Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, April 27, 2010

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 15C/45/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3110207506
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2010
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denis Vékony

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudcom JUDr. Denisom Vékonym v právnej veci navrhovateľa Ing. M. M.,

štátneho občana S. R., bytom T., L. XXX. proti odporcovi M. H. A. S. L., M. so sídlom T., S. XX,. IČO
XX. XXX. XXX. o zaplatenie 749,- eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 749 eur spolu s 9 % úrokom z omeškania od 11.09.2009
dozaplateniaanáhradutrovkonaniavsume44,50eur,všetkodo3dníodprávoplatnostitohtorozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom na začatie konania domáhal, aby súd odporcu zaviazal na zaplatenie
istiny 749,- eur spolu s 9 % úrokom z omeškania od 11.9.2009 do zaplatenia. Uviedol, že u odporcu
pracoval v pracovnom pomere od 1.9.2004 a v dôsledku organizačnej zmeny jeho pracovný pomer
skončil uplynutím dvojmesačnej výpovednej doby dňa 31.8.2009. Po skončení pracovného pomeru mu

malo byť zo strany odporcu vyplatené odstupné vo výške štyroch funkčných platov a to vo výške troch
funkčných platov podľa § 76 Zákonníka práce a vo výške jedného funkčného platu podľa Kolektívnej
zmluvy. Odporca mu však vo výplatnom termíne vyplatil len odstupné vo výške troch funkčných platov,
keď podľa neho navrhovateľ nenaplnil zákonnú podmienku odpracovania piatich rokov u odporcu a
preto mu popri odstupnom vo výške jedného funkčného platu podľa Kolektívnej zmluvy patrí podľa
Zákonníka práce odstupné len vo výške dvoch funkčných platov. Navrhovateľ je presvedčený, že u
odporcu požadovanú dobu piatich rokov odpracoval a preto mu patrí ako odstupné ešte suma vo výške

jedného funkčného platu. Na jeho vyplatenie odporcu vyzval, avšak bezvýsledne.

Odporca s návrhom nesúhlasil. Podľa neho výpovednú dobu nemožno zarátať do doby zamestnania
navrhovateľa a preto navrhovateľ u neho neodpracoval najmenej päť rokov, čo je

15C/45/2010

podľa Zákonníka práce podmienkou na vznik nároku na odstupné vo výške troch funkčných platov.
Poukázal pritom aj na stanovisko M. P., S. V. A. R. S., v zmysle ktorého pri rozhodovaní o nároku
na odstupné je treba brať do úvahy čas, kedy je písomná výpoveď zamestnávateľa doručená
zamestnancovi a nie čas, kedy skončí výpovedná doba.

Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením obsahu pracovnej zmluvy účastníkov zo dňa 31.8.2004,

výpovede danej navrhovateľovi z pracovného pomeru dňa 22.6.2009, Kolektívnej zmluvy vyššieho
stupňa na rok 2009, výplatnej pásky navrhovateľa za obdobie 8/2009, výpisu o pohybe na účte odporcu
v D. B. S. a.s. zo dňa 16.3.2010, oznámenia o plate navrhovateľa vydaného odporcom dňa 2.1.2009,listu navrhovateľa odporcovi zo dňa 14.10.2009, vyjadrenia odporcu na tento list zo dňa 12.11.2009,
stanovísk M. P., S. V. A. R. S. zo dňa 7.12.2009 a 1.3.2010 a zistil tento skutkový stav:

Navrhovateľ pracoval u odporcu na základe pracovnej zmluvy, ktorú uzatvorili dňa 31.8.2004. Podľa tejto

pracovnej zmluvy si účastníci dojednali ako deň nástupu do zamestnania 1.9.2004. Pracovný pomer
navrhovateľa u odporcu skončil výpoveďou, ktorú dal odporca navrhovateľovi písomne dňa 22.6.2009
podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Výpovedná doba bola dvojmesačná a uplynula dňa
31.8.2009.

