňa 5.8.2009. Uznesením Okresného súdu Trenčín č.k. 29R/4/2009-417 zo dňa 25.3.2010 bol
reštrukturalizačný plán, o ktorom hlasovala schvaľovacia schôdza dňa 8.3.2010 a ktorý sa stal prílohou
uznesenia potvrdený a zároveň bola reštrukturalizácia skončená.

Prihláškou poradové číslo 1 zo dňa 2.9.2009 žalobca prihlásil pohľadávku do reštrukturalizácie
žalovaného v celkovej sume 13 892,99 eur, z toho istinu vo výške 9 916,74 eur, úroky z omeškania

vo výške 1 573,16 eur a náklady z uplatnenia vo výške 2 403,09 eur. Ako právny dôvod vzniku
pohľadávky žalobca uviedol čl. XII kúpnej zmluvy zo dňa 8.8.2006 uzavretej medzi veriteľom - žalobcom
ako kupujúcim a dlžníkom (., s.r.o.) ako predávajúcim, na základe ktorej veriteľ nadobudol do svojho
vlastníctva od dlžníka nehnuteľnosti - byt v obci Z., ktorý dlžník vystaval, a to byt č. XX. na X.. poschodí
stavby súp. č. XXX,. na parc. č. 1032/171 v k.ú. Z. na Š. ulici, vchod B, ktorý je zapísaný na LV č. 5474.

V súlade s čl. XII kúpnej zmluvy sa dlžník zaviazal po uplynutí 60 dní od obdržania celej kúpnej cenyza predmetný byt od veriteľa veriteľovi po dobu dvoch rokoch platiť v mesačných intervaloch platby "S.
L. G." (v doslovnom preklade z angličtiny "garancia istého nájomného") vo výške 7% p.a. z kúpnej ceny
bytu za to, že mu veriteľ prenechal byt k dispozícii, aby dlžník byt prenajímal tretím osobám. Dlžník však

žiadnu zo splátok neuhradil.

V potvrdení zo dňa 3.9.2009 správkyňa JUDr. D. B. potvrdila doručenie označenej prihlášky pohľadávky
na sumu 13 892,99 eur s tým, že prihláška je vyplnená riadne a nemá formálne nedostatky. Toto
potvrdenie sa netýkalo obsahovej stránky prihlášky.

Z výpisu zo zoznamu pohľadávok pohľadávky 15-CH je zrejmé, že dňa 23.9.2009 bola vyššie uvedená
pohľadávka žalobcu popretá z dôvodu, že ustanovenie čl. XII zmluvy je neplatné, pretože je nejasné,

neurčité a nezrozumiteľné. V čl. XII kúpnej zmluvy nie je uvedené z čoho sa počíta 7% p.a. a čo je "S.
L. G.". O pohľadávke je vedený súdny spor. Z dôvodu popretia právneho dôvodu vzniku pohľadávky
správkyňa poprela výšku pohľadávky : istina 9 916,74 eur, úrok z omeškania 1 573,16 eur, náklady
z uplatnenia 2 403,09 eur. Žalovaný sa dňa 12.9.2009 k popretiu vyjadril tak, že uvedený záväzok
neeviduje v účtovníctve. Dôvody, ktoré uvádza žalobca sa nezhodujú so skutočnosťou a ani s platnými

zmluvami s klientom. V súlade s platnou kúpnou zmluvou sú počas obdobia 2 rokov všetky príjmy
z prenájmu bytu príjmami žalovaného. Vzhľadom na to, že žalobca odobral žalovanému plnú moc,
nebolo možné žiadne plnenie zo strany žalovaného a ani prenájom bytu žalobcu. Žalovaný eviduje voči
žalobcovi pohľadávky - škodu vo výške 32 518,92 eur, ktorá vyplýva z kúpnej zmluvy, zmluvy o výkone
správy ako aj poškodenia dobrého mena žalovaného.

Rozsudkom č.k. 11C/36/2008-136 zo dňa 20.10.2008 Okresný súd Bratislava V v právnej veci
žalobcu F. C. proti žalovanému uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 4 958,37 eur (149 376
Sk) s príslušenstvom. Z odôvodnenia tohto rozsudku považoval Okresný súd Trenčín v tejto právnej
veci potrebné uviesť : Medzi účastníkmi bolo nesporné, že kúpna cena nehnuteľností bola žalovanému
žalobcom riadne zaplatená. Nezhoda medzi nimi vznikla v právnom názore na výklad článku XII kúpnej

zmluvy zo dňa 8.8.2006. Žalobca tvrdil, že dohodnuté platby "S. L. G." podľa dohody zmluvných strán
mali byť vyplácané po uplynutí 60 dní odo dňa obdržania celej dohodnutej kúpnej ceny vo výške 7 %
ročne v mesačných intervaloch z ceny investícií, teda kúpnej ceny v priebehu záručnej doby dvoch rokov.
Žalovaný tvrdil, že dohoda bola 7 % z výnosov prenajímania nehnuteľnosti tretím osobám. Súd nemal
pochybnosti o tom, že žalovaný ponúkol investorom v zahraničí, ktorí nemali v úmysle v kupovaných

bytoch bývať. Kúpa pre týchto zahraničných investorov bola investíciou, z ktorej im mal plynúť zisk
garantovaný žalovaným ako predávajúcim. Skutočnosť, že garancia istého nájomného obsiahnutá v
článku XII kúpnej zmluvy je určená v percentách z investície žalobcu (ním zaplatenej kúpnej ceny),
je zrejmá aj z miestoprísažného vyhlásenia zo dňa 14.9.2007, ktoré podal p. V. B.-G., riaditeľ britskej
spoločnosti L. P., ktorá spolupracovala so žalovaným a vo V. B. sprostredkovala pre žalovaného predaj

bytov vrátane bytu žalobcu. Z emailovej komunikácie v r. 2005 a 2007 medzi konateľom žalovaného
a p. V. B.-G. možno vyvodiť, že úmyslom žalovaného v čase uzatvárania vyššie označenej kúpnej
zmluvy a predaja dotknutých nehnuteľností bolo garantovať istý výnos z investície žalobcu, ako aj
vedomosť a vôľu žalovaného poskytnúť garantovaný výnos z investície aj s rizikom, že sa mu byty
nepodarí prenajať (e-mail zo dňa 17.11.2005, 12.9.2005, 13.9.2005, 17.6.2007). Plná moc v znení

navrhnutom žalovaným, udelená mu žalobcom dňa 31.7.2006 a odvolaná dňa 11.7.2007, tiež uvádza, že
garancia istého nájomného bude vyplácaná vo výške 7 % ročne z ceny nehnuteľnosti. Žalovaný tvrdeniu
žalobcu, že slovenské a anglické znenie návrhov kúpnej zmluvy pripravoval žalovaný, neoponoval.
Právne súd rozsudok odôvodnil podľa § 51, § 491 ods.2 a § 494 Občianskeho zákonníka.
Súd prihliadajúc na všetky okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uzatvoreniu kúpnej zmluvy v čase jej

uzatvorenia, dospel k záveru, že žalovaný svojím výkladom sporného článku XII kúpnej zmluvy dáva
prejavu vôle zmluvných strán iný zmysel, ako prejavili v čase kúpy nehnuteľnosti. S poukazom na § 35
ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka preto súd neprijal argument žalovaného, že plnenie garancie istého
nájomného v článku XII kúpnej zmluvy nie je jednoznačne dohodnuté a poskytol ochranu žalobcovi,
ktorý konal dobromyseľne. Žalovaný bol autorom kúpnej zmluvy, teda najmä jeho zaťažovala povinnosť

precizovať vjazykuslovenskomprávaapovinnostitak,abybolijednoznačnezrozumiteľnébezmožnosti
akýchkoľvek pochybností pri ich výklade. Kúpna zmluva vznikla na základe dohody zmluvných strán,
účastníci sú jej obsahom viazaní. Obaja boli povinní dbať na to, aby sa pri jej uzatváraní odstránilo
všetko, čo mohlo viesť k vzniku rozporov (§ 43 ObčZ). Žalovaný si svoju zmluvnú povinnosť vyplývajúcumu z článku XII kúpnej zmluvy dobrovoľne nesplnil, preto mu súd túto povinnosť uložil autoritatívnym
výrokom vychádzajúc zo záveru, že účastníci platne dojednali záväzkový vzťah, podľa ktorého žalovaný
je povinný plniť žalobcovi záväzok dojednaný v článku XII kúpnej zmluvy zo dňa 8.8.2006 a žalobca je

oprávnený toto plnenie od neho požadovať. O úrokoch z omeškania rozhodol súd podľa § 517 ods.2
ObčZ v spojení s nar.vl.č.87/1995 Z.z.

