Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, March 16, 2010

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 11C/230/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3109228137
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 03. 2010
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Kumová

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudcom JUDr. Vierou Kumovou v právnej veci navrhovateľa Mgr. A. G., štátneho

občana Slovenskej republiky, bytom F. X,. B., zastúpeného JUDr. J. K., advokátom, so sídlom S. X,. v T.
T. proti odporcovi D. S., s.r.o. v reštrukturalizácii, so sídlom Z. C. XX,. T., IČO XX. XXX. XXX. o určenie
neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru takto

r o z h o d o l :

Okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 19.10.2009 je n e p l a t n é .

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 207,62 Eur, k rukám
JUDr. J. K., advokáta, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom na začatie konania domáhal vydania rozhodnutia súdu, na základe
ktorého by bolo určené, že okamžité zrušenie pracovného pomeru zo dňa 19.10.2009 je neplatné.

Zároveň si uplatnil náhradu trov konania. Uviedol, že dňa 16.10.2005 uzatvoril s odporcom pracovnú
zmluvu na dobu neurčitú s dohodnutou mesačnou mzdou (po úprave dodatkami k zmluve) vo výške
1.000,- Eur. V súlade so zmluvou, Zákonníkom práce a pokynmi zamestnávateľa, ktorého bol súčasne
aj spoločníkom a prokuristom, si riadne plnil svoje pracovné povinnosti. Dňa 19.10.2009 mu odporca
predložil listinu s názvom "okamžité zrušenie pracovného pomeru", ktorou podľa ustanovenia § 68 ZP
zrušil s ním okamžite pracovný pomer z dôvodu porušenia pracovnej disciplíny závažným spôsobom. V
odôvodnení však neuviedol žiadny konkrétny skutkový dôvod a uviedol v ňom iba, že opakovane jemu
zverené materiálne prostriedky spoločnosti využíval k osobnému prospechu. Listom zo dňa

23.10.2009 trval na tom, aby ho odporca naďalej zamestnával, čo odporca listom z 02.11.2009 odmietol.
Zdôraznil, že odporcom vyjadrený skutkový dôvod je všeobecný a nezrozumiteľný a v podstate skutkový
dôvod absentuje. Navrhovateľ nevie o žiadnom prípade ním porušenej pracovnej disciplíny, tobôž
o prípade závažného porušenia. Tiež nevie, aké konkrétne materiálne prostriedky spoločnosti mal
využívať k svojmu osobnému prospechu, akým konkrétnym spôsobom ich mal využívať, aké dôkazy
toto tvrdenie preukazujú a kedy sa o nich odporca dozvedel.

Odporca v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že navrhovateľ ako priamy podriadený konateľa
spoločnosti mal vykonávať okrem iného svoju prácu v súlade s internými smernicami spoločnosti,

týždenným plánom činnosti a pokynmi nadriadeného. Pracovná morálka a výsledky navrhovateľa boli
už v roku 2008 zjavne neuspokojivé a následne v roku 2009 bol niekoľkokrát ústne napomínaný a
vyzývaný k zlepšeniu pracovnej činnosti. Pretože nedošlo k náprave, musela mu byť zmenená náplň
práce. Podľa vtedy ťažko overiteľných informácií mal už v prvej polovici roku 2008 venovať viac času
práce pre iných a nie pre zamestnávateľa. V priebehu roku 2009 musel zamestnávateľ niekoľkokrátkonštatovať, že navrhovateľom vykazovaná činnosť pre neho nebola v skutočnosti realizovaná. V
septembri 2009 obdržal zamestnávateľ dôveryhodné informácie o tom, že navrhovateľ pracuje pre
tretie osoby resp. pre seba (O. G., s.r.o., G. G., s.r.o., keď zamestnávateľ je distribútorom okysličených

vôd "O. A.") v pracovnom čase a používa pri tom bez schválenia zamestnávateľa a na jeho náklady
zverený služobný automobil, mobilný telefón atď.. Spoločníkom uvedených spoločností je manželka
navrhovateľa. Navrhovateľ pri svojich návštevách obchodných partnerov zamestnávateľa ponúkal/
obchodoval s tovarom týchto tretích osôb. Prepravu týchto výrobkov "(ne)dobrovoľne a bezodplatne"
na náklady zamestnávateľa zabezpečoval aj zmluvný prepravca zamestnávateľa p. R. C.. Navrhovateľ