Z oznámenia o plate vydaného odporcom dňa 2.1.2009 vyplynulo, že s účinnosťou od 1.1.2009 bol
funkčný plat navrhovateľa v pracovnom pomere u odporcu 749,- eur mesačne.

Podľa čl. II bod 4 Kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa pre zamestnávateľov, ktorí pri odmeňovaní
postupujú podľa zákona č. 553/2003 Z.z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo
verejnom záujme na rok 2007 zamestnávateľ vyplatí zamestnancovi, s ktorým skončí pracovný pomer z
dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) alebo b) Zákonníka práce odstupné nad rozsah ustanovený
podľa § 76 ods. 1 Zákonníka práce, najmenej v sume jedného funkčného platu zamestnanca.

Výplatnou páskou navrhovateľa za obdobie 8/2009 a výpisom o pohybe na účte odporcu v D. B. S. a.s.
zo dňa 16.3.2010 bolo preukázané, že odporca v súvislosti so skončením pracovného pomeru vyplatil
navrhovateľovi na odstupnom sumu 2.247,- eur.

Navrhovateľ listom zo dňa 14.10.2009 vyzval odporcu na doplatenie odstupného vo výške jedného
funkčného platu, nakoľko mu odporca v súvislosti so skončením pracovného pomeru vyplatil odstupné

len vo výške 3 funkčných platov. Navrhovateľ v liste uvádza, vzhľadom na to, že u odporcu odpracoval
päť rokov má podľa Zákonníka práce nárok na vyplatenie odstupného vo výške troch platov a ďalej
podľa kolektívnej zmluvy ešte nárok na vyplatenie odstupného vo výške jedného funkčného platu.
Odporca listom zo dňa 12.11.2009 navrhovateľovi odpovedal, že trvá na tom, že navrhovateľ má nárok
na odstupné len vo výške troch funkčných platov, pretože podľa neho je rozhodným okamihom pre

posúdenie dĺžky odpracovaného času je čas doručenia výpovede, keď výpoveď nadobúda právnu
účinnosť.

Na dopyt odporcu M. P., S. V. A. R. S. listom zo dňa 7.12.2009 oznámilo odporcovi, že podľa jeho názoru
pri rozhodovaní o vzniku nároku na

odstupné je treba brať do úvahy čas, kedy je písomná výpoveď zamestnávateľa doručená

zamestnancovi a nie čas kedy skončí výpovedná doba. Uvedené stanovisko potom menované
ministerstvo korigovalo v liste zo dňa 1.3.2010, keď uviedlo, že pôvodné stanovisko prehodnotili a pri
rozhodovaní o výške odstupného je treba brať do úvahy čas, kedy skončí pracovný pomer a nie čas,
kedy je právny úkon zamestnávateľa vo veci skončenia pracovného pomeru doručený zamestnancovi.

Podľa § 46 Zákonníka práce pracovný pomer vzniká odo dňa, ktorý bol dohodnutý v pracovnej zmluve

ako deň nástupu do práce.

Podľa§62ods.1Zákonníkapráceakjedanávýpoveď,pracovnýpomersaskončíuplynutímvýpovednej
doby. Výpovedná doba je rovnaká pre zamestnávateľa aj zamestnanca a je najmenej dva mesiace. Ak
je daná výpoveď zamestnancovi, ktorý odpracoval u zamestnávateľa najmenej päť rokov, je výpovedná
doba najmenej tri mesiace.

Podľa § 76 ods. 1 Zákonníka práce zamestnancovi, s ktorým zamestnávateľ skončí pracovný pomer
výpoveďou z dôvodov uvedených v § 63 ods. l písm. a) alebo b) alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil
vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiuprácu alebo dohodou z tých istých dôvodov, patrí pri skončení pracovného pomeru odstupné v sume
najmenej dvojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku. Ak pracovný pomer zamestnanca trval u
zamestnávateľa najmenej päť rokov, patrí mu odstupné v sume najmenej trojnásobku jeho priemerného

mesačného zárobku.

