Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 13. máj 2010

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 25Cb/244/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1208216640
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 05. 2010
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Hupka

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II., v konaní pred sudcom JUDr. Milanom Hupkom, v právnej veci žalobcu:

CASSOVIA BIC, spoločnosť s ručením obmedzeným, Košice, Floriánska 19, Košice 040 01, IČO: 31 674
534, zast.: Advokátska kancelária JUDr. Radomír Bžán, s. r. o., Nám. Ľ. Štúra 2, Bratislava 811 02, proti
žalovanému: Národná agentúra pre rozvoj malého a stredného podnikania, Miletičova 23, Bratislava 821
09, IČO: 30 845 301, zast.: SLOV-LEGAL s. r. o., Dobrovičova 6, Bratislava 811 09, o určenie platnosti
zmluvy, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovanému trovy konania na účet právneho zástupcu žalovaného v
sume 272,46 EUR do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 14.8.2008 domáhal, že Zmluva o správe rizikového kapitálu
zo dňa 19.8.2005, č. G 20050801 uzavretá medzi žalobcom a žalovaným je platná.

Návrh odôvodnil tým, že dňa 18. 7. 2005 vypísal žalovaný verejnú súťaž s názvom Správa fondu
rizikového kapitálu, ktorá bola uverejnená vo Vestníku verejného obstarávania pod č. 0934-MSS.
Predmetom tejto verejnej súťaže bolo vybrať správcovskú spoločnosť pre program malého a stredného
podnikania na účely rozvoja regiónov s vyššou mierou nezamestnanosti. Žalobca sa uvedenej verejnej
súťaže zúčastnil a dňa 12. 8. 2005 odovzdal žalovanému kompletnú ponuku. Listom zo dňa 17. 8. 2005
mu žalovaný oznámil, že jeho ponuku na výkon predmetu obstarávania prijal. Dňa 19. 8. 2005 uzavrel

žalobca s žalovaným Zmluvu o správe rizikového kapitálu č. G 20050801 (ďalej len Zmluva) predmetom
ktorej bolo poskytnutie finančných prostriedkov vo výške 1.700.000.000, - Sk žalobcovi, ktoré boli určené
pre investičné závery rôznych podnikov. Na základe čl. III ods. 2 predmetnej zmluvy

žalovaný previedol finančné prostriedky vo výške 1.584.470.000,- Sk na určené účty žalobcu. Po
uzatvorení zmluvy o správe rizikového kapitálu dôsledku mediálneho tlaku, najmä dôsledku vyslovenia
povinnosti o transparentnosti verejnej súťaže, žalobca dňa 25. 8. 2005 vrátil všetky finančné prostriedky
vo výške 1.584.470.000,- Sk spolu s bankou vypočítanými úrokmi späť na účet žalovaného a to najmä z
dôvodu predísť k podozreniam možného zneužitia prijatých peňažných prostriedkov. Vzniknutú situáciu

navrhol žalovaný riešiť uzavretím dohody o zrušení zmluvného vzťahu s žalobcom a preto dňa 10.
9. 2005 uzavrel Dohodu o zrušení zmluvy o správe rizikového kapitálu č. G 20050801. Skutočnosti,
ktoré uviedol žalovaný o transparentnosti, resp. netransparentnosti verejnej súťaže a ktoré viedli k
uzavretiu Dohody o zrušení zmluvy o správe rizikového kapitálu boli nepravdivé a do dnešného dňaneboli preukázané. Navyše žalovaný v televíznej relácii odvysielanej dňa 6. 10. 20006 vyslovil názor,
že žalobca spôsobil žalovanému škodu vo výške 10,92 mil. Sk v súvislosti s vymáhaním finančných
prostriedkov u žalobcu pri riešení celej kauzy. Toto vyjadrenie považoval žalobca za podstatné porušenie

dohody o zrušení zmluvy o správe rizikového kapitálu, pretože v zmysle Preambuly II „ zmluvné strany
budú vzájomne a aj samostatne postupovať a konať tak aby nedochádzalo k prípadného poškodzovaniu
dobrého mena“. Uvedené vyjadrenie odvysielané v televízii jednoznačne poškodilo dobré meno žalobcu,
keďže sa vôbec nezakladá na pravde, pretože je preukázané, že žalobca dobrovoľne vrátil poskytnuté
peňažné prostriedky bez vyzvania alebo akejkoľvek urgencie. Dôsledku tohto podstatného porušenia

