Uznesenie Judgement was issued on Wednesday, March 10, 2011

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 39Cbi/20/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3109225029
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 03. 2011

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Záleská
ECLI:

Uznesenie

Okresný súd Trenčín v konaní pred samosudkyňou JUDr. Ivetou Záleskou v právnej veci žalobcu D. P.,
bydliskom XX. D. R., H., W. M., V. B., štátny občan V. B., právne zastúpený M. P., s.r.o., advokátska
kancelária so sídlom K. X,. XXX. XX B., IČO XX XXX. XXX,. proti žalovanému H. s.r.o. so sídlom W. XX/
XXXX,. XXX. XX. N. M. N. V., IČO XX. XXX. XXX,. o určenie popretej pohľadávky, takto

r o z h o d o l :

U r č u j e s a, že žalobca je veriteľom pohľadávky vo výške 27 552,02 eur pozostávajúcej z istiny

vo výške 24 923,32 eur, úrokov z omeškania vo výške 2 628,73 eur, z kúpnej zmluvy uzavretej medzi
žalobcom a žalovaným dňa 29.12.2006.

Žalobcovi sa p r i z n á v a náhrada trov konania vo výške 2 377,88 eur, ktorú je žalovaný p o v i
n n ý zaplatiť M. P., s.r.o., advokátska kancelária so sídlom K. X,. XXX. XX. B., IČO XX. XXX. XXX,.
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Podanou žalobou sa žalobca domáhal, aby súd určil, že právny dôvod pohľadávky žalobcu - nárok na
zmluvne dohodnuté plnenie platby „S. L. G.“ podľa čl. XII. kúpnej zmluvy zo dňa 29.12.2006 medzi
žalobcom a žalovaným prihlásenej do reštrukturalizácie voči žalovanému prihláškou zo dňa 2.9.2009
je nesporný, aby súd určil, že výška popretej pohľadávky žalobcu 31 818,87 eur pozostávajúca z
istiny vo výške 24 923,32 eur, úrokov z omeškania vo výške 2 628,73 eur a nákladov z uplatnenia
vo výške 4 266,82 eur sa pokladá za zistenú. Uviedol, že uznesením Okresného súdu Trenčín sp.

zn. 29R/4/2009 zo dňa 31.7.2009 žalovaný dňa 5.8.2009 vstúpil do reštrukturalizácie. Žalobca si dňa
2.9.2009 uplatnil svoje pohľadávky voči žalovanému prihláškou. Správca poprel prihlásené pohľadávky
dňa 23.9.2009 s odôvodnením, že právny dôvod vzniku prihlásenej pohľadávky je neplatný z dôvodu
nejasnosti, neurčitosti a nezrozumiteľnosti, nakoľko podľa názoru správcu v čl. XII. kúpnej zmluvy nie
je uvedené z čoho sa počíta zmluvný nárok žalobcu na zaplatenie dohodnutej čiastky 7% ročne a čo je
„S. L. G.“. Názor správcu, že právny dôvod pohľadávky (ustanovenie čl. XII. kúpnej zmluvy) je neplatný,

neobstojí, nakoľko právo na plnenie bolo priznané žalobcovi rozsudkom č.k. 24C/173/2008-141 zo dňa
12.1.2009aplatobnýmrozkazomč.k.27Rob/399/2009zodňa1.7.2009atiežbolopriznanévobdobných
právnych veciach iných účastníkov na rovnakom právnom základe rozsudkami prvostupňových súdov
po objektívnom zistení skutkového stavu zo strany Okresného súdu Bratislava V. Pohľadávka uplatnená
žalobcom a neoprávnene popretá správcom je v prihláške pohľadávky vyčíslená v správnej výške,
nakoľko uplatnená istina s úrokmi z omeškania je zhodná s nárokmi, priznanými v rozsudku a v

platobnom rozkaze a spolu s nákladmi z uplatnenia je vypočítaná v súlade so zákonom. Právnym
dôvodom vzniku pohľadávky, ako bolo uvedené v prihláške, je čl. XII. kúpnej zmluvy zo dňa 29.12.2006,
uzavretej medzi žalobcom ako kupujúcim a žalovaným ako predávajúcim. V súlade s čl. XII. kúpnej
zmluvy sa žalovaný zaviazal po uplynutí 60 dní od obdržania celej kúpnej ceny za predmetný byt od
žalobcu žalobcovi po dobu dvoch rokov platiť v mesačných intervaloch platby „S. L. G.“ (v doslovnom
preklade z angličtiny „garancia istého nájomného) vo výške 7% p.a. z kúpnej ceny bytu za to, že mu

žalobca prenechal byt k dispozícii, aby žalovaný byt prenajímal tretím osobám. Napriek tomu, že žalobcasplnil všetky svoje povinnosti, vyplývajúce zo zmluvného vzťahu, žalovaný doteraz žiadnu zo splátok
„garancie istého nájomného“ neuhradil. Výška prihlásenej pohľadávky, pozostávajúca z istiny, úrokov
z omeškania a nákladov z uplatnenia, je vypočítaná v súlade so zákonom a rozpísaná v prílohe č.

1 podanej prihlášky. Správca sa s výškou prihlásenej pohľadávky nevysporiadal. Podaná prihláška
na zaplatenie zmluvne dohodnutého plnenia vo výške 24 923,32 eur spolu s úrokmi z omeškania
a nákladmi z uplatnenia je oprávnená, čo žalobca preukázal v podanej prihláške spolu s dôkazmi.
OprávnenosťprávnehodôvoduprihlásenejpohľadávkypotvrdilOkresnýsúdBratislavaVrozsudkomč.k.
24C/173/2008-141 zo dňa 12.1.2009a žalobcovi priznal právo na zaplatenie 12 splátok (v čase podania

žaloby splatnú časť pohľadávky), t.j. žalobe vyhovel a zvyšnú časť pohľadávky pozostávajúcej z 12
mesačných splátok priznal žalobcovi Okresný súd Bratislava V platobným rozkazom č.k. 27Ro/399/2009
zo dňa 1.7.2009. Právny dôvod prihlásenej pohľadávky žalobca preukazuje tiež rozsudkami Okresného
súdu Bratislava V č.k. 5C/236/2007-269 zo dňa 10.2.2009, č.k. 11C/36/2008-136 zo dňa 20.10.2008,
č.k. 14C/ 118/2007-116 zo dňa 17.6.2008, kde v obdobných veciach a na tom istom právnom základe,
súd po vykonaní rozsiahleho dokazovania priznal žalobcom nárok na zmluvne dohodnuté plnenia

(identické s právnym dôvodom žalobcom prihlásenej pohľadávky). Rozsudky nie sú do dnešného dňa
právoplatné, nakoľko žalovaný sa proti týmto rozsudkom účelovo odvolal, aj to iba z procesných dôvodov
(neúčasť žalovaného na pojednávaniach, na ktoré bol riadne predvolaný), pričom žalovaný neuviedol
počas žiadneho z konaní jediný dôkaz, ktorým by spochybnil oprávnenosť nároku žalobcu. Okresný
súd Bratislava V v každom z uvedených konaní dôkladne zistil skutkový a právny stav veci a vydal

vo všetkých konaniach jednoznačný rozsudok, ktorým vyhovel žalobám jednotlivých žalobcov v plnom
rozsahu. Ustanovenie čl. XII. kúpnej zmluvy, ktoré tvorí právny základ pohľadávky žalobcu, nie je
možné považovať za neplatné v zmysle § 37 Obč. zák., na čo poukázal aj Okresný súd Bratislava V v
uvedených rozsudkoch. Právny úkon je pre neurčitosť neplatný len vtedy, keď neurčitosť jeho obsahu
nie je možné odstrániť ani pri použití interpretačných pravidiel, uvedených v § 35 ods. 2 Obč. zák. V

zmysle týchto interpretačných pravidiel treba právne úkony, vyjadrené slovami, vykladať nielen podľa ich
jazykového vyjadrenia, ale najmä podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore
s jazykovým prejavom. Prioritu preto má skutočná vôľa účastníkov právneho úkonu v čase, kedy bol
uzavretý. Ak je vôľa účastníkov zmluvy ako dvojstranného právneho úkonu zrejmá z okolností spojených
s podpisom zmluvy, má ich zhodná vôľa prednosť pred doslovným znením zmluvy. Predmetnú kúpnu

zmluvu koncipoval žalovaný, a teda naformuloval aj čl. XII. tak, ako bol žalobcom akceptovaný
tým, že zmluvu podpísal. V prospech oprávnenosti nároku žalobcu hovorí aj Nález Ústavného súdu SR
243/07-25, v zmysle ktorého, ak sú v zmluve použité formulácie a pojmy, ktoré možno vykladať rôzne,
spravodlivé je ich vykladať v neprospech toho, kto ich do zmluvy uložil, čím sa predíde tomu, aby boli
viacznačné formulácie zneužité v neprospech druhej zmluvnej strany. Preto tvorca zmluvy (žalovaný)

obsahujúcej ustanovenia, pripúšťajúce viaceré možné výklady, musí sám preukázať, že nekoná v zlej
viere a že medzi účastníkmi zmluvy bol skutočne konsenzus na tom význame zmluvy, ako tvrdí jej
tvorca, a nie naopak. Žalovaný však nikdy ním tvrdený význam čl. XII. kúpnej zmluvy neustálil (žalovaný
považoval predmetné ustanovenia za vadné z dôvodov, ktoré v priebehu súdnych konaní menil), a ani
nepreukázal (čo je zrejmé z predložených rozsudkov). Žiadal náhradu trov konania.

Podľa § 4 ods.2 písm. r/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov je
žalobca v konaní osobne oslobodený od platenia súdnych poplatkov.