Rozsudkom č.k. 5C/236/2007-269 zo dňa 10.2.2009 Okresný súd Bratislava V v právnej veci žalobcov
A. C. D. a spol. proti žalovanému uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcom v 1. a 2. rade 8
307,76 eur s príslušenstvom a náhradu trov konania. V časti úrokov z omeškania súd žalobu zamietol.

Z odôvodnenia tohto rozsudku považoval Okresný súd Trenčín v tejto právnej veci potrebné uviesť :
Medzi účastníkmi nebolo sporné, že žalovaný odpredal žalobcom byt č. XX. nachádzajúci sa v bytovom
dome súpisné č. XXXX. na G. ul. X v B. za kúpnu cenu 5 363 164 Sk a že kúpna cena bola
30.11.2006 žalovanému uhradená. Nebolo sporné ani to, že sa žalovaný zaviazal po uplynutí 60 dní
od obdržania celej dohodnutej kúpnej ceny žalobcom v mesačných intervaloch poukazovať "S. L.
G." (záruku istého nájomného) vo výške 7 % ročne v priebehu záručnej doby dvoch rokov, ako bolo

dohodnutévčl.XII.kúpnejzmluvy.Spornouostalalenotázka,zakéhozákladumábyťplatbavypočítaná,
keďže tento základ nie je v zmluve uvedený. Podľa čl. XII. kúpnej zmluvy sa kupujúci zaväzujú, že
po nadobudnutí vlastníctva k predmetu prevodu tento na základe dohody poskytnú predávajúcemu za
účelom prenajímania tretím osobám. Predávajúci sa zaväzuje, že po uplynutí 60 dní od obdržania celej
dohodnutej kúpnej ceny bude kupujúcim v mesačných intervaloch poukazovať "S. L. G." vo výške 7

% p. a. v priebehu záručnej doby dvoch rokov. V priebehu tejto 2-ročnej záručnej doby si predávajúci
bude ponechávať všetky príjmy súvisiace s prenajímaním bytu. Každá zo strán si toto ustanovenie
kúpnej zmluvy vykladala inak, odvolávajúc sa na jednania, ktoré predchádzali uzavretiu zmluvy a ktoré
prebiehali po jej podpísaní. Žalobcovia vychádzali z rokovaní a e-mailovej korešpondencie žalovaného
so spoločnosťou L. A. L., zastúpenou riaditeľom V. B.-G., ktorá vo V. B. sprostredkovala predaj bytov pre

žalovaného, a z ktorej jednoznačne vyplýva, že výpočtovým základom "S. L. G." mala byť kúpna cena
bytu. Na preukázanie tejto skutočnosti predložili tiež miestoprísažné vyhlásenie riaditeľa spoločnosti
zo 14.9.2007 a žalovaným koncipovanú plnú moc, ktorou žalobcovia splnomocnili oboch konateľov
žalovaného okrem iného aj na uzatváranie nájomných zmlúv za účelom vytvárania zisku a výplaty 7 %
p. a. z ceny nehnuteľnosti v prospech účtu žalobcov. Žalovaný- jeho konateľ M. H., ktorý bol v priamom

kontakte so spoločnosťou L. A. L.. a jej riaditeľom, nespochybnil, že v počiatočnom štádiu rokovaní
so sprostredkovateľskou agentúrou ponúkali predaj bytov s takou zárukou, aká vyplýva z e-mailovej
korešpondencie a miestoprísažného vyhlásenia, ale pri rokovaniach sa prejednávali rôzne možnosti,
konečné podmienky pri uzavretí zmluvy však už boli iné a dojednané boli tak, ako sú uvedené v kúpnej
zmluve, z ktorej nevyplýva, že by výpočtovým základom mala byť cena bytu. Iná skutočnosť podľa neho

nevyplýva ani z plnej moci, na ktorú poukázali žalobcovia, keďže povinnosť byt prenajímať zmluvne
zakotvenú nemali. Napriek tomu, že článok XII. kúpnej zmluvy je vo výpočtovom základe neurčitý a
nejasný, dospel súd k záveru, že nie je možné považovať túto časť zmluvy za neplatnú v zmysle § 37
Občianskeho zákonníka (OZ). Právny úkon je pre neurčitosť neplatný len vtedy, keď neurčitosť jeho
obsahu nie je možné odstrániť ani pri použití interpretačných pravidiel, uvedených v § 35 ods. 2 OZ. Ak

je vôľa účastníkov zmluvy ako dvojstranného právneho úkonu zrejmá z okolností spojených s podpisom
zmluvy a z následného konania účastníkov po podpísaní zmluvy, má ich zhodná vôľa prednosť pred
doslovným znením zmluvy. Z e-mailovej korešpondencie medzi žalovaným a agentúrou, ktorá predaj
bytov vo V. B. pre žalovaného sprostredkovala, ako aj z miestoprísažného vyhlásenia riaditeľa tejto
agentúry je zrejmé, že skutočnou vôľou žalovaného bolo zaručiť budúcim vlastníkom bytov návratnosť

ich investície tým, že im žalovaný bude po dobu 2 rokov vyplácať 7 % z ceny bytu ročne. Takáto vôľa
žalovaného je zrejmá aj z plnej moci, ktorú žalobcovia podpísali súčasne s podpisom kúpnej zmluvy
a podľa ktorej bol žalovaný splnomocnený uzatvárať nájomné zmluvy za účelom vytvárania zisku a
výplaty 7 % p. a. z ceny nehnuteľnosti. Text plnej moci koncipoval žalovaný, z čoho je zrejmé, že
v čase uzavretia kúpnej zmluvy považoval za výpočtový základ "S. L. G." 7 % ročne cenu bytu a

nie výnos nájomného, ako tvrdí teraz. Z výpovedí oboch žalobcov súd zistil, že pri jednaniach, ktoré
predchádzali uzavretiu kúpnej zmluvy, bola dohodnutá bezpodmienečná záruka 7 % z kúpnej ceny bytu
a garancia nebola zmenená ani v kúpnej zmluve. Zmluvu dostali priamo od žalovaného, podpísali ju
v dobrej viere, že im žalovaný garanciu v tejto výške bude platiť a práve táto záruka bola pre nich pri
uzatváraní zmluvy rozhodujúca. Žalovaný výpočtový základ nikdy nespochybňoval, až po tom, čo začali

