Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, April 13, 2010

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 16C/23/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4409200996
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 04. 2010
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Nagyová

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky, sudkyňou JUDr. Máriou Nagyovou, v právnej veci navrhovateľky: D. I., nar.

XX.X.XXXX,. bytom P., J. M. XXXX/XX,. štátny občan SR, zast. JUDr. J. D., advokátom so sídlom v N.
Z., E. B. XX. proti odporcom: 1. M. Š., nar. XX.XX.XXXX,. bytom P., B. č. XXXX/XX,. štátny občan SR,
2. M. Š., nar. XX.XX.XXXX,. bytom P., Š. XXX/XXX,. štátny občan SR, zast. na základe splnomocnenia
odporcom v 1. rade, 3. Ing. M. O., nar. XX.X.XXXX., bytom P., Š. XXX/XXX,. štátny občan SR, 4. J.
G., nar. X.XX.XXXX,. bytom N. Z., A. J. č. XXXX/X,. štátny občan SR, 5. Ing. D. B., nar. X.XX.XXXX,
bytom B. - P., P. XXXX/X,. štátny občan SR, 6. S. R., S. P. F., B. XX,. B., IČO: XX. XXX. XXX. o určenie
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vydržaním takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

Súd n e p r i z n á v a odporcom v 1. až 6. rade náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa svojím návrhom domáhala určenia vlastníckeho práva vydržaním k nehnuteľnostiam
v kat. území P., ktoré boli zamerané na základe geometrického plánu č. 1/2009 z 3.1.2009 vyhotoveného
súkromným geodetom M. B. ako parcela č. 1814/106 - zastavaná plocha o výmere 442 m2 a parcela
č. 1814/13 - záhrada o výmere 1689 m2 v podiele 1/1 k celku s tým, že uvedený geometrický plán
tvorí neoddeliteľnú časť rozsudku. Navrhovateľka je výlučnou vlastníčkou domovej nehnuteľnosti v
kat. území P., vykazovanej na LV č. 1061 ako rodinný dom súpisné č. 1019 postavený na parcele
č. 1814/106, ktorú nadobudla do svojho výlučného vlastníctva na základe dohody o vyporiadaní

podielového spoluvlastníctva N 203/2007, NZ 47584/2007 zo dňa 20.11.2007, ktorú uzatvorila so svojím
bývalým manželom. Starí rodičia navrhovateľky nadobudli pozemok na výstavbu rodinného domu na
základe výmeru o vlastníctve pôdy zo dňa 25.5.1948 podľa ktorého im boli pridelené nehnuteľnosti v
kat. území S. M. (P.) o celkovej výmere 1,34 59 ha, ktoré sú v prídelovom pláne označené v pkn vložke
č. 1 ako parcela č. 3229/12 roľa o výmere 1,15 09 ha a vo vložke č. 1500 ako parcela č. 4410/6 -
stavebný pozemok o výmere 0,19 49 ha. Pridelené pozemky sa nachádzali mimo zastavaného územia
obce P. v časti Ľ. a z tohto dôvodu so súhlasom M. P. si vymenili pridelenú stavebnú parcelu č. 4410/6 za

novo vymeriavané stavebné pozemky v intraviláne obce P., o čom sa však nezachovali žiadne písomné
doklady. Na vymenenom pozemku, ktorý sa nachádzal na časti parciel č. 1798 a 1797 si starí rodičia
navrhovateľky na základe výmeru o povolení stavby zo dňa 28.12.1953 postavili dvojizbový rodinný
domček s príslušenstvom o čom svedčí i stavebný plán zo dňa 12.10.1953, ktorý schválil bývalý ONV
N. Z., ako aj evidenčný list pre drobné stavby. Starí rodičia navrhovateľky reálne vstúpili do užívania
pridelených nehnuteľností tak, že na zamenenom pozemku za prídel si postavili rodinný dom. Starí
rodičia navrhovateľky užívali postavený rodinný domček s priľahlým pozemkom až do svojej smrti,

