Rozsudok Judgement was issued on Friday, April 1, 2011

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 12C/60/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7209205994
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 04. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Zborovjanová

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2011:7209205994.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II, sudkyňou, JUDr. Slávkou Zborovjanovou, v právnej veci žalobcov v 1. rade J.

S., Y.. XX.X.XXXX, E. XXX XX E. XX a 2. rade I. S., Y.. X.X.XXXX, E. XXX XX E. XX obaja právne
zastúpení JUDr. Stanislavou Pačanskou, advokátkou, so sídlom advokátskej kancelárie Jantárová 30,
040 01 Košice, proti žalovanému Správcovské bytové družstvo IV, Levočská 3, 040 12 Košice, IČO:
00 216 666, právne zastúpený JUDr. Janou Koľvekovou, advokátkou, so sídlom advokátskej kancelárie
Mlynárska 19, 040 01 Košice, v konaní o zaplatenie 26.001,16 eur (783.311,- Sk) s prísl. a protinávrhu
žalovaného o určenie neplatnosti zmluvy o nájme a prevode vlastníctva takto

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcom v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne sumu (775.447,- Sk)

25.740,12 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne, počítaný zo sumy 25.740,12 eura od
10.12.2007 do zaplatenia a trovy konania vo výške 4.320,68 eura do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

Protinávrh žalovaného zamieta.

Žalovaný je povinný zaplatiť súdny poplatok vo výške 99,50 eur na účet tunajšieho súdu do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcovia sa návrhom zo dňa 30.3.2009 domáhali zaplatenia istiny 26.001,16 eur s príslušenstvom z
dôvodu, že na základe výzvy žalovaného pre žalobkyňu J. S. ako dlhoročnú nebývajúcu členku, či má
záujem o uzatvorenie nájomnej zmluvy zaplatili žalovanému žalovanú sumu bez právneho dôvodu.
Uviedli, že žalovaný v liste oznámil žalobcom zostatkovú hodnotu členského podielu vo výške 10.864,-
Sk a dlh ku dňu 775.447,- Sk. Na predmetnú ponuku žalobcovia reagovali dňa 16.11.2007 žiadosťou
o pridelenie bytu.

Žalovaný listom zo dňa 3.12.2007 oznámil žalobcom rozhodnutie predstavenstva SBD IV zo dňa
27.11.2007, ktorým bol žalobcom pridelený predmetný byt v zmysle čl. 36 ods. 1 Stanov SBD IV., na
ktorý žalobcovia reagovali vyjadrením súhlasu s uzavretím nájomnej zmluvy. Žalobcovia a žalovaný dňa
4.12.2007 uzatvorili nájomnú zmluvu na dobu neurčitú.
Žalobcovia dňa 10.12.2007 uhradili na účet žalovaného sumu 783.311,- Sk. Dňa 13.2.2008 žalobcovia
a žalovaný uzatvorili zmluvu o prevode vlastníctva družstevného bytu a vklad bol povolený 13.3.2008
pod č. V 2117/2008.

Žalobcovia po prehodnotení vyplatenej sumy 783.311,- Sk vyzvali žalovaného listom zo dňa 2.2.2009
na vrátenie žalovanej istiny, na čo im žalovaný odpovedal listom zo dňa 17.2.2009, v ktorom uviedol,
že suma pozostáva zo sumy 10.864,- Sk ako zostatkovej hodnoty členského podielu a dlhu pôvodného
dlžníka 775.447,- Sk a že úhradou tejto sumy bol splatený investičný úver prevádzaného bytu.Žalobcovia sa domnievajú, že žalovanému vyplatili sumu 783.311,- Sk bez právneho dôvodu, keďže
žiaden od začiatku na jej vyplatenie neexistoval.
V písomnom podaní zo dňa 27.8.2009 poukázali žalobcovia na skutočnosť, že informácia o zostatkovej

hodnote členského podielu a dlhu na byte nezakladá právo žalovaného žiadať vyplatenie dlhu za
predchádzajúceho nájomcu.

Žalovaný sa k podanej žalobe vyjadril písomne 3.8.2009, v podaní označenom ako odpor proti
platobnému rozkazu, v ktorom uviedol, že žalobkyňu vyzval, či má záujem o pridelenie bytu za

podmienok, že zostatková hodnota členského podielu je 10.864,- Sk a dlh k dnešnému dňu je 775.447,-
Sk. Ak žalobkyňa má záujem o pridelenie bytu za uvedených podmienok má to oznámiť do 21.11.2007.
Žalobkyňa listom zo dňa 16.11.2007 vyjadrila súhlas s uvedenými podmienkami. Úhradou sumy bol
splatený dlhodobý investičný úver pripadajúci na predmetný byt, vyplývajúci z úverovej zmluvy zo dňa
20.2.1974.
V podaní zo dňa 26.10.2009 uviedol, že uhradená suma 783.311,- Sk bola zúčtovaná v prospech účtu

žalovaného Č.. XXXXXXXXXX vedený v Z. E.. Uhradená čiastka bola rozúčtovaná: istina - nedoplatok
na nájomnom za obdobie od 09/2005 do 12/2007 vo výške 218.584,- Sk, poplatok z omeškania vo
výške 511.609,- Sk, súdne trovy 45.254,- Sk a zostatková hodnota členského podielu bez základného
členského vkladu 7.864,- Sk. Uviedol, že podiel dlhodobého investičného úveru podľa m2 na byt je
25.782,- Sk.

