Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, November 16, 2006

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 27C/158/2005

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3105233574
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 11. 2006
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr., Ing. Miroslav Manďák

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín, samosudcom Mgr., Ing. Miroslavom Manďákom, v právnej veci navrhovateľov

1/ J. H. a 2/ Š. H., obaja bytom T., F. XX/X. práv. zast. JUDr. R. H., advokátom so sídlom B., M. XX.
proti odporcovi J. L., bytom T., H. XX,. práv. zast. JUDr. J. K., advokátom so sídlom T., L. X o určenie
neplatnosti zvýšenia nájomného a o určenie výšky nájomného, takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e, že zvýšenie nájomného zo dňa 31.10.2005 uskutočnené odporcom ako prenajímateľom
v zastúpení JUDr. D. O., advokátkou so sídlom R. X,. XXX. X.. T., ktorého predmetom bolo zvýšenie
ceny nájomného za byt č. X nachádzajúci sa v dome č. XX/X. na F. ulici v T. a poplatkov spojených s
užívaním bytu č. X na sumu 2.500,- Sk mesačne počnúc mesiacom november 2005, je n e p l a t n é.

Vo zvyšku sa návrh z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovatelia sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhali určenia, že zvýšenie nájomného
zo dňa 31.10.2005 uskutočnené odporcom ako prenajímateľom v zastúpení JUDr. D. O., advokátkou so
sídlom R. X,. XXX. XX. T., ktorého predmetom bolo zvýšenie ceny nájomného za byt č. X nachádzajúci
sa v dome č. XX/X na F. U. v T. a poplatkov spojených s užívaním bytu č. X na sumu 2.500,- Sk mesačne
počnúc mesiacom november 2005, je neplatné. Zároveň sa domáhali určenia, že odporca nemá právo
na úhradu nájomného za byt č. X nachádzajúci sa v dome č. XX/X. na F. U. v T. a zálohových platieb
za poplatky spojené s užívaním bytu č. X počnúc mesiacom november 2005 spolu vo výške 2.500,-

Sk mesačne alebo, že odporca má právo na úhradu nájomného za byt č. X nachádzajúci sa v dome č.
XX/X. na F. ulici v T. vo výške stanovenej súdom. Neplatnosť zvýšenia nájomného zo dňa 31.10.2005
odôvodňovali tým, že toto nie je v súlade s platnou právnou úpravou regulovaného nájomného v zmysle
Výnosu MVRR SR z 22.12.2003 č. V-1/2003. Ohľadne petitu na určenie výšky nájomného ako i petitu na
určenie neplatnosti zvýšenia nájomného navrhovatelia naliehavosť právneho záujmu na takomto určení
odvodzovali zo skutočnosti, že medzi stranami je dlhotrvajúci spor ohľadne užívania sporného bytu,
vrátane výšky nájomného.

Právny zástupca odporcu žiadal žalobný návrh v celom rozsahu zamietnuť s odôvodnením, že

navrhovatelia na požadovanom určení nemajú naliehavý právny záujem. Navyše nárok na úhradu
nájomného, ako vyplýva i z judikátu Rc 19/78 nie je nárokom na opakujúce sa dávky, a teda i z tohto
dôvodu žalobnému petitu v poradí druhom nemožno vyhovieť. Ohľadne posúdenia, či sa Výnos MVRRSRz22.12.2003č.V-1/2003vzťahujenadanýprípadsaprávnyzástupcaodporcunestotožnilsprávnym
názorom protistrany.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

Z listiny označenej ako nájomná zmluva zo dňa 18.02.1992 vyplýva, že odporca ako prenajímateľ
prenajal navrhovateľke ako nájomcovi na dobu neurčitú byt č. X na poschodí domu vľavo vzadu na
F. ulici č. X v T., pozostávajúci z dvoch izieb, kuchyne, špajze, predsiene a kúpeľne s WC, teda byt,
ktorý doteraz užívala. V bode II. tejto zmluvy si strany dojednali nájomné za nájom bytu bez možnosti
požadovať vyššie než pôvodne dojednané nájomné, t. j. bez možnosti prenajímateľa jednostranne zvýšiť
dojednané nájomné.

Z listiny zo dňa 31.10.2005 označenej ako zvýšenie nájomného, ktorej určenia neplatnosti sa
navrhovatelia domáhajú vyplýva, že odporca ako prenajímateľ prostredníctvom svojho právneho
zástupcu adresoval navrhovateľom ako nájomcom predmetného bytu oznámenie o zvýšení nájomného
a poplatkov spojených s bývaním na sumu 2.500,- Sk mesačne od 01.11.2005.

Podľa § 80 písm. c) O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu

právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa § 696 ods. 1 Občianskeho zákonníka spôsob výpočtu nájomného, úhrady za plnenia poskytované
s užívaním bytu, spôsob ich platenia, ako aj prípady, v ktorých je prenajímateľ oprávnený jednostranne
zvýšiť nájomné, úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu, a zmeniť ďalšie podmienky nájomnej
zmluvy, ustanovuje osobitný právny predpis.