odkedy vstúpila do jeho užívania navrhovateľka so svojím manželom až do rozvodu v roku 2002 a od
toho času ho užíva iba výlučne ona. Predchodcovia navrhovateľky sa pokúšali ešte za svojho životapozemok, na ktorom si postavili dom majetkovo právne usporiadať, čo sa im nepodarilo. Dôkazom toho,
že uvedené nehnuteľnosti užívala navrhovateľka a predtým jej právni predchodcovia je i potvrdenie z
Obecného úradu P. zo dňa 9.12.2008, z ktorého vyplýva, že daň z nehnuteľnosti za uvedené pozemky

bolaplatenáodroku1953.Jenepochybné,žeprávnipredchodcovianavrhovateľky,akoajnavrhovateľka
uvedené nehnuteľnosti doteraz nikým nerušene dobromyseľne užívali a z tohto titulu navrhovateľka s
poukazom na ustanovenia § 134 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka odvodzuje svoje vlastnícke právo a
domáha sa určenia vlastníctva.

Odporcovia v 1. až 6. rade sa vyjadrili k návrhu navrhovateľky písomne po oboznámení sa s priloženým

geometrickým plánom a vo svojich vyjadreniach uviedli, že s určením vlastníckeho práva vydržaním
v prospech navrhovateľky nesúhlasia a poukázali na spôsoby nadobudnutia vlastníctva k sporným
nehnuteľnostiam. Odporca v 6. rade poukázal na to, že navrhovateľka nepreukázala podmienky
vydržania podľa ustanovenia § 129, § 132a, § 134 Občianskeho zákonníka, keď nepreukázala, ani
preukázať nemohla okolnosti odôvodňujúce oprávnenú držbu pozemku, ktorý je predmetom tohto
konania.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením predložených listinných dôkazov: list
vlastníctva pre kat. územie P. č. 1061, výmer o vlastníctve pôdy pre prídelcov I. G. a manželku J., rod.
S., evidenčný list pre drobné stavby č. 208/1953, výmer o povolení stavby rodinného domu pod sp.
zn. XI/2-711.2-1953/208 pre I. G. zo dňa 28.12.1953, dodatočné zrušenie prídelu zo dňa 19.7.1966,
potvrdenie z Obecného úradu P. o uhrádzaní dane z nehnuteľnosti na parc. č. 1814/13 a parc. č. 106,

geometrický plán č. 32/2009 zo dňa 22.1.2009, list vlastníctva pre kat. územie P. č. 2086, výpis z
Obchodného registra na odporcu v 6. rade, písomné vyjadrenie k návrhu odporkyne v 5. rade, odporkyne
v 2. rade, odporcu v 1. rade, odporcu v 6. rade, písomné stanovisko právneho zástupcu navrhovateľky k
vyjadreniam odporcov, osvedčenie o dedičstve 12D 29/2002 z Okresného súdu v Galante po poručiteľke
M. M. na základe ktorého preukazovala vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam odporkyňa v 5.

rade, doložka o oprave k tomuto osvedčeniu o dedičstve zo dňa 6.10.2003, listinné dôkazy oboznámené
po otvorení pojednávania dňa 19.1.2010, písomné vyjadrenie právneho zástupcu navrhovateľky zo
dňa 27.1.2010, správa z Obecného úradu v P., osvedčenie o dedičstve po poručiteľke A. Š., zomr.
1.6.2006 pod č. k. 16D 950/2006-14 Okresného súdu Nové Zámky, zrušenie kúpnopredajnej zmluvy
zo dňa 23.11.1983. Jedná sa o list Rady Miestneho národného výboru v P. adresovaný J. P., P. P.,

K. Š. a M. M., písomné vyjadrenie k veci odporkyne v 2. rade zo dňa 15.2.2010, pripojené spisy tun.
súdu po poručiteľoch I. G. D 1595/71 a J. G., rod. S. 3D 1381/82, po poručiteľke K. Š. D 382/92, po
poručiteľovi L. Š. 16D 947/2005, kúpnopredajná zmluva a rozhodnutie zo dňa 20.9.2001, identifikácia
parcielarozhodnutiezodňa17.9.2001,fotokópielistinnýchdôkazovokúpnopredajnýchzmluváchmedzi
predávajúcimi a odporcami, ktoré boli ovkladované pod č. V 6626/2003 a zistil tento skutkový a právny

stav:

