Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, March 22, 2011

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 27C/381/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3110228726
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr., Ing. Miroslav Manďák

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudcom JUDr. Miroslavom Manďákom, v právnej veci navrhovateľa C. S., a.

s., so sídlom B., E. XX,. IČO XX. XXX. XXX,. zast. T. K., s. r. o., so sídlom B., Ú. X,. IČO XX. XXX. XXX.
proti odporcovi RSDr. V. K., bytom T., H. XXX/XX. o zaplatenie 3.879,72 € s prísl. takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi čiastku 2.574,75 € spolu s 9%úrokom z omeškania
ročne od 29.12.2009 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku sa návrh z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

O d ô v o d n e n i e

Navrhovateľ ako univerzálny nástupca lízingového prenajímateľa - spoločnosti O. L., a.s. sa od odporcu
ako lízingového nájomcu domáha zaplatenia čiastky 3.879,72 euro spolu s 9 % úrokom z omeškania
z tejto čiastky ročne od 29.12.2009 do zaplatenia titulom finančného vysporiadania lízingovej zmluvy
pri jej predčasnom ukončení. K zdôvodneniu žalobného návrhu navrhovateľ uviedol, že navrhovateľ

ako lízingový prenajímateľ uzatvoril s odporcom ako lízingovým nájomcom dňa 20.06.2008 Kúpnu a
Leasingovú zmluvu č. LZF/08/05278, predmetom ktorej bol finančný prenájom motorového vozidla zn.
Suzuki Splash 1,2 GLX, AC, rok výroby 2008, ktoré vozidlo prevzal odporca na základe preberaciu
protokolu dňa 20.06.2008. Na základe tejto zmluvy sa odporca zaviazal po dobu 48 mesiacov
predmet leasingu užívať a platiť lízingové splátky (vrátane poistenia) vo výške 220,41 euro mesačne
v zmysle splátkového kalendára, pričom po uplynutí doby lízingu a splnení podmienok uvedených
v lízingovej zmluve a v obchodných podmienkach pre finančný lízing motorových vozidiel, ktoré sú jej

neoddeliteľnou súčasťou mal právo odkúpiť predmet lízingu za dohodnutú cenu 39,50 euro. Odporca
zaplatil navrhovateľovi počas trvania lízingovej zmluvy 7 lízingových splátok, pričom ďalšie nezaplatil
a predmet lízingu neodovzdal. Na základe tejto skutočnosti navrhovateľ odstúpil listom zo dňa
30.04.2009 od lízingovej zmluvy. Následne navrhovateľ uskutočnil finančné vysporiadanie lízingovej
zmluvy pri jej predčasnom ukončení, v ktorom zúčtoval svoje finančné nároky a pohľadávky, ktoré
mu z lízingovej zmluvy voči odporcovi vznikli oproti úhradám odporcu z lízingovej zmluvy. Na základe
tohto finančného vysporiadania vznikol navrhovateľovi voči odporcovi nárok vo výške žalovanej čiastky

3.879,72 euro. Žalovaná čiastka pozostáva zo súčtu neuhradených lízingových splátok 661,23 euro,
poplatku za ukončenie zmluvy 296,31 euro, penalizačných faktúr 16,75 euro, nákladov agentúry 202,30
euro, náhrady škody v súvislosti s odobratím a predajom predmetu lízingu 1.312,72 euro, straty z
odpredaja na majetku 1.224,44 euro a zo zmluvnej pokuty za nedodržanie doby nájmu 165,97 euro.Odporca, hoci riadne predvolaný, sa na termín pojednávania neustanovil, svoju neúčasť neospravedlnil,
o odročenie pojednávania nepožiadal. Za použitia § 101 ods. 2 O.s.p. súd vec prejednal a rozhodol v

neprítomnosti odporcu.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu a zistil tento skutkový stav:

Z výpisu z obchodného registra súd zistil, že navrhovateľ je univerzálnym nástupcom obchodnej

spoločnosti O. L., a.s., IČO XX. XXX. XXX.