Žalovaný na pojednávaní dňa 7.10.2010, v tom čase právne zastúpený, prostredníctvom právneho
zástupcu navrhol, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol. Bol toho názoru, že správca správne
poprel prihlásenú pohľadávku žalobcu. Uviedol, že žalovaný trvá na názore, že čl. XII. kúpnej zmluvy

je absolútne neplatný, nakoľko posledná veta hovorí, že v priebehu dvojročnej záručnej doby si
predávajúci,tedažalovaný,budeponechávaťvšetkypríjmysúvisiacesprenajímanímbytu.Totozmluvné
ustanovenie je určité a zrozumiteľné, nie je potrebné použiť výkladové pravidlá a vykonávať rozsiahle
dokazovanie za účelom zistenia jeho rozsahu. Žalovaný rozporuje tvrdenie, že návrh kúpnej zmluvy tak
ako bol podpísaný predložil žalovaný, nakoľko už na prvý pohľad je zrejmé, že do textu sa dostal anglický

pojem „S. L. G.“. Žalovaný vie preukázať prostredníctvom svedeckej výpovede P. G., že samotné znenie
čl. XII. nebolo predložené v tom znení ako je zmluva podpísaná. Medzi žalobcom a žalovaným nedošlo
k podpisu žiadnej zmluvy, ktorá by bližšie definovala nároky žalobcu odvíjajúce sa od tohto článku. Je
pravdou, že medzi žalobcom a žalovaným bola podpísaná zmluva o výkone správy, ktorou žalovaný
vykonával správu bytového domu. Žalovaný nemá dodnes uhradené svoje pohľadávky z tejto zmluvy,

ktoré eviduje vo výške 8 798,40 eur. Žalovaný predložil súdu úplné znenie kúpnej zmluvy zo dňa27.4.2007, zmluvu o výkone správy, vyúčtovania nákladov za rok 2007, 2008, výpočet zmluvnej pokuty
a úroku z omeškania k 30.9.2010.

Uznesením č.k. 39Cbi/20/2009-120 zo dňa 7.10.2010 súd konanie v časti o určenie, že žalobca je

veriteľom popretej časti pohľadávky vo výške 4 266,82 eur pozostávajúcej z nákladov z uplatnenia
zastavil podľa § 96 ods.1, 3 O.s.p. a o trovách konania v tejto časti rozhodol podľa § 146 ods.1 písm. c/
O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Podľa § 101 ods.2 O.s.p. súd právnu vec prejednal na pojednávaní dňa 14.2.2011 v neprítomnosti
žalovaného, ktorý mal doručenie predvolania vykázané prostredníctvom právneho zástupcu dňa
10.12.2010. Dňa 9.2.2001 došlo súdu oznámenie právneho zástupcu žalovaného, že plnomocenstvo

žalovaného vypovedal. K tomuto oznámeniu pripojil vypovedanie plnomocenstva zo dňa 9.2.2011.
Žalovaný sa z neúčasti neospravedlnil ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie (písomné
ospravedlnenie žalovaného bolo zákonnej sudkyni predložené po skončení pojednávania). Súd
prihliadol na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

Súdsaoboznámilsobsahomžaloby,vyjadreniamiprávnychzástupcovúčastníkov,vykonaldokazovanie

oboznámením listinných dôkazov : prihlášky č. 1 pohľadávky žalobcu na sumu 31 818,87 eur, potvrdenia
o doručení prihlášky zo dňa 3.9.2009, príslušnou časťou zoznamu pohľadávok, odvolaním žalovaného
zo dňa 10.2.2009 proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č.k. 24C/173/2008-141 zo dňa 12.1.2009,
vyjadrenia žalobcu zo dňa 28.3.2009 k odvolaniu žalovaného proti uvedenému rozsudku, rozsudku
Okresného súdu Bratislava V č.k. 5C/236/2007-269 zo dňa 10.2.2009, rozsudku Okresného súdu

Bratislava V č.k. 11C/36/2008-136 zo dňa 20.10.2008, rozsudku Okresného súdu Bratislava V č.k.
14C/118/2007-116 zo dňa 17.6.2008, Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. ÚS 243/07-25
zo dňa 19.6.2008, uznesenia Okresného súdu Trenčín č.k. 29R/4/2009-417 zo dňa 25.3.2010, prihlášky
žalobcu por č. 1 zo dňa 31.8.2009 doručenej súdu dňa 2.9.2009, prílohy č. 1 k tejto prihlášky,
kúpnej zmluvy uzavretej dňa 29.12.2006 medzi žalobcom a žalovaným, rozsudku Okresného súdu

Bratislava V č.k. 24C/173/2008-141 zo dňa 12.1.2009, platobného rozkazu Okresného súdu Bratislava
V č.k. 27Ro/399/2009 zo dňa 1.7.2009, žaloby žalobcu proti žalovanému zo dňa 5.5.2008 doručenej
Okresnému súdu Bratislava V dňa 5.5.2008, žaloby žalobcu proti žalovanému zo dňa 15.4.2009
doručenej Okresnému súdu Bratislava V dňa 15.4.2009, vyjadrenia žalobcu zo dňa 1.10.2008 k odporu
žalovaného v právnej veci sp.zn. 24C/173/2008, odborného lingvistického posudku e-mailov vo veci

D. V. B. vypracovaného PhDr. D. K., prekladateľky jazyka anglického zo dňa 18.1.2008, výzvy na
zaplatenie zo dňa 16.1.2008, e-mailu zo dňa 24.7.2007, zo dňa 19.6.2007, zo dňa 18.11.2005, zo dňa
15.11.2005, zo dňa 12.9.2005, zo dňa 13.9.2005, zo dňa 14.9.2005, prísažného vyhlásenia V. B. G. zo
dňa 14.9.2007, uznesenia Okresného súdu Trenčín č.k. 29R/4/2009-272 zo dňa 31.7.2009, uznesenia
Okresného súdu Trenčín č.k. 29R/4/2009-268 zo dňa 14.7.2009, zmluvy o výkone správy č. 2006/001/10

zo dňa 29.12.2006, vyúčtovania nákladov za užívanie bytu a plnenia spojené s užívaním bytu za obdobie
rok 2007 zo dňa 19.5.2008, stanovenia výšky mesačného zálohového predpisu za plnenie spojené s
užívaním bytu od 1.1.2008 zo dňa 19.5.2008, vyúčtovania nákladov za užívanie bytu a plnenia spojené s
užívaním bytu za obdobie rok 2008 zo dňa 3.2.2009, stanovenia výšky mesačného zálohového predpisu
za plnenie spojené s užívaním bytu od 1.1.2009 zo dňa 3.2.2009, výpočtu výšky zmluvnej pokuty a úroku

z omeškania k 30.9.2010 vo výške celkom 8 798,40 eur, spisu S. K. P. H. M. S. R. B. sp.zn. V 14805/07.

Okresný súd Trenčín uznesením č.k. 29R/4/2009-272 zo dňa 31.7.2005 povolil reštrukturalizáciu
žalovaného. Do funkcie správcu bola ustanovená JUDr. D. B.. Uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom
vestníku dňa 5.8.2009. Uznesením Okresného súdu

Trenčín č.k. 29R/4/2009-417 zo dňa 25.3.2010 bol reštrukturalizačný plán, o ktorom hlasovala

schvaľovacia schôdza dňa 8.3.2010 a ktorý sa stal prílohou uznesenia potvrdený a zároveň bola
reštrukturalizácia skončená.

Prihláškou poradové číslo 1 zo dňa 2.9.2009 žalobca prihlásil pohľadávku do reštrukturalizácie
žalovaného v celkovej sume 31 818,82 eur, z toho istinu vo výške 24 923,32 eur, úroky z omeškania vo
výške 2 628,73 eur a náklady z uplatnenia vo výške 4 266,82 eur. Ako právny dôvod vzniku pohľadávkyžalobca uviedol čl. XII kúpnej zmluvy zo dňa 29.12.2006 uzavretej medzi veriteľom - žalobcom ako
kupujúcim a dlžníkom (H. s.r.o.) ako predávajúcim, na základe ktorej veriteľ nadobudol do svojho
vlastníctva od dlžníka nehnuteľnosti - byt v B., m.č. Z. B., ktorý dlžník vystaval, a to byt č. X na X.

poschodí stavby súp. č. XXXX,. na parc. č. 1719/5 v k.ú. Z. B. na G. ulici, vchod G. X,. ktorý je zapísaný
na LV č. 2059. V súlade s čl. XII kúpnej zmluvy sa dlžník zaviazal po uplynutí 60 dní od obdržania celej
kúpnej ceny za predmetný byt od veriteľa veriteľovi po dobu dvoch rokoch platiť v mesačných intervaloch
platby „S. L. G.“ (v doslovnom preklade z angličtiny „garancia istého nájomného“) vo výške 7% p.a. z
kúpnej ceny bytu za to, že mu veriteľ prenechal byt k dispozícii, aby dlžník byt prenajímal tretím osobám.

Dlžník však žiadnu zo splátok neuhradil.

V potvrdení zo dňa 3.9.2009 správkyňa JUDr. D. B. potvrdila doručenie označenej prihlášky pohľadávky
na sumu 31 818,87 eur s tým, že prihláška je vyplnená riadne a nemá formálne nedostatky. Toto
potvrdenie sa netýkalo obsahovej stránky prihlášky.

Z výpisu zo zoznamu pohľadávok pohľadávky 16-D je zrejmé, že dňa 23.9.2009 bola vyššie uvedená
pohľadávka žalobcu popretá z dôvodu, že ustanovenie čl. XII zmluvy je neplatné, pretože je nejasné,

neurčité a nezrozumiteľné. V čl. XII kúpnej zmluvy nie je uvedené z čoho sa počíta 7% p.a. a čo je „S.
L. G.“. O pohľadávke je vedený súdny spor. Z dôvodu popretia právneho dôvodu vzniku pohľadávky
správkyňa poprela výšku pohľadávky : istina 24 923,32 eur, úrok z omeškania 2 628,73 eur, náklady
z uplatnenia 4 266,82 eur. Žalovaný sa dňa 12.9.2009 k popretiu vyjadril tak, že uvedený záväzok
neeviduje v účtovníctve. Dôvody, ktoré uvádza žalobca sa nezhodujú so skutočnosťou a ani s platnými

zmluvami s klientom. V súlade s platnou kúpnou zmluvou sú počas obdobia 2 rokov všetky príjmy
z prenájmu bytu príjmami žalovaného. Vzhľadom na to, že žalobca odobral žalovanému plnú moc,
nebolo možné žiadne plnenie zo strany žalovaného a ani prenájom bytu žalobcu. Žalovaný eviduje voči
žalobcovi pohľadávky - škodu vo výške 54 944,25 eur, ktorá vyplýva z kúpnej zmluvy, zmluvy o výkone
správy ako aj poškodenia dobrého mena žalovaného.

