Rozsudok Judgement was issued on Monday, May 5, 2008

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 11C/56/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3107209131
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 05. 2008
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Kumová

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Vierou Kumovou v právnej veci navrhovateľky K. B., občianky

Slovenskej republiky, trvale bytom K. X/XXX,. N. M. N., zastúpená Bc. K. S., N. V. N. V. XXX. proti
odporkyni Z. S., občianke Slovenskej republiky, trvale bytom H. XXX/XX,. T., toho času D. P. D., L. XX,.
T., zastúpená JUDr. J. K., advokátom, L. X/XXX,. T. o zrušenie a určenie neplatnosti darovacej zmluvy
rozhodol

r o z h o d o l :

Návrh s a z a mi e t a.

Navrhovateľka j e p o v i n n á zaplatiť odporkyni náhradu trov konania 6 614,- Sk k rukám JUDr.
J. K., advokáta, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala zrušenia a vyslovenia neplatnosti darovacej zmluvy

uzavretej dňa 20.10.2006, ktorou ako darujúca darovala obdarovanej odporkyni nehnuteľnosť ornú pôdu
parc. č. 999/1 o výmere 2649 m2 v k.ú. T.-Z.. Uviedla, že zmluva bola spísaná formou notárskej zápisnice
notárkou Mgr. A. L. s tým, že bola výlučným vlastníkom tejto nehnuteľnosti, ktorú nadobudla na základe
osvedčenia o dedičstve D 2128/98, 7Dnot 252/98-65 po zomretom J. S., svojom otcovi vo výmere 2992
m2. Dňa 23.10.2006 bol podaný návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností v zmysle
uvedenej darovacej zmluvy. Dňa 15.11.2006 bolo S. K. T. doručené odstúpenie od zmluvy zo strany
navrhovateľky (darcu). Dodala, že zrušenia zmluvy sa domáha z dôvodu, že bola zvedená do omylu zo
strany odporkyne. Omyl spočíval v tom, že odporkyňa ju niekoľkokrát kontaktovala a žiadala o vrátenie

nehnuteľnosti, nakoľko podľa slov odporkyne táto nehnuteľnosť patrí jej a do vlastníctva navrhovateľky
sa dostala omylom katastra. Navrhovateľka (vzhľadom k svojmu veku) v dobrej viere nátlaku odporkyne
podľahla a pristúpila k darovacej zmluve. Je zrejmé, že odporkyňu k naliehaniu voči navrhovateľke
presviedčali jej príbuzní. Odporkyňa niekoľkokrát navrhovateľku presviedčala o chybe katastra a preto
si ani neuvedomila, že predmetnú nehnuteľnosť nadobudla ako dedičstvo po svojom otcovi a nie ako
tvrdila odporkyňa omylom katastra. Dokonca odporkyňa po podpise darovacej zmluvy a po podaní
návrhu na vklad od nej požadovala vyplatenie 140.000,- Sk, keďže navrhovateľka v roku 2001 predala

320 m2 z pôvodnej výmery nehnuteľnosti. Po výzve správy katastra odporkyňa nereagovala, pričom
navrhovateľka jej odstúpenie zaslala dňa 30.11.2006. Vkladové konanie bolo prerušené.

Vo vyjadrení k návrhu odporkyňa namietla, že nie je pravdivé tvrdenie navrhovateľky o tom, že by ju
uviedla do omylu pri uzatváraní darovacej zmluvy. Dodala, že s navrhovateľkou sa osobne stretla pred
uzavretím darovacej zmluvy prinajmenšom 2-krát a ďalšie kontakty boli telefonické v období viacerých
mesiacov, pričom na ňu navrhovateľka nepôsobila ako osoba, u ktorej by vek mohol ovplyvňovať jej
konanie, správala sa úplne normálne, bola vecne, miestne a časovo orientovaná. Poukázala na to,že zmluva bola spísaná formou notárskej zápisnice a teda i notárka mohla posúdiť spôsobilosť jej
účastníčok k uzavretiu zmluvy. Odmietla ako nepravdivé tvrdenia navrhovateľky, ktoré by smerovali k
tomu, že zmluvu uzatvárala pod nátlakom v stave nespôsobilosti alebo za situácie, že by odporkyňu