podnikať právne kroky pre neplatenie, stanovisko zmenil a tvrdil, že výpočtovým základom je výnos z
nájomného. Pri posudzovaní žaloby súd vychádzal zo zistenia, že kúpnu zmluvu koncipoval žalovaný(jeho právny zástupca) a on teda naformuloval aj sporný článok XII. tak, ako bol žalobcami akceptovaný
tým, že zmluvu podpísali. V tomto smere treba poukázať na nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS
243/07, v zmysle ktorého, ak sú v zmluve použité formulácie a pojmy, ktoré možno vykladať rôzne,

spravodlivé je ich vykladať v neprospech toho, kto ich do zmluvy uložil, čím sa predíde tomu, aby boli
viacznačné formulácie zneužité v neprospech druhej zmluvnej strany. Preto tvorca zmluvy, obsahujúcej
ustanovenia pripúšťajúce viaceré možné výklady, musí sám preukázať, že nekoná v zlej viere a že medzi
účastníkmi zmluvy bol skutočne konsenzus na tom význame zmluvy, ako tvrdí jej tvorca. Pri výklade
právnych úkonov treba predpokladať, že tvorca zmluvy nezamýšľal vytvoriť nelogické dôsledky ním

formulovaného textu. Pokiaľ by výklad právneho úkonu viedol k nelogickým výsledkom, treba sa mu
vyhnúť inou aplikáciou príslušných ustanovení. Výklad článku XII. kúpnej zmluvy ohľadne výpočtového
základu7%ročne,takakohointerpretuježalovaný,vedieknelogickýmvýsledkom.Podľaposlednejvety
tohto článku zmluvy mal mať žalovaný v priebehu dvoch rokov, počas ktorých mal žalobcom vyplácať
garanciu 7 % ročne, právo ponechať si všetky príjmy súvisiace s prenajímaním tohto bytu. Ak by však
výpočtovým základom pre 7 % mal byť výnos z nájomného, ako tvrdí žalovaný, bol by tým jeho nárok

ponechať si všetky príjmy z prenájmu vylúčený. Žalobcovia v deň podpisu kúpnej zmluvy podpísali
aj zmluvu o výkone správy bytu a plnú moc, ktorá žalovaného oprávňovala ich byt prenajímať tretím
osobám.Skutočnosť,žežalovanýbytneprenajal,nemápodľazmluvyvplyvnajehopovinnosťdohodnutú
záruku žalobcom platiť a zo žiadneho ustanovenia zmluvy nevyplýva, že by splatnosť garancie mala
nastať až po tom, čo žalovaný byt prenajme. V otázke splatnosti záruky je čl. XII. kúpnej zmluvy

jednoznačný a ani skutočnosť, že iní vlastníci bytov v dome sa uspokojili s vyplácaním záruky až po tom,
čo žalovaný ich byt prenajal a prijímali garanciu vypočítanú z výnosu nájomného, nie je ešte dôkazom,
že by sa na takomto postupe žalovaný dohodol aj so žalobcami. Žalobcovia plnú moc v júli 2007 odvolali,
ale prostredníctvom svojho právneho zástupcu prejavili pripravenosť nájomné zmluvy, ktoré žalovaný
na prenájom ich bytu sprostredkuje, podpísať, takže ani potom žalovanému neznemožnili získať príjem

z prenájmu bytu v zmysle čl. XII. kúpnej zmluvy. Po zhodnotení výsledkov dokazovania súd dospel
k záveru, že žalovaný sa zmluvou zaviazal vyplácať žalobcom 7 % ročne z ceny bytu v mesačných
intervaloch, a to počnúc od 30.1.2007, čo je 60. deň od zaplatenia celej kúpnej ceny. Z kúpnej ceny
5 363 164 Sk pripadá na ročné plnenie 7 % suma 375 421,48 Sk, takže na mesačné plnenie je to
po zaokrúhlení 31 285 Sk (1 308,47 eur). Žalobcovia požadujú platby len za 8 mesiacov, spolu 250

280 Sk, čo je 8 307,76 eur. Na zaplatenie tejto sumy preto súd žalovaného zaviazal. Súčasne súd
žalovanému uložil v zmysle § 517 ods. 2 OZ povinnosť zaplatiť úrok z omeškania, a to vždy odo dňa
nasledujúceho po splatnosti jednotlivých platieb, ktoré boli splatné vždy ku 30. dňu v mesiaci. Výška
žalobcami požadovaného úroku z omeškania je v súlade s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v
znení platnom ku dňu vzniku omeškania. Na zaplatenie úroku z omeškania súd zaviazal žalovaného

tak, ako žalobcovia v žalobe požadovali, okrem úroku z omeškania 8,5 % ročne od 1.7.2007, keďže
splatnosť mesačnej platby, ktorá mala pripadnúť na sobotu 30.6.2007, sa v zmysle § 122 ods. 3 OZ
presunula na pondelok 2.7.2007 a žalovaný je so zaplatením v omeškaní až od 3.7.2007. V ostávajúcej
časti úroku z omeškania súd žalobu zamietol.

Rozsudkom č.k. 24C/173/2008-141 zo dňa 12.1.2009 Okresný súd Bratislava V v právnej veci

žalobcu D. P. proti žalovanému uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 12 461,66 eur spolu s
úrokom z omeškania a náhradu trov konania. Z odôvodnenia tohto rozsudku považoval Okresný súd
Trenčín v tejto právnej veci potrebné uviesť : V zmysle s čl. XII kúpnej zmluvy sa žalovaný zaviazal
po uplynutí 60 dní od obdržania celej kúpnej ceny za byt od žalobcu, žalobcovi platiť v mesačných
intervaloch platby "S. L. G." /doslovný preklad z anglického jazyka - garancia istého nájomného/ vo výške

7% p.a. z kúpnej ceny po dobu dvoch rokov za to, že žalobca poskytne žalovanému, aby predmetný
byt prenajímal, pričom žalovaný si počas doby prenajímania bude ponechávať všetky príjmy, súvisiace
s prenajímaním bytu. Žalobca uhradil celú kúpnu cenu za byt, uvedenú v čl. V kúpnej zmluvy vo
výške 178 024,43 eur v nasledovných splátkach : splátka vo výške 44 506,01 eur bola zaplatená
ku dňu podpisu kúpnej zmluvy /v zmysle čl. V ods. 1/, faktúra z 14.11.2006 na sumu 21 363,04 eur

bola riadne uhradená a faktúra z 14.11.2006 na sumu 112 155,38 eur bola uhradená prostredníctvom
hypotekárneho úveru, poskytnutého žalobcovi dňa 8.3.2007. Ku dňu 8.3.2007 bola celá kúpna cena
nehnuteľnosti žalobcom zaplatená a žalovaný následne vykonal potrebné úkony na príslušnej správe
katastrazaúčelomvkladuvlastníckehoprávavprospechžalobcu.Povinnosťžalovanéhoplatiťžalobcovi
garanciu istého nájomného vo výške 7% p.a. z kúpnej ceny, mesačne vo výške 1 038,47 eur, nastala

po uplynutí 60 dní /článok XII. kúpnej zmluvy/ od 8.3.2006. Žalovaný nezaplatil žiadnu z dlžných
platieb "S. L. G.". V priebehu predaja bytu a po realizácii predaja až po zaslanie poslednej výzvy nazaplatenie pohľadávky žalovaný nijakým spôsobom nespochybňoval svoj záväzok voči žalobcovi. Súd
vydal vo veci dňa 3.6.2008 platobný rozkaz č.k. 28Ro/1234/2008-30, voči ktorému v zákonnej lehote
podal žalovaný odpor. Namietal nesprávny výklad článku XII. kúpnej zmluvy zo strany žalobcu a jeho

