Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 25. marec 2011

Súd: Špecializovaný trestný súd
Spisová značka: 4T/35/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 9510100134
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: zdenka cabanova

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Špecializovaný trestný súd Pezinok, pracovisko Banská Bystrica, v senáte zloženom z predsedníčky

senátu Zdenky Cabanovej a sudcov JUDr. Romana Púchovského a JUDr. Michala Trubana, na hlavnom
pojednávaní konanom dňa 25. 03. 2011, v trestnej veci proti obžalovanému T. pre zločin prijímania
úplatku podľa § 329 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom zneužívania
právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný T., nar. XX. XX. XXXX v R., trvale bytom T., bývalý príslušník ODI OR PZ Prešov, t. č.
vo výsluhovom dôchodku,

j e v i n n ý , ž e

dňa 09. 12. 2008 v čase o 09.48 h. v Prešove v budove Okresného riaditeľstva PZ v priestoroch
Okresného dopravného inšpektorátu v miestnosti č. 310, ktorá slúžila ako kuchynka, ako príslušník

zaradený do funkcie staršieho referenta oddelenia bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky a
dopravných evidencií na ODI OR PZ Prešov, ako správny orgán riešiaci dopravné priestupky prijal v
súvislosti s prejednaním priestupku a vydaním rozhodnutia pod sp. zn. Č. p. : ORP-P-907/DI-3-2008 od
H. úplatok vo výške 3.000,- Sk (99.58 €), ktorého sa dopustil dňa 17. 10. 2008, kedy viedol osobné
motorové vozidlo zn. Škoda 105 S ev. č. R. v obci Fulianka pod vplyvom alkoholu s hladinou 1,12 mg/l
alkoholu v dychu, za čo mu uložil pokutu vo výške 15.000,- Sk (497.91 €) a zákaz činnosti riadiť motorové
vozidlá v trvaní 12 mesiacov,

t e d a

v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu prijal úplatok a taký čin spáchal ako verejný činiteľ,

t ý m s p á c h a l

zločin prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona,

z a t o s a o d s u d z u j e

podľa§329ods.2Trestnéhozákonaspoužitím§38ods.3Trestnéhozákona,vzhľadomnaustanovenie
§ 36 písm. j) Trestného zákona a § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d) Trestného zákona na trest odňatia slobody
vo výmere 24 (dvadsaťštyri) mesiacov.Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd výkon trestu podmienečne o d k l a d á.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona u r č u j e skúšobnú dobu na 4 (štyri) roky.

Podľa § 56 ods. 1 Trestného zákona sa obžalovanému u k l a d á peňažný trest vo výške

1.500,- € (tisícpäťsto eur).

Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne
zmarený, u s t a n o v u j e náhradný trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 3 Trestného zákona s prihliadnutím na
ustanovenie § 36 písm. j) Trestného zákona u k l a d á aj trest zákazu činnosti v súvislosti s výkonom
funkcie verejného činiteľa v trvaní 4 (štyri) roky.

Podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku

obžalovaného T., nar. XX. XX. XXXX v R., trvale bytom T.

T., t. č. vo výsluhovom

dôchodku

o s l o b o d z u j e

spod obžaloby prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry GP SR Bratislava, sp. zn. VII/2 Gv 165/2008
- 38

pre skutky, ktorých sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že

1) v presne nezistenom čase v období od 18. marca 2006 do 4. mája 2006 v Prešove v budove
Okresného riaditeľstva PZ v priestoroch Okresného dopravného inšpektorátu v kancelárii č. 314, ako

policajt služobne zaradený na ODI OR PZ Prešov, si vyžiadal od H. úplatok v presne nezistenej výške
za to, že mu ako správny orgán prejednávajúci dopravné priestupky v rámci správneho konania za
jazdu pod vplyvom alkoholu zníži možnú sankciu za priestupok na spodnú hranicu, požadovaný finančný
úplatok aj prevzal a za priestupok mu svojim rozhodnutím Č. p. : ORPZ-274/DI-2-2006-P zo dňa 18.
04. 2006 uložil dohodnutú sankciu a to zákaz činnosti riadiť motorové vozidlá na dobu 3 mesiacov a

pokutu vo výške 10.000,- Sk (331,93 €), po uplynutí polovice trestu zákazu činnosti rozhodol o upustení
od zvyšku výkonu tohto trestu, čím takto ako príslušník PZ pri prejednávaní priestupku porušil svoje
povinnosti policajta uvedené v ustanovení § 48 od. 3 písm. a), f), i) zák. č. 73/98 Z. z. o štátnej službe
príslušníkov PZ, SIS, ZVaJS SR a ŽP,

4) dňa 02. februára 2009 v čase o 08.43 h v Prešove v budove Okresného riaditeľstva PZ v priestoroch

Okresného dopravného inšpektorátu v miestnosti č. 310, ktorá slúži ako kuchynka, ako policajt zaradený
na ODI Prešov, prostredníctvom občianskej zamestnankyne PZ J. od R. prijal úplatok vo výške 100,-
€ a fľašu alkoholu nezistenej značky za to, že ako správny orgán prejednávajúci dopravné priestupky
v rámci správneho konania pod Č. p. : ORP-P-739/DI-2-2008, kde priestupcom bola G., ktorá dňa
21. 11. 2008 v Prešove spôsobila malú dopravnú nehodu, znížil výšku uloženej sankcie za spáchaný

priestupok, ktorý bol ním prejednaný, čím takto ako príslušník PZ pri prejednávaní priestupku porušilsvoje povinnosti policajta uvedené v ustanovení § 48 ods. 3 písm. a), f), i) zákona č. 73/98 Z. z. o štátnej
službe príslušníkov PZ, SIS, ZVaJS SR a ŽP,

ktoré prokurátor kvalifikoval ako zločin prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona

v jednočinnom súbehu s prečinom zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1, písm.
a) Trestného zákona,

pretože nebolo dokázané, že sa stali skutky, pre ktoré je obžalovaný stíhaný.

Podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku

obžalovaného T. trvale bytom T., t. č. vo výsluhovom

dôchodku

o s l o b o d z u j e

spod obžaloby prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry GP SR Bratislava, sp. zn. VII/2 Gv 165/2008
- 38

pre skutok, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že

2) dňa 9. decembra 2008 v čase o 08.13 h v Prešove v budove Okresného riaditeľstva PZ v priestoroch

Okresného dopravného inšpektorátu v miestnosti č. 310, ktorá slúži ako kuchynka, prijal prostredníctvom
J. od R. úplatok vo výške 2.000,- Sk (66.39,- €) za to, že ako príslušník PZ služobne zaradený
na Okresný dopravný inšpektorát Okresného riaditeľstva PZ Prešov vybaví úspešné absolvovanie
záverečnýchskúšokvrámcivodičskéhokurzupredvedoteraznestotožnenéženy,ktorémaliabsolvovať
tieto skúšky za prítomnosti skúšobného komisára OR PZ ODI Prešov v presne nezistený deň,

ktorý prokurátor kvalifikoval ako zločin prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona
v jednočinnom súbehu s prečinom zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1, písm.
a) Trestného zákona,

pretože skutok nie je trestným činom.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry GP SR Bratislava podal dňa 08. 09. 2010 obžalobu na
obžalovaného J. pre skutky pod bodom 1) až 4), ktoré kvalifikoval ako zločin príjímania úplatku podľa
§ 329 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť v jednočinnom súbehu s prečinom
zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1, písm. a) Trestného zákona. Trestnej
činnosti sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že

1) v presne nezistenom čase v období od 18. 03. 2006 do 04. 05. 2006 v Prešove v budove Okresného
riaditeľstva PZ v priestoroch Okresného dopravného inšpektorátu v kancelárii č. 314, ako policajt
služobne zaradený na ODI OR PZ Prešov, si vyžiadal od H. úplatok v presne nezistenej výške za to,
že mu ako správny orgán prejednávajúci dopravné priestupky v rámci správneho konania za jazdu podvplyvom alkoholu zníži možnú sankciu za priestupok na spodnú hranicu, požadovaný finančný úplatok
aj prevzal a za priestupok mu svojim rozhodnutím č. p.: ORP-274/DI-2-2006-P zo dňa 18. 04. 2006 uložil
dohodnutú sankciu a to zákaz činnosti riadiť motorové vozidlá na dobu 3 mesiacov a pokutu vo výške 10

000.-Sk (331.93 €), po uplynutí polovice trestu zákazu činnosti rozhodol o upustení od zvyšku výkonu
tohto trestu, čím takto ako príslušník PZ pri prejednávaní priestupku porušil svoje povinnosti policajta
uvedené v ustanovení § 48 ods. 3, písm. a), f),i) zák. č. 73/98 Z.z. o štátnej službe príslušníkov PZ,
SIS, ZVaJS SR a ŽP,

2) dňa 09. 12. 2008 v čase o 08.13 h v Prešove v budove Okresného riaditeľstva PZ v priestoroch

Okresného dopravného inšpektorátu v miestnosti č. 310, ktorá slúži ako kuchynka, prijal prostredníctvom
J. od R. úplatok vo výške 2 000.- Sk (66.39 €) za to, že ako príslušník PZ služobne zaradený na Okresný
dopravný inšpektorát Okresného riaditeľstva PZ Prešov vybaví úspešné absolvovanie záverečných
skúšok v rámci vodičského kurzu pre dve doteraz nestotožnené ženy, ktoré mali absolvovať tieto skúšky
za prítomnosti skúšobného komisára OR PZ ODI Prešov v presne nezistený deň,

3) dňa 09. 12. 2008 v čase o 09.48 h v Prešove v budove Okresného riaditeľstva PZ v priestoroch

Okresného dopravného inšpektorátu v miestnosti č. 310, ktorá slúži ako kuchynka, ako policajt služobne
zaradený na ODI OR PZ Prešov, prijal úplatok vo výške 3 000.- Sk (99.58 €) od H. za to, že mu
ako správny orgán riešiaci dopravné priestupky v rámci správneho konania zníži možnú sankciu za
priestupok na spodnú hranicu, čo aj vykonal a za spáchaný priestupok evidovaný pod spisovou značkou
č. p.: ORP-P-907/DI-3-2008, ktorého sa tento dopustil dňa 17. 10. 2008, kedy viedol osobné motorové

vozidlo zn. Škoda 105 S e. č. R. v obci Fulianka pod vplyvom alkoholu s hladinou 1,12 mg/l alkoholu v
dychu, mu uložil pokutu vo výške 15 000.-Sk (497.91 €) a zákaz činnosti riadiť motorové vozidlá v trvaní
12 mesiacov, čím takto ako príslušník PZ pri prejednávaní priestupku porušil svoje povinnosti policajta
uvedené v ustanovení § 48 ods. 3, písm. a), f), i) zák. č.73/98 Z.z. o štátnej službe príslušníkov PZ,
SIS, ZVaJS SR a ŽP,

4) dňa 02. 02. 2009 v čase o 08.43h v Prešove v budove Okresného riaditeľstva PZ v priestoroch
Okresného dopravného inšpektorátu v miestnosti č. 310, ktorá slúži ako kuchynka, ako policajt zaradený
na ODI OR PZ Prešov, prostredníctvom občianskej zamestnankyne PZ J. od R. prijal úplatok vo výške
100.-€ a 1 fľašu alkoholu nezistenej značky za to, že ako správny orgán prejednávajúci dopravné
priestupky v rámci správneho konania pod č. p.: ORP-P-739/DI-2-2008, kde priestupcom bola G.,

ktorá dňa 21. 11. 2008 v Prešove spôsobila malú dopravnú nehodu, znížil výškku uloženej sankcie za
spáchaný priestupok, ktorý bol ním prejednaný, čím takto ako príslušník PZ pri prejednávaní priestupku
porušil svoje povinnosti policajta uvedené v ustanovení § 48 ods. 3, písm. a), f), i) zák. č.73/98 Z.z. o
štátnej službe príslušníkov PZ, SIS, ZVaJS SR a ŽP.

Senát Špecializovaného trestného súdu vykonal hlavné pojednávanie za účelom zistenia skutkového

stavu veci v zmysle ustanovenia § 2 ods. 10 Trestného poriadku výsluchom obžalovaného, svedkov,
prečítaním listinných dôkazov a prehratím obrazovo-zvukových záznamov.

Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že pre skutky pod bodom 2), 3) a 4) obžaloby bolo obžalovanému
T. vznesené obvinenie uznesením vyšetrovateľa MV SR, Sekcia kontroly a inšpekčnej služby, Odbor
inšpekčnej služby, 4. inšpekčné oddelenie dňa 30. 03. 2009. Pre skutok pod bodom 1) obžaloby mu

bolo vznesené obvinenie až dňa 03. 11. 2009. Obžalovaný v rámci prípravného konania bol vypočutý
viackrát. K predmetným skutkom bol vypočutý v dňoch 30. 03. 2009, 05. 08. 2009 a 20. 11. 2009.
Pokiaľ bol vypočutý aj ku skutku pod bodom 1) obžaloby, v tejto časti Špecializovaný trestný súd
považoval jeho výpoveď za neprocesnú, pretože obvinený bol vypočutý k tomuto skutku ešte pred
vznesením obvinenia. Je síce pravdou, že za predmetný skutok bolo obžalovanému vznesené obvinenie

samostatným uznesením zo dňa 04. 08. 2009, avšak toto uznesenie bolo uznesením prokurátora Úradu
špeciálnejprokuratúryGPSRBratislavavcelomrozsahupodľa§194ods.1písm.b)Trestnéhoporiadku
zrušené. Dôvodom, prečo sa tak stalo, bolo pochybenie vyšetrovateľa, ktorý pre predmetný skutok síce
vzniesol dňa 04. 08. 2009 obvinenie, avšak vo veci pre tento skutok nebolo v tom čase vôbec začaté
trestné stíhanie. Pre skutok pod bodom 1) bolo začaté trestné stíhanie až spomenutým uznesením zo

dňa 03. 11. 2009.Na začiatku je potrebné uviesť, že obžalovaný T. na hlavnom pojednávaní po poučení o jeho právach
učinil vyhlásenie, že je nevinný a zároveň uviedol, že využíva svoje právo odoprieť vypovedať. Keďže
obžalovaný využil svoje právo nevypovedať, jeho výpovede z prípravného konania boli na návrh

prokurátorky v súlade s ustanovením § 258 ods. 4 Trestného poriadku prečítané.

Ku skutku pod bodom 1) obžalovaný v prípravnom konaní dňa 20. 11. 2009 vypovedal, že H. vôbec
nepozná a ani si nevedel spomenúť, či túto osobu niekedy priestupkovo riešil. Keď sa z uznesenia
o začatí trestného stíhania a vznesenia obvinenia zo dňa 03. 11. 2009 dozvedel, začo je trestne
stíhaný, vypovedal, že tohto priestupcu, podľa jeho názoru, primerane za priestupok postihol. Čo sa
týka odpustenia zvyšku trestu zákazu činnosti, ak sa nezistia žiadne skutočnosti, ktoré by tomu inak

bránili, upustí sa u priestupcu od výkonu zvyšku trestu. Pre časový odstup si nepamätal, akým spôsobom
priestupcapožiadalovrátenievodičskéhopreukazu.Vzáveresvojejvýpovedeuviedol,žeodH.nežiadal
a ani neprevzal žiaden finančný úplatok. Na hlavnom pojednávaní obžalovaný využil svoje právo a
nevypovedal.

Svedok H. v prípravnom konaní dňa 03. 11. 2009 vypovedal, že za obžalovaným T. bol celkom 3 krát.

Prvýkrát mu obžalovaný v rámci prejednávania priestupku povedal, aký trest mu hrozí, lebo sa ho na
to opýtal a vtedy mu obžalovaný povedal, že keď mu dá peniaze, tak mu môže znížiť trest zákazu
činnosti. Svedok si nevedel spomenúť, kedy dal obžalovanému peniaze v hotovosti za to, že mu zníži
trest zákazu činnosti, tvrdiac, že to bolo asi pri druhom stretnutí. Svedok si nevedel spomenúť koľko
peňazí obžalovanému vyplatil v jeho kancelárii. Tvrdil, že mu vtedy doniesol aj žiadosť na odpustenie

zvyšku trestu zákazu činnosti. Tretíkrát bol za obžalovaným vtedy, keď mu vydával vodičský preukaz.

Dňa 11. 12. 2009 sa svedok zúčastnil konfrontácie s obžalovaným. Vtedy vypovedal, že úplatok dal
obžalovanému za skrátenie trestu zákazu vodičskej činnosti. Výšku úplatku si nepamätal. Nemal žiadnu
predstavu o uložení sankcie za priestupok. Keď dával peniaze obžalovanému, vtedy už mal v rukách aj
rozhodnutie o svojom priestupku. Obžalovaný zotrval na svojej výpovedi tvrdiac, že od svedka peniaze

nepýtal, priestupkovo ho vybavil tak, ako ostatných priestupcov.

NahlavnompojednávanísvedokH.vypovedal,žeobžalovanýhoriešilpreto,lebosadopustilpriestupku.
Jazdil pod vplyvom alkoholu. Vodičský preukaz mu bol odobratý hneď na mieste. V rámci priestupkového
konania mu bol uložený zákaz vodičskej činnosti a bola mu uložená aj poriadková pokuta. Pamätal
si, že pokutu zaplatil, pamätal si, že si vtedy aj požičal od vtedajšieho zamestnávateľa peniaze, ale

nevedel, či pôžičku si vybavoval v súvislosti so zaplatením pokuty. Vodičský preukaz mu bol vrátený
skôr, na základe jeho predchádzajúcej žiadosti o upustenie od výkonu zvyšku trestu zákazu vodičskej
činnosti. Svedok ďalej vypovedal, že pred jeho prvým výsluchom na polícii bol za ním nejaký človek,
ktorý mu hovoril, že určite musel dať policajtovi, ktorý ho priestupkovo riešil, úplatok. Nevedel, kto bol
tento človek. Nevedel, či to bol policajt, alebo kto to vlastne bol, ale mu hovoril, že je nahratý, spomínal

diktafón a kameru. Vypovedal, že tomu policajtovi, ktorý ho priestupkovo prejednával, nedával peniaze.
Ďalej vypovedal, že „ten človek“, ktorý mu hovoril, že je nahratý na kamere ako dáva úplatok, mu to
hovoril pri stretnutí na benzínovej stanice. Človek mu často volal na mobilný telefón, lebo chcel sa s
ním stretnúť osobne, pričom do telefónu mu nehovoril dôvod, pre ktorý sa s ním chce stretnúť, len mu
povedal, že mu to povie osobne. Preto sa s ním na benzínovej pumpe stretol. Miesto stretnutia navrhol

ten človek. Pri osobnom stretnutí sa mu ten človek predstavil, legitimoval sa mu, lebo mu ukázal nejakú
kartičku. Stretnutie sa uskutočnilo v lete, ale v ktorom roku, nato si svedok spomenúť nevedel. Človek
sa ho pýtal, či bol priestupkovo trestaný, či mu bol odňatý vodičský preukaz, načo mu odpovedal, že
áno. Potom pred ním ten človek povedal, že áno, že si spomína na jeho hlas, že on je presvedčený o
tom, že bol to on, ktorý v danej situácii pri riešení priestupku dal úplatok. Ten človek stále rozprával, on

pred ním „stratil slová“. Svedok si pre časový odstup nevedel spomenúť, ako sa dostal k predvolaniu
na výsluch na políciu tvrdiac, že buď predvolanie dostal poštou, alebo mu ho doručil ten človek pri
osobnom stretnutí. Po výsluchu na polícii už sa na neho v tejto súvislosti nikto nenakontaktoval. Ďalej
svedok uviedol, že je po ťažkom úraze, pletú sa mu určité situácie, preto nevie, ktorú skutočnosť ku
ktorej situácii priradiť. Pokiaľ bol svedok vyzvaný, aby odstránil rozpory vo svojich výpovediach po tom,

ako mu bola prečítaná jeho výpoveď z prípravného konania z 03. 11. 2009, svedok vypovedal, že napredmetnú výpoveď si matne pamätá, urobil ju v rozrušení, už samotný názov „polícia“ a všetko, čo s ňou
súvisí, ho vtedy rozrušilo. Nevedel sa vyjadriť k tomu, či prečítaná výpoveď z 03. 11. 2009 je pravdivá
alebo nie. Svedkovi bola prečítaná aj jeho výpoveď zo zápisnice o konfrontácii uskutočnenej 11. 12.

2009, opäť z dôvodov, aby vysvetlil rozpory vo svojich výpovediach, pričom svedok uviedol, že aj táto
výpoveď bola urobená pod stresom, lebo bola formulovaná zo situácie, že na stopercent dal policajtovi
úplatok. Obhajca obžalovaného svedkovi H. povedal mená troch osôb s tým, aby uviedol, či mu tieto
mená niečo hovoria, načo svedok reagoval tak, že meno „P.“ mu niečo hovorí. Na kartičke, ktorú mu ten
človek ukazoval, bolo toto meno uvedené.

Na doplnenie dokazovania, na návrh obhajoby, bol na hlavné pojednávanie predvolaný ako svedok J.,
príslušník PZ, ktorý za účelom výsluchu v predmetnej trestnej veci rozhodnutím ministra vnútra SR zo
dňa 10. 02. 2011 oslobodený od povinnosti mlčanlivosti. Svedok vypovedal, že v roku 2009 sa dostal k
určitým kriminálnym poznatkom o tom, že H. ponúkol úplatok obžalovanému za to, že mu niečo vybaví.
Túto informáciu považoval za kriminalisticky relevantnú, preto chcel H. vyťažiť a preto chcel sa s ním
osobne stretnúť. Pripadal mu ako človek nie veľmi dôverčivý voči policajtom. Pri osobnom stretnutí sa

mu predstavil a preukázal sa mu služobným preukazom. Stretli sa na benzínovej pumpe, kde si dali
kávu. Nechcel sa ho priamo pýtať, či dal policajtovi úplatok, preto sa ho začal nepriamo pýtať, či má
kontakty na policajtov v Prešovskom kraji, či má vodičský preukaz, vypytoval sa ho, či potrebuje vodičský
preukaz, lebo videl, že na stretnutie prišiel na motorovom vozidle, či je odkázaný pri presunoch na
motorové vozidlo a okľukou sa ho snažil opýtať, akým spôsobom prišiel o vodičský preukaz a ako mu

bol vrátený. H. sa ho aj opýtal, ako prišli na neho. Naznačoval mu, ako v takýchto veciach sa získavajú
informácie. H. sa ho aj pýtal, či bol nahratý a on mu len vo všeobecnej rovine naznačoval, že aj v takýchto
prípadoch je možné, že takáto technika sa používa. Mal vedomosť o tom, že H. sa nakoniec dostavil
k vyšetrovateľovi a vypovedal ako svedok. To bola vlastne jeho úloha. Ich rozhovor trval pol hodinu až
hodinu. H. nešlo do hlavy, ako by sme o ničom takomto mohli vedieť, že uplácal. F. mu priamo nepovedal,

že by bol dal policajtovi, ktorý ho priestupkovo riešil, peniaze. Uvedomoval si, že úradný záznam z tohto
rozhovoru by nemal žiadnu procesnú váhu, preto nechcel zachádzať do podrobností. Od vyšetrovateľa
alebo od svojho priameho nadriadeného sa neskôr dozvedel, že H. bol vo veci vypočutý. Svedok si
nevedel spomenúť s kým sa rozprával o tom, že bol na stretnutí s H. s tým, že buď sa o tom rozprával s
kolegami, alebo priamo s nadriadeným. Priamo od H. sa nedozvedel, odkiaľ mal peniaze na zaplatenie

pokuty, ale preverovaním jeho pobytu sa dozvedel, že mal dosť veľké finančné problémy. Dozvedel sa v
rámci tohto preverovania, že si požičiaval peniaze. Svedok nevylúčil, že sa ešte okrem tohto stretnutia
so svedkom niekedy niekde stretol. Počas celého spomenutého rozhovoru s H. mu išlo o to, aby tento
vo vzťahu k nemu nestratil dôveru a aby sa dostavil k vyšetrovateľovi. Nevedel, akým spôsobom sa
napokon dostavil H. na výsluch na 4. inšpekčné oddelenie, teda či na základe predvolania, alebo z

vlastnej iniciatívy. Nespomínal si, že by mu bol H. hovoril o tom, že pozná T.. Kým došlo k spomenutému
stretnutiu, H. dosť často vyvolával. Svedok nevedel povedať, odkiaľ mal informácie o telefónnom čísle
H.. H. nie vždy mu zodvihol mobil. Stal sa aj prípad, že H. presunul termín schôdzky. Po uskutočnení
stretnutia s H. potom napísal operatívny záznam. Pri spisovaní takéhoto záznamu musí uviesť aj také
skutočnosti,ktorézistízpreverovaniainýchosôbopreverovanejosobe.Meno„X.“zámernedozáznamu

neuviedol, radšej ho popísal. Pána X. nepoznal, opísal mu ho H., aby náhodou neublížil obžalovanému.
H. nemal ale jasno s tým pánom X., preto nevylučoval, že mohol dať úplatok aj niekomu inému. Sám
zvážil, čo do záznamu uvedie alebo neuvedie. Informáciu, ktorú uviedol do záznamu, že zo sumy 15
000.-Sk dal F. na zaplatenie pokuty a časť dal policajtovi v kancelárii, ktorý ho prejednával, získal od
H.. Záznam, ktorý spísal, doručil priamo vyšetrovateľovi vo veci činnému. V súvislosti s predmetným

trestným stíhaním bol úkolovaný.