Rozsudkom č.k. 5C/236/2007-269 zo dňa 10.2.2009 Okresný súd Bratislava V v právnej veci žalobcov
A. C. D. a spol. proti žalovanému uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcom v 1. a 2. rade 8
307,76 eur s príslušenstvom a náhradu trov konania. V časti úrokov z omeškania súd žalobu zamietol.
Z odôvodnenia tohto rozsudku považoval Okresný súd Trenčín v tejto právnej veci potrebné uviesť :
Medzi účastníkmi nebolo sporné, že žalovaný odpredal žalobcom byt č. XX. nachádzajúci sa v bytovom

dome súpisné č. XXXX. na G. ul. X v B. za kúpnu cenu 5 363 164 Sk a že kúpna cena bola
30.11.2006 žalovanému uhradená. Nebolo sporné ani to, že sa žalovaný zaviazal po uplynutí 60 dní
od obdržania celej dohodnutej kúpnej ceny žalobcom v mesačných intervaloch poukazovať „S. L.
G.“ (záruku istého nájomného) vo výške 7 % ročne v priebehu záručnej doby dvoch rokov, ako bolo
dohodnutévčl.XII.kúpnejzmluvy.Spornouostalalenotázka,zakéhozákladumábyťplatbavypočítaná,

keďže tento základ nie je v zmluve uvedený. Podľa čl. XII. kúpnej zmluvy sa kupujúci zaväzujú, že
po nadobudnutí vlastníctva k predmetu prevodu tento na základe dohody poskytnú predávajúcemu za
účelom prenajímania tretím osobám. Predávajúci sa zaväzuje, že po uplynutí 60 dní od obdržania celej
dohodnutej kúpnej ceny bude kupujúcim v mesačných intervaloch poukazovať „S. L. G.“ vo výške 7
% p. a. v priebehu záručnej doby dvoch rokov. V priebehu tejto 2-ročnej záručnej doby si predávajúci

bude ponechávať všetky príjmy súvisiace s prenajímaním bytu. Každá zo strán si toto ustanovenie
kúpnej zmluvy vykladala inak, odvolávajúc sa na jednania, ktoré predchádzali uzavretiu zmluvy a ktoré
prebiehali po jej podpísaní. Žalobcovia vychádzali z rokovaní a e-mailovej korešpondencie žalovaného
so spoločnosťou L. A. L., zastúpenou riaditeľom V. B.-G., ktorá vo V. B. sprostredkovala predaj bytov pre
žalovaného, a z ktorej jednoznačne vyplýva, že výpočtovým základom „S. L. G.“ mala byť kúpna cena

bytu. Na preukázanie tejto skutočnosti predložili tiež miestoprísažné vyhlásenie riaditeľa spoločnosti
zo 14.9.2007 a žalovaným koncipovanú plnú moc, ktorou žalobcovia splnomocnili oboch konateľov
žalovaného okrem iného aj na uzatváranie nájomných zmlúv za účelom vytvárania zisku a výplaty 7 %
p. a. z ceny nehnuteľnosti v prospech účtu žalobcov. Žalovaný- jeho konateľ M. H., ktorý bol v priamom
kontakte so spoločnosťou L. A. L.. a jej riaditeľom, nespochybnil, že v počiatočnom štádiu rokovaní

so sprostredkovateľskou agentúrou ponúkali predaj bytov s takou zárukou, aká vyplýva z e-mailovej
korešpondencie a miestoprísažného vyhlásenia, ale pri rokovaniach sa prejednávali rôzne možnosti,
konečné podmienky pri uzavretí zmluvy však už boli iné a dojednané boli tak, ako sú uvedené v kúpnej
zmluve, z ktorej nevyplýva, že by výpočtovým základom mala byť cena bytu. Iná skutočnosť podľa nehonevyplýva ani z plnej moci, na ktorú poukázali žalobcovia, keďže povinnosť byt prenajímať zmluvne
zakotvenú nemali. Napriek tomu, že článok XII. kúpnej zmluvy je vo výpočtovom základe neurčitý a
nejasný, dospel súd k záveru, že nie je možné považovať túto časť zmluvy za neplatnú v zmysle § 37

Občianskeho zákonníka (OZ). Právny úkon je pre neurčitosť neplatný len vtedy, keď neurčitosť jeho
obsahu nie je možné odstrániť ani pri použití interpretačných pravidiel, uvedených v § 35 ods. 2 OZ. Ak
je vôľa účastníkov zmluvy ako dvojstranného právneho úkonu zrejmá z okolností spojených s podpisom
zmluvy a z následného konania účastníkov po podpísaní zmluvy, má ich zhodná vôľa prednosť pred
doslovným znením zmluvy. Z e-mailovej korešpondencie medzi žalovaným a agentúrou, ktorá predaj

bytov vo V. B. pre žalovaného sprostredkovala, ako aj z miestoprísažného vyhlásenia riaditeľa tejto
agentúry je zrejmé, že skutočnou vôľou žalovaného bolo zaručiť budúcim vlastníkom bytov návratnosť
ich investície tým, že im žalovaný bude po dobu 2 rokov vyplácať 7 % z ceny bytu ročne. Takáto vôľa
žalovaného je zrejmá aj z plnej moci, ktorú žalobcovia podpísali súčasne s podpisom kúpnej zmluvy
a podľa ktorej bol žalovaný splnomocnený uzatvárať nájomné zmluvy za účelom vytvárania zisku a
výplaty 7 % p. a. z ceny nehnuteľnosti. Text plnej moci koncipoval žalovaný, z čoho je zrejmé, že

v čase uzavretia kúpnej zmluvy považoval za výpočtový základ „S. L. G.“ 7 % ročne cenu bytu a
nie výnos nájomného, ako tvrdí teraz. Z výpovedí oboch žalobcov súd zistil, že pri jednaniach, ktoré
predchádzali uzavretiu kúpnej zmluvy, bola dohodnutá bezpodmienečná záruka 7 % z kúpnej ceny bytu
a garancia nebola zmenená ani v kúpnej zmluve. Zmluvu dostali priamo od žalovaného, podpísali ju
v dobrej viere, že im žalovaný garanciu v tejto výške bude platiť a práve táto záruka bola pre nich pri

uzatváraní zmluvy rozhodujúca. Žalovaný výpočtový základ nikdy nespochybňoval, až po tom, čo začali
podnikať právne kroky pre neplatenie, stanovisko zmenil a tvrdil, že výpočtovým základom je výnos z
nájomného. Pri posudzovaní žaloby súd vychádzal zo zistenia, že kúpnu zmluvu koncipoval žalovaný
(jeho právny zástupca) a on teda naformuloval aj sporný článok XII. tak, ako bol žalobcami akceptovaný
tým, že zmluvu podpísali. V tomto smere treba poukázať na nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS

243/07, v zmysle ktorého, ak sú v zmluve použité formulácie a pojmy, ktoré možno vykladať rôzne,
spravodlivé je ich vykladať v neprospech toho, kto ich do zmluvy uložil, čím sa predíde tomu, aby boli
viacznačné formulácie zneužité v neprospech druhej zmluvnej strany. Preto tvorca zmluvy, obsahujúcej
ustanovenia pripúšťajúce viaceré možné výklady, musí sám preukázať, že nekoná v zlej viere a že medzi
účastníkmi zmluvy bol skutočne konsenzus na tom význame zmluvy, ako tvrdí jej tvorca. Pri výklade

právnych úkonov treba predpokladať, že tvorca zmluvy nezamýšľal vytvoriť nelogické dôsledky ním
formulovaného textu. Pokiaľ by výklad právneho úkonu viedol k nelogickým výsledkom, treba sa mu
vyhnúť inou aplikáciou príslušných ustanovení. Výklad článku XII. kúpnej zmluvy ohľadne výpočtového
základu7%ročne,takakohointerpretuježalovaný,vedieknelogickýmvýsledkom.Podľaposlednejvety
tohto článku zmluvy mal mať žalovaný v priebehu dvoch rokov, počas ktorých mal žalobcom vyplácať

garanciu 7 % ročne, právo ponechať si všetky príjmy súvisiace s prenajímaním tohto bytu. Ak by však
výpočtovým základom pre 7 % mal byť výnos z nájomného, ako tvrdí žalovaný, bol by tým jeho nárok
ponechať si všetky príjmy z prenájmu vylúčený. Žalobcovia v deň podpisu kúpnej zmluvy podpísali
aj zmluvu o výkone správy bytu a plnú moc, ktorá žalovaného oprávňovala ich byt prenajímať tretím
osobám.Skutočnosť,žežalovanýbytneprenajal,nemápodľazmluvyvplyvnajehopovinnosťdohodnutú

záruku žalobcom platiť a zo žiadneho ustanovenia zmluvy nevyplýva, že by splatnosť garancie mala
nastať až po tom, čo žalovaný byt prenajme. V otázke splatnosti záruky je čl. XII. kúpnej zmluvy
jednoznačný a ani skutočnosť, že iní vlastníci bytov v dome sa uspokojili s vyplácaním záruky až po tom,
čo žalovaný ich byt prenajal a prijímali garanciu vypočítanú z výnosu nájomného, nie je ešte dôkazom,
že by sa na takomto postupe žalovaný dohodol aj so žalobcami. Žalobcovia plnú moc v júli 2007 odvolali,

ale prostredníctvom svojho právneho zástupcu prejavili pripravenosť nájomné zmluvy, ktoré žalovaný
na prenájom ich bytu sprostredkuje, podpísať, takže ani potom žalovanému neznemožnili získať príjem
z prenájmu bytu v zmysle čl. XII. kúpnej zmluvy. Po zhodnotení výsledkov dokazovania súd dospel
k záveru, že žalovaný sa zmluvou zaviazal vyplácať žalobcom 7 % ročne z ceny bytu v mesačných
intervaloch, a to počnúc od 30.1.2007, čo je 60. deň od zaplatenia celej kúpnej ceny. Z kúpnej ceny

