Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, July 27, 2011

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 30P/41/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5110202067
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 07. 2011

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Sýkorová
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2011:5110202067.5

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Renátou Sýkorovou vo veci starostlivosti o

maloletú: X. U. , nar. XX.XX.XXXX

bytom u matky, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, dieťa

rodičov: matky P. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U., K. XXX/XX, právne zastúpenej JUDr. Juraj
Strähle, advokát so sídlom Žilina, Dolný Val 21/180 a otca P. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XXXX/
X, o zvýšenie výživného, takto

r o z h o d o l :

Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej X. výživným vo výške 120 EUR mesačne s účinnosťou
od 1. 1. 2010, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletej.
Nedoplatok na výživnom za obdobie od 1.1.2010 do 31.7.2011 vo výške 1.333,99 EUR súd p o v o ľ

u j e otcovi splácať v mesačných splátkach po 30 EUR k rukám matky spolu s bežným výživným, pod
následkom straty výhody splátok, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšnej časti súd návrh matky z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
Týmto sa m e n í rozsudok Okresného súdu v Žiline č.k. XC XXXX/XX-XX zo dňa X.X.XXXX v časti

výživného na maloletú X..

o d ô v o d n e n i e :

Matka sa svojím návrhom podaným na Okresný súd v Žiline dňa XX.XX.XXXX domáhala, aby súd zvýšil
výživné na maloletú X. vzhľadom k tomu, že od posledného rozhodovania súdu o výživnom došlo k
zmene pomerov.

Súd nariadil vo veci pojednávanie.

Z výsluchu matky na pojednávaní súd zistil, že v súčasnej dobe býva v N. spoločne s X. a so synom,
ktorý je plnoletý, má dvadsaťdva rokov, je nezamestnaný. V januári 2010 sa vydala, žije s manželom
a deťmi v spoločnej domácnosti. Manžel je v súčasnosti nezamestnaný. Matka pracuje na živnosť a jej
čistý príjem predstavuje 1.350 EUR. Bývajú v prenajatom trojizbovom byte, kde nájom predstavuje 950
EUR. Maloletá navštevuje československú školu, kde má vyučovanie v slovenčine, nemčine a učí sa tiež

angličtinu. Bola v siedmom ročníku. Výdavky má v súvislosti so stravou, ošatením. Otec od roku 2008
platí na výživu dcéry nepravidelne, v roku 2009 zaplatil výživné len trikrát, v roku 2010 nezaplatil výživné
vôbec a v roku 2011 za obdobie január až marec výživné uhradil. Otec nedáva dcére žiadne darčeky na
meniny, narodeniny ani na sviatky. Čo sa týka majetkových pomerov, je vlastníčkou jednoizbového bytu
v U.. Byt nie je prenajatý. Je vlastníčkou auta s rokom výroby 2002. Toto auto nepoužíva, pretože nemá
STK. Otec býval v U., takže s dcérou sa mohol stretávať. Dlhé roky sa o ňu nezaujímal, až od času,

ako podávala návrh na zvýšenie výživného, sa jej začal aj vyhrážať. Navrhla, aby súd zvýšil výživné na
sumu 300 EUR od 01.01.2010, teda od začiatku mesiaca, v ktorom podávala návrh.Z výsluchu otca na pojednávaní súd zistil, že nesúhlasí so zvýšením výživného. Dcéru nevidel asi desať
rokov, pretože nevedel, kde sa nachádza. S dcérou mal upravené stretávanie, keď však odišiel do U.,

nestretával sa s ňou, pretože mu to z pracovných dôvodov nevychádzalo. Býva u rodičov v trojizbovom
byte, kde býva s bratom a jeho rodičmi. Brat je živnostník, matka je živnostníčka, otec je na dôchodku. Do
domácnosti prispieva 150 EUR mesačne, spláca pôžičky, ktoré bral asi päť rokov dozadu už po rozvode
manželstva. Tieto pôžičky boli použité na platenie podnájmu a stravovanie, keďže býval v U.. Jedna
bola vo výške 150.000,- Sk, druhá 140.000,- Sk. Dva mesiace dozadu si bral ďalšiu pôžičku vo výške