Výmerom o vlastníctve pôdy pod č. 12.800/48-III/B zo dňa 25.3.1948 boli prídelcom I. G. a manželke
J., rod. S. pridelené do vlastníctva nehnuteľnosti v kat. území S. M. o celkovej výmere 1.3459 ha z
vložky č. 1 parcela č. 3229/12 roľa o výmere 1.1509 ha a z vložky č. 1500 parcela č. 4410/6 stavebný
pozemok o výmere 0.1949 ha. Na základe výmeru bývalého Okresného národného výboru v N. Z. pod

značkou XI/2-711.2-1953/2008 zo dňa 28.12.1953 bola povolená stavba rodinného domu stavebníkovi
I. G., bytom P. č. XXX. na parcele č. 1798, 1797 pozostávajúceho z dvoch izieb, kuchyne, komory,
predsiene, ktorý mal byť postavený svojpomocne. Začiatok stavby štvrtý štvrťrok 1953, dokončenie
stavby 31.12.1954. Žiadosťou zo dňa 13.9.1955 stavebník I. G. požiadal o predĺženie platnosti
evidenčného listu pre drobné stavby č. 208/1953 vydaného dňa 12.10.1953. Rozhodnutím bývalého

Okresného národného výboru v N. Z., odboru vodného hospodárstva a pre veci poľnohospodárstva a
lesníctva pod č. Vod.-3013/1966 zo dňa 19.7.1966 došlo dodatočne k zrušeniu prídelu pôdy prídelcom I.
G. a manželky, parcely č. 3229/12 o výmere 1.1509 ha, pretože prídelcovia pridelenú poľnohospodársku
pôdu neužívali a prídel je v držbe a užívaní socialistického sektoru.

Navrhovateľka vo svojej výpovedi upresnila, že na návrhu jednoznačne trvá, pretože je presvedčená,

že tieto nehnuteľnosti jej patria, avšak nemá o tom žiadny listinný doklad. Situáciu sa rozhodla riešiť
po tom, ako ju vyzvala odporkyňa v 4. rade listom zo dňa 11.11.2008, aby jej platila nájomné za určitúčasť sporných nehnuteľností, ktoré jej vlastnícky patria. Jej starí rodičia si postavili rodinný dom v roku
1953, kde bývala spolu so svojimi rodičmi až do obdobia, kým nezačala chodiť do prvej triedy a neskôr
sa spolu s rodičmi presťahovali do rodinného domu, ktorý postavili oni. Rodinný dom starých rodičov

po smrti starej matky nadobudli jej deti a tento v roku 1984 odkúpili od nich spolu s manželom a bývali
v ňom od roku 1987. Je nepochybné, že spolu s bývalým manželom kupovali iba rodinný dom, avšak
mali záujem vysporiadať si i pozemok pod domom a záhradu, avšak vždy im bolo oznámené, že sa
jedná o nevysporiadané pozemky a v rámci ROEPU túto situáciu neriešila. Je nepochybné, že právnym
predchodcom navrhovateľky, t. j. jej starým rodičom bol pridelený stavebný pozemok vo výmere okolo

20 árov, ktorý bol zamenený z čisto praktických dôvodov, ktorý užívali dlhodobo a v dobrej viere, čím
naplnili zákonné ustanovenia § 134 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka.

Odporca v 1. rade vo svojej výpovedi upresnil, že je ochotný svoj podiel, ktorý nadobudol titulom
dedeniaposvojejmatkeK.Š.odpredaťnavrhovateľke.Navrhovateľkasimohlaneusporiadanýpozemok
usporiadať tak, že by prišla za ním, dohodla sa, voči čomu by on nemal žiadne výhrady. Poukázal na
to, že vlastne i vypočutý svedok pán T. potvrdil, že požiadal o poskytnutie pôžičky a jeho žiadosť bola

zamietnutá s odôvodnením, že nevedel preukázať vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, z čoho vyplýva,
že vlastne i navrhovateľka, ako aj jej právni predchodcovia od začiatku vedeli, že uvedené pozemky nie
sú vysporiadané.