5 363 164 Sk pripadá na ročné plnenie 7 % suma 375 421,48 Sk, takže na mesačné plnenie je to
po zaokrúhlení 31 285 Sk (1 308,47 eur). Žalobcovia požadujú platby len za 8 mesiacov, spolu 250
280 Sk, čo je 8 307,76 eur. Na zaplatenie tejto sumy preto súd žalovaného zaviazal. Súčasne súd
žalovanému uložil v zmysle § 517 ods. 2 OZ povinnosť zaplatiť úrok z omeškania, a to vždy odo dňa
nasledujúceho po splatnosti jednotlivých platieb, ktoré boli splatné vždy ku 30. dňu v mesiaci. Výška

žalobcami požadovaného úroku z omeškania je v súlade s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v
znení platnom ku dňu vzniku omeškania. Na zaplatenie úroku z omeškania súd zaviazal žalovaného
tak, ako žalobcovia v žalobe požadovali, okrem úroku z omeškania 8,5 % ročne od 1.7.2007, keďže
splatnosť mesačnej platby, ktorá mala pripadnúť na sobotu 30.6.2007, sa v zmysle § 122 ods. 3 OZpresunula na pondelok 2.7.2007 a žalovaný je so zaplatením v omeškaní až od 3.7.2007. V ostávajúcej
časti úroku z omeškania súd žalobu zamietol.

Rozsudkom č.k. 24C/173/2008-141 zo dňa 12.1.2009 Okresný súd Bratislava V v právnej veci

žalobcu D. P. proti žalovanému uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 12 461,66 eur spolu s
úrokom z omeškania a náhradu trov konania.

Z odôvodnenia tohto rozsudku považoval Okresný súd Trenčín v tejto právnej veci potrebné uviesť :
V zmysle s čl. XII kúpnej zmluvy sa žalovaný zaviazal po uplynutí 60 dní od obdržania celej kúpnej
ceny za byt od žalobcu, žalobcovi platiť v mesačných intervaloch platby „S. L. G.“ /doslovný preklad z
anglického jazyka - garancia istého nájomného/ vo výške 7% p.a. z kúpnej ceny po dobu dvoch rokov

za to, že žalobca poskytne žalovanému, aby predmetný byt prenajímal, pričom žalovaný si počas doby
prenajímaniabudeponechávaťvšetkypríjmy,súvisiacesprenajímanímbytu.Žalobcauhradilcelúkúpnu
cenu za byt, uvedenú v čl. V kúpnej zmluvy vo výške 178 024,43 eur v nasledovných splátkach : splátka
vo výške 44 506,01 eur bola zaplatená ku dňu podpisu kúpnej zmluvy /v zmysle čl. V ods. 1/, faktúra
z 14.11.2006 na sumu 21 363,04 eur bola riadne uhradená a faktúra z 14.11.2006 na sumu 112 155,38

eur bola uhradená prostredníctvom hypotekárneho úveru, poskytnutého žalobcovi dňa 8.3.2007. Ku
dňu 8.3.2007 bola celá kúpna cena nehnuteľnosti žalobcom zaplatená a žalovaný následne vykonal
potrebné úkony na príslušnej správe katastra za účelom vkladu vlastníckeho práva v prospech žalobcu.
Povinnosť žalovaného platiť žalobcovi garanciu istého nájomného vo výške 7% p.a. z kúpnej ceny,
mesačne vo výške 1 038,47 eur, nastala po uplynutí 60 dní /článok XII. kúpnej zmluvy/ od 8.3.2006.

Žalovaný nezaplatil žiadnu z dlžných platieb „S. L. G.“. V priebehu predaja bytu a po realizácii predaja
až po zaslanie poslednej výzvy na zaplatenie pohľadávky žalovaný nijakým spôsobom nespochybňoval
svoj záväzok voči žalobcovi. Súd vydal vo veci dňa 3.6.2008 platobný rozkaz č.k. 28Ro/1234/2008-30,
voči ktorému v zákonnej lehote podal žalovaný odpor. Namietal nesprávny výklad článku XII. kúpnej
zmluvy zo strany žalobcu a jeho právneho zástupcu. „S. L. G.“ ako garantovaný príjem z prenájmu

mal žalovaný v úmysle realizovať v prospech žalobcu, lenže žalobca bezdôvodne odvolal žalovanému
plnú moc na realizáciu článku XII., teda prenájmu bytu. Žalobcom uplatňovaný nárok uhradiť mesačné
platby vo výške 7% p.a. z kúpnej ceny, nebol obsahom znenia kúpnej zmluvy nielen v slovenskom, ale
ani v anglickom znení. Žalovaný je pripravený plniť svoj záväzok z výnosov prenajímania bytu, nie z
kúpnej ceny bytu. Súd dokazovaním - vypočutím právnych zástupcov účastníkov, oboznámením sa s

kúpnou zmluvou zo dňa 29.12.2006, výpisom z LV č. 2059, kat. územie Z. B., výzvou na zaplatenie
zo dňa 10.1.2008, ďalším spisovým materiálom súd dospel k názoru, že v článku XII kúpnej zmluvy
zo dňa 29.12.2006 ide o nepomenovanú, atypickú dohodu účastníkov v zmysle § 51 Občianskeho
zákonníka. Vzhľadom na vzniknutú pochybnosť pri výklade sporného zmluvného článku, je nevyhnutné
rozpor odstrániť výkladom gramatickým, logickým, systematickým, berúc do úvahy všetky okolnosti,

súvisiace s prejavom vôle účastníkov, doterajšiu prax pri uzatváraní zmlúv a následné správanie sa strán
dotknutého zmluvného vzťahu. Z e-mailovej korešpondencie účastníkov vyplynulo, že žalobca prejavil
vôľuinvestovaťdokúpynehnuteľnostivSlovenskejrepublike,bezúmysluvnehnuteľnostifaktickybývať.
ZgramatickéhoalogickéhovýkladuboduXII.kúpnejzmluvyjezrejmé,žeakpodľaposlednejvetyčlánku
si počas dvojročnej záručnej doby má žalovaný ponechávať všetky príjmy súvisiace s prenajímaním

sporného bytu, tak nebola vôľa zmluvných strán dohodnúť sa podľa predchádzajúcej vety článku,
že žalovaný bude po uplynutí 60 dní odo dňa obdržania celej dohodnutej kúpnej ceny v mesačných
intervaloch poukazovať 7% p.a. v priebehu záručnej doby dvoch rokov z príjmov nájomného /podľa
poslednej vety nájomné si ponecháva/, ale z ceny investície, t.j. z kúpnej ceny, ktorú zaplatil žalobca.
Je absolútne nelogické, aby žalobca ako investor, majúci záujem investovať do získanej nehnuteľnosti,

túto kúpil a následne dal do prenájmu žalovanému a uspokojil sa ako vlastník len so 7% ročného
nájomného, získaného žalovaným z prenájmu tretej osobe a žalovaný si ponechal 93% zo zaplateného
nájomného. Z uvedeného hľadiska sa interpretácia sporného zmluvného článku odporcom javí súdu
ako zjavne nezmyselná, bez logického úsudku, v rozpore s úmyslom zmluvných strán pri uzatváraní
kúpnej zmluvy. Z e-mailovej korešpondencie, predloženej žalobcom, mal súd preukázané rokovania

o zmluvných podmienkach, z ktorých vyplýva vôľa žalovaného nehnuteľnosť predať a na vlastné
riziko garantovať bezpodmienečný výnos žalobcovi z vloženej investície - zaplatenej kúpnej ceny. Súd
prihliadajúc na všetky okolnosti, vedúce účastníkov k uzatvoreniu kúpnej zmluvy, dospel k záveru, že
žalovaný svojím výkladom článku XII. dáva prejavu vôle zmluvných strán iný zmysel, ako reálne prejavili
účastníci v čase kúpy nehnuteľnosti. S poukazom na ustanovenie § 35 ods. 2,3 OZ súd neprijal argument

žalovaného, že plnenie garancie istého nájomného nie je v zmluve jednoznačne dohodnuté a poskytolochranu žalobcovi, konajúcemu dobromyseľne. Žalovaný vypracoval návrh kúpnej zmluvy, najmä jeho
zaťažovala povinnosť jednoznačného a zrozumiteľného určenia zmluvných podmienok, aby nevznikali
pochybnosti pri ich výklade, v interpretácii v obidvoch jazykoch. Podľa článku XII. kúpnej zmluvy zo dňa

29.12.2006 zročná mesačná platba „S. L. G.“ z kúpnej ceny nehnuteľnosti predstavuje sumu 1 038,47
eur. Žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie dlžných platieb garantovaného nájomného za obdobie máj
2007 až apríl 2008, v celkovej výške žalovanej istiny.

Rozsudkom č.k. 11C/36/2008-136 zo dňa 20.10.2008 Okresný súd Bratislava V v právnej veci
žalobcu F. C. proti žalovanému uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 4 958,37 eur (149 376

Sk) s príslušenstvom. Z odôvodnenia tohto rozsudku považoval Okresný súd Trenčín v tejto právnej
veci potrebné uviesť : Medzi účastníkmi bolo nesporné, že kúpna cena nehnuteľností bola žalovanému
žalobcom riadne zaplatená. Nezhoda medzi nimi vznikla v právnom názore na výklad článku XII kúpnej
zmluvy zo dňa 8.8.2006. Žalobca tvrdil, že dohodnuté platby „S. L. G.“ podľa dohody zmluvných strán
mali byť vyplácané po uplynutí 60 dní odo dňa obdržania celej dohodnutej kúpnej ceny vo výške 7 %
ročne v mesačných intervaloch z ceny investícií, teda kúpnej ceny v priebehu záručnej doby dvoch rokov.

