Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, February 8, 2011

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 27C/371/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3110230737
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 02. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr., Ing. Miroslav Manďák

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudcom JUDr. Miroslavom Manďákom, v právnej veci navrhovateľky R. H.

O., bytom M. N. V., L. XXX/XXa,. zast. JUDr. M. P., advokátom so sídlom P., V. XXXX/XA. proti odporcovi
S.., s. r. o., so sídlom B., Z. XX,. IČO XX. XXX. XXX. o určenie vlastníctva k nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

Návrh sa z a m i e t a.

Odporcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa podaným návrhom domáha vynesenia rozsudku, ktorým by súd určil, že je výlučnou
vlastníčkou EKN parcely číslo 471 o výmere 65207 m2 - orná pôda zapísanej S. K. T. na liste vlastníctva
číslo 1848 pre katastrálne územie I.. K zdôvodneniu žalobného návrhu navrhovateľka uviedla, že kúpnou
zmluvou zo dňa 21.12.2009, ktorej vklad bol povolený S. K. T. pod číslom V 6343/2009, predala

predmetnú nehnuteľnosť odporcovi za kúpnu cenu 77.596,35 euro s tým, že kúpnu cenu odporca zaplatí
v dvoch splátkach, a to čiastku 10.000,- euro pri podpise kúpnej zmluvy a zvyšok kúpnej ceny vo výške
67.596,33 euro najneskôr do 31. mája 2010. Prvú splátku kúpnej ceny vo výške 10.000,-euro odporca
zaplatil pri podpise kúpnej zmluvy, druhú splátku vo výške 67.596,33 euro však odporca navrhovateľke
doposiaľ riadne neuhradil. Z uvedeného dôvodu navrhovateľka v zmysle čl. IV bod 4 kúpnej zmluvy
odstúpila listinou zo dňa 19. októbra 2010 od predmetnej kúpnej zmluvy.

Odporca, hoci riadne predvolaný sa na termín pojednávania neustanovil, svoju neúčasť neospravedlnil,
o odročenie pojednávania nepožiadal. Preto súd za použitia § 101 ods. 2 O.s.p. vec prejednal a rozhodol

v neprítomnosti odporcu.

Keďže v prejednávanej veci ide o určovaciu žalobu v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p. súd sa najskôr
zaoberal otázkou, či navrhovateľka uniesla dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať, že na
požadovanom určení má naliehavý právny záujem, ako i otázkou, či navrhovateľka správne vymedzila
okruh účastníkov, aby konanie netrpelo nedostatkom vecnej legitimácie. Bez splnenia týchto procesných
podmienok totiž súd nemôže pristúpiť k skúmaniu vecnej stránky sporu.

Podľa § 80 písm. c/ O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či
tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Podľa ustálenej
judikatúry súdov naliehavý právny záujem na určení, či tu právny vzťah alebo právo je či nie, je daný

najmä tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo navrhovateľa alebo kde by sa bez tohto
určenia jeho právne postavenie stalo neistým. Naliehavý právny záujem na určení však môže byť danýi v prípade, kde by bolo možné žalovať na plnenie, ak sa určovacou žalobou vytvára pevný právny
základ pre právne vzťahy účastníkov a predíde sa tak prípadným ďalším sporom o plnenie, alebo ak
žalobou na plnenie nemožno riešiť celý obsah a dosah sporného právneho vzťahu alebo práva. Tieto

funkcie určovacej žaloby korešpondujú práve s podmienkou naliehavého právneho záujmu; ak nemožno
v konkrétnom prípade očakávať, že ich určovacia žaloba bude plniť, nebude ani naliehavý právny
záujem na takomto určení. Pritom príslušné závery sa viažu nielen k žalobe o určenie ako takej, ale
taktiež k tomu, akého konkrétneho určenia sa navrhovateľ domáha. Naliehavý právny záujem na určení
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaným v katastri nehnuteľností v zmysle ustanovenia § 80

písm.c)O.s.p.jedaný,aknavrhovateľ,ktorýtvrdí,žejevlastníkomnehnuteľností,niejeakoichvlastníkv
katastri nehnuteľností zapísaný. Uvedený stav nastane napríklad v prípade, že odstúpením bola zrušená
s účinkami od počiatku kúpna zmluva po prevode nehnuteľností, podľa ktorej bolo vložené vlastnícke
právo do katastra nehnuteľností. Zrušením kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva nehnuteľností " od
počiatku " totiž s účinkami " od počiatku " zaniká právny titul, na základe ktorého kupujúci (nadobúdateľ)
nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti. Medzi účastníkmi kúpnej zmluvy je po zrušení zmluvy taký