Odporkyňa v 2. rade takisto uviedla, že je ochotná spornú časť nehnuteľnosti, ktoré nadobudla titulom
dedenia po svojej matke, ako uviedol odporca v 1. rade odpredať navrhovateľke, avšak s návrhom

navrhovateľky nesúhlasí. Vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 15.2.2010 poukázala na to, že podľa
jej názoru je petit nejasný, neurčitý a predovšetkým nevykonateľný. Pripojený geometrický plán bol
vypracovaný bez jej prítomnosti a vedomia, zo žiadneho rozhodnutia právneho úkonu nevyplýva výmera
a presná poloha nehnuteľnosti. Navrhovateľka priznala, že jej starí rodičia ešte za svojho života sa
pokúšali pozemok majetkovo právne usporiadať, tak, že ho nemohli užívať v dobrej viere, že im patrí,

ako svoj vlastný. Navrhovateľka nadobudla s bývalým manželom len domovú nehnuteľnosť súpisné č.
1019 a nie pozemok a už v tej dobe muselo byť zrejmé, že vlastnícke právo jej ani jej rodine k sporným
nehnuteľnostiam nepatrí a nikdy nepatrilo. Navrhovateľka nie je dobromyseľnou držiteľkou, keďže
vec neužíva v dobrej viere, ako svoju vlastnú, nakoľko neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala
na základe akého právneho úkonu sa domnieva, že jej vec patrí. Namieta, že navrhovateľka užíva

nehnuteľnosť nerušene 10 rokov, keďže výlučne ju užíva od rozvodu s bývalým manželom v roku 2002.
Odporcovia v 1. a v 2. rade nadobudli podielové spoluvlastníctvo k sporným nehnuteľnostiam titulom
dedenia na základe dedičských rozhodnutí 4D 1531/90, 16D 947/2005 a D 3448/92 po svojich rodičoch
L. Š. a K. Š..

Odporca v 3. rade sporné nehnuteľnosti nadobudol kúpnou zmluvou zo dňa 8.6.2007, ktorá bola

ovkladovaná pod č. V 1836/2007 s tým, že v tom období skupoval viacej nehnuteľností, ktoré užíva,
vlastní uvedenú časť spornej nehnuteľnosti neužíva, avšak vedel, kde sa nachádza. V prípade, že by
navrhovateľkamalazáujemoodkúpeniespornejnehnuteľnostijeochotnýsňouuzatvoriťkúpnopredajnú
zmluvu.

Odporkyňa v 4. rade nadobudla podielové spoluvlastníctvo k sporným nehnuteľnostiam kúpnou zmluvou

zo dňa 5.12.2003 ovkladovanou pod č. V 6626/2003 a má za to, že vlastníci rodinného domu si mali
vysporiadať i prislúchajúci pozemok k domu tak, že si ho mali dať zamerať geometrickým plánom tak,
ako to urobili teraz a dohodnúť sa s ostatnými vlastníkmi. V žiadnom prípade s návrhom nesúhlasí.
Keďže vlastní viacej nehnuteľností má vedomosť o tom, že v katastrálnom území P. sú nehnuteľnosti
takéhoto typu a keď sa na ňu nakontaktovali občania následne to s nimi riešila. Navrhovateľka sa ňu

nikdy neobrátila.

Odporkyňa v 5. rade podielové spoluvlastníctvo k sporným nehnuteľnostiam nadobudla titulom dedenia
po svojej matke na základe osvedčenia o dedičstve Okresného súdu v Galante 12D 29/2002 zo dňa
7.8.2003, ktoré nadobudlo právoplatnosť 23.8.2003. Po vyhotovení identifikácie na spornú parcelu č.
1798 sa kontaktovala s užívateľmi s tým, že sa domnievala, že sa budú snažiť s ňou nejakým spôsobom

dohodnúť. Mnohí občania si vyriešili tieto vzťahy v rámci ROEPU. Je nepochybné tak, ako to vyplývaz predložených listinných dôkazov, že bývalý miestny národný výbor mal vedomosť o tom, že pozemky,
ktorépridelilobčanomnastavburodinnýchdomovniesúusporiadané,avšakničpretoneurobilaneriešil
to. Z týchto dôvodov vyzvala i navrhovateľku na platenie nájomného, avšak je i napriek tomu prístupná k

určitej dohode s navrhovateľkou. V žiadnom prípade však nesúhlasí s návrhom na určenie vlastníckeho
práva vydržaním v prospech navrhovateľky.