Dohody žalobca listom zo dňa 23. 10. 2006 doručeným žalovanému odstúpil od Dohody o zrušení
zmluvy o správe rizikového kapitálu uzavretej dňa 10. 9. 2005. Žalobca nikdy počas celého priebehu
verejnej súťaže neporušil ustanovenia zákona o verejnom obstarávaní ani ustanovenia iných právnych
predpisov. Vždy konal čestne a v súlade s platnými právnymi predpismi a preto trvá na existencii
záväzku založeného Zmluvou o správe rizikového kapitálu zo dňa 19. 8. 2005 č. G 20050801. Po
odstúpení od dohody zo strany žalobcu žalovaný nevyvíja žiadnu činnosť smerujúcu k plneniu zmluvy.

Žalobca má za to, že zmluva je platná, k jej uzavretiu došlo na základe riadneho procesu verejného
obstarávania v súlade s platnými predpismi a neexistuje žiadny dôvod ktorý by uvedené skutočnosti
spochybňoval. Vzhľadom na správanie sa žalovaného považuje za nevyhnutné vyslovenie platnosti
Zmluvy o správe rizikového kapitálu uzavretej dňa 19. 8. 2005 na tomto určení má žalobca naliehavý
právny záujem pretože jeho postavenie je bez takéhoto určenia neisté čo má dopad na jeho postavenie

v podnikateľských kruhoch a na jeho podnikateľské aktivity.

Právny zástupca žalobcu bol na pojednávanie konané dňa 13.5.2010 predvolaný (termín pojednávania
vzal na vedomie na predchádzajúcom pojednávaní dňa 25.3.2010), svoju neúčasť nijako neospravedlnil,
preto súd vec v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. prejednal v neprítomnosti žalobcu.

Súd vo veci vykonal dokazovanie vypočutím právneho zástupcu žalovaného, oboznámil sa s listinnými

dôkazmi tvoriacimi obsah spisu a po takto vykonanom dokazovaní zistil nasledovný skutkový stav veci.

Medzi účastníkmi konania bola uzavretá Zmluva o správe rizikového kapitálu č. G 20050801 (bez
uvedenia dátumu, pozn. súdu). Následne dňa 10.9.2005 účastníci uzavreli Dohodu o zrušení Zmluvy
o správe rizikového kapitálu č. G 20050801, ktorou zrušili všetky práva a povinnosti, ktoré im v
súvislosti so zmluvou vznikli s výnimkou povinnosti poskytovateľa vrátiť objednávateľovi úroky zo sumy

1.584.470.000,- Sk, ktoré boli

poskytovateľovi pripísané peňažným ústavom , v ktorom mal poskytovateľ peňažné prostriedky uložené
v čase od ich poskytnutia objednávateľom do 25.8.2005. 6alobca listom zo dňa 23.10.2006 oznámil
žalovanému, že odstupuje od Dohody o zrušení zmluvy o správe rizikového kapitálu zo dňa 10.9.2005
v zmysle ustanovenia § 344 a nasl. Obchodného zákonníka pre podstatné porušenie zmluvy.

Žalobca v doplňujúcom vyjadrení zo dňa 22. 3. 2010 ďalej uviedol, že v predmetnej právnej veci
nejde o prípad v ktorom je možné priamo žalovať plnenie povinnosti podľa ustanovenia § 80 písm.
c) O. s. p. Predmetom zmluvy o správe rizikového kapitálu č. G 20050801 uzatvorenej dňa 19. 8.
2005 nebolo len poskytnutie finančných prostriedkov vo výške 1,7 mld. Sk zo strany žalovaného ako
objednávateľa ale aj záväzok zo strany poskytovateľa vykonávať činnosti upravené zmluvou za účelom