Žalovaný tvrdil, že dohoda bola 7 % z výnosov prenajímania nehnuteľnosti tretím osobám. Súd nemal
pochybnosti o tom, že žalovaný ponúkol investorom v zahraničí, ktorí nemali v úmysle v kupovaných
bytoch bývať. Kúpa pre týchto zahraničných investorov bola investíciou, z ktorej im mal plynúť zisk
garantovaný žalovaným ako predávajúcim. Skutočnosť, že garancia istého nájomného obsiahnutá v
článku XII kúpnej zmluvy je určená v percentách z investície žalobcu (ním zaplatenej kúpnej ceny),

je zrejmá aj z miestoprísažného vyhlásenia zo dňa 14.9.2007, ktoré podal p. V. B.-G., riaditeľ britskej
spoločnosti L. P., ktorá spolupracovala so žalovaným a vo V. B. sprostredkovala pre žalovaného predaj
bytov vrátane bytu žalobcu. Z emailovej komunikácie v r. 2005 a 2007 medzi konateľom žalovaného
a p. V. B.-G. možno vyvodiť, že úmyslom žalovaného v čase uzatvárania vyššie označenej kúpnej
zmluvy a predaja dotknutých nehnuteľností bolo garantovať istý výnos z investície žalobcu, ako aj

vedomosť a vôľu žalovaného poskytnúť garantovaný výnos z investície aj s rizikom, že sa mu byty
nepodarí prenajať (e-mail zo dňa 17.11.2005, 12.9.2005, 13.9.2005, 17.6.2007). Plná moc v znení
navrhnutom žalovaným, udelená mu žalobcom dňa 31.7.2006 a odvolaná dňa 11.7.2007, tiež uvádza, že
garancia istého nájomného bude vyplácaná vo výške 7 % ročne z ceny nehnuteľnosti. Žalovaný tvrdeniu
žalobcu, že slovenské a anglické znenie návrhov kúpnej zmluvy pripravoval žalovaný, neoponoval.

Právne súd rozsudok odôvodnil podľa § 51, § 491 ods.2 a § 494 Občianskeho zákonníka.
Súd prihliadajúc na všetky okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uzatvoreniu kúpnej zmluvy v čase jej
uzatvorenia, dospel k záveru, že žalovaný svojím výkladom sporného článku XII kúpnej zmluvy dáva
prejavu vôle zmluvných strán iný zmysel, ako prejavili v čase kúpy nehnuteľnosti. S poukazom na § 35
ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka preto súd neprijal argument žalovaného, že plnenie garancie istého

nájomného v článku XII kúpnej zmluvy nie je jednoznačne dohodnuté a poskytol ochranu žalobcovi,
ktorý konal dobromyseľne. Žalovaný bol autorom kúpnej zmluvy, teda najmä jeho zaťažovala povinnosť
precizovať vjazykuslovenskomprávaapovinnostitak,abybolijednoznačnezrozumiteľnébezmožnosti
akýchkoľvek pochybností pri ich výklade. Kúpna zmluva vznikla na základe dohody zmluvných strán,
účastníci sú jej obsahom viazaní. Obaja boli povinní dbať na to, aby sa pri jej uzatváraní odstránilo

všetko, čo mohlo viesť k vzniku rozporov (§ 43 ObčZ). Žalovaný si svoju zmluvnú povinnosť vyplývajúcu
mu z článku XII kúpnej zmluvy dobrovoľne nesplnil, preto mu súd túto povinnosť uložil autoritatívnym
výrokom vychádzajúc zo záveru, že účastníci platne dojednali záväzkový vzťah, podľa ktorého žalovaný
je povinný plniť žalobcovi záväzok dojednaný v článku XII kúpnej zmluvy zo dňa 8.8.2006 a žalobca je
oprávnený toto plnenie od neho požadovať. O úrokoch z omeškania rozhodol súd podľa § 517 ods.2

ObčZ v spojení s nar.vl.č.87/1995 Z.z.

Rozsudkom č.k. 14C/118/2007-116 zo dňa 17.6.2008 Okresný súd Bratislava V v právnej
veci žalobcov 1/ I. C. C. G., 2/ T. A. G. proti žalovanému uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobcom 5 136,92 eur (154 755 Sk) s príslušenstvom. Z odôvodnenia tohto rozsudku považoval
Okresný súd Trenčín v tejto právnej veci potrebné uviesť : Medzi účastníkmi bolo nesporné, že kúpna

cena nehnuteľností bola žalovanému zaplatená. Účastníci sa nezhodli v právnom názore na výklad
bodu XII kúpnej zmluvy zo dňa 26.9.2006, keď žalobcovia tvrdili, že sa dohodli, že žalovaný im po
uplynutí 60 dní odo dňa obdržania celej dohodnutej kúpnej ceny bude platiť v mesačných intervaloch 7
% ročne z ceny investícií (kúpnej ceny nehnuteľnosti) v priebehu záručnej doby dvoch rokov a žalovaný
tvrdil, že dohoda bola 7 % z výnosov prenajímania nehnuteľnosti tretím osobám. Nebolo sporné medzi

účastníkmi, že žalovaný ponúkol nehnuteľnosti skupine investorov v zahraničí, ktorí nemali v úmysle vkupovaných bytoch bývať, ale kúpa pre týchto zahraničných kupujúcich bola finančná investícia, z ktorej
mali záujem poberať im mal zisk garantovaný žalovaným ako predávajúcim. Z e-mailovej komunikácie
v r. 2006, 2007 a 2008 medzi konateľom žalovaného a p. V. B.-G., riaditeľom britskej spoločnosti

L. P., ktorá vo V. B. sprostredkovala pre žalovaného predaj bytov vrátane bytu žalobcov, mal súd
jednoznačne preukázané, že úmyslom žalovaného v čase uzavretia kúpnej zmluvy a predaja sporných
nehnuteľností bolo garantovať istý výnos z investície žalobcov, t.j. z kúpnej ceny nehnuteľnosti. Žalovaný
vedel a chcel poskytnúť garantovaný výnos z investície na vlastné riziko, spočívajúce v tom, že sa
mu byty nepodarí prenajať (e-mail zo dňa 17.11.2005). Súd mal preukázané i z plnej moci udelenej

žalobcami žalovanému, ktorú odvolali dňa 18.7.2007, že garancia istého nájomného bude vyplácaná
vo výške 7 % ročne z ceny nehnuteľnosti. Nebolo sporné, že žalovaný sám pripravoval slovenské
aj anglické verzie kúpnej zmluvy a tieto zaslal na podpis žalobcom. Právne súd rozsudok odôvodnil
podľa § 51, § 491 ods.2 a § 494 Občianskeho zákonníka. Súd prihliadal pri aplikácii interpretačných
pravidiel na všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle účastníkov. Z e-mailovej korešpondencie je
zrejmé, že žalobcovia mali záujem investovať do nehnuteľností v SR, ale nemali v úmysle bývať v týchto

nehnuteľnostiach. Z gramatického a logického výkladu bodu XII kúpnej zmluvy je zrejmé, že ak podľa
poslednejvetytohtobodusipočas2-ročnejzáručnejdobymážalovanýponechaťvšetkypríjmysúvisiace
s prenajímaním spornej nehnuteľnosti, tak nebola vôľa účastníkov dohodnúť sa podľa predchádzajúcej
veta tohto bodu, že žalovaný bude po uplynutí 60 dní odo dňa obdržania celej dohodnutej kúpnej ceny v
mesačných intervaloch poukazovať 7 % ročne v priebehu záručnej doby dvoch rokov, t.j. z prenajímania

nehnuteľnosti alebo túto si ponecháva podľa poslednej vety), ale z ceny predmetu investície (kúpnej
ceny nehnuteľnosti), ktorý chce investovať do nehnuteľnosti, túto kúpil a dal ju do prenájmu osobe
(žalovanému) a uspokojil sa iba so 7 % ročne z nájomného utŕženého žalovaným z prenájmu spornej
nehnuteľnosti a ten si ponechal 93 % ročne zo zaplateného nájomného. Interpretácia žalovaného
bodu XII kúpnej zmluvy sa javí súdu zjavne nezmyselná a v rozpore s úmyslom zmluvných strán.

Žalovaný svojím výkladom bodu XII kúpnej zmluvy dáva iný zmysel, aký prejavili účastníci v čase kúpy
nehnuteľnosti. Podľa § 35 ods.2 a 3 Obč. zák. slovenský právny poriadok chráni dobromyseľnosť toho,
komu bol právny úkon určený, v tomto prípade dobromyseľnosť žalobcov, pričom prihliada na vôľu
toho, kto právny úkon urobí. Žalovaný bol sám autorom kúpnej zmluvy a preto mal precízne v jazyku
slovenskom uviesť práva a povinnosti tak, aby boli jednoznačne zrozumiteľné bez možnosti akýchkoľvek

pochybností pri ich výklade. O úrokoch z omeškania rozhodol súd podľa § 517 ods.2 ObčZ v spojení
s nar.vl.č.87/1995 Z.z.

Dňa 29.12.2006 uzavrel žalobca so žalovaným kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bola kúpa bytu č. X
v podiele 1/1, nachádzajúci sa na X.. poschodí stavby „M. P. C.“ na G. ulici, číslo vchodu X,. v B.,
mestská časť Z. B., súpisné číslo XXXX,. zapísaného na LV č. 2059 k.ú. Z. B., ktorý je vybudovaný na

pozemku parc.č. 1719/5, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria o výmere 790 m2, zapísanom
na LV č. 2 k.ú. Z. B. (pozemok pod stavbou nie je predmetom prevodu), vrátane spoluvlastníckeho
podielu 8021/171031 na spoločných častiach, spoločných zariadeniach a príslušenstve domu. Podľa
čl. XII. Osobitné ustanovenia tejto kúpnej zmluvy kupujúci sa zaviazal, že po nadobudnutí vlastníctva k
predmetu prevodu tento na základe tejto dohody poskytne predávajúcemu za účelom jeho prenajímania

tretímosobám.Predávajúcisazaviazal,žepouplynutí60dníododňaobdržaniacelejdohodnutejkúpnej
ceny bude kupujúcemu v mesačných intervaloch poukazovať „S. L. G.“ vo výške 7% p.a. v priebehu
záručnej doby dvoch rokov. V priebehu tejto 2-ročnej záručnej doby si predávajúci bude ponechávať
všetky príjmy súvisiace s prenajímaním tohto bytu.