ďalej v pracovnom čase manažoval/kontroloval prevádzku O. B. v B. na B. ulici a to vtedy, keď mal
v B. v jeho bydlisku vykonávať prácu pre zamestnávateľa. Dňa 15.09.2009 odporca požiadal Ing.
M. P., aby preveril túto skutočnosť osobne návštevou O. B.. Po jednoznačnom potvrdení uvedených
skutočností bol odporca nútený s cieľom predísť ďalším škodám v súlade s jeho pracovným poriadkom,
jeho dikciou okamžite ukončiť pracovný pomer s navrhovateľom. Navrhovateľ dlhodobo poškodzoval
záujmy odporcu, klamal a zneužíval svoje postavenie u neho na svoj vlastný prospech, čím mu spôsobil

nemalú ekonomickú ujmu. Navrhovateľ naďalej i v súčasnosti sa snaží poškodiť záujmy odporcu, napr.
aj tým, že ponúka konkurenčné výrobky a veľmi pravdepodobne zneužíva informácie o obchodných
podmienkach odporcu, ktoré mal resp. má k dispozícii. Jeho pracovný pomer mal pôvodne na základe
platnej výpovede zo dňa 24.08.2009 skončiť 31.10.2009. Na základe uvedeného nesúhlasí s návrhom
na určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru a žiada, aby súd tento návrh v celom rozsahu

zamietol a priznal mu náhradu trov konania.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom odporcu a vypočutím právneho zástupcu navrhovateľa,
oboznámením pracovnej zmluvy navrhovateľa zo dňa 16.10.2005, okamžitého skončenia (podľa textu
zrušenia) pracovného pomeru zo dňa 19.10.2009, oznámenia navrhovateľa zo dňa 23.10.2009 vrátane
odpovede odporcu zo dňa 02.11.2009, rozviazania pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1 písm. b/ ZP

s navrhovateľom zo dňa 24.08.2009, plánu/ správy o činnosti zo dňa 12.10.-18.10.2009, časti internej
smernice č. 002/2005-pracovného poriadku odporcu zo dňa 09.09.2005 (bod 6.5 prípady porušenia
pracovnej disciplíny) a zistil tento skutkový stav veci:

Z vyjadrenie právneho zástupcu navrhovateľa bolo zistené, že namieta, že všetko, čo odporca uviedol
o dôvodoch okamžitého skončenia pracovného pomeru s navrhovateľom, je bezpredmetné, nakoľko by

toto muselo byť uvedené v okamžitom zrušení pracovného pomeru a muselo by byť odôvodnené a
preukázané, čo nie je. Poukázal na to, že pokiaľ sa odporca odvoláva na jeho pracovný poriadok zo
dňa 09.09.2005, ide o smernicu, všeobecnú normu, ktorá obsahuje všeobecné ustanovenia. Pokiaľ by
obsahoval nejaký dôvod, ktorý by mal odôvodňovať okamžité skončenie pracovného pomeru, tento by
musel byť špecifikovaný, vymedzený konkrétnymi skutkovými okolnosťami, musel by byť obmedzený

miestom a časom, čo v danom prípade nie je.

Z výsluchu štatutárneho zástupcu odporcu bolo zistené, že zotrváva na tvrdeniach uvedených
vo vyjadrení k návrhu. Má za to, že vymedzenie dôvodov okamžitého skončenia prac. pomeru
bolo dostatočné, nezameniteľné s poukazom na ustanovenia pracovného poriadku odporcu, kde je
stanovené, čo sa považuje za závažné porušenie pracovnej disciplíny. Tvrdenia navrhovateľa nie

sú pravdivé. Ako vyplýva z príloh doložených k vyjadreniu k návrhu, konanie navrhovateľa je nutné
považovať za závažné porušenie pracovnej disciplíny.