600 EUR, ktorú spláca týždenne 20 EUR. Splátky za pôžičky mesačne predstavujú 400 - 500 EUR.
Čo sa týka majetkových pomerov, nie je vlastníkom žiadnych nehnuteľností ani hnuteľných vecí väčšej
hodnoty. Nepracuje už u zamestnávateľa P. M. pretože tam mal nízky zárobok a z toho dôvodu pracovný
pomer ukončil. V súčasnej dobe nikde nepracuje, nebol sa evidovať na úrade práce. U predchádzajúcich
zamestnávateľov ukončil pracovný pomer z dôvodu, že v spoločnosti K., Y. nedostal načas výplatu, v
spoločnosti W., Y. ukončil pracovný pomer, lebo nemal kde bývať v U.. Vlastník bytu s ním nechcel

predĺžiť nájom. Je pravdou, že výživné neplatil, ako uvádzala matka. Teraz výživné platí. Nedoplatok na
výživnom má okolo 1.100 EUR. Okrem výživného iným spôsobom dcére neprispieva. Prostredníctvom
facebooku písal dcére správu, ale od matky dostal odpoveď, že sa nemá zaujímať o dcéru, má platiť
výživné. Nijakým spôsobom sa nedomáhal stretávania s dcérou.

Z výsluchu kolízneho opatrovníka súd zistil, že vzhľadom k tomu, že naposledy bolo o výživnom
rozhodované v roku 2001, došlo k zmene pomerov na strane maloletej X., a preto výživné vo výške
50 EUR, ktoré bolo naposledy určené je nepostačujúce. Navrhol, aby súd zvýšil výživné vo výške ako
žiada matka.

Zo správy zamestnávateľa K., Y. U. súd zistil, že pracovný pomer s otcom bol ukončený po vzájomnej
dohode dňa 24.09.2009. Pracovný pomer bol uzavretý na dobu neurčitú. Otec keby mal pravidelné
pracovné návyky, dochvíľnosť, rodinné zázemie, mohol by zotrvať v pracovnom pomere. V kolektíve
nebol obľúbený, nevedel pracovať pri väčšom nápore práce, bol nervózny, niekedy až agresívny. Stávalo
sa, že do práce neprišiel. Často si chodil niečo vybavovať. Svoje skraty riešil PN. Stále prízvukoval, že

táto práca je pre neho len dočasná, vraj pôjde s bratom do Q.. Jeho priemerný mesačný zárobok za
obdobie od 14.04.2009 do 24.09.2009 predstavoval sumu 628 EUR.

Zo správy zamestnávateľa otca Y. O., s.r.o. U. súd zistil, že otec pracoval na dobu určitú od 05.01.2010
do 22.01.2010 na dohodu o vykonaní práce. Dohoda skončila z dôvodu pozastavenia výroby klienta. Za

mesiac január jeho príjem bol 349,66 EUR v čistom.

Zo správy zamestnávateľa Y. SK, s.r.o., M. súd zistil, že otec bol zamestnancom firmy od 26.04.2010 do
18.06.2010. Pracovný pomer bol ukončený v skúšobnej dobe. Za apríl 2010 mzda predstavovala 60,94
EUR, máj 2010 vo výške 266,60 EUR, za jún 2010 vo výške 170,11 EUR.

Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny U. zo dňa 13.05.2011 súd zistil, že otec bol vedený
v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 05.11.2010 do 12.12.2010. Vyradený bol nástupom do
zamestnania.

Zo správy zamestnávateľa W., Y. D. nad T. súd zistil, že otec pracoval od 13.12.2010 do 04.06.2011.
Jeho priemerný mesačný čistý zárobok za toto obdobie predstavoval sumu 524 EUR.