V podaní doručenom súdu dňa 11.2.2010 žalovaný uviedol, že oznámenie hodnoty členského podielu
a dlhu považuje za ponuku na pristúpenie k záväzku v zmysle ust. § 533 OZ.
Z opatrnosti vzniesol vzájomný návrh o vyslovenie, že nájomná zmluva a zmluva o prevode vlastníctva
je v súlade s ust. § 49a OZ neplatná, pretože bol uvedený do omylu, prípadne absolútne neplatná z
dôvodu, že obchádza zákon alebo prieči dobrým mravom, prípadne nebol urobený slobodne a vážne.

V prejednávanej veci súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedkov:
N. Ď., Ľ. K., H.R. E. a listinnými dôkazmi: Žiadosťou o pridelenie bytu, Rozhodnutím Predstavenstva
SBD IV. Košice o pridelení družstevného bytu, dokladom o úhrade, nájomnou zmluvou, zmluvou
o prevode vlastníctva bytu, listom vlastníctva, pokusom o zmier, odpoveďou, úverovou zmluvou,

dokladom o úhrade čiastky, úpravou konečného vyúčtovania, dodatkom, vyúčtovaním platieb za r.
2004, vyúčtovaním platieb za r. 2005, vyúčtovaním platieb za r. 2006, vyúčtovaním platieb za r. 2007,
Stanovami SBD IV, interným oznámením, interným oznámením, rozpisom pohľadávky,

dohodou o užívaní družstevného bytu, výpoveďou z nájmu družstevného bytu, dokladom o doručení

výpovede, úradným záznamom SBD IV., výpisom z uznesenia a pripojenými spisovými materiálmi
50Ro/3847/2003, 38E/1091/2004 a 14C/122/2006 a 28 Ro/79/2009 a zistil skutkový stav prejednávanej
veci.

Žalobkyňa v 1. rade bola dlhoročnou (od roku 1971) nebývajúcou členkou žalovaného (predtým

Stavebného bytového družstva IV. Košice). Žalovaný listom zo dňa 6.11.2007 (č. l. 5) adresovaný
žalobkyni, ju vyzval, aby mu oznámila, či má záujem o pridelenie 1-izbového bytu č. XX Y. K. M. X G.
R. na XII. poschodí. V tomto liste jej oznámil, že zostatková hodnota bytu je 10.864,- Sk a dlh 775.447,-
Sk. V prípade záujmu mala túto skutočnosť oznámiť písomne do 21.11.2007 a obhliadka bytu sa mala
uskutočniť 15.11.2007.

Žalobkyňa písomne žalovanému (č. l. 6) oznámila, že ako dlhoročná členka SBD IV. má záujem o
pridelenie 1-izbového bytu č. XX Y. K.Á. M. X G. R. na XII. poschodí, ktorý žalovanému bol doručený
16.11.2007 (podľa realizačnej pečiatky č. l. 48). Z listu žalovaného zo dňa 3.12.2007 (č. l. 7) súd zistil, že
žalobkyni oznámil, že SBD IV. na svojom zasadnutí zo dňa 27.11.2007 rozhodlo o pridelení 1-izbového
bytu č. XX Y. K.G. M. X G. R. na XII. poschodí v zmysle čl. 36 ods. 1 Stanov SBD IV a súčasne bola

vyzvaná, aby sa do 12.12.2007 dostavila na bytové oddelenie SBD IV.
Z rozhodnutia SBD IV. (č. l. 8) zo dňa 3.12.2007 súd zistil, že bolo vydané k členskému číslu: 5762 a
žalovaný na základe rozhodnutia predstavenstva zo dňa 27.11.2007 v zmysle § 36 ods. 1 Stanov SBD
IV. pod č. uznesenia 181/37/2007 bod 2 písm. b/ pridelil žalobkyni do osobného užívania 1-izbovú bytovú
jednotku v bloku R.-X, sekcia Ľ, č. 96 na K. M. X G. R. na XII. poschodí.

Na základe citovaného rozhodnutia bola uzatvorená medzi žalovaným ako prenajímateľom a žalobcami
v 1. a 2. rade ako nájomcami nájomná zmluva (č. l. 10) predmetom, ktorej bol prenájom družstevného
bytu č. XXX na XII posch. v bytovom dome na K. Č.. X G. R.Š.. Zmluva bola uzatvorená na dobu
neurčitú od 1.12.2007. Nájomný pomer podľa čl. V. bodu 1 posledná časť vety zanikne právoplatnýmrozhodnutím príslušnej správy katastra o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností
na základe zmluvy o prevode vlastníctva družstevného bytu, keď vlastníkom sa stane nájomca. Listom
(č. l. 11) bolo určené žalobcom výpočet nájomného a zálohy na plnenia poskytované s užívaním bytu.

Žalovaný, podľa listinného dôkazu (č. l. 9), príjmového pokladničného dokladu č. 35 zo dňa 4.1.2008,
do pokladne prijal od žalobkyne sumu 1.190,- Sk, pričom v kolónke druh a popis PO: je uvedené POV -
Prevod do OV. Z napísaného je možné vyvodiť, že išlo o poplatok týkajúci sa prevodu predmetného bytu
do vlastníctva. Z listinného dôkazu (č. l. 9), je zrejmé, že žalobkyňa 10.12.2007 vložila na účet vedený v
Poštovejbankeč.XXXXXXXXXXvhotovostisumu783.311,-Sk.Bankovýpríkazjeopatrenýrealizačnou

pečiatkou zo dňa 10.12.2007. Z výpovede žalovaného je zrejmé, že išlo o účet, ktorý patril jemu.
Zmluvou o prevode vlastníctva družstevného bytu (č. l. 12) zo dňa 13.2.2008 bol žalovaným prevedený
byt č. XXX Y. XX I.. Y. K. Č.. X G. R.Š. na žalobcov. V čl. VI. bode 1 bola dohodnutá cena bytu a
spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach 0 ,- Sk a prevod spoluvlastníckeho
podielu pozemku bol bezplatný. Vklad vlastníckeho práva k predmetnému bytu bol povolený Správou
katastra Košice pod V 2117/2008 a z výpisu z listu vlastníctva č. 10763 - čiastočný súd zistil, že

predmetný byt je v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcov.