rozvoja regiónov s vyššou mierou nezamestnanosti. Z uvedeného dôvodu by bolo podanie žaloby na
plnenie neopodstatnené a jednoznačne nepostačujúce pre ochranu práv a právnych záujmov žalobcu.
Žalobca má na určení platnosti zmluvy naliehavý právny záujem, nakoľko bez takéhoto určenia je jeho
postavenie jednoznačne neisté, a teda má dopad na jeho postavenie v podnikateľských kruhoch a na
podnikateľské aktivity. Táto skutočnosť je zjavná najmä z dôvodu, že bez určenia platnosti tejto zmluvy

nemôže žalobca vykonávať činnosti, ku ktorým ho uvedená zmluva oprávňuje a zaväzuje. Dňa 10. 9.
2005 žalovaný v zmluvnej pozícii poskytovateľa a žalobca v zmluvnej pozícii objednávateľa uzatvorili
dohodu o zrušení zmluvy o správe rizikového kapitálu č. G 20050801. Má za to, že na základe tejto
dohody nedošlo len k samotnému zrušeniu uvedenej zmluvy. S odkazom na Preambulu ods. II dohody
o zrušení zmluvy sa zmluvné strany zaviazali vzájomne a samostatne postupovať a konať tak, aby

nedochádzalo k prípadnému poškodzovaniu ich dobrého mena. Túto povinnosť žalobca nesplnil anemožno sa stotožniť s názorom žalovaného, že tento záväzok zanikol inak. Ustanovenia § 488 ods. 1
Obč. zák. definuje tak. záväzkový vzťah ktorý vzniká najmä zo zmlúv. Záväzkovo právny vzťah (záväzok,
obligácia) je právny vzťah medzi dvoma stranami, tj. medzi veriteľom na jednej strana a dlžníkom na

strane druhej, čo znamená, že zo záväzkovo právneho vzťahu vzniká jednak právo veriteľa a jednak
povinnosť dlžníka, nakoľko aj samotná dohoda je dvojstranným právnym aktom ktorý zakladá právo
veriteľa na jednej strane a povinnosť dlžníka na strane druhej, ide aj v tomto prípade jednoznačne
o záväzkovo právny vzťah. Analógia legis je osobitný druh aplikácie práva podľa analógie, t.j. podľa
podobnosti, resp. obdoby. Znamená použitie právnej normy nepostihujúcej síce priamo, bezprostredne

prípad, ktorý sa má riešiť, ale ktorá právne upravuje podobné, analogické vzťahy, teda také, ktoré sú
najviac podobné riešenému prípadu. Aj v Oboch. práve sa vyskytujú prípady, keď konkrétne vzťah nie
je upravený ani ustanoveniami Obch. zák. ani ustanoveniami Obč. zák. a ani osobitnými predpismi
nadväzujúcimi na oba zákonníky. Takúto situáciu možno riešiť na základe analógie legis upravenej v
Obč. zák., t.j. daný vzťah sa bude spravovať ustanoveniami, ktoré upravujú vzťahy obsahom a účelom im
najbližšie( § 853 Obč. zák.). Ustanovenie § 344 ods. 1 Obch. zák. síce upravuje odstúpenie od zmluvy,

dôvodne sa však domnieva, že by sa uvedené ustanovenie malo vzťahovať využitím analógie legis
aj na tzv. dohody. Občiansky ani Obchodný zákonník, prípadne osobitné predpisy na ne nadväzujúce
výslovne neupravujú možnosť odstúpenia od dohody. V danom prípade je teda namieste použitie tzv.
analógie legis a aplikovanie právnej normy tejto problematike obsahom a účelom najbližšej. Touto
právnou úpravou je podľa nášho názoru jednoznačne práve ustanovenie § 344 a nasledujúce Obch.

zák. V právnom poriadku SR platí v rámci súkromnoprávnych vzťahov zásada, podľa ktorej je subjekt
týchto vzťahov oprávnený konať to, čo zákon nezakazuje a nemožno ho nútiť, aby konal to, čo mu zákon
výslovne neukladá.