Z Kúpnej a Lízingovej zmluvy č. LZF/08/05278 zo dňa 20. júna 2008 uzavretej medzi obchodnou
spoločnosťou O. L., a.s. ako lízingovým prenajímateľom a odporcom ako lízingovým nájomcom súd
zistil, že medzi stranami bola uvedeného dňa uzavretá lízingová zmluva, predmetom ktorej bol finančný
prenájom motorového vozidla zn. Suzuki Splash 1,2 GLX, AC, rok výroby 2008. Odporca ako lízingový

nájomca sa zaviazal po dobu 48 mesiacov predmet lízingu užívať a platiť lízingové splátky (vrátane
poistenia) vo výške 220,41 euro mesačne podľa splátkového kalendára, pričom po uplynutí doby lízingu
po splnení podmienok uvedených v lízingovej zmluve a v obchodných podmienkach pre finančný lízing
motorových vozidiel mal odporca právo odkúpiť predmet lízingu za dohodnutú cenu 39,50 euro.

Z preberacieho protokolu zo dňa 20. júla 2008 súd zistil, že odporca ako lízingový nájomca svojím
podpisom potvrdil prevzatie predmetu lízingu - motorového vozidla zn. Suzuki Splash 1,2 GLX, AC, rok
výroby 2008.

Z listiny navrhovateľa zo dňa 30. apríla 2009 adresovanej odporcovi súd zistil, že navrhovateľ s

okamžitou platnosťou odstúpil od lízingovej zmluvy č. LZF/08/05278, ktorej predmetom bolo motorové
vozidlo zn. Suzuki Splash 1,2 GLX, AC, rok výroby 2008.

Zprotokoluofinančnomvysporiadanílízingovejzmluvyč.LZF/08/05278odstúpenejzdôvoduneplatenia
zo dňa 10. decembra 2009 súd zistil, že navrhovateľ si voči odporcovi vyúčtoval nedoplatok vo výške

3.879,72 euro.

Z protokolu o odovzdaní a prevzatí predmetu lízingu zo dňa 14. júla 2009 súd zistil, že navrhovateľ
odobral odporcovi predmet lízingu - motorové vozidlo zn. Suzuki Splash 1,2 GLX, AC, rok výroby 2008.

Z kúpnej zmluvy zo dňa 2. decembra 2009 uzavretej medzi navrhovateľom ako predávajúcim a M. J. ako
kupujúcim súd zistil, že predmet lízingu - motorové vozidlo zn. Suzuki Splash 1,2 GLX, AC, rok výroby
2008 navrhovateľ predal menovanému kupujúcemu za dohodnutú kúpnu cenu 4.866,- euro (vrátane
DPH).

Zo znaleckého posudku znaleckej organizácie S., s.r.o. zo dňa 1. júla 2009 č. 211/2009 súd zistil, že
hodnota motorového vozidla zn. Suzuki Splash 1,2 GLX, AC, rok výroby 2008 ku dňu vypracovania
znaleckého posudku predstavovala čiastku 6.008,- euro (vrátane DPH).

Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je

upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie
je uzavretá.

Podľa § 373 Obchodného zákonníka, kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný
nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené

okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

Podľa § 379 Obchodného zákonníka, ak tento zákon neustanovuje inak, nahrádza sa skutočná škoda a
ušlý zisk. Nenahrádza sa škoda, ktorá prevyšuje škodu, ktorú povinná strana v čase vzniku záväzkového
vzťahu ako možný dôsledok porušenia svojej povinnosti predvídala alebo ktorú bolo možné predvídať

s prihliadnutím na skutočnosti, ktoré v uvedenom čase povinná strana poznala alebo mala poznať pri
obvyklej starostlivosti.Podľa § 380 Obchodného zákonníka, za škodu sa považuje tiež ujma, ktorá poškodenej strane vznikla
tým, že musela vynaložiť náklady v dôsledku porušenia povinnosti druhej strany.

Podľa § 384 ods. 1 Obchodného zákonníka, osoba, ktorej hrozí škoda, je povinná s prihliadnutím na
okolnosti prípadu urobiť opatrenia potrebné na odvrátenie škody alebo na jej zmiernenie. Povinná osoba
nie je povinná nahradiť škodu, ktorá vznikla tým, že poškodený túto povinnosť nesplnil.

Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej

povinnosti zmluvnú pokutu je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Finančný lízing je možné definovať ako záväzkový vzťah, v ktorom sa poskytovateľ lízingu zaväzuje
odovzdať príjemcovi lízingu na určitú dobu (dobu lízingu) do užívania vec, či inú majetkovú hodnotu,
ktorú poskytovateľ obvykle za týmto účelom zaobstará do svojho vlastníctva na základe objednávky

a podľa výberu príjemcu lízingu, pričom príjemca lízingu sa zaväzuje náklady spojené s obstaraním
poskytovateľovi lízingu úplne uhradiť prostredníctvom lízingových splátok. Príjemca lízingu má v prípade
finančného lízingu obvykle právo na kúpu predmetu lízingu do svojho vlastníctva za cenu, ktorá býva
označená ako zostatková, pretože vyjadruje rozdiel medzi cenou predmetu lízingu, resp. nákladmi
spojenými s obstaraním predmetu lízingu na začiatku a celkovou výškou tej časti lízingových

splátok, ktorými je obstarávacia cena predmetu lízingu splácaná. V tejto súvislosti sa hovorí o
obstarávacej funkcii finančného lízingu, ktorá ju kvalitatívne odlišuje od nájomného vzťahu, u ktorého
je primárnou funkciou užívanie predmet nájmu. Príjemca lízingu nesie už od počiatku lízingového
vzťahu riziká (nebezpečenstvo škody) spojené s predmetom lízingu, ako i náklady spojené s užívaním
a prevádzkovaním predmetu lízingu (údržba, dane, poistenie). Skutočnosť, že príjemca lízingu nesie

nebezpečenstvo škôd na predmete lízingu a všetky náklady spojené s jeho užívaním, býva často
označovaná za hlavný definičný znak finančného lízingu, ktorý ho odlišuje od iných druhov zmluvných
vzťahov. Lízing je označovaný ako finančný práve preto, že záväzky poskytovateľa lízingu sa tu
obmedzujú na poskytnutie finančnej služby. S istou nadsázkou možno hovoriť, že u finančného lízingu
síce príjemca lízingu nadobúda vlastnícke právo až po uplynutí doby lízingu, vlastnícke povinnosti však

nesie od počiatku. Pokiaľ ide o porušenie lízingovej zmluvy, je potrebné si uvedomiť, že každé porušenie
zmluvnej povinnosti má zo zákona za následok povinnosť nahradiť škodu, ktorá tým druhej zmluvnej
strane vznikne. Pokiaľ nevedie porušenie lízingovej zmluvy k jej predčasnému zániku, nevznikajú v
praxi zásadnejšie problémy. Ak však dôjde k zániku lízingovej zmluvy pred uplynutím riadnej doby
lízingu, vzniká vzhľadom k asymetrii vzájomných plnení medzi poskytovateľom a príjemcom lízingu

množstvo finančných nárokov charakterizovaných len pre lízingové vzťahy. Tieto finančné nároky je
nutné vo finančnom vyporiadaní, ktoré by malo nasledovať po zániku zmluvy, detailne popísať, a to
ako z hľadiska spôsobu výpočtu tak i z hľadiska ich právneho titulu. Je potrebné si uvedomiť, že po
predčasnom ukončení lízingovej zmluvy nemá lízingový poskytovateľ väčšinou pokryté náklady, ktoré
musel vynaložiť v súvislosti so zaobstaraním predmetu lízingu. Súčasne s tým mu bezpochyby vzniknú

ďalšie náklady spojené s predajom predmetu lízingu alebo s uzavretím novej lízingovej zmluvy. Popri
nároku na úhradu týchto vynaložených nákladov má lízingový poskytovateľa taktiež nárok na náhradu
ušlého zisku, ktorého by dosiahol, keby lízingový príjemca neporušil svoje zmluvné povinnosti. Uvedené
nároky lízingového poskytovateľa je však nutné znížiť o výnos z predaja predmetu lízingu a prípadne o
prijaté poistné plnenie. Všetky tieto nároky sú ekonomicky odôvodniteľné a lízingový poskytovateľ má na

ne nepochybne nárok zo zákona. Podstate finančného lízingu nezodpovedá žiadny zo zmluvných typov,
ktoré sa nachádzajú v Občianskom zákonníku alebo v Obchodnom zákonníku. Zmluvy o finančnom
lízingusúpretovpraxiprevažneuzavieranéakozmluvynepomenovanépodľa§269ods.2Obchodného
zákonníka alebo podľa § 51 Občianskeho zákonníka.