Z výpovede žalobkyne v 1. rade vyplynulo, že za členku družstva bola prijatá niekedy v roku 1970
alebo 1972, kedy bola ešte slobodná. Niekedy v roku 1973 jej bol ponúknutý byt, ktorý odmietla lebo jej
nevyhovoval. Úplne neočakávane bol jej doručený list zo dňa 6.11.2007, v ktorom ju žalovaný vyzval, či

má záujem o pridelenie jednoizbového bytu. V liste bola uvedená zostatková hodnota členského bytu a
dlh, ktorý bol ku dňu prípisu 775.447,- Sk. Následne bola na obhliadke bytu, ktorý bol zničený. Počas
obhliadky pracovníčka žalovaného s ňou vôbec nerozprávala. Následne spísala žiadosť, ktorú osobne
odniesla na SBD IV. Výzvu zo dňa 6.11.2007 pochopila tak, že ak uhradí zostatkovú hodnotu členského
podielu a dlh vo výške 775.447,- Sk bude jej pridelený nájomný byt. Mala vedomosť, že žalovaný

podmieňuje pridelenie bytu tým, že by uhradila dlh po predchádzajúcom nájomcovi. Aj napriek tomu, že
dlh sa jej zdal privysoký sumu 783.311,- Sk uhradila v prospech účtu žalovaného. Nájomná zmluva bola
s ňou uzatvorená až po predchádzajúcej úhrade a následne bol byt prevedený do vlastníctva. Predseda
bytového spoločenstva ju upozornil, že na byte nebol žiaden nesplatený investičný úver a nedoplatok
po predchádzajúcom nájomcovi nemohol byť taký vysoký. Nikdy jej neboli predložené žiadne doklady

svedčiace o dlhu predchádzajúceho nájomcu, pričom má informácie, že byt bol minimálne rok prázdny.
S predchádzajúcim nájomcom nikdy nebola v kontakte.

Z výpovede žalobcu v 2. rade vyplynulo, že on bližšie informácie nemá, pretože všetky záležitosti okolo
bytu vybavovala žalobkyňa v 1. rade.

Právna zástupkyňa žalobcov predniesla, že zostatková hodnota členského podielu bola 10.864,- Sk a
dlh bol vo výške 775.447,- Sk. Čiastku 3.000,- Sk žalobkyňa uhradila ešte pred rozhodnutím o pridelení
bytu, takže zo zostatkovej hodnoty členského podielu uhradila sumu 7.864,- Sk.
Poukázala na Stanovy SBD IV., na čl. 33 ods. 1, podľa ktorého bol byt pridelený žalobcom a čl. 36 ods.

1, a to postupom pri prideľovaní bytu, podľa poradia. Z uznesenia družstva vyplýva, že práve podľa
čl. 36 ods. 1 bol pridelený byt žalobcom. Z uvedených citovaných článkov, ani z jedného nevyplýva,
aby byt mohol alebo mal byť pridelený až potom, ako bude dlh vyplatený. Žalovaný sa odvolával na čl.
36 ods. 3 Stanov, pričom toto je irelevantné s poukazom na to, že ide o mimoriadne pridelenie bytu,
pričom z uznesenia 181/37/2007 je zrejmé, že byt bol pridelený podľa čl. 36 ods. 1. Toto tvrdenie je

účelové, keďže článok 36 ods. 3 prideľuje byt mimo poradovníka, avšak ani z tohto čl. nevyplýva právo
žalovaného žiadať vyplatenie dlhu po predchádzajúcom dlžníkovi, resp. nájomcovi. Uviedla, že p. Q.
dlh, ktorý mal voči žalovanému, tento splácal, a to formou zrážok z dôchodku.
Druhým momentom je skutočnosť, že medzi žalobcami a žalovaným nebola uzatvorená žiadna písomná
dohoda, teda žalobcovia neprevzali dlh podľa ust. § 531 OZ, ani nepristúpili k dlhu dlžníka podľa ust. §

533 OZ. Poukazuje na to, že v obidvoch prípadoch zákon vyžaduje písomnú formu takejto zmluvy. V liste
zo dňa 6.11.2007 dlh nie je definovaný, nie je uvedené, že sa jedná o dlh predchádzajúceho nájomcu.
Žalobcovia sa domnievali, že ide o investičný úver a že zaplatenie tejto sumy, teda čiastky z investičného
úveru, je dlhom, ktorý je potrebné vyrovnať, preto tento dlh zaplatili.

Z výpovede žalovaného vyplynulo, že z Uznesenia SBD IV. je zrejmé, že ide o mimoriadne pridelenie
1-izbového bytu, pričom toto je za predpokladu, že menovaná pristúpi k záväzku a uhradí dlh. Išlo o
pridelenie bytu za vopred stanovených podmienok. Zo strany žalobcov došlo k pristúpeniu k záväzku,
keď 6.11.2007 reagovali písomne na ponuku, v ktorej bola uvedená čiastka 775.447,- Sk spolu shodnotou členského podielu v sume 786.311,- Sk. Žalobkyňa k záväzku pristúpila písomne, a to tým, že
6.11.2007, na základe žiadosti SBD IV Košice bola oboznámená s dlhom a k tomuto dlhu pristúpila tak,
že podala žiadosť o pridelenie bytu, a to dňa 16.11.2007.