Odporkyňa v 6. rade poukázala na to, že v konaní neboli preukázané zákonné kroky v súlade s
vtedy platnými predpismi zo strany bývalého MNV, ktoré by smerovali k tomu, aby navrhovateľka a jej
právni predchodcovia boli dobromyseľní v tom, že pozemok, na ktorom je postavený ich rodinný dom

a priľahlá záhrada sú v ich vlastníctve. Ďalej nebolo preukázané, že pozemky, ktoré boli prideľované
neboli skúmané z hľadiska ich právnej voľnosti, pozemky neboli ohraničené, neboli nijak určené. Listiny,
ktoré sú založené v spise, z nich sa nedá odvodzovať dobromyseľnosť užívania i keď je nesporné, že k
užívaniu pozemkov došlo, avšak samotné užívanie nezakladá skutočnosť prevodu vlastníckeho práva
najmä s poukazom na to, že v tej dobe mohol byť pozemok iba v osobnom užívaní a nedochádzalo
k prevodu vlastníckeho práva. Navrhovateľka žiadnym dôkazom nepreukázala, že jej a jej právnym

predchodcom vzniklo právo osobného užívania pozemkov. Navrhovateľka sama vo svojej výpovedi
z 19.1.2009 sa vyjadrila, že kupovali iba rodinný dom a že mali záujem o vysporiadanie pozemku
pod domom a záhrady a vedela o tom, že pozemky sú nevysporiadané, to znamená, nemohla byť
dobromyseľná v tom, že jej vlastnícky patria. Z toho dôvodu, že navrhovateľka neuniesla dôkazné
bremeno a nie sú splnené podmienky podľa § 134 Občianskeho zákonníka navrhuje návrh zamietnuť

ako nedôvodný.

Vypočutý svedok K. Š., otec navrhovateľky vo svojej výpovedi potvrdil, že jeho svokrovcom boli pridelené
nehnuteľnosti v kat. území Ľ. a neskôr zamerané ďalšie nehnuteľnosti, kde si postavili rodinný dom. V
rodinnom dome svokrovcom býval asi 3 roky, možno aj dlhšie, kým si nepostavili spolu s manželkou
rodinný dom, kde odišli bývať i s navrhovateľkou. Keď svokrovci zomreli, rodinný dom bol chvíľu prázdny

a potom tam bývala navrhovateľka s manželom, avšak nevie presne, odkedy.

Svedok Š. T. poukázal na to, že v roku 1996 začal stavať rodinný dom vedľa starých rodičov
navrhovateľky. Po ich smrti zdedili rodinný dom súrodenci G.. O tom, či aj priľahlé pozemky k tomu
sa vyjadriť nevedel, avšak je pravdou, že záhradu obrábali. Jednalo sa približne o 21 árové pozemky.
Uvedené pozemky vznikli tak, že obec vymerala stavebné pozemky a prideľovala ich záujemcom o

stavby rodinných domov. Svedok potvrdil, že tiež nemá vysporiadané vlastnícke právo k pozemku svojho
rodinného domu, pretože ho odradilo, keď pred 15-timi rokmi na obecnom úrade sa táto situácia riešila a
z geometrického plánu zistil, že by sa musel dohodnúť s 33 podielovými spoluvlastníkmi. Navrhovateľka
býva v rodinnom dome už asi 17, 18 rokov, čo odhaduje podľa veku jej detí.

Svedkyňa, zamestnankyňa Obecného úradu v P., vo funkcii referenta pre majetkoprávne veci a životné

prostredie Ing. I. M. k veci uviedla, že pozemky, ktoré užíva toho času navrhovateľka sú pozemky, ktoré
boli prideľované občanom obce v 50-tych rokoch a to takým spôsobom, že v 50-tych rokoch došlo k
pozemkovým úpravám a ľuďom boli prideľované pozemky na základe prídelových listín v časti Ľ.. Na
základe dohovoru medzi predsedom Jednotného roľníckeho družstva v P. a predsedom bývalého MNV
došlo k zámene pozemkov v časti Ľ. a s časťou na dráhach. Ľuďom boli vydávané stavebné povolenia

na výstavbu rodinných domov. Prídelcovia žili v dobrej viere, že pozemky im patria a sú v ich vlastníctve,
čoho dôkazom je tá skutočnosť, že platili riadne dane jednak oni, ako aj právni nástupcovia, ako aj v
prípade navrhovateľky.

Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný
o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že

držba je oprávnená.

Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou
alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností
ustanovených zákonom.Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má
nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o
nehnuteľnosť.

Podľa § 134 ods. 3 Občianskeho zákonníka do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal
vec v oprávnenej držbe právny predchodca.

Na základe vykonaného dokazovania, výsluchu účastníkov, svedkov a predložených listinných dôkazov
dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľky nie je dôvodný. Súd považuje za jednoznačne preukázané,
že právny predchodcovia navrhovateľky, t. j. jej starí rodičia si postavili rodinný dom na základe výmeru
o povolení stavby XI./2-711.2-1953/208 na parcele č. 1798, 1797 /č. l. 10/. Navrhovateľka, ako aj

vypočutí svedkovia otec navrhovateľky K. Š., Š. T. a poverená pracovníčka obce Ing. I. M. potvrdili,
že pozemky, ktoré užíva navrhovateľka boli prideľované občanom obce v 50-tych rokoch na základe
dohovoru medzi predsedom JRD v P. a predsedom bývalého Miestneho národného výboru, keď došlo k
zámene pozemkov v časti Ľ. s časťou na dráhach za účelom výstavby rodinných domov, pretože v P. -
časť Ľ. bola lepšia bonita pôdy, hoci pôvodne sa plánovalo s výstavbou rodinných domov i v tejto časti.

Je pravdou, že o tom neexistujú žiadne listinné dôkazy, takisto sa nezachoval dôkaz o tom, či vymenené
pozemky boli vlastnícky vysporiadané ani geometrický plán. Určitá snaha o zameranie pozemkov bola
v 80-tych rokoch, avšak bezvýsledne. Existujú len papieriky, kde si ľudia mohli vybrať jeden alebo dva
pozemky s podpismi a razítkom predsedu družstva a predsedu MNV. Ľudia za tieto pozemky riadne
platili dane s tým, že sa domnievali, že im tieto pozemky vlastnícky patria. Je pravdou, že starým rodičom

navrhovateľky I. G. a manželke J., rod. S. boli pridelené nehnuteľnosti výmerom o vlastníctve pôdy č.
12.800/48-III./B zo dňa 25.3.1948 v kat. území S. M. o celkovej výmere 1.3459 ha z vložky č. 1, parcela
č. 3229/12 roľa o výmere 1.15.09 ha, ktorá im bola odňatá rozhodnutím ONV v N. Z. zo dňa 19.7.1966,
pretože si neplnili podmienky prídelcu /č. l. 13/, z vložky č. 1500 parcela č. 4410/6 stavebný pozemok o
výmere 0.1949 ha. Uvedený výmer nie je podpísaný a opečiatkovaný, avšak súd má za to, že došlo k

prídelu, keď časť prídelu - roľa bola následne prídelcom odňatá. V rodinnom dome, ktorý si postavili starí
rodičia navrhovateľky bývala i navrhovateľka s rodičmi, kým si nepostavili nový dom tak, ako to uviedol
K. Š. otec navrhovateľky. Po smrti prídelcov I. G., nar. XX.X.XXXX,. zomr. 22.10.1971 rozhodnutím
bývalého Štátneho notárstva v N. Z. D 1595/71-11 zo dňa 23.12.1971, ktoré nadobudlo právoplatnosť
15.8.1972 dedičstvo po poručiteľovi pozostávajúce z domovej nehnuteľnosti v kat. území obce P.

zapísanej v bývalej pkn vložke č. 1500 parcela č. 4410/6 patriace podľa výmeru o vlastníctve pôdy v 1/2
nadstavba v 1/2 postavená na parcele 1798, 1797 (pôvodný pozemok podľa prídelovej listiny vymenený
sMNVP.zapozemok,zaktorýmstojídomovánehnuteľnosť)nadobudlinazákladedohodyovyporiadaní
dedičstva J. G., nar. XX.X.XXXX. v pomere 1/10 k celku, R. K., rod. G., nar. X.X.XXXX. v pomere
1/10 k celku, A. Š., rod. G., nar. XX.X.XXXX. v pomere 1/10 k celku, J. G., nar. X.X.XXXX. v pomere