Zo spoločnosti J. Y., s.r.o. U. súd zistil, že otec pracoval na dohodu o vykonaní práce od 23.11.2010 do
31.12.2010 a jeho príjem za toto obdobie predstavoval 14,07 EUR.

Zo správy spoločnosti P. M., G. súd zistil, že otec je zamestnaný od 09.05.2011. Pracovný pomer má
uzavretý na dobu určitú do 31.12.2011. Jeho priemerný mesačný čistý zárobok predstavuje za mesiac
máj 339,90 EUR.

Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone
sú povinní chrániť záujmy mal. dieťaťa.Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich

schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného

zákona.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú
zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa
začatia súdneho konania. Výživné pre mal. dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne

odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa§78ods.1Zákonaorodine,dohodyasúdnerozhodnutiaovýživnommožnozmeniť,aksazmenia
pomery. Okrem výživného pre mal. dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Na základe vykonaného dokazovania, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, výsluchom účastníkov
konania, matky, otca a kolízneho opatrovníka, dospel súd k záveru, že návrh matky na zvýšenie
výživného je dôvodný. Naposledy bolo o výživnom rozhodované rozsudkom Okresného súdu v Žiline

č.k. XC XXXX/XX-XX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým bolo manželstvo rodičov rozvedené, bola schválená
rodičovská dohoda v tom znení, že maloletá X. sa zveruje do starostlivosti matky a otec sa zaväzuje
prispievať jej na výživu výživným vo výške 1.500,- Sk mesačne. Matka v tom čase poberala dávku v
hmotnej núdzi vo výške 2.758,- Sk. Otec bol zamestnaný a jeho priemerný čistý príjem predstavoval
9.328,85,- Sk.

Pri svojom rozhodovaní o zmene výživného súd porovnal okolnosti dôležité pre určenie výživného
tak v čase skoršieho rozhodnutia ako aj v čase vydania rozhodnutia. Súd porovnal u oboch rodičov
navzájom možnosti, schopnosti a majetkové pomery, prihliadol k odôvodneným potrebám maloletej X..
Matka v súčasnej dobe pracuje v zahraničí. Ako uviedla, jej čistý príjem je okolo 1.350 EUR. Matka

sa vydala, s manželom, maloletou X. a plnoletým synom žijú v spoločnej domácnosti. Otec bol v
čase rozhodovania súdu nezamestnaný. V rozhodnom období bol však otec zamestnaný u viacerých
zamestnávateľov, ako vyplýva aj z lustrácie Sociálnej poisťovne. Zo správy bývalého zamestnávateľa
otca K. Y. súd zistil, že otec sám ukončil pracovný pomer, pričom zamestnávateľ nebol s prácou otca
spokojný. Jeho príjem vtedy predstavoval okolo 628 EUR. Taktiež u posledného zamestnávateľa P.

M. G. ako otec na pojednávaní uviedol, sám ukončil pracovný pomer, pretože jeho príjem sa mu
zdal nízky, za mesiac máj 2011 v hrubom predstavoval okolo 484 EUR. Je nepochybné, že došlo k
zmene pomerov na strane X., keďže od posledného rozhodovania súdu v roku 2001, sa vzhľadom
na vek zvýšili jej výdavky v súvislosti so stravou, ošatením, so školou. Súd zvýšil výživné na X. nasumu 120 EUR mesačne s účinnosťou od 01.01.2010, od začiatku mesiaca, v ktorom matka podávala
návrh na zvýšenie výživného, teda od času, ako žiadala matka. Podľa názoru súdu takto určená výška
výživného zodpovedá odôvodneným potrebám maloletej vzhľadom k možnostiam a schopnostiam otca,