V prejednávanom spore sa nejedná o bezdôvodné obohatenie. V prípade, ak by aj došlo k
bezdôvodnému obohateniu, nie je správne uvedené obdobie, za ktoré je vypočítaný úrok z
bezdôvodného obohatenia, totižto žalovaný sa do omeškania nedostal od 10.12.2007, ale až

keď sa mohol, resp. prvýkrát dozvedel, že sa na úkor žalobcov bezdôvodne obohatil, t.j. od 10.2.2009,

t.j. kedy mu to bolo oznámené.
Poukázal na výpoveď svedka, p.Ď., ktorý uviedol, že žalobkyňa sa sama dostavila za ním a pýtala sa
ho, či má uvedenú sumu zaplatiť. Ten jej uviedol, že má zaplatiť nedoplatok na investičnom úvere.
Žalobcovia teda vedeli o tejto skutočnosti a listom zo dňa 16.11.2007 pristúpili k záväzku. Podľa ich
názoru, pri tomto právnom úkone sa nevyžaduje, aby prejav obidvoch účastníkov bol na jednej listine,
stačí, ak žalobcovia pristúpili k písomnému návrhu, čiže písomne došlo k jeho prijatiu. Ide o platné

pristúpenie k záväzku.
Žalovaný bol uvedený do omylu v prípade, ak súd by z akéhokoľvek dôvodu považoval pristúpenie k dlhu
žalobcov za neplatné, tak majú záujem na tom, aby súd určil, že uzatvorená kúpno-predajná zmluva, ako
aj nájomná zmluva je neplatná z dôvodu, že boli uvedení do omylu, pretože bez úhrady predmetného
dlhu žalobcami tento byt pridelený nebol.

Zvýpovedesvedka,N.Ď.vyplynulo,žeonještatutárnymorgánomapredsedomspoločenstvavlastníkov
bytov Jantár, na K.B. X - X G. R.. Predchádzajúcim správcom predmetného bytového domu bolo SBD
IV v Košiciach, ktorého bol členom predstavenstva a mal prehľad o nedoplatkoch, neplatičoch. Od
1.6.2004, kedy bolo založené spoločenstvo, vykonával funkciu predsedu spoločenstva. Uviedol, že má

vedomosť o tom, že predmetný byt pôvodne patril p. Q., ktorý bol členom družstva a nájomcom bytu.
P. Q. asi od r. 2002 prestal pravidelne uhrádzať nájomné, resp. plnenia spojené s užívaním bytu. Mal
nedoplatky za vodu v r. 2002 a v r. 2003. V 12/2003 požiadal právničku družstva, aby podala návrh na
vymáhanie vzniknutej pohľadávky. V čase, kedy začalo spoločenstvo fungovať, tak pohľadávka bola vo
výške 15.587,- Sk. Ako dôkaz predložil kópiu vyúčtovania platieb za r. 2004, 2005, 2006 a 2007. Niekedy

v 6/2007 p. Q. z predmetného bytu odišiel. Tento byt bol asi 3 mesiace neobsadený a ostatní vlastníci
museli znášať náklady za tento prázdny byt, preto iniciatívne oznámil družstvu, aby zabezpečili iného
nájomcu. Asi po 6 mesiacoch, v 11/2007 prišla za ním žalobkyňa, ktorá mu uviedla, že dostala ponuku
na pridelenie bytu, ale že na byte sú nejaké dlžoby. Opýtala sa, či má nedoplatok zaplatiť. Svedok jej
povedal, že musí zaplatiť len ten nedoplatok, ktorý vznikol na investičnom úvere za predmetný byt,

pokiaľ p. Q. nestihol splatiť investičný úver. Následne bol žalobkyni pridelený byt do nájmu podľa stanov
družstva a vtedy mu žalobkyňa ukázala, že zaplatila cca 800.000,- Sk. Upozornil ju, že na predmetnom
byte takýto nedoplatok, za nesplatenie investičného úveru nemohol byť, mohlo sa jednať pribl. od 3.000,-
Sk do 5.000,- Sk.

Z výpovede svedkyne, Ľ. K. vyplynulo, že mali voľný byt na K. X, G. R., č. bytu XX. Vyvesili oznam
na verejne prístupnej nástenke na bytovom družstve a súčasne asi 6 žiadateľom, členom družstva,
doručili písomné oznámenie. Nevie sa vyjadriť, koľko na základe takejto výzvy sa dostavilo záujemcov
o predmetný byt. Obhliadku vykonával bytový technik, p. L.. S p. S. rozprávala ona osobne, prejavila
záujem o pridelenie bytu. V nasledujúci deň po obhliadke sa žalobkyňa dostavila na bytové družstvo.

Svedkyňa sa jej opýtala, či za splnenia tých podmienok, ktoré mala v liste zo dňa 6.11.2007 súhlasí s
pridelenímbytu.Žalobkyňanaznaksúhlasuim doručilažiadosťoprideleniebytu.Bližšieopodmienkach
pridelenia bytu so žalobkyňou nerozprávala. Žalobcovia vedeli, aký je dlh na tomto byte, že je to dlh po
predchádzajúcom nájomcovi a že ho treba zaplatiť. Pri prideľovaní bytu nepostupovali podľa toho, kto
je najstarším členom, keďže sa jednalo o mimoriadne pridelenie bytu, ktoré bolo podmienené úhradou

dlhu predchádzajúceho nájomcu.
Uviedla, že ona so žalobkyňou jednala ohľadne predmetného bytu, vtedy bol s ňou aj p. S.. Bolo to
pred podpisom nájomnej zmluvy, avšak po rozhodnutí o pridelení bytu. Žalobkyňa musela najprv uhradiť
peniaze, až potom s ňou mohli podpísať nájomnú zmluvu. Prítomná bola aj ďalšia zamestnankyňa
žalovaného, p. E..