presviedčala o chybe katastra nehnuteľností. Poprela, že by ju príbuzní na niečo nahovárali alebo
presviedčali. Nespochybnila, že navrhovateľku upozornila na skutočnosť, že je v katastri nehnuteľností
zapísaná ako vlastníčka predmetnej parcely neoprávnene, pretože ide o pozemok, ktorý bol ešte v r.
1996 zapísaný v LV č. 1717 v podiely 5/9-ín na ňu, v podiely 1/9-ina na jej sestru M. K. s tým, že i
zvyšné podiely 3/9-iny rovnako patria do jej vlastníctva resp. do dedičstva po jej matke K. M. a pokiaľ

navrhovateľka uvedený pozemok zdedila, zdedila niečo, čo poručiteľovi nepatrilo. Neuviedla ju do
omylu, pretože tvrdila iba pravdu, ktorú podporne navrhovateľke preukazovala listinami, predovšetkým
výpisom z LV č. 1717, k.ú. Z.. Pozemok parc. č. 999/1 nikdy v minulosti navrhovateľka ani jej právni
predchodcovia neužívali, bol predmetom deľby dňa 06.09.1923, keď sa jej vtedajší spoluvlastníci a
spoluvlastníci ďalších pozemkov písomne dohodli, resp. potvrdili si už dovtedy dlhoročné rozdelené
užívanie viacerých pozemkov tak, že pozemok parc. č. 603 okrem iných si medzi sebou rozdelili

súrodenci O., K. a A. B.. Po tejto deľbe došlo medzi nimi k ďalšej ústnej dohode tak, že začali každý
samostatne užívať role podľa bodu 3 spísaného dielneho listu. Matka odporkyne K. B., vydatá M.
predmetnú roľu užívala sama ako vlastnú do r. 1952, keď prešla do užívania družstva. Po zmene
pomerov v 90-tych rokoch došlo pri usporiadaní vlastníckych vzťahov pri tejto roli k tomu, že vlastníctvo
nebolo usporiadané v prospech odporkyne, resp. jej matky, ale v prospech J. S., otca navrhovateľky.

Pri stretnutiach s navrhovateľkou jej odporkyňa tieto skutočnosti oznámila, vysvetlila jej podstatu chyby
katastra s tým, že navrhovateľka jej argumentáciu prijala, výsledkom čoho bolo spísanie darovacej
zmluvy.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníčok, oboznámením notárskej zápisnice N 171/2006, NZ
41298/2006 zo dňa 20.10.2006, rozhodnutím S. K. o prerušení konania zo dňa 28.10.2006, osvedčením

o dedičstve D 2128/98, 7D not 252/98-65 zo dňa 19.11.1998, odstúpenia od darovacej zmluvy zo dňa
07.11.2006, listov medzi účastníčkami, dielneho listu zo dňa 06.09.1923 vrátane LV č. 1717 k.ú. Z.,
pozemnoknižnej vložky č. 370, identifikácie parciel zo dňa 05.04.1991, vyjadrenia odporkyne vrátane
príloh a zistil tento skutkový stav veci:

Navrhovateľka je vedená ako výlučná vlastníčka parcely registra "E" č. 999/1 - orná pôda o výmere 2

649 m2 zapísanej na liste vlastníctva č. 2307 K. Ú. T., S. K. T., k.ú. Z..

Z výsluchu navrhovateľky bolo zistené, že má za to, že naliehavý právny záujem je daný tým, že v
prípade, že nedôjde k zrušeniu predmetnej zmluvy príde o pozemok a stane sa vlastníctvom odporkyne.
Zdôraznila, že odporkyňa ju viackrát oslovovala, i listami, v ktorých sa jej spytovala prečo jej zložila
telefón, tvrdiac, že vlastní niečo, čo jej nepatrí, čím vzbudila v nej nepríjemný pocit, keď tvrdila,

že k zápisu predmetnej nehnuteľnosti došlo omylom a následne došlo k umelo vykonštruovanému
dedičskému konaniu. Poukázala na rozpor vo vyjadrení odporkyne, keď na jednej strane tvrdila, že
nedošlo k presviedčaniu o chybe katastra, pričom na druhej strane poukazuje na chybu katastra. Omyl
pri danom právnom úkone spočíval v tom, že pod vplyvom odporkyne nadobudla presvedčenie, že nie je
oprávnenou vlastníčkou parcely a až po podpise zmluvy zistila, že to tak nie je. Roku 1942 bol pozemok

zapísanýnajejotcavpozemkovejkniheakovyplývazpozemnostnéhohárkuč.74,k.ú.Z..Omylvyvolala
odporkyňa a skutočnosťou, ktorá je pre uskutočnenie tohto právneho úkonu rozhodujúca, sú okolnosti
za ktorých bola darovacia zmluva uzavretá. Z týchto dôvodov sa domáha relatívnej neplatnosti darovacej
zmluvy podľa § 49a Občianskeho zákonníka. Zdôraznila, že odporkyni uverila, lebo si vedela ťažko
predstaviť, že by niekto žiadal čo mu nepatrí. Myslela si, že iný spôsob ako darovanie nie je možný a

neexistuje. Po podpísaní darovacej zmluvy ju odporkyňa znova kontaktovala s tým, že má ešte jednu
roľu, vtedy išla na kataster a presvedčila sa koho predmetná parcela je a dospela k záveru, že patrí jej.
Pred spísaním darovacej zmluvy u notárky jej odporkyňa telefonovala, že ju už viackrát čakala, čo jej
neverila, jedenkrát aj neprišla, ale keď ju odporkyňa kontaktovala, uverila jej. Dodala, že pokiaľ ide o
odpredanú časť pozemku nie je pravdou, že by nedošlo k rokovaniam o cene, len sa menila jej výška.

Z výsluchu odporkyne súd zistil, že vo vyjadrení nie je rozpor, nakoľko je založené ako i obrana v spore
na tom, že nepresviedčala navrhovateľku, nevyvíjala na ňu nátlak, a jednala s ňou v snahe predísťsporu. Poukázala na to, že omyl tak ako je popísaný navrhovateľkou nemôže byť dôvodom odstúpenia
od zmluvy. Uviedla, že keď prvýkrát oslovila navrhovateľku ihneď vedela o ktorú parcelu ide a aká je jej
výmera. Následne sa rokovania s navrhovateľkou prerušili, keď odporkyňa žiadala o odstránenie chyby

kataster, ale bola poučená, že túto chybu môže odstrániť len súčasný vlastník alebo súd. Požiadala preto
navrhovateľkuospísaniedarovacejzmluvy.Ažpojejspísanínastalproblém,nakoľkomedzičasomdošlo
k odpredaju časti pozemku vo výmere 319 m2 a navrhovateľka jej ponúkla len 50 000,- Sk, pričom bola
ochotná uspokojiť sa so sumou 80 tisíc v záujme ukončenia vzájomných rozporov. Záverom zdôraznila,
že rokovania prebiehali v priateľskom duchu, nakoľko sú s navrhovateľkou z jednej ulice, dobre spolu

vychádzali a spor je vyvolaný tým, že navrhovateľka sa snaží vyhnúť povinnosti uhradiť odpredanú časť
parcely.

Z listu odporkyne navrhovateľke zo dňa 2.9.2006 súd zistil, že odporkyňa oznámila navrhovateľke, že
riaditeľka katastra im navrhuje, aby sa v spornej záležitosti dohodli, prípadne obrátili na súd. Zdôraznila,
že sa bráni, ako každý, keby mal prísť o parcelu o výmere 2 967m2, s tým, že navrhovateľka
svoje parcely má. Vyzvala navrhovateľku, aby si pozrela výpisy z operátu registra a listy vlastníctva.

Vyslovila presvedčenie, že keď navrhovateľka predmetnú roľu vráti o nič nepríde a nič nestratí. Vyzvala
navrhovateľku, aby sa jej ozvala.

Z listu odporkyne navrhovateľke zo dňa 28.9.2006 bolo zistené, že odporkyňa vyzvala navrhovateľku,
aby prišla ráno dňa 4.10.2006 do notárskej kancelária Mgr. L. a priniesla kúpno-predajnú zmluvu, ktorou
bolo odpredané 320m2 predmetnej parcely, s tým, že ju bude čakať.

Z listu odporkyne navrhovateľke zo dňa 3.10.2006 súd zistil, že odporkyňa oznámila navrhovateľke, že
pokiaľ hovorila o zámene parciel, musela by nadobudnúť inú roľu, to sa nestalo a zámena nemala kedy
nastať. Zdôraznila, že navrhovateľka si musí uvedomiť, že nadobudla z ich " role peknú kôpku" a aspoň
časť z nich musí vrátiť. Vyslovila presvedčenie, že sa môžu dohodnúť bez súdov. Opätovne ju vyzvala,
aby prišla ráno dňa 18.10.2006 do notárskej kancelária Mgr. L..

Z listov odporkyne navrhovateľke zo dňa 25.10.2006, 25.11.2006, 29.1.2007, 23.4.2008 bolo zistené,
že odporkyňa vyzývala navrhovateľku na zaplatenie časti ceny za odpredanú časť parcely s tým, že
jej požadovaná výška bola ustálená na 140 tisíc, pričom odporkyňa vyzývala navrhovateľku, aby v
stanovený deň určite prišla s peniazmi, aby už nechodila za ňou "zo záhrobia". Posledný list obsahoval
ďalšie návrhy na usporiadanie sporných majetkových vecí medzi účastníčkami.

Z notárskej zápisnice N 171/2006, NZ 41298/2006 zo dňa 20.10.2006 súd zistil, že uvedený deň
bola notárkou Mgr. A. L. spísaná darovacia zmluva, ktorou navrhovateľka ako výlučná vlastníčka
nehnuteľnosti zapísanej v liste vlastníctva č. 2307, k.ú. Z. parcely č. 999/1 orná pôda o výmere 2469
m2 darovala uvedenú nehnuteľnosť odporkyni, ktorá dar s vďakou prijala a prehlásila, že súčasný stav
darovanej nehnuteľnosti je jej dobre známy. Účastníčky výslovne prehlásili, že tento právny úkon robia

slobodne, vážne, určito a zrozumiteľne, s tým, že darovacia zmluva nadobudne účinnosť vkladom do
katastranehnuteľností,avšaksvojimiprejavmisúviazanéodjejpodpísaniaaždorozhodnutiaopovolení
kladu.

Z rozhodnutia S. K. T. o prerušení konania zo dňa 28.10.2006 bolo zistené, že dňa 23.10.2008 bol S. K.
T. predložený návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe darovacej zmluvy

uzavretej medzi účastníčkami. Dňa 15.11.2008 bolo k spisovému materiálu doručené odstúpenie od
zmluvy zo strany navrhovateľky, ale aby bolo možné konanie o návrhu na vklad zastaviť je potrebné
správe katastra preukázať doručenie tohto prejavu, vôle darkyne druhej strane. Na odstránenie tohto
nedostatku boli vyzvané a na doplnenia bola určená 30 dňová lehota, konanie bolo prerušené.

Podľa § 49 písm. a/ Občianskeho zákonníka právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v

omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca a osoba, ktorej bolprávny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný,
ak omyl táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.

Podľa § 40a Občianskeho zákonníka ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení §

49a, § 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za
platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti
sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil.

Podľa § 45 ods. 2 Občianske zákonníka, ak prejav vôle dôjde zmenený vplyvom prostriedkov, ktoré
navrhovateľ použil, alebo iných okolností, ktoré nastali počas jeho prepravy, posudzuje sa podľa
ustanovení o omyle (§ 49a).

Darovacia zmluva vzniká súhlasným prejavom vôle darcu a obdarovaného. Darovacou zmluvou darca
ponecháva alebo sľubuje bezplatne prenechať obdarovanému určitý majetkový prospech bez toho, že
by mal na to právnu povinnosť, a obdarovaný tento dar alebo sľub prijíma. Základnými pojmovými
znakmi darovacej zmluvy sú predmet daru, bezplatnosť a dobrovoľnosť, pričom predmetom darovania
môže byť všetko, čo môže byť predmetom občianskoprávnych vzťahov, teda veci hnuteľné i nehnuteľné.

Dobrovoľnosť znamená, že sa niečo poskytuje inému bez právnej povinnosti mu to poskytnúť.

Na základe vykonaného dokazovania posúdiac zistený skutkový stav podľa citovaného ustanovenia
zákona dospel súd k záveru, že žalobnému návrhu nemožno vyhovieť. V predmetnom konaní sa
žalobkyňa domáhala zrušenia a vyslovenia relatívnej neplatnosti darovacej zmluvy ako dôsledku
právneho úkonu urobeného v omyle. Pokiaľ ide o zrušenie darovacej zmluvy, i keď občiansky zákonník

tento výraz obsahuje, nie je ním mienené zrušenie zmluvy súdnym výrokom, ale len úkonmi účastníkov
ako následok odstúpenia od zmluvy alebo zo zákona. Súd nie je oprávnený sám zmluvu zrušiť, jej
zrušenie vo svojom výroku len deklaruje. Ustanovenie § 80 písm. c) O.s.p. pripúšťa žalobu smerujúcu
k určeniu či tu právny vzťah je alebo nie je, len za podmienky, že na takomto určení je naliehavý
právny záujem. Nebolo preukázané, že došlo k platnému a účinnému zrušeniu uzavretej darovacej

zmluvy jednostranným odstúpením navrhovateľky od nej, doručeným odporkyni, ktorého platnosť
nebola druhou stranou napadnutá. Nakoľko medzi sporovými stranami je aktuálny stav právnej neistoty,
ktorý je ohrozením postavenia navrhovateľky v právnom vzťahu a ktorý nie je možné odstrániť iným
právnym prostriedkom, len určovacou žalobou mal súd za to, že je preukázaný naliehavý právny záujem
na požadovanom určení neplatnosti právneho úkonu - darovacej zmluvy.

Právne významný, t.j. majúci za následok relatívnu neplatnosť právneho úkonu je len taký omyl vo vôli,
ktorý vychádza zo skutočností, ktorá je pre uskutočnenie právneho úkonu rozhodujúca, týka sa teda
okolnosti bez ktorej by konajúca osoba právny úkon vôbec neurobila (podstatný omyl). I keď dôsledky
právneho úkonu urobeného v omyle sú rovnaké, citované zákonné ustanovenia rozoznávajú omyl
prejavu vôle týkajúci sa spôsobu alebo prenosu prejavu vôle ako vonkajší omyl a vnútorný omyl, keď

konajúca osoba nemá správnu alebo dostatočnú predstavu o dôsledkoch právneho úkonu. Omyl sa
môže týkať tak obsahu právneho úkonu ako aj jeho predmetu prípadne osoby, či inej rozhodujúcej
skutočnosti, ak

osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl buď vyvolala alebo o ňom musela vedieť

(subjektívna stránka).

Navrhovateľka v konaní neuniesla dôkazné bremeno ohľadne preukázania skutočností, ktoré by mali
spôsobiť neplatnosť darovacej zmluvy v dôsledku špeciálnej vady vôle. Ako vyplýva i z rozsudku
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo 49/03 pri posudzovaní platnosti právneho úkonu z hľadiska
nedostatku slobody, vážnosti, rozporu s dobrými mravmi, alebo omylu je na navrhovateľovi, aby tieto
vady právneho úkonu tvrdil a pokiaľ sa týmto tvrdením domáha neplatnosti právneho úkonu, leží teda na

ňom dôkazné bremeno o tomto tvrdení. Navrhovateľka nepreukázala existenciu právne významného
vyššie uvedeného omylu vo vôli. Skutočnosť, že ju odporkyňa opätovne upozorňovala na chybu v
evidencii nehnuteľností a vyslovovala presvedčenie, že navrhovateľka tak nadobudla nehnuteľnosť,ktorá jej nepatrí a patrí odporkyni, nie je možné považovať za skutočnosť, ktorá by bola omylom, tak
ako ho upravuje vyššie uvedený zákonné ustanovenie. Nemožno konštatovať, že navrhovateľka nemala
správnu alebo dostatočnú predstavu o dôsledkoch právneho úkonu. Nijakým spôsobom ani nebolo

preukázané, že by odporkyňa omyl na ktorý navrhovateľka poukazuje vyvolala. Omyl v pohnútke, t.j.
motív uvažovaný či sledovaný cieľ a podobne nie je právne významný. V konaní nebolo ani preukázané,
že navrhovateľka mienila urobiť iný prejav vôle, ako bol vyjadrený v darovacej zmluve. Vzhľadom na
tieto skutočnosti súd nemohol inak ako žalobný návrh v celom rozsahu zamietnuť.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal úspešnej navrhovateľke

náhradu trov konania za odmenu za právne služby vo výške 6 614,- Sk( 2 x právny úkon - príprava
a prevzatie zastúpenia, vyjadrenie k návrhu po 1 371,- Sk + 2x režijný paušál po 178,- Sk, účasť na
pojednávaní dňa 2.5.2008 vo výške 1 465,- Sk, účasť na vyhlásení rozsudku vo výške 732,50 Sk + 2x
režijný paušál po 190,- Sk zvýšené p DPH vo výške 938,50 Sk) podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trenčín.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému

je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný
počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo

veci samej možno odôvodniť len tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).

Pokiaľ si odporca nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím, môže sa navrhovateľ domáhať jej

splnenia prostredníctvom exekúcie.