Decision was made at the court Okresný súd Trenčín
Judgement was issued by JUDr. Ing. Miroslav Manďák
Judgement form – Rozsudok
Source – original document (the link may not work anymore)
Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 27C/26/2006
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3106203237
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 04. 2007
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr., Ing. Miroslav Manďák
ECLI:
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín samosudcom Mgr., Ing. Miroslavom Manďákom, v právnej veci navrhovateľky Ing.
A. T., bytom T., S. C. XX,. právne zast. JUDr. Ľ. P., advokátom so sídlom v T., J. X proti odporcovi Ing.,
RNDr. P. M., bytom T., S. XX o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti takto
r o z h o d o l :
U r č u j e s a, že navrhovateľka je výlučnou vlastníčkou C-KN parc. č. 1084/25, orná pôda o výmere
662 m2, k. ú. T. B., vzniknutej na základe geometrického plánu zo dňa 24.03.2007 č. 27C/26/2006-44
vypracovaného Ing. I. Š., znalcom z odboru geodézie a kartografie, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť
tohto rozsudku.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
Navrhovateľka j e p o v i n n á zaplatiť štátu prostredníctvom tunajšieho súdu trovy konania 3.333,65
Sk, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť štátu prostredníctvom tunajšieho súdu trovy konania 3.333,65 Sk,
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
o d ô v o d n e n i e :
Navrhovateľka sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhala určenia vlastníckeho práva k
nehnuteľnosti popísanej vo výroku rozsudku s odôvodnením, že túto jej darovala jej stará mama A.
H., rod. B., ktorá bola jej výlučnou vlastníčkou na základe dedičských rozhodnutí po svojej matke M.
B., rod. Š., bratovi R. B. a otcovi J. B.. Uvedená nehnuteľnosť aj bola spočiatku zapísaná v prospech
navrhovateľky na LV č. 4402 pre k. ú. T. B.. Na základe Osvedčenia o vydržaní vo forme notárskej
zápisnice notárskeho úradu JUDr. Ľ. B., N 508/98 však bol ako vlastník spornej nehnuteľnosti zapísaný
právny predchodca odporcu, ktorý túto parcelu nikdy neužíval a nebol dobromyseľným držiteľom.
Odporca s návrhom v celom rozsahu súhlasil a žiadal, aby bolo žalobnému návrhu v celom rozsahu
vyhovené.
Keďže v prejednávanej veci ide o určovaciu žalobu v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p. súd sa najskôr
zaoberal otázkou, či navrhovateľka uniesla dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať, že na
požadovanom určení má naliehavý právny záujem, ako i otázkou, či navrhovateľka správne vymedzila
okruh účastníkov, aby konanie netrpelo nedostatkom vecnej legitimácie. Bez splnenia týchto procesných
podmienok totiž súd nemôže pristúpiť k skúmaniu vecnej stránky sporu.Podľa § 80 písm. c/ O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu
právny vzťah alebo právo je, alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Určovacou žalobou
sa teda žalobca domáha vydania autoritatívneho výroku súdu, že určitý právny vzťah alebo právo tu
je (pozitívne určenie), alebo tu nie je (negatívne určenie). Takéhoto určenia sa však žalobca môže
domáhať len vtedy, ak je na tom naliehavý právny záujem, ktorý spočíva v tom, že právne postavenie
žalobcu je bez tohto určenia ohrozené alebo neisté. Výrok súdu o určení potom ohrozenie, neistotu
alebo neurčitosť v právnom postavení žalobcu odstraňuje bez toho, že by ukladalo splnenie nejakej
povinnosti. Z uvedeného teda vyplýva, že naliehavý právny záujem na určení je daný vtedy, ak je tu
aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho
právneho postavenia a ktorý možno týmto právnym prostriedkom odstrániť. Ak však k porušeniu práva
už došlo, a je teda možné žalovať na splnenie povinnosti, ktorá z porušenia vyplýva (§ 80 písm. b/
O.s.p.), nemá preventívna ochrana poskytovaná podľa ustanovenia § 80 písm. c/ O.s.p. žiadny zmysel
a význam. Vo väčšine prípadov preto v takomto prípade nemôže mať žalobca naliehavý právny záujem
na určení, či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je. Výnimkou je prípad, keď sa porušenie práva
týka nehnuteľnosti. Vtedy je právny záujem na požadovanom určení daný už len tým, že právny stav
vyplývajúci zo zápisu v katastri nehnuteľnosti nezodpovedá skutočnosti a výrok určovacej žaloby môže
byť podkladom pre zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.