právneho zástupcu. "S. L. G." ako garantovaný príjem z prenájmu mal žalovaný v úmysle realizovať
v prospech žalobcu, lenže žalobca bezdôvodne odvolal žalovanému plnú moc na realizáciu článku
XII., teda prenájmu bytu. Žalobcom uplatňovaný nárok uhradiť mesačné platby vo výške 7% p.a. z
kúpnej ceny, nebol obsahom znenia kúpnej zmluvy nielen v slovenskom, ale ani v anglickom znení.
Žalovaný je pripravený plniť svoj záväzok z výnosov prenajímania bytu, nie z kúpnej ceny bytu. Súd

dokazovaním - vypočutím právnych zástupcov účastníkov, oboznámením sa s kúpnou zmluvou zo dňa
29.12.2006, výpisom z LV č. 2059, kat. územie Z. B., výzvou na zaplatenie zo dňa 10.1.2008, ďalším
spisovým materiálom súd dospel k názoru, že v článku XII kúpnej zmluvy zo dňa 29.12.2006 ide o
nepomenovanú, atypickú dohodu účastníkov v zmysle § 51 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na
vzniknutú pochybnosť pri výklade sporného zmluvného článku, je nevyhnutné rozpor odstrániť výkladom
gramatickým, logickým, systematickým, berúc do úvahy všetky okolnosti, súvisiace s prejavom vôle

účastníkov, doterajšiu prax pri uzatváraní zmlúv a následné správanie sa strán dotknutého zmluvného
vzťahu. Z e-mailovej korešpondencie účastníkov vyplynulo, že žalobca prejavil vôľu investovať do kúpy
nehnuteľnosti v Slovenskej republike, bez úmyslu v nehnuteľnosti fakticky bývať. Z gramatického a
logického výkladu bodu XII. kúpnej zmluvy je zrejmé, že ak podľa poslednej vety článku si počas
dvojročnej záručnej doby má žalovaný ponechávať všetky príjmy súvisiace s prenajímaním sporného

bytu, tak nebola vôľa zmluvných strán dohodnúť sa podľa predchádzajúcej vety článku, že žalovaný
bude po uplynutí 60 dní odo dňa obdržania celej dohodnutej kúpnej ceny v mesačných intervaloch
poukazovať 7% p.a. v priebehu záručnej doby dvoch rokov z príjmov nájomného /podľa poslednej vety
nájomné si ponecháva/, ale z ceny investície, t.j. z kúpnej ceny, ktorú zaplatil žalobca. Je absolútne
nelogické, aby žalobca ako investor, majúci záujem investovať do získanej nehnuteľnosti, túto kúpil a

následne dal do prenájmu žalovanému a uspokojil sa ako vlastník len so 7% ročného nájomného,
získaného žalovaným z prenájmu tretej osobe a žalovaný si ponechal 93% zo zaplateného nájomného.
Z uvedeného hľadiska sa interpretácia sporného zmluvného článku odporcom javí súdu ako zjavne
nezmyselná, bez logického úsudku, v rozpore s úmyslom zmluvných strán pri uzatváraní kúpnej zmluvy.
Z e-mailovej korešpondencie, predloženej žalobcom, mal súd preukázané rokovania o zmluvných

podmienkach, z ktorých vyplýva vôľa žalovaného nehnuteľnosť predať a na vlastné riziko garantovať
bezpodmienečný výnos žalobcovi z vloženej investície - zaplatenej kúpnej ceny. Súd prihliadajúc na
všetky okolnosti, vedúce účastníkov k uzatvoreniu kúpnej zmluvy, dospel k záveru, že žalovaný svojím
výkladom článku XII. dáva prejavu vôle zmluvných strán iný zmysel, ako reálne prejavili účastníci
v čase kúpy nehnuteľnosti. S poukazom na ustanovenie § 35 ods. 2,3 OZ súd neprijal argument

žalovaného, že plnenie garancie istého nájomného nie je v zmluve jednoznačne dohodnuté a poskytol
ochranu žalobcovi, konajúcemu dobromyseľne. Žalovaný vypracoval návrh kúpnej zmluvy, najmä jeho
zaťažovala povinnosť jednoznačného a zrozumiteľného určenia zmluvných podmienok, aby nevznikali
pochybnosti pri ich výklade, v interpretácii v obidvoch jazykoch. Podľa článku XII. kúpnej zmluvy zo dňa
29.12.2006 zročná mesačná platba "S. L. G." z kúpnej ceny nehnuteľnosti predstavuje sumu 1 038,47

eur. Žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie dlžných platieb garantovaného nájomného za obdobie máj
2007 až apríl 2008, v celkovej výške žalovanej istiny.

Rozsudkom č.k. 14C/118/2007-116 zo dňa 17.6.2008 Okresný súd Bratislava V v právnej
veci žalobcov 1/ I. C. C. G., 2/ T. A. G. proti žalovanému uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobcom 5 136,92 eur (154 755 Sk) s príslušenstvom. Z odôvodnenia tohto rozsudku považoval

Okresný súd Trenčín v tejto právnej veci potrebné uviesť : Medzi účastníkmi bolo nesporné, že kúpna
cena nehnuteľností bola žalovanému zaplatená. Účastníci sa nezhodli v právnom názore na výklad
bodu XII kúpnej zmluvy zo dňa 26.9.2006, keď žalobcovia tvrdili, že sa dohodli, že žalovaný im po
uplynutí 60 dní odo dňa obdržania celej dohodnutej kúpnej ceny bude platiť v mesačných intervaloch 7
% ročne z ceny investícií (kúpnej ceny nehnuteľnosti) v priebehu záručnej doby dvoch rokov a žalovaný

tvrdil, že dohoda bola 7 % z výnosov prenajímania nehnuteľnosti tretím osobám. Nebolo sporné medzi
účastníkmi, že žalovaný ponúkol nehnuteľnosti skupine investorov v zahraničí, ktorí nemali v úmysle v
kupovaných bytoch bývať, ale kúpa pre týchto zahraničných kupujúcich bola finančná investícia, z ktorej
mali záujem poberať im mal zisk garantovaný žalovaným ako predávajúcim. Z e-mailovej komunikácie
v r. 2006, 2007 a 2008 medzi konateľom žalovaného a p. V. B.-G., riaditeľom britskej spoločnosti

L. P., ktorá vo V. B. sprostredkovala pre žalovaného predaj bytov vrátane bytu žalobcov, mal súd
jednoznačne preukázané, že úmyslom žalovaného v čase uzavretia kúpnej zmluvy a predaja spornýchnehnuteľností bolo garantovať istý výnos z investície žalobcov, t.j. z kúpnej ceny nehnuteľnosti. Žalovaný
vedel a chcel poskytnúť garantovaný výnos z investície na vlastné riziko, spočívajúce v tom, že sa
mu byty nepodarí prenajať (e-mail zo dňa 17.11.2005). Súd mal preukázané i z plnej moci udelenej