Keď predstavenstvo rozhodlo o mimoriadnom pridelení bytu, oni boli povinní splniť podmienky, ktoré boli
uvedené už v ponukovom liste. Toto žalobcom vtedy uviedla a súčasne im uviedla, že pokiaľ uvedenú
sumu nezaplatia, nebude s nimi podpísaná nájomná zmluva a nebudú im dané kľúče od predmetného
bytu.Z výpovede svedkyne, H. E. vyplynulo, že ona ohľadne predmetného bytu bola prítomná v kancelárii s p.
K. a počula jednania, ktoré ohľadne tohto bytu boli. Spomína si, ako p. K. uviedla sumy, ktoré je potrebné

uhradiť, ak má byť byt pridelený. Tieto podmienky boli p. S. uvedené pred pridelením predmetného bytu.
Uviedla, že žalobkyňa bola informovaná o dlhoch a bol spísaný úradný záznam. Prečo ho nepodpísala,
k tomu sa svedkyňa vyjadriť nevedela.

Svedkyňa, p. Ž., uviedla, že ona mohla vydať jedine predpis za užívanie a služby, spojené s užívaním

bytu, a informovať žalobcov o spôsobe, akým sa bude platiť nájomné. Rozpis nedoplatkov na družstve
vypracovávala ona. Uviedla, že úrok, resp. poplatok z omeškania vypočítava počítač. Ona vypočítala aj
nedoplatok, ktorý mal p. Q. na predmetnom byte.

Zo Stanov BSB IV Košice súd zistil, že tieto boli vydané 7.9.2004 (č.l. 109). Podľa čl. 36 - Prideľovanie
bytov ods. 1/ byty prideľuje predseda členom podľa ich poradia v poradovníku. Podľa ods. 3/

predstavenstvo môže prideliť byt mimo poradovníka v prípade osobitného zreteľa, najmä z dôvodov
dôležitých potrieb bytového hospodárstva. V jednom roku je možné takto prideliť max. 3 byty z celkového
počtu pridelených bytov, podľa poradovníka v prísl. kalendárnom roku, najmenej však 1 byt.
Podľačl.37ods.1/predpridelenímbytupredsedapísomnevyzvečlenanazaplateniečlenskéhopodielu
podľa čl. 16 a pri ďalšom pridelení podľa čl. 16, príp. na uzavretie zmluvy o inom plnení na členský

podiel pri svojpomocnej výstavbe alebo na uzavretie zmluvy o výstavbe rodinného domčeka, určeného
do vlastníctva, lehotou na plnenie stanoví najmenej 15 dní od doručenia výzvy do vlastných rúk.

Z interného oznámenia k IO č. 1843/2010 (č.l. 130) upresnenie zostatkovej hodnoty členského podielu
bytu č. XXX na K. X, v R. súd zistil, že zostatková hodnota členského podielu bytu č. XXX na K. X, G.

R. je vo výške 10.864,- Sk. Úhrada zostatkovej hodnoty členského podielu zo dňa 11.12.2007 bola vo
výške 7.864,- Sk, po odčítaní základného členského vkladu 3.000,- Sk uhradeného dňa 26.10.21973.

Z interného oznámenia (č.l. 134) súd zistil, že pohľadávka p. Q. bola istina vo výške 218.584,- Sk,
poplatky z omeškania 511.609,- Sk a trovy konania 45.254,- Sk, spolu 775.447,- Sk.

Z rozhodnutia o pridelení družstevného bytu súd zistil, že 8.11.1984, na základe uznesenia 199/19/84
bol pridelený Ľ. Q. byt č. XX, v bloku R.-X/Ľ., sekcia Ľ., na XX. posch.. Záloha za členský podiel bola vo
výške 12.052,- Sk. Dňa 8.11.1984 bola s Ľ. Q. spísaná dohoda o užívaní družstevného bytu.

Z výpovede nájmu z družstevného bytu (č.l. 139) súd zistil, že Ľ. Q. prevzal výpoveď 10.9.2005, výpoveď
bola z 12.10.2004, a to z dôvodu, že hrubo porušoval svoje

povinnosti a neplatil úhrady za plnenia, poskytované s užívaním bytu, za dlhší čas ako 3 mesiace.

Z dodatku č. 22 k Zmluve o úvere zo dňa 20.2.1974 (č.l. 142) súd zistil, že dátum konečnej splatnosti
úveru je 30.6.2004.

Z úradného záznamu SBD IV Košice (č.l. 150), žalovaný spísal úradný záznam o tom, že 16.11.2007

v budove SBD IV Košice, na bytovom odd. sa uskutočnilo stretnutie J. S. a I. S., vo veci pridelenia
1-izbového bytu č. XX, Y. XX. I.. Y. K. X, G. R.. Podmienkou pridelenia bytu je úhrada dlhu vo výške
775.447,- Sk a zostatkovej hodnoty členského podielu 10.864,- Sk. J. S. a I. S., po obhliadke bytu
15.11.2007, za prítomnosti bytovej techničky, dňa 16.11.2007 doručili žiadosť o pridelenie bytu a s
podmienkami pridelenia bytu súhlasia. Za SBD IV prítomní Ľ. K. a H. E., za J. S. a I. S. podpísaný nie

je nikto.
Žalobkyňa vo svojej výpovedi poprela, aby pri jej účasti u žalovaného bol vyhotovovaný nejaký úradný
záznam, ktorý by ona alebo žalobca v 2. rade odmietol podpísať.

