Rozsudok Judgement was issued on Thursday, April 30, 2008

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 27C/253/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3107238091
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2008
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr., Ing. Miroslav Manďák

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín rozhodol samosudcom Mgr., Ing. Miroslavom Manďákom, v právnej veci

navrhovateľky V. P., bytom D. N. V., P. H. XXXX/XX. proti odporcovi Ľ. P., bytom D. N. V., P. H. XXXX/
XX. o zrušenie práva spoločného nájmu bytu

r o z h o d o l :

Právo spoločného nájmu účastníkov k 3-izbovému družstevnému bytu č. XX,. na X.. poschodí
bytového domu č. p. 1097/94, ulica P. H. v D. N. V. s a z r u š u j e a u r č u j e sa, že byt
bude ďalej užívať ako výlučná nájomníčka a členka družstva navrhovateľka.

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke trovy konania vo výške 3.000,- Sk, do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala zrušenia práva spoločného nájmu k bytu označenému

vo výroku tohto rozsudku s tým, že účastníci, ktorí sa za trvania manželstva stali spoločnými nájomcami
bytu, sa rozviedli a o ďalšom užívaní bytu po rozvode sa nedohodli. Požadovala, aby výlučným
nájomcom a členom bytového družstva bola určená ona s odôvodnením, že uvedený byt po rozvode
manželstva užíva ona spolu s ich dvoma, dnes už plnoletými deťmi, ktoré sú však na bývanie v tomto
byte stále odkázané. Odporca predmetný byt neužíva, zo spoločnej domácnosti sa odsťahoval dňa
06.12.2003, v byte nemá v súčasnosti už žiadne svoje veci. Navrhovateľka zároveň žiadala, aby súd
zaviazal odporcu byt vypratať bez povinnosti zabezpečiť mu bytovú náhradu, nakoľko svoju bytovú
otázku má odporca vyriešenú, keď býva u svojej priateľky, ako i z dôvodu, že za trvania manželstva sa

odporca voči nej ako i voči ich deťom dopúšťal fyzického ako i psychického násilia.

Odporca vo svojom prednese žiadal, aby mu navrhovateľka zabezpečila na bývanie porovnateľný
byt, aký ona užíva v súčasnosti, nakoľko on nemá v skutočnosti kde bývať. Fyzické a psychické
násilie, ktorého sa dopúšťal voči navrhovateľke ako i deťom nepovažuje za právne významné, nakoľko
uvedeného konania sa dopustil pred viac ako 15-timi rokmi v čase, keď bol závislý na alkohole. Od
uvedenej doby podstúpil úspešne protialkoholické liečenie a v súčasnosti už s alkoholom nemá problém.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky a odporcu ako účastníkov konania ako i
oboznámením sa s ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

Zo sobášneho listu súd zistil, že účastníci uzatvorili manželstvo dňa 23.06.1984, z pripojeného spisu

tunajšieho súdu, že toto bolo rozsudkom zo dňa 13.12.2004, č. k. 6C/58/2004-31, rozvedené a zmanželstva pochádzajúci mladší, t. č. už plnoletý syn A. bol na čas po rozvode zverený do výchovy
matke.

Z dohody o užívaní družstevného bytu medzi O. P. B. a účastníkmi zo dňa 12.07.1984 súd zistil, že

účastníkom bol uvedeného dňa odovzdaný do užívania byt označený vo výroku tohto rozsudku a zo
stanoviska O. P. B. súd ďalej zistil, že bytové družstvo ponecháva rozhodnutie o pridelení nájmu bytu
a členstva v družstve na úvahe súdu.

Zo zhodných výpovedí účastníkov vyplýva, že sporný byt užíva navrhovateľka spolu s ich dvoma
plnoletými synmi, odporca sa tam od 06.12.2003, kedy opustil spoločnú domácnosť, nezdržuje a
v súčasnosti tam už nemá žiadne svoje veci. Zo zhodných výpovedí účastníkov mal súd taktiež

preukázané, že v minulosti sa odporca dopúšťal voči navrhovateľke ako i voči synovi M. pod vplyvom
alkoholu fyzického a psychického násilia.

Z výpisu listu vlastníctva č. 282, k. ú. Z. súd zistil, že nehnuteľnosti vedené na tomto liste vlastníctva sú
vo výlučnom vlastníctve A. D., rod. V..

Z pripojeného priestupkového spisu O. Ú. v I., odbor všeobecnej vnútornej správy, sp. zn. Pp 24/2003,

a potom menovite z rozhodnutia zo dňa 22.01.2003, právoplatného 22.01.2003 súd zistil, že odporca
bol uznaný vinným zo spáchania priestupku podľa ust. § 49 ods. 1 písm. d) zák. č. 372/90 Zb. na
tom skutkovom základe, že dňa 25.11.2002 v čase okolo 16,30 hod. v mieste svojho trvalého bydliska
vulgárne nadával svojmu synovi M., viackrát ho udrel do oblasti tváre, poškriabal ho na krku a škrtil,
čím svojmu synovi M. spôsobil zranenie, ktoré si vyžiadalo lekárske ošetrenie bez práceneschopnosti a

svoju manželku V. dvakrát udrel otvorenou dlaňou do oblasti tváre.