žalobcami žalovanému, ktorú odvolali dňa 18.7.2007, že garancia istého nájomného bude vyplácaná
vo výške 7 % ročne z ceny nehnuteľnosti. Nebolo sporné, že žalovaný sám pripravoval slovenské
aj anglické verzie kúpnej zmluvy a tieto zaslal na podpis žalobcom. Právne súd rozsudok odôvodnil
podľa § 51, § 491 ods.2 a § 494 Občianskeho zákonníka. Súd prihliadal pri aplikácii interpretačných
pravidiel na všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle účastníkov. Z e-mailovej korešpondencie je

zrejmé, že žalobcovia mali záujem investovať do nehnuteľností v SR, ale nemali v úmysle bývať v týchto
nehnuteľnostiach. Z gramatického a logického výkladu bodu XII kúpnej zmluvy je zrejmé, že ak podľa
poslednejvetytohtobodusipočas2-ročnejzáručnejdobymážalovanýponechaťvšetkypríjmysúvisiace
s prenajímaním spornej nehnuteľnosti, tak nebola vôľa účastníkov dohodnúť sa podľa predchádzajúcej
veta tohto bodu, že žalovaný bude po uplynutí 60 dní odo dňa obdržania celej dohodnutej kúpnej ceny v
mesačných intervaloch poukazovať 7 % ročne v priebehu záručnej doby dvoch rokov, t.j. z prenajímania

nehnuteľnosti alebo túto si ponecháva podľa poslednej vety), ale z ceny predmetu investície (kúpnej
ceny nehnuteľnosti), ktorý chce investovať do nehnuteľnosti, túto kúpil a dal ju do prenájmu osobe
(žalovanému) a uspokojil sa iba so 7 % ročne z nájomného utŕženého žalovaným z prenájmu spornej
nehnuteľnosti a ten si ponechal 93 % ročne zo zaplateného nájomného. Interpretácia žalovaného
bodu XII kúpnej zmluvy sa javí súdu zjavne nezmyselná a v rozpore s úmyslom zmluvných strán.

Žalovaný svojím výkladom bodu XII kúpnej zmluvy dáva iný zmysel, aký prejavili účastníci v čase kúpy
nehnuteľnosti. Podľa § 35 ods.2 a 3 Obč. zák. slovenský právny poriadok chráni dobromyseľnosť toho,
komu bol právny úkon určený, v tomto prípade dobromyseľnosť žalobcov, pričom prihliada na vôľu
toho, kto právny úkon urobí. Žalovaný bol sám autorom kúpnej zmluvy a preto mal precízne v jazyku
slovenskom uviesť práva a povinnosti tak, aby boli jednoznačne zrozumiteľné bez možnosti akýchkoľvek

pochybností pri ich výklade. O úrokoch z omeškania rozhodol súd podľa § 517 ods.2 ObčZ v spojení
s nar.vl.č.87/1995 Z.z.

Dňa 8.8.2006 uzavrel žalobca so žalovaným kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bola kúpa bytu č. XX. v
celosti, nachádzajúci sa na X.. poschodí domu č. XXX,. vchod B, Š. ulica, zapísaného na LV č. 5474 k.ú.
Z.,ktorýjevybudovanýnapozemkuparc.č.1032/171(pozemokpodstavbouniejepredmetomprevodu),

vrátane spoluvlastníckeho podielu 5280/312480 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach
domu. Podľa čl. XII. Osobitné ustanovenia tejto kúpnej zmluvy kupujúci sa zaviazal, že po nadobudnutí
vlastníctva k predmetu prevodu tento na základe tejto dohody poskytne predávajúcemu za účelom jeho
prenajímania tretím osobám. Predávajúci sa zaviazal, že po uplynutí 60 dní odo dňa obdržania celej
dohodnutej kúpnej ceny bude kupujúcemu v mesačných intervaloch poukazovať "S. L. G." vo výške 7%

p.a. v priebehu záručnej doby dvoch rokov. V priebehu tejto 2-ročnej záručnej doby si predávajúci bude
ponechávať všetky príjmy súvisiace s prenajímaním tohto bytu.

Dňa31.7.2006uzavreliúčastnícikonania,žalobcaakovlastníkažalovanýakosprávca,zmluvuovýkone
správy č. 2006/001/07, z ktorej vyplýva, že predmetom tejto zmluvy je podľa článku II bodu 1 správa
spoločných častí domu, spoločných zariadení a príslušenstva obytného domu na Š. ulici č. X v obci

Z., okres M., k.ú. Z. súp.č. XXX,. parciel č. 1032/171 a č. 1032/182 k.ú. Z., zapísané na LV č. 1390. V
súvislosti s touto zmluvou, žalobca udelil žalovanému plnomocenstvo na všetky právne úkony spojené
s uplatňovaním vlastníckych práv žalobcu k bytom a nebytovým priestorom v bytovom dome na Š. ulici
v Z..

Z predloženej elektronickej komunikácie medzi V. B.-G. a žalovaným zo dňa 17.11.2005, ktorá

predchádzala uzavretiu kúpnej zmluvy zo dňa 8.8.2006, súd zistil, že žalovaný ako developer v rámci
prejednávania ponukových podmienok bol pripravený pri celkovej cene 14 bytov vo V. B. prevziať riziko
garancie istého nájomného vo výške 14 % garantovaného výnosu z investície ročne za 2 roky, t.j. spolu
14 %. Sumu predstavujúcu 14 % z celkovej ceny všetkých 14 bytov vo V. B. bude musieť žalovaný
zaplatiť majiteľom bytov za prvé dva roky aj v prípade, že žalovaný nebude schopný byty prenajať. Z

elektronickej komunikácie zo dňa 11.6.2006 medzi žalovaným a S. B. (konanie sp.zn. 39Cbi/20/2009)
vyplýva, že žalovaný navrhol 7 % výnos ročne vypočítať z nasledovnej ceny : byt (a garáž) + kompletné
bytové zariadenie. Z elektronickej komunikácie zo dňa 18.11.2005 medzi žalovaným a V. B.-G. vyplýva,
že žalovaný k tomu, aby mohol garantovať čistý príjem vo výške 7 % ročne na 2 roky navrhol, že kupujúcimusí zaplatiť za kompletné zariadenie bytu a tým vybavenie všetkých bytov kompletným zariadením
primeranej kvality, aby mohol žalovaný tieto byty prenajímať.

Z prísažného vyhlásenia V. B.-G., riaditeľa spoločnosti L. A. L., V. B. zo dňa 14.9.2007 (konanie sp.zn.

39Cbi/20/2009) súd zistil, že ako riaditeľ tejto spoločnosti bol zodpovedný za záležitosti, o ktorých
má osobné vedomosti a o ktorých podal vyhlásenie o tom, že byty predávala agentúra v mene a
za spoločnosť žalovaného so 7 % ročnou garanciou istého nájomného na 2 roky z investície. Podľa
najlepších vedomostí a viery tejto osoby, klienti agentúra sa rozhodli kúpiť byty v zásade preto, že sa
spoliehali na garanciou istého nájomného.

Podľa § 120 ods. 1 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších právnych

predpisov ak tento zákon neustanovuje inak, právo uplatňovať svoje nároky počas reštrukturalizácie
majú len veritelia, ktorí spôsobom ustanoveným týmto zákonom prihlásili svoje pohľadávky. Ak sa tieto
nároky v reštrukturalizácii riadne a včas neuplatnia prihláškou, právo vymáhať tieto nároky voči dlžníkovi
v prípade potvrdenia reštrukturalizačného plánu súdom zaniká.

Podľa § 124 ods. 1 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších právnych

predpisov každú prihlásenú pohľadávku správca s odbornou starostlivosťou porovná s účtovnou a inou
dokumentáciou dlžníka a so zoznamom záväzkov dlžníka; správca pritom prihliadne aj na vyjadrenia
dlžníka a iných osôb a vykoná aj vlastné šetrenie. Ak správca pri skúmaní pohľadávky zistí, že prihlásená
pohľadávka je čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, zabezpečenia zabezpečovacím právom
alebo poradia zabezpečovacieho práva sporná, je povinný prihlásenú pohľadávku v spornom rozsahu

poprieť.