Z výpisu z uznesenia (č.l. 151) súd zistil, že z 37. zasadania Predstavenstva SBD IV Košice, č. uznesenia

18137/2007, predstavenstvo SBD IV Košice schválilo pod bodom 2, písm. b/ mimoriadne pridelenie X-
Q. E. Č.. XX Y. K. X, členke družstva J. S.Ž., čl. č. 5762, v zmysle čl. 36, ods. 3/ Stanov SBD IV za
predpokladu, že menovaná pristúpi k záväzku a uhradí dlh vo výške 775.447,- Sk a zostatkovú hodnotu
členského podielu vo výške 7.864,- Sk.Predmetom vedeného konania je vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré žalobcovia žiadali vydať vo
výške 26.001,16 eur s prísl..

Súd právne posudzoval prejednávaný spor v súlade s príslušnými ustanoveniami z. č. 40/1964 Zb.
Občianskeho zákonníka v znení zmien a doplnkov (ďalej len OZ).

Podľa ust. § 451 ods. 1 OZ, podľa ktorého, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie

vydať.

Podľa ust. § 451 ods. 2 OZ, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez
právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa ust. § 456 OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.
Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Podľa ust. § 531 ods. 1 OZ, kto sa dohodne s dlžníkom, že preberá jeho dlh, nastúpi ako dlžník na jeho
miesto, ak na to dá veriteľ súhlas. Súhlas veriteľa možno dať buď pôvodnému dlžníkovi, alebo tomu,

kto dlh prevzal.

Podľa ust. § 531 ods. 2 OZ, kto bez dohody s dlžníkom prevezme dlh zmluvou s veriteľom, stane sa
dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi.

Podľa ust. § 531 ods. 3 OZ, zmluva o prevzatí dlhu vyžaduje, aby sa uzavrela písomnou formou.

Podľaust.§532OZ,obsahzáväzkusaprevzatímdlhunemení,alezabezpečeniedlhuposkytnutétretími
osobami trvá len vtedy, ak tieto osoby súhlasia so zmenou v osobe dlžníka.

Podľa ust. § 533 OZ, kto bez súhlasu dlžníka dohodne písomne s veriteľom, že splní za dlžníka jeho
peňažný záväzok, stáva sa dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi a obaja dlžníci sú zaviazaní spoločne a
nerozdielne. Ustanovenie § 531 ods. 4 tu platí obdobne.

Podľa ust. § 534 OZ, kto sa s dlžníkom dohodne, že splní jeho záväzok voči jeho veriteľovi, má voči

dlžníkovi povinnosť poskytovať plnenie jeho veriteľovi. Veriteľovi z toho však priame právo nevznikne.

Podľaust.§37OZ,právnyúkonsamusíurobiťslobodneavážne,určiteazrozumiteľne;inakjeneplatný.

Podľa ust. § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo

ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa ust. § 40 OZ, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda
účastníkov, je neplatný.

Podľa ust. § 40a OZ, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, 140, § 145
ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten,
kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať
ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda
účastníkov ( § 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách,

je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý,
neplatnosti dovolá.

Podľa ust. § 49a OZ, právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo
skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento

omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala
úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.Podľa ust. § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z
omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Z uvedeného je zrejmé, že základné predpoklady vzniku vzťahu z bezdôvodného obohatenia, je
neoprávnené získanie majetkových hodnôt jedným zo subjektov na úkor iného. Ustanovenie § 456 OZ
stanovuje aktívnu legitimáciu tak, že obohatenie je potrebné vydať tomu, na úkor koho sa získalo. V ust.
§ 451 ods. 1 OZ je stanovená pasívna legitimácia, kde je označený ten, kto sa na úkor iného bezdôvodne

obohatil, musí obohatenie vydať. Skutková podstata bezdôvodného obohatenia je uvedená v ust. § 451
ods. 2 OZ, podľa ktorého je o.i. bezdôvodným obohatením aj majetkový prospech, získaný plnením bez
právneho dôvodu.

Súd zo zhodných tvrdení účastníkov konania považoval za nesporné a preukázané, že žalobcovia sa
na základe nájomnej zmluvy stali nájomcami a na základe zmluvy o prevode

vlastníctva družstevného bytu vlastníkmi bytu č. XXX, nachádzajúceho sa na K. M.. Č.. X G. R..
Rovnako nesporná, účastníckymi výpoveďami a listinnými dôkazmi potvrdená, bola skutočnosť, že pred
uzatvorením nájomnej zmluvy žalobcovia zaplatili dňa 10.12.2007 sumu 783.311.- Sk.

Zaplatená suma (783.311.- Sk) 26.001,16 eura je podľa tvrdenia žalobcov suma, ktorú žalovaný získal
bez akéhokoľvek právneho titulu. Súd skúmal, či žalovanému vznikol právny nárok na zaplatenie
žalovanej sumy.
Vkonaníbolopreukázané,zlistužalovanéhozodňa6.11.2007,žesumapozostávazčiastky10.864,-Sk
čo je zostatková hodnota členského podielu a dlhu ku dňu 6.11.2007 775.447,- Sk. Rovnako v rozhodnutí

o pridelení družstevného bytu je určená záloha na členský podiel vo výške 10.864,- Sk.
Zo Stanov SBD IV čl. 37 bodu 1 vyplýva, že pred pridelením bytu predseda vyzve člena na zaplatenie
členského podielu a podľa bodu 2, ak člen v stanovenej lehote členský podiel nezaplatí predseda mu
byt nepridelí. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný mal nárok na zaplatenie čiastky 10.864,- Sk ako
zostatkovej hodnoty členského podielu k uvedenému bytu. Z interného oznámenia k IO č. 1843/2010

je zrejmé, že žalobkyňa 26.10.1973 uhradila základný členský vklad 3.000,- Sk, ktorý bol odčítaný
zostatkovej hodnoty členského podielu. Žalobkyni tak vznikla povinnosť zaplatiť žalovanému sumu
(7.864,- Sk) 261,34 eura. Súd v tejto časti žalobu ako nedôvodnú zamietol.
Suma (775.447,- Sk) 25.740,32 eura bol dlh vyčíslený žalovaným. Právny titul uvedeného dlhu žalovaný
v liste zo dňa 6.11.2007 neuviedol, v písomnom vyjadrení doručenom súdu 3.8.2009 uviedol, že úhradou