V prejednávanej veci možno bez väčších pochybností ustáliť, že sa jedná práve o takýto prípad,
keď žalobný petit môže byť podkladom pre zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, čím
je naliehavosť právneho záujmu na požadovanom určení nespochybniteľná. Rovnako, keďže návrh
smeruje proti subjektu, ktorý je ako vlastník sporných nehnuteľností zapísaný v katastri nehnuteľností,
súd ustálil, že navrhovateľka správne vymedzila okruh účastníkov a teda možno bez akýchkoľvek
pochybností konštatovať, že konanie netrpí ani nedostatkom vecnej legitimácie. Vychádzajúc z vyššie
uvedeného, t.j. že procesné podmienky určovacej žaloby sú v danom prípade splnené, súd pristúpil k
skúmaniu vecnej stránky sporu, oboznámením sa so spisovým materiálom zistil tento skutkový stav:
Z pozemnoknižnej vložky č. 77 pre k. ú. N. vyplýva, že na základe kúpnopredanej zmluvy danej v T. dňa
27. apríla 1933 sa vložilo vlastnícke právo k parcele č. 26/a, roľa o výmere 662 m2 v prospech J. B.
a M. B., rod. Š., a to každému v 1/2. Z citovanej pozemnoknižnej vložky ďalej vyplýva, že podiel M. B.,
rod. Š. bol predmetom dedičského konania sp. zn. D 436/36, na základe ktorého bolo vložené vlastnícke
právo v prospech R. B. a A. B., a to každému v 1/4. Z ďalšieho zápisu v citovanej pozemnoknižnej
vložke vyplýva, že podiel R. B. zdedila v dedičskom konaní sp. zn. D 526/43 A. H., rod. B.. Nakoniec
z dedičského rozhodnutia tunajšieho súdu sp. zn. D 3360/93 je zrejmé, že podiel po J. B. na spornej
nehnuteľnosti zdedila A. H., rod. B..
Z darovacej zmluvy spísanej vo forme notárskej zápisnice notárskeho úradu JUDr. A. L. zo dňa
19.11.1993, N 247/93 vyplýva, že A. H., rod. B. ako výlučná vlastníčka spornej nehnuteľnosti v postavení
darkyne darovala túto nehnuteľnosť navrhovateľke ako obdarovanej, ktorá tento dar prijala. Darovacia
zmluva bola zavkladovaná pod V XXXX/XX a vlastníctvo navrhovateľky bolo vedené na LV č. 4402 pre
k. ú. T. B. na S. K. T..
Z oznámenia S. K. T. zo dňa 05.05.2002 vo veci prešetrenia zápisu vlastníctva súd zistil, že
pozemnoknižná parcela 26/a bola identifikovaná ako časť parcely pozemkového katastra č. 1081.
Parcela je vyčerpaná v registri C-KN ako časť parcely č. 1084/6, na ktorú je založený list vlastníctva č.
4585 v prospech právneho predchodcu odporcu.
Z notárskej zápisnice notárskeho úradu JUDr. Ľ. B. zo dňa 14.10.1998, N 508/98 vyplýva, že parcela č.
1084/6 k. ú. T. B. bola predmetom osvedčenia o vyhlásení a vydržaní v prospech právneho predchodcu
odporcu.Zo znaleckého posudku č. 4/2007 vypracovaného Ing. I. Š., znalcom z odboru geodézia a kartografia
vyplýva, že pôvodná pozemnoknižná parcela 26/a, k. ú. N. je totožná s novovytvorenou C-KN parclou
č. 1084/25 - orná pôda o výmere 662 m2, ktorá je vytvorená geometrickým plánom č. 27C/26/2006-44.
Podľa § 132 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou
alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností
ustanovených zákonom. Ak sa vlastníctvo nadobúda rozhodnutím štátneho orgánu, nadobúda sa
vlastníctvo dňom v ňom určeným, a ak určený nie je, dňom právoplatnosti rozhodnutia.
Právne súd vec posúdil podľa vyššie citovaných ustanovení zákona a dospel k záveru, že žalobný
návrh je dôvodný. Navrhovateľka bezpečne preukázala nadobúdací titul svedčiaci v jej prospech ako i
nadobúdacie tituly svedčiace v prospech právnych predchodcov, od ktorých odvodzuje svoje vlastnícke
práva k spornej nehnuteľnosti. Taktiež v konaní nesporne preukázala, že na základe týchto titulov
bol vykonaný i vklad do katastra nehnuteľností. Pokiaľ teda odporca nerozporoval žiadnu z týchto
skutočností, ale naopak sám sa k žalobnému návrhu pripojil, nezostávalo súdu iné ako žalobnému
návrhu v celom rozsahu vyhovieť. Preto súd rozhodol ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Vzhľadom na postoj odporcu v konaní, ktorý sa sám pripojil k žalobnému návrhu, nemožno hovoriť o
prevažnom úspechu niektorej zo strán. Preto súd v zmysle § 142 ods. 2 O. s. p. vyslovil, že žiaden z
účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
O trovách štátu bolo rozhodnuté v zmysle § 148 ods. 1 O. s. p. a pretože žiaden z účastníkov nemal
v konaní v prevažnej miere úspech, bola náhrada trov štátu pomerne rozdelená medzi navrhovateľa
a odporcu rovným dielom. Trovy štátu pozostávajú zo znalečného vo výške 6.669,30 Sk, z čoho na
každého z účastníkov pripadá povinnosť zaplatiť 3.334,65 Sk.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšieskutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené
(§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu,
vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo
predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.