Podľa § 124 ods. 4 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších právnych
predpisov veriteľ popretej pohľadávky sa môže do 30 dní od uplynutia lehoty na popieranie pohľadávok
žalobou podanou voči dlžníkovi domáhať, aby súd určil právny dôvod, vymáhateľnosť, výšku,
zabezpečenie zabezpečovacím právom alebo poradie zabezpečovacieho práva popretej pohľadávky; v

žalobe sa veriteľ môže domáhať len toho, čo uviedol v prihláške.

Podľa § 124 ods. 6 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších právnych
predpisov rozhodnutie súdu o určení popretej pohľadávky je účinné voči každému. Právoplatnosťou
rozhodnutia súdu o určení pohľadávky sa popretá pohľadávka v rozsahu určenom súdom považuje za
zistenú; vo zvyšnom rozsahu nemožno pohľadávku voči dlžníkovi vymáhať.

Okresný súd Trenčín uznesením č.k. 29K/4/2009-272 zo dňa 31.7.2009 povolil reštrukturalizáciu dlžníka
- žalovaného a do funkcie správcu ustanovil JUDr. D. B. so sídlom kancelárie P. XX,. XXX. XX. T..
V uznesení vyzval súd veriteľov dlžníka, aby v lehote 30 dní odo dňa povolenia reštrukturalizácie
prihlásili svoje pohľadávky na predpísanom tlačive v jednom rovnopise na Okresný súd Trenčín k
sp.zn. 29K/4/2009 a v dvoch rovnopisoch správcovi na adresu jeho kancelárie. Zároveň vo výroku

tohto uznesenia vykonal poučenie veriteľov. Súd určil rozsah právnych úkonov dlžníka, ktoré podliehajú
súhlasu správcu. V súlade s § 121 ods. 1 v spojení s § 199 ods.9 druhá veta ZoKR začala nasledujúcim
dňom po zverejnení uznesenia o povolení reštrukturalizácie v Obchodnom vestníku plynúť veriteľom 30-
dňová lehota na prihlasovanie pohľadávok. Uznesenie o povolení reštrukturalizácie bolo v Obchodnom
vestníku zverejnené dňa 5.8.2009, účinky zverejnenia nastali dňa 6.8.2009. Posledným dňom lehoty

podľa § 121 ods.1 ZoKR bol deň 14.9.2009. Od 15.9.2009 začala správcovi plynúť 30-dňová lehota na
popieranie pohľadávok podľa § 124 ods. 2 ZokR. Posledným dňom tejto lehoty bol deň 14.10.2009. Od
15.10.2009 začala plynúť veriteľovi, ktorého pohľadávku správca poprel, 30-dňová lehota na podanie
žaloby podľa § 124 ods.4 ZoKR. Posledným dňom tejto lehoty bol deň 16.11.2009. Prihláška žalobcu
na uplatnenie pohľadávky došla súdu dňa 2.9.2009. Dňa 23.9.2009 správca poprel pohľadávku žalobcu

čo do právneho dôvodu a výšky 13 892,99 eur. Žaloba žalobcu došla súdu dňa 2.11.2009 podľa § 82
ods.1 O.s.p. v spojení s § 196 ZoKR.Pri prihlasovaní pohľadávky žalobcu, popretí pohľadávky žalobcu a pri podaní žaloby žalobcu na
príslušný súd boli dodržané všetky zákonné prekluzívne lehoty, k dodržaniu ktorých je súd povinný
prihliadať z úradnej povinnosti.

Aktívna legitimácia žalobcu a pasívna legitimácia žalovaného je daná podľa § 119 ods. 1 ZoKR. Žalobca
má postavenie veriteľa v reštrukturalizácii podľa § 120 ods.1 ZoKR. Žalovaný má postavenie správcu
majetku úpadcu podľa § 116 ods.4 ZoKR. Po preskúmaní dodržania prekluzívnych lehôt a posúdení
aktívnejapasívnejlegitimácieúčastníkovkonaniasasúdzaoberalprávnymdôvodomvznikupohľadávky
žalobcu proti žalovanému a výškou uplatnenej pohľadávky. Porovnaním obsahu podanej žaloby a

obsahu prihlášky v časti týkajúcej sa právneho dôvodu a výšky súd konštatoval, že žalobca uplatnil
pohľadávky z toho istého právneho dôvodu a v tej istej výške ako uplatnil v prihláške do reštrukturalizácie
dlžníka - žalovaného.

Naliehavý právny záujem žalobcu na určení je daný samotnou skutočnosťou začatej a povolenej
reštrukturalizácie na majetok dlžníka - žalovaného. Okrem postupu správcu podľa § 124 ods.7 ZoKR
nemá veriteľ prihlásenej pohľadávky, ktorú správca poprel inú možnosť ochrany práva iba postupom

podľa 124 ods.4 ZoKR.

Podľa § 35 ods.1 Obč. zák. prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať
výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť.

Podľa § 35 ods.2 Obč. zák. právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového
vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s

jazykovým prejavom.

Podľa § 37 ods. 1 Obč. zák. právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak
je neplatný.

Spornou otázkou, ktorú súd vzhľadom na protichodné tvrdenia žalobcu a žalovaného vrátane
prejudiciálnej otázky platnosti alebo neplatnosti právneho úkonu, v konaní riešil, bola otázka dojednania

podľa článku XII. kúpnej zmluvy uzavretej dňa 8.8.2006 medzi žalobcom ako kupujúcim a žalovaným
ako predávajúcim, na základe ktorej žalovaný previedol do výlučného vlastníctva kupujúceho byt č. XX. v
celosti, nachádzajúci sa na X.. poschodí domu č. XXX,. vchod B, Š. ulica, zapísaného na LV č. 5474 k.ú.
Z.,ktorýjevybudovanýnapozemkuparc.č.1032/171(pozemokpodstavbouniejepredmetomprevodu),
vrátane spoluvlastníckeho podielu 5280/312480 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach

domu.

Právne úkony plnia v občianskom práve funkciu právneho dôvodu pre vznik, zmenu alebo zánik
právneho vzťahu. Ak právny úkon trpí vadami vôle (nebol urobený slobodne a vážne) alebo trpí vadami
prejavuvôle(nebolurobenýurčiteazrozumiteľne)jeabsolútneneplatný.Absolútnaneplatnosťprávneho
úkonu nastáva priamo zo zákona a pôsobí od počiatku voči každému. Právny úkon nie je urobený

slobodne (nedostatok slobody vôle), ak účastník konaná pod nedovoleným nátlakom zo strany druhého
účastníka alebo aj zo strany tretej osoby, ak o tom druhý účastník vedel a aj to využil. Právny úkon
nie je urobený vážne (skutočne), ako konajúci (ten čo prejavu vôľu) nechcel svojím prejavom vyvolať
právne následky, ktoré by inak v dôsledku jeho prejavu nastali. Ak by však druhej osobe so zreteľom
na okolnosti prípadu nebolo a ani nemohlo byť zrejmé, že prejav vôle konajúceho nie je vážny, uplatní

sa dobromyseľnosť a ochrana druhého účastníka. Právny úkon je nezrozumiteľný, ak jeho obsah je
vyjadrený tak nejasne, že ani pomocou výkladu podľa § 35 ods.2 a 3 Obč. zák. nemožno ustáliť,
čo sa ním chcelo vyjadriť. Právny úkon je neurčitý, keď síce je zrozumiteľne vyjadrený, avšak jeho
obsah je nejasný a existujúce vecné nedostatky spočívajúce v neurčitom vyjadrení obsahu nemožno
odstrániť ani za použitia výkladových pravidiel podľa citovaného zákonného ustanovenia. Z obsahu