Z uvedeného vyplýva, že ak zákon výslovne neupravuje zákaz odstúpenia od dohody, nemožno subjektu
súkromnoprávnych vzťahov toto právo odopierať len z toho dôvodu, že mu toto právo nie je právnym

poriadkovSRvýslovnepriznané.Žalovanývtelevíznejreláciiodvysielanejdňa16.5.2006vyslovilnázor,
že žalobca spôsobil žalovanému škodu vo výške 10,92 mil. Sk v súvislosti z vymáhaním finančných
prostriedkov od žalobcu pri riešení celej kauzy. Nestotožňuje sa s verziou žalovaného, podľa ktorej
žalovaný v predmetnej televíznej relácii len potvrdil vznik nepriaznivej situácie ktorú bolo potrebné riešiť
a vynaložiť tak na jej riešenie finančné prostriedky. Rokovanie medzi zástupcami žalovaného, kde bol

žalobca oboznámený so skutočnosťami zistenými Úradom pre verejné obstarávanie a na ktorom bolo
zo strany žalovaného navrhnuté riešiť vzniknutú situáciu uzavretím dohody o zrušení zmluvy, sa konalo
dňa 6. 9. 2005 a už dňa 10. 9. 2005 žalobca so žalovaným uzatvorili dohodu o zrušení zmluvy. Navyše
žalobca vrátil žalovanému aj úroky zo sumy poskytnuté žalovaným ako objednávateľom, ktoré boli na
účet žalobcu pripísané zo strany banky. Uvedením týchto nepravdivých skutočnosti došlo teda očividne

k poškodeniu dobrého mena žalobcu, čím žalovaný porušil svoju povinnosť upravenú Preambule ods. II
o dohody o zrušení zmluvy. To, že išlo o podstatné porušenie dohody, vyjadruje aj skutočnosť, že plnenie
tejto povinnosti si zmluvné strany vymienili už v prvých ustanoveniach tejto dohody.

Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že nesúhlasí s tvrdeniami ani právnou kvalifikáciou žalobcu
uvádzanoužalobe,tietopovažujezaúčelové,nesprávneanedôvodné.Prvýmpredpokladomúspešnosti

určovacej žaloby je existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Ten je daný
vtedy, ak je toto určenie spôsobilé odstrániť stav právnej neistoty žalobcu alebo ohrozenie jeho práva.
Charakteristickým znakom určovacej žaloby je jej preventívny charakter, pričom jej základnou funkciou
je slúžiť k potrebám praktického života a zároveň nemôže viesť k zbytočnému rozmnožovaniu sporov.
Uvedené vyplýva aj so záverov súdnej praxe, konkrétne z rozsudku Najvyššieho súdu SR uverejneného

v časopise zo súdnej praxe pod č. 40/1996 ako i rozsudku Najvyššieho súdu ČR. sp. zn. 3Cdon
1336/1996. Zároveň tento druh žaloby nie je opodstatnený v prípadoch v ktorých je možné žalovať
priamo plnenie povinnosti podľa § 80 písm. c) O. s. p. čo bolo potvrdené rozsudkom Najvyššieho súdu
ČsR sp. zn. 2 Cz 8/71. Tvrdiť ako i preukázať skutočnosti, z ktorých vyplýva naliehavosť právneho
záujmu na požadovanom určení je povinnosťou na strane žalobcu. Tieto závery potvrdzujú rozsudky

bývalého Najvyššieho súdu ČSR sp. zn. Rv I 2047/29 a sp. zn. R II 74/30. Tvrdenie žalobcu je
možné pokladať len za strohé a účelové konštatovanie, ktoré nie je doložené žiadnymi skutočnosťami
preukazujúcimi naliehavosť právneho záujmu na požadovanom určení. Má za to, že žalobca nepredložil
žiadne dôkazy preukazujúce naliehavý právny záujem a tým neuniesol v danej veci dôkazné bremeno.
Má za to, že pre podanie určovacej žaloby o určenie platnosti Zmluvy č. G 20050801 zo strany

žalobcu nie je v danom prípade splnený základný procesný predpoklad - naliehavý právny záujem napožadovanom určení. Ak má žalobca dojem, že boli jeho práva porušené, čo žalovaný striktne odmieta,
žalobca mal a má ničím neobmedzenú procesnú možnosť priamo sa domáhať svojich nárokov cez
právny inštitút žalôb na plnenie podľa ustanovenia § 80 písm. b) O. s. p. Znovu je potrebné zopakovať,