Na 4. inšpekčnom oddelení začal pracovať od 15. 03. 2009. Vedel o tom, že je vedené trestné stíhanie
proti T.. Osobne H. lustroval v policajných informačných systémoch. Už na stretnutie s H. išiel s
poznatkom, že tento sa častejšie dopúšťal v minulosti dopravných priestupkov. Pri jeho vyťažovaní sa
zameriaval na získanie informácií o jeho majetkových a osobných pomeroch, pýtal sa ho, komu koľko je

dlžný, alebo kde býva. Informácie o jeho bydlisku získal od iných ním vyťažovaných osôb. Svedok totiž
nebýval na tej adrese, ktorú si zistil z policajnej evidencie. Od H. sa dozvedel, že prípad obvineného T.
bol medializovaný. H. ničím nemotivoval, len mu zaplatil kávu. Svedok si nevedel spomenúť, či hovoril
H. F. niečo o tom, že spoznáva jeho hlas.Úradný záznam, ktorý spísal svedok J., bol vyhotovený s dátumom 09. 04. 2009. O. i. je v ňom
zaznamenaná informácia, ktorá mala byť získaná priamo od H., že si požičal od svojho zamestnávateľa
15 000.-Sk, z ktorej sumy zaplatil pokutu 3 000.-Sk alebo 5 000.-Sk a zvyšok z peňazí dal v kancelárii

tomu policajtovi, ktorý ho prejednával. Na výšku pokuty si vzhľadom na dlhý časový odstup nepamätal.
Spracovateľovi záznamu mal H. povedať, že pre neho bolo podstatné, že mu bude vrátený vodičský
preukaz a odpustený zvyšok udeleného trestu zákazu činnosti.

Na hlavnom pojednávaní bol oboznámený priestupkový spisový materiál evidovaný pod č.: ORP-274/
DI-2-2006-P OR PZ, ODI Prešov. Z neho bolo zistené, že svedok H. bol priestupkovo postihnutý a to dňa

18. 04. 2006 pokutou vo výške 10 000.-Sk a bol mu uložený zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na
dobu 3 mesiacov, ktorý trest mu začal plynúť dňom 18. 03. 2006, t. j. okamihom zadržania. Dňa 04. 05.
2006 bolo vydané rozhodnutie, ktorým bolo upustené od výkonu zvyšku zákazu činnosti viesť motorové
vozidlá. Priestupkovo postihnutý bol pre skutok, ktoré sa dopustil 18. 03. 2006, kedy viedol motorové
vozidlo pod vplyvom alkoholu, pri dychovej skúške mu bola nameraná hodnota 0.25 mg/l .

Na základe doposiaľ uvedeného súd konštatoval, že výpoveď svedka H. je jediný dôkaz, ktorý mal

podľa obžaloby obžalovaného T. usvedčiť z korupčného konania v období od 18. 03. do 04. 05.
2006. O okolnostiach, za ktorých mal byť zabezpečený tento dôkaz a teda akým spôsobom bola
zabezpečená výpoveď svedka H., vypovedal svedok J. Svedok H. na hlavnom pojednávaní poprel,
že by bol obžalovanému T. dal úplatok. Na tejto svojej výpovedi zotrval aj po tom, ako mu bola
prečítaná jeho výpoveď z prípravného konania. Rozpor vo svojich výpovediach odstraňoval v podstate

takým spôsobom, že pokiaľ v prípravnom konaní usvedčoval obžalovaného T., bolo to z dôvodu,
že pri spisovaní jeho výpovede sa vychádzalo zo situácie, že na stopercent dal policajtovi, ktorý ho
priestupkovo prejednával, úplatok. Svedok na hlavnom pojednávaní uviedol, že pri svojej výpovedi, ako
aj pri konfrontácii s obvineným bol v strese. Podrobne vypovedal o tom, akým spôsobom sa na neho
neustále telefonicky kontaktoval „človek“ - Y.. Svedok P. vypovedal, že skutočne mal intenzívnu snahu sa

dostať do osobného kontaktu s H., získať si jeho dôveru a „pripraviť“ ho pre výsluch pred vyšetrovateľom,
ktorý bol činný vo veci obvineného T.. Sám svedok P. F. vypovedal, že to bola jeho úloha. Práve z toho
dôvodu odokamihu,akonastúpilna4.inšpekčnéoddelenie,t.j.od15.03.2009začalpostupnezískavať
informácie o osobe H. F., o jeho bydlisku, o jeho vzťahoch a postavení na pracovisku, pričom zistil, že
svedok si mal v čase, kedy bol priestupkovo prejednávaný, požičiavať peniaze od svojho vtedajšieho

zamestnávateľa. Zistil si na neho aj telefonický kontakt. Informácie získaval k „preverovanej osobe H.“
od iných osôb. Ďalej vypovedal, že H. sa mu vyhýbal, preto mu vyvolával. Sám uviedol: „Ja netuším,
koľkokrát som mu telefonoval, mne to pripadá, že veľa.“ Keď už sa stretol na benzínovej pumpe so
svedkom H., získaval od neho informácie o jeho majetkových a osobných pomeroch, pritom už vedel,
že H. bol viackrát riešený za dopravné priestupky. V súvislosti s trestným stíhaním obvineného T. bol

úkolovaný. Bol v kontakte s vyšetrovateľom vo veci činným ako aj v kontakte so svojim nadriadeným.
Potreboval získať dôveru svedka H., lebo pôsobil na neho ako človek, ktorý „nie je veľmi dôverčivý voči
policajtom.“ Taktiku a stratégiu rozhovoru, ktorú zvolil svedok P., bola premyslená a cielená. Vedel, čo
je pre svedka dôležité - teda naďalej jazdiť motorovým vozidlom. Postupne získaval na tohto svedka
informácie do okamihu ich stretnutia. Jeho cieľom bolo pripraviť ho na výsluch a aby sa dostavil k

vyšetrovateľovi a vypovedal vo veci obvineného T.. Svedok P., ako sám uviedol, nechcel stratiť dôveru
svedka F.. Uvedomoval si, že jeho úradný záznam, ktorý neskôr spísal, nebude mať procesnú váhu.

Vzhľadom na výpoveď svedka J., súd dospel k záveru, že svedok H. pravdivo vypovedal v konaní pred
súdom. Jeho výpoveď z prípravného konania nepovažoval za vierohodnú, lebo dospel k záveru, že bola
učinená pod psychickým nátlakom a spôsobom, ktorý nie je možné považovať za právne relevantný.

Okrem výpovede svedka H. nebol produkovaný žiadny iný dôkaz, na základe ktorého by bolo možné
ustáliť nepochybný záver o tom, že sa žalovaný skutok stal. Z tohto dôvodu Špecializovaný trestný súd
mal za to, že nebolo pred súdom preukázané spôsobom nevzbudzujúcim žiadne pochybnosti, že sa
skutok, ktorý je uvedený pod bodom 1) obžaloby stal a preto obžalovaného T. podľa § 285 písm. a)
Trestného poriadku oslobodil.

Podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku súd oslobodí obžalovaného spod obžaloby, ak nebolo
dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.Ku skutku pod bodom 2) obžaloby obžalovaný T. v prípravnom konaní vypovedal, že J. pozná už dlhšiu
dobu. Nevedel si predstaviť, aby od neho prevzal sumu 2 000.-Sk ako úplatok. Nevedel si spomenúť, z
akého dôvodu za ním Y. dňa 09. 12. 2008 prišiel. Nikdy od neho nič nezobral. Ani si nevedel predstaviť,

ako by mohol pre niekoho vybaviť zdarný priebeh skúšok v rámci autoškoly, keď ako skúšobný komisár
sa skúšok nikdy nezúčastňoval. Pokiaľ mu bol pred vyšetrovateľom prehratý obrazovo-zvukový záznam
uviedol, že s J. sa stretol, záznam je nezrozumiteľný, nevie o čo ide v ich rozhovore.

Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý ako svedok J., ktorý vypovedal, že sa ho na pracovisku R. pýtal,
či sa nedajú vybaviť v autoškole záverečné skúšky pre dve dievčatá a zároveň mu dal na papieriku
napísané mená týchto dievčat a aj čiastku 2 000.- Sk. Spomenul si na T., o ktorom vedel, že je policajt.

Preto sa rozhodol v tejto veci ho navštíviť. Stretli sa na chodbe budovy polície. Tam sa ho pýtal, či by
vedel „v takom dačom pomôcť“. Obžalovaný mu ale odpovedal, že to nie je jeho odbor a že on s tým
nemá nič spoločné. Obžalovaný ho zobral do kuchynky a tam sa ho znova opýtal, či by sa „dačo nedalo
v tej veci....“. Papierik s menami dievčat obžalovanému v kuchynke ale nedal. Ďalej vypovedal, že mal
mu dať aj 2 000.-Sk, ktoré prevzal od R., ale tiež mu tieto peniaze nedal. Asi 2 alebo 3 týždne pred

dňom 09. 12. 2008, sa stretol s obžalovaným pred Tescom a vtedy mu povedal, že potrebuje trisku do
motora auta. Trisku mu zohnal, nebola nová a keď sa ho obžalovaný pýtal, koľko mu je za trisku dlžný,
povedal mu, že 3 000.-Sk. Obžalovaný mu na mieste dal 5 000.- Sk a keďže mu mal vrátiť 2 000.-Sk,
tak práve túto čiastku obžalovanému v kuchynke dňa 09. 12. 2008 odovzdal. Bol to vlastne výdavok
zo sumy 5 000.-Sk, ktoré predtým od obžalovaného prevzal. Na opakovanú otázku prokurátorky, kedy

obžalovanému trisku odovzdal, svedok neodpovedal a mlčal. Po chvíle mlčania uviedol, že trisku vozil v
auteakeďsastretli,opäťpriTescu,odovzdalmuju.Kedytomalobyť,nevedelpovedať.Ďalejuviedol,že
doma rozmýšľal nad tým, aké vlastne dal obžalovanému peniaze v kuchynke a sám pre seba si povedal,
že to neboli tie peniaze, ktoré mal dať obžalovanému od R., ale bol to výdavok zo sumy 5 000.-Sk.
Peniaze, ktoré prevzal od R. si ponechal pre seba. 2 000.- Sk. Neskôr R. peniaze vrátil. Lístok s menami

dievčat mu ale nevrátil, lebo ho po návšteve obžalovaného zahodil. Bol si vedomý toho, že zmenil svoju
výpoveď z prípravného konania. K tejto zmene ho nikto nenútil. Za prítomnosti svedka bol na hlavnom
pojednávaní na technickom zariadení prehratý obrazovo-zvukový záznam zachytený na CD nosiči pod
poradovým číslom 1 zo dňa 09. 12.2008 a zároveň bol prečítaný písomný prepis tohto záznamu, ako
aj správa o tom, akým spôsobom a kým bol záznam vyhotovený a na základe akého príkazu. Svedok

zotrval na svojej výpovedi z hlavného pojednávania s tým, že peniaze v hodnote 2 000.-Sk boli tie, o
ktorých vypovedal, že to bol výdavok zo sumy 5 000.-Sk. Takto svedok vypovedal aj v prípravnom konaní
v rámci konfrontácie s obžalovaným T., ktorá sa uskutočnila dňa 29. 11. 2010.