Po posúdení výsledkov vykonaného dokazovania podľa vyššie citovaných ustanovení Zákonníka práce
dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľa je dôvodný.

V konaní bolo preukázané, že navrhovateľ pracoval v zamestnaní u odporcu odo dňa 1.9.2004, ktorý deň
si účastníci v pracovnej zmluve dojednali ako deň nástupu navrhovateľa do zamestnania. V uvedený deň
vznikol podľa § 46 Zákonníka práce pracovný pomer navrhovateľa u odporcu. Tento pracovný pomer

skončil podľa § 62 ods. 1 Zákonníka práce uplynutím výpovednej doby, ktorá bola v danom prípade
dvojmesačná a konkrétne skončila dňa 31.8.2009. Celkovo tak navrhovateľ pracoval v zamestnaní u
odporcu presne päť rokov od 1.9.2004 do 31.8.2009. Súd nevidí žiadny zákonný dôvod pre to, aby sa
do doby zamestnania navrhovateľa u odporcu nepočítala aj doba plynutia výpovednej doby, keď práve
podľa citovaného ustanovenia § 62 ods. 1 Zákonníka práce pracovný pomer skončí až jej uplynutím a

teda do jej uplynutia pracovný pomer, zamestnanie trvá.

Pretože pracovný pomer navrhovateľa u odporcu preukázane skončil výpoveďou z dôvodu podľa § 63
ods. l písm. b) Zákonníka práce a zároveň navrhovateľ odpracoval v zamestnaní u odporcu päť rokov,
patrí navrhovateľovi odstupné v sume najmenej trojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku.
Ďalej navrhovateľovi podľa kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa patrí aj odstupné nad rozsah ustanovený

podľa § 76 ods. 1 Zákonníka práce, najmenej v sume jedného funkčného platu zamestnanca. Celkovo
tak navrhovateľovi v súvislosti so skončením pracovného pomeru u odporcu patrí odstupné vo výške
štyroch funkčných platov.

Keďže bolo preukázané, že odporca vyplatil navrhovateľovi odstupné v sume 2.247,- eur, teda len vo
výške troch funkčných platov, konkrétne vo výške dvoch funkčných platov

podľa § 76 ods. 1 Zákonníka práce a vo výške jedného funkčného platu podľa kolektívnej zmluvy, je
návrh navrhovateľa, ktorý sa domáhal od odporcu doplatenia odstupného vo výške jedného funkčného
platu dôvodný. Preto súd odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi titulom odstupného 749
eur. Spolu s touto sumou súd odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi aj úroky z omeškania,
pretože v zmysle § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka má navrhovateľ právo požadovať od odporcu,

ktorý svoj peňažný dlh riadne a včas nesplnil, a je tak v omeškaní, aj úrok z omeškania. Odporca
nevyplatil navrhovateľovi odstupné, na ktoré má navrhovateľ nárok v najbližšom výplatnom termíne po
skončení jeho pracovného pomeru, 10.9.2009, a preto je odo dňa nasledujúceho v omeškaní. Súd preto
odporcovi uložil povinnosť zaplatiť popri istine dlžného odstupného aj úrok z omeškania zo sumy 749
eur od 11.9.2009 do zaplatenia a to vo výške 9 % ročne, ktorá výška zodpovedá podľa nariadenia vlády

č. 87/1995 Z. z dvojnásobku diskontnej sadzby určenej N. B. S..

O náhrade trov konania rozhodol súd v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal
vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva
proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. V tomto zmysle súd v konaní úspešnému navrhovateľovi
priznal proti odporcovi náhradu trov konania v sume 44,50 eur, ktorá suma predstavuje súdny poplatok

zaplatený navrhovateľom z návrhu na začatie konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trenčín.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akomrozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

15C/45/2010-34

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §

205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).

Pokiaľ si odporca nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím , môže sa navrhovateľ domáhať jej
splnenia prostredníctvom exekúcie.