že s ohľadom na procesnú možnosť žalobcu podať žalobu na plnenie, nie je v danom prípade podanie
určovacej žaloby opodstatnené. Odstúpenie od zmluvy bolo vykované neplatne pre právnu nemožnosť
odstúpenia od dohody ako aj pre nemožnosť aplikácie ustanovenia § 344 a nasledujúce Obchod. zák.
pre odstúpenie od dohody. Je potrebné poukázať na to, že právne predpisy SR v oblasti obchodného a
tiež občianskeho práva pojmovo rozlišujú medzi zmluvou a dohodou. Dohoda nie zmluvou zakladajúcou

nové záväzky a nie je teda vôbec spôsobilá aby od nej bolo možné odstúpiť

pretože to odporuje logickému i systematickému výkladu ustanovení Obch. zák. o odstúpení, a takéto
odstúpenie by žiadnom prípade nemohlo spôsobiť obnovenie zmluvy č. G 20050801. Prejav žalobcu
o odstúpení je tak prejavom bez akéhokoľvek právneho účinku na právny vzťah medzi žalobcom a
žalovaným. Odstúpenie od dohody z dôvodov uvedených v samotnej dohode je v danom prípade
vylúčené, nakoľko dohoda neobsahuje ustanovenia týkajúce sa možnosti odstúpenia. Samotný

Obchod. zák. stanovuje ako dôvod odstúpenia od zmluvy omeškanie dlžníka alebo veriteľa s určitými
rozdielmi pre podstatné a nepodstatné porušenie zmluvy. Z uvedeného vyplýva, že odstúpiť od zmluvy
podľa § 344 a nasledujúce Obch. zák. nie je možné z iného dôvodu ako pre omeškanie niektorej zo
zmluvných strán. Správnosť tohto názoru vyplýva aj zo záverom súdnej praxe (rozsudok Najvyššieho
súdu ČR sp. zn. 29 Obo 207/2001). Žalovaný teda nebol ani teoreticky oprávnený odstúpiť od dohody

na základe § 344 a nasledujúce Obchod. zák., nakoľko nebola ani formálno-právne splnená zákonná
podmienka pre odstúpenie od dohody zo strany žalovaného spočívajúca v jeho omeškaní. Na základe
uvedeného je potrebné považovať žalobcom vykonané odstúpenie od dohody za nedôvodné a neplatné.
Žalovaný odmieta akékoľvek tvrdenie žalobcu, že mu poskytol nepravdivé alebo zavadzajúce údaje v
súvislosti s uzatvorením dohody. Žalobca doteraz nešpecifikoval a ani nepreukázal o aké konkrétne

údaje sa malo vlastne jednať a v čom mali byť nepravdivé. V tomto smere žalobca vôbec neuniesol
dôkazné bremeno. Zároveň je potrebné dodať, že akékoľvek poskytnutie informácii pred uzatvorením
dohody nemôže byť ani teoreticky právnym dôvodom pre odstúpenie od dohody. V televíznej relácii
zo dňa 16. 5. 2006 bol zo strany pána Berthótyho potvrdený len vznik nepriaznivej situácie, ktorú bolo
potrebné riešiť a súčastne vynaložiť na jej riešenie finančné prostriedky, avšak žalobca nebol v žiadnom

smere označení zo strany vtedajšieho generálneho riaditeľa Berthótyho ako ten, kto spôsobil uvedenú
situáciu ako ani škodu vo výške 10,92 mil. Sk. Vystúpením pána Berthótyho ako ani inými uvedenými
informáciami v predmetnej relácii nedošlo ani k poškodeniu dobrého mena žalobcu. Akékoľvek takéto
vyjadrenia by ani v teoretickej rovine nemohli byť formálnym dôvodom na odstúpenie od dohody a v tom
to smere žalobca taktiež vôbec neuniesol dôkazné bremeno.

