Decision was made at the court Okresný súd Trenčín
Judgement was issued by JUDr. Ing. Miroslav Manďák
Judgement form – Rozsudok
Source – original document (the link may not work anymore)
Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 27C/24/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3111202037
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 03. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr., Ing. Miroslav Manďák
ECLI:
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín samosudcom JUDr. Miroslavom Manďákom, v právnej veci navrhovateľky M. M.,
bytom D. N. V., P. H. XXX/XX. proti odporcovi S. M. ml., bytom N. D., S. XX/XX,. zast. otcom S. M. st.,
bytom N. D., S. XX/XX. o zníženie výživného, takto
r o z h o d o l :
Návrh sa z a m i e t a .
Odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
Súdnym zmierom tunajšieho súdu zo dňa 17.12.2010, č. k. 11C/285/2010-23 bola naposledy stanovená
vyživovacia povinnosť navrhovateľky k odporcovi vo výške 40,- € mesačne.
Podaným návrhom sa navrhovateľka domáhala, počnúc dňom 01.01.2011 zníženia jej vyživovacej
povinnostikodporcovisodôvodnením,žejejfinančnépomerysaznačnezmeniliod01.01.2011,nakoľko
zostala nezamestnaná.
Odporca so znížením výživného nesúhlasil. Poukazoval na skutočnosť, že naďalej riadne študuje, keď v
súčasnosti je študentom 1. ročníka denného bakalárskeho štúdia na F. H. V. na U. M. B. v B. B.. Navyše,
od poslednej úpravy výživného neubehlo viac ako 3 mesiace a pri schvaľovaní súdneho zmieru účastníci
vychádzali zo stavu, že navrhovateľka má obmedzené finančné možnosti a že od januára 2011 bude
nezamestnaná.
Navrhovateľka, hoci riadne predvolaná sa na termín pojednávania neustanovila, svoju neúčasť
neospravedlnila, o odročenie pojednávania nepožiadala. Preto súd za použitia § 101 ods. 2 O. s. p. vec
prejednal a rozhodol v jej neprítomnosti.
Z výpovede odporcu ako i z potvrdenia o štúdiu obsiahnutého v pripojenom spise tunajšieho súdu sp. zn.
11C/285/2010vyplýva,žeodporcajevakademickomroku2010/2011študentom1.ročníkabakalárskeho
denného štúdia na F. H. V. na U. M. B. v B. B..
Z výpovede odporcu súd ďalej zistil, že jeho výdavky sú tvorené najmä nákladmi na štúdium, vrátane
nákladov na internát. Zdravotné problémy odporca nemá, mimoškolské aktivity nepestuje žiadne. Otecodporcu je živnostníkom, za rok 2010 dosiahol základ dane vo výške 1.919,57 €. Okrem odporcu má
ešte ďalšiu vyživovaciu povinnosť k svojej dcére Z., a to v súdom stanovenej výške 90,- € mesačne.
Z rozhodnutia Ú. T. zo dňa 28.01.2011, č. k.: B/2011/13093-081060 vyplýva, že navrhovateľka bola dňom
01.01.2011 zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie.
Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 11C/285/2010 mal súd preukázané, že vyživovacia
povinnosť navrhovateľky k odporcovi bola naposledy upravená súdnym zmierom zo dňa 17.12.2010.
Vtedy, v čase schválenia súdneho zmieru účastníci ako i súd vychádzal zo skutočnosti, že odporca bol
študentom na vysokej škole, jeho výdavky boli v prevažnej miere tvorené výdavkami na štúdium. Ďalej
súd v čase schválenia súdneho zmieru zohľadnil skutočnosť, že navrhovateľka ako i otec odporcu mali
ešte ďalšiu vyživovaciu povinnosť, a to k ich dcére Z.. Nakoniec súd ako i samotní účastníci v čase
schválenia súdneho zmieru zohľadnili i to, že navrhovateľka má obmedzené finančné možnosti, a že od
01.01.2011 bude nezamestnaná.
Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je
ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má
právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti
a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške
30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v
akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o
domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a
majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je
nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 a 2 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s
dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa § 78 ods. 1, 2 a 3 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak
sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre
maloletédieťazauplynulýčas,spotrebovanévýživnésanevracia.Prizmenepomerovsavždyprihliadne
na vývoj životných nákladov.
Citované zákonné ustanovenia vychádzajú zo zásady, že výživné sa určuje vždy podľa stavu, ktorý
existuje v čase vydania rozhodnutia. Plynutím času však môžu nastať zmeny ako na strane osoby
oprávnenej, tak aj na strane osoby povinnej na výživné. Zásadnou a podstatnou zmenou pomerov
na strane osoby oprávnenej je okrem pribúdajúceho veku aj zmena typu školy, ktorú navštevuje. Za
podstatnú zmenu pomerov na strane osoby povinnej sa považuje zmena v oblasti príjmov tejto osoby,
a to ako jeho zvýšením, tak aj znížením, prípadne zmena počtu vyživovaných osôb, alebo iná zmena
dotýkajúca sa jeho osobných a majetkových pomerov. Všeobecné zásady stanovujúce povinnosť oboch
rodičov prispievať na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov sú
upravené v ust. § 62 Zákona o rodine s dôrazom na právo dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Posúdiac zistený skutkový stav podľa vyššie citovaných ustanovení zákona, dospel potom súd k
záveru, že v prejednávanej veci nie sú splnené podmienky na zníženie výživného, a teda že žalobnýnávrh nie je dôvodný. Z vykonaných dôkazov jednoznačne vyplynulo, že od poslednej úpravy
výživného neuplynuli ani 3 mesiace, počas ktorého obdobia nedošlo k žiadnej zmene, a to na žiadnej
strane. Odporca je naďalej študentom na vysokej škole, jeho zdravotný stav sa nezmenil, mimoškolské
aktivity zostali taktiež nezmenené. Rodičia odporcu majú naďalej ešte ďalšiu vyživovaciu povinnosť
k dcére Z., ktorá sa taktiež ešte stále pripravuje štúdiom na svoje budúce povolanie. Príjem otca
odporcu sa nezmenil. Skutočnosť, že navrhovateľka je od 01.01.2011 nezamestnaná sa zohľadnila
už v predchádzajúcej úprave výživného pri schválení súdneho zmieru, čo znamená, že de facto ani
na strane navrhovateľky nedošlo od poslednej úpravy výživného k žiadnej zmene. Vychádzajúc z
uvedenéhosúdpotomvyhodnotilžalobnýnávrhakonedôvodný,nakoľkoodposlednejúpravy(posúdiac
zistený skutkový stav v jeho komplexnosti, keď obmedzené finančné možnosti navrhovateľky a jej
nezamestnanosť od 01.01.2011 sa zohľadnili už pri predošlej úprave výživného pri schvaľovaní súdneho
zmieru ) nedošlo v konečnom dôsledku k žiadnej zmene, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného.
Ako už bolo vyššie uvedené, skutočnosť, že navrhovateľka je od 01.01.2011 nezamestnaná, bola už
zohľadnená v čase poslednej úpravy výživného pri schvaľovaní súdneho zmieru, a preto nie je namieste,
aby sa na tú istú skutočnosť navrhovateľka odvolávala opakovane.
Výrokotrováchkonaniavychádzazust.§142ods.1O.s.p..Nakoľkosiodporcatrovykonanianeuplatnil,
súd mu ich náhradu nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené
(§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu,
vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo
predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.