Podľa § 493 Občianskeho zákonníka záväzkový vzťah nemožno meniť bez súhlasu jeho strán, pokiaľ
tento zákon neustanovuje inak.

Právne súd vec posúdil podľa vyššie cit. ustanovení zákona a ustálil, že žalobný návrh je čiastočne
dôvodný.

Nakoľko v prejednávanej veci ide o určovaciu žalobu v zmysle § 80 písm. c) O. s. p. bolo potrebné sa

zaoberať najskôr otázkou, či na požadovanom určení majú navrhovatelia naliehavý právny záujem. Bez
splnenia tejto podmienky totiž navrhovatelia nemôžu byť v konaní o určenie existencie právneho
vzťahu úspešní, a súd určovaciu žalobu zamietne bez toho, aby sa súčasne zaoberal taktiež vecou
samou.

Pri zodpovedaní otázky, či navrhovatelia majú naliehavý právny záujem na požadovanom určení, t. j.

či je splnená základná procesná podmienka určovacej žaloby súd vychádzal z konštantnej judikatúry,
napr. z rozsudku Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4Cdo 49/2003 ako aj iných rozsudkov, podľa ktorých
naliehavý právny záujem na určení, že určitý právny vzťah alebo právo tu je alebo nie je, je daný vtedy,
ak autoritatívne určenie súdom, ohrozenie, neistotu alebo neurčitosť v právnom postavení navrhovateľa
odstráni bez toho, aby ukladalo splnenie nejakej povinnosti. Preto sa pri určovacích žalobách, na rozdiel

od žalôb na plnenie, zdôrazňuje ich preventívny charakter a význam. Určovacia žaloba však nesmie
byť samoúčelná, musí vyriešiť sporný vzťah v jeho základoch. Z toho vyplýva, že o naliehavý právny
záujem môže zásadne ísť len vtedy, ak by bez súdom vysloveného určenia, že právny vzťah alebo právo
existuje, bolo buď ohrozené právo navrhovateľa alebo by sa jeho právne postavenie stalo neistým, čo -
povedané inými slovami - znamená, že buď musí ísť u navrhovateľa o právny vzťah už existujúci alebo

o takú jeho procesnú, prípadne hmotnoprávnu situáciu, v ktorej by objektívne v už existujúcom právnom
vzťahu mohol byť ohrozený, prípadne pre neisté svoje postavenie by mohol byť vystavený konkrétnej
ujme.V prejednávanej veci ohľadne petitu na určenie neplatnosti zvýšenia nájomného možno bez väčších
pochybností ustáliť, že sa jedná práve o takýto prípad, keď žalobný petit znejúci na určenie, že „zvýšenie
nájomného zo dňa 31.10.2005 uskutočnené odporcom ako prenajímateľom v zastúpení JUDr. D. O.,

advokátkou so sídlom R. X,. XXX. XX. T., ktorého predmetom bolo zvýšenie ceny nájomného za byt
č. X nachádzajúci sa v dome č. XX/X. na F. ulici v T. a poplatkov spojených s užívaním bytu č. X
na sumu 2.500,- Sk mesačne počnúc mesiacom november 2005, je neplatné“, ohrozenie, neistotu a
neurčitosť navrhovateľov odstráni bez toho, aby bolo uložené splnenie nejakej povinnosti. Postavenie
navrhovateľov sa stalo právne neisté okamihom, keď odporca ako prenajímateľ doručil navrhovateľom

ako nájomcom jednostranné zvýšenie nájomného, ktoré však navrhovatelia považujú za neplatné.
Doručením tejto písomnosti sa navrhovatelia objektívne nachádzajú v neistom právnom postavení, či
za užívanie sporného bytu uhrádzajú nájomné v správnej výške alebo či dochádza na strane niektorého
z účastníkov k bezdôvodnému obohateniu, resp. či nemajú navrhovatelia ako nájomcovia nedoplatky
na nájomnom. Nakoľko na vyriešenie tohto sporného vzťahu, a to v jeho základoch, postačí práve
žaloba na určenie, či toto jednostranné zvýšenie nájomného je platné, je súd toho názoru, že naliehavý

právny záujem na požadovanom určení je v danom prípade daný, čím je splnená i základná procesná
podmienka určovacej žaloby. Navrhovateľom by totiž bez takéhoto určenia, a teda v stave neistého
právneho postavenia hrozila konkrétna ujma spočívajúca v možnosti naplnenia skutkovej podstaty
výpovedného dôvodu z nájmu bytu pre neplnenie si povinnosti nájomcov riadne platiť nájomné.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného, t. j., že procesné podmienky určovacej žaloby sú v danom prípade

splnené, súd pristúpil k skúmaniu vecnej stránky sporu a subsumujúc zistený skutkový stav pod už
spomenuté ust. zákona ustálil, že žalobný návrh v časti učenia neplatnosti jednostranného zvýšenia
nájomného, je dôvodný. Medzi stranami platne vznikol nájomný vzťah, v ktorom si však účastníci
vopred neupravili oprávnenie prenajímateľa jednostranne zvýšiť nájomné. Ak teda za daného stavu
odporca ako prenajímateľ jednostranne zvýšil nájomné, učinil tak neplatne. Súd pri vyslovení tohto