kúpnej zmluvy zo dňa 8.8.2006 nevyplýva, že zmluvné strany definovali použitý pojem "S. L. G.", z
korešpondencie medzi žalovaným a agentúrou, ktorá pre žalovaného sprostredkovala predaj bytovžalovaného v prospech cudzích štátnych príslušníkov, fyzické osoby, vyplýva, že v rámci predzmluvných
rokovaní použili pojem "S. L. G." ako garancia istého nájomného. Obsah tohto pojmu ako garancie
istého nájomného vyplýva aj z odborného lingvistického posudku PhDr. D. K., prekladateľky jazyka

anglického, zo dňa 18.1.2008, ktorý žalobca pripojil k prihláške pohľadávky. Prekladateľka v posudku
uviedla, že anglické slovné spojenie "S. L. G.", ktoré preložila ako garancia istého nájomného, nie je
žiadny oficiálnym ani ekonomickým termínom, ide o slovné spojenie ad hoc. Výraz garancia istého
nájomnéhojevoľnýmspojenímslov.Tentotermínsabežnepoužívavobchodnýchmateriálochrealitných
spoločností. Slovo garancia vo výkladovom slovníku znamená prísľub ručiť za dlh, neplnenie alebo iné

porušenie záväzku druhej strany. Isté nájomné znamená, že prenájom je istý alebo zabezpečený. Úzus
je taký, že garancia istého nájomného, ktoré ponúka spoločnosť znamená, že táto spoločnosť nájomné
garantuje a vyplatí ho majiteľovi v každom prípade bez ohľadu na to, či nehnuteľnosť v skutočnosti
prenajme alebo nie. Tento termín použitý v kúpnej zmluve za stavu, kedy kupujúci mal záujem najmä a
práve na tejto garancii istého nájomného, znamenal v prípade konkrétne uzavretej kúpnej zmluvy medzi
žalobcom a žalovaným ten význam, že žalovaný po tom ako mu žalobca zaplatí celú dohodnutú kúpnu

cenu, bude žalobcovi platiť v mesačných intervaloch finančnú sumu po dobu 2 rokov vo výške 7 %
ročne. Žalobca poskytne žalovanému predmetu prevodu - byt za účelom, že tento byt bude žalovaný
prenajímať tretím osobám. Po dobu 2 rokov bude nájomné ako príjem z nájmu príjmom žalovaného. V
tomto význame je dojednanie obsiahnuté v článku XII. kúpnej zmluvy ako prejav vôle účastníkov konania
v čase uzavretia kúpnej zmluvy určitý a zrozumiteľný. Zmluvné strany v čase uzavretia kúpnej zmluvy

neurčili z čoho, teda z akého druhu konkrétnej hodnoty, sa má 7 % ročná výška garancie vypočítať, teda
aké hodnoty do tohto výpočtu vstupujú. Je nepochybné, čo vyplynulo z predzmluvnej korešpondencie,
že sám žalovaný, ktorý túto garanciu ponúkol, navrhol, aby sa výška garancie počítala z ceny bytu (a
garáž) + kompletného bytového zariadenia, teda z investície predstavujúcej pre žalobcu kúpnu cenu
podľa kúpnej zmluvy. Inú investíciu žalobca na predmet prevodu nevynaložil. Pokiaľ žalovaný výšku

tejto garancie viazal na výšku nájomného ako príjmu z nájmu bytu, poukazuje súd na to, že ide o
dodatočné tvrdenie žalovaného, ktoré nezodpovedá jeho vôli a prejavu tejto vôle v predzmluvných
rokovaniach a ponukách, na základe ktorých bola uzavretá kúpna zmluva. Žalovaný si bol vedomý, že
garancia istého nájomného, ktorú je povinný platiť žalobcovi po dobu 2 rokov vychádza z kúpnej ceny
bytu ako predmetu prevodu a túto garanciu mal žalovaný platiť žalobcovi bez ohľadu na skutočnosť,

či z nájmu bytu má alebo nemá príjem. Za použitia výkladového pravidla podľa § 35 ods.2 Obč. zák.,
vzhľadom na okolnosti uzavretia kúpnej zmluvy a obsah dojednania podľa článku XII. kúpnej zmluvy o
tom, že žalovaný je oprávnený byt prenajímať a príjem z nájmu si ponechávať po dobu 2 rokov, mal
súd preukázané, že právny dôvod uplatnenej pohľadávky je založený dojednaním podľa článku XII.
kúpnej zmluvy zo dňa 8.8.2006. Dojednanie podľa článku XII. kúpnej zmluvy má náležitosti právneho

úkonu podľa § 37 ods.1 Obč. zák., je platným dojednaním zmluvných strán a týmto dojednaním vznikli
medzi zmluvnými stranami vzájomné práva a povinnosti. Kúpna cena bola dojednaná vo výške 2
133 918 Sk, po prechode na menu euro za použitia konverzného kurzu 30,1260 Sk/eur vo výške 70
833,10 eur. Garancia istého nájomného predstavuje sumu 4 958,32 eur ročne, 413,20 eur mesačne.
Žalobca zaplatil celú kúpnu cenu žalovanému 14.8.2006. Pri rešpektovaní uplynutia dohodnutej doby

60 dní pre splatnosť nájomného, bola garancia istého nájomného splatná vždy do 21. dňa toho ktorého
mesiaca po dobu od 21.10.2006 do 21.9.2008. Uznesenie Okresného súdu Trenčín č.k. 29R/4/2009-268
zo dňa 14.7.2009, ktorým začalo reštrukturalizačné konanie, bolo zverejnené v Obchodnom vestníku
dňa 21.7.2009. Účinky začatia reštrukturalizačného konania nastali dňa 22.7.2009. V čase začatia
reštrukturalizačného konania bola garancia istého nájomného splatná za dobu 2 rokov. Žalobca prihlásil

do reštrukturalizácie garanciu za jednotlivé mesačné obdobia, čo predstavuje 24 mesiacov po 413,20 =
9 916,80 eur, žalobca uplatnil 9 916,74 eur. Táto suma predstavuje istinu prihlásenej pohľadávky.

Podľa § 517 ods.2 Obč. zák. ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z
omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej
sadzby N. B. S. platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Kúpnou zmluvou zo dňa 8.8.2006 bol medzi žalobcom a žalovaným založený občiansky záväzkový
vzťah. Za omeškanie so zaplatením garancie istého nájomného v mesačných intervaloch vznikložalobcovi právo požadovať od dlžníka popri dlhu aj úroky z omeškania, ktoré žalobca uplatnil a prihlásil
podľa § 517 ods.2 Obč. zák. vo výške určenej podľa § 3 nariadenia vl. SR č. 87/1995
Z.z., dvojnásobku diskontnej sadzby N. B. S. platnej k prvému dňu omeškania. Za obdobie jednotlivých

mesiacov, od 21.10.2006 do 21.3.2007 má žalobca právo na úroky z omeškania vo výške 9,5 % ročne
(2 x 4,75 %), za mesiac od 21.3.2007 do 21.4.2007 má žalobca právo na úroky z omeškania vo výške
9 % ročne (2 x 4,5 %), za mesiace od 21.5.2007 do 21.9.2008 má žalobca právo na úroky z omeškania
vo výške 8,5 % ročne (2 x 4,25 %). Za uvedené obdobia jednotlivých mesiacov ku dňu 19.7.2009
(pred začatím reštrukturalizačného konania) žalobca vyčíslil výšku úroku z omeškania celkom 1 573,16

eur. Presný výpočet tohto úroku z omeškania žalobca uviedol v prílohe k prihláške. Výška jednotlivých
mesačných súm tvoriacich 1/12 ročnej výšky garancie istého nájomného, výška úroku z omeškania a
obdobie, od ktorého sa žalovaný dostal do omeškania sú správne a sú uplatnené podľa § 517 ods.2
Obč. zák. ako zákonné úroky z omeškania. Do výpočtu úrokov z omeškania vstúpil údaj garancie istého
nájomnéhopredstavujúci1/12ročnejvýšky,t.j.413,20eurzapoužitiapočtudníomeškaniado19.7.2009.
Táto suma je uvedená v prihláške pohľadávky.