2/10 k celku. V bode III. predmetného rozhodnutia je uvedené, že po právoplatnosti tohto rozhodnutia
nebude založený list vlastníctva, pretože je potrebné vlastnícky usporiadať stavebný pozemok, na
ktorom sa domová nehnuteľnosť nachádza. Ako dedičia v 1. dedičskej skupine prichádzajú do úvahy 4
deti poručiteľa a manželka. V dedičskom konaní po prídelkyni J. G., rod. S., nar. XX.XX.XXXX,. zomr.
6.9.1982 na základe rozhodnutia bývalého Štátneho notárstva v N. Z. 3 D 1381/82-9 zo dňa 27.7.1982,

ktoré nadobudlo právoplatnosť 14.9.1982 dedičstvo pozostávajúce z domovej nehnuteľnosti - nadstavby
v kat. území P. na LV č. 1061 postavenej na parcele č. 1814/106 s popisným číslom domu 1019 podľa A1/
a v pomere 5/10 na základe dohody o vyporiadaní dedičstva nadobudla v celosti A. Š., nar. X.X.XXXX. s
tým,žeJ.G.,nar.XX.X.XXXX.vyplatísumu5486Kčs.Akodedičiav1.dedičskejskupineprichádzajúdo
úvahy deti poručiteľky tie isté, ako sú vyššie uvedené po I. G.. Z dedičských konaní má súd preukázané,

že ako dedičia po poručiteľoch, t. j. prídelcoch prichádzali do úvahy ich 4 deti vyššie uvedené a že
pozemok nebol vysporiadaný. Navrhovateľka s bývalým manželom odkúpila rodinný dom od dedičov,
ktorý neskôr nadobudla do výlučného vlastníctva titulom vyporiadania BSM v roku 2007. Predmetom
kúpy a vyporiadania bol len rodinný dom, pretože pozemok bol nevysporiadaný. Tieto skutočnosti
potvrdila i sama navrhovateľka, keď uviedla, že sa snažila vysporiadať pozemok a záhradu a bolo jej

povedané, že sa jedná o nevysporiadané pozemky a počas ROEPU to neriešila. V podstate od začiatku
mala vedomosť o tom, že pozemky sú nevysporiadané a vlastnícky jej nepatria. Sporné nehnuteľnosti do
smrti užívali starí rodičia navrhovateľky od roku 1987 do rozvodu do roku 2002 navrhovateľka a jej bývalý
manžel a navrhovateľka ako výlučná vlastníčka od roku 2007. Súd nepopiera, že navrhovateľka riadne
platila daň za sporné nehnuteľnosti v zmysle potvrdenia. Je však nepochybné, že jedine prídelcovia, t.j. starí rodičia navrhovateľky sa mohli dobromyseľne domnievať, že im sporné nehnuteľnosti patria ako
vymenené pozemky za prídel a týmto spôsobom sa domáhať určenia vlastníckeho práva vydržaním,
prípadne, že patria do dedičstva po prídelcoch, kde však aktívne vecne legitimovaní sú všetci dedičia

po poručiteľoch, ktorí majú postavenie nerozlučných spoločníkov podľa § 92 ods. 1 O.s.p.. Oprávnený
je držiteľ, ktorý je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí (§
130 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Posúdenie, či je držiteľ v dobrej viere alebo nie, je potrebné vždy
hodnotiťobjektívne,anieibazosubjektívnehohľadiska(osobnéhopresvedčenia)samotnéhoúčastníka,
a vždy je treba brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na

okolnosti a povahu daného prípadu po každom požadovať, nemal, resp. nemohol mať po celú vydržaciu
dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec alebo právo patrí. Dobrá viera zaniká v okamžiku, kedy
sa držiteľ zoznámil so skutočnosťami, ktoré objektívne museli vyvolať pochybnosť o tom, že mu vec
po práve patrí. Na tom nič nemení skutočnosť, že držiteľ bude v tomto prípade naďalej subjektívne v
dobrej viere. Dobrá viera držiteľa sa musí vzťahovať aj k okolnostiam, za ktorých vôbec mohlo vecné
právo vzniknúť, teda aj k právnemu dôvodu (titulu), ktorý by mohol mať za následok vznik práva. V