Zároveň dňa 29.12.2006 uzavreli účastníci konania, žalobca ako vlastník a žalovaný ako správca,

zmluvu o výkone správy. V konaní boli predložené dve znenia uzavretej zmluvy o výkone správy č.
2006/001/10. Z jednej zmluvy o výkone správy č. 2006/001/10 zo dňa 29.12.2006 (číslo listu 71-78
súdneho spisu - fotokópia) vyplýva, že predmetom tejto zmluvy je podľa článku II bodu 1 bola správa
spoločných častí domu, spoločných zariadení a príslušenstva obytného domu na G. ulici č. X B.,
mestská časť Z. B., k.ú. Z. B., pozemok parc.č. 1719/5, zastavané plochy a nádvoria o výmer 790 m2,

zastavaný domom s.č. XXXX. a pozemok parc.č. 1719/3, ostatné plochy o výmere 1 895 m2, priľahlý
pozemok domu s.č. XXXX, zapísané na LV č. 2. Z druhej zmluvy o výkone správy č. 2006/001/10 zo dňa
29.12.2006 (číslo listu 79-87 súdneho spisu - fotokópia) vyplýva, že predmetom tejto zmluvy je podľa
článku II bodu 1 bola správa spoločných častí domu, spoločných zariadení a príslušenstva obytného
domu na Š. ulici č. X v obci Z., okres M., k.ú. Z. súp.č. XXX,. parciel č. 1032/171 a č. 1032/182 k.ú.

Z., zapísané na LV č. 1390. V súvislosti s touto zmluvou, žalobca udelil žalovanému plnomocenstvo navšetky právne úkony spojené s uplatňovaním vlastníckych práv žalobcu k bytom a nebytovým priestorom
v bytovom dome na G. ulici č.X v B., Z. B..

Z predloženej elektronickej komunikácie medzi V. B.-G. a žalovaným zo dňa 12.9.2005, 13.9.2005,

14.9.2005, 15.11.2005, 17.11.2005, 18.11.2005, ktorá predchádzala uzavretiu kúpnej zmluvy zo dňa
29.12.2006, súd zistil, že žalovaný ako developer už v tejto korešpondencii uvádza 7 % ročný
garantovaný výnos z investície na dva roky. Z elektronickej komunikácie zo dňa 17.11.2005 v rámci
prejednávania ponukových podmienok nesporne vyplýva, že v tom čase bol žalovaný ako developer
pripravený pri celkovej cene 14 bytov vo V. B. prevziať riziko garancie istého nájomného vo výške 14 %
garantovaného výnosu z investície ročne za 2 roky, t.j. spolu 14 %. Sumu predstavujúcu 14 % z celkovej

ceny všetkých 14 bytov vo V. B. bude musieť žalovaný zaplatiť majiteľom bytov za prvé dva roky aj
v prípade, že žalovaný nebude schopný byty prenajať. Z elektronickej komunikácie zo dňa 11.6.2006
medzi žalovaným a S. B. vyplýva, že žalovaný navrhol 7 % výnos ročne vypočítať z nasledovnej ceny :
byt (a garáž) + kompletné bytové zariadenie. Z elektronickej komunikácie zo dňa 18.11.2005 medzi
žalovaným a V. B.-G. vyplýva, že žalovaný k tomu, aby mohol garantovať čistý príjem vo výške 7 % ročne

na 2 roky navrhol, že kupujúci musí zaplatiť za kompletné zariadenie bytu a tým vybavenie všetkých
bytov kompletným zariadením primeranej kvality, aby mohol žalovaný tieto byty prenajímať.

Z prísažného vyhlásenia V. B.-G., riaditeľa spoločnosti L. A. L., V. B. zo dňa 14.9.2007 súd zistil, že
ako riaditeľ tejto spoločnosti bol zodpovedný za záležitosti, o ktorých má osobné vedomosti a o ktorých
podal vyhlásenie o tom, že byty predávala agentúra v mene a za spoločnosť žalovaného so 7 % ročnou

garanciou istého nájomného na 2 roky z investície. Podľa najlepších vedomostí a viery tejto osoby, klienti
agentúra sa rozhodli kúpiť byty v zásade preto, že sa spoliehali na garanciou istého nájomného.

Podľa § 120 ods. 1 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších právnych
predpisov ak tento zákon neustanovuje inak, právo uplatňovať svoje nároky počas reštrukturalizácie
majú len veritelia, ktorí spôsobom ustanoveným týmto zákonom prihlásili svoje pohľadávky. Ak sa tieto

nároky v reštrukturalizácii riadne a včas neuplatnia prihláškou, právo vymáhať tieto nároky voči dlžníkovi
v prípade potvrdenia reštrukturalizačného plánu súdom zaniká.

Podľa § 124 ods. 1 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších právnych
predpisov každú prihlásenú pohľadávku správca s odbornou starostlivosťou porovná s účtovnou a inou
dokumentáciou dlžníka a so zoznamom záväzkov dlžníka; správca pritom prihliadne aj na vyjadrenia

dlžníka a iných osôb a vykoná aj vlastné šetrenie. Ak správca pri skúmaní pohľadávky zistí, že prihlásená
pohľadávka je čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, zabezpečenia zabezpečovacím právom
alebo poradia zabezpečovacieho práva sporná, je povinný prihlásenú pohľadávku v spornom rozsahu
poprieť.

Podľa § 124 ods. 4 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších právnych

predpisov veriteľ popretej pohľadávky sa môže do 30 dní od uplynutia lehoty na popieranie pohľadávok
žalobou podanou voči dlžníkovi domáhať, aby súd určil právny dôvod, vymáhateľnosť, výšku,
zabezpečenie zabezpečovacím právom alebo poradie zabezpečovacieho práva popretej pohľadávky; v
žalobe sa veriteľ môže domáhať len toho, čo uviedol v prihláške.

Podľa § 124 ods. 6 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších právnych

predpisov rozhodnutie súdu o určení popretej pohľadávky je účinné voči každému. Právoplatnosťou
rozhodnutia súdu o určení pohľadávky sa popretá pohľadávka v rozsahu určenom súdom považuje za
zistenú; vo zvyšnom rozsahu nemožno pohľadávku voči dlžníkovi vymáhať.

Okresný súd Trenčín uznesením č.k. 29K/4/2009-272 zo dňa 31.7.2009 povolil reštrukturalizáciu dlžníka
- žalovaného a do funkcie správcu ustanovil JUDr. D. B. so sídlom kancelárie P. XX,. XXX. XX. T..

V uznesení vyzval súd veriteľov dlžníka, aby v lehote 30 dní odo dňa povolenia reštrukturalizácieprihlásili svoje pohľadávky na predpísanom tlačive v jednom rovnopise na Okresný súd Trenčín k
sp.zn. XXK/X/XXXX. a v dvoch rovnopisoch správcovi na adresu jeho kancelárie. Zároveň vo výroku
tohto uznesenia vykonal poučenie veriteľov. Súd určil rozsah právnych úkonov dlžníka, ktoré podliehajú

súhlasu správcu. V súlade s § 121 ods. 1 v spojení s § 199 ods.9 druhá veta Z. začala nasledujúcim
dňom po zverejnení uznesenia o povolení reštrukturalizácie v Obchodnom vestníku plynúť veriteľom 30-
dňová lehota na prihlasovanie pohľadávok. Uznesenie o povolení reštrukturalizácie bolo v Obchodnom
vestníku zverejnené dňa 5.8.2009, účinky zverejnenia nastali dňa 6.8.2009. Posledným dňom lehoty
podľa § 121 ods.1 ZoKR bol deň 14.9.2009. Od 15.9.2009 začala správcovi plynúť 30-dňová lehota na

popieranie pohľadávok podľa § 124 ods. 2 ZokR. Posledným dňom tejto lehoty bol deň 14.10.2009. Od
15.10.2009 začala plynúť veriteľovi, ktorého pohľadávku správca poprel, 30-dňová lehota na podanie
žaloby podľa § 124 ods.4 ZoKR. Posledným dňom tejto lehoty bol deň 16.11.2009. Prihláška žalobcu
na uplatnenie pohľadávky došla súdu dňa 2.9.2009. Dňa 23.9.2009 správca poprel pohľadávku žalobcu
čo do právneho dôvodu a výšky 31 818,87 eur. Žaloba žalobcu došla súdu dňa 2.11.2009 podľa § 82
ods.1 O.s.p. v spojení s § 196 ZoKR.

Pri prihlasovaní pohľadávky žalobcu, popretí pohľadávky žalobcu a pri podaní žaloby žalobcu na
príslušný súd boli dodržané všetky zákonné prekluzívne lehoty, k dodržaniu ktorých je súd povinný
prihliadať z úradnej povinnosti.

Aktívna legitimácia žalobcu a pasívna legitimácia žalovaného je daná podľa § 119 ods. 1 ZoKR. Žalobca
má postavenie veriteľa v reštrukturalizácii podľa § 120 ods.1 ZoKR. Žalovaný má postavenie správcu

majetku úpadcu podľa § 116 ods.4 ZoKR. Po preskúmaní dodržania prekluzívnych lehôt a posúdení
aktívnejapasívnejlegitimácieúčastníkovkonaniasasúdzaoberalprávnymdôvodomvznikupohľadávky
žalobcu proti žalovanému a výškou uplatnenej pohľadávky. Porovnaním obsahu podanej žaloby a
obsahu prihlášky v časti týkajúcej sa právneho dôvodu a výšky súd konštatoval, že žalobca uplatnil
pohľadávky z toho istého právneho dôvodu a v tej istej výške ako uplatnil v prihláške do reštrukturalizácie

dlžníka - žalovaného.