právny stav, aký bol pred uzatvorením zmluvy, a to nielen z hľadiska obligačných účinkov zmluvy, ale i
účinkov vecnoprávnych. To sa prejavuje najmä tým, že predávajúci ( scudziteľ ) je naďalej vlastníkom
nehnuteľností a že - bez zreteľa k uzavretiu kúpnej zmluvy - vlastne nikdy neprestal byť vlastníkom
zmluvou prevádzanej nehnuteľnosti. Na tomto závere nič nemení ani to, že podľa kúpnej zmluvy ( neskôr
zrušenej) bolo pre kupujúceho (nadobúdateľa) vložené do katastra nehnuteľností vlastnícke právo. Ak

bola zrušená zmluva s účinkami " od počiatku " a nastáva teda rovnaký právny stav, ako keby k zmluve
vôbec nedošlo, aj z hľadiska vecnoprávnych účinkov zmluvy stráca vlastnícke právo vložené do katastra
nehnuteľností svoj právny podklad. Pretože nadobúdateľ nie je vlastníkom nehnuteľností a pretože - z
dôvodu zrušenia kúpnej zmluvy s účinkami " od počiatku " - sa ním vlastne ani nikdy nestal, boli zrušením
kúpnej zmluvy " od počiatku " odstránené účinky vkladu vlastníckeho práva, vykonaného na základe

takejto zmluvy. Ak tu nie je právny titul, na základe ktorého kupujúci (nadobúdateľ) nadobudol vlastnícke
právo k nehnuteľnosti, nemôže mať vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, vykonaný na
jeho základe, akékoľvek právne účinky pre právne pomery účastníkov zrušenej zmluvy - zaniknutého
právneho titulu. V takomto prípade, t. j. za stavu platného odstúpenia od zmluvy

o prevode nehnuteľností predávajúci dosiahne zápis obnoveného vlastníckeho práva k nehnuteľnosti

práve prostredníctvom súdneho rozhodnutia, ktorým bude určené, že je vlastníkom nehnuteľností,
a na základe ktorého bude vykonaný nový zápis v katastri nehnuteľností. Zápis vlastníckeho práva
predávajúceho do katastra nehnuteľností, vzhľadom k tomu, že k obnoveniu vlastníckeho práva
prevodcu dochádza zo zákona, má len deklaratórne účinky. K existencii naliehavého právneho záujmu
na určení vlastníckeho práva prevodcu nehnuteľností v zmysle ustanovenia § 80 písm. c) O.s.p.

postačuje skutočnosť, že navrhovateľ, ktorý tvrdí, že je vlastníkom nehnuteľností, nie je ako vlastník
nehnuteľnosti v katastri nehnuteľnosti zapísaný.

Vprejednávanejveci,vzhľadomnavyššieuvedenúinterpretáciuustanovenia§80písm.c)O.s.p.možno
bez väčších pochybností ustáliť, že naliehavosť právneho záujmu na požadovanom určení zo strany
navrhovateľky je nespochybniteľná. Rovnako, keďže návrh smeruje proti subjektu, ktorý je ako vlastník

spornej parcely zapísaný v katastri nehnuteľností, súd ustálil, že navrhovateľka správne vymedzila okruh
účastníkov a teda možno bez akýchkoľvek pochybností konštatovať, že konanie netrpí ani nedostatkom
vecnej legitimácie.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného, t.j. že procesné podmienky určovacej žaloby sú v danom prípade
splnené, súd pristúpil k skúmaniu vecnej stránky sporu a oboznámením sa so spisovým materiálom zistil

tento skutkový stav:

Z výpisu z listu vlastníctva číslo 1848 pre katastrálne územie I. súd zistil, že EKN parcela číslo 471 o
výmere 65207 m2 - orná pôda, je vo výlučnom vlastníctve odporcu, ktorý túto parcelu nadobudol na
základe kúpnej zmluvy, ktorej vklad bol povolený S. K. T. pod číslom V 6343/2009.

Z listiny zo dňa 21. decembra 2009 označenej ako " kúpna zmluva " súd zistil, že navrhovateľka ako

predávajúca predala odporcovi ako kupujúcemu EKN parcelu číslo 471 o výmere 65207 m2 - ornápôda v katastrálnom území I. za dohodnutú kúpnu cenu 77.596,33 euro, ktorú sa odporca zaviazal
navrhovateľke vyplatiť v dvoch splátkach, a to prvú časť kúpnej ceny vo výške 10.000,- euro pri podpise
kúpnej zmluvy a druhú časť kúpnej ceny vo výške 67.596,33 euro do 31. mája 2010. Z predmetnej listiny

označenej ako " kúpna zmluva " súd ďalej zistil, že podľa článku IV. bod 4 kúpnej zmluvy sa účastníci
dohodli, že v prípade, že nedôjde k vyplateniu druhej časti kúpnej ceny, zaväzuje sa predávajúci vrátiť
do 10 dní prvú časť kúpnej ceny vo výške 10.000,- euro na účet kupujúceho a zároveň sa kupujúci
zaväzuje vrátiť predmetnú parcelu číslo 471 späť do vlastníctva predávajúceho.