Právne sú vec posúdil podľa vyššie citovaných ustanovení zákona a jednoznačne ustálil, že žalobný
návrh je dôvodný ale len čo do čiastky 2.574,75 €. Súd sa teda stotožnil s tým, že navrhovateľovi
prináleží súčet neuhradených lízingových splátok vo výške 661,23 euro, ktorá suma predstavuje súčet
neuhradených splátok od poslednej uhradenej splátky až do dňa odstúpenia od zmluvy. Pokiaľ teda
odo dňa odstúpenia od zmluvy boli splatné ďalšie 3 lízingové splátky, ktoré odporca navrhovateľovi

neuhradil, je nepochybné, že navrhovateľ má nárok na ich zaplatenie ( 3 x 6.640,-Sk ). Taktiež
súd za oprávnený nárok navrhovateľa považuje nárok na náhradu škody v súvislosti s odobratím a
predajom predmetu lízingu úhrnom vo výške 1.312,72 euro. Je jednoznačné, že porušením platobnej
povinnosti zo strany lízingového nájomcu, v dôsledku ktorej skutočnosti navrhovateľ odstúpil odlízingovej zmluvy, vznikli následne navrhovateľovi ako poskytovateľovi lízingu ďalšie náklady, ktoré po
právnej stránke predstavujú skutočnú škodu. Rovnako tým, že lízingová zmluva netrvala po dohodnutú
dobu, navrhovateľ ako poskytovateľ lízingu bol ukrátený na svojom zisku, t. j. vznikla mu taktiež

škoda vo forme ušlého zisku. Súd je teda toho právneho názoru, že
navrhovateľovi prináleží náhrada za odhlásenie motorového vozidla z evidencie dopravného
inšpektorátu 39,50 euro, cestovné 100,- euro, náklady na znalecký posudok 70,- euro, parkovné 54,-
euro, budúci nesplatený úrok odo dňa ukončenia zmluvy do konca lízingu ako ušlý zisk v sume 1.049,22
euro. Navrhovateľ ďalej požadoval od odporcu taktiež náhradu za škodu, ktorá vznikla navrhovateľovi

pri predaji majetku vo výške 1.224,44 euro, ktorá čiastka má predstavovať rozdiel medzi zostávajúcou
istinou, ktorá navrhovateľovi vznikla v súvislosti s predčasným ukončením lízingovej zmluvy
a predajnou cenou predmetu lízingu po jeho odobratí od odporcu. Súd jednoznačne akceptuje, že
navrhovateľ má nárok na náhradu škody, ktorá mu vznikla tým, že bol nútený predmet lízingu predať.
V žiadnom prípade sa však súd nestotožňuje s postupom a vyčíslením tejto škody. Z pohľadu súdu je
pri vyčíslení tejto škody relevantná len trhová cena predmetu lízingu v čase jeho predaja a skutočne

dosiahnutý výťažok z tohto predaja. Len rozdiel týchto dvoch veličín môže vyjadrovať prípadnú stratu
navrhovateľa pri predaji predmetu lízingu. Ako vyplýva zo znaleckého posudku, hodnota predmetu
lízingu bola 6008,- euro, pričom ako vyplýva z kúpnej zmluvy, predmet lízingu bol predaný za sumu
4.866,- euro, z čoho vyplýva, že navrhovateľ predal predmet lízingu takmer až o 20 % pod cenu
zistenú znaleckým posudkom. Nakoľko i samotný navrhovateľ ako osoba, ktorej hrozí škoda je povinný

vynaložiť všetko úsilie, aby hroziaca škoda bola minimálna, bol navrhovateľ povinný vyvinúť všetko
úsilie, aby predmet lízingu predal za čo najvyššiu cenu. Súd sa stotožňuje s tím, že predmet lízingu bolo
potrebné predať pod cenu, aby sa v konečnom dôsledku predaj uskutočnil. Na druhej strane je však súd
ochotný akceptovať len zníženie ceny o 10 %, čo predstavuje z pohľadu súdu škodu, ktorú je odporca
povinný nahradiť navrhovateľovi. Pokiaľ sa navrhovateľ rozhodol znížiť cenu vo väčšom rozsahu, v