V prípravnom konaní, pokiaľ bol svedok vypočutý dňa 03. 09. 2009 vypovedal, že zotrváva na
skutočnostiach,ktoréuviedolvrámcisvojhopredchádzajúcehovýsluchuanaotázkyobhajcuodpovedal,

že keď žiadal obžalovaného o vybavenie skúšok, tento mu nič nepovedal, len mlčal. Vedel ale o ňom,
že je policajt vo vyššej hodnosti a preto si myslel, že to dokáže vybaviť. Osobne nevedel, ako to celé
dopadlo, nakoľko sa o tom už s nikým nerozprával.

Pri vyhodnotení vierohodnosti výpovede svedka J. súd mal za to, že jeho výpoveď z hlavného
pojednávania nebola pravdivá. Svedok prejavil snahu pomôcť obžalovanému, na priame otázky

neodpovedal bezprostredne, premýšľal nad odpoveďami a v priebehu svojho výsluchu musela byť
privolaná rýchla zdravotná pomoc, lebo mu prišlo nevoľno. Rozpory vo svojej výpovedi svedok nevedel
logickyodstrániť.Jedinýdôvodprezmenusvojejvýpovedeuviedolten,žedomasámpresebapremýšľal
nad tým, aké vlastne dal obžalovanému peniaze a prišiel na to, že to neboli peniaze, ktoré prevzal od R.,
hoci uviedol, že hlavný dôvod, prečo šiel za obžalovaným na políciu bol ten, aby pomohol neznámym

dievčatám pri záverečných skúškach na vodičský preukaz.

Tento svedok bol vypočutý aj 30. 03. 2009 v čase od 09.30 do 10.00 h., avšak túto výpoveď, na ktorú
poukázal dňa 03. 09. 2009, súd nepovažoval za právne relevantnú pre účely konania pred súdom, lebo
jeho výsluch bol vykonaný v čase, kedy obvinený nemohol riadne uplatniť svoje právo na obhajobu.
Svedok bol síce vypočutý po tom, ako bolo vypracované uznesenie o vznesení obvinenia W., avšak

T. ešte nebolo oznámené. Oznámené mu síce bolo v ten istý deň pri jeho výsluchu, avšak samotnýjeho výsluch začal až o 11.25 h a následne jeho výsluch bol prerušený, lebo po tom, ako bol vôbec
prvýkrát poučený o možnosti zvoliť si obhajcu, tohto si aj zvolil. Zároveň trval na jeho prítomnosti počas
výsluchu. Preto v jeho výsluchu sa pokračovalo až o 16.50 h už za prítomnosti zvoleného obhajcu. Vo

vzťahu k výsluchu tohto svedka, obvinenému boli takýmto spôsobom porušené práva na jeho obhajobu.
Tohto výsluchu sa vzhľadom na prv uvedené, objektívne nemohol obhajca obvineného zúčastniť. K
výsluchu svedka J. dňa 30. 03. 2009 - došlo teda po začatí trestného stíhania „vo veci“ podľa § 199
ods. 1 Trestného poriadku. Súd mal za to, že výpoveď tohto svedka je nie len jediným usvedčujúcim
dôkazom, ale aj vo významnej miere rozhodujúcim dôkazom, o ktorý prokurátor, ako nositeľ dôkazného

bremena v konaní pred súdom chcel oprieť svoju obžalobu, čo aj urobil, a preto tento svedok mal
byť v štádiu prípravného konania riadne vypočutý po vznesení obvinenia T., aby bol dodržaný princíp
kontradiktórnosti. Tento svedok neskôr bol vypočutý (03. 09. 2009), avšak len v takom rozsahu, že
zotrváva na skutočnostiach, ktoré uviedol v rámci svojho predchádzajúceho výsluchu („vo veci“), pričom
len odpovedal na otázky položené obhajcom.

Ako už bolo prv uvedené, na hlavnom pojednávaní bol prehratý obrazovo-zvukový záznam, ktorý je

zachytený na CD nosiči pod poradovým číslom 1, zo dňa 09. 12. 2008 z časového obdobia od 08.12
h do 08.14 h, bol prečítaný aj písomný prepis tohto obrazovo-zvukového záznamu z č. l. 214 a aj
správa o tom, akým spôsobom a kým bol záznam vyhotovený. V predmetnej trestnej veci bol dňa
20. 11. 2008 vydaný sudcom pre prípravné konanie Špeciálneho súdu Pezinok, pracovisko Banská
Bystrica pod sp. zn. BB-Š-V-530-01/08-Ntt-553 príkaz na vyhotovovanie obrazových, zvukových alebo

obrazovo-zvukových záznamov na dobu od 12.00 h dňa 20. 11. 2008 do 19. 02. 2009. Z obrazovo-
zvukového záznamu bolo zistiteľné, že v čase, kedy svedok J. povedal vetu: „Tu máš. A kamarát chce
kúpiť motorku....“, vtedy z peňaženky, ktorú si vytiahol z pravého vrecka a otvoril ju, vybral z nej jednu
bankovku, ktorú podal obžalovanému a následne vytiahol z peňaženky druhú bankovku, ktorú takisto
podal do rúk obžalovanému, ktorý v zápätí obe bankovky vložil do ľavého vrecka nohavíc. Vôbec sa

nerozprávali o kúpe alebo prebratí trisky do motora jeho osobného motorového vozidla a takisto vôbec
neprebiehal rozhovor o vracaní výdavku zo sumy 5 000.-Sk. Svedok J. odovzdal obžalovanému takýmto
spôsobom dve bankovky v nominálnej hodnote 1 000.-Sk.

Svedok R. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že sedel na pive v pohostinstve, keď si k nemu prisadli
dvaja dovtedy neznámi muži, začali sa spolu rozprávať a pri rozhovore mu povedali, že majú priateľky,

ktoré idú robiť záverečné skúšky za účelom získania vodičského oprávnenia, že majú z toho obavu a
pýtali sa ho, či by sa im nedalo nejako pomôcť. Z toho dôvodu vyšiel pred pohostinstvo a telefonicky sa
nakontaktoval na spolupracovníka svedka J. a opýtal sa ho, či by sa im dalo pomôcť. J. mu povedal,
že nevie, ale že skúsi niečo pozisťovať. Po chvíli sa znovu dali prostredníctvom mobilných telefónov do
kontaktu a vtedy mu J. povedal, že to bude niečo stáť. Potom sa vrátil k stolu a povedal tým mládencom,

že to bude ale niečo stáť a oni mu dali na papieriku napísané mená tých dvoch dievčeniec a dali mu tiež
sumu 2 000.-Sk. Nepovedal im presnú sumu, ktorú mu mali dať, len im povedal, že to bude niečo stáť.
Mládenci sa sami rozhodli, že dajú 2 000.-Sk. Svedok dodal, že ani samotný J. nepovedal presnú sumu.
J. mu nepovedal, za kým pôjde vec vybavovať, teda s kým o tom bude jednať. Keď sa spolu následne s
J. na pracovisku stretli, papierik s menami ako aj dve bankovky v hodnote 1 000.-Sk mu odovzdal. Viac

sa o tejto záležitosti s J. Y. nerozprával a ani dodatočne nezisťoval, za kým bol a či niečo v prospech
dievčeniec vybavil. Ani nezisťoval, čo sa stalo s peniazmi. Ani ich od J. nikdy neprevzal naspäť. On sám
cez J. nič na polícii nevybavoval, v podstate ani nevedel, prečo sa telefonicky obrátil na J.. Nevedel o
tom, či J. má nejakého známeho na polícii alebo nie. V tom čase jazdil na kamióne a preto väčšinou sa s
J. stretával počas pracovného voľna. On robil vodiča a J. mechanika. Nevedel, komu peniaze J. dá, len

predpokladal, že niekomu, kto tie peniaze chcel. V závere svojej výpovede dodal, že s tými mládencami
sa v pohostinstve stretol cez víkend, asi v sobotu a hneď v pondelok J. peniaze aj lístok odovzdal.

Z vykonaného dokazovania mal súd bezpečne preukázané, že svedok R. prevzal od neznámych osôb
2 000.-Sk spolu s lístkom, na ktorom boli uvedené mená dvoch žien, ktoré sa mali podrobiť záverečným
skúškam v rámci vodičského kurzu. Ďalej mal súd za preukázané, že tieto peniaze spolu s lístkom

svedok R. odovzdal, na základe predchádzajúceho telefonického dohovoru, svedkovi J.. Tiež mal za
preukázané, že svedok J. skutočne navštívil dňa 09. 12. 2008 obžalovaného T. na jeho pracovisku a aj
mu sumu 2 000.-Sk v miestnosti č. 310, ktorá slúžila ako kuchynka, odovzdal. Tieto peniaze obžalovaný
aj prevzal. Peniaze, ktoré prevzal od neznámych mužov svedok R., boli určené ako úplatok za vybavenieúspešného absolvovania záverečných skúšok. S týmto vedomím ich svedok J. aj prevzal. Bol to on,
ktorý na otázku, či by sa dalo dievčatám pomôcť, povedal, že nevie, ale že skúsi niečo pozisťovať a
že to bude niečo stáť. Toto bol hlavný dôvod, prečo navštívil obžalovaného T.. Svedok J. sám uviedol,

že vedel, že obžalovaný je policajt vo vyššej hodnosti a myslel si, že to dokáže vybaviť. Je pravdou tá
skutočnosť, ktorú tvrdil svedok J., že obžalovaný mu pri preberaní peňazí nič nepovedal. Súd neuveril
tvrdeniu svedka J. Y., že peniaze, ktoré mu odovzdal, tvorili výdavok zo sumy 5 000.- Sk, lebo zohnal
obžalovanému trisku do motora, pretože o tejto skutočnosti sa počas odovzdávania peňazí v kuchynke
vôbec nerozprávali. O tejto skutočnosti vôbec svedok nevypovedal ani v štádiu prípravného konania dňa

03. 09. 2009. Keby táto skutočnosť bola pravdivá, obžalovanému by nič nebránilo v tom, aby sám o tejto
skutočnosti v rámci svojej výpovede v prípravnom konaní vypovedal. Naopak, obžalovaný tvrdil, že si
nevedel spomenúť, prečo za ním svedok dňa 09. 12. 2008 prišiel s tým, že ani si nevie predstaviť, ako
by mohol pre niekoho vybaviť zdarný priebeh skúšok, lebo on sa ako skúšobný komisár skúšok nikdy
nezúčastňoval. Len potom, ako svedok J. v rámci konfrontácie zmenil svoju výpoveď, obžalovaný začal
vypovedať, že zobral spomínané peniaze vo výške 2 000.-Sk, avšak zato, že mu ich svedok vracal.

Zmenu vo svojej výpovedi svedok zdôvodnil len tým, že keď doma rozmýšľal nad tým, aké peniaze dal
obžalovanému v kuchynke, tak si spomenul, že to boli nie tie, ktoré prevzal od R. T., ale bol to výdavok
zo sumy päťtisíc korún. Len pri tomto rozmýšľaní prišiel na to, že dvetisíc korún, ktoré prevzal od R.,
si ponechal.

Súd nemal preukázané, že by bol obžalovaný T. tak, ako to tvrdí obžaloba, prevzal 2 000.- Sk za to,

že by sľúbil J., že vybaví úspešné absolvovanie záverečných skúšok v rámci vodičského kurzu pre dve
doteraznestotožnenéženy.Nemaltedapreukázané,žebyvsúvislostisobstarávanímvecivšeobecného
záujmu priamo alebo prostredníctvom inej osoby pre seba alebo pre inú osobu prijal úplatok tak, ako mu
to kládla obžaloba za vinu. Na hlavnom pojednávaní nebol produkovaný ani dôkaz o tom, že obžalovaný
tieto peniaze prijal pre inú osobu. Súd nemal preukázané žiadne korupčné správanie obžalovaného T..

Trestného činu podľa § 329 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona sa dopustí ten, kto v súvislosti s
obstarávaním veci všeobecného záujmu priamo alebo cez sprostredkovateľa pre seba alebo pre inú
osobu príjme, žiada alebo si dá sľúbiť úplatok a taký čin spácha ako verejný činiteľ.

Na druhej strane mal za preukázané, že obžalovaný využil omyl svedka J.. Svedok po tom, ako bol
„aktívny“ pri telefonickom rozhovore s R. a po prevzatí peňazí aj lístku s menami, navštívil obžalovaného

T., vediac o tom, že je policajt, vo vyššej hodnosti a preto si myslel, ako sám povedal, že on to dokáže aj
vybaviť. Vtomtoomylehoobžalovanýponechal,peniazeodnehoprevzal.Súdnemalzapreukázané,že
by bol vybavoval akýmkoľvek spôsobom skúšky pre doposiaľ nestotožnené osoby, ktoré sa mali podrobiť
záverečným skúškam v neznámom čase, mal za to, že tieto peniaze si obžalovaný ponechal pre seba. Z
obrazovo-zvukového záznamu bolo zistiteľné a bolo preukázané, že obžalovaný tieto peniaze bez slova

a bez akéhokoľvek komentára prijal.