Právny zástupca žalovaného k veci uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava písomného vyjadrenia
zo dňa 13.11.2009. Opätovne však uviedol, že zo strany žalobcu nebol preukázaný naliehavý právny
záujem na určení, nakoľko sa mohol dožadovať žalobou o plnenie priamo splnenia povinnosti. Takúto
žalobu by pokladal taktiež za neúspešnú a žalobca ju nepodal iba z dôvodu vyhnutia sa zaplateniu
súdneho poplatku. Poukázal na nemožnosť žalobcu odstúpiť od uzavretej dohody, na daný prípad nie je

možné použiť pravidlo analógie legis, nakoľko odstúpenie od zmluvy je upravené v § 344 Obch. zák. V
konečnom dôsledku zo strany predchádzajúceho generálneho riaditeľa žalovaného neboli prednesené
žiadne také výroky, ktoré by zakladali dôvod pre odstúpenie od dohody. Nemá vedomosť o tom, že by
zo strany žalobcu boli žalovanému zasielané po odstúpení odo dohody nejaké výzvy alebo z jeho strany
podniknuté nejaké kroky v súvislosti s plnením.

Podľa § 80 O.s.p., návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä

a) o osobnom stave (o rozvode, o neplatnosti manželstva, o určení, či tu manželstvo je alebo nie je, o
určení rodičovstva, o osvojení, o spôsobilosti na právne úkony, o vyhlásení za mŕtveho),

b) o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo porušenia práva,

c) o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.Žalobca sa podanou žalobou domáha určenia platnosti Zmluvy o správe rizikového kapitálu č. G
20050801 uzavretej medzi účastníkmi konania, nakoľko došlo z jeho strany k odstúpeniu od Dohody,
ktorou bola predmetná zmluva zrušená.

Určovacia žaloba [§ 80 písm. c) OSP] má spravidla preventívny charakter - jej účelom je poskytnúť
ochranu práva žalobcu predovšetkým skôr, než dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva
(určovacia žaloba preto vo všeobecnosti nie je opodstatnená tam, kde už právny vzťah alebo právo
boli porušené a kde je namieste žaloba o splnenie povinnosti [§ 80 písm. b) OSP]. V prípade možnosti
žalovať priamo splnenie povinnosti treba preto vždy považovať za neprípustnú určovaciu žalobu, ktorá

neslúžipotrebámpraktickéhoživota,spornosťnerieši(neodstraňuje)alenvedieknárastupočtusúdnych
sporov. Uvedená zásada, že žalobca sa nemôže žalobou úspešne domáhať určenia právneho vzťahu
alebo práva tam, kde sa môže domáhať splnenia povinnosti podľa § 80 písm. b) OSP, však neplatí vtedy,
akžalobca(napriekmožnostidomáhaťsapriamosplneniapovinnosti)preukáže,žemánaliehavýprávny
záujem na určení určitého práva alebo právneho vzťahu; v takomto prípade treba jeho určovaciu žalobu
považovať za procesne prípustnú. Právny záujem, ktorý je podmienkou prípustnosti takejto žaloby, musí

byťnaliehavývtomzmysle,žežalobcavdanomprávnomvzťahumôženavrhovanýmurčenímdosiahnuť
odstránenie spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov (ide najmä o prípady, v ktorých sa
určením, či tu právny vzťah alebo právo je či nie je, vytvorí pevný základ pre právne vzťahy účastníkom
sporu a predíde sa žalobe na plnenie). Treba zdôrazniť, že nejde o určovaciu žalobu samu, ale o to, čoho
(akého určenia) sa žalobca domáha a z akých právnych pomerov vychádza. Naliehavý právny záujem

sa teda viaže na konkrétny určovací petit (to, čoho sa žalobca v konaní domáha) a súvisí s vyriešením
otázky, či sa žalobou s daným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho
práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu; záver súdu o (ne)existencii naliehavého právneho záujmu
žalobcu predpokladá teda posúdenie, či podaná určovacia žaloba je procesne prípustným nástrojom
ochrany jeho práva a či snáď spornosť neodstraňuje a len zbytočne vyvoláva konanie, po ktorom bude

musieť aj tak nasledovať iné konanie. Ak žalobca neosvedčí svoj naliehavý právny záujem na ním
požadovanom určení, ide o samostatný a prvoradý dôvod pre zamietnutie žaloby. Pokiaľ teda súd
dospeje k záveru, že tá-ktorá určovacia žaloba nie je z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu
na požadovanom určení spôsobilým alebo prípustným prostriedkom ochrany práva, zamietne žalobu
bez toho, aby sa zaoberal meritom veci (otázkami aktívnej a pasívnej legitimácie účastníkov konania).