sumy 786.311,- Sk bol splatený podiel dlhodobého investičného úveru pripadajúci na predmetný byt a
v podaní zo dňa 26.10.2009 uviedol, že suma 783.311,- Sk je rozpis dlhu predchádzajúceho nájomcu
na byte za obdobie od 9/2005 do 12/2007, ktorý pozostáva z istiny 218.584,- Sk, poplatku z omeškania
511.609,- Sk a súdnych trov vo výške 45.254,- Sk a zostatková hodnota členského podielu vo výške
7.864,- Sk.

Žalovaný tvrdil, že žalobkyňa v súlade s ust. § 533 OZ pristúpila k dlhu. Samotná zákonná dikcia
určuje, že k pristúpeniu k záväzku môže dôjsť na základe písomnej dohody, iné pristúpenie nie je
možné. Písomná forma je zachovaná aj vtedy, ak úkony účastníkov nie sú na jednej listine. Na to,
aby dohoda o pristúpení bola platná musí byť z nej zrejmý prejav vôle konajúcich strán, pričom tento
prejav musí byť dostatočne určitý, aby bolo možné jednoznačne usúdiť, čo chcel účastník prejaviť. Tento

prejav musí spĺňať náležitosti určené pre právny úkon (§37 OZ). Súd je toho názoru, že žalovaný v
liste zo dňa 6.11.2007 vôbec neprejavil tak vôľu, že by bolo zrejmé, že žalobkyňa pristupuje k dlžobe
predchádzajúceho dlžníka. Nielenže prejavená vôľa nebola jasná ale je aj neurčitá, keďže vôbec nie je
uvedené o aký dlh ide, z čoho tento dlh pozostáva. Rovnako vôľa žalobkyne, ktorá listom doručeným
žalovanému, ktorým podľa neho mala pristúpiť k dlhu je absolútne nejasná a neurčitá. Z označeného

listu nevyplýva, že by chcela žalobkyňa pristúpiť k akémukoľvek dlhu. Súd je toho názoru, že dohoda
o pristúpení k dlhu vôbec nevznikla, a ak by žalobkyňa bola aj ústne o nejakom dlhu informovaná bez
písomnej dohody je tento úkon pre jej neurčitosť a nejasnosť absolútne neplatný. Žalobcom povinnosť
zaplatiť dlh za predchádzajúceho nájomcu nevyplýva ani zo Stanov.
Z uvedeného je zrejmé, že akékoľvek plnenie žalobcov nad rámec zostatkovej hodnoty členského

podielu je plnením bez právneho titulu a žalovaný takýmto plnením získal je majetkový prospech bez
právneho dôvodu.Výškumajetkovéhoprospechusúdurčilakosumuzaplatenúžalobcamižalovanémuvovýške(775.447,-
Sk) 25.740,32 eura a žalovaného zaviazal túto sumu žalobcom zaplatiť do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.

Žalovaný sa dňom pripísania sumy na jeho účet t. j. 10.12.2007 bezdôvodne obohatil. Žalovaný bol
povinný bezdôvodné obohatenie vydať v čase, keď ku obohateniu došlo. Z uvedeného dôvodu súd
priznal úrok z omeškania vo výške 8,5% ročne od 10.12.2007 zo sumy 775.447,- Sk do zaplatenia.

Žalovaný sa vzájomným návrhom doručeným súdu 21.4.2010 domáhal, že v prípade, ak by súd neuznal
za platné a záväzné prevzatie dlhu žalobcami, aby súd určil, že je neplatná zmluva o prevode vlastníctva
družstevného bytu č. XXX, nachádzajúceho sa na XX. posch. obytného domu č. súp. 1506, zapísaný
pod V XXXX/XXXX na LV č. XXXXX, k. ú. C., obec : R. - K., okres: R. Q.., zo dňa 13.2.2008 a nájomná
zmluva týkajúca sa predmetného bytu. Dôvodom neplatnosti je podľa ust. § 49a OZ, že žalovaný bol
žalobcami uvedený do omylu resp., že v súlade s ust. § 39 OZ svojim obsahom alebo účelom odporuje

zákonu a v súlade s ust. § 37 OZ úkon nebol vykonaný slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne.
Žalovaný v konaní absolútne žiadnym spôsobom nepreukázal a súd vykonaným dokazovaní nezistil,
z akého dôvodu, by boli napadnuté zmluvy absolútne neplatné podľa ust. § 37 ods. 1 OZ. Zmluvy
boli podpísané slobodne, žiadna zo strán nebola žiadnym spôsobom donútená uzavrieť zmluvy,
žiadna zo strán si ich uzatvorenie žiadnym spôsobom nevynútila, vážnosť vôle nebola zdanlivá, úkony

boli prejavené určite a zrozumiteľne, nič sa prejavenými úkonmi nezakrývalo, z úkonoch je možné
jednoznačne určiť, čo bolo nimi prejavené.
Na to, aby právny úkon bol neplatný podľa ust. § 39 OZ musí obsahom alebo účelom odporovať zákonu
alebo sa priečiť dobrým mravom. Napadnuté zmluvy boli uzatvorené v súlade so zákonom resp. zákon
žiadnymspôsobomneobchádzali,prejavenéprávneúkonyzodpovedajúprávnejnorme.Vprípade,akby