Súd po takto ustálenom skutkovom stave veci dospel k záveru, že konanie obžalovaného by bolo možné
za určitých podmienok právne kvalifikovať ako prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona,
lebo tohto trestného činu sa dopustí ten, kto na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatí tým,
že uvedie niekoho do omylu alebo využije niečí omyl, a spôsobí tak na cudzom majetku malú škodu.

Podľa § 125 ods. 1 Trestného zákona škodou malou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 266.-€ (8 000.-
Sk). Pri „využití omylu iného“ páchateľ sám k vyvolaniu omylu neprispeje, ale po zistení omylu iného a v
priamom vzťahu k nemu koná tak, aby na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatil. Vzhľadom
na to, že výška škoda nedosiahla hranicu „škody malej“, súd obžalovaného T. spod obžaloby pre skutok
2) podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku oslobodil.

Podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku súd oslobodí obžalovaného spod obžaloby, ak skutok nie je
trestným činom.

K bodu 4) obžaloby obžalovaný v prípravnom konaní vypovedal, že J. je jeho kolegyňa, ktorá sa ho prišla
opýtať na nejakú vec, ktorú išiel prejednávať a po nahliadnutí do priestupkového spisu č. ORP-P-739/
DI-2-2008 zistil, že sa jednalo o vodičku G., ktorá spôsobila dopravnú nehodu v Prešove na križovatkeulice Levočská a Sabinovská, kde sa zrazila s protiidúcim vozidlom. J. bola za ním a spýtala sa ho,
či sa jej nedá pomôcť, aby nemala zákaz činnosti. Odpovedal jej, že bez zákazu činnosti sa to nedá
vyriešiť. Jednoznačne poprel, že by bol prostredníctvom J. zobral nejaký úplatok vo finančnej alebo inej

materiálnej forme. Po vzhliadnutí obrazovo-zvukového záznamu dňa 05. 08. 2009 vypovedal, že J. W.
mu doniesla do kuchynky tašku s tým, že sa prišla poďakovať, ale za nejakú kolegyňu, ktorú on riadne
prejednal pred 4 dňami. J. do kuchynky mu doniesla nejakú fľašu, ale povedal jej, aby si to zobrala preč
s tým, že on od nej nič nepotrebuje. Po výsluchu svedkyne J., na hlavnom pojednávaní obžalovaný po
tom, ako bol opýtaný, či sa chce vyjadriť k výpovedi tejto svedkyne uviedol, že svedkyni v kuchynke

povedal, že od kolegyne neberie nič a nech si to zoberie kde chce. Keby si bol býval chcel zobrať tú
tašku, tak by si ju bol zobral hneď, avšak pre nezrozumiteľnosť obrazovo-zvukového záznamu toto, čo
jej povedal, počuť nebolo.

Svedkyňa J. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že sa na ňu telefonicky nakontaktoval P. a pýtal sa
jej, či by vedela pomôcť pani G., ktorú ona nepoznala. Len od neho sa dozvedela, že je to kamarátova
manželka. Povedal jej, že urobila priestupok. Preto bola za obžalovaným T. opýtať sa, či sa „na tú

vec môže pozrieť“ a povedala mu zároveň aj meno priestupkyne. Potom prišiel za ňou R., ktorý niečo
doniesol pre obžalovaného. Bola to taška, o jej obsahu nič nevedela, nepozerala do nej. Nevedela
vysvetliť, čo si myslela pod pojmom, ktorý použila - „pozrieť na tú vec.“ Obžalovaný jej neprisľúbil pomoc,
lenjejpovedal,žesanatopozrie.Obžalovanýodnejničnežiadalaanionamuničnesľúbila.Nepamätala
si, či P. H. povedala, aby niečo R. pre obžalovaného doniesol. Tašku od R. obžalovanému odovzdala

na druhý deň, ako ju prevzala. Odovzdala mu ju v kuchynke. Obžalovaný jej ju kázal odniesť do jeho
kancelárie, v ktorej bol prítomný jeho kolega J.. Odloženie tašky pred F. nijako nekomentovala. Nevie,
či F. videl, ako tú tašku dávala pod stôl, sedel za počítačom a možno ju aj vnímal a možno aj nie. J.
nepovedala dôvod, prečo prišla do kancelárie, ale určite sa pri vstupe do kancelárie pozdravila. Stoly
majú obžalovaný s J. oproti sebe. Keď sa R. F. díval na počítač, videl aj na miesto obžalovaného.

Ďalej vypovedala, že si len myslí, že keď tašku obžalovanému v kuchynke odovzdávala, povedala mu,
že je od pána G.. Obžalovaný nehovoril nič také, z čoho by bolo možné usúdiť, že odmieta prevziať
tašku. Možno sa obžalovaný do nej aj pozrel. Nevedela povedať, kto určil, že do tašky mala byť vložená
fľaša a 100.-€. Ona sa do tašky nepozerala, preto nevedela, čo v taške prevzala. Nepamätala si, že
by bol obžalovaný konkretizoval, čo sa mu má doniesť. Neskôr vo svojej výpovedi uviedla, že nebol to

obžalovaný, ktorý povedal, že mu treba doniesť fľašu a 100.-€. Tiež si nepamätala, či ona povedala P.
že treba niečo doniesť, alebo konkrétne čo treba doniesť obžalovanému. Od H. vedela, že za ňou príde
manžel priestupkyne. Tašku od P. zobrala preto, lebo bola určená pre obžalovaného. Nevedela povedať,
či za obžalovaným bola pred alebo po prejednaní priestupku. Ďalej vypovedala, že pri konfrontácii s
obžalovaným bola v šoku, lebo samotná konfrontácia bola pre ňu šok, preto pri konfrontácii hovorila o

„..“, ktorý jej doniesol tašku a nie o „G.“.

Na hlavnom pojednávaní bol za prítomnosti svedkyne prehratý obrazovo-zvukový záznam, ktorý je
zachytený na CD nosiči pod poradovým číslom 24, zo dňa 02. 02. 2009 z časového obdobia od 08.43
h do 08.44 h, bol prečítaný písomný prepis z tohto obrazovo-zvukového záznamu z č. l. 229 a aj správa
o tom, akým spôsobom a kým bol záznam vyhotovený. V predmetnej trestnej veci bol dňa 20. 11.

2008 vydaný sudcom pre prípravné konanie Špeciálneho súdu Pezinok, pracovisko Banská Bystrica
pod sp. zn. BB-Š-V-530-01/08-Ntt-553 príkaz na vyhotovovanie obrazových, zvukových alebo obrazovo-
zvukových záznamov na dobu od 12.00 h dňa 20. 11. 2008 do 19. 02. 2009.

Svedkyňa na otázku, odkiaľ vedela, že v taške bola obálka, keď povedala obžalovanému vetu: „Počúvaj,
tam máš obálku, pozri, či dosť...“, svedkyňa uviedla, že si nepamätá, či jej v ten deň telefonoval P., aby

sa jej opýtal, či odniesla obžalovanému tašku, možno jej samotný H. pri hovore povedal, čo bolo v taške.
Na ďalšiu otázku, prečo povedala vetu: „. ti posiela...“, svedkyňa uviedla, že zrejme toto meno povedala
preto, lebo sa pomýlila. Svedkyňa uviedla, že nevie vysvetliť, prečo povedala meno „X.“, lebo žiadneho
muža menom „X.“ nepozná a ani v prospech žiadneho X. nič nevybavovala.

Na tomto mieste je potrebné uviesť, že časť rozhovoru, ktorý prebehol v tom čase medzi obžalovaným

T. a svedkyňou J. bol skutočne nezrozumiteľný, na ktorú skutočnosť poukázal aj samotný obžalovaný.
Bolo ale zrozumiteľne počuteľné v čase, keď svedkyňa vstúpila do kuchynky a povedala: „Počúvaj, tammáš obálku, pozri či dosť, ja nechcem žeby mi.....však X. ti poslal....... pozri, či dosť. Mi povedala, že
keď málo, tak.....“, pritom doniesla v ruke veľkú igelitovú tašku žltej farby s nápisom „BALA“, ktorú keď
položilanachladničku,bolovidno,žetaškapevnestála,bolaniečímnaplnená,javilosa,žejevnejakoby

veľkábomboniéra,lebopocelejhrane,akobybomboniéry,bolataškapreložená.Naobrazovo-zvukovom
zázname bolo vidieť, že to, čo sa javilo súdu ako bonboniéra, bolo to niečo úzke, tmavé, možná na šírku
2-3 cm. Takto preloženú tašku doniesla svedkyňa v ruke aj do kuchynky. Obžalovaný pozrel do tašky,
ktorú po krátkej chvíli svedkyňa vzala do rúk a vyšla z kuchynky. Pred jej odchodom, medzi dverami
prebehol medzi nimi krátky rozhovor, ktorý aj v tejto časti bol nezrozumiteľný. Súd ďalej zistil, že po

určitomčasesadokuchynkyopäťkobžalovanémusvedkyňaJ.vrátila,avšakobrazovo-zvukovýzáznam
bol stopnutý. Zreteľne na obrazovo-zvukovom zázname jej vstup bol na okamih viditeľný.

V prípravnom konaní dňa 11. 08. 2009 svedkyňa vypovedala, že obžalovaný T. jej nepovedal, čo chce
konkrétne za vybavenie priestupku pre G.. Nevedela, v ktorý deň bol za ňou manžel G.. Nevedela
akého priestupku sa G. dopustila, len obžalovaný jej povedal, že k priestupku došlo na mieste, kde je
nehodovosť a že sa na to pozrie. Výšku úplatku nikto neurčil. O výške úplatku vedomosť nemala a ani

nevedela, čo sa v taške nachádza. Obžalovaný do tašky pozrel a len vyslovila vtedy domnienku, že
povedal slovo „dobre“. Tašku z kuchynky odniesla do jeho kancelárie a dala mu ju pod stôl. Pokiaľ táto
svedkyňa bola vypočutá aj dňa 30. 03. 2009 o 07.30 h, ani túto výpoveď nepovažoval súd za právne
relevantnú pre účely konania pred súdom, lebo jej výsluch bol vykonaný v čase, kedy obvinený nemohol
riadne uplatniť svoje právo na obhajobu a to z tých istých dôvodov, ako je to prv uvedené vo vzťahu k

výpovedi svedka J.. Ani výsluchu tejto svedkyne sa obhajca obvineného objektívne nemohol zúčastniť.
Súd mal za to, že aj táto svedkyňa mala byť v štádiu prípravného konania riadne vypočutá po vznesení
obvinenia T., pretože aj táto svedkyňa dňa 11. 08. 2009 pri svojom výsluchu len prehlásila, že zotrváva
na skutočnostiach, ktoré uviedla pri svojej prvotnej výpovedi a v rámci svojej výpovedi len odpovedala
na položené otázky obhajcom.

Svedok P. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že s R. sú dlhoroční priatelia. Preto mu G. zavolal a opýtal
sa ho, či by mu nevedel pomôcť. Povedal mu, že jeho manželka sa dopustila dopravného priestupku. R.
sa ho opýtal, či by vedel vybaviť pre manželku nižší trest. Telefonicky sa následne obránil na J. a opýtal
sa jej, či by vedela v tejto veci pomôcť. Zároveň jej nadiktoval ČVS-ko, ktoré bolo uvedené na predvolaní.
Nevedel si spomenúť, či mu R. povedal aj meno policajta, od ktorého dostala predvolanie. On načrtol

R. G., aby zobral so sebou fľašku a aj nejaké peniaze, aby sa takto revanšoval. Aj mu povedal, že
fľašu s peniazmi má zaniesť pani W.. Dodal, že R. sa s J. nepoznali. Na otázku, kto mu povedal, že má
povedať R., že má zaniesť fľašu a 100.-€, svedok vypovedal, že mu to bolo takto presne naznačené J..
Preto následne on povedal R. do telefónu, že má zobrať fľašu a 100.-€. Ďalej vypovedal, že nevie, či
sa dozvedel od J. alebo od samotného R., že tento aj skutočne poslal pre obžalovaného cez J. fľašku s

peniazmi. U nikoho si neoveroval, či J. skutočne tašku aj obžalovanému odovzdala. Len predpokladal,
že áno. Keď bol z toho problém, vtedy si to overoval a J. mu povedala, že tú tašku obžalovanému
odovzdala. Po prejednaní priestupku mu telefonoval R. a povedal mu, že či je hlúpy, lebo sa tam nič
nepomohlo a bol na neho nazlostený. Takto svedok vypovedal aj dňa 11. 08. 2009 v prípravnom konaní
s tým, že to mala byť forma poďakovania za dobré vybavenie priestupku.