Na otázku, čo vyplýva z okamžitého skončenia pracovného pomeru doručeného navrhovateľovi, uviedol,
že z neho vyplýva, že daný deň, teda 15.10.2009 navrhovateľ pracoval pre inú právnickú osobu a to
firmu O. G., pričom nespochybnil, že tento údaj v okamžitom skončení pracovného pomeru uvedený

nie je. Zdôraznil, že vychádzal z pracovného poriadku odporcu, ktorý je záväzný a platný pre všetkých
pracovníkov odporcu. Zo všetkých materiálov, ktoré boli používané pri okamžitom skončení pracovného
pomeru, bolo všetkým zrejmé a zrozumiteľné, aký je dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru.
Text uvedený v okamžitom skončení pracovného pomeru, a to využívanie materiálov spoločnosti k
osobnému prospechu ako i výkon práce pre seba alebo inú právnickú alebo fyzickú osobu (posledný

odstavec okamžitého skončenia pracovného pomeru), je citácia z pracovného poriadku odporcu, ktorý
bol priložený k vyjadreniu k návrhu.Navrhovateľ na základe písomne uzavretej pracovnej zmluvy s odporcom zo dňa 16.10.2005
vykonával prácu obchodného riaditeľa u odporcu. Odporca písomne dňa 19.10.2009 okamžite
skončil pracovný pomer s navrhovateľom okamžitým zrušením pracovného pomeru, ktoré navrhovatel

převzal dňa 19.10.2009 s poznámkou, že nesúhlasí s jeho zdôvodnením. Vyplynulo z neho, že
zamestnávateľ navrhovateľa doručením uvedeného okamžite ruší a ukončuje pracovný pomer s ním
pre porušenie pracovnej disciplíny závažným spôsobom. Podľa odôvodnenia jednou z povinností
každého zamestnanca spoločnosti, vedúceho pracovníka zvlášť, je účelne a efektívne hospodáriť so
zverenými ľudskými a materiálnymi zdrojmi spoločnosti. Navrhovateľ opakovane napr. aj 15.10.2009

jemu zverené materiálne prostriedky spoločnosti využíval k osobnému prospechu na úkor spoločnosti,
a to i v pracovnom čase. Vyššie uvedené, ako i výkon práce pre seba alebo inú právnickú alebo
fyzickú osobu, než je zamestnávateľ, v pracovnom čase bez súhlasu nadriadeného je podľa pracovného
poriadku spoločnosti porušením pracovnej disciplíny závažným spôsobom.

Navrhovateľ listom zo dňa 23.10.2009 oznámil odporcovi, že okamžité zrušenie pracovného pomeru
doručené mu dňa 19.10.2009, považuje za neplatné a trvá na tom, aby ho odporca naďalej zamestnával

a prideľoval mu prácu podľa pracovnej zmluvy. Za neplatné ho považuje z dôvodu absencie zákonných
náležitostí formálnych ako aj skutkových, pretože

uvedený dôvod neuznáva, nezakladá sa na pravde a zakladá neplatnosť okamžitého zrušenia
pracovného pomeru. Žiadneho porušenia pracovnej disciplíny sa nedopustil a na jeho otázky v súvislosti
so skutočnosťou porušenia mu nebolo konkretizované, čoho sa mal dopustiť. Ďalej vyzval odporcu,

aby za účelom ďalšieho vykonávania práce mu vrátil všetky pracovné prostriedky potrebné k výkonu
dohodnutého druhu práce, ktoré mu pri odovzdaní okamžitého zrušenia pracovného pomeru boli odňaté.

Z časti internej smernice č. 002/2005-pracovného poriadku odporcu zo dňa 09.09.2005 (bod 6.5
prípady porušenia pracovnej disciplíny) bolo zistené, že za závažné porušenie pracovnej disciplíny
môže byť podľa stupňa intenzity považované okrem iného výkon práce pre seba alebo inú právnickú

a fyzickú osobu než zamestnávateľa v pracovnom čase bez súhlasu GR, OR, ER, VR nepovolené
používanie dopravných prostriedkov a iného majetku zamestnávateľa za iným účelom ako v prospech
zamestnávateľa.

Podľa§68ods.1,2Zákonníkaprácezamestnávateľmôžeokamžiteskončiťpracovnýpomervýnimočne
a to iba vtedy, ak zamestnanec a) bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin, b) porušil závažne

pracovnú disciplínu. Zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote
dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do jedného
roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako platia ustanovenia § 63 ods.
3 a 4.

Podľa § 70 Zákonníka práce okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj

zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné
zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je
neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.

Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Podanou žalobou sa
navrhovateľdomáhalurčenianeplatnostiokamžitéhoskončeniapracovnéhopomeruzodňa19.10.2009,

ktoré v tento deň od odporcu prevzal. V písomnom okamžitom skončení pracovného pomeru musí
byť dôvod na okamžité zrušenie pracovného pomeru uvedený takým spôsobom, aby bolo zrejmé
aké sú skutočné dôvody, ktoré vedú zamestnávateľa k tomu, že rozväzuje pracovný pomer so
zamestnancom, aby bolo nepochybné v akom konkrétnom konaní zamestnanca sa tento dôvod vidí
tak, aby bolo zabezpečené, že uplatnený dôvod nebude možné dodatočne meniť. Súd nie je viazaný

právnou kvalifikáciou, ale musí vychádzať z toho, ako je tento zrušovací prejav skutkovo odôvodnený.
Konkretizácia dôvodu okamžitého zrušenia pracovného pomeru môže byť rôzna, ale skutočnosti
oprávňujúce na rozviazanie pracovného pomeru musia byť vždy uvedené tak, aby zamestnancovi bolo
zrejmé, ktoré porušenie pracovnej disciplíny sa mu vytýka a je dôvodom zrušenia pracovného pomeru.Súd po zhodnotení dôkazov jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti dospel k záveru, že dôvod okamžitého
skončenia pracovného pomeru nie je v ňom dostatočne skutkovo zdôvodnený tak, aby nebolo možné
zameniť ho s iným dôvodom ako ma na mysli citované zákonné ustanovenie. Predovšetkým odporca

ako dôvod uvádza zneužívanie materiálnych prostriedkov zamestnávateľa k osobnému prospechu, ale
aké materiálne prostriedky odporcu boli navrhovateľom zneužívané, akým spôsobom nekonkretizuje.
Následne je v odôvodnení okamžitého skončenia pracovného pomeru už len konštatované, ako je toto
konanie ako i výkon práce pre seba alebo iný subjekt v pracovnom čase bez súhlasu nadriadeného

kvalifikované podľa pracovného poriadku odporcu. Z takejto formulácie nemožno bez pochybnosti ustáliť

či sa tohto konania navrhovateľ dopustil (akým spôsobom) a či aj toto odporca ako dôvod na okamžité
skončenie pracovného pomeru uplatňuje. Vzhľadom na uvedené mal súd za to, že nedošlo k riadnemu
vymedzeniu dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru, čo sa prejavilo tým, že určil jeho
neplatnosť.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p., keď úspešnému navrhovatelovi priznal
náhradu trov konania vo výške 207,62 Eur za odmenu za právne služby v zmysle vyhlášky MS SR č.

655/2004 Z.z. o náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (za 3 právne úkony - príprava
a prevzatie veci, podanie žaloby, účasť na pojednávaní 2 x po 53,49 Eur + 2 x režijný paušál po 6,95
Eur, 1 x 55,49 Eur + 1 x 7,21 Eur, náhrada za stratu času za cestu T. T. - T. a späť za dve polhodiny
po 12,02 Eur, spolu celkom 207,62 Eur). O povinnosti zaplatiť náhradu trov konania advokátovi súd
rozhodol podľa § 149 ods.1 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia

na Okresný súd Trenčín.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom

rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O. s. p.).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia

sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).

Pokiaľ si odporca nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozsudkom, môže sa žalobca domáhať jej

splnenia prostredníctvom exekúcie.