názoru vychádzal zo stanoviska súdnej praxe, podľa ktorého je potrebné dať prednosť princípu
stálosti založených záväzkových právnych vzťahov a tým i právnej istote ich účastníkov, ktorý nakoniec
Občiansky zákonník v ustanovení § 493 zakotvil. Z toho vyplýva, že prenajímateľ nemá zákonný podklad
(až na v citovanom ustanovení uvedené výnimky) pre to, aby mohol s úspechom jednostranne zvýšiť
dojednané nájomné za nájom bytu, pokiaľ účastníci už v samotnej zmluve nepamätali na možnosť

zmeny pomerov a výslovne si nedojednali predpoklady pre to, aby prenajímateľ vyššie než pôvodne
dojednané nájomné požadovať mohol. Ani z ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka nemožno
dôvodiť, že by prenajímateľ v dôsledku vzniknutej zmeny pomerov mohol požadovať vyššie než pôvodne
dojednané nájomné, ak to nedovoľuje dojednanie obsiahnuté v zmluve. Preto nezostávalo súdu iné, ako
v tejto časti žalobnému návrhu vyhovieť. Na uvedenom závere nemôže nič zmeniť ani posúdenie, či

na prejednávaný prípad sa vzťahuje regulované nájomné v zmysle Výnosu MVRR SR z 22.12.2003
č.V-1/2003. Uvedený výnos totiž je vykonávacím predpisom nie Občianskeho zákonníka ale zák. č.
18/96 o cenách, ktorý sa zaoberá cenovou reguláciou a určuje len cenový strop, ktorý nemožno - pod
sankciou relatívnej neplatnosti právneho úkonu - prekročiť. V žiadnom prípade nestanovuje podmienky,
za splnenia ktorých je prenajímateľ oprávnený jednostranne zvýšiť nájomné. Z toho jednoznačne

vyplýva, keďže v súčasnosti náš právny poriadok nemá vykonávací predpis na ktorý odkazuje § 696
ods. 1 Občianskeho zákonníka, že ak chce prenajímateľ mať oprávnenie v budúcnosti vzhľadom na
zmenu pomerov jednostranne zvýšiť nájomné, musí na to pamätať už v nájomnej zmluve a toto právo si v
zmluve vyhradiť inak mu právo na jednostranné zvýšenie nájomného neprináleží, a to bez ohľadu na to,
či ide alebo nie o prípady regulovaného nájomného podľa Výnosu MVRR SR z 22.12.2003 č. V-1/2003.

Výrok o zamietnutí žalobného návrhu vo zvyšku vychádza z právneho názoru, že na základe návrhu
jednej zo zmluvných strán ( v danom prípade nájomcov ) nemôže súd zasiahnuť do existujúceho
právneho vzťahu, ktorý je bytostne vzťahom súkromnoprávnym, a teda v zhode so súčasnou právnou
náukou absolútne autonómnym od zásahov štátnych orgánov, t. j. úradnej moci. Súd teda za súčasného
stavu, keď absentuje zákonné zmocnenie na takýto zásah, nesmie zasiahnuť do zmluvného vzťahu

prenajímateľa a nájomcu, keď by konštitutívne a jednostranne určil výšku nájomného ( či už pozitívne
alebo negatívne ) na základe návrhu len jednej z dvoch zmluvných strán. Súdy totiž predstavujú štátnu
moc, ktorej zásahy do súkromnoprávnych vzťahov ( čo stanovenie výšky nájomného je ) sa musia
opierať o zákonné zmocnenie ( čl. 2 ods. 2 Ústavy SR ). Vzhľadom na vyššie uvedené a vzhľadom k
tomu, že nejde v tejto časti návrhu v spore o existujúce nájomné, ktorého výška je nesporná, ale o

jeho konštitutívne stanovenie, nezostávalo súdu iné ako v tejto časti žalobný návrh zamietnuť. Taktiež,ako správne poukázal právny zástupca odporcu na judikát Rc 14/78 žalobnému návrhu vo zvyšnej časti
nemohlo byť vyhovené i z toho dôvodu, že súd môže rozhodnúť len o právach a povinnostiach, resp.
pohľadávkach a dlhoch, ktoré sú v čase rozhodnutia zročné. Je pravdou, že § 154 ods. 2 O. s. p.

pripúšťa, aby sa uložila povinnosť plniť aj dávky, ktoré sa stanú zročnými až v budúcnosti, ale to len za
predpokladu, že ide o opakujúce sa dávky. Ako však vyplýva z citovaného judikátu, nárok na úhradu za
užívanie bytu sa za nárok na opakujúce sa dávky v zmysle § 154 ods. 2 O. s. p. nepovažuje, hoci ide
o plnenia, ktoré sa mesačne pravidelne opakujú.

Výrok o trovách konania vychádza z ust. § 142 ods. 2 O. s. p., čo je odôvodnené tým, že obe strany

boli v konaní čiastočne úspešné. Preto súd vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu
trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože

nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie

skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené

(§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu,vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli

mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo

predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.