Ďalší svedok R. vypovedal, že chcel, aby jeho manželka bola za dopravnú nehodu miernejšie postihnutá
a preto volal svojmu známemu P.. Volal mu, lebo vedel, že P. má takú možnosť mu to vybaviť. Vedel
o tom, že P. sa poznal policajtov v Prešove. On mu potom aj zavolal a povedal mu, že má slečne J.
doniesť fľašu a peniaze. Zhruba vedel, ktorá je tá slečna J., lebo mu to povedal R., ktorý mu vysvetlil,
kde pracuje a na ktorom oddelení. Keď šiel potom za ňou s taškou, povedal jej, že to, čo doniesol, je

od pána H. pre pána X.. Taška bola igelitová, v nej bola asi fľaša whisky, nepamätal si značku alkoholu
a tiež si nepamätal, či bola v krabici, alebo bez nej a boli v nej aj peniaze. Tieto boli v obálke a v nej
bolo 100.-€ v dvoch bankovkách. Keď volal P., manželka už mala asi odňatý vodičský preukaz a už
mala aj predvolanie na priestupkové konanie. Vedel, kto ju bude prejednávať, lebo na predvolaní bolo
meno toho policajta. Po odovzdaní tašky už nič neriešil a ani netelefonoval s P., aby sa presvedčil,

či taška bola obžalovanému odovzdaná alebo nie. Akú konkrétnu sumu má dať do obálky, vedel od
P., lebo on mu sumu peňazí, ktorú má poslať pre obžalovaného, povedal. V závere svojej výpovedi
pre spresnenie uviedol, že v deň dopravnej nehody nebol jeho manželke odňatý vodičský preukaz.
Až následne jej prišla výzva, že sa má dostaviť na dopravný inšpektorát a tam bolo uvedené menoobžalovaného. Vyslovil domnienku, že jeho manželka bola na dopravnom inšpektoráte dvakrát. Bol si
vedomý toho, že odovzdáva úplatok, nebolo to nič oficiálne. Manželka nevedela, že pre ňu vybavuje
miernejší postih. Vypovedal, že mal takú vedomosť, že jej môže byť odobratý vodičský preukaz až na

1 rok, pričom o výške peňažného trestu vedomosť nemal. Takto v podstate vypovedal svedok aj do
zápisnice v prípravnom konaní dňa 11. 08. 2009, s tým, že si myslel, že manželke nebude uložený zákaz
činnosti a že jej bude uložená vyššia pokuta. Nevedel, ako bude poriešená, lebo úplatok zaniesol pred
prejednaním priestupku. Pre odstránenie tohto rozporu, na návrh obhajoby bola prečítaná výpoveď tohto
svedka z prípravného konania, ktorý po výzve, aby odstránil rozpor vo svojej výpovedi uviedol, že to

mohlo byť tak, ako vtedy vypovedal, lebo si to lepšie pamätal, na internete si pozeral, akými sankciami
je možné postihnúť priestupcu. Dodal, že fakt si nemyslel, že jej bude odobratý vodičský preukaz a preto
sa v prípravnom konaní vyjadril, že „sme to brali tak, ako to bolo urobené, ale poriešené to podľa mňa
nebolo“. Na otázku obhajcu, prečo potom nepýtal tašku naspäť, svedok odpovedal: „Neriešili sme to
vôbec.“

Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý ako svedok aj J., ktorý vypovedal, že J. pozná ako osobu, ktorá

v tom čase pracovala na evidencii dokladov, tykajú si. Nemá vedomosť o takej situácii, počas ktorej by
mala J. vojsť do kancelárie a doniesť tam nejakú tašku. J. nechodila často do ich kancelárie. Prišla len
vtedy, keď sa potrebovala niečo opýtať alebo poradiť. Nemá vedomosť o tom, že by sa ho mal niekedy v
minulosti obžalovaný opýtať, či náhodou nenechala pre neho J. nejakú tašku. Dodal, že pracovné stoly s
obžalovaným mali v kancelárii umiestnené oproti sebe, pričom keď sedel za stolom, nič mu nebránilo vo

výhľade na vchodové dvere do kancelárie, teda bol by si všimol, keby bola bývala J. vošla do kancelárie.
Zhruba 3 - 4 metre by musela W. prejsť od dverí ku stolu obžalovaného, keby mu chcela niečo k stolu
položiť. Na stôl obžalovaného mu vo výhľade nič nebránilo. Za ním J. nechodievala, a či chodila za
obžalovaným, to si nevšímal. Prestala k nim chodiť od tej doby, ako obžalovaný prestal byť príslušníkom
PZ. S obžalovaným v kancelárii sedel zhruba 2-3 roky. V prípravnom konaní tento svedok vypočutý

nebol.

Rozhovor medzi obžalovaným T. a svedkyňou J. bol na základe legálneho postupu zaznamenaný
nahrávaním na technickom zariadení, ktoré zachytávalo obraz aj zvuk z tohto stretnutia. Zásadným
nedostatkom, podľa názoru súdu, je však tá skutočnosť, že súdu nebol obrazovo-zvukový záznam
zo stretnutia týchto dvoch osôb predložený kompletný. Bol predložený len zo začiatku ich stretnutia,

ktoré trvalo 2 minúty a potom bol ukončený. Ďalšie stretnutie už nebolo zaznamenané na CD nosiči,
hoci objektívne bolo zistené, že sa uskutočnilo a následne potom nebol súdu predložený ani prepis
rozhovoru z tohto ďalšieho stretnutia. Obrazovo-zvukový záznam teda nebol predložený ako kompaktný
celok. Tento záznam, bez ohľadu na obsah ich vzájomného rozhovoru, mal byť predložený súdu celý.
Základným predpokladom takéhoto hodnotenia dôkazu - obrazovo-zvukového záznamu - je však jeho

celistvosť. Keďže len súd by mohol v prípade existencie takéhoto kompletného dôkazu posúdiť, ktoré
časti sa týkajú žalovanej trestnej činnosti, resp. ktoré nie sú relevantné pre predmetné trestné stíhanie,
písomne požiadal prokurátora - ako stranu v konaní, aby zabezpečila kompletný obrazovo-zvukový
záznam z predmetného stretnutia, ktoré sa uskutočnilo dňa 02. 02. 2009 od 8.43 h. Vychádzajúc
z písomného vyjadrenia prokurátora, súd na hlavnom pojednávaní konštatoval, že k trestnej veci

obžalovaného T. bol duplicitne predložený ten istý vecný dôkaz a v takom istom rozsahu ako bol na
hlavnom pojednávaní vykonaný s tým, že iný obrazovo-zvukový záznam zo stretnutia v kritickom čase
vo veci polícia neeviduje.

Na hlavnom pojednávaní bol prečítaný podstatný obsah priestupkového spisu G., z ktorého bolo
zistiteľné, že G. G. bola obžalovaným priestupkovo prejednávaná dňa 27. 01. 2009 a pod č. p.: ORP-

P-18/DI-3-2009 bolo v ten istý deň vydané rozhodnutie, ktorým jej bola uložená pokuta vo výške 132.-
€ a bol jej uložený zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 1 mesiac. Po uložení zákazu činnosti
priestupkyňavodičskýpreukaznamiesteodovzdala.Rozhodnutieopriestupkunadobudloprávoplatnosť
v ten istý deň.

Za súhlasu strán bola prečítaná svedecká výpoveď G.. Súd nepovažoval jej osobný výsluch za potrebný.

Vypovedala, že sa dopustila dopravného priestupku, pre ktorý bola priestupkovo prejednávaná T., ktorýv ten istý deň vydal rozhodnutie. Neposkytla mu žiaden úplatok a ani nemala vedomosť o tom, žeby
niekto za ňu vyplatil T. úplatok.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že súd nemôže urobiť jednoznačný

a bez akýkoľvek pochybností záver o tom, že sa vôbec stal skutok, ktorý je uvedený v obžalobe pod
bodom 4). V prvom rade je potrebné zdôrazniť, že k odovzdaniu úplatku malo dôjsť, podľa obžaloby,
dňa 02. 02. 2009 v čase o 08.43 h. Priestupkyňa G. G. bola priestupkovo riešená dňa 27. 01. 2009.
Z výpovedí svedkov, listinných dôkazov, ako aj z obrazovo-zvukového záznamu bolo preukázané, že
najprvsvedokR.telefonovalsvedkoviP.,tennáslednetelefonovalsvedkyneJ.,ktorejajpovedalČVS-ko,

pod ktorým bolo vedené priestupkové konanie proti svedkyne G.. Ďalej bolo preukázané, že svedkyňa J.
vyhľadala na pracovisku obžalovaného a požiadalo ho, „aby sa pozrel na tú vec“. Svedok P. jednoznačne
vypovedal, že presnú sumu, ktorú mal dať svedok R. k fľaši alkoholu, mu povedala svedka J.. Na druhej
stranesamasvedkyňaJ.vypovedala,žeobžalovanýjejnepovedal,čozavybaveniepriestupkupožaduje
tvrdiac, že výšku úplatku „nikto neurčil“. Ďalej tvrdila, že si nepamätá, či bola to ona, ktorá svedkovi P.
povedala, že má svedok R. doniesť fľašu a 100.-€, ale vyvrátila podozrenie, že by jej to mal povedať

samotný obžalovaný. Doslova uviedla, že „obžalovaný to ale nebol“. Ďalej svedkyňa J. uviedla, že si
nevie vysvetliť, prečo v kuchynke dňa 02. 02. 2009 povedala meno „X.“, ale na druhej strane tvrdila,
že tašku, ktorú odovzdávala v kuchyne, prevzala od svedka R.. Keď jej bola na hlavnom pojednávaní
položená otázka, prečo povedala pri odovzdávaní tašky „pozri, či dosť...“ vypovedala, že zrejme od P.
vedela, že v taške je aj obálka. Zrejme jej telefonoval, aby sa opýtal, či tašku zaniesla a vtedy jej zrejme

povedal, čo je obsahom tašky. Vzápätí ale uviedla, že si na to nepamätá. Potom tvrdila, že nevie, či si
svedok P. u nej telefonicky overoval, či tašku obžalovanému odovzdala. Svedok P. ale poprel, že by si
bol u svedkyne J. telefonicky overoval, či tašku odovzdala a kedy. Doslova na hlavnom pojednávaní
vypovedal, že „u nikoho si to neoveroval, nevie, či W. v skutočnosti odovzdala obžalovanému tašku alebo
nie“. Svedkyňa J. uviedla, že bola v šoku, keď hovorila o pánovi „G.“ ako o osobe, ktorý jej doniesol tašku

tvrdiac, že hneď na druhý deň potom, ako prevzala tašku ju v kuchyne odovzdala obžalovanému. Na
druhej strane obžalovaný po tom, ako mu bol prehratý obrazovo-zvukový záznam v štádiu vyšetrovania,
vypovedal, že keď mu svedkyňa J. priniesla do kuchynky tašku, povedala mu, že sa prišla poďakovať za
nejakú kolegyňu, ktorú vtedy pred 4 dňami prejednával. Vtedy mu priniesla do kuchynky nejakú fľašu,
ale jej povedal, aby si to zobrala preč s tým, že on od nej nič nepotrebuje.