Naliehavý právny záujem žalobcu na určení je daný samotnou skutočnosťou začatej a povolenej
reštrukturalizácie na majetok dlžníka - žalovaného. Okrem postupu správcu podľa § 124 ods.7 ZoKR
nemá veriteľ prihlásenej pohľadávky, ktorú správca poprel inú možnosť ochrany práva iba postupom
podľa 124 ods.4 ZoKR.

Podľa § 35 ods.1 Obč. zák. prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať
výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť.

Podľa § 35 ods.2 Obč. zák. právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového
vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s
jazykovým prejavom.

Podľa § 37 ods. 1 Obč. zák. právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak
je neplatný.

Spornou otázkou, ktorú súd vzhľadom na protichodné tvrdenia žalobcu a žalovaného vrátane
prejudiciálnej otázky platnosti alebo neplatnosti právneho úkonu, v konaní riešil, bola otázka dojednania
podľa článku XII. kúpnej zmluvy uzavretej dňa 29.12.2006 medzi žalobcom ako kupujúcim a žalovaným

ako predávajúcim, na základe ktorej žalovaný previedol do výlučného vlastníctva kupujúceho byt č.
X v podiele 1/1 nachádzajúci sa na X.poschodí stavby - „M. P. C.“ na G. ulici, číslo vchodu X v B.,
mestská časť Z. B., súpisné číslo XXXX,. zapísaného na LV č. 2059 pre k.ú. Z. B., ktorý je vybudovaný na
pozemku parc.č. 1719/5, zastavané plochy a nádvoria o výmere 790 m2 zapísanom na LV č. 2 k.ú. Z. B.
(pozemok pod stavbou nie je predmetom prevodu) vrátane spoluvlastníckeho podielu 8021/171031 na

spoločných častiach, spoločných zariadeniach a príslušenstve domu súpisné číslo XXXX. Kupujúci sastal vlastníkom predmetu prevodu vkladom do katastra nehnuteľností dňa 28.5.2007 pod č. V-14805/07
do katastra vedeného S. K. P. H. M. S. R. B..

Právne úkony plnia v občianskom práve funkciu právneho dôvodu pre vznik, zmenu alebo zánik

právneho vzťahu. Ak právny úkon trpí vadami vôle (nebol urobený slobodne a vážne) alebo trpí vadami
prejavuvôle(nebolurobenýurčiteazrozumiteľne)jeabsolútneneplatný.Absolútnaneplatnosťprávneho
úkonu nastáva priamo zo zákona a pôsobí od počiatku voči každému. Právny úkon nie je urobený
slobodne (nedostatok slobody vôle), ak účastník konaná pod nedovoleným nátlakom zo strany druhého
účastníka alebo aj zo strany tretej osoby, ak o tom druhý účastník vedel a aj to využil. Právny úkon

nie je urobený vážne (skutočne), ako konajúci (ten čo prejavu vôľu) nechcel svojím prejavom vyvolať
právne následky, ktoré by inak v dôsledku jeho prejavu nastali. Ak by však druhej osobe so zreteľom
na okolnosti prípadu nebolo a ani nemohlo byť zrejmé, že prejav vôle konajúceho nie je vážny, uplatní
sa dobromyseľnosť a ochrana druhého účastníka. Právny úkon je nezrozumiteľný, ak jeho obsah je
vyjadrený tak nejasne, že ani pomocou výkladu podľa § 35 ods.2 a 3 Obč. zák. nemožno ustáliť,
čo sa ním chcelo vyjadriť. Právny úkon je neurčitý, keď síce je zrozumiteľne vyjadrený, avšak jeho

obsah je nejasný a existujúce vecné nedostatky spočívajúce v neurčitom vyjadrení obsahu nemožno
odstrániť ani za použitia výkladových pravidiel podľa citovaného zákonného ustanovenia. Z obsahu
kúpnej zmluvy zo dňa 29.12.2006 nevyplýva, že zmluvné strany definovali použitý pojem „S. L. G.“,
z korešpondencie medzi žalovaným a agentúrou, ktorá pre žalovaného sprostredkovala predaj bytov
žalovaného v prospech cudzích štátnych príslušníkov, fyzické osoby, vyplýva, že v rámci predzmluvných

rokovaní použili pojem „S. L. G.“ ako garancia istého nájomného. Obsah tohto pojmu ako garancie istého
nájomného vyplýva aj z odborného lingvistického posudku PhDr. D. K., prekladateľky jazyka anglického,
zo dňa 18.1.2008, ktorý žalobca pripojil k prihláške pohľadávky. Prekladateľka v posudku uviedla,
že anglické slovné spojenie „S. L. G.“, ktoré preložila ako garancia istého nájomného, nie je žiadny
oficiálnymaniekonomickýmtermínom,ideoslovnéspojenieadhoc.Výrazgaranciaistéhonájomnéhoje

voľným spojením slov. Tento termín sa bežne používa v obchodných materiáloch realitných spoločností.
Slovo garancia vo výkladovom slovníku znamená prísľub ručiť za dlh, neplnenie alebo iné porušenie
záväzku druhej strany. Isté nájomné znamená, že prenájom je istý alebo zabezpečený. Úzus je taký, že
garancia istého nájomného, ktoré ponúka spoločnosť znamená, že táto spoločnosť nájomné garantuje a
vyplatí ho majiteľovi v každom prípade bez ohľadu na to, či nehnuteľnosť v skutočnosti prenajme alebo

nie. Tento termín použitý v kúpnej zmluve za stavu, kedy kupujúci mal záujem najmä a práve na tejto
garancii istého nájomného, znamenal v prípade konkrétne uzavretej kúpnej zmluvy medzi žalobcom a
žalovaným ten význam, že žalovaný po tom ako mu žalobca zaplatí celú dohodnutú kúpnu cenu, bude
žalobcovi platiť v mesačných intervaloch finančnú sumu po dobu 2 rokov vo výške 7 % ročne. Žalobca
poskytne žalovanému predmetu prevodu - byt za účelom, že tento byt bude žalovaný prenajímať tretím

osobám. Po dobu 2 rokov bude nájomné ako príjem z nájmu príjmom žalovaného. V tomto význame je
dojednanie obsiahnuté v článku XII. kúpnej zmluvy ako prejav vôle účastníkov konania v čase uzavretia
kúpnej zmluvy určitý a zrozumiteľný. Zmluvné strany v čase uzavretia kúpnej zmluvy neurčili z čoho,
teda z akého druhu konkrétnej hodnoty, sa má 7 % ročná výška garancie vypočítať, teda aké hodnoty do
tohto výpočtu vstupujú. Je nepochybné, čo vyplynulo z predzmluvnej korešpondencie, že sám žalovaný,

ktorýtútogaranciuponúkol,navrhol,abysavýškagaranciepočítala zcenybytu(agaráž)+kompletného
bytového zariadenia, teda z investície predstavujúcej pre žalobcu kúpnu cenu podľa kúpnej zmluvy. Inú
investíciu žalobca na predmet prevodu nevynaložil. Pokiaľ žalovaný výšku tejto garancie viazal na výšku
nájomného ako príjmu z nájmu bytu, poukazuje súd na to, že ide o dodatočné tvrdenie žalovaného,
ktoré nezodpovedá jeho vôli a prejavu tejto vôle v predzmluvných rokovaniach a ponukách, na základe

ktorých bola uzavretá kúpna zmluva. Žalovaný si bol vedomý, že garancia istého nájomného, ktorú
je povinný platiť žalobcovi po dobu 2 rokov vychádza z kúpnej ceny bytu ako predmetu prevodu a
túto garanciu mal žalovaný platiť žalobcovi bez ohľadu na skutočnosť, či z nájmu bytu má alebo nemá
príjem. Za použitia výkladového pravidla podľa § 35 ods.2 Obč. zák., vzhľadom na okolnosti uzavretia
kúpnej zmluvy a obsah dojednania podľa článku XII. kúpnej zmluvy o tom, že žalovaný je oprávnený

byt prenajímať a príjem z nájmu si ponechávať po dobu 2 rokov, mal súd preukázané, že právny dôvod
uplatnenej pohľadávky je založený dojednaním podľa článku XII. kúpnej zmluvy zo dňa 29.12.2006.
Dojednanie podľa článku XII. kúpnej zmluvy má náležitosti právneho úkonu podľa § 37 ods.1 Obč. zák.,
je platným dojednaním zmluvných strán a týmto dojednaním vznikli medzi zmluvnými stranami vzájomné
práva a povinnosti. Kúpna cena bola dojednaná vo výške 5 363 164 Sk, po prechode na menu euro

za použitia konverzného kurzu 30,1260 Sk/eur vo výške 178 024,43 eur. Garancia istého nájomného
predstavuje sumu 12 461,71 eur ročne, 1 038,47 eur mesačne. Žalobca zaplatil celú kúpnu cenužalovanému 8.3.2007. Pri rešpektovaní uplynutia dohodnutej doby 60 dní pre splatnosť nájomného,
bola garancia istého nájomného splatná vždy do 8. dňa toho ktorého mesiaca po dobu od 8.5.2007 do
8.5.2009. Uznesenie Okresného súdu Trenčín č.k. 29R/4/2009-268 zo dňa 14.7.2009, ktorým začalo

reštrukturalizačné konanie, bolo zverejnené v Obchodnom vestníku dňa 21.7.2009. Účinky začatia
reštrukturalizačného konania nastali dňa 22.7.2009. V čase začatia reštrukturalizačného konania bola
garancia istého nájomného splatná za dobu 2 rokov. Žalobca prihlásil do reštrukturalizácie garanciu za
jednotlivé mesačné obdobia od 8.5.2007 do 8.4.2009 po 1 038,47 eur, čo predstavuje 24 mesiacov po
1 038,47 = 24 923,32 eur. Táto suma predstavuje istinu prihlásenej pohľadávky.