Z listiny zo dňa 19. októbra 2010 označenej ako " odstúpenie od zmluvy ", ktorú navrhovateľka ako

predávajúci adresovala a doručila odporcovi ako kupujúcemu súd zistil, že navrhovateľka odporcovi
oznámila, že v zmysle čl. IV bod 4 kúpnej zmluvy odstupuje od kúpnej zmluvy zo dňa 21. decembra 2009,
na základe ktorej previedla na odporcu vlastníctvo k parcele číslo 471 o výmere 65207 m2 - orná pôda v
katastrálnom území I. a ktorej vklad bol povolený S. K. T. pod V 6343/2009. K zdôvodneniu odstúpenia
navrhovateľka uviedla tú skutočnosť, že odporca ako kupujúci si nesplnil svoju platobnú povinnosť, keď
druhú splátku kúpnej ceny vo výške 67.596,33 euro nezaplatil do dohodnutého termínu 31. máj 2010.

Podľa § 48 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto
alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od
začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy

odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.

Právne súd vec posúdil podľa vyššie citovaných ustanovení zákona a jednoznačne ustálil, že žalobný
návrh nie je dôvodný. Základnou otázkou, ktorú si súd musel v konaní vyriešiť bolo to, či navrhovateľka
platne odstúpila od vyššie uvedenej kúpnej zmluvy, na základe ktorej bolo prevedené vlastnícke právo

na odporcu k predmetnej parcele. Platnosť odstúpenia od zmluvy navrhovateľka odvodzovala z článku
IV bod 4 kúpnej zmluvy. Súd sa však s uvedeným právnym názorom navrhovateľky nestotožnil. Uvedený
bod kúpnej zmluvy totiž podľa súdu neupravoval právo odstúpiť od zmluvy. Jediné, čo vyplýva z
uvedeného bodu zmluvy je to, že v prípade nevyplatenia druhej časti kúpnej ceny zo strany odporcu,
vznikne navrhovateľke povinnosť vrátiť odporcovi prvú časť kúpnej ceny a odporcovi vznikne povinnosť

vrátiť navrhovateľke späť do vlastníctva predmet kúpy, t. j. EKN parcelu číslo 471. Súd je toho
názoru, že takéto dojednanie - ani za použitia interpretačných pravidiel - nemožno interpretovať tak, že
účastníci zmluvy si dojednali pre prípad omeškania so zaplatením druhej splátky kúpnej ceny možnosť
navrhovateľky ako predávajúcej odstúpiť od kúpnej zmluvy. Pokiaľ by účastníci zmluvy skutočne mienili
dojednať právo navrhovateľky ako predávajúcej odstúpiť od zmluvy v prípade omeškania so zaplatením

kúpnej ceny, vyjadrili by to explicitne presne tak, ako to vyjadrili v článku VI. bod 3 predmetnej kúpnej
zmluvy. Za daného stavu teda súdu nezostávalo iné, ako ustáliť, že účastníci si nedojednali právo
navrhovateľky odstúpiť od kúpnej zmluvy pre prípad omeškania so zaplatením druhej splátky kúpnej
ceny. Pokiaľ teda navrhovateľka mala v úmysle odstúpiť od kúpnej zmluvy pre omeškanie kupujúceho
so zaplatením kúpnej ceny, mohla tak platne učiniť len v zmysle § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

V takomto prípade, však bola povinná odporcovi ako kupujúcemu poskytnúť na splnenie jeho platobnej
povinnosti ešte dodatočnú lehotu, čo však navrhovateľka neučinila. Ako totiž vyplýva z rozhodnutia
Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn. 22 Cdo 989/99, pokiaľ veriteľ dlžníkovi neposkytol k splneniu
dlhu ďalšiu primeranú lehotu, nemôže od zmluvy pre omeškanie dlžníka podľa § 517 ods. 1 Občianskeho
zákonníka platne odstúpiť. Vychádzajúc z uvedeného je potom zrejmé, že súd listinu zo dňa 19. októbra

2010 nepovažuje za platné odstúpenie od predmetnej kúpnej zmluvy. Ak je správny záver súdu v tom,
že navrhovateľka neodstúpila platne od kúpnej zmluvy, predmetom ktorej bola EKN parcela číslo 471
o výmere 65207 m2 - orná pôda v katastrálnom území I., musí byť správny i ten právny názor, že
vlastníkom predmetnej parcely je naďalej odporca. Z tohto dôvodu nemohol súd inak, ako žalobný návrh
v celom rozsahu zamietnuť.Plne úspešnému odporcovi vzniklo voči neúspešnej navrhovateľke v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. právo
na náhradu trov konania. Nakoľko však odporcovi v konaní žiadne trovy konania nevznikli, rozhodol súd
tak ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku a odporcovi trovy konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože

nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie

skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené

(§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu,

vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli

mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo

predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.