Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 16. máj 2011

Súd: Okresný súd Partizánske
Spisová značka: 3Er/54/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3609200639
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2011

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Anna Sobeková
ECLI: ECLI:SK:OSPE:2011:3609200639.3

Uznesenie

Okresný súd Partizánske v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ s.r.o., IČO: 35807598, so
sídlom Bratislava, Pribinova 25, zastúpeného JUDr. Martinom Máčajom, advokátom v Bratislave,
Pribinova 25, proti povinnému H. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. H., F. Č.. XXX/XX, o vymoženie 248,92
€ s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd exekúciu z a s t a v u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Oprávnený sa návrhom spísaným do zápisnice dňa 11.02.2009 domáha proti povinnému vykonania
exekúcie pre vymoženie 248,92 € s príslušenstvom na podklade exekučného titulu, ktorým je rozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom
Bratislava, Karloveské rameno 8, IČO: 35922761 sp. zn. SR 10701/08 zo dňa 04.11.2008, ktorý
podľa vyznačenej doložky nadobudol právoplatnosť dňa 01.12.2008 a vykonateľnosť dňa 04.12.2008.

Poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdom udelené súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi
Krutému dňa 10.03.2009. Uznesením č.k. 3Er/54/2009-14 zo dňa 15.07.2010 bola exekúcia v časti o
vymoženie úroku z omeškania prevyšujúceho zákonnú výšku úroku z omeškania 8,5 % ročne zo sumy
238,96 € od 16.07.2008 do zaplatenia zastavená. Uznesenie .k. 3Er/54/2009-14 zo dňa 15.07.2010 v
spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne č.k. 4CoE/485/2010-50 zo dňa 22.12.2010 nadobudlo
právoplatnosť dňa 28.01.2011.Na výzvu doručil súdu oprávnený zmluvu o úvere č. XXXXXXX zo dňa

11.01.2008.
Podľa § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len
"Exekučný poriadok") exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení
tohto alebo osobitného zákona.

Podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na
podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

Podľa§45ods.1,zák.č.244/2002orozhodcovskomkonaní(ďalejlen"zákonorozhodcovskomkonaní),
súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka

konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia
alebo exekučné konanie zastaví
a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený
v § 40 písm. a) a b) alebo, c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania
na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.Podľa § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na
exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v
rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Exekučný súd v každej fáze exekučného konania ex offo skúma, či je alebo nie je daný niektorý z
dôvodov, pre ktorý by musel exekúciu zastaviť. Exekučný súd je v zmysle ustanovenia § 45 zákona o
rozhodcovskom konaní oprávnený preskúmavať rozhodcovský rozsudok tak, akoby nebol materiálne
právoplatný - nie je ním viazaný v zmysle § 159 O.s.p. a môže ho teda preskúmavať z hľadísk

vyjadrených v § 45 zákona o rozhodcovskom konaní. Ide o zákonnú výnimku zo zásady, že exekučný
súd neskúma skutočnosti, ktoré nastali pred vydaním exekučného titulu. Exekučný súd musí skúmať
obsah plnenia, na ktoré rozhodcovský rozsudok zaväzuje, a to z hľadiska súladu so zákonom, z hľadiska
možnosti, dovolenosti a súladu s dobrými mravmi.
ESD judikoval (vec C-243/08 Pannon GSM), že vnútroštátny súd je povinný preskúmať ex offo nekalý
charakter zmluvnej podmienky, len čo má k dispozícii právne a skutkové okolnosti potrebné pre tento

účel.

Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-240/98 zo dňa 27.06.2000 Océano Groupo Editorial SA
proti Roció Muraciano Quintero, cieľ článku 6 Smernice (93/13/ES), ktorý od členských štátov vyžaduje
stanoviť, že nekalé podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ

sám povinný vystúpiť proti nekalej povahe takýchto podmienok.

Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-168/05 zo dňa 26.10.2006 Elisa María Mostaza Claro
proti centro Móvil Milenium SL bod 38, povaha a význam verejného záujmu, z ktorého vychádza
ochrana spotrebiteľa, ktorú smernica (93/13/ES) zaisťuje spotrebiteľom, okrem toho odôvodňujú to,

že vnútroštátny súd má posudzovať ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať
nerovnováhu, ktorá existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom.

Podľa čl. 2. písm. a) Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách, na účely tejto smernice nekalé podmienky znamenajú zmluvné podmienky

definované v článku 3.

Podľa článku 3 smernice Rady 93/13/EHS 1. Zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá
sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. 2. Podmienka sa nepovažuje

za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť
podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť,
že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje
uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek
tomuideopredbežneformulovanúštandardnúzmluvu.Keďpredajcaalebododávateľvznesienámietku,

že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz. 3. Príloha obsahuje
indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.
Príloha k čl. 3 ods. 3 Smernice 93/13/EHS (ktorá obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam
podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé, a ktorých zmyslom alebo účinkom je): písm. q)
neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať

akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené
právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať
mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať
na inej zmluvnej strane.

Podľa článku 6 ods. 1 smernice Rady č. 93/13/EHS členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky
použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich
vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok
naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
Podľa článku 7 bod 1. smernice Rady č. 93/13/EHS členské štáty zabezpečia, aby v záujme

spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané prostriedky, ktoré by zabránili
súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany
predajcov alebo dodávateľov.Podľa článku 10 ods. 1 smernice Rady č. 93/13/EHS členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné
právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou najneskôr do 31.
decembra 1994. Bezodkladne o tom informujú Komisiu. Tieto ustanovenia sa uplatnia na všetky zmluvy

uzatvorené po 31. decembri 1994.
Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech

zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 52 ods. 3, 4 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti

Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
neprijateľná podmienka ).

Podľa § 53 ods. 4 písm. r) OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú

najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory
s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1, 2 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od

tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu
spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Rozhodcovský rozsudok bol vydaný na podklade Zmluvy úvere č. 3461040 zo dňa 11.01.2008 (ďalej len

"zmluva"), na základe ktorej poskytol oprávnený povinnému peňažné prostriedky vo výške 5.000,-Sk,
ktoré mal vrátiť v 10-tich mesačných splátkach po 900,-Sk počnúc dňom 22.01.2008. Táto zmluva má
povahu spotrebiteľskej zmluvy, ktorá má podobu formulárovej zmluvy s vopred určenými podrobnými
podmienkami. Súd posúdil predmetný právny vzťah ako spotrebiteľský aj s ohľadom na predmet činnosti
dodávateľa podľa výpisu z Obchodného registra SR. Oprávnený pri uzatváraní zmluvy konal v rámci

svojej podnikateľskej činnosti a zmluvu uzatvoril s povinným ako s fyzickou osobou nepodnikateľom.
Na základe uvedeného mal súd jednoznačne za preukázané, že ide spotrebiteľskú zmluvu a na
právny vzťah medzi účastníkmi je nutné okrem ustanovení Všeobecných podmienok poskytnutia
úveru aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, ktoré
majú kogentnú povahu a sú súčasťou obsahu záväzku bez ohľadu na dohodu strán. Podľa § 54

ods. 1 OZ sa zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou nemôžu odchýliť od ustanovení
Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa. Taktiež nesmú obsahovať podľa § 53 ods. 1
prvá veta Občianskeho zákonníka ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
Režim ochrany spotrebiteľa bol do nášho právneho poriadku implementovaný zákonom č. 258/2001

Z.z. a zákonom č. 150/2004 Z.z. Cieľom bolo zaistiť harmonizáciu slovenského práva s európskym
spotrebiteľským právom. Východiskom ochrany spotrebiteľa je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ
ocitá vo fakticky nerovnom postavení s dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza
ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva
a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a so zreteľom na možnosť stanovovať zmluvné podmienky

jednostranne cestou formulárových zmlúv. Spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v
znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti, táto situácia
ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným
spôsobom ovplyvniť ich obsah. Tento nerovný stav medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom
môžebyťkompenzovanýibapozitívnymzásahom,vonkajšímvovzťahuksamotnýmúčastníkomzmluvy

(rozsudok z 27. júna 2000, Océano Grupo Editorial a Salvat Editores, C-240/98 až C-244/98). Možnosť
súdu skúmať ex offo nekalú povahu podmienky predstavuje prostriedok vhodný zároveň na dosiahnutie
výsledku stanoveného v článku 6 smernice, teda zabránenie tomu, aby jednotlivý spotrebiteľ bol viazaný
nekalou podmienkou, a na prispenie k splneniu cieľa stanoveného v jej článku 7, pretože takétopreskúmanie môže mať odradzujúci účinok prispievajúci k ukončeniu používania nekalých podmienok v
zmluvách uzavretých so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov. Táto možnosť priznaná
súdu bola posúdená ako nevyhnutná preto, aby bola pre spotrebiteľa zabezpečená účinná ochrana,

najmä s ohľadom na nezanedbateľné nebezpečenstvo toho, že tento spotrebiteľ o svojich právach nevie,
alebo má ťažkosti s ich uplatnením (rozsudok zo dňa 26.10.2006 vo veci Elisa María Mostaza Claro
proti Centro Móvil Milenium SL, C-168/05).
Súd po doručení zmluvy o úvere opäť preskúmal návrh povinného na vykonanie exekúcie, exekučný titul
a zmluvu o úvere a zistil, že je tu dôvod na zastavenie exekúcie, keďže zmluva obsahuje ustanovenia,

ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa.

Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku vyplýva, že právomoc rozhodcovského súdu bola založená
Rozhodcovskou doložkou dojednanou v bode 17. Všeobecných podmienok poskytnutia úvere. Podľa
bodu 17. všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy budú riešené a) pred Stálym rozhodcovským

súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., alebo pred b) príslušným súdom
SR, ak žalujúca strana podá žalobu na súde. Pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu
na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej
doložky, ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná
žaloba na rozhodcovskom súde.

Z judikatúry ESD vyplýva, že súd je povinný preskúmať ex offo nekalý charakter zmluvnej podmienky,
len čo má k dispozícii právne a skutkové okolnosti potrebné pre tento účel. Rozhodcovská doložka
ako súčasť formulárovej zmluvy nebola individuálne dohodnutá, bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ tak
nemal možnosť ovplyvniť jej obsah. Podľa názoru súdu je však dojednanie rozhodcovskej doložky v

spotrebiteľskej zmluve neprijateľnou podmienkou, ktorá je zmysle § 53 ods. 5 OZ neplatná. Zmluvná
podmienka, ktorá je súčasťou zmluvy nebola individuálne dohodnutá, v podstate prenecháva právo
výberu riešenia sporov na dodávateľovi, a tým spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán. O neprijateľnú zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má
možnosť si vybrať medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo

rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému
konaniu alebo podať návrh na súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Súd pri zisťovaní,
či nejde o nekalú rozhodcovskú doložku, skúma všetky dôležité skutočnosti, ktoré vyvolávajú hrubú
nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa.
Aj keď rozhodcovská doložka umožňuje riešiť spory vzniknuté zo zmluvy buď pred štátnym alebo

rozhodcovským súdom, v podstate ponecháva výber na žalobcovi, ktorým býva vo väčšine prípadov
dodávateľ. Pričom dodávateľ vopred určil rozhodcovský súd, ktorý je oprávnený rozhodovať spory
v rozhodcovskom konaní. Napriek formálnemu zneniu rozhodcovskej doložky dochádza k narušeniu
smernicou sledovanej rovnováhy medzi účastníkmi zmluvného vzťahu v neprospech spotrebiteľa.
Odklon od ochrany spotrebiteľa by mohol byť akceptovaný, ak by rozhodcovská doložka bola skutočne

individuálne dojednaná zmluvnými stranami. Keďže rozhodcovská doložka nebola individuálne
dohodnutá, fakticky tak ponecháva možnosť výberu riešenia sporov dodávateľovi, považuje súd takéto
dojednanie za nekalú podmienku, ktorá je v rozpore s právnou úpravou spotrebiteľa, a spotrebiteľ ňou
nie je viazaný.

Zmluva o úvere č.XXXXXXX zo dňa 11.01.2008, ktorá má povahu spotrebiteľskej zmluvy, obsahuje
dojednania, ktoré neboli individuálne dohodnuté a spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán. Dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred
rozhodcovským súdom viedli vo svojich dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana,
ktorú mu poskytujú ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a tiež smernice 93/13/EHS.

Teda na základe uvedeného súd dospel k názoru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej
spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou podmienkou, spotrebiteľ ňou nie je viazaný a táto je v rozpore
s príslušnými ustanoveniami § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka ako aj v rozpore s ustanoveniami
smernice 93/13/EHS, a preto je potrebné exekúciu zastaviť. O trovách súd rozhodne samostatným
uznesením.

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom
súde Partizánske, písomne v dvoch vyhotoveniach. O podanom odvolaní rozhodne Krajský súd v
Trenčíne (§ 45 ods. 3 zák. č. 244/2002 Z.z.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví

kópie na jeho trovy.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa
toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Rozsah, v
akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na
odvolanie. Odvolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 205 ods. 1 O.s.p.).