pričom súd prihliadal na príjmy otca, na zárobok, ktorý dosahoval u zamestnávateľa K. Y.. vo výške
628 EUR,, u ktorého sa sám vzdal zamestnania ( § 75 ods. 1 Zákona o rodine). Ako je zrejmé z
lustrácie Sociálnej poisťovne, otec často mení zamestnania. Zamestnania sa vzdal aj u posledného
zamestnávateľa P. M. G. v čase rozhodovania súdu. Pokiaľ matka uvádzala, že X. v N., kde s ňou teraz
žije, má vyššie náklady, treba uviesť, že čo sa týka nákladov a príjmov tieto sú v N. vyššie ako na Y.,

pričomvýška príjmovnaY.jenižšia.Súdpoukazujenanezodpovednýprístupotca,ktorýsineplnilriadne
vyživovaciu povinnosť k maloletej, výživné platil nepravidelne. Pokiaľ mal vyšší príjem, dcére neprispel
vyšším výživným. Neprispel dcére na meniny, narodeniny, ani mimoriadnymi výdavkami. Pokiaľ otec
uvádzal, že matka mu neumožňuje stretnutie s dcérou, sám uviedol, že s dcérou sa nestretával pokiaľ
bol v U., pretože mal pracovné povinnosti a tiež, že žiadnym spôsobom sa nedomáhal stretávania s
dcérou. Je povinnosťou obidvoch rodičov venovať všetky sily k čo najoptimálnejšiemu zaisteniu výživy

a ďalších potrieb svojho dieťaťa podľa svojich faktických schopností a možností v súlade s ustanovením
§ 62 Zákona o rodine. Každý rodič má v prvom rade zabezpečiť výživu dieťaťa a až následne má
právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich potrieb. Súd nemohol prihliadať
na pôžičky, ktoré otec uvádzal, pretože výživné má prednosť pred inými výdavky rodičov, ktoré nie je
nevyhnutné vynaložiť. Otec uvádzal, že jeho splátky mesačne predstavujú okolo 400 - 500 EUR. Pri

určení výšky výživného súd vychádzal tiež zo skutočnosti, že oprávnené potreby detí závisia od veku,
zdravotného stavu a výživné slúži nielen na uspokojenie všetkých odôvodnených hmotných potrieb
(jedlo, ošatenie, obuv, bývanie, atď.), ale aj ďalších odôvodnených potrieb (vzdelávanie, príprava na
povolanie, kultúrne, športové, rekreačné potreby a podobne). Matka si plní svoju vyživovaciu povinnosť
aj formou uspokojovania bytových potrieb maloletej a osobnou starostlivosťou. Treba poukázať tiež

na to, že naposledy bolo o výživnom rozhodované v apríli roku 2001 v zmysle § 78 ods. 3 Zákona o
rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. Vývoj životných nákladov je
objektívna okolnosť, ktorá by aj sama osebe mohla odôvodniť zmenu výšky výživného.
Naposledybolourčenévýživnévovýške1.500,-Sk,čopredstavuje49,79EUR.Nedoplatoknavýživnom
za obdobie od 1.1.2010 do 31.7.2011 vo výške 1.333,99 EUR (19 mesiacov krát 70,21 - rozdiel medzi

naposledy určeným výživným a zvýšeným výživným) súd povolil otcovi splácať v mesačných splátkach
po 30 EUR k rukám matky spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok, počnúc
mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku, v súlade s ustanovením § 160 ods. 1 O.s.p.
vzhľadom na výšku nedoplatku. Pri nezaplatení jednej splátky sa stane splatným celý nedoplatok.

Vo zvyšnej časti návrh matky, v ktorom žiadala zvýšiť výživné na sumu 300 EUR od 01.01.2010, súd
zamietol.

V súlade s ustanovením § 163 ods. 2 O.s.p. súd zmenil rozsudok Okresného súdu v Žiline č.k. XC XXXX/
XX-XX zo dňa XX.XX.XXXX v časti výživného na maloletú X..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 OSP ( t.j. ktorému súdu je určené,

kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané - každý rovnopis vlastnou rukou, pri
právnických osobách opatrený popisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom razítka a
datované) tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. v platnom znení), ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých
detí, návrhom na súdny výkon rozhodnutia.