Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Žilina

Judgement was issued by JUDr. Renáta Sýkorová

Judgement form – Rozhodnutie

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 30P/195/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5110208492
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 07. 2011

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Sýkorová
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2011:5110208492.3

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Renátou Sýkorovou vo veci starostlivosti o

maloletého: V. V. , nar. XX.X.XXXX

bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina,

dieťa rodičov: matky V. Q., nar. X.X.XXXX, trvale bytom D., X. XXXX/X a otca T. V., nar. XX.X.XXXX,
bytom K. R. č. XXX, o zvýšenie výživného, takto

r o z h o d o l :

Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého V. výživným vo výške XXX EUR mesačne s
účinnosťou od 1. 3. 2010, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého.
Nedoplatok na výživnom za obdobie od 1. 3. 2010 do 31. 7. 2011 vo výške XXX,XX EUR súd p o v o
ľ u j e otcovi splácať v mesačných splátkach po 15 EUR k rukám matky spolu s bežným výživným, pod

následkom straty výhody splátok, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku.
Týmto sa m e n í rozsudok Okresného súdu R. V. č.k. XXNc X/XX-X zo dňa XX.X.XXXX v
časti výživného na maloletého V..

o d ô v o d n e n i e :

Matka sa svojím návrhom podaným na Okresný súd v Žiline dňa 22.3.2010 domáhala, aby súd zvýšil
výživné na maloletého V., vzhľadom k tomu, že od posledného rozhodovania súdu v roku 2000 došlo

k zmene pomerov.

Súd nariadil vo veci pojednávanie. Otec sa na pojednávanie dňa XX.X.XXXX nedostavil. Doručenie mal
vykázané náhradným spôsobom uložením na pošte. Nedostavil sa na pojednávanie dňa XX.X.XXXX,
doručenie mal riadne a včas vykázané. Svoju neprítomnosť neospravedlnil ani nepožiadal o odročenie
pojednávania. Z toho dôvodu súd v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v neprítomnosti otca.

Z výsluchu matky na pojednávaní súd zistil, že trvá na svojom návrhu, žiada zvýšiť výživné na sumu
XXX . EUR od marca 2010, od začiatku mesiaca, v ktorom podávala návrh na zvýšenie výživného. Otec
od januára 2011 začal dobrovoľne prispievať na výživu maloletého XXX EUR. V. je žiakom 9. ročníka
základnej školy. Bol prijatý na F. akadémiu v D., ktorú bude navštevovať od septembra 2011. Výdavky
sú v súvislosti so školou, už v súčasnej dobe platili za učebnice a taktiež dar škole vo výške 10 EUR.

Navštevuje športový krúžok džudo, kde je poplatok XXX EUR ročne. Matka mu platí životné poistenie
ročne vo výške X.XXX,-Sk. Matka spolu s priateľom a so synom bývajú v rodinnom dome. S priateľom
má ďalšie dve deti N. a R.. Poberá rodičovský príspevok a pracuje na dohodu o vykonaní práce od
27.4.2011. Jej príjem bude XXX EUR. Otec sa s maloletým stretáva len počas prázdnin. Syn chodieva k
otcovi cez Vianoce, cez veľkonočné prázdniny. V lete trávi u otca jeden mesiac. Okrem výživného iným
spôsobom otec maloletému neprispieva.Zvýsluchukolíznehoopatrovníkanapojednávanísúdzistil,žesúhlasísozvýšenímvýživného.Navrhuje,
aby súd zvýšil výživné na XXX EUR. Táto suma zodpovedá odôvodneným potrebám maloletého,
vzhľadom k možnostiam a schopnostiam otca.

Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina zo dňa XX.X.XXXX súd zistil, že matka poberá
rodičovský príspevok.

Z dohody o vykonaní práce, uzavretej medzi zamestnávateľom V. M. - W. K., C. 1, D. a matkou súd zistil,

že matka uzatvára dohodu o vykonaní práce od XX.X.XXXX do XX.XX.XXXX, rozsah práce 20 hodín,
dojednaná odmena XXX EUR.

Z výplatnej pásky za máj 2011 súd zistil, že príjem matky predstavoval XX EUR.

Zo správy Daňového úradu R. V. zo dňa XX.X.XXXX súd zistil, že otec podával daňové priznanie za rok

2010. Jeho príjem predstavoval XX.XXX EUR, výdavky XX.XXX EUR a základ dane X.XXX EUR.

Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone
sú povinní chrániť záujmy mal. dieťaťa.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej

dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových
pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj
ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že
výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú
zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa

začatia súdneho konania. Výživné pre mal. dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne
odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.Podľa§78ods.1Zákonaorodine,dohodyasúdnerozhodnutiaovýživnommožnozmeniť,aksazmenia
pomery. Okrem výživného pre mal. dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Na základe vykonaného dokazovania, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, výsluchom účastníkov
konania, matky, kolízneho opatrovníka, dospel súd k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného je
dôvodný. Naposledy bolo o výživnom rozhodované rozsudkom Okresného súdu R. V. č.k. XXNc X/XX-

X zo dňa XX.X.XXXX, ktorým bola schválená dohoda rodičov v tom znení, že maloletý V. sa zveruje do
starostlivosti matky a otec sa zaväzuje prispievať na jeho výživu výživným vo výške X.XXX,-Sk mesačne.
Otec mal vtedy priemerný mesačný čistý zárobok XX.XXX,-Sk. Matka bola evidovaná ako uchádzačka
o zamestnanie, poberala dávku v hmotnej núdzi vo výške X.XXX,-Sk. Maloletý V. mal necelé štyri roky.

Pri svojom rozhodovaní o zmene výživného súd porovnal okolnosti dôležité pre určenie výživného tak v

čase skoršieho rozhodnutia ako aj v čase vydania rozhodnutia. Súd porovnal u oboch rodičov navzájom
možnosti, schopnosti a majetkové pomery, prihliadol k odôvodneným potrebám maloletého V.. Matka
v súčasnej dobe pracuje na dohodu o vykonaní práce, je vydatá, pribudli jej ďalšie dve vyživovacie
povinnosti k dcére N., ktorá sa narodila v roku XXXX a R., narodený XXXX. Poberá tiež rodičovský
príspevok.Otecjesamostatnezárobkovočinnouosobou,zarok2010jehopríjmypredstavovaliXX.XXX.

EUR, výdavky XX.XXX EUR, základ dane predstavoval X.XXX EUR. Pribudli mu dve vyživovacie
povinnosti k V. narodený v roku XXXX a B. narodený v roku XXXX. Je nepochybné, že došlo k zmene
pomerov na strane V., ktorý v súčasnej dobe má pätnásť rokov a od septembra XXXX bude navštevovať
strednú školu. Zvýšili sa jeho výdavky v súvislosti so stravou, ošatením, so školou a od septembra
sa opätovne zvýšia výdavky v súvislosti s nástupom na strednú školu. Ako uviedla matka, otec od

januára XXXX dobrovoľne začal prispievať na výživu výživným vo výške XXX EUR mesačne. Otec
sa na pojednávania nedostavil, nepreukázal svoje výdavky v súvislosti s podnikaním ani jeho osobné
výdavky, nepredložil podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov (§ 63 ods. 1 Zákona o
rodine). Súd zvýšil výživné na sumu XXX EUR mesačne s účinnosťou od 1.3.2010, od času ako
žiadala matka, od začiatku mesiaca, v ktorom matka podávala návrh na zvýšenie výživného. Podľa

názoru súdu výška výživného zodpovedá odôvodneným potrebám maloletého vzhľadom k možnostiam
a schopnostiam otca, jeho príjmom, s prihliadnutím na ďalšie dve vyživovacie povinnosti, ktoré otec má.
Otec v súčasnej dobe výživné vo výške XXX EUR matke zasiela. Treba poznamenať, že je povinnosťou
obidvoch rodičov venovať všetky sily k čo najoptimálnejšiemu zaisteniu výživy a ďalších potrieb svojho
dieťaťa podľa svojich faktických schopností a možností v súlade s ustanovením § 62 Zákona o rodine.

Každý rodič má v prvom rade zabezpečiť výživu dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce
finančné prostriedky na uspokojenie svojich potrieb. Pri určení výšky výživného súd vychádzal tiež
zo skutočností, že oprávnené potreby detí závisia od veku, zdravotného stavu a výživné slúži nielen
na uspokojovanie všetkých odôvodnených hmotných potrieb (jedlo, ošatenie, obuv, bývanie, atď.), ale
aj ďalších odôvodnených potrieb (vzdelávanie, príprava na povolanie, kultúrne, športové, rekreačné

potreby a podobne). Matka si plní svoju vyživovaciu povinnosť aj formou uspokojovania bytových potrieb
maloletého. Časť odôvodnených potrieb maloletého je možné uhradiť z prídavkov, ktoré matka na
maloletého poberá. Treba poukázať tiež na to, že naposledy bolo o výživnom rozhodované vo februári
roku 2000 a v zmysle § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj
životných nákladov. Vývoj životných nákladov je objektívna okolnosť, ktorá by aj sama osebe mohla

odôvodniť zmenu výšky výživného.

Naposledy bolo určené výživné na V. vo výške X.XXX,-Sk, čo predstavuje 66,39 EUR. Nedoplatok na
výživnom za obdobie od 1.3.2010 do 31.7.2011 vo výške XXX,XX EUR (11 mesiacov krát 33,61 - rozdiel
medzi naposledy určeným výživným a z zvýšeným výživným, to znamená za 10 mesiacov roku 2010 a

za mesiac júl 2011, pretože otec od januára 2011 platí výživné vo výške XXX EUR, za mesiac júl v čase
rozhodovania nezaplatil) súd povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 15 EUR k rukám matky
spolu s bežným výživným, pod následkom straty výhody splátok, počnúc mesiacom nasledujúcim po
právoplatnosti rozsudku, v súlade s ustanovením § 160 ods. 1 O.s.p. vzhľadom na výšku nedoplatku.
Pri nezaplatení jednej splátky sa stane splatným celý nedoplatok.

V súlade s ustanovením § 163 ods. 2 O.s.p. súd zmenil rozsudok Okresného súdu R. V. č.k. XXNc X/
XX-X zo dňa XX.X.XXXX v časti výživného na maloletého V..Po vyhlásení rozsudku, jeho odôvodnení, daní právneho poučenia o opravnom prostriedku a možnosti
výkonu rozhodnutia, sa matka a kolízny opatrovník vzdali práva podať voči nemu odvolanie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 OSP ( t.j. ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané - každý rovnopis vlastnou rukou, pri
právnických osobách opatrený popisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom razítka a

datované) tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal

na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa

osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. v platnom znení), ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých
detí, návrhom na súdny výkon rozhodnutia.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.