Žalovaný sa v konaní bránil tým, že nemá dodnes uhradené svoje pohľadávky zo zmluvy o výkone
správy bytového domu, ktoré eviduje voči žalobcovi vo výške 4 714,55 eur. Žalovaný v tejto súvislosti
predložil súdu úplné znenie kúpnej zmluvy zo dňa 15.12.2006, zmluvu o výkone správy, vyúčtovania
nákladov za rok 2007, 2008, výpočet zmluvnej pokuty a úroku z omeškania k 30.9.2010. Pokiaľ má
žalovaný pohľadávky voči žalobcovi, táto skutočnosť je sama o sebe vo vzťahu k žalovanej pohľadávke

právne bezvýznamná. Takéto pohľadávky žalovaného voči žalobcovi v ním uvedenej sume 4 714,55 eur
neboli v konaní preukázané. Žalovaný tieto pohľadávky v konaní neuplatnil započítaním ani vzájomnou
žalobou a preto neboli predmetom tohto konania, vecnú a právnu stránku týchto tvrdení žalovaného v
konaní súd neskúmal. Súd nevykonal dokazovanie výsluchom svedka P. G. podľa návrhu žalovaného z
dôvodu, že bol toho názoru, že skutkový stav zistený dovtedy vykonaným dokazovaním je dostatočný

pre vyslovený právny názor súdu o prejave vôle žalovaného v čase uzavretia kúpnej zmluvy. Z tohto
dôvodu považoval súd výsluch svedka za nadbytočný a tým aj nehospodárny.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Náhrada
trov konania pozostáva z trov právneho zastúpenia M. P., s.r.o., advokátska kancelária za tieto úkony

právnej služby :

- prevzatie a príprava - plnomocenstvo zo dňa 19.8.2009 podľa § 10 ods.1, § 14 ods.1 písm. a/, § 16
ods.3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. po 270,54 eur + 6,95 eur paušál

- žaloba zo dňa 30.10.2009 podľa § 10 ods.1, § 14 ods.1 písm. b/, § 16 ods.3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.
po 270,54 eur + 6,95 eur paušál

- účasť na pojednávaní dňa 7.10.2010 podľa § 10 ods.1, § 14 ods.1 písm. c/, § 16 ods.3 vyhlášky č.
655/2004 Z.z. po 270,54 eur + 7,21 eur paušál

- účasť na pojednávaní dňa 29.11.2010 (bez prejednania veci) podľa § 10 ods.1, § 14 ods.1 písm. c/, §
14 ods.3, § 16 ods.3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. po 67,64 eur + 7,21 eur paušál

- účasť na pojednávaní dňa 14.2.2011 podľa § 10 ods.1, § 14 ods.1 písm. c/, § 16 ods.3 vyhlášky č.

655/2004 Z.z. po 270,54 eur + 7,41 eur paušál

- cestovné podľa § 15 písm. a/ v spojení s § 16 ods.4 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. a § 7 zákona č. 283/2002
Z.z. o cestovných náhradách za použitie motorového vozidla pri priemernej spotrebe 5,8 l/100 km, dňa
7,1 l/100 km, vzdialenosti B. - T., T. - B. 270 km :

1. spotrebované pohonné hmoty dňa 7.10.2010 : cena PHM 1,124 eur/l = 17,60 eur

2. spotrebované pohonné hmoty dňa 29.11.2010 : cena PHM 1,149 eur/l = 17,99 eur

3. spotrebované pohonné hmoty dňa 14.2.2011 : cena PHM 1,285 eur/l = 24,63 eur4. amortizácia, základná náhrada vo výške 0,183 eur/km x 270 km v dňoch 7.10.2010, 29.11.32010,
14.2.2011 = 148,23 eur

- náhrada za stratu času strávený cestou podľa § 15 písm. b/ v spojení s § 17 ods.1 vyhlášky č. 655/2004

Z.z. v dňoch 7.10.2010, 29.11.2010 za cestu B. - T., T. - B. v rozsahu 2 x 7 polhodín x 12,02 eur =
168,28 eur

- náhrada za stratu času strávený cestou podľa § 15 písm. b/ v spojení s § 17 ods.1 vyhlášky č. 655/2004
Z.z. v dňa 14.2.2011 za cestu B. - T., T. - B. v rozsahu 7 polhodín x 12,35 eur = 86,45 eur

Náhradu cestovného a náhradu za stratu času priznal súd žalobcovi vo výške ? z dôvodu, že v
týchto dňoch zastupoval právny zástupca žalobcu v iných obdobných konaniach pred Okresným

súdom Trenčín, teda na všetky nariadené pojednávania v právnych veciach sp.zn. 39Cbi/20/2009,
39Cbi/21/2009,39Cbi/22/2009asp.zn.39Cbi/23/2009uskutočnilibajednucestutamajednucestuspäť.
Právny zástupca žalobcu je platiteľom dane z pridanej hodnoty, o ktorej rozhodol súd podľa § 18 ods.3
vyhlášky č. 655/2004 Z.z. pri rešpektovaní zákonnej výšky DPH v čase vykonania právnej služby, t.j. do
31.12.2010 vo výške 19 % a od 1.1.2011 vo výške 20 %. Trovy právneho zastúpenia do 31.12.2010 :

odmena vo výške 879,26 eur + paušál vo výške 28,32 eur + cestovné vo výške 33,54 eur (134,41: 4)
+ náhrada za stratu času vo výške 42,07 eur (168,28 : 4) = 983,19 eur + 19 % DPH vo výške 186,81
eur = 1 170 eur. Trovy právneho zastúpenia od 1.1.2011 : odmena vo výške 270,54 eur + paušál vo
výške 7,41 eur + cestovné vo výške 18,51 eur (74,04 : 4) + náhrada za stratu času vo výške 21,61 eur
(86,45 : 4) = 318,07 eur + 20 % DPH vo výške 63,61 eur = 381,68 eur. Žalobca uplatnil trovy právneho

zastúpenia vo výške 1 531,28 eur, v súlade s uvedeným súd priznal žalobcovi náhradu trov konania
v ním uplatnenej výške.

Podľa § 4 ods.2 písm. m/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov je
žalovaný - správca osobne oslobodený od platenia súdnych poplatkov.

S poukazom na citované ustanovenie poplatkového zákona súd o súdnom poplatku v tomto konaní

nerozhodoval. Žalobca má postavenie veriteľa a v súdnom konaní žalobcu, žalovaný má postavenie
správcu majetku úpadcu a v súdnom konaní postavenie žalovaného. Vzhľadom na ich postavenie podľa
hmotného a procesného práva sú na strane oboch účastníkov zákonné dôvody osobného oslobodenia
od platenia súdneho poplatku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Trenčín
písomne v dvoch vyhotoveniach.

Náležitosti odvolania : ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť
podpísané a datované, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu rozhodnutia napáda, v čom
sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie

proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom- rozhodol vylúčený sudca

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhované dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť v konaní preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci samej)

- odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods.4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy
označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

(§ 205 ods.2 , § 205a ods.1, § 221 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku)

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku).