Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, August 28, 2007

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 15C/186/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3106231597
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2007
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denis Vékony

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudcom JUDr. Denisom Vékonym v právnej veci navrhovateľky L. S., štátnej

občianky Slovenskej republiky, bytom K., O. X,. v konaní zastúpenej JUDr. A. L., advokátkou, so sídlom
K., P. X proti odporcovi U. C. s.r.o., so sídlom B., A. X,. IČO XX. XXX. XXX,. v konaní zastúpenému JUDr.
J. L., advokátom so sídlom T., N.. S.. A. XX. o náhradu škody vo výške 45.730,- Sk s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Návrh navrhovateľky o zaplatenie 45.730,- Sk spolu s 6 % úrokom z omeškania od 3.11.2005 do
zaplatenia s a z a m i e t a.

Odporcovi s a náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa svojím návrhom domáhala od odporcu zaplatenia 45.730,- Sk spolu s 6 % úrokom z
omeškania od 03.11.2005 do zaplatenia. Uviedla, že odporca jej sprostredkoval prácu na C., kde sa ju

pokúsil znásilniť manžel zamestnávateľky. Ona bola preto nútená z tohto zamestnania odísť a keďže jej
odporca nepomohol musela sama vyriešiť vzniknutú situáciu a zabezpečiť si cestu späť domov, na S..
Odporca pritom pri uzatváraní zmluvy o sprostredkovaní práce porušil ustanovenia zákona o službách
zamestnanosti, keď neoznačením IČO zamestnávateľa tohto zákonným spôsobom neidentifikoval a
ani nezdokladoval, či je tento zamestnávateľ spôsobilý na uzatvorenie pracovnej zmluvy. Dohoda o
sprostredkovaní práce ďalej nešpecifikovala pracovné podmienky, spôsob a podmienky zdravotného
a sociálneho poistenia. Okrem toho pri uzatváraní dohody odporca navrhovateľku uviedol do omylu
týkajúceho sa jej ubytovania pri práci na C., keď jej bolo prisľúbené samostatné ubytovanie, a sám

odporca sa ani nepresvedčil, či podmienky zamestnania, ktoré prezentoval navrhovateľke sú pre ňu na
C.zabezpečené.Týmtospôsobomtakodporcaporušilajprevenčnúpovinnosťpodľa§415Občianskeho
zákonníka a zodpovedá tak navrhovateľke za škodu. Táto škoda podľa navrhovateľky predstavuje
poplatok za sprostredkovanie práce zaplatený odporcovi, náklady na cestu na C. a späť.

Odporca s návrhom nesúhlasil a žiadal ho zamietnuť. Podľa neho v prípade navrhovateľky absentuje
už prvý predpoklad nároku na náhradu škody a to protiprávne konanie odporcu pri uzatváraní dohody
o sprostredkovaní práce, čo potvrdila aj kontrola vykonaná u odporcu Ústredím práce, sociálnych vecí

a rodiny. Rovnako ani ostatné predpoklady vzniku zodpovednosti odporcu za škodu navrhovateľky, a
to vznik samotnej škody a príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním odporcu a vznikom škody,
podľa odporcu neexistujú.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením nižšie uvedených listín a zistil tento
skutkový stav:Zo zhodných výpovedí navrhovateľky a odporcu ako aj obchodných podmienok spolupráce podpísaných
účastníkmi dňa 03.10.2005 a dotazníka A. č. XXXX vyplneného dňa 03.10.2005 navrhovateľkou
vyplynulo, že navrhovateľka sa u odporcu zaregistrovala ako záujemkyňa o pomocné práce, či prácu

chyžnej vo V. B. alebo na C.. Uzatvorili spolu dohodu o sprostredkovaní zamestnania občana v
zahraničí za úhradu spolu s dodatkom, podľa ktorej sa odporca zaviazal zabezpečiť pre navrhovateľku
zamestnanie na C. u osoby L. G., D. str., N.. XX,. L. s ekonomickou činnosťou hotely a reštaurácie.
Podmienky tohto zamestnania boli medzi účastníkmi v dohode dojednané na druh práce pomocná
čašníčka (pomocné práce), za mzdu 300 CYP (cyperská libra) netto mesačne, s pracovnou dobou 54

hodín týždenne, 9 hodín denne, 6 dní v týždni s dobou zamestnania od 27.10.2005 do 26.10.2006 s tým,
že zamestnávateľ poskytuje stravu a poskytuje aj ubytovanie zdarma. Strany dohody si ďalej v dohode
dojednali, že navrhovateľka zaplatí odporcovi za služby spojené so sprostredkovaním zamestnania
poplatok 6.000,- Sk. Podľa textu čl. VIII dohody bola navrhovateľka odporcom informovaná o všetkých
podmienkach práce, o podmienkach na pracovnom mieste, o sociálnom a zdravotnom poistení a tiež
o svojich právach a povinnostiach súvisiacich s prácou v zahraničí. Účastníci ďalej dňa 21.10.2005

uzatvorili aj zmluvu o poskytnutí poradenstva, podľa ktorej sa navrhovateľka zaviazala zaplatiť odporcovi
poplatok4.500,-Skzaposkytnutéslužbyakoprekladdokumentovprezamestnávateľaapodobne.Spolu
s uvedenými listinami podpísala navrhovateľka u odporcu aj pracovnú zmluvu s vyššie menovaným
C. zamestnávateľom v anglickom jazyku. Podľa navrhovateľky jej pracovnú zmluvu preložila na
mieste zamestnankyňa odporcu. Odporca potvrdil, že ide o štandardný postup pri tých uchádzačov o

prácu, ktorý angličtinu neovládajú. Preklad pracovnej zmluvy do slovenského jazyka súdu zo strany
účastníkov predložený nebol. Poplatky podľa dohody o sprostredkovaní zamestnania a zmluvy o
poskytnutí poradenstva 6.000,- Sk a 4.500,- Sk navrhovateľka odporcovi zaplatila dňa 21.10.2007,
čo bolo preukázané príjmovým pokladničným dokladom odporcu č. 415807. Okrem toho zaplatila
navrhovateľka odporcovi podľa príjmového pokladničného dokladu č. 0118673 zo dňa 03.10.2005 aj

350,- Sk za prekladateľské práce.

Navrhovateľka podľa svojej výpovede priletela na C. dňa 27.10.2005. Z faktúry č. 050486 vystavenej
dňa 19.10.2005 spoločnosťou Š., spol. s r.o. vyplynulo, že letenka z B. do L. na C. stála 8.990,- Sk.
Navrhovateľku, podľa jej výpovede ubytovali v byte jej zamestnávateľky, kde mala spať v jednej izbe
s iným dievčaťom z P.. V tejto izbe mala navrhovateľka vyčlenený na spanie jeden matrac a izba bola

balkónom spojená so spálňou jej zamestnávateľky a jej manžela. Na druhý deň po prílete navrhovateľka
pracovala v reštaurácii ako pomocná sila v kuchyni, pričom ako jej šéf od začiatku vystupoval manžel
zamestnávateľky. Tento ju po skončení práce asi o 22.00 hod. viezol spolu s dievčaťom z P. do bytu,
kde boli ubytované. Zastavil však pred jedným domom a pod zámienkou, že musia zobrať nejaké veci
od jeho brata vlákal navrhovateľku do domu, kde sa ju pokúsil znásilniť. Navrhovateľka sa ubránila

a po udalosti kontaktovala odporcu na tiesňovej linke so žiadosťou o pomoc. Na polícii túto udalosť
neoznámila, hoci jej to odporúčal telefonicky i odporca a to preto, že podľa nej nebola na C. prihlásená
na pobyt a nemala ani ako preukázať, že k uvedenej udalosti došlo. Zo zhodných výpovedí oboch
účastníkov ďalej vyplynulo, že pri vzájomnej telefonickej komunikácii a komunikácii formou SMS správ
odporca zabezpečil navrhovateľke kontakt na zamestnankyňu jeho C. obchodného partnera. Táto osoba

mala pre navrhovateľku nájsť iné ubytovanie i zamestnanie. To potvrdzuje aj list obchodného partnera
odporcu z C., spoločnosti O. T. & T. L., podľa ktorého našiel pre navrhovateľku novú prácu s okamžitým
nástupom. Zamestnankyňa tejto spoločnosti mala navrhovateľku po vzájomnej dohode vyzdvihnúť ale
hodinu pred stretnutím poslala navrhovateľka SMS správu, že si poradí sama a žiadnu pomoc už
nepožaduje. Navrhovateľka vypovedala, že sa rozhodla z C. odísť a preto sa s touto osobou nestretla.

Keďže odporca jej mohol zabezpečiť letenku až na deň 6.11.2005, prostredníctvom svojej rodiny a jej
známeho na C. si sama zabezpečila iné ubytovanie ako aj letenku a dňa 3.11.2005 odletela do V. a
odtiaľ pricestovala domov do K.. Za bezprostrednú príčinu svojho odchodu z C. navrhovateľky výslovne
vo výpovedi označila skutočnosť, že sa ju manžel zamestnávateľky pokúsil znásilniť.

Z letenky O. A. zo dňa 31.10.2005 vyplýva, že táto letenka z L. na C. do V. v R. stála 170 CYP (C. L.),

čo podľa kurzu Národnej banky Slovenska platného v uvedený deň (1 CYP = 68,145 SK) predstavuje
11.585,- Sk.

Navrhovateľka žiadala, aby súd doplnil dokazovanie tak, že odporca preukáže, či a akým spôsobom
C. zamestnávateľ navrhovateľky trval na plnení pracovnej zmluvy, respektíve či navrhovateľky zasankcionoval za to, že z práce odišla. Súd takéto dokazovanie nevykonal, pretože na z hľadiska
hmotného práva nie je pre posúdenie zodpovednosti odporcu za škodu navrhovateľky zistenie
uvedených skutočností podstatné. Akákoľvek reakcia zamestnávateľa na odchod navrhovateľky z práce

nepreukazuje ani nevyvracia niektorú z nižšie uvedených podmienok vzniku nároku navrhovateľky na
náhradu škody od odporcu a teda dôvodnosť samotného návrhu.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

Po posúdení výsledkov vykonaného dokazovania v zmysle vyššie citovaného ustanovenia Občianskeho
zákonníka dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľky nie je dôvodný.

Vo všeobecnosti možno v súlade s § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka definovať tri základné
podmienky vzniku nároku na náhradu škody, respektíve vzniku zodpovednosti za škodu. Sú nimi
protiprávne konanie, vznik škody a príčinná súvislosť medzi uvedeným protiprávnym konaním a vznikom
škody. Ak chýba čo i len jeden z týchto predpokladov nemôže prísť ku vzniku zodpovednosti za škodu
a teda ani ku vzniku nároku na náhradu škody.

V danej veci nebola podľa súdu preukázaná podmienka príčinnej súvislosť medzi konaním odporcu
a škodou, ktorá mala navrhovateľke vzniknúť. Sama navrhovateľka vo svojej výpovedi uviedla, že
bezprostrednou príčinou, pre ktorú sa rozhodla opustiť zamestnania a aj C., čo v konečnom dôsledku
malo viesť ku vzniku škody, bol pokus o znásilnenie, ktorý zažila. Uvedený skutok, ktorý možno
bezpochybyhodnotiťakoprotiprávnekonanie,bolvšakdielomtretejosoby,manželaC.zamestnávateľky

navrhovateľky. Odporca, respektíve jeho zamestnanci, takéto konanie ani priamo nespáchali a ani ho
nijakým spôsobom podľa súdu nevyvolali. Nebolo tak preukázané, že by vznik škody u navrhovateľky
bol v príčinnej súvislosti s nejakým konaním odporcu. V tomto zmysle nemá význam hodnotiť, a súd
to ani neurobil, ďalšiu podmienku vzniku nároku na náhradu škody, teda či nejaké konanie zo strany
navrhovateľa v súvislosti so sprostredkovávaním práce pre navrhovateľku bolo porušením právnej

povinnosti alebo nie. Rovnako tak súd nehodnotil a neposudzoval ďalšiu podmienku, teda vznik škody
na strane navrhovateľky. Hodnotenie splnenia uvedených podmienok je úplne bez významu po zistení
absencie podmienky príčinnej súvislosti medzi konaní odporcu a vznikom škody navrhovateľky. Už
nedostatok tejto podmienky robí nárok navrhovateľky nedôvodným a preto súd návrh navrhovateľky v
celom rozsahu zamietol.

Onáhradetrovkonaniarozhodolsúdpodľa§151ods.1,2O.s.p.,vzmyslektoréhoopovinnostinahradiť
trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník,
ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch
pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli,
súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou

trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu
nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím
o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Hoci súd v rozsudku vyhlásenom na pojednávaní priznal odporcovi ako úspešnému účastníkovi náhradu
trov konania s poukazom na § 142 ods. 1 O.s.p., odporca si nesplnil svoju povinnosť a v lehote

troch pracovných dní súdu svoje trovy konania nevyčíslil. Keďže zo súdneho spisu nevyplývalo, že by
odporcovi okrem trov právneho zastúpenia vznikli ešte nejaké iné trovy, bol súd nútený aplikovať zhora
citované ustanovenie § 151 O.s.p. a rozhodol, že odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trenčín.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný

počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).