Rozsudok Judgement was issued on Friday, September 14, 2007

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 27C/88/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3107213790
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 09. 2007
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr., Ing. Miroslav Manďák

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudcom Mgr., Ing. Miroslavom Manďákom, v právnej veci navrhovateliek 1/

JUDr. A. V., bytom T., Z. X,. 2/ Ing. Ľ. H., bytom T., P. P. XX, 3/ Ing. T. B., bytom T., P. XX. a 4/ O. S.,
bytom T., M. T. XX. všetky práv. zastúpené JUDr. J. K., advokátom so sídlom T., L. X proti odporcovi M.
S., bytom T., N. X o ochranu osobnosti, takto

r o z h o d o l :

Odporca j e p o v i n n ý ospravedlniť sa navrhovateľkám a odvolať nepravdivé výroky v článku s
nadpisom "O.", ktorý bol uverejnený v T. E. č. X/XXXX,. ktorými výrokmi uviedol, že sú spolu s ďalšími,
v článkoch označenými osobami: "...pokrytcami a osobami, ktorých hlavným a prvoradým zámerom je
znevážiť, uraziť, šíriť nepokoj, rozširovať klamstvá, ľudí triediť na "lepších" a bezvýznamných a stať sa

tak dobrovoľne aktívnym rozsievačom kúkoľa, za čo by mali byť ľuďmi vyhodení a pošliapaní. Ďalej sa
ich opýtal, o aké divadlo im ide, žalobcom a podpisovateľom rôznych petícií, výziev a rozširovateľom
klamlivých a znevažujúcich pamfletov. Opýtal sa ich, či im už tak otupelo srdce, že s nadšením vítajú
každé prázdne slovo, ktoré je vyslovené s úmyslom poškodiť. Uviedol, že ako evanjelici urážajú a
znevažujú evanjelika, či si takto predstavujú kresťanstvo v praxi. Dodal, že nič užitočné a prospešné pre
cirkevný zbor nerobia, že majú vždy plno výhovoriek, ale keď je príležitosť rozhadzovať špinu v podobe
rôznych listov plných klamstiev, tam už čas nie je dôležitý. Uviedol, že majú v sebe vnútornú špinu a

zmyť ju je zložité a časovo náročné. Na záver dodal, že sú namyslené a obmedzené a usilujú sa takouto
činnosťou zakryť svoju hlúposť...".

Vo zvyšku sa návrh z a m i e t a.

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľkám prostredníctvom ich právneho zástupcu náhradu
trov konania, a to každej po 10.933,50 Sk, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Navrhovateľky sú povinné doplatiť štátu, prostredníctvom tunajšieho súdu, súdny poplatok, a to každá
v čiastke 3 750,- Sk, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľky sa domáhali podaným návrhom vynesenia rozsudku, ktorým by súd uložil odporcovi
povinnosť zaslať každej z navrhovateliek doporučený list vlastnoručne podpísaný obsahujúci
ospravedlnenie uvedené vo výroku tohto rozsudku s odôvodnením, že uvedenými nepravdivými

tvrdeniami zverejnenými v citovanom článku odporca závažným spôsobom ohrozil dôstojnosť, česť a
vážnosť navrhovateliek, navrhovateľky boli v dôsledku týchto nepravdivých tvrdení vystavené zo strany
cirkevnej obce početným narážkam, invektívam, nepríjemným situáciám, ktorým museli čeliť. Preto im
nezostáva iné, ako sa týmto žalobným návrhom domáhať súdnej ochrany.Odporca sa v konaní bránil tvrdením, že považoval za povinnosť sa zastať farára, proti ktorému
nedôvodne navrhovateľky podali návrh na začatie disciplinárneho konania. Navyše poukázal na
skutočnosť, že článok je všeobecný, ide len o citáciu biblických statí, prípadne veršov básnika, pod

ktorými sú pripojené mená navrhovateliek. Z uvedeného teda nevyplýva, že by článok a výčitky v ňom
obsiahnuté boli adresované navrhovateľkám. Odporca taktiež namietal prekážku res judicata, keď o
tejto žalobe už rozhodol tunajší súd pod sp. zn.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu a zistil tento skutkový stav:

Z článku "O. uverejnenom v T. E. č. X/XXXX. vyplýva, že uvedený článok obsahuje výroku popísané
vo výrokovej časti tohto rozsudku ako i to, že pod samotným napadnutým článkom sú uvedené okrem

iných i mená navrhovateliek.

Z oznámenia Z. F. C. Z. E. C. a. v. na S. so sídlom v T. Mgr. J. B. vyplýva, že odporca v tomto zbore
vykonáva funkciu zborového dozorcu a ako taký nie je s cirkevným zborom v pracovnom pomere.

Z občasníka "T. E." súd zistil, že jeho vydavateľom je C. Z. E. C. A. V. na S. so sídlom v T..

Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 23C/93/2006 súd zistil, že spor vedený pod uvedenou

spisovou značkou bol právoplatne skončený zamietnutím rozsudku s odôvodnením, že žalobný petit
formulovaný v návrhu je nevykonateľný.

Podľa § 11 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života
a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Podľa § 13 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa

upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky
týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie. Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce
zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej
osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v
peniazoch. Výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na

okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

Právne súd vec posúdil podľa vyššie citovaných ustanovení zákona a vyslovil, že žalobný návrh je v
prevažnej miere dôvodný. Žalobný návrh smeruje proti osobe - autorovi článku, ktorý nie je v pracovnom
pomere s vydavateľom občasníka "T. E.", niet teda pochýb, že z procesného hľadiska žaloba smeruje
proti osobe pasívne legitimovanej. V takomto prípade, ak autorom článku uverejneného tlačou je

osoba odlišná od zamestnanca tejto vydavateľskej organizácie, je totiž mimo pochybností, že ochrany
osobnosti je možné sa domáhať priamo proti autorovi článku, ktorý nesie zodpovednosť za zásah
vyvolaný týmto článkom. Taktiež súd po vykonanom dokazovaní nemal najmenšie pochybnosti o tom,
že v článku zverejnené výroky boli adresované práve priamo navrhovateľkám. Súd je toho názoru,
že nemožno robiť rozdiely medzi výrokmi článku v ktorých je priamo a explicitne označený adresát

a medzi tými výrokmi, v ktorých síce adresát nie je priamo uvedený, ale z celkovej štruktúry textu
článku, vrátane prípadných obrazových príloh je bez najmenších pochybností zrejmé, komu je článok
adresovaný. Tak je to aj v prejednávanej veci, keď síce priamo v texte článku nie je označený adresát,
ale vzhľadom na pripojený zoznam mien osôb - navrhovateliek na začatie disciplinárneho konania
voči zborovému farárovi, ktorého práve odporca chcel chrániť a obhájiť výrokmi, ktoré sú predmetom

tohto sporu, je nadovšetko zrejmé, komu je celý článok, vrátane citácií z Biblie a veršov slovenských
básnikov, adresovaný. Preto pred súdom nemohla obstáť námietka odporcu o "všeobecnosti" článku
a súd túto námietku vyhodnotil ako účelovú. Pri úvahách o dôvodnosti návrhu vo veci samej súd
vychádzal z právneho názoru, podľa ktorého predpokladom úspešného uplatnenia práva na ochranu
osobnosti je jednak to, že došlo k neoprávnenému zásahu a jednak to, že tento zásah bol objektívne

spôsobilý privodiť ujmu na právach chránených citovaným ustanovením zákona. Obe náležitosti musiabyť splnené súčasne, aby vznikol právny vzťah, ktorého obsahom je právo domáhať sa ochrany podľa
ust. § 11 Občianskeho zákonníka a povinnosť súdom uloženej sankcie znášať. Na úspešné uplatnenie
práva na ochranu osobnosti sa nevyžaduje vyvolanie následkov, ale stačí, že zásah bol objektívne

spôsobilý narušiť alebo ohroziť práva, chránené § 11 Občianskeho zákonníka. Neoprávneným zásahom
do práva na ochranu osobnosti je zásadne každé nepravdivé tvrdenie alebo obvinenie, ktoré zasahuje
do práv chránených § 11 Občianskeho zákonníka. Bez významu je skutočnosť, či pôvodca zásahu
si bol vedomý nepravdivosti svojho tvrdenia alebo či išlo len o nedbalé prijímanie poznatkov a jeho
rozširovanie.Objektívnaspôsobilosťzásahunarušiťaleboohroziťprávachránenéust.§11Občianskeho

zákonníka sa posudzuje vo vzťahu k prostrediu, v ktorom k zásahu došlo, vo vzťahu k subjektu a
objektu zásahu, vo vzťahu k obsahu, pokiaľ spočíval v skutkových tvrdeniach, na intenzite a na ostatných
okolnostiach, za ktorých bol vykonaný. Nie je bez významu, či zásah bol vykonaný za takých okolnosti,
za ktorých nehrozilo zverejnenie, čím by teda žiadnym spôsobom nemohla byť znížená vážnosť osoby
medzi ostatnými.