uzatvorené zmluvy mali byť v rozpore s dobrými mravmi, rozpor by mal byť so všeobecne spoločenskými
uznávanými zásadami konania. Takáto situácia by mohla nastať, ak by žalobcovia odkúpili byt do
vlastníctva, ale na tomto byte by mali dlhy, ktoré by sami zapríčinili. V konaní bolo preukázané, že
žalobcovianeprevzalidlhaninepristúpilikdlhupredchádzajúcehonájomcu,tentodlhonisvojimkonaním
nespôsobili,takžezanehoaninezodpovedajú.Žalovanývkonanínepreukázal,žebyžalobcomodpredal

byt za iných podmienok, za akých odpredával byty ostatným nájomcom. Konanie účastníkov nebolo v
rozpore s dobrými mravmi, takže uzatvorené zmluvy nemôžu byť neplatné ani z dôvodov podľa ust. §
39 OZ.
Právna podstata omylu podľa ust. § 49a OZ spočíva v tom, že konajúca osoba nemala správnu
alebo dostatočnú predstavu o dôsledkoch právneho úkonu. Omyl spočíva v takej okolnosti, bez ktorej

by konajúca osoba právny úkon vôbec neurobila. Žalovaný tvrdil, že bez pristúpenia k dlhu, by so
žalobcami neuzatvoril ani nájomnú zmluvu, ani zmluvu o prevode vlastníctva. Základnou podmienkou
je tá skutočnosť, že druhá strana (žalobcovia) tento omyl vyvolali. V konaní nebolo preukázané, že by
žalobcovia žalovanému tvrdili, že zaplatia dlh za predchádzajúceho nájomcu, a aby žalovaný s nimi
uzatvoril napadnuté zmluvy. Sám žalovaný vyvolal situáciu, že žalobcovia zaplatili sumu (775.447,- Sk)

25.740,12 eura bez akéhokoľvek právneho dôvodu, keď túto sumu presne nevyčíslili a nepostupovali v
zmysle právnych predpisov. V konaní bolo preukázané, že nešlo len o dlh predchádzajúceho nájomcu,
ale aj dlh samotného žalovaného (v čase, keď tento byt nikto neužíval) a v priebehu vedeného konania,
žalovaný dokonca tvrdil, že uvedená suma je dlh na nesplatenom dlhodobom investičnom úvere. Súd
nemohol prihliadať ani na tvrdenie žalovaného, že išlo mimoriadne pridelenie bytu, keďže ani pri takom

postupe nie je povinnosť zaplatiť dlh za predchádzajúceho nájomcu. Súd je toho názoru, že ak by
žalovaný aj konal v dôsledku omylu, tento omyl si vyvolal jednoznačne sám a v súlade s ust. §40a OZ
sa nemôže domáhať neplatnosti právneho úkonu, teda ani uzatvorených zmlúv.

Na základe uvedených skutočností súd vzájomný návrh žalovaného v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech
len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na
náhradu trov právo.

Súd priznal žalobcom náhradu trov konania vo výške 98% (99% úspech žalobcovia -1% úspech
žalovaný), ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 138 eura a trov právnehozastúpenia priznané v súlade s vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb § 10 ods. 1 nasledovne:
1/ Prevzatie a príprava zastúpenia - 1 x hlavný úkon po 419,94 € a režijný paušál 6,95 €

2/ Podanie žaloby - 1 x hlavný úkon po 419,94 € a režijný paušál 6,95 €
3/ vyjadrenie k odporu - 1 x hlavný úkon po 419,94 € a režijný paušál 6,95 €
4/ Účasť na pojednávaní nariadenom na deň 11.12.2009 o 8.30 hod. - 1 x hlavný úkon po
419,94 € a režijný paušál 6,95 €
5/ Účasť na pojednávaní nariadenom na deň 11.2.2010 o 11,00 hod. - 1 x hlavný úkon po 419,94 € a

režijný paušál 7,21 €
6/ Účasť na pojednávaní nariadenom na deň 25.3.2010 o 8.30 hod. - 1 x hlavný úkon po 419,94 € a
režijný paušál 7,21 €
7/ Účasť na pojednávaní nariadenom na deň 13.5.2010 o 9.30 hod. - 1 x hlavný úkon po 419,94 € a
režijný paušál 7,21 €
8/ Účasť na pojednávaní nariadenom na deň 23.11.2010 o 8.30 hod. - 1 x hlavný úkon po 419,94 € a

režijný paušál 7,21 €
9/ Účasť na pojednávaní nariadenom na deň 1.2.2011 o 10.00 hod. - 1 x hlavný úkon po 419,94 € a
režijný paušál 7,41 €
10/ Účasť na pojednávaní nariadenom na deň 1.4.2011 o 9.30 hod. - 1 x hlavný úkon po 419,94 € a
režijný paušál 7,41 €

Spolu trovy právneho zastúpenia: 4.270,86 €.
Spolu trovy konania t.j. trovy právneho zastúpenia a zaplatený súdny poplatok činia 4.320,68 €, , ktoré
žalovaný je povinný zaplatiť v súlade s ust. § 149 ods. 1 O. s.p. na účet právnej zástupkyne žalobcov
JUDr. Stanislavy Pačanskej, advokátky vedený BRE Bank SA, č. ú. 520700-4201233298/8360 do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku.

O povinnosti zaplatiť súdny poplatok súd rozhodol v súlade s ust. § 5 ods. 1 písm. a/ podaním
vzájomného návrhu v nadväznosti na polož. 1 písm. b/ Sadzobníka súdnych poplatkov a žalovaného
zaviazal za podaný protinávrh zaplatiť na účet tunajšieho súdu súdny poplatok vo výške 99,50 eura do
3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na súde, proti rozhodnutiu
ktorého smeruje. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej,
možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má
inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne

zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností, d) súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.