presahujúcej časti si musí takto vzniknutú škodu znášať sám. Preto súd ustálil, že odporca je povinný
zaplatiť navrhovateľovi škodu spôsobenú pri predaji predmetu lízingu len do výšky 600,80 € namiesto
zo strany navrhovateľa požadovanej škody 1.224,44 €. Navrhovateľ sa taktiež domáhal od odporcu
zaplatenia poplatku za ukončenie lízingovej zmluvy vo výške 296,31 euro, penalizačných faktúr 16,75
euro, ďalších nákladov agentúry 202,30 euro a zmluvnej pokuty za nedodržanie doby nájmu 165,97

euro, ktoré nároky súd vyhodnotil ako nedôvodné. Pokiaľ ide o poplatok za ukončenie lízingovej zmluvy,
po právnej stránke môže ísť jedine o zmluvnú pokutu, z ktorého dojednania by však muselo byť zrejmé,
na aké porušenie povinností je zmluvná pokuta naviazaná. Samotné ukončenie lízingovej zmluvy ja len
dôsledkom určitej právnej skutočnosti - môže ňou byť i porušenie povinností jednej zo zmluvných strán.
Ak zmluvné strany uzavreli zmluvnú pokutu pre prípad ukončenia lízingovej zmluvy, takéto dojednanie je

neplatné, nakoľko ako už bolo vyššie uvedené, v takomto dojednaní absentuje vyjadrenie konkrétneho
porušenia povinnosti, na ktorú je zmluvná pokuta naviazaná. Pokiaľ ide o sumu penalizačných faktúr
vo výške 16,75 euro, z písomnej špecifikácie je zrejmé, že navrhovateľ má na mysli úrok z omeškania.
Úrok z omeškania je však príslušenstvom istiny a ako vyplynulo z podania navrhovateľa zo dňa 24.
januára 2011, navrhovateľ upravil úrok z omeškania na výšku 9 % ročne, pričom v zmysle § 172 ods. 7

O.s.p. predmetom žalobného návrhu sa stal úrok z omeškania len v tejto výške, vo zvyšnej časti úroku z
omeškania súd rozhodovať nebude. V časti neuhradených nákladov agentúry vo výške 202,30 euro ide
o duplicitné náhrady, ktoré súd priznal navrhovateľovi v rámci náhrady škody v súvislosti s odobratím a
predajom predmetu lízingu (priznaná náhrada škody v čiastke 1.312,72 €). Poslednou položkou, ktorej
priznania sa navrhovateľ voči odporcovi domáha je zmluvná pokuta za nedodržanie doby nájmu vo

výške 165,97 euro. Čo do dôvodnosti a platnosti takéhoto dojednania súd môže zopakovať len to, čo
bolo už uvedené vyššie, t. j. že takéto dojednanie je neplatné. Zmluvnú pokutu možno naviazať len na
porušenie povinnosti, v žiadnom prípade nie na inú skutočnosť a už vonkoncom nie na
vlastnosť zmluvy, v tomto
prípade na dĺžku trvania zmluvy. Z popísaných dôvodov súd rozhodol ako je uvedené vo výrokovej časti

rozsudku a navrhovateľovi priznal voči odporcovi nárok na zaplatenie čiastky 2.574,75 €.

Odporca navrhovateľom uplatnený nárok nezaplatil a je od 29.12.2009 v omeškaní so zaplatením svojho
peňažného záväzku. Navrhovateľovi preto popri práve na zaplatenie istiny vzniklo podľa § 517 ods.
2 Občianskeho zákonníka i právo na úrok z omeškania, ktorý je o 8 percentuálnych bodov vyšší ako

je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu (§ 3 ods. 1 nar. vl. SR č. 87/1995 Z.z.). Súdu je z rozhodovacej činnosti známe, že od
13.05.2009 činí základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 1 %, navrhovateľ má preto právo
na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9 % ročne od doby, od ktorej úroky požaduje.O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 2 O.s.p., čo je odôvodnené tým, že navrhovateľ
mal vo veci úspech len čiastočný. Preto súd vyslovil že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu

trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené

(§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu,

vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo

predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.