Na základe takto ustáleného skutkového stavu, súd dospel k záveru, že výpoveď svedkyne J. bola
rozporuplná, nepresvedčivá a súd ju vyhodnotil ako nevierohodnú. Pokiaľ bola svedkyňa J. vyzvaná, aby
odstránila rozpory vo svojej výpovedi, tvrdila, že si nepamätá na udalosti, avšak jednoznačne vylúčila,
že by to bol obžalovaný, ktorý jej mal povedať, že mu majú doniesť fľašu alkoholu a 100,-€. Ak teda
svedok P. vypovedal, že takýto prezent má doniesť svedok R. do kancelárii svedkyne J., povedala mu

to jedine svedkyňa J. W.. Aj samotný svedok R. potvrdil svojou výpoveďou, že to, že má doniesť J. fľašu
aj 100.-€, sa dozvedel od svedka P.. Túto skutočnosť potvrdil aj svedok P., ktorý uviedol, že presne,
že má doniesť fľašu a 100,-€, mu povedala svedkyňa J.. Vychádzajúc z takto ustáleného skutkového
stavu, potom súd dospel k záveru, že to bola samotná svedkyňa J., ktorá určila, čo sa má doniesť pre
obžalovaného. Navyše svedkyňa J. tvrdila, že tašku, ktorú prevzala od svedka R., hneď na druhý deň

šla zaniesť obžalovanému, o ktorom sama vypovedala, že jej nepovedal, že mu majú poslať fľašu a
100,-€. Bolo preukázané, že svedok R. tašku skutočne aj doniesol svedkyni J. v čase, kedy ešte jeho
manželka bola pred prejednaním samotného priestupku. K prejednaniu priestupku objektívne došlo dňa
27. 01. 2009. Práve preto, že jej okrem peňažnej pokuty bol uložený aj zákaz činnosti, bol svedok R.
nahnevaný, ktorú skutočnosť dal najavo aj pred samotným svedkom P.. O ich vzájomnom telefonickom

rozhovore svedok P. na hlavnom pojednávaní vypovedal, kedy uviedol, že mu doslova svedok R. do
telefónu povedal, že či je hlúpy, lebo sa „tam“ nič nepomohlo a bol na neho nazlostený. Za takejto
dôkaznej situácie je málo pravdepodobné, aby bol svedok R. ochotný v čase po prejednaní priestupku
a pred zabezpečením obrazovo-zvukového záznamu, t. j. dňa 02. 02. 2009, v ktorýkoľvek deň posielať
po svedkyni J. predmetnú tašku, o ktorej svedkyňa ale vypovedala, že ju hneď na druhý deň, ako ju

prevzala, odovzdala obžalovanému. Nemôže ostať bez povšimnutia aj ďalšia dôležitá skutočnosť a to tá,
že napriek tomu, že väčšia časť ich krátkeho rozhovoru bola nezrozumiteľná, zreteľne bolo počuteľné,
že svedkyňa J. povedala obžalovanému: „...však X. ti poslal....“, ďalšia jej reč nebola zrozumiteľne
zachytená, „.....pozri či dosť. Mi povedala, že keď málo, tak...“ a opäť jej reč nebola zrozumiteľne
zachytená. Jednoznačne možno vyvodiť záver o tom, že svedkyňa J. hovorila obžalovanému, že tašku

má od „X.“ a hlavne, mala jej povedať, osoba ženského pohlavia, že ak málo.... V konkrétnom prípadesvedkyňa J. vo vzťahu k prejednávanému skutku pod bodom 4) obžaloby preukázateľne neprišla do
kontaktu so žiadnou ženou. Bolo preukázané, že neprišla do kontaktu ani so samotnou priestupkyňou
G.. Je potom otázne, od koho v skutočnosti tašku dňa 02. 02. 2009 o 8.43 h svedkyňa obžalovanému

odovzdávala. Mala vedomosť aj o tom, že v taške je obálka, hoci svedkyňa spočiatku tvrdila, že o
obsahu tašky nič nevedela. Len po prehratí obrazovo-zvukového záznamu vyslovila domnienku, že
zrejme o obsahu tašky sa dozvedela z telefonického rozhovoru od svedka P., ktorý jej asi telefonoval,
aby sa jej opýtal, či už odniesla tašku obžalovanému. Či jej v skutočnosti telefonoval, to si nepamätala,
pritom túto skutočnosť svedok P. rozhodne poprel. Vzhľadom na obsah rozhovoru, ktorý prebehol

medzi obžalovaným a svedkyňou J. dňa 02. 02. 2009 v čase od 08.43 do 08.44 h a spôsob, akým súd
tento rozhovor v súvislosti s ďalšími dôkazmi vyhodnotil, mal súd za to, že obžalovaný T. vypovedal
pravdu, keď po prehratí obrazovo-zvukového záznamu uviedol, že svedkyňa J., keď mu priniesla tašku
do kuchynky tak, ako to bolo zachytené na zázname, prišla sa mu poďakovať za nejakú kolegyňu, ktorú
vtedy pred 4 dňami prejednával. Súd nemal za bezpečne preukázané, že predmetný obrazovo-zvukový
záznam je z odovzdania tej tašky, ktorú svedkyňa prevzala od svedka R.. Je vôbec otázne, či tašku,

ktorú svedkyňa J. skutočne prevzala od svedka R. aj obžalovanému odovzdala.

Vzhľadom na takto vyhodnotené dôkazy, súd potom dospel k záveru, že na hlavnom pojednávaní nebolo
preukázané, či skutok pod bodom 4) obžaloby sa vôbec stal a preto súd obžalovaného T. aj z tohto bodu
obžaloby podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku oslobodil.

Na obžalovaného T. bola podaná obžaloba aj pre skutok pod bodom 3) obžaloby, ktorého sa mal podľa

obžaloby dopustiť na tom skutkovom základe, ako je to v dôvodovej časti tohto rozsudku už uvedené.
Obžaloba jeho konanie kvalifikovala ako zločin prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1, ods. 2 Trestného
zákona, ktoré sa mal dopustiť v jednočinnom súbehu s prečinom zneužívania právomoci verejného
činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Trestného zákona.

Obžalovaný v štádiu prípravné konania k predmetnému skutku uviedol, že od H. v rámci priestupkového

konania nežiadal úplatok vo výške 2 500.-Sk a ani úplatok vo výške 3 000.-Sk od neho neprevzal. Keď
mu bol prehratý obrazovo-zvukový záznam vypovedal, že nevie o koho sa jedná, teda kto je osoba, s
ktorou je zachytený na zázname, lebo tejto osobe nevidieť do tváre. K prevzatiu peňazí uviedol, že zo
záznamu je zrejmé, že nikto nič nepýtal a ani nie je zrejmé, za čo mali byť peniaze ním prevzaté.

Svedok H. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že dostal predvolanie na prejednanie jeho priestupku.

Priestupoksaprejednávalvutorok-dňa09.12.2008.Keďsadostavilnapriestupkovékonanie,prišieldo
kancelárie obžalovaného. V čase prejednania priestupku v kancelárii okrem obžalovaného nebol nikto.
Vyriešený bol tak, že dostal pokutu vo výške 15 000.-Sk a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na 12
mesiacov. Obžalovaný vypísal všetky potrebné „papiere“, potom išiel s nimi mimo svojej kancelárie a keď
sa vrátil, doniesol mu aj šek na zaplatenie peňažnej pokuty. Ešte mu povedal, že ak by nemal peniaze

na zaplatenie pokuty, dá sa to vybaviť tak, že by ju mohol zaplatiť v dvoch splátkach. Potom, keď prevzal
od obžalovaného šek, opýtal sa ho, či nemôžu ísť si niekde spolu zapáliť. Obžalovaný mu povedal, že
áno, môžu ísť vedľa, lebo tam sa fajčí. Potom išli do kuchynky a vtedy sa obžalovaného opýtal, čo je
dlžný. Obžalovaný mu odpovedal najprv, že nič a potom mu povedal, že dačo na kávu a povedal mu
„dva a pol.“ Svedok ďalej uviedol, že nemal pri sebe dva a pol tisíc korún a preto dal obžalovanému

3 000.-Sk, ktoré mu dal v tisíckorunových bankovkách. Dal mu to „akože na kávu“. V kútiku duše ale
očakával, že sa ešte „dačo zmení, či sa nezmenší trest, v kútiku duše očakával, že mu môže znížiť už
uložený trest.“ Potreboval, aby dostal čím menší trest zákazu činnosti. Dodal, že mesačne v čistom v tom
čase zarábal 30 000.-Sk, preto suma 2 500.-Sk, ktorú od neho obžalovaný požadoval, ho neprekvapila.
Túto sumu nepovažoval za úplatok, lebo dal ju obžalovanému po rozhodnutí. Bral to ako odmenu za

to, že mu nedal vyšší trest zákazu činnosti, ktorý pred ním v rámci konania aj spomínal. V tom čase,
keď dával obžalovanému 3 000.-Sk, už mal v rukách oficiálne rozhodnutie o priestupku. Svedok ďalej
vypovedal, že keď mu bol odňatý vodičský preukaz, hneď na druhý deň išiel za kamarátom J., lebo v
podstate kvôli nemu prišiel o vodičské oprávnenie. Išiel za ním preto, aby zistil, či náhodou niekoho na
polícii nepozná. J. mu povedal, že pozná „X.“, lebo niekedy u neho robil na stavbe. Išiel za ním preto,

lebo chcel vybaviť nejaký nižší trest, jednalo sa mu hlavne o vodičský preukaz, lebo bol aj v tom čase
vodičom z povolania a navyše mal chorú manželku. Keď v pondelok ráno, t. j. 08. 12. 2008 šli obaja zaobžalovaným do práce, tento im povedal, že je tam vysoké promile alkoholu, že s tým sa nedá vôbec nič
robiť. Vtedy sa videl s obžalovaným prvýkrát. Obžalovaný vtedy pozeral do „nejakých tabuliek“ a aj o
týchto tabuľkách pred nimi obžalovaný hovoril. Prihliadal pri tom na promile zisteného alkoholu, ktoré mu

bolo namerané. Obžalovaný hovoril, že on môže robiť len podľa zákona, podľa tých tabuliek, že inakšie
sa to nedá. Povedal im tiež, že môže dostať buď 15 000.-Sk a 1 rok zákaz činnosti alebo zákaz činnosti
na 2 roky a peňažný trest 7 000.- Sk až 8 000.-Sk. Už v ten pondelok vedel, že dostane 15 000.-Sk
pokutu a 1 rok zákaz činnosti. Na otázku prokurátorky, prečo sa opýtal obžalovaného, čo je mu dlžný,
svedok ako príklad uviedol, že aj keď náklady spojené so sťahovaním sa hradia firme, tak vodiča sa

človek opýta, čo je dlžný a keď na túto otázku mu obžalovaný povedal, „na kávu“ a povedal mu aj sumu
„dva a pol“, dal mu tieto peniaze. V kútiku duše ale očakával, či sa náhodou ešte nebude dať znížiť už
uložený mu trest. Takto svedok vypovedal aj v prípravnom konaní.

Ako svedok bol na hlavnom pojednávaní vypočutý aj J., ktorý uviedol, že spolu s H. trochu popili a keď
ho viezol H. domov na svojom motorovom vozidle, zastavila ich policajná hliadka, ktorá ho podrobila
dychovej skúške na alkohol a zrejme na mieste mu bol odňatý vodičský preukaz. H. bol vodičom z

povolania a preto, že poznal sa s T., rozhodol sa pomôcť H.. Obžalovaného T. navštívili spoločne dňa
08. 12. 2008. Či už mal v tom čase H. predvolanie na priestupkové konanie, k tomu sa pre časový odstup
vyjadriť nevedel. T. im ukazoval nejaké tabuľky. Z nich bolo zrejmé, aký trest je možné priestupcovi uložiť
pri zistenom promile alkoholu. On sám T. naznačoval, že H. je kamiónista a snažil sa presadiť u neho,
aby mu bol uložený čo najnižší trest. O T. vedel, že prejednáva priestupky na dopravnom inšpektoráte. V

ten deň, kedy boli obaja za obžalovaným, tento presne nestanovil výšku pokuty ani výšku trestu zákazu
činnosti. H. veľmi záležalo na tom, ako bude postihnutý. Aj chcel ísť na obecný úrad, aby predložil na
polícii potvrdenie o tom, že je živiteľom rodiny. Nevedel o tom, že H. poskytol obžalovanému T. úplatok.
Dozvedel sa to až neskôr, v čase, kedy prišli policajti pre H.. Vtedy sa o celej udalosti dozvedel od
samotného H., ktorý mu povedal, že bol nahratý na kamere, keď dával obžalovanému peniaze. Hovoril

mu aj sumu, ktorú mu odovzdal s tým, že si myslí, že mu svedok H. povedal sumu 3 000.-Sk. V tom čase,
kedy boli spolu s H. za obžalovaným, sa nehovorilo o úplatku. Dodal, že H. v podstate bol postihnutý
preto, lebo išiel zaviesť jeho domov.

Z priestupkového spisu č. p. : ORP-P-907/DI-3-2008 OR PZ, ODI Prešov bolo zistiteľné, že svedok H.
bol dňa 09. 12. 2008 priestupkovo postihnutý, bola mu uložená pokuta vo výške 15 000.-Sk a zákaz

činnosti viesť motorové vozidlá na 12 mesiacov s tým, že do času zákazu činnosti mu bol započítaný
čas, po ktorý nesmel už túto činnosť vykonávať, t. j. od zadržania vodičského preukazu dňa 20. 10. 2008.

Na hlavnom pojednávaní za prítomnosti svedka H. bol prehratý obrazovo-zvukový záznam, ktorý je
zachytený na CD nosiči pod poradovým číslom 2, zo dňa 09. 12. 2008 z časového obdobia od 09.45 h
do 09.52 h, bol prečítaný písomný prepis z tohto obrazovo-zvukového záznamu z č. l. 216 a aj správa o

tom, akým spôsobom a kým bol záznam vyhotovený. K získaniu tohto záznamu došlo opäť na základe
príkazu, ktorý bol vydaný v predmetnej trestnej veci pod prv uvedeným číslom sudcom pre prípravné
konanie podpísaného súdu. K vykonanému dôkazu sa obžalovaný nevyjadril. Z tohto záznamu o. i.
vyplýva, že obžalovaný povedal svedkovi: „Ta, keby sa dalo inakšie, ta viete, že by sme vám zrobili
inakšie.“ Svedok sa pýta: „A čo som dlžný, keď sme sami?“ Obžalovaný mu odpovedá: „...sme boli prepiť

dačo, ta das dva i pol dajte. A ideme na to. Toto, čo sme prepili ...“ Svedok na to vybral z peňaženky
peniaze, odrátal 3 tisíckorunové bankovky, ktoré obžalovaný prevzal a vložil si ich pravou rukou do
pravého zadného vrecka nohavíc. Toto všetko sa udialo počas rozhovoru, obsah ktorého je zachytený
aj na písomnom prepise obrazovo-zvukového záznamu. Súd nemal žiadne pochybnosti o osobe, ktorá
dávala obžalovanému peniaze. Bol to H.

Vzhľadom na takto vykonané dôkazy súd vzal za bezpečne preukázané, že obžalovaný dňa 09. 12.
2008 prijal v súvislosti s prejednaním priestupku a vydaním rozhodnutia o priestupku, pod sp. zn. č. p.:
ORP-P-907-DI-3-2008 od svedka H. úplatok vo výške 3 000.-Sk (99.58 €), ktorého sa dopustil dňa 17.
10. 2008, kedy viedol osobné motorové vozidlo zn. Škoda 105 S e. č. R. v obci Fulianka pod vplyvom
alkoholu s hladinou 1,12 mg/l alkoholu v dychu, za čo mu uložil pokutu vo výške 15 000.-Sk a aj zákaz

činnosti viesť motorové vozidlá na 12 mesiacov.Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by bol obžalovaný ako verejný činiteľ v úmysle
zadovážiť sebe neoprávnený prospech vykonával svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu. Nie
každé porušenie zákona pri výkone právomoci verejného činiteľa je možné kvalifikovať ako zneužitie

právomoci. Pojem vykonáva svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu treba vykladať tak, že ide
o obchádzanie zákona alebo iného právneho predpisu vydaného na základe zákona. V konkrétnom
prípade obžalovaný, ako správny orgán riešiaci dopravné priestupky v rámci správneho konania
konal v súlade so Zákonom č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Zákon č.
73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov PZ, SIS, ZVaJS SR a ŽP nijakým spôsobom nevymedzuje

právomoc policajta ako verejného činiteľa, ale upravuje len štátnu službu príslušníkov Policajného zboru
a príslušníkov iných tam uvedených zložiek a tiež upravuje právne vzťahy, ktoré súvisia so vznikom,
zmenami a skončením štátnej služby príslušníkov Policajného zboru a ďalších príslušníkov ozbrojených
zložiek, pričom ustanovenie § 48 upravuje základné práva a povinnosti policajta. Keďže obžalovaný v
súvislosti s výkonom svojej právomoci neporušil žiadny zákon, ktorý upravuje jeho právomoc v rozsahu
jeho činnosti, jeho konanie nebolo možné potom kvalifikovať v konkrétnom prípade aj ako prečin

zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Trestného zákona. Na druhej
strane obžalovaný prijal v súvislosti s prejednaním priestupku a vydaním rozhodnutia o priestupku,
ako správny orgán, ktorému bola zverená právomoc rozhodovať, úplatok. Jeho trestná činnosť bola
preukázaná v prvom rade výpoveďou svedka H., obrazovo-zvukovým záznamom, ktorý je zachytený na
CD nosiči pod poradovým číslom 2, zo dňa 09. 12. 2008 z časového obdobia od 09.45 h do 09.52 h,

a nepriamo aj výpoveďou svedka J.. Obrana obžalovaného bola v rozpore s týmito dôkazmi a bola bez
akýchkoľvek pochybností vyvrátená. Obrazovo-zvukový záznam potvrdzuje, že obžalovaný si vypýtal
úplatok a svedok H. mu tento aj odovzdal. Obžalovaný T. prijal od svedka plnenie majetkovej povahy v
súvislosti s výkonom svojej funkcie, na ktorý nemal právny nárok.

Rozhodovanie v rámci správneho konania je vecou všeobecného záujmu, pretože takáto právomoc

presahuje rámec individuálnych záujmov a práv jednotlivcov z hľadiska celospoločenských záujmov.
Obžalovaný, ako príslušník Policajného zboru podľa § 1 ods. 1 Zák. č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe
príslušníkov PZ, SIS, ZVaJS SR a ŽP pri výkone svojej funkcie bol verejným činiteľom, v štátnej
službe. Jeho služobný pomer sa zakladá k štátu v zmysle ustanovenia § 1 ods. 4 prv citovaného
zákona. Všeobecnými podmienkami uznania osoby za verejného činiteľa na účely Trestného zákona sú

konkrétne postavenie, povolanie, služobný pomer alebo určitá funkcia osoby; podieľanie sa na plnení
úloh spoločnosti a štátu a používanie zverenej právomoci danej v rámci zodpovednosti za plnenie týchto
úloh. Pre trestnú zodpovednosť verejného činiteľa sa vyžaduje, aby trestný čin bol spáchaný v súvislosti
s jeho právomocou a zodpovednosťou. Obžalovaný v rámci právomoci, ktorá mu bola na plnenie úloh
zverená, prijal majetkové plnenie, na ktorý nemal právny nárok.

Na základe doposiaľ uvedeného potom senát Špecializovaného trestného súdu dospel k záveru, že
konanie obžalovaného T. naplnilo pojmové znaky skutkovej podstaty zločinu prijímania úplatku podľa §
329 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona a preto ho súd z tohto trestného činu uznal vinným.

Obžalovaný T. nebol doposiaľ súdom trestaný, je ženatý, je otcom jedného pätnásťročného dieťaťa, žije
usporiadaným rodinným a spoločenským životom. Je na výsluhovom dôchodku, t. č. je nezamestnaný

pre zdravotné problémy. V mieste bydliska požíva dobrú povesť, jeho správanie doposiaľ nebolo
predmetom jednania Komisiou verejného poriadku pri Mestskom zastupiteľstve vo Veľkom Šariši. Od 15.
02. 2004 bol služobne zaradený na funkcii staršieho referenta oddelenia bezpečnosti a plynulosti cestnej
premávky a dopravných evidencií Okresného dopravného inšpektorátu OR PZ Prešov. Nadobudnuté
všeobecné a odborné vedomosti využíval na plnenie služobných úloh na úseku svojho služobného

zaradenia. Vo vzťahu k plneniu služobných úloh bol iniciatívny a samostatný. Úlohy, ktoré mu boli
uložené, splnil. Za dosahované výsledky práce bol viackrát disciplinárne odmenený. Tieto skutočnosti
vyplynuli zo správ o povesti z miesta bydliska, pracoviska a odpisu registra trestov, ako aj z vyjadrenia
samotného obžalovaného, ktorý je poberateľom výsluhového dôchodku 860.-€.

Pri úvahách o druhu a výmere trestu senát prihliadal na spôsob spáchania zločinu, zavinenie,

pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, ako aj na osobu obžalovaného a možnosti jeho nápravy.
Obžalovaný konal v priamom úmysle (§ 15 písm. a) Trestného zákona), vzhľadom na svoje postavenie,zaradenie a právomoc prijal úplatok v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu. Pohnútkou
obžalovaného bolo získanie majetkového prospechu, na ktorý nemal nárok pri výkone svojej funkcie.
Súd nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 Trestného zákona. Obžalovanému poľahčovalo,

že pred spáchaním zločinu viedol riadny život podľa § 36 písm. j) Trestného zákona. U obžalovaného
teda prevažoval pomer poľahčujúcich okolností podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona, podľa ktorého za
daného stavu znižuje sa horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.

Za dodržania zásad tak individuálnej ako aj generálnej prevencie v zmysle ustanovenia § 34 ods. 1
Trestného zákona, s poukazom na osobu obžalovaného, jeho pomery, a možnosti jeho nápravy, senát

dospel k záveru, že účel trestu u obžalovaného bude dosiahnutý aj uložením trestu odňatia slobody
pod zákonom stanovenú trestnú sadzbu v zmysle ustanovenia § 39 ods. 1 Trestného zákona. Použitie
trestnej sadzby ustanovenej Trestným zákonom podľa § 329 ods. 2 Trestného zákona v rozpätí päť
až dvanásť rokov by bolo pre obžalovaného, podľa názoru súdu, neprimerane prísne. Súd pri svojom
rozhodovaní o druhu a výmere trestu prihliadol aj na ustanovenie § 34 ods. 3 Trestného zákona, podľa
ktorého treste má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a

jemu blízke osoby. Na zabezpečenie ochrany spoločnosti a prevýchovného účelu trestu v zmysle ods. 1
prvcitovanéhoprávnehoustanovenia,podľanázorusúdu,postačujeuobžalovanéhoT.ajuloženietrestu
odňatia slobody kratšieho trvania za súčasnej kombinácii s ďalšími druhmi trestov. Účinok trestu možno
zosilniť aj vhodnou kombináciou niekoľkých druhov trestov. Trest uložený v rámci zákonom stanovenej
trestnej sadby by v spojení s ďalšími trestami nezodpovedal okolnostiam konkrétneho prípadu a dolná

hranica trestu odňatia slobody vo výmere päť rokov by predstavovala prekážku uloženia primeraného
trestu. Vzhľadom na možnosti individualizácie trestu senát Špecializovaného trestného súdu dospel k
záveru, že sú v konkrétnom prípade splnené okolnosti k tomu, aby súd potom ukladal trest odňatia
slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby. Preto uložil obžalovanému trest odňatia slobody za splnenia
podmienok uvedených v ustanovení § 39 ods. 3 písm. d) Trestného zákona vo výmere 24 mesiacov.

Výkon trestu obžalovanému podmienečne odložil podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona. Zároveň
mu určil skúšobnú dobu na 4 roky v zmysle ustanovenia § 50 ods. 1 Trestného zákona. Počas
skúšobnej doby podmienečného odsúdenia je obžalovaný povinný viesť riadny život, nedopustiť sa
iného úmyselného protispoločenského konania, lebo v opačnom prípade súd vysloví, že sa trest odňatia
slobody,ktorýmmuvymeralvdĺžke24mesiacov,vykoná.Zároveňbolobžalovanémuuloženýpodľa§56

ods.1Trestnéhozákonapeňažnýtrestvovýške1500.-€,pretože získalmajetkovýprospechspáchaním
úmyselného trestného činu. Pre prípad, že by bol výkon peňažného trestu úmyselne zmarený, stanovil
súd obžalovanému náhradný trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov. Pretože obžalovaný spáchal
zločin pri výkone právomoci verejného činiteľa, súd uložil obžalovanému aj trest zákazu činnosti v
súvislosti s výkonom právomoci verejného činiteľa. Kombináciou takto uložených trestov, teda trestu

odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu, peňažného trestu a trestu zákazu činnosti
bude splnený účel trestu tak, ako je to uvedené v § 34 ods. 1 Trestného zákona. Takýto trestný postih
obžalovaného T. súd považoval za zákonný a aj dostatočný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho

oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu k Najvyššiemu súdu Slovenskej

republiky v Bratislave.