V prejednávanej veci bolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že odporca o navrhovateľkách

vyslovil dehonestujúce tvrdenia. Vychádzajúc z princípov kontradiktórnosti konania a berúc do úvahy
fakt, že odporca v konaní nepreukázal pravdivosť svojich tvrdení ( tzv. dôkaz pravdy ), čím by mohla byť
preukázaná odôvodnenosť a oprávnenosť jeho kritiky ( samozrejme za splnenia ostatných podmienok
oprávnenej kritiky ) adresovanej navrhovateľkám, musel súd vychádzať zo záverov, že tvrdenia
odporcu obsiahnuté v napadnutom článku sú nepravdivé, a teda, že odporca neoprávnene zasiahol

do osobnostných práv navrhovateliek. Pri ustálení názoru súdu, že tento neoprávnený zásah odporcu
do osobnostných práv navrhovateliek bol i objektívne spôsobilý privodiť navrhovateľkám ujmu na
právach chránených § 11 Občianskeho zákonníka súd vychádzal z právneho názoru, podľa ktorého
použitie kritiky, odcudzovanie a zavrhovanie konania alebo činnosti fyzickej osoby vychádzajúce z
nepravdivých skutkových okolností, resp. takáto kritika a odcudzovanie bez akéhokoľvek skutkového

podkladu predstavuje zásadne vždy výrazný neoprávnený zásah do práva fyzickej osoby na ochranu jej
osobnosti, pričom tu zásadne ide o značnú intenzitu neoprávneného zásahu, ktorý bude obvykle mať
nepriaznivé dôsledky pre takto postihnutú osobu, čo do jej postavenia v rodine a spoločnosti. Navyše
skutočnosť, že k tomuto zásahu došlo tlačou ešte zvyšuje mieru intenzity tohto zásahu. Keďže sú
v prejednávanej veci naplnené všetky skutkové znaky neoprávneného zásahu do práva na ochranu

osobnosti, nezostávalo súdu iné ako ustáliť, že nárok navrhovateliek je čo do základu opodstatnený.

Súd žalobný návrh v časti, v ktorej sa navrhovateľky domáhali osobného doručenia ospravedlňujúceho
listu zo strany odporcu zamietol, čo je odôvodnené právnym názorom, podľa ktorého ak žalobný petit
smeruje k uloženiu povinnosti súdom k tomu, že odporca je povinný odvolať nepravdivé tvrdenie,
prípadne sa navrhovateľovi ospravedlniť, ide o prípad, keď sa od odporcu vyžaduje vyhlásenie vôle.

Ak odporca v stanovenej lehote tento prejav neurobí, nie je možné nariadiť súdny výkon rozhodnutia,
pretože právoplatný rozsudok toto vyhlásenie vôle nahrádza.

Námietka res judicata vznesená odporcom nie je dôvodná, nakoľko predchádzajúci spor vedený
na tunajšom súde pod sp. zn. 23C/93/2006 bol síce právoplatne skončený zamietnutím žaloby,
toto zamietnutie však vychádzalo z procesnoprávnych dôvodov, keď pôvodný žalobný petit bol

nevykonateľný. Zamietnutie žaloby z procesných hľadísk nemôže a ani netvorí prekážku res judicata,
preto súd novú žalobu riadne prejednal a vo veci rozhodol.

Navrhovateľkám neúspešným len v nepatrnej časti vzniklo právo na náhradu trov konania ( § 142 ods.
3 O. s. p. ), a to každej za zaplatený súdny poplatok vo výške 5.000,- Sk a každej na trovách právneho
zastúpenia za 4 úkony právnej služby ( prevzatie, žaloba, pojednávanie 13.07.3007 a 14.09.2007 ) po

1.097,- Sk, 4 x 178,- Sk režijný paušál a 19 % DPH 833,50 Sk. Základnou sadzbou tarifnej odmeny za
jeden úkon právnej služby vo vzťahu k jednému mandantovi bola čiastka 1.097,- Sk ako 80 % z 1/13
výpočtového základu ( § 11 ods. 1, § 13 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z. ). Odporca je teda povinný úhrnom
uhradiť trovy súdneho konania k rukám právneho zástupcu navrhovateliek ( vo vzťahu ku všetkým
navrhovateľkám ) vo výške 43.734,- Sk.Výrok o povinnosti každej z navrhovateliek doplatiť súdny poplatok za návrh vo výške 3 750,- Sk je
odôvodnený tým, že súdny poplatok z návrhu na začatie konania je povinný zaplatiť navrhovateľ a
poplatková povinnosť vzniká podaním návrhu ( § 5 ods. 1 písm. a) zák.č. 71/92 Zb.). Poplatok vo výške

5 000,- Sk ( pol. 7b písm. a) prílohy cit. zák. účinného do 30.6.2007 ) je splatný vznikom poplatkovej
povinnosti ( § 8 ods. 1 cit. zák. ) a zaťažuje každú z navrhovateliek v celom rozsahu. Pretože na súdnom
poplatku bola úhrnom zaplatená len čiastka 5 000,- Sk, t.j. každá z navrhovateliek zaplatila na súdnom
poplatku len čiastku 1 250,- Sk, hoci každá z navrhovateliek je povinná na súdnom poplatku zaplatiť za
predmetný návrh súdny poplatok vo výške 5 000,- Sk, bola povinnosť doplatiť súdny poplatok uložená

každej z navrhovateliek vo výške 3 750,- Sk v tomto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom

rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 3 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu
podľa osobitného predpisu.