danom prípade navrhovateľka nepreukázala dobromyseľnosť a dobrú vieru, že jej nehnuteľnosti patria,
pretože od začiatku vedela, že nehnuteľnosti sú nevysporiadané a v žiadnom prípade sa dobrá viera
nevzťahuje k právnemu dôvodu, k titulu, ktorý by mohol mať za následok vznik práva, pretože žiadny
titul nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam navrhovateľka nepreukázala. Navrhovateľka v
konaní ako odporcu v 6. rade označila S. R., S. P. F., ktorý však v tomto konaní pasívne legitimovaný nie

je. Z pripojeného listu vlastníctva č. 3445 v kat. území P. má súd preukázané /č. l. 17/, že ako vlastníci
sú uvedení S. O. v 1/3, K. R. v 1/3 a W. A. v 1/3 a správcom uvedených nehnuteľností je S. P. F.
B.. Ako účastníci v tomto konaní mali vystupovať vyššie uvedení podieloví spoluvlastníci v zastúpení
S. P. F. s poukazom na § 34 ods. 3 veta druhá zákona č. 330/91 Zb.. Navrhovateľka v tomto konaní
neuniesla dôkazné bremeno ohľadne dobromyseľnosti nadobudnutia sporných nehnuteľností, pretože

od začiatku ako nadobudla nehnuteľnosť rodinný dom v roku 1984, čo súd bližšie neskúmal, mala
vedomosť o tom, že pozemky nie sú vlastnícky vysporiadané. Takisto nepreukázala žiadny právny titul
ich nadobudnutia. Navrhovateľka sa nesnažila uvedenú situáciu riešiť, čo sama potvrdila, keď uviedla,
že počas ROEPU to neriešila. Je nepochybné, že takúto možnosť mala, čo potvrdil i vypočutý svedok
Š. T., keď uviedol, že pred 15 rokmi bola komisia na obecnom úrade sa usporiadavali pozemky a bol

vypracovaný i geometrický plán. V tomto období už navrhovateľka vlastnila rodinný dom. Dôkazom
toho, že navrhovateľka si mohla vysporiadať sporné nehnuteľnosti počas ROEPU sú i predložené
rozhodnutia Okresného úradu v N. Z., odbor katastrálny zo dňa 20.9.2001, na základe ktorého sa
pre navrhovateľku B. A. potvrdilo nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním po splnení podmienok
uvedených v § 11 ods. 4 zákona v spojení s § 134 Občianskeho zákonníka. Uvedené rozhodnutia sa

zasielali dotknutým spoluvlastníkom s tým, že rozhodnutie bolo preskúmateľné súdom podľa § 247 až
250 k) O.s.p.. Navrhovateľka v žiadnom prípade nemohla byť dobromyseľná, že jej sporné nehnuteľnosti
patria, pretože od začiatku mala vedomosť o tom, že nehnuteľnosti sú vlastnícky nevysporiadané.
Nadobudnutie vlastníckeho práva takisto predpokladá existenciu nadobúdacieho titulu, čo v danom
prípade preukázané nebolo a z týchto dôvodov nemohla uplynúť ani zákonná vydržacia lehota. Z týchto

dôvodov s poukazom na vyššie uvedené zákonné ustanovenie súd rozhodol tak, ako je uvedené vo
výroku rozsudku a návrh zamietol.

O trovách konania súd rozhodoval podľa § 142 ods. 1 O.s.p. s tým, že trovy konania by prináležali
úspešným účastníkom v konaní, t. j. odporcom. Súd procesne úspešným účastníkom trovy konania
nepriznal, pretože si ich v lehote 3 dní, ani následne do vyhlásenia rozsudku písomne nevyčíslili a zo

spisu nevyplývajú žiadne trovy konania pre odporcov v 1. až 5. rade. Odporkyňa v 6. rade vyslovene
uviedla, že si trovy konania neuplatňuje.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia cestou podpísaného súdu
na Krajský súd v Nitre v 3 vyhotoveniach.Podľa § 205 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Obč. súdneho
poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený

skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§ 205a ), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.