Podľa § 705 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka ak nadobudol právo na uzavretie zmluvy o
nájme družstevného bytu jeden z rozvedených manželov pred uzavretím manželstva, zanikne právo
spoločného nájmu bytu rozvodom; právo užívať byt zostane tomu z manželov, ktorý nadobudol právo
na nájom bytu pred uzavretím manželstva. V ostatných prípadoch spoločného nájmu družstevného bytu

rozhodne súd, ak sa rozvedení manželia nedohodnú, na návrh jedného z nich o zrušení tohto práva,
ako aj o tom, kto z nich bude ako člen družstva ďalej nájomcom bytu; tým zanikne aj spoločné členstvo
rozvedených manželov

v družstve. Pri rozhodovaní o ďalšom nájme bytu vezme súd zreteľ najmä na záujmy maloletých detí
a stanovisko prenajímateľa.

Podľa § 712a ods. 8 Občianskeho zákonníka ak ide o prípady podľa § 705 ods. 1 a 2 druhej vety môže
súd, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa, rozhodnúť, že rozvedený manžel má právo len
na náhradné ubytovanie alebo na prístrešie. Ak sa rozvedený manžel za trvania manželstva alebo po
rozvode manželstva voči druhému manželovi alebo voči blízkej osobe, ktorá s ním býva spoločne v byte,
dopúšťal alebo dopúšťa fyzického násilia alebo psychického násilia, súd rozhodne, že bytová náhrada

mu nepatrí.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

Na základe vyššie uvedených zistení, s prihliadnutím k obsahu citovaných zákonných ustanovení,

dospel súd k záveru, že účastníkom za trvania ich manželstva vzniklo súčasne s právom spoločného
nájmu bytu manželmi i spoločné členstvo v bytovom družstve. Po rozvode účastníkov medzi nimi
nedošlo k dohode o zrušení tohto spoločného práva a o ďalšom nájme bytu, sú teda splnené základné
predpoklady, aby súd právo spoločného nájmu účastníkov k predmetnému bytu zrušil. Nakoľko ide o
družstevný byt, opustenie spoločnej domácnosti zo strany odporcu v danom prípade nemohlo spôsobiťa ani nespôsobilo, že sa jediným nájomcom stala navrhovateľka. Pri určení výlučného nájomcu a člena
družstva súd vyhovel navrhovateľke a rozhodol v súlade s jej žalobným návrhom, keď vzal do úvahy,
pri nepoužiteľnosti prednostných zákonných kritérií uvedených v § 705 ods. 3 Občianskeho zákonníka

( záujem maloletých detí a stanovisko prenajímateľa ) najmä hľadisko využitia bytového priestoru, a
to konkrétne tú skutočnosť, že pri určení za výlučného nájomcu navrhovateľku budú predmetný byt
využívať tri osoby, pričom v opačnom prípade by sporný byt užíval len odporca.

So zrušením práva spoločného nájmu bytu manželmi súvisí i otázka bytovej náhrady. Z citovaných
ustanovení zákona vyplýva, že rozvedenému manželovi, ktorý nebol určený ďalším nájomcom bytu a

ktorý je povinný byt vypratať, prináleží zo zákona právo na bytovú náhradu. Výnimočne môže byť tomuto
rozvedenému manželovi právo na bytovú náhradu odopreté podľa ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, t.j. vtedy, keď je uplatňovanie jeho práva v rozpore s dobrými mravmi. Tak je tomu najmä v
prípadoch, kedy rozvedenému manželovi svedčí v dobe rozhodovania súdu podľa § 705 Občianskeho
zákonníka právny dôvod užívania iného bytu zodpovedajúceho jeho bytovej potrebe. Pokiaľ ide o
právny dôvod užívania iného bytu, musí ísť o neodvodené právo bývania. Pretože v prejednávanej

veci nebolo zistené, že by odporca mal inú možnosť bývania, keď prípadné bývanie u jeho súčasnej
priateľky ( čo v konaní preukázané nebolo a ani nebolo potrebné pre právnu irelevanciu tejto skutočnosti
preukazovať)zažiadnychokolnostínemožnopovažovaťzajemusvedčiaceneodvodenéprávobývania,
táto skutočnosť neodôvodňovala nepriznanie odporcovi nárok na bytovú náhradu. Z tohto dôvodu teda
odporcovi nemohol zaniknúť a ani nezanikol jeho nárok na bytovú náhradu.

Nárok na bytovú náhradu odporcovi zanikol a túto mu súd nepriznal v dôsledku toho, že sa voči
navrhovateľke a ich deťom dopúšťal fyzického a psychického násilia ( § 712a ods. 8 Občianskeho
zákonníka ). Zo zhodných výpovedí účastníkov ako i z odsudzujúceho

priestupkového rozhodnutia bolo v konaní nespochybniteľne preukázané, že odporca sa voči
navrhovateľke ako svojej manželke ako i vočiichsynoviM.vbyte,vktoromviedlispoločnúdomácnosť

a ktorý je predmetom tohto konania dopúšťal fyzického a psychického násilia, ktorá skutočnosť zakladá
právo navrhovateľky ako obete tohto násilia žiadať vylúčenie odporcu z užívania bytu, resp. nepriznanie
mu bytovej náhrady. Pretože navrhovateľka túto svoju zákonnú možnosť využila, nezostávalo súdu iné,
ako jej žalobnému návrhu v celosti vyhovieť. Na uvedenom nemohla nič zmeniť ani tá skutočnosť, že
z vykonaného dokazovania nesporne vyplýva, že odporcovi vznikol spoločne s navrhovateľkou nielen

spoločný nájom, ale i spoločné členstvo v bytovom družstve, ktorá skutočnosť bez ďalšieho v zásade
oprávňuje odporcu, aby mu v konaní o zrušenie spoločného nájmu bytu bola priznaná bytová náhrada,
resp. mu zabezpečuje, aby proti svojej vôli nebol z tohto družstevného bytu po zrušení spoločného
nájmuvypratanýskôr,akomunavrhovateľkazabezpečíbytovúnáhradu.Jenespornéanemožnonechať
bez povšimnutia a bez vyvodenia relevantných právnych záverov, že odporca svoje právo vyplývajúce

zo spoločného členstva v družstve zneužil a dopustil sa voči svojej manželke a synovi fyzického a
psychického násilia. Na základe tejto skutočnosti právo odporcu na bytovú náhradu ako základné právo
prislúchajúce tomu z manželov, ktorý stráca členstvo v bytovom družstve muselo ustúpiť do pozadia
v prospech práva navrhovateľky a ich detí na ochranu ich života a zdravia a odporcu bolo potrebné
z užívania tohto bytu okamžite vylúčiť, t. j. bytovú náhradu mu odoprieť a túto mu nepriznať. Pokiaľ

by tak súd nerozhodol, nič by nebránilo odporcovi domáhať sa vstupu a bývania v predmetnom byte,
a to až do doby, kým by mu navrhovateľka nezabezpečila bytovú náhradu. Odporcovi by tak bolo
umožnené dopustiť sa násilia voči navrhovateľke a deťom opakovane, čo by zjavne nebolo v súlade so
zákonom. Pre odporcu ako niekdajšieho spoločného člena bytového družstva na prvý pohľad možno
absurdný záver, z pohľadu aplikovaného zákonného ustanovenia však ako jediný možný záver, pretože

do úvahy neprichádzalo skúmanie inej skutočnosti ako tej, či sa odporca voči navrhovateľke a jej deťom
dopustil fyzického a psychického násilia. Po právnej stránke bolo úplne bezpredmetné, kedy sa odporca
násilia voči navrhovateľke a ich deťom dopustil, či to bolo v nedávnej minulosti alebo pred 15-timi
rokmi. Vylúčenie z užívania bytu ako i nepriznanie bytovej náhrady v dôsledku dopúšťania sa fyzického
násilia voči manželovi a blízkym osobám patria medzi inštitúty - prostriedky svojou povahou majúce

charakter ochranného opatrenia, ktoré slúžia a majú zabezpečiť preventívnu ochranu obetiam fyzického
a psychického násilia. Ich aplikácia je teda vždy namieste vtedy, keď z okolností konkrétneho prípadu
nemožno vylúčiť, že hrozba fyzického alebo psychického násilia trvá. Tak je to spravidla vždy, keď k
fyzickému alebo psychickému útoku už v minulosti preukázateľne došlo, a to bez ohľadu na dĺžku doby,
ktorá od takéhoto útoku uplynula. Z uvedeného potom taktiež vyplýva, že o aplikácii tohto inštitútu sarozhoduje vždy podľa zákona účinného v čase, kedy sa tento inštitút aplikuje. Z popísaných dôvodov
súd rozhodol ako je uvedené vo výroku rozsudku a odporcovi nepriznal bytovú náhradu. Vychádzajúc
ďalej zo skutočnosti, že sporný družstevný byt odporca od jeho opustenia viac neužíval, nezdržiaval

sa v ňom a v súčasnosti nemá v ňom umiestnené žiadne svoje veci, nebol dôvod rozhodovať o jeho
povinnosti tento byt vypratať.

Plne úspešnej navrhovateľke vzniklo v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. právo na náhradu trov konania, ktoré
sú tvorené zaplateným súdnym poplatkom za návrh vo výške 3.000,-Sk.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou

podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne, pokiaľ sa tohto práva po vyhlásení rozsudku
účastníci výslovne nevzdali.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože

nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie

skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené

(§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu,

vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohlimať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo

predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.