Určovacia žaloba nie je spravidla opodstatnená najmä vtedy, ak vyriešenie určitej otázky neznamená
úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva, alebo ak požadované určenie
má povahu (len) predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je (nie je) právny vzťah alebo právo.
(rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 112/2004, uverejnený v ZSP 81/2006)

V prejednávanej veci žalobca existenciu naliehavého právneho záujmu na určení platnosti Zmluvy

o správe rizikového kapitálu č. G 20050801 nepreukázal. Rozhodnutie súdu pozitívne určujúce, že
predmetná zmluva je platná, nemôže byť spôsobilé zlepšiť právne postavenie žalobcu. Ak by si žalovaný
dobrovoľne neplnil svoje povinnosti vyplývajúce mu z uvedenej zmluvy, žalobca by nemal inú možnosť,
ako domáhať sa ich plnenia na základe žaloby o splnenie povinnosti [§ 80 písm. b) O.s.p.]; určovacia
žaloba by pritom mala byť spôsobilá predísť prípadným ďalším žalobám. Žalobca taktiež nepreukázal,

aký dopad by

malo mať takéto určenie na jeho postavenie v podnikateľských kruhoch ako aj na jeho podnikateľské
aktivity.

Rovnako je neopodstatnená určovacia žaloba tam, kde už k porušeniu práva (podľa žalobcu k
poškodenie jeho dobrého mena) došlo. V takom prípade sa žalobca mohol žalobou domáhať napr.

nároku na náhradu škody, ochrany dobrej povesti a pod.

„Naliehavý právny záujem na určení je daný vtedy, ak je tu aktuálny stav objektívnej právnej neistoty
medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia a ktorý možno
týmto právnym prostriedkom odstrániť. Ak však k porušeniu práva už došlo, a je teda možné žalovať
na splnenie povinnosti, ktorá z porušenia vyplýva [§ 80 písm. b) OSP], nemá preventívna ochranaposkytovaná podľa ustanovenia § 80 písm. c) OSP žiadny zmysel a význam. Vo väčšine prípadov preto v
takomto prípade nemôže mať žalobca naliehavý právny záujem na určení, či tu právny vzťah alebo právo
je, alebo nie je.“ (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Cdo 49/2003, uverejnený v ZSP 75/2003)

Keďže žalobca v konaní nepreukázal naliehavý právny záujem na určení predmetnej zmluvy, súd žalobu
ako nedôvodnú zamietol.

V neposlednom rade súd poukazuje na tie skutočnosti, že Dohoda o zrušení zmluvy bola podpísaná dňa
10.9.2005, pričom k odstúpeniu od tejto dohody došlo listom zo dňa 23.10.2006, čo je päť mesiacov po
udalosti (televízna relácia odvysielaná dňa 16.5.2006), v dôsledku ktorej od Dohody odstúpil. Samotná
žaloba na určenie platnosti Zmluvy bola na súd podaná dňa 14.8.2008, čo je tri roky po jej uzavretí a

takmer 22 mesiacov od odstúpenia od Dohody, ktorou bola táto Zmluva zrušená.

Návrh žalobcu na vykonanie dôkazov svedčiacich v jeho prospech, a to pripojením trestného spisu
vedeného na Špeciálnom súde v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica sp. zn. BB-3Tš18/06 súd
zamietol, nakoľko dokazovanie v naznačenom smere považuje za neúčelné a nadbytočné.

Súčasne súd v súlade s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. určil povinnosť žalobcu nahradiť strane žalovaného

trovy konania v sume 272,46 EUR (trovy právneho zastúpenia v sume za 3 úkony právnej pomoci -
prevzatie a príprava zastúpenia, písomné vyjadrenie k žalobe, účasť na pojednávaní dňa 13.5.2010 -
á 55,49 EUR, 2 krát 1 úkonu - účasť na pojednávaní bez prejednania veci dňa 14.1.2010 a 25.3.2010
- á 13,87 EUR, 5 krát režijný paušál 6,95 EUR, DPH zo sumy 228,96 EUR /3 x 55,49 + 2 x 13,87 + 5
x 6,95/ vo výške 19 % v sume 43,50 EUR).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na tunajšom súde, písomne
v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.