Podľa § 517 ods.2 Obč. zák. ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z
omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej
sadzby N. banky S. platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 3 ods.1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 1.1.2009 výška úrokov z

omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba E. C. B. platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Kúpnou zmluvou zo dňa 29.12.2006 bol medzi žalobcom a žalovaným založený občiansky záväzkový
vzťah. Za omeškanie so zaplatením garancie istého nájomného v mesačných intervaloch vzniklo
žalobcovi právo požadovať od dlžníka popri dlhu aj úroky z omeškania, ktoré žalobca uplatnil a prihlásil

podľa § 517 ods.2 Obč. zák. vo výške určenej podľa § 3 nariadenia vl. SR č. 87/1995 Z.z., dvojnásobku
diskontnej sadzby N. B. S. platnej k prvému dňu omeškania. Za obdobie jednotlivých mesiacov od
9.5.2007 do 9.10.2008 má žalobca právo na úroky z omeškania vo výške 8,5 % ročne (2 x 4,25 %), za
mesiac od 9.11.2008 do 9.12.2008 má žalobca právo na úroky z omeškania vo výške 7,5 % ročne (2 x
3,75 %), za mesiac od 9.12.2008 do 9.1.2009 má žalobca právo na úroky z omeškania vo výške 6,5 %

ročne (2 x 3,25 %), za mesiac od 9.1.2009 do 9.2.2009 má žalobca právo na úroky z omeškania vo výške
10,5 % ročne (2,5 + 8 %), za mesiace od 9.2.2009 do 9.4.2009 má žalobca právo na úroky z omeškania
vo výške 10,5 % ročne (2 + 8 %), za mesiac od 9.4.2009 má žalobca právo na úroky z omeškania
vo výške 9,25 % ročne (1,5 + 8 %). Za uvedené obdobia jednotlivých mesiacov ku dňu 19.7.2009
(pred začatím reštrukturalizačného konania) žalobca vyčíslil výšku úroku z omeškania celkom 2 628,73

eur. Presný výpočet tohto úroku z omeškania žalobca uviedol v prílohe k prihláške. Výška jednotlivých
mesačných súm tvoriacich 1/12 ročnej výšky garancie istého nájomného, výška úroku z omeškania a
obdobie, od ktorého sa žalovaný dostal do omeškania sú správne a sú uplatnené podľa § 517 ods.2
Obč. zák. ako zákonné úroky z omeškania. Žalobca prihlásil do reštrukturalizácie úroky z omeškania za
jednotlivé mesačné obdobia od 9.5.2007 do 9.4.2009 v celkovej výške 2 628,73 eur. Do výpočtu úrokov

z omeškania vstúpil údaj garancie istého nájomného predstavujúci 1/12 ročnej výšky, t.j. 1 038,47 eur
za použitia počtu dní omeškania do 19.7.2009. Táto suma je uvedená v prihláške pohľadávky.

Žalovaný sa v konaní bránil tým, že nemá dodnes uhradené svoje pohľadávky zo zmluvy o výkone
správy bytového domu, ktoré eviduje voči žalobcovi vo výške 8 798,40 eur. Žalovaný v tejto súvislosti
predložil súdu úplné znenie kúpnej zmluvy zo dňa 27.4.2007, zmluvu o výkone správy, vyúčtovania

nákladov za rok 2007, 2008, výpočet zmluvnej pokuty a úroku z omeškania k 30.9.2010. Pokiaľ má
žalovaný pohľadávky voči žalobcovi, táto skutočnosť je sama o sebe vo vzťahu k žalovanej pohľadávke
právne bezvýznamná. Takéto pohľadávky žalovaného voči žalobcovi v ním uvedenej sume 8 798,40 eur
neboli v konaní preukázané. Žalovaný tieto pohľadávky v konaní neuplatnil započítaním ani vzájomnou
žalobou a preto neboli predmetom tohto konania, vecnú a právnu stránku týchto tvrdení žalovaného v

konaní súd neskúmal. Súd nevykonal dokazovanie výsluchom svedka P. G. podľa návrhu žalovaného z
dôvodu, že bol toho názoru, že skutkový stav zistený dovtedy vykonaným dokazovaním je dostatočný
pre vyslovený právny názor súdu o prejave vôle žalovaného v čase uzavretia kúpnej zmluvy. Z tohto
dôvodu považoval súd výsluch svedka za nadbytočný a tým aj nehospodárny.Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Náhrada
trov konania pozostáva z trov právneho zastúpenia M. P., s.r.o., advokátska kancelária za tieto úkony

právnej služby :

- prevzatie a príprava - plnomocenstvo zo dňa 14.8.2009 podľa § 10 ods.1, § 14 ods.1 písm. a/, § 16
ods.3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. po 436,54 eur + 6,95 eur paušál

- žaloba zo dňa 30.10.2009 podľa § 10 ods.1, § 14 ods.1 písm. b/, § 16 ods.3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.
po 436,54 eur + 6,95 eur paušál

- účasť na pojednávaní dňa 7.10.2010 podľa § 10 ods.1, § 14 ods.1 písm. c/, § 16 ods.3 vyhlášky č.

655/2004 Z.z. po 436,54 eur + 7,21 eur paušál

- účasť na pojednávaní dňa 29.11.2010 (bez prejednania veci) podľa § 10 ods.1, § 14 ods.1 písm. c/, §
14 ods.3, § 16 ods.3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. po 109,14 eur + 7,21 eur paušál

- účasť na pojednávaní dňa 14.2.2011 podľa § 10 ods.1, § 14 ods.1 písm. c/, § 16 ods.3 vyhlášky č.
655/2004 Z.z. po 436,54 eur + 7,41 eur paušál

- cestovné podľa § 15 písm. a/ v spojení s § 16 ods.4 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. a § 7 zákona č. 283/2002
Z.z. o cestovných náhradách za použitie motorového vozidla pri priemernej spotrebe 5,8 l/100 km, dňa
7,1 l/100 km, vzdialenosti B. - T., T. - B. 270 km :

1. spotrebované pohonné hmoty dňa 7.10.2010 : cena PHM 1,124 eur/l = 17,60 eur

2. spotrebované pohonné hmoty dňa 29.11.2010 : cena PHM 1,149 eur/l = 17,99 eur

3. spotrebované pohonné hmoty dňa 14.2.2011 : cena PHM 1,285 eur/l = 24,63 eur

4. amortizácia, základná náhrada vo výške 0,183 eur/km x 270 km v dňoch 7.10.2010, 29.11.32010,
14.2.2011 = 148,23 eur

- náhrada za stratu času strávený cestou podľa § 15 písm. b/ v spojení s § 17 ods.1 vyhlášky č. 655/2004
Z.z. v dňoch 7.10.2010, 29.11.2010 za cestu B. - T., T. - B. v rozsahu 2 x 7 polhodín x 12,02 eur =

168,28 eur

- náhrada za stratu času strávený cestou podľa § 15 písm. b/ v spojení s § 17 ods.1 vyhlášky č. 655/2004
Z.z. v dňa 14.2.2011 za cestu B. - T., T. - B. v rozsahu 7 polhodín x 12,35 eur = 86,45 eur

Náhradu cestovného a náhradu za stratu času priznal súd žalobcovi vo výške 1 z dôvodu, že v
týchto dňoch zastupoval právny zástupca žalobcu v iných obdobných konaniach pred Okresným

súdom Trenčín, teda na všetky nariadené pojednávania v právnych veciach sp.zn. 39Cbi/20/2009,
39Cbi/21/2009, 39Cbi/22/2009 a sp.zn. 39Cbi/23/2009 uskutočnil iba jednu cestu tam a jednu cestu
späť. Právny zástupca žalobcu je platiteľom dane z pridanej hodnoty, o ktorej rozhodol súd podľa §
18 ods.3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. pri rešpektovaní zákonnej výšky DPH v čase vykonania právnej
služby, t.j. do 31.12.2010 vo výške 19 % a od 1.1.2011 vo výške 20 %. Trovy právneho zastúpenia do

31.12.2010 : odmena vo výške 1 418,76 eur + paušál vo výške 28,32 eur + cestovné vo výške 33,54
eur (134,41: 4) + náhrada za stratu času vo výške 42,07 eur (168,28 : 4) = 1 522,69 eur + 19 % DPH
vo výške 289,31 eur = 1 812 eur. Trovy právneho zastúpenia od 1.1.2011 : odmena vo výške 436,54
eur + paušál vo výške 7,41 eur + cestovné vo výške 18,51 eur (74,04 : 4) + náhrada za stratu času vo
výške 21,61 eur (86,45 : 4) = 484,07 eur + 20 % DPH vo výške 96,81 eur = 580,88 eur. Žalobca uplatnil

trovy právneho zastúpenia vo výške 2 377,88 eur, v súlade s uvedeným súd priznal žalobcovi náhradu
trov konania v ním uplatnenej výške.

Podľa § 4 ods.2 písm. m/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov je
žalovaný - správca osobne oslobodený od platenia súdnych poplatkov.S poukazom na citované ustanovenie poplatkového zákona súd o súdnom poplatku v tomto konaní
nerozhodoval. Žalobca má postavenie veriteľa a v súdnom konaní žalobcu, žalovaný má postavenie
správcu majetku úpadcu a v súdnom konaní postavenie žalovaného. Vzhľadom na ich postavenie podľa

hmotného a procesného práva sú na strane oboch účastníkov zákonné dôvody osobného oslobodenia
od platenia súdneho poplatku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Trenčín
písomne v dvoch vyhotoveniach.

Náležitosti odvolania : ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť

podpísané a datované, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu rozhodnutia napáda, v čom
sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie
proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom

- rozhodol vylúčený sudca

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhované dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť v konaní preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci samej)

- odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods.4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy

označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

(§ 205 ods.2 , § 205a ods.1, § 221 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku)